Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/73/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619200474
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7619200474.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne N.. G. Y., Z., G. G. W., Š. XX, V.:
XXXXXXXX, proti žalovanej D. C., T.. XX.X.XXXX, H. G. T. D., U.. X. I. XXXX/XX, zast. občianskym
združením Centrum správnej pomoci Košice, Tomášikova 3, IČO: 51847124, o zaplatenie 1.642,30 € s
prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12C/1/2019-202 z 8.12.2021 Okresného súdu Spišská Nová
Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanej v plnom rozsahu trovy konania.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pôvodne domáhala zaplatenia sumy 1.642,30 € s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

3. Skutkovo žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb za odplatu
pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich s konaním vedeným pred ORPZ, ODI v Spišskej Novej Vsi
č.k. ORPZ-SN-ODI-242/2014-P, v právnej veci prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, uzavretej so žalovanou dňa 6.5.2015, vystavila dňa 7.12.2017 žalovanej faktúru č.
07/2017 na celkovú sumu 1.642,30 €, ktorej prílohou boli podrobne rozpísané vykonané právne úkony
vo veci. Túto žalovaná s prílohou prevzala dňa 20.12.2017 a vo vzťahu k fakturovanej sume nevzniesla
žiadne námietky ani výhrady. Žalovanú vyzvala listom dňa 1.1.2018 na úhradu dlhu v lehote do 8 dní od

prevzatia výzvy s tým, že ak v uvedenej lehote sumu neuhradí, tak odstúpi od zmluvy zo dňa 6.5.2015
podľa § 22 ods. 3 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Výzvu žalovaná prevzala dňa 3.1.2018, faktúru
neuhradilaanijunijakonenamietala,pretojejlistomz15.1.2018oznámila,žedňom15.1.2018odstupuje
od zmluvy zo 6.5.2015. Toto oznámenie prevzala žalovaná 16.1.2018. Listom z 8.3.2018 s doručenkou
do vlastných rúk, žalovanú vyzvala na úhradu dlhu vo výške 1.642,30 €. Predmetnú zásielku si žalovaná
v odbernej lehote neprevzala.

3. Po vyjadrení sa žalovanej, ktorá uplatnený nárok neuznala a žiadala žalobu zamietnuť, žalobkyňa
podaním z 26.7.2019 vzala žalobu čiastočne späť v sume 400 € s prísl.4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvýkrát dňa 7.2.2020 rozsudkom sp. zn. 12C/1/2019-103 tak,
že konanie v časti o zaplatenie 400 € zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanej priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po odvolaní sa žalobkyne proti zamietavému výroku rozsudku

odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

5. Súd vykonaným dokazovaním ustálil nespornosť uzavretia Zmluvy o poskytnutí právnych služieb a
plnomocenstvavsúvislostiskonanímpredORPZ,ODIvSpišskejNovejVsič.ORPZ-SN-ODI-242/2014-
P dňa 6.5.2015. Táto bola uzatvorená medzi žalobkyňou N.. G. Y. ako advokátkou a žalovanou D. C.

ako klientkou a jej predmetom zmluvy bolo poskytovanie právnych služieb v plnom rozsahu pri všetkých
právnychúkonochvkonanívedenompredORPZ,ODIvSpišskejNovejVsič.ORPZ-SN-ODI-242/2014-
P v právnej veci prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V čl. II zmluvy
sa klientka zaviazala do doby právoplatného ukončenia veci, advokátke uhrádzať priebežne na základe
vzájomnej dohody odmenu za jednotlivé úkony a s tým súvisiace ďalšie hotové výdavky, režijné náklady,
náhradu za stratu času, cestovné náklady a poplatky advokátky budú z jej strany účtované klientke

podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. Z faktúry č. 07/2017 odoslanej dňa 8.12.2017 súd zistil, že žalobkyňa si za
vykonané právne úkony, cestovné, stratu času, režijné náklady a poštovné účtovala sumu 1.842,30 €,
od ktorej odpočítala 200 € ako uhradený preddavok zo dňa 18.5.2015, teda sumu 1.642,30 €. Položky
a sumy za vykonané právne služby žalobkyňa vyčíslila dňa 7.12.2017 (viď čl. 7 spisu). Žalovaná túto
faktúru prevzala dňa 20.12.2017. Dňa 1.1.2018 žalobkyňa žalovanú písomne vyzvala na úhradu dlhu,

výzvu žalovaná prevzala dňa 3.1.2018. Listom 15.1.2018, ktorý žalovaná prevzala dňa 16.1.2018,
žalobkyňa oznámila žalovanej odstúpenie od zmluvy zo 6.5.2015. Žalobkyňa následne písomne vyzvala
žalovanú na uhradenie sumy 1.642,30 €, túto zásielku žalovaná neprevzala. Z vkladových lístkov
Unicredit Bank a.s. 2 x zo dňa 18.5.2015 a 1 x zo dňa 25.5.2015 súd zistil, že žalovaná uhradila žalobkyni
po 200 €, teda spolu 600 € ako preddavok a z uznesenia Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/134/2015 zo

6.7.2018 o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-KE-KDI2-68/2015-P z 24.8.2015, že. žalovaný
KR PZ v Košiciach, KDI Košice, je povinný nahradiť žalobkyni (v označenom konaní žalobkyňou bola
D. C.) trovy advokátky N.. G. Y. v sume 353,29 €, na účet pôvodnej právnej zástupkyne žalobkyne v
označenom konaní, N.. G. Y..

6. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 18 ods. 4, § 24 ods. 1, 2, 3 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí právnych služieb za odplatu, §
488, § 489, § 517 ods. 2, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.,
§ 265 ods. 5 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že medzi stranami sporu uzavretá zmluva

o poskytnutí právnych služieb za odplatu je zmluvou spotrebiteľskou, pri uzavretí ktorej žalobkyňa
konala ako advokátka, teda v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pretože vykonávanie tejto
činnosti je podnikaním podľa osobitných predpisov (zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii) a žalovaná
ako spotrebiteľka, keďže išlo o fyzickú osobu, ktorá v rámci tohto zmluvného vzťahu nevystupovala
ako podnikateľ, resp. v súlade so svojim predmetom podnikania (sprostredkovateľská činnosť v oblasti

obchodu a v oblasti služieb), ale využívala služby advokátky ako dodávateľky právnych služieb na
vlastné účely, resp. potrebu jej zastupovania ako fyzickej osoby vo veci prejednania priestupku voči
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa dopustila ako účastníčka cestnej premávky. Súd
sa preto nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že zmluvu so žalovanou uzatvárala ako s osobou samostatne
zárobkovo činnou, pričom poukázal aj na to, že žalovaná bola v zmluve označená dátumom narodenia a

trvalým pobytom, a nie miestom podnikania a identifikačným číslom zapísaným v Živnostenskom registri.
V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že žalovaná bola štatutárnym orgánom spoločnosti WEENDY, s. r.o. ,
teraz XYTY s.r.o. v čase od 8.2.2014 do 30.10.2017 a v spoločnosti KERNY s.r.o. bola a aj je jediným
spoločníkom a konateľom od 22.9.2007 doposiaľ, súd argumentoval, že v prípade, ak by žalovaná
uzatvárala akúkoľvek zmluvu za uvedené spoločnosti, pri jej podpise by musela uviesť obchodné meno

tej ktorej spoločnosti a vlastnoručný podpis.

7. Podľa prílohy k faktúre č. 07/2017 predmetom vyúčtovania v sume 1.842,30 €, z ktorej sumy bola
odpočítaná zaplatená záloha vo výške 200 €, boli právne úkony - prevzatie a príprava na zastupovanie
dňa6.5.2015,predloženiedokumentuanazretiedopriestupkovéhospisunaORPZODIvSpišskejNovej

Vsi dňa 13.05.2015, sťažnosť na MV SR zo dňa 7.6.2015, odvolanie zo dňa 1.6.2015, písomné podanie
zo dňa 4.8.2015, žiadosť zo dňa 6.10.2015, spísanie žaloby zo dňa 19.10.2015 a účasť na pojednávaní
na KS KE dňa 27.10.2016, celkovo 8 úkonov právnej služby a k tomu prislúchajúce režijné paušály,
hotové výdavky a poštovné. Z uznesenia Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/134/2015 zo 6.7.2018súd zistil, že žalobkyňa (advokátka) si v tomto konaní z dôvodu odstúpenia od Zmluvy účtovala trovy
konania a krajský súd jej priznal sumu 353,29 € za úkony:: prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie
žaloby dňa 19.10.2015 a účasť na pojednávaní na KS KE dňa 27.10.2016, spolu s prislúchajúcimi

režijnými paušálmi a hotovými výdavkami. Ide o tie isté tri úkony, ktoré si žalobkyňa účtovala aj vo
faktúre voči žalovanej zo dňa 7.12.2017. Pokiaľ ide o ďalších vyúčtovaných päť úkonov (predloženie
dokumentu a nazretie do priestupkového spisu na ORPZ ODI v Spišskej Novej Vsi dňa 13.5.2015,
sťažnosť na MV SR zo 7.6.2015, odvolanie zo dňa 1.6.2015, písomné podanie zo dňa 4.8.2015,
žiadosť zo dňa 6.10.2015), súd argumentoval ustanovením § 18 ods. 4 zákona o advokácii, z ktorého

vyplýva povinnosť advokáta informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny
za každý jednotlivý úkon právnej služby a v prípade, že si advokát túto povinnosť vo vzťahu ku klientovi
nesplní, nevznikne mu právo na odmenu za úkony, ktorých sa nesplnenie informačnej povinnosti týkalo.
Žalovaná v priebehu konania opakovane namietala, že o konkrétnej výške odmeny za ten ktorý právny
úkon nebola advokátkou určito, zrozumiteľne a vopred informovaná. Žalobkyňa toto tvrdenie žalovanej v
priebehu konania nijako nevyvrátila a nepredložila žiaden dôkaz o tom, že si túto informačnú povinnosť

voči žalovanej ako spotrebiteľke splnila. Súd poukázal na uzavretú Zmluvu o poskytovaní právnych
služieb zo 6.5.2015, ktorá v čl. II obsahuje len všeobecné ustanovenie o tom, že odmena za jednotlivé
úkony bude účtovaná v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. Vzhľadom na absenciu preukázania splnenia
informačnej povinnosti advokátky voči klientke v zmysle ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, ako aj
na skutočnosť, že nešlo o úkony, ktoré bolo potrebné vykonať bezodkladne, má súd za to, že odmena

žalobkyni (advokátke) za uvedené úkony nepatrí, a preto žalobu zamietol.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej priznal plnú
náhradu trov konania.

9. Rozsudok napadla včas odvolaním žalobkyňa a navrhla ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie,
alternatívne ho zmeniť a priznať jej 1.642,30 € s prísl. a trovy konania. Rozsudok považuje za
nezákonný, nejasný, nezrozumiteľný, skutkovo a právne nepreskúmateľný, vykazujúci opakovane znaky
bezprecedentnej jednostrannosti a arbitrárnosti. Namietala nepresvedčivé a jednostranné vyhodnotenie
vzťahu medzi ňou a žalovanou ako spotrebiteľského a nezohľadnenie zmluvnej voľnosti a ceny dohodou

medzi ňou a žalovanou. Poukázala na to, že žalovaná žiadnym spôsobom nenámietkovala vysoko
odborne vykonané právne úkony vo veci, keď prevzala faktúru spolu s rozpisom úkonov. Vytkla, že vo
veci ide o nesprávne právne posúdenie, t.j. omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a
odopretie ústavou garantovanej zásady rovnosti strán v spore, keď súd opakovane prihliadal na ničím
nepodložené tvrdenia žalovanej bez toho, aby objektívne a vyčerpávajúco zhodnotil ňou uvádzané

návrhy na dokazovanie, argumenty a dôvody. Považovala za špekulatívne a ničím nepodložené
vyjadreniesplnomocnenejzástupkynežalovanej,ktorésiosvojilajsúd,ževčasedopravnéhopriestupku
bola žalovaná na ceste za svojou kamarátkou hospitalizovanou v nemocnici a pokiaľ žalovaná tvrdila, že
jej spôsob obživy je v tomto konaní irelevantný, nepriamo tým potvrdila, že v čase priestupkovej udalosti
nepochybne konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a preto nemohla byť spotrebiteľkou.

Opätovne poukázala na to, že žalovaná bola štatutárnym orgánom WEENDY s.r.o., teraz XYTY s.r.o.
v čase od 8.2.2014 do 30.10.2017 a v spoločnosti KERNY s.r.o. bola aj je jediným spoločníkom a
konateľom v čase od 22.9.2007 doteraz

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že popiera vyjadrenia žalobkyne proti

rozsudku v celom rozsahu a mala za to, že odvolanie je nedôvodné a súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vynesený
rozsudok je vecne správny. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie zamietol ako nedôvodné alternatívne
aby rozsudok potvrdil ako vecne správny. Zotrvala na všetkých svojich predchádzajúcich písomných aj
ústnych vyjadreniach. Akcentovala, že žalobkyňa pri podaní žaloby neuviedla pravdivo, že žalovaná jej

zaplatila ako zálohu za poskytnuté služby 600 € vkladom na účet ale tvrdila, že jej zaplatila len 200
€. Zopakovala, že pre daný spor je irelevantné, že v čase podpísania zmluvy o poskytnutí právnych
služieb bola konateľkou dvoch spoločností a mala aj aktívnu živnosť, lebo v zmluve je jednoznačne
identifikovaná menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou trvalého bydliska, čiže ako fyzická
osoba, spotrebiteľka právnej služby. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že sporná zmluva

má iný ako spotrebiteľský charakter. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že rozsudok nezohľadnil zmluvnú voľnosť a
cenu dohodou v predmetnej zmluve, žalovaná dôvodila, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala,
a teda neuniesla bremeno tvrdenia, že k akejkoľvek dohode o cene právnych služieb došlo a že
ňou vyfakturovaná suma má právny základ vo vzájomnej dohode. Podľa § 24 ods. 2 zákona oadvokácii ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena, a to sa vzťahuje či na spotrebiteľský
alebo nespotrebiteľský charakter zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter zmluvy o poskytnutí právnych služieb žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že žalovanú

ako spotrebiteľku v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii pred začatím jednotlivého úkonu právnej
služby informovala o výške odmeny za konkrétny úkon, preto za takéto úkony právnej služby nemá nárok
na odmenu. V prípade, ak by sa na predmetnú zmluvu neprihliadalo ako na spotrebiteľskú, ako bolo
už vyššie uvedené, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o ňou tvrdenú dohodu o výške
odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, preto treba na fakturované právne úkony aplikovať § 24 ods.

2 zákona o advokácii a ich výšku počítať ako tarifnú odmenu. Preukázateľne vyplatené preddavky za
právne služby žalobkyni a vyplatené prisúdené trovy by tak pokryli výšku odmeny vypočítanej v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

11. Žalobkyňa v podstatnom zopakovala tvrdenia uvedené v odvolaní. Uviedla, že so žalovanou sa
vzájomne vždy dopredu dohodli na odmene za vykonané právne úkony vo veci, čo žalovaná potvrdila

osobne pri prevzatí faktúry, ktorú jej vystavila, a do dňa podania žaloby ju nijako nespochybnila. Mala
za to, že v konaní nebolo vyvrátené ani spochybnené ale nepochybne dokázané to, že žalovaná sa pri
podpise zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo 6.5.2015 a pri podpise plnomocenstva predstavila a
uvedené dokumenty podpísala ako samostatne zárobkovo činná osoba a žalobkyňa ju zastupovala v
rámci predmetu jej podnikateľskej činnosti, t.j. ich vzťah nebol spotrebiteľský.

12.Žalovanáreagovalapísomnýmpodaním,zotrvalanaužskôruvedenýchskutočnostiachazdôraznila,
že faktúra vystavená žalobkyňou v žiadnom prípade nie je a nemôže byť dohodou zmluvných strán na
výške odmeny za právne služby, ako tvrdí žalobkyňa, a na znak nesúhlasu s touto faktúrou, resp. cenou
účtovaných právnych služieb (bez akejkoľvek vzájomnej dohody), ju neuhradila.

13.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov,

s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods.
2 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto napadnutý
rozsudok potvrdil. Na prejednanie odvolania odvolací súd nenariadil verejné pojednávanie ako žiadala
žalobkyňa, lebo nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem.

14. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne bolo jej tvrdenie o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy
o poskytnutí právnych služieb za odplatu uzavretej dňa 6.5.2015 medzi ňou ako advokátkou a žalovanou
ako klientkou, lebo táto ju uzatvárala ako živnostníčka.

15. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“ tento je charakterizovaný v ust. § 52 ods. 4 OZ tak,
že ide o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 6.5.2015 zmluva o poskytnutí právnych služieb, podľa čl.

I. ktorej jej predmetom bolo poskytnutie právnych služieb žalobkyňou žalovanej ako klientke v právnej
veci prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Tohto sa žalovaná mala
dopustiť tak, že 2.10.2014 v čase o 10.30 hod., kedy viedla motorové vozidlo po štátnej ceste č. II/50 od
obce Svinica smerom na obec Košický Klečenov a spozorovala ako jej z motorovej časti začal vychádzať
hustýdym,odstavilasvojemotorovévozidlopripravomokrajivozovky,vybehlazautadostreduvozovky,

pričom si nevšimla za ňou idúce motorové vozidlo, ktoré viedol T. O., ktorý zrážke nedokázal zabrániť
a vodičku zachytil v ľavom jazdnom pruhu pravým predným blatníkom a následne pravým spätným
zrkadlom, následkom čoho spadla pozdĺž stredu vozovky, čím došlo k jej ľahkému zraneniu. Správny
orgán prvého stupňa za to uložil vodičke (v tomto konaní žalovanej) pokutu 200 € a trest zákazu viesť
motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov, voči čomu sa odvolala a následne v rámci obrany podala aj

správnu žalobu, o ktorej rozhodol dňa 23.3.2018 rozsudkom sp. zn. 7S/134/2015 Krajský súd Košice
tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Krajského
dopravného inšpektorátu Košice ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v SpišskejNovej Vsi, Okresného dopravného inšpektorátu a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

17. Nie je sporné, že žalovaná je živnostníčka a podľa výpisu zo Živnostenského registra má ako v
predmete podnikania sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a v oblasti služieb. Spoločnosti
KERNY s.r.o., neskôr XYTY s.r.o., v ktorých žalovaná pôsobila ako spoločníčka resp. konateľka, mali
(majú) v predmete činnosti krajčírske práce, sprostredkovanie obchodu a výroby, reklamné činnosti,
organizovanie módnych prehliadok, kultúrnych, spoločenských podujatí, strihovú službu a kúpu tovaru

v rozsahu voľných živností.

18. S poukazom na predmet činnosti žalovanej ako živnostníčky treba konštatovať, že pri uzatváraní
zmluvy o poskytovaní právnych služieb nevystupovala ako živnostníčka, teda právne služby advokátky
ako dodávateľky služieb nepotrebovala priamo v súvislosti s predmetom svojej podnikateľskej činnosti,
ale túto zmluvu uzavrela v súvislosti s prejednaním vyššie opísaného priestupku proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky vyslovene ako súkromná osoba. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to,
že v záhlaví zmluvy o poskytnutí právnych služieb je popri mene žalovanej, jej dátume narodenia a
trvalého bydliska uvedené aj „SZČO“. Toto označenie znamená, podľa názoru odvolacieho súdu, len
toľko, že žalovaná je živnostníčka, čo však v tejto konkrétne posudzovanej veci nie je pre rozhodnutie
veci smerodajné. Podstatným pre posúdenie, či ide o spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy alebo

nie, je predmet, na ktorý sa uzavretá zmluva vzťahuje, a tým jednoznačne nie je sprostredkovateľská
činnosť žalovanej v oblasti obchodu alebo služieb ale dopravný priestupok, resp. bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky, v oblasti ktorej žalovaná nepodniká. Žalovaná teda pri uzavretí zmluvy o poskytnutí
právnych služieb nekonala priamo v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a preto nemôže byť
vylúčená z okruhu subjektov, ktoré zákon definuje ako spotrebiteľov. Nespotrebiteľský režim by zmluva

o poskytovaní právnych služieb zdieľala v prípade, ak by ju žalovaná uzavrela výslovne za účelom
ochrany svojich záujmov vyplývajúcich priamo z predmetu podnikateľskej činnosti v súvislosti so
sprostredkovaním obchodu alebo služieb.

19. V zmysle ustálenej súdnej praxe právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb

medzi advokátom (ktorý má vždy postavenie osoby konajúcej v rámci svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti) a klientom, ktorý je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, má v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka charakter spotrebiteľského vzťahu, ktorý sa v zmysle § 52 ods. 2 posledná
veta OZ prioritne riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V prípadoch, v ktorých bude mať klient

advokáta postavenie spotrebiteľa, nemožno opomenúť ani aplikáciu zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa ako i ďalších predpisov z oblasti spotrebiteľského práva.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti napr. rozsudok Súdneho dvora (deviata komora)
z 15. januára 2015 vo veci C-537/13, podaný Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Litva), v konaní: Birute

Šiba proti Arunas Devenas, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na také
štandardizované zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktoré advokát uzatvoril s fyzickou osobou,
ktorá nekoná s cieľom vzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Advokát, ktorý v
rámci svojej profesijnej činnosti poskytuje za odmenu právnu službu fyzickej osobe na súkromné účely,

je teda „predajcom alebo dodávateľom“ v zmysle článku 2 písm. c) smernice 93/13. Zmluva týkajúca
sa poskytovania takejto služby preto podlieha režimu tejto smernice (podporne pozri rozhodnutie ESD
C-269/95, podľa ktorého osobou, ktorej je ochrana poskytovaná, je konečný spotrebiteľ, ktorý zmluvu
uzatvoril mimo účely svojej profesie či podnikania, je ňou viazaný a je priamo účastníkom súdneho
konania ako žalobca či žalovaný, táto ochrana je poskytovaná osobe, ktorá jedná mimo obchodných

aktivít a účelom tejto zmluvy je napĺňanie jeho individuálnych potrieb, ktoré nesúvisia s jeho povolaním
alebo podnikaním, prípadne súvisia ale len marginálne a zanedbateľne).

21. Na základe vyššie uvedeného právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou vzniknutý na základe
zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo 6.5.2015, má nesporne spotrebiteľský charakter a na žalovanú

sa preto vzťahujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

22. Odmena advokáta je vecou dohody medzi ním a klientom. Klient sa môže dohodnúť s advokátom
na hodinovej odmene, odmene za úkon, paušálnej odmene, pevne stanovenej odmene alebo odmeneza úspešné ukončenie prípadu. Dohodnutá odmena musí byť jednoznačná, jasná, nespochybniteľná a
nepripúšťajúca v budúcnosti rôzne spôsoby jej určenia, resp. výkladu obsahu samotnej dohody. Ak k
dohode na odmene medzi advokátom a klientom nedôjde, platí tarifná odmena stanovená vyhláškou

Ministerstva spravodlivosti.

23. Podľa čl. II. zmluvy o poskytnutí právnych služieb klient sa zaväzuje, že do doby právoplatného
ukončenia konania vo veci bude advokátke uhrádzať priebežne, na základe vzájomnej dohody, odmenu
za jednotlivé právne úkony vo veci, pričom všetky s tým súvisiace ďalšie hotové výdavky, režijné

náklady, náhradu za stratu času, cestovné náklady a poplatky advokátky budú z jej strany účtované
klientovi podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Zo žiadneho dokladu tvoriaceho obsah súdneho spisu nevyplýva, aká bola konkrétna dohoda
medzi stranami zmluvy o poskytovaní právnych služieb (hodinová odmena, odmena za úkon, paušálna
odmena, atď.) a teda ani výška odmeny za jednotlivé úkony právnej služby. Pokiaľ by mala žalobkyňa
za to, že výška odmeny za úkony vyplýva z faktúry, doručenej žalovanej, jednostranné určenie výšky

odmeny advokátkou za poskytnuté úkony právnej služby nemožno považovať za vzájomnú dohodu
a jej argumentácia, že žalovaná faktúru nenamietala tiež nie je dôvodná, lebo nesúhlas žalovanej s
faktúrou a tým vlastne aj s výškou odmeny za úkony právnej služby jednoznačne vyjadrila tým, že
faktúru neuhradila. Pokiaľ k dohode o odmene za právne služby medzi stranami malo dôjsť nejakým
iným spôsobom, žalobkyňa tento neoznačila ani neuniesla dôkazné bremeno v tomto smere.

24. V prílohe k faktúre č. 07/2017 zo 7.12.2017 na sumu 1.842,30 €, žalobkyňa rozpísala právne
úkony, za ktoré si uplatnila odmenu a k tomu prislúchajúce režijné paušály, hotové výdavky a
poštovné: prevzatie a príprava na zastupovanie dňa 6.5.2015, predloženie dokumentu a nazretie do
priestupkového spisu na ORPZ ODI v Spišskej Novej Vsi dňa 13.5.2015, sťažnosť na MV SR dňa

7.6.2015, odvolanie zo dňa 1.6.2015, písomné podanie zo 4.8.2015, žiadosť zo 6.10.2015, spísanie
žalobyzodňa19.10.2015aúčasťnapojednávanínaKSKEdňa27.10.2016.PodľauzneseniaKrajského
súdu Košice sp. zn. 7S/134/2015 zo 6.7.2018 žalobkyňa (advokátka) si v tomto konaní z dôvodu
odstúpenia od zmluvy o poskytnutí právnych služieb účtovala trovy konania a konajúci súd jej v súlade
s vyhl. č. 655/2004 Z. z. za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby dňa 19.10.2015 a

účasť na pojednávaní na KS KE dňa 27.10.2016, spolu s prislúchajúcimi režijnými paušálmi a hotovými
výdavkamipriznalsumu353,29€stým,žetátomalabyťvyplatenánaúčetadvokátky(žalobkynevtomto
spore). Jednalo sa o tie isté tri úkony, ktoré si žalobkyňa účtovala aj vo faktúre voči žalovanej. Vzhľadom
na to, že odmena za tieto úkony bola žalobkyni priznaná, neexistuje žiaden dôvod, aby odmena za tie
isté úkony jej bola aj duplicitne priznaná.

25. Pokiaľ ide o zvyšné úkony právnej pomoci, ktoré si žalobkyňa vyúčtovala vo faktúre č. 07/2014,
súd prvej inštancie správne odkázal na ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o advokácii, z ktorého vyplýva
povinnosť advokáta vopred, t.j. pred začatím úkonu, informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej
služby, o výške odmeny za každý jednotlivý úkon právnej služby, inak mu nevznikne právo na odmenu

za úkony, ktorých sa nesplnenie informačnej povinnosti týkalo. Opakované tvrdenie žalovanej, že o
konkrétnej výške odmeny za ten ktorý právny úkon nebola advokátkou určito, zrozumiteľne a vopred
informovaná, žalobkyňa v priebehu konania nevyvrátila a nepredložila žiaden dôkaz o tom, že si
túto informačnú povinnosť voči žalovanej ako spotrebiteľke splnila. Za tieto úkony súd prvej inštancie
žalobkyni odmenu nepriznal a jeho postupu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia niet čo

vytknúť.

26. Preukázateľne žalovaná zaplatila žalobkyni ako zálohu na odmenu za právne služby sumu 600 €
(sumu 200 € žalobkyňa odpočítala pri vystavení faktúry č. 07/2017 a vo výške 400 € žalobkyňa vzala v
priebehu konania žalobu späť), teda žalobkyňa za 8 úkonov právnej služby žalobou (po jej čiastočnom

späťvzatí) žiadala zaplatiť 1.242,30 €. Za tri úkony právnej služby jej v zmysle rozhodnutia vo veci sp.
zn. 7S/134/2015 bola priznaná odmena spolu s ostatnými náhradami vo výške 353,29 € a niet dôvodu
pochybovať o tom, že zo strany štátu jej bola aj vyplatená (žalobkyňa netvrdila opak). Pri odmene
advokáta za poskytnutie právnej služby bola v roku 2015 hodnota jedného úkonu vo výške 64,53 € a
hodnota režijného paušálu v roku 2015 bola vo výške 8,39 €. Ak by teda žalobkyňa bola postupovala v

súlade s ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, prislúchala by jej okrem sumy 353,29 € odmena za ďalších
5 úkonov právnej služby v sume 364,60 € (5 x 64,53 € + režijný paušál 5 x 8,39 €) a 4 x poštovné 1,80
€, spolu 371,80 €, ktorá bola pokrytá zloženou zálohou.27. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava
obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v
odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden

celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

29. Odvolací súd konštatuje, že sa s v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Námietky žalobkyne v odvolaní sú neopodstatnené, preto

odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná ale žiadne preukázateľné trovy jej v ňom nevznikli,
žalobkyni ako neúspešnej strane v konaní náhrada trov nepatrí, preto bolo rozhodnuté, že stranám sa

náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).