Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lýdia Gálisová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407206640
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4407206640.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX C., o vymoženie sumy vo výške 16,60 eura s príslušenstvom,
o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. septembra

2019 pod č.k. 14Er/506/2007-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b), 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 veta prvá
Exekučného poriadku.

1.1. Uviedol, že pôvodná oprávnená - Slovenská republika – Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre sa návrhom
navykonanieexekúciezodňa10.04.2007domáhalavykonaniaexekúcievočipovinnémunasumu16,60
eura a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol Blok na pokutu nezaplatenú na mieste
č. AA 1773902 zo dňa 03.09.2006, ktorý vydalo OO PZ Nové Zámky a ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.09.2006 a vykonateľnosť dňa 19.09.2006. Poverením zo dňa 09.05.2007 č. 5404-015962 bol
poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek.

1.2. Zastal názor, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa po začatí exekúcie
stalo neúčinným, a to uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorá márne uplynula dňa 19.09.2009
a exekútor počnúc dňom nasledujúcim po tomto dni nie je oprávnený pohľadávku vymáhať. Názor
súdu nemohla zmeniť ani tá skutočnosť, že počnúc dňom 01.09.2008 začala platiť nová právna úprava,
ktorá už prekluzívnu lehotu neupravuje, nakoľko v zákone o priestupkoch absentujú také prechodné
ustanovenia, ktoré by upravovali, že nová právna úprava sa bude vzťahovať aj na právne vzťahy

vzniknuté pred jej účinnosťou.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie
zrušiť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd nebol oprávnený exekúciu
v predmetnej exekučnej veci zastaviť s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku v spojitosti s ustanovením § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008.

Prekluzívna lehota na možnosť vymáhania pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia by v prípade,
ak by nedošlo k jej vypusteniu počnúc dňom 01.09.2008 zákonom č. 298/2008 Z.z., bola uplynula
19.09.2009. Mal za to, že vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení zákona o priestupkoch
upravujúcich situáciu, kedy bol exekučný titul vydaný pred dňom 01.09.2008 a posledný deň lehoty
na vymáhanie pohľadávky (prekluzívnej lehoty) uplynul po 01.09.2008, je nutné vykladať ustanovenie
§ 88 ods. 1 tak, že ak trojročná prekluzívna lehota v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula pred

dátumom 01.09.2008, je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku. V opačnom prípade, ak táto lehota uplynula po uvedenom dátume, nie je možné postupovaťpodľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia
krajských súdov.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr, ak sa začal zaoberať správnosťou napadnutého
rozhodnutia, posudzoval okrem iného aj to, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Dospel
k záveru, že odvolanie súdneho exekútora bolo potrebné podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť, ako
podané neoprávnenou osobou.

4. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: Podľa odseku 1, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku. Podľa odseku 2, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Podľa odseku
3, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,

námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Podľa odseku 4,
na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

6. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

7. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

8. Účastníkom konania v exekučnom konaní v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku je ten, kto podal
návrh na vykonanie exekúcie (oprávnená) a ten, proti komu oprávnená v návrhu požaduje viesť exekúciu
(povinný). Súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou tej časti konania, kedy sa

rozhoduje o trovách exekúcie a vtedy, ak mu to zákon prizná, pričom toto priznanie musí byť výslovné.

9. Odvolací súd v predmetnej veci predovšetkým poukazuje na postavenie súdneho exekútora ako
účastníka konania v exekučnom konaní. Všeobecná právna úprava odvolania a subjektu oprávneného
na jeho podanie je obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva,

kto môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním. Exekučný poriadok je v tomto smere
jednoznačný a súdny exekútor je účastníkom exekučného konania len v časti rozhodovania o trovách
exekúcie a vtedy, ak mu to zákon prizná, pričom toto priznanie musí byť výslovné. Uvedené súvisí s tým,
že osoba súdneho exekútora je osobou vykonávajúcou verejnú moc a v exekučnom konaní vykonáva
okrem úkonov exekučnej činnosti aj také činnosti, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú jeho osoby ako

účastníka konania. Toto rozlíšenie je dôležité z dôvodu potreby určenia, či exekútor v danej časti je alebo
nie je účastníkom konania. V tejto súvislosti potom nebude účastníkom konania vo viacerých prípadoch,
aj napriek tomu, že mu Exekučný poriadok priznáva viaceré procesné práva. Odvolací súd s poukazom
na uvedené skutočnosti, ako aj rozsah a obsah odvolania súdneho exekútora, ktorý namieta právne
posúdenie veci exekučným súdom konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade nie je súdny exekútor

účastníkom konania, ktorý by bol oprávnený podať odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie;
ako účastník exekučného konania je oprávnený podať odvolanie len v prípade rozhodovania o trovách
exekúcie.

10. Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdodvolaniesúdnehoexekútorapodľa§386písm.b)CSPodmietol

ako podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.