Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122011012
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sopúch

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4122011012.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom, v trestnej veci proti obžalovanej D. O.,

pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno
d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona a s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 30.septembra 2022,
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná,
D. O. Q. X. D. Ž. M. X. Q. I. Á., narodená XX.XX.XXXX I. J., Y. G. I. J.,
J. S. XXX/XX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Nitra,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e :

od presne nezisteného času v roku 2019 do 24.02.2022 v Nitre na ulici Nábrežie mládeže č. 13 v byte na
treťom poschodí, v ktorom bývala so svojou matkou G. O., J.. XX.XX.XXXX, sa po požití alkoholických

nápojov správala agresívne, kričala na ňu, nadávala jej, že je sprostá úradnícka krysa, vyčítala jej,
že ju nenechá žiť, že ju trápi, že jej pokazila celý život, v noci za ňou chodila do jej izby a nadávala jej,
strhla z nej paplón a kopala ju, brala jej knihu, ktorú čítala a roztrhala ju, bránila jej v riadnom užívaní
jej bytu tým spôsobom, že jej vadilo, keď umývala riad, keď pozerala televízor, nemohla ísť do kúpeľne z
dôvodu, že je tam dlho, vodila si do bytu priateľa, s ktorým v noci fajčili, kričali, vyprázdnili jej chladničku,
pýtala od nej peniaze, alebo jej zobrala peňaženku, alebo jej prehľadávala skrine a hľadala peniaze,
sácala do nej, vyčítala jej, že byt neprepísala na ňu, skočila na ňu, v dôsledku čoho spadla, vyfackala ju,
zobrala jej mobil, aby nemohla zavolať rodinu, políciu a rozbila ho, rozbíjala zariadenie bytu, aj vianočný

stromček, pričom z takéhoto konania mala G. O. strach a nevládala ho ďalej znášať, chcela spáchať
samovraždu, pričom z dôvodu vekového rozdielu sa nevedela konaniu svojej dcéry brániť a naposledy
dňa 24.02.2022 okolo 18:00 hod. ju bila po hlave knihou, ktorú čítala a hodila jej o hlavu vázu, ktorú
mala na nočnom stolíku, čím jej spôsobila odreninu kože na čele dĺžky 3 cm,

t e d a :

blízkej osobe spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a spáchala uvedený čin závažnejším
spôsobom konania (páchala trestný čin po dlhší čas),

t ý m s p á c h a l a :zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona, s poukazom na § 127 odsek 4 Trestného zákona a s poukazom na § 138 písmeno

b) Trestného zákona.

Z a t o j u o d s u d z u j e :

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s
prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona,
nezistiac priťažujúce okolnosti podľa 37 Trestného zákona a s použitím § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno
d) Trestného zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, obžalovanú na výkon trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona obžalovanej ukladá ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú G. O., J. XX.XX.XXXX, Y. G. J. S. Č.. XXX/XX, J.,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Nitre (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podala Okresnému súdu Nitra dňa

16.08.2021 obžalobu sp.zn. 3Pv 100/222/4403, na D. O. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaná“ ),
pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno
d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona a § 138 písmeno
b) Trestného zákona.

Obžalovaná D. O. využila svoje právo a na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe. Súd prijal
vyhlásenie obžalovanej po tom ako prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovanej a ako na všetky
položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) odpovedala „áno“. Súd z dôvodu uznania viny
obžalovanou dokazovanie ohľadne jej viny nevykonal, vykonal dokazovanie za účelom uloženia trestu

obžalovanej tak, že prečítal listinné dôkazy z vyšetrovacieho a súdneho spisu týkajúce sa obžalovanej.

Súd vykonaným dokazovaním postupujúc v súlade so zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek
10 Trestného poriadku zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie o vine a treste.

Súd zistil, že vyhlásenie obžalovanej, že sa cíti byť vinná zo spáchania vyššie popísaného skutku
korešponduje s dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní. V trestnom konaní tak bolo jednoznačne
preukázané, že skutok sa stal a že skutok spáchala obžalovaná.

Obžalovaná vyššie popísaným úmyselným konaním v zmysle ustanovenia § 15 písmeno a) Trestného

zákona naplnila všetky obligatórne - zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na § 127 odsek
4 Trestného zákona a s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona. Obžalovaná svojej matke
ako blízkej osobe - príbuznej v priamom pokolení spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím,
kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a spáchala

uvedený čin závažnejším spôsobom konania, keďže čin páchala po dlhší čas, teda konala závažnejším
spôsobom konania. Obžalovaná zákonné znaky vyššie popísaného zločinu tak naplnila po objektívnej
ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jej úmyselným
konanímnastranejednejanásledkomvzniknutýmnazáujmechránenomzákonom,zdravímpoškodenej
G. O. (ďalej v texte tiež so znením „poškodená“) súd nemal žiadne pochybnosti. Obžalovaná tak bola

vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčená zo spáchania skutkupopísanom v obžalobe. Súd mal zavinenie obžalovanej za preukázané, predovšetkým jej samotným
vyhlásením, že je vinná zo spáchania skutku kladenému jej obžalobou za vinu, ktoré podľa zistenia súdu
korešpondovalo s vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní.

Obžalovaná zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na
ustanovenie § 127 odsek 4 Trestného zákona a § 138 písmeno b) Trestného zákona naplnila

tiež po stránke formálnej ale aj ako aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných
a vyššie popísaných okolností. Protiprávnosť činu je v danom prípade určená najmä významom
chráneného záujmu, ktorý bol protiprávnym konaním obžalovanej dotknutý, teda zdravia poškodenej G.
O., spôsobom jeho vykonania, okolnosťami, za ktorých bol spáchaný a jeho následkami.

Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne

neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanej podľa § 34 odsek 1, odsek
4 Trestného zákona, prihliadal jednak na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej
na preukázané úmyselné zavinenie a osobu páchateľa. Obžalovaná z miesta bydliska nie je bližšie

hodnotená. Súd z ústrednej evidencie priestupkov zistil, že obžalovaná sa pred spáchaním činu
za dobu od 15.02.2019 - do 27.02.2022 dopustila len jedného menej závažného priestupku proti
verejnému poriadku, za ktorý jej bola uložená poriadková pokuta 10,- eur. Súd z odpisu registra
trestov súd zistil, že obžalovaná pred spáchaním činu viedla riadny život a nebola súdne trestaná.
Súd zo znaleckého posudku č. 24/2022 vypracovaného znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie Psychiatria zistil, že u obžalovanej bol zistený syndróm závislosti od alkoholu s depraváciou a
degradáciou osobnosti, tiež vo forme zmiešanej poruchy osobnosti, depresívna epizóda v anamnéze,
špecifická agorafóbia v anamnéze a porucha príjmu potravy (bulímia) v anamnéze. U obvinenej v čase
skutku bola diagnostikovaná závislosť od alkoholu a porucha osobnosti, čo sa u nej prejavuje narušením
osobnostných rysov hlavne v zmysle emočného oploštenia a s tým súvisiace i iné citové prejavy ako je

porucha vyšších citov, oslabenie vôľovej zložky, ťažké narušenie záujmovej sféry, s tým, že jej správanie
bolo alkoholcentrické. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že obžalovaná z psychiatrického
hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečná, preto nenavrhla obžalovanej uložiť ochranné psychiatrické
liečenie, ale vzhľadom na diagnostikovanú závislosť od alkoholu znalkyňa navrhla obžalovanej uložiť
protialkoholickú liečbu ústavnou formou.

Súd zo znaleckého posudku č. 02/2022 vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia, odvetvia
klinická psychológia dospelých S.. S. H. zistil, že u obžalovanej je v popredí zjavná depravácia osobnosti
ethyltoxického charakteru s primitivizáciou a egocentrizáciou osobnosti, s čiastočnou deterioráciou
kognitívnych schopností, osobnosť nízko organizovaná s hraničnými rysmi, závislá od alkoholu,

dependentná, ľahko ovplyvniteľná, s nízkou úrovňou elaboračných schopností s problematickou
socialibilitou.

Súd ďalej zo znaleckého posudku znalkyne S.. S. H. zistil, že obžalovaná má sklony k agresívnemu

a násilnému správaniu ofenzívnym štýlom, pri čom používa stratégiu ako agresivita, manipulácia a
irónia. Znalkyňa vzťah obžalovanej a poškodenej vyhodnotila ako konfliktný, s tým, že obžalovaná nikdy
nebola schopná samostatného fungovania. Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že motiváciou
pre konanie obžalovanej je predovšetkým jej rozvinutá závislosť na alkohole a s ňou súvisiaca potreba
rýchlo uspokojiť potrebu vypiť si.

Súd u obžalovanej zistil tri poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, keďže
pred spáchaním trestného činu viedla riadny život, podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, k spáchaniu
trestného činu sa priznala a trestný čin úprimne oľutovala, podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona,keďže napomáhala príslušným orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti tak
v prípravnom konaní ako aj pred súdom, pred ktorým urobila vyhlásenie o vine, na základe ktorého súd
nemusel vykonávať dokazovanie o vine obžalovanej. Súd u obžalovanej nezistil žiadne priťažujúce

okolnosti podľa § 37 Trestného zákona.

Súd pri ukladaní trestu prihliadal na pomer poľahčujúcich okolností, ktoré výrazne prevažovali nad
priťažujúcimi okolnosťami a obžalovanej tak trest ukladal podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, v
upravenej zákonom stanovenej trestnej sadzbe tak, že znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu. Trest je

jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona slúžiacom na ochranu spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti), ale
tiež prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a generálnej prevencie
ako výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti ako potencionálnym páchateľom.
Spoločnosť sa pred páchateľmi trestných činov ochraňuje jednak prvkom represie a prvkom výchovy.
Je nepochybné, že v zmysle zásady proporcionálnosti musí byť trest úmerný k spáchanému trestnému

činu, pričom úmernosť je určovaná jednak konaním obžalovanej ako aj možnosťou jej nápravy. Z
hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam okrem správania sa páchateľa pred
spáchaním trestného činu tiež jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967).

Súd pri určení druhu a výmery trestu obžalovanej dospel k záveru, že účel trestu podľa §

34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude
možné na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu obžalovanej dosiahnuť výlučne uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže obžalovaná napriek tomu, že pred spáchaním skutku
viedla riadny život, dopustila sa závažnej trestnej činnosti pri ustanovenej trestnej sadzbe 7 až 15 rokov
po požití alkoholu. Súd pri ukladaní trestu obžalovanej prihliadal na okolnosti jeho spáchania a pomery

obžalovanej, tiež z hľadiska charakteristiky jej osoby.

Súd pri ukladaní trestu prihliadal na výraznú prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, ktoré
nezistil, na postoj obžalovanej k spáchanému trestnému činu, ktorá vo výpovedi sčasti, pri preštudovaní
spisu v prípravnom konaní sa v celom rozsahu k spáchaniu skutku priznala svoje konanie oľutovala

a tento svoj postoj k spáchanej trestnej činnosti umocnila v súdnom konaní na hlavnom pojednávaní
tým, že v zmysle § 257 odsek 1, písmeno b) Trestného poriadku pred súdom vyhlásila, že je vinná zo
spáchania vyššie popísaného skutku, ktorý jej je kladený za vinu a svoje konanie oľutovala. Súd nemal
žiaden dôvod pochybovať o úprimnosti jej vyjadrenia.

Súd z vyššie uvedených dôvodov a predovšetkým z dôvodu, aby uložený trest splnil svoj účel
s poukazom na doterajší bezúhonný život obžalovanej a závery znalkýň z odborov psychiatria a
psychológie obžalovanej uložil trest tak, že pri jeho ukladaní aplikoval ustanovenie § 38 odsek
3 Trestného zákona, z dôvodu že u obžalovanej prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi okolnosťami tak znížil hornú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a zároveň

pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a trest
obžalovanej mimoriadne a primerane znížil pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby.

Súd poškodenú G. O.M. s jej uplatneným nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na civilný
proces, keďže na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné ešte vykonať ďalšie

dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovanej rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudoknapáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.