Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. jún 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36P/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209945
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6115209945.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletú N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matky, zastúpenú opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky F. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX,
M., zastúpenej Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO:
50 492 934, a otca X. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. cesta XX, Banská Bystrica, o zmenu
úpravy styku, takto

r o z h o d o l :

I. Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou N. N., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň
v utorok v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 17.00

hod. do nedele do 17.00 hod..

II. Otec je o p r á v n e n ý maloleté dieťa v stanovené dni a hodiny v mieste bydliska matky prevziať
a p o v i n n ý maloleté dieťa matke v stanovené dni a hodiny v mieste bydliska odovzdať.

III. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi s maloletým
dieťaťom umožniť.

IV. Matka je povinná otca maloletého dieťaťa informovať elektronickou formou prostredníctvom
SMS alebo e-mailu, vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca v roku o všetkých dôležitých
skutočnostiach týkajúcich sa podstatných vecí maloletého dieťaťa, t.j. najmä, ohľadom zdravotného
stavu, úrazoch, ochorení, školských výsledkov, výchovných a pedagogických opatreniach, akciách,
stretnutiach a predstaveniach v školskom zariadení.

V. Návrhy otca na zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa zamieta.

VI. Súd zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 36P/23/2015-439 zo dňa 20. 12. 2017
v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16CoP/20/2018-511 zo dňa 17. 05. 2018.

VII. Týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
14C/126/2011-113 zo dňa 03. 07. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.

17Co/229/2012-132 zo dňa 26. 09. 2012 vo výroku o úprave styku otca s maloletou N. N., nar. XX. XX.
XXXX.

VIII. O trovách znaleckého dokazovania súd rozhodne samostatným uznesením.
IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého dieťaťa sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 12. 05. 2015 domáhala
obmedzenia styku otca s maloletým dieťaťom a zvýšenia výživného na maloleté dieťa. Keďže išlo

o veci skutkovo nesúvisiace, súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú uznesením č.k.
36P/23/2015-28 zo dňa 20. 05. 2015 vylúčil na samostatné konanie.

2. Rozsudkom č.k. 36P/23/2015-84 zo dňa 05. 08. 2015 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica, č.k. 14C/126/2011-113 zo dňa 03. 07. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 17Co/229/2012-132 zo dňa 26. 09. 2012 a to v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s

maloletou N. N., nar. XX. XX. XXXX počas každého utorka a štvrtka v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod.
a každej soboty a nedele v párnom týždni v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou N. N., nar. XX. XX. XXXX každý párny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele
do 19.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý rok 25. 12. od 09.00 hod. do 19.00 hod., a každý rok
31. 12. od 09.00 hod. do 19.00 hod. V stanovené dni a hodiny je matka povinná maloleté dieťa na

styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť a otcovi maloleté dieťa odovzdať. V
stanovené dni a hodiny je otec oprávnený maloleté dieťa prevziať z rúk matky a v stanovené dni a hodiny
povinný matke dieťa pred jej bytom odovzdať. V prevyšujúcej časti súd návrhy rodičov zamietol.

3. Proti predmetnému rozsudku prvostupňového súdu podali v zákonnej lehote odvolanie tak matka ako

aj otec maloletého dieťaťa.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 15CoP/48/2015-153 zo dňa 25. 11. 2015 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že okresný súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vo veci rozhodol predčasne,

keď vo veci nenariadil znalecké dokazovanie. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo nevyhnutné doplniť
dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania vzhľadom na tvrdenia matky, že maloletá máva
strach z pobytu u otca, ako aj obavy matky zo zneužívania maloletej otcom a samotného správania sa
maloletej. Za oprávnenú považoval odvolací súd aj námietku matky ohľadom odovzdávania maloletej
otcovi v piatok, keď je pracovný deň o 18.00 hod. z rúk matky, keď matka je zamestnaná a pracovnú

dobu v lete počas pracovných dní má do 19.00 hod. a mimo letnú sezónu do 18.00 hod. V tomto smere
vzniesol námietku aj otec maloletého dieťaťa s tým, že preberanie maloletej z rúk matky nebude možné,
pokiaľ matka maloletej bude pracovať do 18.00 hod. poprípade do 19.00 hod. Ďalším dôvodom, prečo
musel odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie bola
aj tá skutočnosť, že prvostupňový súd opomenul rozhodnúť o návrhu otca, ktorým sa domáhal zmeny

výchovného prostredia u maloletej N. (č. l. 53 až 60), a tým prvostupňový súd odňal otcovi maloletého
dieťaťa možnosť konať pred súdom.

5. Súd na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/48/2015-153 zo dňa 25.
11.2015,keďževzmysle§391ods.2CSP, jesúdprvejinštancieviazanýprávnymnázoromodvolacieho

súdu, uznesením č.k. 36P/23/2015-297 zo dňa 29. 11. 2016 v konaní nariadil znalecké dokazovanie a
ustanovil znalkyňu z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Poradenská psychológia -
PhDr. Z. D.. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok č. 4/2017 zo dňa 30. 06. 2017, zo záverov ktorého
vyplýva, že
vzhľadom k tomu, že maloletá preferuje v rodinných vzťahoch pozitívny vzťah k matke a súčasne k

jej partnerovi Riškovi je pre dieťa vhodnejšie, aby zostala v starostlivosti matky, ale zároveň, aby mala
zabezpečený častý kontakt s otcom. V súčasnosti nie sú prekážky, ktoré by bránili niekoľkohodinovému
kontaktu otca s dcérou vrátane prespávania v jeho domácnosti, naopak kontakt dieťaťa s otcom je
potrebný nakoľko otec taktiež stimuluje vývin dieťaťa v mentálnej aj emočnej oblasti. Pri stanovení
rozsahu stretávania dieťaťa s otcom treba vychádzať aj z praktických pracovných podmienok otca a z

reálneho času, ktorý dieťa trávi mimo výchovno-vzdelávacieho zariadenia. Minimálne by kontakt otca
mal byť zachovaný v rozsahu dvoch víkendov v priebehu mesiaca. Vzhľadom k tomu, že dieťa pozitívne
vzťahy viaže prioritne na matku a vzťahu k otcovi sú prezentované ambivalentne, nie je v súčasnej
dobe vhodné zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Sexuálne zneužívanie dieťaťa zo
strany matky a otca nebolo preukázané. Prianie dieťaťa je zostať s matkou a otca navštevovať. Dieťa

prežíva napätie a nezhodu rodičov ako záťaž. Túto situáciu dieťa nevie riešiť a preto narastá u nejúzkosť a emočná labilita. Aj keď nebola preukázaná priama manipulácia dieťaťa niektorým z rodičov
voči druhému rodičovi, dieťa je svedkom neustále pretraktovaného konfliktného stavu vo vzťahu rodičov
navzájom. Tento stav poškodzuje dieťa a v určitých časových úsekoch počas intenzívneho kontaktu s

jedným z rodičov, môže preberať dieťa od tohto rodiča negatívny postoj k druhému rodičovi.

6. Vzhľadom na naďalej problematickú a konfliktnú komunikáciu rodičov maloletej, neustále písomné
podania a návrhy na nariadenie neodkladných opatrení zasielané zo strany rodičov súdu, taktiež aj
s poukazom na nové skutkové okolnosti vo vzťahu k maloletej, ktoré vyplynuli po podaní znaleckého

posudku (odstrihnutie vlasov, resp. vrkoča maloletej zo strany otca) s poukazom na tvrdenia matky,
že je potrebné pribrať do konania ešte znalca z odboru psychiatrie, vzhľadom na zistené diagnózy na
strane otca a žiadosti otca vykonať kontrolné znalecké dokazovanie v rámci posudku matky z dôvodu,
že v podanom znaleckom posudku pri časti matka bolo uvedené, že manipulátor, súd uznesením č.k.
36P/23/2015-521 zo dňa 27. 06. 2018 v konaní nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil
za znalca Znalecký ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., v odboroch

Psychológia, odvetvia Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality
a Dopravná psychológia a v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a Sexuológia.

7. Uznesením č.k. 36/23/2015-17Zb zo dňa 12. 12. 2018 súd nariadil z dôvodu návrhu otca súdu doplniť
kontrolné znalecké dokazovanie o zodpovedanie ním formulovaných otázok s poukazom na § 207 CSP,

doplnenie kontrolného znaleckého dokazovania.

8. Znalec vypracoval znalecký posudok č. 62/2018 zo dňa 04. 10. 2019 zo záverov, ktorého vyplýva,
že na pozadí všetkých uvedených údajov a skutočností by sa znalec prikláňal k tomu, aby maloletá
zostala v starostlivosti matky a s otcom sa pravidelne stretávala. Pod „pravidelným stretávaním“ myslí

každý druhý víkend - tak ako doteraz, s tým, že by navrhoval, aby maloletá bola u otca od piatku
do pondelka rána. Takto by bola u otca celý víkend a neodchádzala by pred jeho ukončením. Okrem
toho by sa mohla s otcom stretávať aj každý druhý týždeň jeden deň popoludní cca na 2-3 hodiny.
Mimo uvedených možností by mohol otec využívať aj rôzne komunikačné cesty ako mobil, internet. S
dieťaťom vo veku 8,5 roka to už môže byť efektívny spôsob na podporu vzťahu. Maloletá má ADHD,

kde sa vyskytuje nestálosť, zhoršená pozornosť a pod.. Maloletá bola doteraz v starostlivosti matky,
zdá sa, že je na toto prostredie pomerne dobre adaptovaná a zásadnejšia zmena v tomto ohľade by
nebola pre ňu prospešná. Maloletá má väčšiu potrebu matku, cíti sa k nej byť bližšie. Podľa zistení
znalca má maloletá „ o niečo bližšie“ k matke ako k otcovi. Celkovo je však stresovaná vzájomným
dlhodobým konfliktným vzťahom jej rodičov. „Príčinou“ tohto rodičovského konfliktu sú problematické

povahy oboch rodičov, ktorí vzájomne bojujú, ani jeden z nich nie je schopný v prospech maloletej
urobiť nejaký ústupok. Vzhľadom na aktuálnu situáciu a na charakteristiky maloletej (o.i. ADHD) znalec
striedavú starostlivosť o ňu neodporúča. Ak bude v starostlivosti matky ( a s otcom sa stretávať) zostane
jej i „pocit domova“, ktorý ponúka istú stabilitu a aj z hľadiska ADHD môže byť dôležitý. Duševný a
citový vývin maloletej je najviac narušovaný vzájomným konfliktom rodičov najmä tým, že tento konflikt

je dlhodobý. Je všeobecne známa a dokázaná skutočnosť, že na dieťa najviac vplýva a vo vývine ho
najviac ovplyvňuje to, čo je dlhodobé a čo sa opakuje. Jedna „výrazne dramatická“ udalosť často nemá
na vývin dieťaťa tak negatívne dôsledky ako veľa po seba nasledujúcich „málo dramatických“ okolností.
To sa týka aj „vrkoča“. U tohto platí, že znalec to považuje za isté „výchovné zlyhanie“ otca, ktoré je
však v súlade s jeho povahovými charakteristikami. Čo sa však týka tejto jednej konkrétnej udalosti,

znalec sa domnieva, že „kauza vrkoč“ ako taká vážnejšie následky na psychike maloletej nezanechala.
Otec dieťaťa netrpí ani v minulosti netrpel žiadnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle čiže
psychotickou poruchou. U posudzovaného neboli explorované ani príznaky inej závažnej poruchy z
okruchu porúch afektívnych, organických a závislostí. Prítomnosť diagnózy úzkostná reakcia pri záťaži,
akútna stresová reakcia v anamnéze nemá negatívny vplyv na schopnosť postarať sa o maloleté dieťa.

Matka maloletej netrpí žiadnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle čiže psychotickou poruchou.
U posudzovanej matky maloletej neboli explorované ani príznaky inej závažnej poruchy z okruchu
porúch afektívnych, organických a závislostí. Nie je potrebná psychofarmakoterapia. U posudzovanej
nie je prítomná žiadna duševná porucha, rovnako neboli explorované poruchy správania, ktoré by boli
dôvodom pre zverenie dieťaťa do starostlivosti otca. Nebola psychiatrickým vyšetrením explorovaná

pohotovosť k agresívnym prejavom.

9. Z aktuálnej správy zo sociálneho zisťovania a nových skutočností v konaní zo dňa 02. 03. 2020 bolo
súdom zistené, že úrad vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti otca 22. 01. 2020 v rodinnom domena K. ceste, ktorý je v jeho vlastníctve a vo vlastníctve jeho partnerky, s ktorou má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, mal. dieťa T., nar. r. 2018. Mal. N. mala u otca samostatnú izbu s balkónom, kde sa nachádza
posteľ na spanie pre mal., rozkladací gauč, stôl a stolička, šuplíková komoda a hračky, ale momentálne

tam prespáva partnerka otca, nakoľko, ako otec uviedol, musí byť s ďalšou dcérou sama v noci, lebo otec
mal. chrápe a ju to ruší, mal. N. spí t. č. s otcom na gauči pri jeho posteli. Izba mal. N. bude dokončená
do pol roka, záleží to od finančných možností otca. Maloletá má u otca dostatočný priestor na bývanie,
stravovanie, spánok, učenie i hry. Úrad vykonal sociálne zisťovanie v domácnosti matky dňa 27. 02.
2020. Bytové pomery u matky mal. sa od posledného sociálneho zisťovania v jej domácnosti nezmenili.

Matka obýva spoločne s mal., starou matkou matky mal., svojím partnerom a ich spoločným synom
S. dvojpodlažný podpivničený rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve matky mal. Pri dome je záhrada,
kde sa nachádza hojdačka a v lete trampolína. Mal. N., má v domácnosti matky samostatnú detskú
izbu s balkónom, ktorá je zariadená: detská jednolôžková posteľ, televízor so stolíkom, pracovný stôl
so stoličkou, regálová skrinka s hračkami, komoda a šatníková skriňa. Úrad zo sociálneho zisťovania
vyhodnotil, že mal. má v domácnosti dostatok priestoru na bývanie, stravovanie, spánok, učenie i

voľnočasové aktivity. Obidvaja rodičia mal. a mal. N. sa dostavili dňa 29. 01. 2020 o 15:30 hod. po
predchádzajúcej dohode medzi rodičmi a úradom na pohovor. Účelom spoločného stretnutia na úrade
bolo zistiť príčiny, prečo mal. N. začala otca odmietať, je v odpore k jeho argumentom, telefonátom
a nechce k otcovi chodievať na styk. Úrad, rodičia i mal. N. prebrali všetky možnosti a zo stretnutia
vyplynulo, že mal. nebola spokojná s priebehom styku u otca, ich spoločnými aktivitami, otec sa jej málo

venuje, mal. sa nudí v jeho domácnosti a pod. Mal. N. uviedla a požiadala o pár zmien, ktoré si všetci
účastnícinastretnutíprešliapodrobnerozobrali.Nazáverstretnutiaúradspísalniekoľkobodovsrodičmi
i mal., kde sú uvedené opatrenia pre pokojný a bezproblémový styk mal. u otca, podľa pripomienok
všetkých zúčastnených strán. Z pozorovania úradu počas celého poobedňajšieho stretnutia na úrade
vyplynulo, že mal. N. si uvedomuje, že môže s rodičmi manipulovať, nakoľko aktívne vníma, že rodičia

nie sú vo výchove jednotní a cíti napätie zo vzájomného vzťahu obidvoch rodičov i z ich komunikácie.
Mal. N. si udáva preto podmienky: kedy, kde a ako bude a má jej styk s otcom prebiehať, čo má otec
urobiť, čo nemá, čo by mohol a pod., musí zohľadňovať jej momentálne nálady a priania, ako sú výlety a
trávenie voľného času, výlučne podľa jej výberu, nesmie sa nič urobiť inak, potom je mrzutá a odmietavá.
Obidvaja rodičia sa snažia mal. vo všetkom vyhovieť ku úplnej spokojnosti mal. N.. Matka sa mal. N. viac

prispôsobuje, vysvetľuje, dohovára, snaží sa dozvedieť, čo je príčinou, že nechce chodievať k otcovi, je
miernejšia v oponovaní, mal. ustupuje a hľadá všemožné argumenty na presviedčanie mal. aj hravým,
dieťaťu zrozumiteľnejším spôsobom. Otec mal. je zásadovejší, opravuje výpovede mal. N., snaží sa ju
usmerniť, že nemá pravdu a je to v skutočnosti inak, poučuje ju o „dospeláckych“ veciach, je akčnejší,
mal. dáva na vedomie, že je ešte dieťa. Otec navrhuje pre mal. riešenia na zábavu: možnosti hier a

výlety, je konkrétny, realistický, oponuje na jej požiadavky finančnou stránkou a jeho možnosťami. Mal.
N. počúva obidvoch iba sčasti, potom sa nudí a je mrzutá, chce odísť domov. Ak sa rozhovor a veci
nevyvíjajú podľa jej želania, prestane sa o ne zaujímať, odvedie komunikáciu iným smerom, uhýba
očami, je odmietavá, gestikuluje mrzuto, prestane byť pozorná. Mal. si uvedomuje, že jej nikto a nič
nebránivstykusotcom,žejetoibajejrozmaravýhovorky,pretoženeviepohotovonájsťargumenty,kvôli

komu, či čomu, odmieta styk s otcom. Z pohovoru na úrade je evidentné, že mal. N. sa snaží obidvoch
rodičov manipulovať a psychicky vydierať, podmieňuje svoj styk u otca vecami a činnosťami, ktoré si
nenechá vyhovoriť a vysvetliť ani zo strany matky, ktorú viac počúva, pred otcom má väčší rešpekt. Dňa
18. 02. 2020 doložila matka sms komunikáciu rodičov pre oboznámenie úradu o skutočnostiach, ktoré
sa týkajú mal. dieťaťa. Dňa 18. 02. 2020 otec mal. na úrade oznámil, že matka mal. manipuluje, že on

otec bude o ňu bojovať a neprestane, pokiaľ nebude mal. v jeho starostlivosti, lebo matka nie je schopná
sa o mal. dobre postarať a svojím konaním a výchovou jej škodí a robí z mal. citového mrzáka.
Z uvedených skutočností, úrad vyhodnotil, že obidvaja rodičia vedia mal. zabezpečiť všetky materiálne,
biologickéiemocionálnepodmienkyaprostriedkyavytvoriťjejbezpečnéprostredievdomácnostiachpre
jej zdravý vývin a vývoj. Úrad nenašiel v starostlivosti obidvoch rodičov žiadne pochybenia, kvôli ktorým

by styk maloletej nemohol prebiehať bez problémov, ak bude súdom zabezpečený a jasne stanovený
styk s otcom, zohľadnený režim maloletej s ohľadom na jej vek, zdravotný stav, školské i mimoškolské
povinnosti.

10. Maloletá pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa volá N. N., má sa dobre. Má 9 rokov, ale

04. 10. 2020 bude mať 10 rokov. Nepamätá si, prečo som prišla na súd, už som zabudla, keď sedela
vonku na lavičke. Do školy teraz chodí, ale dnes nie je v škole, lebo prišla na súd. Chodí do ZŠ v
S. do 3. ročníka. Nemá veľmi veľa kamarátov, lebo ja nie som taká, ako oni. Pretože chcú, aby som
ich počúvala a nie sú na mňa vždy dobrí. Najlepšiu kamarátku má H. S. a kamaráta Z. D., s ktorýmsa chodí bicyklovať. Býva v M. v dome spolu s maminou, spolu so svojou starkou, bračekom S. C. a
nevlastným otcom, ten sa volá Q. C.. C. S. má 3 roky. Bývanie na dedine sa jej páči. Mestá nemá
rada, je tam veľký hluk a autá, necíti sa tam dobre. Do školy chodí sama ráno autobusom, aj potom zo

školy o 14.30 domov bez rodičov. Učí sa dobre, vychádzajú jej 1 a 2 ako známky. Najradšej má výtvarnú
výchovu a pracovné vyučovanie, ale to teraz nemajú. S ockom sa málokedy stretáva, lebo nehovorí
vždy pravdu. Veľakrát jej niečo sľúbi a potom to nedodrží, napr. na plavárni ju donútil ísť do hlbokej vody
a ona nevedela plávať. Odvtedy má strach chodiť na plaváreň s deťmi, nechce chodiť s deťmi. Ocko
tiež nadáva na moju starkú a hovorí, že ju utopila, ale ona ju neutopila. Inak jej neurobil zlé veci, ani

ju nebil, len T. maminu, alebo babku, alebo starkú - nevie, nechcel ju v dome. Nepamätala si, že by jej
maminka hovorila o otcovi, ale vie, že ona je lepšia, lepšie sa o mňa stará. Hovorí jej vždy pravdu. Keby
povedala niečo zlé, tak by potom musela odo nej odísť a zverili by ju ináč, ako to je teraz. U otca nechce
spávať, len s ním chce chodiť na výlety. Preto nechce u neho spávať, lebo sa ho bojí aj kvôli tomu, že
jej ostrihal vrkoč. Mala dlhé vlasy, potom plakala, hanbila sa pred kamarátmi, že má také krátke vlasy.
Ocka má rada, ale najradšej má maminu, lebo ocko nie je taký dobrý, ako mamina. Aj na chodbe sa

pritulovala k mamine, lebo sa ho veľmi bála. Bála sa ho, lebo si myslela, že jej môže ublížiť, lebo je
taký zvláštny, má takú zvláštnu tvár pri nej. Keď chodí k otcovi, tak minule jej povedal, že Z. - to je jej
nevlastná sestra, rozhádzala hračky, a to vôbec nebola pravda. Teda ona je jej vlastná sestra. Boli aj na
výlete pri sysľoch. Keby hodnotila známkou maminku, tak by jej dala 1 * , otcovi by dala mínusku - teda
nejakú známku medzi 1 - 5, tak 3. Podľa nej rodinu tvorí otec a mama, ale nie vždy je to tak, lebo otec

sa rozviedol s maminkou. Má v rodine na prvom mieste maminku a na poslednom mieste otca. Preto
otca na poslednom mieste, lebo nemá rád tak maminku ako mňa. Keď sa s maminkou rozviedli, tak sa
už prestali mať radi. Vychádza veľmi dobre s maminkou, majú sa radi, má ju rada. Taktiež vychádza
dobre aj s nevlastným ockom, lebo ten sa ku nej lepšie správa ako jej vlastný otec. Má rada kreslenie,
rada kreslí, rada chodím do ZOO. Boli v Bojniciach v ZOO s maminkou, Q. a malým S.. Musela na

neho dávať pozor, aby sa nestratil. Zobrala si do ZOO aj plyšového papagája, ktorého tam ukazovala.
Najlepšie sa cíti pri mamine a najhoršie u otca. Preto sa cíti najhoršie u ocka, lebo stavia dom, ktorý
je veľmi veľký, je v ňom neporiadok a T. požičal jej posteľ, potom musela spať na gauči. A ocino na
veľkej posteli. Keby chytila zlatú rybku, tak by si priala - prvé prianie by bolo, aby ocko išiel na liečenie,
aby sa naučil správať a bol lepší. Potom druhé prianie by mala - aby našla štvorlístky, nejaké má, ale

nevie, koľko ich je, ale päťlístkov má 6 a tretie prianie má, aby rodičia neodišli z chodby a nemusela
ich hľadať. Ocko nehovorí vždy pravdu, ale nevie, či je to celkom tak, nie je si istá, že sa maminka o
ňu zle stará, že ma nedáva do školy okúpanú, ale špinavú, že sa o mňa nestará. Nie je zlá, ale nechce
chodiť k otcovi, aby Z. sa nenaučila to, čo jej braček. Aby nebola ako jej braček, lebo raz hádzal veľa
vecí po nej, sa rozplakala, že jej ublížil a sa bála. Vybrala si posteľ, potom na ďalší deň ju dal Z., nie

Z., ale T.. Otec chce, aby bola u neho zverená. Maminka robí veľmi dobré veci. Ona býva s ňou veľmi
dlhšie. Nebola by každý druhý víkend. Na konci mesiaci, to chcela. Nebude spať, len na výlet s ním
ísť, len do M.. Kedysi tam spávala, už prestala. Nebolo tam dobre. Nerozprával jej rozprávky. To nebola
pravda. Videá im púšťal, ale rozprávky im nerozprával. Pomáhala mu, ale to, že rozprával rozprávky
nebola pravda. Pomáhala mu prerobiť izbičku. Chcela, aby tam bola aj T. starká, či babka, tak kvôli

tomu to robila aj pre ňu. Ocko ju tam nechcel tam. Raz keď ju pozval bývať a potom ju nechcel. Lebo
počula, že čo hovoril. A vie, aké to bolo slovo. Povedal, že ju nechce nikdy v živote vidieť. Kvôli tomu
tam nechcem chodiť. Nepáčilo sa jej to.

11. Svedkyňa T. Z. na pojednávaní uviedla, že s otcom pred pojednávaním sa ohľadne konania skoro

vôbec nerozprávali okrem toho, že jej dal prečítať posledný spis. A to, aké bolo vyjadrenie jeho,
vyjadrenie matky. Z predchádzajúcich vyjadrení nič nečítala, pretože ju to zaťažuje, obťažuje. Nepôsobí
to absolútne na ňu psychicky dobre a takisto sa to prejavuje aj na psychickom zdraví jej dieťaťa. Takže
celá kauza im psychicky neprospieva, tak isto ako maloletej N.. S matkou maloletej si písali buď v
novembri alebo decembri 2019. Dôvodom jej komunikácie s matkou bolo v podstate zistenie, informácie

od nej, od N., od otca, od okolitých ľudí, čo ju poznajú. To, čo potrebovala zistila. Bola na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny za kolíznou opatrovníčkou za účelom, že chcela vedieť, ako má pracovať vo
svojom stave, lebo bola na tom psychicky vtedy veľmi zle, nakoľko v tom čase mali s p. N. konflikty.
Vzťah nebol dobrý. Viazla komunikácia, všetko si vyriešili. Uviedla, že keby nebola táto kauza, že by
nemali taký konflikt, aký mali. Podľa nej dieťa má mať zázemie, má mať vlastnú izbu, vlastnú posteľ,

tam má stále byť. Keď sa matka rozhodne niekam ísť, nech sa páči. Keď sa dieťa rozhodne, áno, chcem
byť u tých rodičov, nech ide. Ale nech príde spať naspäť domov. Otec sa vo vzťahu k maloletej správal
veľmi dobre. Toľko trpezlivosti, čo s ňou mal on pri všetkých jej návykoch, výkrikoch, očierňovania jeho
osoby - to samozrejme nebolo z jej hlavy. Pri učení koľko trpezlivosti s ňou mal on, ako skutočne klobúkdole. Postupom času z N. správania bolo jasné, že úplne všetko v poriadku doma nie je. Mala za to, že
vzťah k maloletej zo začiatku bol veľmi dobrý. Momentálne nie je žiadny, pretože sa nestretávajú a keď
k nim príde raz za čas a potom chce hneď odísť, tak z toho veľa nie je. Lenže za ten čas, čo ju nevidela,

čo ju videla a mala tú česť, že prišla ku nim, sa to rapídne zhoršilo.

12. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 17. 06. 2020
navrhla, aby bol upravený styk otca s maloletou N. každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod. s
tým, že maloletú by si prevzal pred bytom matky v stanovený čas a hodinu a v stanovený čas a hodinu

by maloletú dcéru odovzdal. Mala zato, že na túto dobu je tento styk otca s maloletou dostatočný.

13. Otec maloletej na pojednávaní dňa 17. 06. 2020 mal za to, že kontakt dcéry s otcom nesmie byť
prerušený, mal by byť rozšírený ešte viac, ako uvádza súdno-znalecký posudok. Napriek tomu, že súdny
znalci neodporúčajú striedavú opateru, poukázal na to, že tam je cesta. Musí byť styk otca s dieťaťom
vyvážený, čo sa týka rodičovských povinností s matkou, s otcom. Dieťa má byť vychovávané obidvomi

rodičmi. Formu ponechal na zvážení súdu. Čo navrhoval či už striedavá osobná starostlivosť alebo
vlastná opatera boli len možnosti. Nechal rozhodnutie na zvážení súdu s tým, že nesmie byť prerušený
kontakt otca s dcérou.

14. Opatrovník sa na pojednávaní dňa 17. 06. 2020 pridržiaval predchádzajúceho vyjadrenia, v ktorom

sauvádzalo,žesúhlasísoznaleckýmposudkom,ponechať zvereniemaloletéhodieťaťamatkearozšíriť
otcovi styk s maloletou aj cez týždeň, teda aby mal maloletú z piatka do nedele na prespatie a rozšíriť
mu styk aj cez týždeň, aby ju mohol aspoň jeden deň v týždni vybrať zo školy, urobiť si s ňou úlohy a vrátiť
ju matke. Apeloval na rodičov, aby v záujme maloletého dieťaťa obnovili komunikáciu medzi sebou, aby
bola slušná, vecná. Ujednotili výchovné metódy medzi sebou, aby maloletá medzi nimi nelavírovala.

15. Súd na základe veľmi dôsledne a rozsiahle vykonaného dokazovania, jednak listinnými dôkazmi,
lekárskymi správami, vyjadreniami psychológov, správami zo sociálneho zisťovania a ďalších orgánov
a inštitúcií, vrátane znaleckého dokazovania a kontrolného znaleckého dokazovania, výsluchom
účastníkom konania, maloletej N., svedkyne T. Z. konštatuje, že je nepochopiteľné až zarážajúce,

že rodičia aj za takýchto rozsiahlych možností, ktoré boli realizované zo strany súdu a opatrovníka
a vzhľadom aj na časový odstup od začatia konania o úprave styku s maloletou a to niekoľko rokov
nedokázali vo veci dospieť k dohode resp. nájsť spoločné východisko.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine
je opatrením, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča, preto ho možno vysloviť až po
riadnom zistení skutkového stavu veci. K riadnemu zisteniu skutkového stavu veci patrí tiež rozlíšenie,

či uskutočňovanie styku rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje zdravie dieťaťa, prípadne, či ide len o
predstieraný stav, vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti. V danom prípade sa nepreukázalo, že by bolo potrebné styk otca s maloletou
zakázať prípadne obmedziť práve naopak.

18. Súd mal v konaní za preukázané, že úprava styku bola naposledy upravená rozsudkom Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 14C/126/2011-113 zo dňa 03. 07. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/229/2012-132 zo dňa 26. 09. 2012, pričom v časti výroku o úprave
styku, bolo rozhodnuté tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou každý utorok a štvrtok v čase
od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každú sobotu a nedeľu v párnom týždni v čase od 15.00 hod. do 19.00

hod. s tým, že otec si maloletú prevezme pred bytom matky a dieťa vráti matke pred jej bytom. Matka
je povinná maloletú na styk pripraviť. V čase tejto úpravy styku otca s maloletým dieťaťom bola matka s
maloletou na materskej dovolenke a maloletá mala 1 rok a 11 mesiacov, pričom bola citovo naviazaná
na matku, ktorá s ňou bola v domácnosti.

19. Súd konštatuje, že od poslednej úpravy styku otca s maloletou došlo k značnej zmene pomerov či už
na strane maloletej, ktorá má 9 rokov, navštevuje Základnú školu v S., má iný denný režim vzhľadom
na školské povinnosti, iný zdravotný stav atď. Taktiež na strane matky došlo k zmene pomerov, žijú
v spoločnej domácnosti s partnerom, s ktorým majú spoločné dieťa. V súčasnosti sa stará o svojuinvalidnú matku. Otec maloletej má taktiež partnerku s ktorou má spoločné dieťa, teda pribudla mu
ďalšia vyživovacia povinnosť. Spoločne s priateľkou a dieťaťom bývajú v rozostavanom rodinnom dome.

20. Prirozhodnutísúdu oúpravestykuotcasmaloletouakoajjehorozsahusúduvádza,žejenesporné,
že pri rozhodovaní súdu o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom rozhoduje aj záujem maloletého
dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje. Je nepochybné, že je v záujme dieťaťa stretávať sa
s jeho rodičmi a len vo výnimočných prípadoch prichádza do úvahy obmedzenie, príp. zákaz styku
rodiča s maloletým dieťaťom. Na druhej strane je v záujme maloletého dieťaťa styk s rodičom upraviť

tak, aby bolo zachované stabilné výchovné prostredie maloletého dieťaťa a aby maloleté dieťa nebolo
v dôsledku úpravy styku obmedzené na iných právach či povinnostiach. Úprava styku rodiča, ktorý
nežije v tomto prípade s maloletým dieťaťom, ako špeciálna zložka rodičovských práv a povinností, je
inštitútom, pri ktorom zákonodarca preferuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom a
do tejto úpravy zasahuje len v špecifických a neštandardných situáciách, keď sa rodičia o tejto otázke
nevedia dohodnúť. V každom prípade rozhodovania je pre súd prioritou záujem dieťaťa a snaha vytvoriť

stav spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi. Za podmienky, že druhý rodič má
záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude
na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v
záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť.

21. Podľa základných zásad, čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

22. Na rozhodnutie o forme a rozsahu styku má vplyv mnoho faktorov, tak na strane v danom prípade
maloletého dieťaťa (napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nie je zverené

do jeho osobnej starostlivosti), ako aj na strane rodiča (napr. rodinné pomery, vzťah so súrodencom,
vzájomný vzťah rodičov, vzdialenosť medzi miestom bydliska maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nie
je dieťa zverené so jeho osobnej starostlivosti). Obaja rodičia sú povinní viesť dieťa k pozitívnemu
vzťahu k druhému rodičovi a pôsobiť na dieťa v záujme pozitívneho vzťahu k druhému rodičovi. Mali by
vyvinúť snahu nielen umožniť styk s druhým rodičom, ale i vytvoriť zmysluplný, láskyplný a pravidelný

vzájomný vzťah, pretože jeho výchovný postoj môže viesť k nezvratným negatívnym následkom vo
vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju maloletého dieťaťa.

23. Podľa názoru súdu (aj napriek negatívnej výpovedi maloletej na pojednávaní vo vzťahu k otcovi -
že sa otca bojí, avšak nevedela uviesť z akého dôvodu, alebo uvádzala len určité skutkové okolnosti -

odstrihnutie vrkoča, musela ísť do hlbokej vody, keď ju chcel naučiť plávať....) otec maloletej má právo
participovať na výchove maloletého dieťaťa, preto zisťovanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
nemožno redukovať iba na zistenie jeho vôle alebo predstavy o úprave styku, ale názor maloletej ako
relevantný faktor pri rozhodovaní má byť zohľadnený tak, aby rozhodnutie podporovalo zachovanie
funkčných rodinných väzieb a všestranne pozitívneho vzťahu rodiča a dieťaťa.

24. Preto s poukazom na závery znaleckého dokazovania resp. konštatovania samotných znalcov ako
aj odporúčanie opatrovníka, súd upravil styk otca v rozsahu na každý párny týždeň v utorok v čase od
17.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00
hod. a to aj napriek skutočnosti, že otec maloletej za posledné obdobie nerealizoval styk s maloletou v

tom rozsahu ako mu to bolo nariadené neodkladným opatrením. Súd upravil styk otca na každý nepárny
víkend v mesiaci od piatku do nedele, bez ohľadu na to, že v kontrolnom znaleckom posudku bolo
odporúčané upraviť styk až do pondelka rána a to z dôvodu a s poukazom na denný režim maloletej N.,
(keď cez školský týždeň vstáva ráno o 6.30 hod., následne raňajkuje a o 7.10 odchádza na autobus) a
pracovnú dobu otca maloletej, ktorý nastupuje do práce už o 6.00 hod.. Taktiež znaleckým dokazovaním

nebolo preukázané sexuálne zneužívanie dieťaťa zo strany otca ani skutočnosť, že by mala maloletá z
otca strach. Za danej situácie má súd za to, že je v súčasnej dobe možné upraviť styk otca s maloletou
s tým, že došlo k jeho rozšíreniu. Je potrebné, aby sa tento vzťah začal budovať, rozvíjať, ale nie tak,
ako tomu bolo doteraz. Snahou je docieliť, aby otec mohol byť s dieťaťom proporcionálne rovnako ako
matka. Nie je to však súd, kto o tom, čo bude ďalej, rozhodne, ale samotní rodičia. Súd má za to, že

takáto forma a rozsah úpravy styku je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

25. Súd zároveň v rámci úpravy styku otca s maloletou určil, že otec je oprávnený maloleté dieťa v
stanovenédniahodinyvmiestebydliskamatkyprevziaťa povinný maloletédieťamatkevstanovenédnia hodiny v mieste bydliska odovzdať. Prevzatie a odovzdanie maloletej súd stanovil v mieste bydliska
matky resp. maloletej, majúc za to, že je v možnostiach otca aj vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca
a matky takto realizovať stretávanie sa s maloletou. Matka je zároveň povinná maloleté dieťa na styk

s otcom riadne pripraviť a styk otcovi s maloletým dieťaťom umožniť.

26. V zmysle § 40 CMP môže súd v konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu prisúdiť aj viac než
čoho sa účastníci domáhajú, ak to považuje v záujme maloletého dieťaťa za potrebné. Aj napriek
tomu, že nedošlo v priebehu konania k takémuto návrhu či už zo strany matky alebo otca, súd

uložil matke, aj vzhľadom na veľmi problematickú komunikáciu medzi rodičmi maloletého dieťaťa
ako aj na skutočnosť, že otec dieťaťa častokrát poukazoval, že matka ho neinformuje o maloletom
dieťati, povinnosť informovať otca elektronickou formou prostredníctvom SMS alebo e-mailu, vždy k
poslednému dňu kalendárneho mesiaca v roku o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa
podstatných vecí maloletého dieťaťa, t.j. najmä, ohľadom zdravotného stavu, úrazoch, ochorení,
školských výsledkov, výchovných a pedagogických opatreniach, akciách, stretnutiach a predstaveniach

v školskom zariadení, vzhľadom na jednoduchosť, rýchlosť a dostupnosť takejto formy pre oboch
rodičov.

27. V rámci návrhov otca na zmenu výchovného prostredia maloletej súd uvádza, že tieto boli počas
celého konania zo strany otca menené resp. upravované. Otec sa dožadoval zverenia maloletej či už

do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov prípadne zverenia do svojej osobnej starostlivosti. V
neposlednom rade otec maloletej dokonca, keďže podľa jeho názoru sa psychický stav maloletej, ktorá
je zverená do starostlivosti matky výrazne zhoršil, navrhol (č.l. 695 spisu), aby súd zvážil uplatnenie
možnosti jej zverenia do pestúnskej starostlivosti resp. nariadenie ústavnej starostlivosti. Pokiaľ teda ide
o rozhodnutie súdu prvej inštancie o uvedených návrhoch otca (výrok V. rozsudku), súd vo všeobecnosti

poukazuje na to, že CMP v ust. § 121 umožňuje zmenu rozsudkov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu v prípade, ak sa zmenia pomery. Takouto zmenou pomerov
nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre úpravu výkonu týchto rodičovských práv
a povinností, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom

prejaví v pomeroch účastníkov. V danom prípade možno konštatovať, že v celom konaní neboli zistené
také skutkové okolnosti, ktoré by vo vzájomnej súvislosti odôvodňovali záver o tom, že v tejto rovine
výkonu rodičovských práv a povinností došlo k podstatnej zmene, ktorá by opodstatňovala zmenu
predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 14C/126/2011-113 zo dňa 03. 07.
2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/229/2012-132 zo dňa 26.

09. 2012 na základe ktorého bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. Súd poukazuje
predovšetkým na závery znaleckého dokazovania a kontrolného znaleckého dokazovania, v rámci
ktorých znalci neodporúčali zverenie maloletej či už do striedavej osobnej prípadne osobnej starostlivosti
otca práve z dôvodu väčšej naviazanosti maloletej na matku. Ak bude v starostlivosti matky ( a s otcom
sa stretávať) zostane jej i „pocit domova“, ktorý ponúka istú stabilitu a aj z hľadiska ADHD môže byť

dôležitý. Taktiež v rámci zisťovaní opatrovníka neboli zistené vo výchove matky resp. v jej prostredí
žiadne nedostatky, pre ktoré by malo dôjsť k zmene výchovného prostredia maloletej. Pokiaľ ide o návrhy
otca na prípadné zverenie maloletej do pestúnskej starostlivosti, resp. náhradnej starostlivosti tu súd
poukazuje na tú skutočnosť, že v oboch prípadoch pre nariadenie takéhoto druhu starostlivosti musia
byť splnené zákonné podmienky presne vymedzené v zákone o rodine, pričom v danom prípade nie

sú splnené. Súd dáva do pozornosti aj samotnú výpoveď opatrovník, ktorý považoval takýto návrh za
absurdný, aby k takémuto niečomu došlo, nakoľko maloletá má obidvoch rodičov tak matku, ako aj otca,
čiže v danom prípade neprichádza takáto možnosť do úvahy. Preto z týchto dôvodov súd potom návrhy
otca na zmenu výchovného prostredia zamietol.

28. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhov zo strany otca na doplnenie dokazovania psychiatrickým
vyšetrením maloletej a určením presných dôvodov vplyvu výchovného prostredia, resp. zabezpečenia
písomnej lekársky správy z vyšetrenia maloletej na psychiatrii v Martine, kde bola hospitalizovaná, súd
uvádza, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady (§ 35, § 36 CMP) súd nemusí vykonať všetky
účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať,

je výlučne na súde aj s poukazom na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že
dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Súd mal za to, že vzhľadom na dĺžku konania
a doposiaľ vykonané dokazovanie, znalecké posudky, realizovaný výsluch maloletého dieťaťa súdoms poukazom aj na hospodárnosť konania, ako aj stanovisko opatrovníka, nie je účelné pokračovať v
ďalšomdokazovanínavrhnutomotcomdieťaťa.Takétodokazovaniebynepriniesložiadnenovévýsledky
vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi a ktorý vyplynul i z celkového

správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania, ktoré začalo v máji 2015.

29. Súd na základe toho, že došlo k zmene úpravy styku otca s maloletou, zároveň zrušil uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 36P/23/2015-439 zo dňa 20. 12. 2017 v spojení s uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 16CoP/20/2018-511 zo dňa 17. 05. 2018, o neodkladnom opatrení,

ktorým odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu tak, otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
N.N.,nar.XX.XX.XXXXkaždýnepárnytýždeňodpiatku,od15,15hod.donedele,do16,30hod.Otecsi
maloletú prevezme v Základnej škole S. a maloletú je povinný matke odovzdať pred jej bydliskom. Matka
je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť, styk otcovi s maloletou umožniť a po skončení
styku s otcom dieťa prevziať. V prípade, že maloletá nebude v Základnej škole S. v určenom čase,
kedy ju má otec prevziať, je matka povinná včas a bez zbytočného odkladu otcovi oznámiť miesto, kde

si maloletú môže otec prevziať v čase určenom týmto rozhodnutím a súčasne je povinná maloletú na
styk s otcom riadne pripraviť. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Týmto rozhodnutím dochádza k zmene neodkladného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 36P/23/2015-171 z 02. 03. 2015 a neodkladného opatrenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
36P/23/2015-260 z 21. 06. 2016

30. Týmto rozhodnutím zároveň dochádza aj k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
14C/126/2011-113 zo dňa 03. 07. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
17Co/229/2012-132 zo dňa 26. 09. 2012 vo výroku o úprave styku otca s maloletou N. N., nar. XX.
XX. XXXX.

31. Keďže v danom prípade, boli podané dva znalecké posudky spolu s vyučtovaním znaleckej odmeny
( znalecký posudok č. č. 4/2017 zo dňa 30. 06. 2017 a znalecký posudok č. 62/2018 zo dňa 04. 10.
2019) ako aj vzhľadom na rozsiahlosť hodnotenia účelnosti a časovej primeranosti jednotlivých úkonov
znaleckej činnosti a ich vyčíslenia s poukazom na námietku matky ohľadne potreby krátenia znaleckej

odmeny v rámci podaného znaleckého posudku č. 62/2018 Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii
a Psychiatrii, súd z uvedeného dôvodu o celkových trovách znaleckého dokazovania rozhodne následne
samostatným uznesením.

32. O trovách konania, súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, iné dôvody pre rozhodnutie o trovách konania súd nemal preukázané. Účastníci
si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky alebo trovy právneho zastúpenia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola
uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o
zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).

Nakoľko sa účastníci konania vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok,

nadobudne právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich. Prípadné podanie odvolania zo strany
účastníkov konania bude preto právne neúčinné.