Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrej Kekely

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201779
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5819201779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: W. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXX, XXX XX K., zastúpeného Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom Klinec II, 029 43
Zubrohlava, IČO: 37 801 635, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX I.,
zastúpenému JUDr. Mgr. Jurajom Štorcelom, advokátom so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 729 826, o určenie vlastníckeho práva, v konaní o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/73/2019-131 zo dňa 13. októbra 2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/73/2019-131 zo dňa 13. októbra 2020 vo výroku II.
mení nasledovne:
Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

IV. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/73/2019-131 zo dňa 13. októbra 2020 vo výroku I.
zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti,
ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti - pozemok parcely registra „E“ evidovaný
ma mape určeného operátu, zobrazený ako E-KN parc. č. 774/2 - orná pôda o výmere 463 m2, zapísaný
na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K., pod B1 na meno A. D. v podiele 1/1, pôvodne zapísaný na LV č.

XXX pre obec a k. ú. K. (výrok I.). Ďalej súd prvej inštancie určil, že žalobca je vlastníkom pozemkov
nachádzajúcich sa v k. ú. K., zapísaných: A/ na LV č. XXXX - pozemok registra E KN parc. č. 1490 - orná
pôda o výmere 899 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2812 - orná pôda o výmere 612 m2, pozemok
registra E KN parc. č. 2813/1 - orná pôda o výmere 2064 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2813/2
- orná pôda o výmere 54 m2, pozemok registra E KN parc. č. 3862/2 - orná pôda o výmere 464 m2,
pozemok registra E KN parc. č. 4024 - trvalý trávny porast o výmere 226 m2, pozemok registra E KN
parc. č. 4228 - orná pôda o výmere 818 m2, pozemok registra E KN parc. č. 4229 - trvalý trávny porast o

výmere 715 m2, pozemok registra E KN parc. č. 4318 - orná pôda o výmere 1597 m2, pozemok registra
E KN parc. č. 5589 - orná pôda o výmere 286 m2, pozemok registra E KN parc. č. 5889 - trvalý trávny
porast o výmere 1295 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6870 - orná pôda o výmere 256 m2, všetky
pozemky v podiele 1/1 úč., evidované pod B 1 na meno I. I., B/ na LV č. XXXX - pozemok registra EKN parc. č. 4246 - orná pôda o výmere 397 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6004/1 - trvalý trávny
porast o výmere 1558 m2, pozemok registra
E KN parc. č. 6371/3 - trvalý trávny porast o výmere 819 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6375/7

- trvalý trávny porast o výmere 565 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6375/8 - trvalý trávny porast
o výmere 1132 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6375/9 - trvalý trávny porast o výmere 1131 m2,
pozemok registra E KN parc. č. 6375/10 - trvalý trávny porast o výmere 1130 m2, pozemok registra E
KN parc. č. 6375/11 - trvalý trávny porast o výmere 1130 m2, všetky pozemky v podiele 50/150 úč.,
evidované pod B 8 na meno I. I.., C/ na LV č. XXXX - pozemok registra E KN parc. č. 961/1 - orná pôda

o výmere 333 m2, pozemok registra E KN parc. č. 1201 - orná pôda o výmere 538 m2, pozemok registra
E KN parc. č. 1547 - trvalý trávny porast o výmere 511 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2699/2 - orná
pôda o výmere 783 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2700 - orná pôda o výmere 1279 m2, pozemok
registra E KN parc. č. 4249 - trvalý trávny porast o výmere 323 m2, pozemok registra E KN parc. č. 4250
- orná pôda o výmere 1152 m2, pozemok registra E KN parc. č. 7914 - orná pôda o výmere 890 m2,
pozemok registra E KN parc. č. 7915 - trvalý trávny porast o výmere 668 m2, pozemok registra E KN

parc. č. 7916 - orná pôda o výmere 2896 m2, všetky pozemky v podiele 18/96 úč., evidované pod B
9 na meno I. I., D/ na LV č. XXXX - pozemok registra E KN parc. č. 960/1 - orná pôda o výmere 880
m2, pozemok registra E KN parc. č. 1548 - trvalý trávny porast o výmere 782 m2, pozemok registra E
KN parc. č. 1549 - orná pôda o výmere 1 144 m2, pozemok registra E KN parc. č. 1599 - orná pôda o
výmere 611 m2, pozemok registra E KN parc. č. 1600 - orná pôda o výmere 351 m2, pozemok registra

E KN parc. č. 2696 - orná pôda o výmere 1555 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2697 - orná pôda
o výmere 1008 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2698 - orná pôda o výmere 1481 m2, pozemok
registra E KN parc. č. 2699/1 - orná pôda o výmere 1061 m2, pozemok registra E KN parc. č. 2699/3
- orná pôda o výmere 38 m2, pozemok registra E KN parc. č. 4251 - orná pôda o výmere 1818 m2,
pozemok registra E KN parc. č. 6004/2 - trvalý trávny porast o výmere 3929 m2, pozemok registra E

KN parc. č. 7917 - orná pôda o výmere 3929 m2, pozemok registra E KN parc. č. 7919/2 - trvalý trávny
porast o výmere 99 m2, všetky v podiele 3/4 úč., evidované pod B 3 na meno I. I., E/ na LV č. XXX -
pozemok registra E KN parc. č. 2685/1 - orná pôda o výmere 394 m2, v podiele 25/75 úč., evidovaný
pod B 11 na meno I. I., F/ na LV č. XXX - pozemok registra E KN parc. č. 2685/2 - orná pôda o výmere
372 m2, v podiele 25/75 úč., evidovaný pod B 11 na meno I. I., G/ na LV č. XXXX - pozemok registra

E KN parc. č. 6005 - trvalý trávny porast o výmere 878 m2, pozemok registra E KN parc. č. 6371/4 -
trvalý trávny porast o výmere 1627 m2 v podiele 18/96 úč., evidované pod B 9 na meno I. I., H/ na LV
č. XXXX - pozemok registra E KN parc. č. 6371/5 - trvalý trávny porast o výmere 1624 m2, pozemok
registra E KN parc. č. 6914 - trvalý trávny porast o výmere 272 m2 v podiele 3/4 úč., evidované pod B 3
na meno I. I., CH/ na LV č. XXXX - pozemok registra E KN parc. č. 7925 - orná pôda o výmere 521 m2,

pozemok registra E KN parc. č. 7926 - orná pôda o výmere 5996 m2, pozemok registra E KN parc. č.
7927 - orná pôda o výmere 839 m2, všetky v podiele 50/150 úč., evidované pod B 8 na meno I. I. a I/ na
LV č. XXXX - pozemok registra E KN parc. č. 7919/1 - trvalý trávny porast o výmere 3 m2 v podiele 3/4
úč., evidovaný pod B 3 na meno I. I. (výrok II.). Žalobcovi súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 98 % (výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca za žalobou podanou na súde
prvej inštancie dňa 08.10.2019 domáhal určenia, že je vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností (vo
výrokochI.aII.rozsudkusúduprvejinštancie)natomskutkovomzáklade,žedňa21.12.2018bolamedzi
ním a žalovaným uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej žalobca v postavení darcu previedol
na žalovaného ako obdarovaného uvedené nehnuteľnosti. Následne bol rozhodnutím Okresného úradu

Námestovo, katastrálny odbor povolený vklad vlastníckeho práva žalovaného k týmto nehnuteľnostiam
pod č. V3519/2019 dňa 24.01.2019. Žalobca považoval celú zmluvu s výnimkou časti týkajúcej sa
pozemkov zobrazených ako pôvodné KN-E parcely č. 1550 - orná pôda o výmere 485 m2 v 3/4 účasti
pôvodnezapísanúnaLVXXXač.XXXX-ornápôdaovýmere581m2v50/150účastipôvodnezapísanú
na LV XXXX, všetky pre obec a k. ú. K., ktorej v súčasnosti zodpovedajú novovytvorené KN-C parcely

č. 715/6 - orná pôda o výmere 255 m2, č. 715/8 - orná pôda o výmere 130 m2 a č. 715/10 - orná
pôda o výmere 194 m2, za neplatnú z dôvodu, že žalovaný ho vedome uviedol do omylu s tvrdením,
že chce mať pozemok pod stavbu rodinného domu čo najskôr zapísaný na svoje meno, aby si mohol
vybavovať stavebné povolenie. Žalobca síce sľúbil darovať žalovanému pre účel výstavby rodinného
domu pozemok predstavujúci dve parcely KN-E č. 1550 a č. 1551, ktoré sa nachádzajú v k. ú. K. v

časti „Starý Mlyn“, v žiadnom prípade však nemal ako darca záujem darom previesť na žalovaného
ostatné parcely tvoriace predmet sporu. Žalovaný tak využil dôveru žalobcu k osobe žalovaného, ako aj
jeho zníženú opatrnosť v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných problémov, vyhotovil darovaciu zmluvu,
do ktorej zakomponoval okrem dohodnutých dvoch pozemkov aj iné nehnuteľnosti žalobcu a túto dalžalobcovipodpísať.Žalobcanáslednedarovaciuzmluvupodpísal,sdôverouvžalovaného,bezbližšieho
čítania jej obsahu. Podaním zo dňa 04.09.2019 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
u žalovaného dovolal relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 21.12.2018 s výnimkou dvoch

pozemkov, zobrazených ako pôvodné parcely KN-E č. 1550 a č. 1551, teraz parcely KN-C č. 715/6, č
715/8, zapísané na LV XXXX, k. ú. K.
a č. 715/10, zapísané na LV XXXX, k. ú. K., ktorú písomnosť žalovaný prevzal a listom zo dňa 16.09.2019
reagoval tým, že darovacia zmluva bola uzavretá v súlade s Občianskym zákonníkom a nedošlo k
žiadnemu porušeniu zákonných ustanovení. Podľa presvedčenia žalobcu je zápis žalovaného v katastri

nehnuteľnosti ohľadne získaných pozemkov na základe zápisu dotknutej darovacej zmluvy, s výnimkou
spomínaných dvoch pozemkov, po uplatnení relatívnej neplatnosti úkonu podľa ust. § 49a zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) nesprávny a nezákonný.
3. Žalovaný v reakcii na podanú žalobu uviedol, že žalobca si bol v čase uzatvorenia darovacej zmluvy
plne vedomý toho, o aký právny úkon sa jedná, aké nehnuteľností sú obsahom darovacej zmluvy
a o vykonaní zápisu do katastra nehnuteľnosti bol žalobca oboznámený tak, ako to predpokladajú

príslušné právne predpisy. Uzavretiu darovacej zmluvy predchádzalo niekoľko mesiacov overovania a
vyhľadávania vlastníctva žalobcu v katastri nehnuteľností, a to aj v súčinnosti so žalobcom. Dotknutá
darovacia zmluva spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu podľa ust. § 628 a nasl. OZ a táto
bola uzatvorená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, na základe čoho je nutné aplikovať výlučne
výklad, ktorý smeruje k platnosti darovacej zmluvy. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o tom, že bol

iniciátorom uzatvorenia zmluvy, pretože pred jej uzavretím strany sporu spolupracovali a výsledkom
tejto spolupráce boli uzatvorené darovacie zmluvy. Keďže rozhodnutie o povolení vkladu úrad zasiela
všetkým účastníkom do 15 dní odo dňa vkladu a v danom prípade bol vklad povolený dňa 24.01.2019,
nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že sa o prevode dozvedel až niekoľko mesiacov po jeho
vykonaní, ale najneskôr koncom mesiaca február 2019 musel mať objektívnu vedomosť o povolení

vkladu. Podľa názoru žalovaného je podaná žaloba nezrozumiteľná, keďže z jej obsahu nie je zrejmé,
či sa žalobca domáha vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy alebo či od darovacej zmluvy odstupuje
a zároveň namietal aj naliehavý právny záujme žalobcu na požadovanom určení.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súčasť
spisu, osobitne s pripojenými spisom Okresného úradu, odbor katastrálny pod č.

V 3143/18 a vykonal výsluch svedkov M. A., K. D., A. Y., Z. B., Mgr. A. Y., Ing. O. D., A. K., Bc. O. K..
5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané a medzi stranami ani
nebolo sporné, že žalobca v postavení darcu uzavrel so žalovaným v postavení obdarovaného dňa
21.12.2018 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností uvedených vo výroku
I. a II. napadnutého rozsudku a na základe ktorej bol rozhodnutím Okresného úradu Námestovo,

katastrálny odbor povolený vklad vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam pod č. V3519/2019
dňa 24.01.2019. Za nespornú považoval súd prvej inštancie aj skutočnosť, že žalobca mal vôľu darovať
žalovanému pozemky v miestnej časti tzv. „Starý Mlyn“, konkrétne pozemky zobrazené ako parcely KN-
E č. 1550 - orná pôda o výmere 485 m2 v podiele 3/4 účasti, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. K. a č. XXXX
- orná pôda o výmere 581 m2 v podiele 50/150 účasti, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. K., ktorým aktuálne

zodpovedajú novovytvorené pozemky zobrazené ako parcely KN-C č. 715/6 - orná pôda o výmere 255
m2 a č. 715/8 - orná pôda o výmere 130 m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. K. a č. 715/10 - orná pôda o
výmere 194 m2, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. K.. Sporným zostalo medzi stranami darovanie ostatných
pozemkov tvoriacich predmet darovacej zmluvy zo dňa 21.12.2018.
6. Svedok K. D. v rámci svojej výpovede uviedol, že žalobca mu spomínal, že chce dať žalovanému

pozemok pri hnojisku v „Starom Mlyne“, lebo žalovaný tam chce postaviť rodinný dom, nespomínal však
žiadne iné pozemky, ktoré by chcel žalovanému previesť. Uvedený svedok tiež potvrdil, že aj žalovaný
mu spomínal svoj záujem o pozemok žalobcu
v „Starom Mlyne“ pri hnojisku, lebo tam chce postaviť rodinný dom. V konaní vypočutý svedok Mgr. A. Y.
vo svojej výpovedi uviedol, že keď bol za žalobcom a opýtal sa ho, aké pozemky daroval žalovanému,

žalobca oznámil, že okrem tých pozemkov, na ktorých má postavený rodinný dom, na žalovaného žiadne
iné pozemky neprevádzal. Keď mu potom svedok oznámil, že žalovanému daroval aj iné pozemky,
žalobca zostal v šoku. Obdobne skutkový stav popísal aj svedok M. A.. Z výpovede svedka Ing. O. D.,
ktorého výsluch v spore navrhla žalovaná sporová strana, vyplynulo, že žalovaný chcel stavať rodinný
dom a hľadal parcely, na ktorých sa dalo stavať, v súvislosti s čím sa vytyčovali hranice parciel na troch

miestach, pritom bolo vecou obdarovaného a darcu, čo sa stane predmetom zmluvy, t. j. ich vlastného
uváženia. V rámci dokazovania vypovedal aj starosta obce Z. B., ktorý nepotvrdil tvrdenie žalovaného o
tom, že by sa spoločne so žalobcom stretli na obecnom úrade pri identifikovaní pozemkov. F. aj svedkyňa
Bc. O. K. potvrdila hľadanie vhodného pozemku pre žalovaného na výstavbu rodinného domu, ktorýsa našiel v časti „Starý Mlyn“, konkrétne uviedla, že mala vedomosť o „záujme žalovaného vysporiadať
stavebný pozemok a postaviť rodinný dom“. Vo vzťahu k ostatným pozemkom svedkyňa uviedla, že na
úrade sa spísal zoznam parciel vhodných ako stavebný pozemok v intraviláne a extraviláne, nevedela

sa však vyjadriť ako sa vytvoril predmet darovacej zmluvy. Svedkyňa zároveň nepotvrdila tvrdenia
žalovaného o tom, že vôľou žalobcu ako darcu malo byť bezodplatné darovanie aj iných pozemkov než
tých, ktoré mali byť prevedené v súvislosti so stavbou rodinného domu v miestnej časti „Starý mlyn“.
Vypočutý svedok A. K. nepotvrdil tvrdenia žalovaného a k predmetu zmluvy sa nevedel vyjadriť, uviedol
však, že bol vodičom žalobcu a žalovaného za tým účelom, aby ich priviezol na matriku, kde došlo k

overeniu podpisov na darovacej zmluve.
7. Z uvedeného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že vôľou žalobcu bolo previesť na
žalovaného dotknutou darovacou zmluvou zo dňa 21.12.2018 len pozemky nachádzajúce sa v miestnej
časti „Starý Mlyn“, t. j. pozemky, ktoré tvorili predmet darovacej zmluvy a boli definované ako parcely
KN-E č. 1550 - orná pôda o výmere 485 m2 v podiele 3/4 účasti, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. K. a č.
1551 - orná pôda o výmere 581 m2 v podiele 50/150 účasti, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. K., ktorým

aktuálne zodpovedajú novovytvorené pozemky zobrazené ako parcely KN-C č. 715/6 - orná pôda o
výmere 255 m2 a č. 715/8 - orná pôda o výmere 130 m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. K. a č. 715/10 -
orná pôda o výmere 194 m2, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. K., ktoré pozemky sú evidované vlastnícky
na žalovaného. Naopak, voľou žalobcu nebolo previesť na žalovaného ostatné pozemky, ktorých sa
dotknutá darovacia zmluva zo dňa 21.12.2018 týkala.

8. Súd prvej inštancie následne pri posudzovaní veci vo vzťahu na ust. § 37 OZ dospel k záveru, že
vo vedenom spore nebola preukázaná bezprávna vyhrážka žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, t. j.
že by žalovaný žalobcu donútil pod psychickým nátlakom uzatvoriť darovaciu zmluvu s uskutočneným
predmetom daru. Sám žalobca potvrdil, že mal vôľu darovať žalovanému pozemky, aj keď v inom
rozsahu, čo však nemožno subsumovať pod psychické donútenie. Z uvedeného dôvodu nebola pri

uzatváraní darovacej zmluvy zistená absencia slobody vôle. Podľa názoru súdu prvej inštancie tu bola
danáajvážnosť(skutočnosť)vôle,pretožežalobcaakokonajúci(vôľuprejavujúci)chcelsvojimprejavom
vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nenastali. Žalobca mal vôľu darovať
pozemky žalovanému na výstavbu jeho rodinného domu a chcel, aby na jej základe nastali právne
následky, t. j. aby sa žalovaný stal ich vlastníkom, i keď nie vo vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam

tvoriacim predmet dotknutej darovacej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že
právny úkon nie je absolútne neplatný podľa ust.
§ 37 OZ a slobodnú a vážnu vôľu žalobcu nemožno stotožniť s nedbalosťou, nedôslednosťou a
neopatrnosťou, ba až so slepou dôverou žalobcu k žalovanému a k obsahu právneho úkonu.
9. Pri skúmaní dotknutej darovacej zmluvy zo dňa 21.12.2018 na základe argumentácie žalobcu o

jej neplatnosti podľa ust. § 49a OZ, t. j. na základe právneho úkonu vykonaného v omyle alebo
nevedomosti o skutočnom stave veci, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca bol v čase uzavretia
napadnutej darovacej zmluvy po vážnom operačnom zákroku - operácii srdca, ktorú skutočnosť potvrdili
viacerí svedkovia (svedok K. D., Mgr. A. Y., M. A., Z. D.tel, Bc. O. K.). Zároveň mal súd prvej inštancie
z tvrdení žalobcu, ako aj zo svedeckých výpovedí uvedených svedkov preukázané aj skutočnosti

týkajúce sa užívania liekov žalobcu, jeho celkovej slabosti a „utlmenosti “. Svedok M. A. tvrdil, že okrem
dávkovania liekov pomáhal žalobcovi aj čítať a vybavovať dokumenty, pokiaľ nejaké prišli, svedok ich
žalobcovi prečítal a keď bolo potrebné, išiel svedok veci vybaviť. Žalovaný tak podľa názoru súdu
prvej inštancie v čase dojednávania darovacej zmluvy využil fyzické oslabenie žalobcu spôsobené
pooperačným stavom, kedy zinicioval proces zavŕšenia darovania nad skutočnú a vážnu vôľu žalobcu

previesť na neho pozemky na stavbu rodinného domu v miestnej časti „Starý Mlyn“. Žalobca si v čase
uskutočnenia právneho úkonu mohol zabezpečiť objektívne informácie len prostredníctvom osôb jemu
blízkych, čo bolo preukázané výpoveďami v konaní vypočutých svedkov. Mal oslabený fyzicky stav,
utlmovanými predpísanými liekmi, z ktorého dôvodu vyžadoval, hoc nie intenzívny, ale denný dohľad
blízkych rodinných príbuzných a len tak si mohol preveriť prostredníctvom verejne dostupných informácií

(katasterportal, resp. geoportal.sk - zbgis), ktoré konkrétne nehnuteľnosti sú predmetom darovacej
zmluvy, a teda aj skutočnosť, že žalovaný do textu darovacej zmluvy zahrnul aj nehnuteľnosti, vlastníctvo
ku ktorým žalobca bezodplatne nechcel a nemal vôľu na žalovaného previesť. Na uvedenom závere
nemeníničaniskutočnosť,žemedzisporovýmistranamibolapreddotknutoudarovacouzmluvouzodňa
21.12.2018 uzavretá aj iná darovacia zmluva. Záver o tom, že žalovaný svojvoľne zahrnul do predmetu

daru aj iné pozemky, podporovalo podľa názoru súdu prvej inštancie aj to, že do prvej darovacej
zmluvy mali byť zahrnuté aj nehnuteľnosti, ktoré boli už v tom čase prevedené na inú fyzickú osobu
a ak by došlo k spoločnému rokovaniu o predmete daru ako tvrdil žalovaný, táto informácia by bola
sporovým stranám známa. Ani následné doručenie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho právak nehnuteľnostiam, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 31.01.2019, podľa názoru súdu prvej inštancie
nezvrátilo záver o tom, že žalobca urobil právny úkon v omyle, pretože vychádzal zo skutočnosti, ktorá
bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (ubezpečenia žalovaného) a zároveň existovali objektívne

okolnosti (oslabené zdravie žalobcu odkázaného na pomoc jemu blízkych osôb, v dôsledku čoho
nemohol sám zabezpečiť objektívne informácie o predmete daru), ktorým možno pričítať mylnú mienku
na strane žalobcu.
10. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie ustálil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi
sporovými stranami dňa 21.12.2018 je v napadnutej časti relatívne neplatná podľa ust. § 49a OZ,

ktorej neplatnosti sa žalobca dovolal listom zo dňa 04.09.2019, na základe čoho žalobe v časti
vyhovel a určil, že žalobca je (spolu)vlastníkom dotknutých nehnuteľností bližšie špecifikovaných vo
výroku II. napadnutého rozsudku. Zároveň mal súd preukázaný aj naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom určení podľa ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), keďže vyhovením žalobe sa dosiahne zmena zápisu vlastníctva v prospech žalobcu.
11. Konanie v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti - pozemku zobrazenom ako parcela KN-E č. 774/2 - orná

pôda o výmere 463 m2, zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K., súd prvej inštancie podľa ust. §
145 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom zastavil.
12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 256 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej sporovej strane v časti žaloby,
ktorej súd výrokom II. napadnutého rozsudku vyhovel a zároveň ako sporovej strane, ktorá zavinila

zastavenie konania v časti žaloby, ktorej konanie súd výrokom I. napadnutého rozsudku zastavil, priznal
voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 98 %, ku ktorému súd prvej inštancie dospel a základe
rozdielu medzi úspechom sporových strán.
13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny vo výrokoch II. a III. tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania, alternatívne sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti a v tejto časti vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výrokov II. a
III. za nezákonný, nedostatočne odôvodnený a v určitých častiach za zjavne svojvoľný. Súd prvej
inštancie nesprávnym procesných postupom znemožnil žalovanej sporovej strane, aby uskutočňovala

jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré za nesporné,
pričom o spornosti darovania dotknutých pozemkov mimo pozemky týkajúce sa stavby rodinného domu
žalobcu sa zmienil prvý krát až v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný tak počas konania
relevantne nevedel, ako má prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku smerovať,

keďže súd prvej inštancie len „všeobecným konštatovaním“ odkázal na predmet darovacej zmluvy
uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 21.12.2018. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom neformuloval predbežné právne posúdenie veci a žalovanému nedal možnosť
sa pripraviť na výpovede vyslúchaných svedkov v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP. Na podporu
svojich tvrdení o porušení práva žalovanej sporovej strany na spravodlivé súdne konanie poukázal

žalovaný na viacero súdnych rozhodnutí, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spis. zn.
2Co/137/2017 zo dňa 28.09.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave spis. zn. 9Co/249/2017 zo
dňa 01.08.2018 a iné. Odvolacie námietky žalovaného smerovali aj voči odôvodneniu napadnutého
rozsudku, ktoré považoval za v rozpore s ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie sa napr. bližšie nezaoberal
darovacou zmluvou uzatvorenou medzi sporovými stranami dňa 12.11.2018 a nesprávne skutkovo

vyhodnotil,čižalovanýmoholmaťvedomosťouzatvoreníkúpnejzmluvymedzižalobcomainoufyzickou
osobou, ktorá však bola uzatvorená neskôr ako uvedená darovacia zmluva. Žalovaná sporová strana
v priebehu konania dávala do pozornosti súdu prvej inštancie ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
SR vo vzťahu k relevantným právnym otázkam, avšak súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou
žalovaného nevysporiadal, resp. neuviedol, prečo by bola prezentovaná judikatúra v danom spore

neaplikovateľná. Vo vzťahu k svedeckým výpovediam vykonaných v konaní žalovaný uviedol, že tieto
súd prvej inštancie nehodnotil v celkovom kontexte, ale posudzoval ich celkom zjavne selektívne a
svojvoľne. Aj v tejto súvislosti poukázal žalovaný na viacero rozhodnutí všeobecných súdov, napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 3Co/137/2017 zo dňa 28.09.2017 a iné. Žalovaný
namietal aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý neodôvodnene odročil pojednávanie na termín

13.10.2020 za účelom vyhlásenia rozsudku. Nesprávne podľa súd prvej inštancie vyhodnotil aj skutkový
stav po vykonanom dokazovaní, pričom opätovne poukázal na ním tvrdené selektívne posudzovanie
svedeckých výpovedí. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca bol v čase
uzatvárania darovacej zmluvy utlmený po operácii srdca a z dôvodu užívania liekov, ku čomu dospellen na základe svedeckých výpovedí. Žalobca počas konania nepredložil lekárske potvrdenie o tom,
že by jeho zdravotný stav v rozhodnom čase spôsoboval nemožnosť ovládať svoje konanie. Pokiaľ
súd prvej inštancie dospel k uvedeným záverom na podklade vykonaného dokazovania, jedná sa o

zjavne svojvoľné hodnotenie, prekračujúce kompetencie konajúceho súdu. O tom, že súd prvej inštancie
vyhodnocoval svedecké výpovede selektívne svedčí aj to, že žalobca sám uviedol, že ho nezaujímalo,
čo podpisoval a nemohlo sa tak jednať o omyl, ani jeden zo svedkov sa nevedel vyjadriť k momentu
uzatvorenia darovacej zmluvy a k stavu žalobcu v rozhodnom čase, účelovosť výpovedí niektorých
svedkov z dôvodu záujmu o dotknuté nehnuteľnosti a iné skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie podľa

názoru žalovaného relevantne nevyhodnotil. Navyše, zdravotný stav žalobcu podľa názoru žalovaného
nebol spornou skutočnosťou a súd prvej inštancie neuviedol, že pri svojom rozhodovaní bude skúmať a
vychádzaťajztejtoskutočnosti.Súdprvejinštancievdanomprípadenesprávneaplikovalprávnunormu,
keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bol v
stave,ktorýmunebrániluzatvoriťprávnyúkon,apretobolopovinnosťousúduprvejinštanciepostupovať
v súlade so zásadou prezumpcie platnosti právneho úkonu. Pokiaľ žalobca namietal platnosť právneho

úkonu, niesol bremeno a povinnosť žalobným útokom preukázať, že tento úkon bol uzatvorený neplatne.
V danom prípade však žalobca uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal.
15. Žalobca v reakcii na podané odvolanie uviedol, že predmet sporu bol dostatočne vymedzený v
žalobe a preto neobstoja tvrdenia žalovaného o prekvapivosti rozhodnutia. V súdenom prípade nebolo
použité žiadne nepredvídateľné právne ustanovenie a súd prvej inštancie rozhodoval v medziach

žalobného návrhu, s ktorým bol žalovaný od počiatku vyrozumený. Žalobca sa nestotožnil s odvolacou
argumentáciou žalovaného o tom, že súd prvej inštancie neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje
za sporné a ktoré za nesporné a teda žalovaný nevedel, ako má prostriedky procesnej obrany a
procesného útoku smerovať. Ďalej žalobca poukázal na skutkové zistenia súdu prvej inštancie a uviedol,
že vedome by nedaroval žalovanému najlepšie nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, pričom do svojej

argumentácie prevzal niektoré z častí odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tvrdenie žalobcu, že mal
záujem žalovanému darovať výhradne pozemky na stavbu rodinného domu v časti „Starý Mlyn“ boli
potvrdené svedeckou výpoveďou K. D., ktorý mal vedomosť o úmysle žalobcu a naopak tvrdenie
žalovaného o predmete daru, ktorý mal byť výsledkom dohody so žalobcom, nebolo preukázané
žiadnou svedeckou výpoveďou. Zostavovať súpis majetku podľa vyjadrenia žalovaného pomáhal geodet

Ing. D., ktorého odporučila p. K., pričom uvedený svedok (Ing. D.) túto skutočnosť nepotvrdil. Aj z
výpovede iných svedkov v konaní je zrejmé, že nehnuteľnosti týkajúce sa darovania medzi sporovými
stranami mali podľa zamýšľaného účelu pokrývať vyriešenie bytovej otázky žalovaného a nie iné
jeho potreby. Skutočnosť o zhoršenom zdravotnom stave žalobcu je potrebné považovať za nespornú
skutočnosť, ktorá bola v konaní potvrdená viacerými dôkazmi a ani sám žalovaný počas konania

zdravotný stav žalobcu nenamietal. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nebol so
žalovaným pri žiadnom vyhľadávaní sporných pozemkov, ktoré majú byť predmetom darovania a
medzi ďalšie špekulácie a metódy žalovaného patrí napr. aj časový stres či výslovné ubezpečenie
žalovaným, že predmetom zmluvy sú len 2 parcely v časti „Starý Mlyn“, nemožnosť prečítania zmluvy
pred podpisom vzhľadom na skutočnosť, že pripravenú zmluvu obstaral výlučne žalovaný a žalobca

nemal pri sebe okuliare a iné. Všetky skutočnosti zistené v konaní podľa názoru žalobcu zakladajú
omyl, ktorý bol v danom prípade podstatný. Súd prvej inštancie tiež poskytol v napadnutom rozsudku
odpoveď na judikatúru prezentovanú žalovaným a prezentoval skutkové zistenia, z ktorých vyslovil
právny záver ohľadom povinnosti osoby konajúcej v omyle zabezpečiť si v závislosti od okolnosti
objektívne informácie o skutočnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce. Žalobca sa nestotožnil ani s

inými tvrdeniami žalovaného (žalobcovi je jedno čo podpisuje a sú mu ľahostajné následky jeho konania,
svedkovia navrhovaní žalobcom prezentovali svoj záujem o predmetné nehnuteľnosti a ich výpoveď
môže byť účelová). Neobstojí ani argumentácia žalovaného o potrebe aplikovať výklad v prospech
platnosti právneho úkonu, keďže v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky omylu podľa
§ 49a OZ.

16. Žalovaný v rámci odvolacej repliky zotrval na svojej argumentácii produkovanej v podanom odvolaní.
Pokiaľ žalobca uviedol, že žalovaný nikdy nenamietal jeho zdravotný stav, žalovaný namietal, že
zdravotný stav žalobcu nikdy nebol predmetom konania a následne, v konaní nebol preukázaný taký
zdravotný stav žalobcu, ktorý by spôsobil, že bol v rozhodnom čase uvedený do omylu. Poukázal aj na
teoretické východiska spôsobilosti na právne úkony v zmysle ust. § 7 OZ pričom dal do pozornosti, že

žalobca bol schopný v rozhodnom období uzatvoriť tri právne úkony (kúpnu zmluvu a dve darovacie
zmluvy). Opätovne došlo zo strany žalovaného k namietaniu odôvodnenia napadnutého rozsudku v
rozporesust.§220CSP,kprocesnémupostupučikhodnotiacimúvahámsúduprvejinštancie.Súhrnomuvedeného zotrval na podanom odvolaní a žiadal rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť, prípadne
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Iné podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

18.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP),konštatujúc,žeodvolanieprotirozsudkusúduprvej
inštancie, čo do jeho výrokov II. a III., bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalovaným, v
neprospech ktorého bolo týmito výrokmi napadnutého rozsudku rozhodnuté, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a
proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm.
m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. vo

výrokoch II. a III., viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku II. podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Zároveň v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie. V odvolaním nenapadnutom výroku I. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

19. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok
žalovaného proti výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení žalobe je
dôvodný. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie[§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP]. V obsahu odvolania žalovaný namietal nenaplnenie predpokladov pre vyslovenie relatívnej
neplatnosti časti spornej darovacej zmluvy podľa ust. § 49a OZ.

20.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a
napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

21. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere o relatívnej neplatnosti časti spornej
darovacej zmluvy podľa ust. § 49a OZ, ktorej sa žalobca podľa ust. § 40a OZ voči žalovanému účinne
dovolal listom zo dňa 04.09.2019. Omyl žalobcu ako konajúcej osoby pri uzatváraní spornej darovacej
zmluvy mal spočívať v tom, že žalobca si mohol vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu zabezpečiť
objektívne informácie o predmete spornej darovacej zmluvy (teda ktoré konkrétne nehnuteľnosti sú

predmetom darovania z jeho strany) len prostredníctvom osôb jemu blízkych a teda vychádzal z toho,
že predmetom spornej darovacej zmluvy je len pozemok vhodný pre výstavbu rodinného domu v časti
obce K. zvanej „Starý mlyn“ (malo ísť o pozemky pôvodne parcely KN-E: č. 1550 - orná pôda o výmere
581 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 50/150, evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX
a č. 1550 - orná pôda o výmere 485 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 3/4, evidovaná v katastri

nehnuteľností na LV č. XXX). Žalovaný o tomto omyle vedel, resp. tento vyvolal tým, že koncipoval
spornú darovaciu zmluvu a uviedol v nej aj pozemky, ktoré premetom prevodu nemali byť.
22. Podľa ust. § 49a veta prvá OZ môže byt dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu len omyl
konajúcej osoby vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca
(podstatný omyl) a ktorý vyvolal druhý účastník právneho úkonu (osoba, ktorej bol právny úkon určený)

alebo ktorý musel byť tomuto účastníkovi známy. Podľa druhej vety uvedeného ustanovenia je neplatný
právny úkon aj pre nepodstatný omyl konajúcej osoby, ktorý bol druhým účastníkom vyvolaný úmyselne
(ľsťou). Podmienkami relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a OZ, ktoré musia byť
naplnené kumulatívne, sú a) omyl konajúcej osoby a b) tento omyl musela vyvolať osoba, ktorej bol
právny úkon určený, alebo o ňom musela vedieť (u podstatného omylu), alebo ho vyvolala úmyselne (v

tomto prípade nemusí ísť o podstatný omyl, teda nemusí ísť o omyl vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá
je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca).
23. V danom prípade tak malo ísť u žalobcu o omyl v predmete, na ktorý sa sporný právny úkon (sporná
darovacia zmluva) vzťahovala. Omyl v predmete právneho úkonu sa môže týkať buď identity (totožnosti)
tohto predmetu alebo jeho vlastností. Omyl v predmete právneho úkonu má význam v tom, že konajúca

osoba so zreteľom na povahu právneho úkonu by právny úkon neurobila, keby o omyle vedela.
24. Ust. § 49a OZ o omyle konajúcej osoby však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je táto
osoba, ktorá sa omylu potom dovoláva, zbavená povinnosti podľa okolností konkrétneho prípadu sama
si zabezpečiť zodpovedajúcu mieru objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré
má táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. To sa zvýrazňuje

okrem iného predovšetkým tiež v prípadoch, keď ide napr. o skutočnosť (resp. skutočnosti) odborného
charakteru, v ktorej konajúca osoba príslušné odborné znalosti nemá. Zanedbanie požiadavky
okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby zaistiť si okolnostiam zodpovedajúce objektívne
informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre ňu z hľadiska uvažovaného právnehoúkonu významné (resp. rozhodné), preto je spôsobilé spochybniť možnosť účinne sa potom v zmysle
ust. § 49a OZ dovolať týmto správaním ovplyvneného omylu. V takomto prípade je preto potrebné
v prípade, že sa konajúca osoba omylu v zmysle ust. § 49a OZ dovoláva podľa ust. § 40a OZ,

zvážiť, či sa tu jedná o omyl tzv. ospravedlniteľný, či naopak neospravedlniteľný. O ospravedlniteľný
omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby týkajúci sa skutkových okolností (error facti), potom
nepochybne nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť
si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. Inak povedané, o omyl,
ktorý možno ospravedlniť, nepôjde vtedy, ak mala konajúca a omylu sa potom dovolávajúca osoba,

možnosť sa takému omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní skutočností pre uskutočnenie
právnehoúkonurozhodujúcich.Nemožnototižakceptovaťmožnosť,žebysabolomožnéúčinnedovolať
neplatnosti pre omyl podľa ust. § 49a OZ za situácie, keď by omylu sa dovolávajúca osoba zanedbala
pre ňu vo veci objektívne existujúcej možnosti presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo
svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o
vlastnostiach predmetu zamýšľaného právneho úkonu (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR

spis. zn. 3Cdo 192/2008). Na uvedené poukazoval aj súd prvej inštancie v odseku č. 16 odôvodnenia
napadnutého rozsudku.
25. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie mal potom odvolací súd za to, že
v danom prípade u žalobcu nešlo o tzv. ospravedlniteľný omyl, ktorého by sa mal potom právo žalobca
v zmysle ust. § 40a OZ ako dôvodu relatívnej neplatnosti časti spornej darovacej zmluvy dovolávať.

V danom prípade z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, že by žalobca nemal spôsobilosť na
právne úkony, resp. že by urobil sporný právny úkon v duševnej poruche, ktorá ho na tento právny úkon
robila neschopnou. Preto (a zjavne z toho vychádzal aj súd prvej inštancie) bolo potrebné vychádzať
z toho, že žalobca sporný právny úkon urobil v stave spôsobilom na uzavretie sporného právneho
úkonu (v opačnom prípade by totiž súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť spornej darovacej zmluvy

podľa ust. § 38 OZ). Z obsahu spornej darovacej zmluvy (čl. I. až III.) bez najmenších pochybností
vyplýva predmet prevodu vlastníckeho práva darovaním, teda presné označenie všetkých nehnuteľností
- pozemkov (uvedením parcelného čísla, uvedením, že ide o parcely registra „E“ evidované na mape
určeného operátu, uvedením druhu a výmery pozemkov, katastrálneho územia a listov vlastníctva,
na ktorých boli tieto evidované) v prevádzaných spoluvlastníckych podieloch s uvedením ich výšky. Z

uvedenej identifikácie prevádzaných nehnuteľností bez najmenších pochybností tiež vyplýva, že išlo o
desiatky parciel s celkovou výmerou počítanou na veľkosť prevádzaných spoluvlastníckych podielov cca
3 hektáre (30.000 m2; len pozemky evidované na LV č. XXX, k. ú. K., ktorých mal byť žalobca výlučným
vlastníkommalicelkovúvýmeru9.749m2).Užlenztýchtoúdajovvspornejdarovacejzmluvemuselobyť
každejosobevpostavenídarcu(tedaajžalobcovi)objektívnebeznajmenšíchproblémovrozpoznateľné,

čo je predmetom darovania a že sa nejdená len o prevod pozemku / pozemkov vhodných pre výstavbu
rodinného domu (v danom prípade mal mať žalobca podľa tvrdení uvedených v žalobe vôľu previesť len
pozemky o celkovej výmere 1.066 m2 - parcely KN-E: č. 1550 a č. 1551), ale že ide o prevod väčšieho
množstva pozemkov so značnou výmerou presahujúcou výmeru bežne využívanú pre stavbu rodinného
domu. Na takéto rozpoznanie obsahu právneho úkonu žalobca zjavne nepotreboval žiadnu pomoc

iných osôb, ktoré mu mali zabezpečiť objektívne verejne dostupné informácie o predmete prevodu,
napr. z katastra nehnuteľností. Navyše je možné predpokladať, že žalobca ako vlastník predmetu
darovania mal mať vedomosť o svojom vlastníctve a jeho rozsahu. Nedbanlivosť, či nedôslednosť alebo
neopatrnosť žalobcu, či jeho slepú dôveru k obsahu písomného právneho úkonu nemožno stotožňovať
s ospravedlniteľným omylom žalobcu pri urobení sporného právneho úkonu (prejavu vôle uzavrieť

darovaciu zmluvu s uvedeným predmetom darovania) zachyteného na písomnom podklade. Žalobca
mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom ním podpísanej zmluvy a z tohto obsahu potom bez
najmenších pochybností zistiť, čo je predmetom darovacej zmluvy.
26. V nadväznosti na uvedené potom dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti odvolania pokiaľ ide o
odvolaciu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm. h)

CSP], pričom sa tak pre nadbytočnosť už nezoberal opodstatnenosťou ďalších žalovaným uvedených
odvolacích námietok (dôvodov). V danom prípade aj keď súd prvej inštancie použil správnu právnu
normu, túto na daný prípade nesprávne aplikoval a nesprávne dospel k záveru o relatívnej neplatnosti
časti spornej darovacej zmluvy podľa ust. § 49a OZ. V danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené,
neboli naplnené všetky podmienky relatívnej neplatnosti sporného právneho úkonu podľa ust. § 49a OZ.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. podľa ust. § 388 CSP zmenil,
a to tak, že žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
27. V zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie, a to tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštanciev rozsahu 100 %. Pri tomto odvolací súd vychádzal z ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP, a to s poukazom na skutočnosť, že žalobca jednak procesne
zavinil zastavenie konania v časti o určenie jeho vlastníctva k pozemku parcela KN-E č. 774/2 tým, že

žalobu vzal v tejto časti späť a súčasne, že vo zvyšku sporu bol žalovaný plne úspešnou stranou sporu,
keďže žalobca bol aj v tejto časti so svojou žalobou napokon neúspešný.
28. V odvolaním nenapadnutom výroku I. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1

v spojení s ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol totižto v odvolacom konaní plne
úspešnou sporovou stranou a vznikol mu tak proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu účelne
vynaložených trov konania spojených s uplatňovaním a bránením jeho práva.
30. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie, ako aj
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.