Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319205331
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8319205331.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci navrhovateľky Ľ. X., nar.
X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, E., zast. Z.. N. X., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, E. proti osobe
povinnej z výživného Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Q. XX, kontaktná adresa N. Ú.O. XXX, G., zast.
JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Kalininova 675, Humenné o návrhu na zvýšenie výživného, o
odvolaní osoby povinnej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10Pc/5/2019-595
zo dňa 3.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti určenej
súdom zo strany otca ako osoby povinnej z výživného zo sumy 70 Eur na sumu 500 Eur mesačne.

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) v poradí druhým rozsudkom
rozhodol cit.: „Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 12C 173/2009 zo dňa 27.1.2010 v časti
výšky výživného pre navrhovateľku tak, že zvyšuje výživné pre navrhovateľku zo sumy 70 eur mesačne

na sumu 350 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 10. dňa toho
ktorého mesiaca od podania návrhu od 28.5.2019.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Zaostalé výživné vo výške 6 288,33 eur za obdobie od 28.5.2019 do 3.11.2021 súd povoľuje otcovi
splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku.
Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.“

3. Proti rozsudku podal odvolanie otec navrhovateľky ako osoba povinná z výživného.

4. K odvolaniu podala písomné vyjadrenie povinná z výživného.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným
subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickejpodobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie osoby povinnej z výživného nie je dôvodné.

6. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že navrhovateľka študuje na vysokej škole mimo miesta
svojho bydliska dennou formou. V čase poslednej súdnej úpravy mala navrhovateľka 9 rokov, príjem
otca predstavoval sumu 916,79 Eur, príjem matky 1.007,58 Eur.

7. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z oprávnených potrieb navrhovateľky, ktorá má výdavky

najmävsúvislostisoštúdiummimomiestabydliska,ktorézahŕňanajmävýdavkynaštúdium,cestovanie,
ubytovanie a stravovanie. Navrhovateľka má zvýšené výdavky na stravu v súvislosti s laktózovou
intoleranciou. Súkromne sa učí čínsky jazyk. Na strane povinného z výživného vychádzal z jej čistého
mesačného príjmu zo zamestnania vo výške priemerne 1.000 Eur a výsluhového dôchodku vo výške
800 Eur, existencie ďalšej vyživovacej povinnosti, pričom prihliadol na oprávnené výdavky otca.

8. Povinný z výživného predmetné rozhodnutie súdu napáda s argumentáciou, že súd pri rozhodovaní
nevychádzal z nevyhnutných výdavkov navrhovateľky, ktoré sú podľa jeho názoru nadnesené. Súd prvej
inštancie sa štruktúre a výške oprávnených výdavkov navrhovateľky venoval v bode 23. odôvodnenia
svojho rozhodnutia. odvolací sú v zhode so záverom súdu prvej inštancie považuje takto ustálené
výdavky za primerané, vrátanie otcom namietanú výšku výdavku na stravu s prihliadnutím na potrebu

špeciálneho stravovania sa navrhovateľky.

9. Odvolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti v súvislosti s kvantifikáciou celkových výdavkov nie
je náchylný myšlienke podrobne preukazovať výdavky oprávnených z výživného a za tým účelom
predkladať súdu pokladničné bloky z nákupu potravín, ošatenia, obuvi, či dokonca hygienických potrieb.

V tomto kontexte uprednostňuje odvolací súd určitú mieru zovšeobecnenia odôvodnených potrieb
oprávneného z výživného, najmä s ohľadom na jeho vek. Nad tento rámec sa zohľadnia samozrejme
špecifické výdavky, dôvodiace odklon od generalizácie prípadu, súvisiace napríklad so zhoršeným
zdravotným stavom dieťaťa. V prejednávanom prípade existencia takýchto špecifických výdavkov
zistená nebola.

10. Tak ako prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí, aj odvolací súd už pomerne dlhodobo aplikuje
vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom
„Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe
soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“ (https://justice.cz/web/msp?clanek=opatrovnicka-

agenda), a to vzhľadom na podobnosť právneho prostredia. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa
vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností,
schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie mal. detí pritom dostatočne zohľadňujú
fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Materiál je doporučený na prípady
maximálne troch vyživovacích povinností povinných rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný

prípad.

11. Navrhovateľka svojim vekom spadá do vekovej kategórie, ktorej prislúcha výživné v rozsahu 19-25%
z čistého príjmu povinného rodiča. Pri skúmaní predložených opisov mzdových listov dospel odvolací
súd k záveru, že priemerný čistý mesačný príjem otca za rok 2021 činil 1.900 eur. Súdom určená výška

výživného zodpovedá 18,42% čistého príjmu matky, čo je tesne pod dolnou hranicou a zohľadňuje tak
existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti otca. Odvolací súd má za to, že nie je dôvod, pre ktorý by
navrhovateľke nemalo byť priznané výživné vo výške, ktorá zodpovedá spravodlivej výške určovanej aj
v iných obdobných prípadoch.

12. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti zo strany otca ako druhého rodiča je potrebné uviesť, že súd
správne ustálil, že vzhľadom na jej príjem je jej vyživovacia povinnosť vo výške 350 Eur mesačne.
Časť vyživovacej povinnosti si plní formou výkonu osobnej starostlivosti v čase, kedy je navrhovateľka
doma, t.j. najmä počas víkendov, v čase skúškového obdobia a počas prázdnin, čo predstavuje
obdobie približne 120 dní v roku. Výpočet výšky jej vyživovacej povinnosti pri zohľadnení miery osobnej

starostlivosti je možné kvantifikovať nasledovne: 1- (120 dní /365 dní ) x 350 eur, čo predstavuje
sumu 235 Eur. Matka navrhovateľky sa na výkone osobnej starostlivosti nepodieľa vôbec. Obaja
rodičia prispievajú na výživu navrhovateľky sumou 585 Eur mesačne, ktorú má k dispozícii na pokrytie
všetkých svojich potrieb. Táto suma je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná a v žiadnom prípadeneprekračuje štandardné výdavky, ktoré navrhovateľka objektívne má. Vzhľadom na skutočnosť, že v
prípade plnoletých detí neprichádza do úvahy tezaurácia časti výživného, je zároveň aj vyjadrením práva
dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny
postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).