Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Štepita
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/77/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921010424
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2022:5921010424.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému
S. K., pre zločin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1 Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 03. 2022 v Ružomberku, takto
r o z h o d o l :
o b ž a l o v a n ý
S. K., nar. XX. XX. XXXX v K., trvale bytom N., adresa na doručovanie písomností OZ C., K. XXXX/
XX, XXX XX D.
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v presne nezistených dňoch v období od 16.03.2021 do 04.05.2021 vo vnútorných priestoroch Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody W., A. 6, W., kde ako odsúdený vykonával nepodmienečný trest odňatia
slobody, v kultúrnej a fajčiarskej miestnosti oddielu XA/B najmenej 7 krát vykonal dobrovoľný orálny
sexuálny styk a najmenej 2 krát análny sexuálny nechránený styk so
spoluodsúdeným F. A., nar. XX.XX.XXXX, a to napriek tomu, že sám je od roku 2015 infikovaný
vírusom HIV a dňa 11.11.2015 bol pri jeho vyšetrení na Klinike pre infekčné choroby, Centrum pre
HIV a imunodeficitné stavy Univerzitnej nemocnice Q. N. v J. poučený o povahe svojho ochorenia, o
spôsobe prenosu infekcie, o povinnostiach informovať svojho sexuálneho partnera/partnerku o svojom
zdravotnom stave a diagnóze, aby nedošlo k jeho ohrozeniu nákazou a dodržiavať zásady bezpečného
sexu s cieľom zamedzenia prenosu infekcie na ďalšie osoby, tieto povinnosti však vedome a úmyselne
porušil, F. A. na toto svoje ochorenie neupozornil a vystavil ho tým riziku bezprostrednej nákazy vírusom
HIV,
t e d a
-iného úmyselne vydal do nebezpečenstva nákazy vírusom ľudskej imunodeficiencie
č í m s p á c h a l
-zločin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1 Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 165 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l)
Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky
nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Na S. K. podala Okresná prokuratúra Ružomberok dňa 26. 11. 2021 obžalobu pre podozrenie zo
spáchania zločinu podľa § 165 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný S. K. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. 03. 2022 urobil vyhlásenie v zmysle § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Okresný súd Ružomberok po zistení, že vyhlásenie obžalovaného o vine má oporu v dôkazoch, ktoré
boli vykonané v prípravnom konaní a ktoré dôkazy si súd osvojil postupom podľa § 238, § 240 a
§ 241 Trestného poriadku, po tom, ako obžalovaný na hlavnom pojednávaní pozitívne odpovedal a
otázky mu kladené v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku a po vyjadrení strán v trestnom konaní
vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny prijal, pričom súčasne rozhodol, že dokazovanie, v rozsahu
v akom obžalovaný priznal spáchanie viny sa nevykoná. Súd teda ďalej vykonal dokazovanie len v
súvislosti s otázkou uloženia druhu trestu a jeho výmery.
Podľa § 11 ods. 1 Trestného zákona zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
Súčasná právna úprava v zmysle Trestného zákona neumožňuje OČTK a súdu okrem formy zavinenia aj
skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je materiálnou stránkou trestného činu. Takýto postup zákon
pripúšťa len u prečinov (§ 10 ods. 2 Trestného zákona, tzv. materiálny korektív).
Súd preto vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného pred súdom, ktoré bolo prijaté, kvalifikoval konanie
obžalovaného ako zločin ohrozovania vírusom ľudskej imunodeficiencie podľa § 165 ods. 1 Trestného
zákona.
Citované ustanovenie chráni zdravie ľudí pred ohrozením vírusom ľudskej imunodeficiencie. Tento
vírus - vírus HIV spôsobuje zlyhanie imunitného systému - AIDS. Zákon vyžaduje, že musí ísť o
nebezpečenstvo bezprostredné, konkrétne a reálne, k čomu v súdenej veci aj skutočne došlo.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať vznik nebezpečenstva nákazy
poškodeného vírusom HIV. Z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní jednoznačne vyplynulo, že
obžalovaný si bol vedomý skutočnosti, že súc sa nakazený vírusom HIV mohol pri sexuálnom styku, v
akejkoľvek jeho podobe, ohroziť život a zdravie svojho partnera a teda v tomto rozsahu konal minimálne
v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona (subjektívna stránka - zavinenie).
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.
Obžalovaný v čase spáchania trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody pre majetkovú trestnú
činnosť. Z odpisu registra trestov súd zistil, že ide o osobu, ktorá bola doposiaľ 5x súdom trestaná, v
prvých dvoch prípadoch sa na neho hľadí, ako by odsúdený nebol.
Z registra trestov súd zistil, že obžalovaný sa skutku dopustil v dobe plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, ktoré mu bolo uložené trestným rozkazom Okresného súdu D. II. zo dňa
XX. XX. XXXX sp. zn. XT/X/XXXX ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 02. 2021. Vo výkone trestu
odňatia slobody sa nachádzal na základe uloženého trestu, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu D. I, zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, ktorým
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne.
Tento trest dňa 11. 08. 2021 vykonal.
Ako na poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného pri ukladaní trestu súd prihliadol na jeho priznanie sa
k trestnej činnosti a vyhlásenie o vine, ktoré bolo následne prijaté súdom, ako priťažujúcu okolnosť
prihliadol súd na skutočnosť, že obžalovaný už v minulosti bol právoplatne odsúdený, okrem iného aj k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody, resp. k podmienečnému trestu odňatia slobody, keď skutok
ktorý bol predmetom obžaloby spáchal práve v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V tomto
smere bolo povinnosťou súdu prihliadnuť na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona.
Pokiaľ sa obžalovaný a jeho obhajca odvolávali na „menšiu nebezpečnosť konania obžalovaného pre
spoločnosť“, a zároveň sa domáhali uloženia podmienečného trestu odňatia slobody súd dospel kzáveru, že takýto návrh je irelevantný najmä v tom smere, že v súdenej veci použitie tzv. materiálneho
korektívu ako to je v prípade prečinu, u zločinu nie je možné použiť.
Nemožno obísť skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil počas výkonu trestu odňatia slobody,
súc si vedomý toho, že skutok pácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. V tomto smere
tvrdenie obhajoby o „prerušení plynutia skúšobnej doby“ v prípade podmienečného odsúdenia sa súdu
javí rovnako irelevantné, nakoľko doposiaľ konajúci súd nerozhodol o jeho prípadnom osvedčení/
neosvedčení sa v skúšobnej dobe resp. o ponechaní plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia.
Na tieto skutočnosti však súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery musel prihliadnuť a v
konečnom dôsledku dospel k názoru, že konanie obžalovaného je vysoko nebezpečné najmä z pohľadu
možného ohrozenia poškodeného vírusom HIV tým skôr, že takéhoto konania sa obžalovaný dopustil
počas výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok. Obžalovanému bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody iným súdom, tento benefit je zrejmé že nevyužil, dopustil sa ďalších dvoch
protiprávnych konaní, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Aj táto skutočnosť nasvedčuje o tom, že
obžalovaný sa z predchádzajúcich odsúdení neponaučil a má sklony k páchaniu trestnej činnosti.
Súd nezistil ani dôvody, pre ktoré by u obžalovaného S. K. prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia
slobodypoddolnúhranicuzákonomstanovenejtrestnejsadzbyvzmysle§39Trestnéhozákonatak,ako
tonavrhovaljehoobhajca.Priznaniesaobžalovanéhoajehovyhlásenieovinesúdzohľadnilpriukladaní
trestuatentomuuložilnadolnejhranicizákonomstanovenejtrestnejsadzby,ktorávkonkrétnomprípade
predstavuje sadzbu od troch do desiatich rokov. Uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
súd sleduje najmä prvok tzv. generálnej prevencie účelu trestu, ktorá je jednou zo zásad vyjadrení k
ustanoveniu § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú
trestnú činnosť, súd ho na tento výkon zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.
Súd je toho názoru, že takto uložený trest spĺňa všetky kritériá, ktoré vyžaduje zákon, a ktoré sú
vyjadrené v ustanoveniach § 31 ods. 2 a § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti výroku o vine odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o treste možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Podľa § 362 ods. 1 Trestného poriadku, odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh
na opätovné prejednanie svojej veci súdom v jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358
ods. 1 do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo o odsúdení,
najneskôr však v príslušnej premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.