Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/434/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206994
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211206994.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: 1/ Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 a 2/ Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. S., J.. XX.XX.XXXX, E. K. G. G. - O., o vymoženie

uloženej povinnosti zaplatiť 192,00 Eur istiny s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, IČO: 37 929 810, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II,
č.k. 53Er/558/2011-138 zo dňa 15.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 53Er/558/2011-138 zo dňa 15.04.2016 z r
u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (predtým súd prvého stupňa) I/ zastavil exekúciu vedenú
na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 55Er/558/2011 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., pod sp. zn. EX 4591/11 v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (ďalej len
„Ex. por.“), II/ oprávnenému a povinnému nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 20.07.2011 súd vydal poverenie č.5102 100325,
ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dňa 21.01.2016 doručil oprávnený súdnemu
exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Ex. por. a s ust. § 243f
ods. 1 Ex. por. Dňa 04.02.2016 postúpil súdny exekútor podanie oprávneného na súd prvej inštancie.
Nakoľko medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a k zmene obsahu dôkazov, oprávnený

navrhol, aby súd prvej inštancie bez odkladu rozhodol o pokračovaní exekúcie. Súd prvej inštancie mal
za preukázané, že oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinným ako dlžníkom dňa 28.02.2010 zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX. Oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník zabezpečili svoj záväzkový vzťah
(zmluvu o úvere) blankozmenkou dňa 28.02.2010. Z predloženej zmluvy, všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej len "VOP"), kópie zmenky a rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 11876/10,
ktorý je v predmetnej veci exekučným titulom mal exekučný súd za preukázané, že žalobca (oprávnený)

ažalovaný(povinný)zabezpečilisvojinýzväzkovývzťah(zmluvu)neúplnouzmenkou(blankozmenkou),
kde žalovaný (povinný) vystupoval ako vystaviteľ a žalobca (oprávnený) ako remitent a preto vyvodil,
že povinný ako dlžník mal v čase uzavretia zmluvy a v čase vystavenia blankozmenky postavenie
spotrebiteľa a týmto konaním oprávnený ako veriteľ porušil ustanovenie § 17 ods. 3 zákona NR SR č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len
"ZoSÚ") platného a účinného v čase vystavenie zmenky.3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote oprávnený, ktorý navrhol,
aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd sa pri vydaní uznesenia o udelení alebo neudelení

poverenia súdnemu exekútorovi riadil nesprávnym právnym posúdením veci. Odvolanie oprel o dôvody,
spočívajúce v tom, že samotná neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou
nemôže cenný papier, akým je zmenka, urobiť nevykonateľným. Preto zákonodarca riešil túto situáciu
zodpovednosťou veriteľa z takéhoto zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi za škodu, ktorú mu takto
spôsobí. Dlžník preto voči veriteľovi má námietku nároku na náhradu škody, ak mu v dôsledku

zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľského úveru bola spôsobená škoda veriteľom za podmienky, že
vznik škody preukáže. Rozhodca v konaní o vydanie exekučného titulu preto nemohol prihliadnuť na
nemožnosť zabezpečenia splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, pretože dlžník (povinný)
ani netvrdil vznik škody a ani ho nepreukazoval. Ostatne konštatoval, že zákaz zmenky nemôže spôsobiť
jej nevykonateľnosť, nakoľko zmenka je cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť.
Prihliadať na to, že jej vznik je zakázaný, voči zmenke samotnej, nie je možné. Iba zmenkový dlžník,

ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi, ktorý mu použitím takejto zmenky
spôsobil škodu.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávneným, smerujúce proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka o zastavení exekúcie Exekučný poriadok pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP). Podaním odvolania
uplatneného za účinnosti OSP, nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli
splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o zastavení exekúcie v
inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, 4 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 01.07.2016.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej

inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

7.Zpredloženéhospisovéhomateriáluvyplýva,žesvojimnávrhomnavykonanieexekúciesaoprávnený
domáha uskutočnenia exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 276,- Eur istiny spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy 276,- Eur od 13.07.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 %
ročne z dlžnej sumy 276,- Eur od 27.09.2010 do zaplatenia, trovami rozhodcovského konania 140,33
Eur, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

8. Teda niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP
- vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

9. Z obsahu výroku a tiež odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že uloženej povinnosti majúcej
charakter peňažného plnenia sa zmenkovo právny charakter vzťahu týka bez ďalšieho, výlučne

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 276,- Eur od 13.07.2010 do zaplatenia,
v ostatnej časti zmenka plnila len zabezpečovaciu funkciu. Samotný exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok, sa zásadne opiera o zmluvu o úvere a nie o vystavenú zmenku. Z rozhodnutia exekučného
súdu, ani z obsahu spisu sa nedá zistiť, prečo za zmenkovo právny vzťah prvoinštančný súd považoval
celé plnenie, vyplývajúce z exekučného titulu. Ide o plnenie, ktorého časti sú vo výroku exekučného

titulu jasne diferencované, pričom peňažné plnenie je zásadne deliteľné a teda neexistuje prekážka, pre
ktorú prvoinštančný súd nemohol osobitne hodnotiť istinu úveru spolu so zákonným úrokom a osobitne
úrok zmenkový. Exekučný súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal ani so svojím záverom o
bezpoplatkovom a bezúročnom charaktere úveru, keďže z rozhodnutia nie je zrejmé, či iba všeobecne
hodnotil zmluvu účastníkov z hľadiska jej obligatórnych náležitostí, alebo či vytýkanú absenciu jej

náležitostíspojilajsneprípustnosťouvymáhaniatejčastiplnenia,ktorámácharakterpoplatkovaúrokov.
Nie je zrejmé či tieto nároky ako deliteľné peňažné plnenie boli podľa názoru exekučného súdu zahrnuté
v istine (v konkrétnej výške), alebo či ich súd posudzoval ako oprávneným samostatne uplatňovanépríslušenstvo k istine a v akej peňažnej výške príslušenstva dospel pri svojom hodnotení k záveru o
nutnosti zastavenia exekúcie. Výšku a rozsah týchto položiek súd nikde nekonkretizoval.

10. Exekučný súd v predmetnej veci najmä zabudol na ozrejmenie svojich úvah, ktoré ho viedli
k hodnoteniu záväzkového vzťahu veriteľa a dlžníka ako spotrebiteľského úveru, resp. sa vôbec
nezaoberal tým, či dlžníkovi, ako povinnému, svedčí rozšírený rozsah ochranných inštitútov náležiacich
spotrebiteľovivýlučnevzmysleustanoveníZoSÚ.Vpredmetnejúverovejzmluvedlžníktotižprehlásil,že
poskytnuté mu finančné prostriedky použije na výkon povolania, čo exekučný súd prehliadol a čo reálne

znamená, že aplikáciu ochranných inštitútov predpokladaných v zákone o spotrebiteľských úveroch
vylučuje priamo § 2 písm. a) ZoSÚ.

11.Exekučnýsúdjevspotrebiteľskýchveciachvzmysle§57ods.1písm.m)EPvzneníprijatomnovelou
zák. č. 438/2015 Z.z. síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky,
prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo

neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto
prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými zákonmi, ktorými
je treba rozumieť zákon č. 258/2001 Z.z. a následný zákon č. 129/2010 Z.z. vymedzujúce pojem
spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky.

12.Podľa§2písm.a)zák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k dátumu uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere a k dátumu vystavenia predmetnej zmenky, t.j. v danom prípade k dátumu 28.09.2010,
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

13. Odvolací súd vzhľadom na citované ustanovenie zákona poukazuje na potrebu dôsledného
rozlišovania medzi spotrebiteľským vzťahom, ktorým sa rozumie zmluvný vzťah uzatváraný medzi
dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom a spotrebiteľským úverom, vymedzeným v ZoSÚ, ktorý
je len časťou z celkovej množiny spotrebiteľských vzťahov.

14. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi dňa 28.10.2010 síce správne vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách, avšak pre
účelovosť úveru poskytnutého povinnému na jej posúdenie nemožno aplikovať ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

15. Ako odvolací súd už uviedol, niet sporu o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a
fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom
tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver (v prejednávanej veci úver na účel zamestnanie) a túto účelovosť

žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na § 3 ods. 2 ZoSÚ, nejde o spotrebiteľský
úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Úvery
poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania, nemajú povahu spotrebiteľského úveru
upraveného zák. č. 129/2010 Z.z. a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení
zabezpečenia úveru zmenkou, sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR 5Cdo

415/2012). Na zmluvu, ktorá nemá povahu spotrebiteľského úveru nemožno aplikovať ani ustanovenia
o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravených v § 4 ZoSÚ. Aplikácia ZoSÚ
preto v prejednávanej veci nie je možná.

16. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočným skutkovým

zistením, majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru, nebola súdom prvej inštancie
odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).

17. Za znemožnenie uskutočňovania strane patriace procesné práva, v zmysle uvedeného ustanovenia
sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.18. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ znemožnenie uskutočnenia
procesných práv pred súdom (v súdnom konaní), 2/ to, že k znemožneniu uskutočnenia účastníkovi
patriacich práv došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ znemožnenie uskutočňovania procesných práv

sa deje voči (strane sporu) účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v
žiadnom zo svojich ustanovení pojem znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva
nešpecifikuje, pod týmto pojmom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Civilným sporovým poriadkom, resp. Exekučným poriadkom, na zabezpečenie svojich práv a

oprávnených záujmov.

19. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal strane/účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka,

že uznesenie exekučného súdu je zmätočné.

20. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

23. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

24. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06).

25. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť
každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická
alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002

II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

26. Podľa § 9a ods. 1 až 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

27.UstanoveniaCivilnéhosporovéhoporiadkuoodpustenízmeškanialehoty,prostriedkochprocesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

28. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,

námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

29. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.30. Podľa § 9b ods. 4, 5 EP, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré
účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

31. V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

32. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

33. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

35. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

36. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

37. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

38. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 220 ods.

2, 3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu
obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať
správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie
exekučného súdu nespĺňa.

39. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
prvostupňovéhosúdujenepreskúmateľnéazmätočné.Čomalozanásledokporušenieprávaodvolateľa

na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom, preto odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP, zrušil a vec
mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.40. Úlohou exekučného súdu bude vyporiadať sa s výhradami odvolacieho súdu, obsiahnutými v
bodoch 8 až 15. Ak napriek uvedeným výhradám bude mať exekučný súd v rámci ním vykonaných
dôkazov za preukázané, že v tomto štádiu konania, zohľadniac svoje právoplatné uznesenie pod č.k.

53Er/558/11-31, existuje priestor pre použite ochranných inštitútov spotrebiteľského práva, tieto svoje
úvahy riadne zdôvodní. Inak bude jeho úlohou vo veci núteného výkonu exekučného titulu pokračovať.

41. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) CSP zrušil aj 2. výrok o trovách konania účastníkov konania,
ktorý odvolaním nebol dotknutý. Hoci oprávnený v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva v celom

rozsahu, vo vzťahu k tomto výroku neuplatnil žiadne odvolacie dôvody. Svojou povahou je však výrok
o trovách konania v prejednávanej veci výrokom závislým na zrušenom výroku, preto nemôže zostať
v platnosti za situácie, keď došlo k jeho zrušeniu. Preto bolo potrebné, aby o ňom odvolací súd vyššie
uvedeným spôsobom rozhodol.

42. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 súd prvej inštancie v novom

rozhodnutí vo veci.

43. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).