Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9P/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206772
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617206772.7

Uznesenie

OkresnýsúdLiptovskýMikulášvovecistarostlivostiomaloletúV.Q.,nar.XX.XX.XXXX,bytomakootec,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom
M. M. Hodžu 1784/30, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov: matky S.. J. K., nar.
XX. XX. XXXX, prihlásená k trvalému pobytu L. XXXX/XX, XXX XX K. R., zastúpená advokátkou JUDr.
Annou Mozolíkovou, so sídlom Palárikova 1449, Čadca a otca R. Q., nar. XX. XX. XXXX, prihlásený k

trvalému pobytu T. XXX/XX, XXX XX K. X., zastúpený Kanisová & Kanis, Advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 836 460, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, o nariadení neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í s a uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 03. 2018 o
nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa matke dočasne, do právoplatného skončenia konania vo
veci samej, uložil zákaz stýkať sa s maloletou V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bez predchádzajúceho súhlasu

otca a styku za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi
orgánmi tak, že súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie:

Matka j e do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš sp. zn. 9P/94/2017 oprávnená s t ý k a ť s a s maloletou V. Q.,

nar. XX. XX. XXXX v poradí prvú, druhú a tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci, v čase od 9.30 hod.
do 11.00 hod. v priestoroch Detského centra Slovensko, so sídlom K. Sidora 134, 034 01 Ružomberok,
IČO: 30 226 112 v prítomnosti jeho pracovníkov.

Otec j e p o v i n n ý maloletú V. Q., nar. XX. XX. XXXX na styk s matkou riadne pripraviť a v
určený deň a hodinu maloletú odovzdať matke v priestoroch Detského centra Slovensko v prítomnosti

jeho pracovníkov.

Matka j e p o v i n n á maloletú V. Q., nar. XX. XX. XXXX po uskutočnení styku v určený deň a hodinu
odovzdať otcovi v priestoroch Detského centra Slovensko v prítomnosti jeho pracovníkov.

Rodičom sa u k l a d á povinnosť d o d r ž i a v a ť pokyny pracovníkov Detského centra Slovensko
pri uskutočňovaní styku.

II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má maloletá V. Q., nar. XX. XX. XXXX
zveriť do dočasnej osobnej starostlivosti matky a zrušiť uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš

sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 03. 2018 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa matke dočasne,
do právoplatného skončenia konania vo veci samej, uložil zákaz stýkať sa s maloletou V. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych
orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi s a z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 09. 10. 2017 návrh na začatie konania
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní

vydal rozsudok, ktorým zverí maloletú V. Q., nar. XX. XX. XXXX do jeho osobnej starostlivosti s
určením, že bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a zakáže styk matky s maloletou.
Spolu s návrhom podal otec aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd
maloletú V. Q. dočasne zveril do jeho výlučnej osobnej starostlivosti a matke zakázal stýkať sa s
maloletým dieťaťom. Písomným podaním doručeným dňa 11. 10. 2017 matka predložila súdu návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy jej styku s maloletou dcérou. Uznesením sp. zn.

9P/94/2017 zo dňa 23. 10. 2017 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného
skončeniakonaniavovecisamej,zverilmaloletúdoosobnejstarostlivostiotca.Otcovi,matkeamaloletej
uložil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu psychologičky Mgr. Q. O. na
Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš,
zameranému na spôsob komunikácie matky s maloletou, spracovanie situácie v rodine a úprave

rodičovských vzťahov po dobu 4 mesiacov. Návrhy otca na nariadenie neodkladných opatrení, ktorými
sa mal matke uložiť zákaz približovať sa k maloletej do vzdialenosti 50 m a zákaz stýkať sa s maloletou
boli zamietnuté. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku matky s maloletou
bol tiež zamietnutý. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 11. 2017. Uznesením sp. zn.
9P/94/2017 zo dňa 13. 03. 2018, právoplatným dňa 19. 03. 2018, súd na základe návrhu otca nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zakázal
matke stýkať sa s maloletou V. bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania
úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi. Návrhy otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa mala maloletá zveriť do osobnej starostlivosti otca a ktorým sa mal
matke uložiť zákaz približovať sa k maloletej do vzdialenosti 50 m boli zamietnuté.

2. Dňa 11. 04. 2018 (číslo listu 461 až 465) podala matka na súde návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiada, aby súd dočasne zveril maloletú V. do jej osobnej starostlivosti. Súčasne
požiadala o zrušenie uznesenia zo dňa 13. 03. 2018, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o zákaze
styku matky s maloletou bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania úradnej

činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi. Svoj návrh odôvodnila najmä tým, že
dieťa je ohrozené na živote a zdravom vývoji, lebo kolízny opatrovník si neplní úlohy, ktoré mu vyplývajú
zo zákona. Otec sa o dieťa nestará. Starostlivosť o dieťa prevzala stará matka a suseda O., čo vyplýva
z vyjadrenia dieťaťa v znaleckom posudku v trestnom konaní. Otec neumožňuje stretávanie dieťaťa (ani
cez Vianoce a Veľkú noc) s matkou, starou matkou zo strany matky, sestrou matky S. E. a bratrancom, s

ktorými má vybudovaní silný vzťah. Dieťaťu matka chýba, je rozrušená, že s ňou nemôže byť a dožaduje
sa stretnutí. Nevie sa vyrovnať s tým, že otec jej povedal, že sa s matkou nebude stretávať. Správanie
otca smeruje k zavrhnutiu druhého rodiča. Otec ju o dieťati neinformuje a ignoruje ju ako matku. Dieťa
využíva, aby si nahradil vlastný komplex zavrhnutého dieťaťa. Ona sa o dieťa denno-denne starala
(dojčila ho, v noci k nemu vstávala, podávala lieky a pod.) na rozdiel od otca, ktorý mal iné záujmy.

Matka poukázala na znalecké posudky PhDr. Q. Y.Q., RNDr. Mgr. E. Q., PhD., výsledky psychologického
vyšetrenia (matky a rozboru kresby dieťaťa Mgr. P. E.). Podľa znaleckého posudku (RNDr. Mgr. E.
Q., PhD.) je schopná samostatne prípadne spolu s kompatibilným partnerom riadne zabezpečovať
výchovu a starostlivosť o dieťa. Z psychopatologického hľadiska nevykazuje žiadne znaky, ktoré by
boli relevantné vo vzťahu k výchove dieťaťa. Zlyhania v kontrole uvoľňovania emočného napätia sú

dôsledkom negatívnej emočnej bilancie so situačne zvýšeným prísunom agresívnych impulzov strese,
vnímanom ako ohrozenie, až zlyhanie v roli matky, pocitmi viny, hanby a obavami o zachovanie vzťahu k
jedinémudieťaťu.Ideosúčasťreakcienastresvkontexteosobnosti.Vovzťahukrizikusamovražedného
správania stav matky v čase vyšetrenia nenapovedá pre významne zvýšené suicidálne riziko. Emočná
stabilita a miera podielu emočného zaplavenia na kvalite rozhodovacích a zvládacích mechanizmov

je závislá od pokračujúcej psychotraumatizácie odlúčením od dieťaťa. Stav je možné stabilizovať
umožnením primeraného kontaktu matky s dieťaťom. Súd ignoruje, že otec je násilnej povahy. V
minulosti bolo voči otcovi vznesené množstvo podozrení, že sa k dieťaťu nespráva štandardne. Dieťa
je v dočasnej starostlivosti otca vystavené psychickému utrpeniu, ktoré bude mať v budúcnosti fatálne
následky, ktorých odstránenie bude vyžadovať dlhé pôsobenie v záujme nápravy ťažkej psychickej ujmy

dieťaťa. Rizikovým faktorom je podľa znalca otec dieťaťa. Pre dieťa má vytvorené vhodné podmienky vtrojizbovom byte jej matky, ktorá je nefajčiarka na rozdiel od starej matky zo strany otca. Ona na dieťa
nebude pôsobiť manipulujúco a programujúco, aby nedošlo k zavrhnutiu otca. Z otca dieťaťa má strach
a odhodlala sa podať na neho trestné oznámenie za psychické týranie, čo zvyšuje u neho agresivitu

voči nej a jej sestre, ktorú surovo zbil. Uvedomuje si, že je otcom V. a nechce zasiahnuť do jej práv a
záujmov spoznať vlastného otca.

3. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie
možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa§324ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“),predzačatímkonania,počaskonania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

Podľa Čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich

rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti.
Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

4.Civilnýmimosporovýporiadokakošpeciálnyprávnypredpis(lexspecialis)v§360anasl.obsahuje len
niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach (vo veciach ochrany maloletého, výživného, osobnej

starostlivosti o maloletého a o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých).
Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci dočasného zverenia maloletého
dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aplikoval všeobecný právny predpis, ktorým je Civilný sporový poriadok (lex generalis). Tento v §
325 ods. 2 demonštratívne uvádza niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť.

Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe súdu.
Okrem toho je základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným
spôsobom osvedčiť dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť

neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie
danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu neodkladného
opatrenia je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť
tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje

navrhovateľa. Predmetom konania vo veci samej je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu. V konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia
predovšetkým ochrana maloletých.

5. Ku dňu podania návrhu matky a ku dňu vydania tohto uznesenia sa maloleté dieťa nachádza v

dočasnej starostlivosti otca na základe neodkladného opatrenia súdu. V zmysle § 329 ods. 2 CSP je
pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia. Súd neodkladným opatrením zo
dňa 23. 10. 2017 nariadil zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca (právoplatné 11. 11. 2017 a
vykonateľné 26. 10. 2017), ktoré trvá až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (resp. kým
ho súd zmení alebo zruší). Maloletá bola v dočasnej starostlivosti otca už na základe predchádzajúceho

neodkladného opatrenia súdu (uznesenie zo dňa 26. 9. 2017, sp. zn. 21PPOm/1/2017) a výkonu tohto
neodkladného opatrenia od 27. 9. 2017. Po začatí konania vo veci samej, okrem iného súd nariadil
neodkladným opatrením rodičom a maloletej podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu
zameranému na spôsob komunikácie matky s maloletou, spracovanie situácie v rodine a úprave
rodičovských vzťahov po dobu 4 mesiacov (uznesenie zo dňa 23. 10. 2017, sp. zn. 9P/94/2017,

právoplatné 11. 11. 2017, vykonateľné 26. 10. 2017). Súd vyzval 17. 1. 2018 psychologičku na
podanie priebežnej správy o uskutočňovaní neodkladného opatrenia, ktorá oznámila 31. 1. 2018, že
po uplynutí dvoch mesiacov musela predčasne ukončiť spoluprácu pre narušenie vzťahu dôvery matky
voči psychologičke. Súd 2. 2. 2018 požiadal psychologičku o záverečnú správu. V záverečnej správe
zo dňa 20. 2. 2018 psychologička uviedla, že matka nedisponovala akoukoľvek sebareflexiou voči

vlastným nedostatkom a formám komunikácie s dcérou, nerešpektovala odporúčanie, aby neprivádzala
na miesto výkonu poradenstva širšiu rodinu. Devalvovala osobnosť psychologičky pred maloletou
(„zlá teta“, oslovovaním psychologičky „moja“ a pod.). Matka komunikovala s maloletou s prvkami
manipulácie, citového vydierania, s prejavmi hyperprotektivity a úzkostnosti. Mala tendenciu zhadzovaťpred maloletou otca s jeho rodinou a vyzdvihovať svoju rodinu. Prejavovala hnev na otca a často si
emocionálne uľavovala a zaťažovala tým maloletú. V neverbálnych prejavoch absentovala voči dcére
blízkosť a vrúcnosť. Opakovane neodzdravila otca, zvyšovala hlas, pri dohadovaní termínov nebrala

ohľad na dieťa (návšteva materskej školy). Otec so psychologičkou spolupracoval, rešpektoval jej
pokyny, disponoval dávkou sebareflexie. S maloletou komunikoval spontánne, uvoľnene, rovnocenne,
otvorene a primerane jej veku. V neverbálnych prejavoch sa opakovali prejavy blízkosti a opory. U
otca boli zreteľné obavy z nepredvídateľného správania matky. Správanie rodičov voči sebe bolo v
neprítomnosti maloletej rezervované a chladné, obojstranne narušené. Zo strany matky malo prvky

útočnosti. Zo strany otca nieslo prvky obhajovania sa. Pokiaľ by správanie matky voči maloletej
pokračovalo bez zmien malo by to za následok manipulovanie dieťaťa a negatívny dopad na jeho
psychický vývin. Po oboznámení sa súdu so správou materskej školy, ktorú maloletá navštevuje a
podaní návrhu otca súd nariadil neodkladným opatrením (uznesenie zo dňa 13. 3. 2018, sp. zn.
9P/94/2017) dočasný zákaz styku matke s maloletou bez predchádzajúceho súhlasu otca a za účelom
vykonávania úradnej činnosti štátnych orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi. Už v čase vydania

neodkladného opatrenia o zákaze styku bol otec trestne stíhaný za prečin ublíženia na zdraví v
spolupáchateľstve podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť voči sestre matky S.
E.. Vec nie je právoplatne skončená a kým nie je páchateľ právoplatne uznaný za vinného, hľadí sa
na neho ako na nevinného (prezumpcia neviny). Podrobnejšie okolnosti a spôsob ako sa s tým súd
vysporiadal sú uvedené v odôvodnení uznesenia, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o zákaze

styku matke s dieťaťom. Súd získal ďalšie dôkazy. Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie v Liptovskom Mikuláši (číslo listu 489 spisu) pri posúdení psychomotorického vývinu dieťaťa
matke odporučilo odbornú psychoterapeutickú starostlivosť (CP/2017/001232). Výchovný štýl matky
bol hodnotený ako hyperprotektívny, ktorý môže mať za následok vznik rôznych foriem úzkosti a
nesamostatnosť dieťaťa vo vyššom veku. Matka odmietla správu prevziať „na základe nesúhlasu s

obsahom správy“ (správa Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Liptovskom
Mikuláši CP/2017/001231 adresovaná ZŠ a MŠ J.. E.. R. XXX, K. X.E. z konceptu trestného spisu).
Rodičia uzavreli dohodu o spolužití a pravidlách správania k maloletému dieťaťu 21. 9. 2015 s
mediátorkou Mgr. R. T. (z konceptu trestného spisu). Mediátorka JUDr. R.. B. Š. realizovala mediáciu
s rodičmi maloletej a dňa 14. 9. 2017 s ňou bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení. Vyšetrovateľ

Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Liptovský Mikuláš uznesením ČVS:ORP-395/1-
VYS-2017 zo dňa 26. 10. 2017 začal trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, že neznámy páchateľ od presne nezistenej doby roku
2015 do 26. 9. 2017 v mieste trvalého bydliska, v byte na ul. T., L. K. X. týral maloletú blízku osobu V.
Q. nar. XX. X. XXXX, ktorá bola v jeho starostlivosti vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním,

vyhrážaním sa samovraždou a vraždou maloletej, obmedzoval ju pri detských aktivitách, bránil
bezdôvodne v stýkaní sa so širšou rodinou a izoloval ju od sociálnych stykov, čím ohrozoval jej fyzické a
psychické zdravie. Vec bola uznesením ČVS:ORP-395/1-VYS-2017 zo dňa 12. 1. 2018 právoplatným
27. 1. 2018 postúpená Okresnému úradu Liptovský Mikuláš na prejednanie priestupku, lebo
podľa výsledkov vyšetrovania nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

Podľa znaleckého posudku na posúdenie syndrómu týrania maloletej V. Q. (z konceptu trestného spisu)
znalkyne PhDr. Q. Y. č. 17/2017 zo dňa 6. 12. 2017 (psychologické vyšetrenie maloletej sa uskutočnilo
29. 11. 2017) nejavila maloletá známky psychického týrania. Maloletá má k otcovi pozitívny a k matke
ambivalentný vzťah. Odporučila dlhodobý dohľad nad rodinou, psychologické prípadne psychiatrické
vyšetrenie matky. Matka predložila súdu súkromný znalecký posudok č. 24/2018 znalca RNDr. E. Q.

PhD. (z odboru psychológie, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality číslo listu 387 a nasl.
spisu), ktoré vyšetrenie matky znalec vykonal 21. 2. 2018. Z obsahu znaleckého posudku vyplynulo,
že znalec sa neoboznámil z kompletnou zdravotnou dokumentáciou matky maloletej, vo vzťahu k
ochoreniam na ktoré trpela, či trpí a ich možný vplyv na jej duševný stav, čím sama argumentovala
(napr. chronický únavový syndróm číslo listu 446, hypotyreóza, euthyreóza, polyartralgia číslo listu 229 -

231). Znalec popisoval u matky maloletej celkové subdepresívne ladenie, so znakmi významne zvýšenej
tenzie; odmietanie psychofarmák; bez závažnejšej klinickej psychopatológie primárne nasvedčujúcej
pre duševnú poruchu z okruhu psychóz alebo organického psychosyndrómu; v popredí klinického
obrazu porucha nálady, depresívny obraz s prevažujúcou úzkosťou a strachom z trvalejšej straty
dieťaťa (číslo listu 394, strana 15 znaleckého posudku). Klinický obraz matky zodpovedá úzkostne

depresívnemu syndrómu so zvýšenou situačne kolísavou úzkosťou (číslo listu 397/rub, strana 22
znaleckého posudku). Stav jej poznávacích funkcií nie je prekážkou pri plnení funkcie rodiča (číslo listu
397, strana 21 znaleckého posudku). Kapacita pre kontrolu a toleranciu stresu je znížená s možnou
tendenciou k impulzivite (číslo listu 397, strana 21 znaleckého posudku). Podľa analýzy suicidálnychtendencií (znalcom použitej metodiky číslo listu 398 - 399, strana 23 - 24 znaleckého posudku) prevažuje
neprítomnosť rizikových znakov. Znalec nenašiel klinickým rozborom okrem spornej hereditárnej záťaže
(samovražda otca matky maloletej) a deklarovania suicídia v stave zvýšenej emočnej záťaže žiadne

rizikové znaky. Vo vzťahu k rozšírenej samovražde (dieťa - matka) konštatoval, že jediným dôvodom k
obavám bolo vyjadrenie z nahrávky poskytnutej otcom. Motiváciou bola pravdepodobne snaha o zmenu
situácie,„volanieopomoc“avkontextepsychologickéhovyšetreniajeumatkynamiesteúvahaovysokej
miere demonštratívnosti, bez vážneho úmyslu konanie doviesť do fatálneho záveru. Jej stav v čase
vyšetrenia nenapovedá pre významne zvýšené suicidálne riziko (číslo listu 401, strana 29 znaleckého

posudku). Stav matky je možné stabilizovať umožnením primeraného kontaktu s dieťaťom (číslo listu
401, strana 29 znaleckého posudku). Objednávateľ znaleckého posudku žiadal zistiť, či sú u matky
dieťaťa prítomné znaky týranej osoby (osoby žijúcej v domácom násilí). Znalec konštatoval, že matka
maloletej vykazuje znaky z okruhu „traumatické poruchy a poruchy spojené so stresom“ a niektoré
znaky z okruhu príznakov typických pre týrané osoby (obete domáceho násilia) s tým, že znalec
vychádzalzoštúdiadostupnýchmateriálov(tojepredloženýchmatkoumaloletej)aobsahovverbalizácie

(vyšetrená bola iba matka maloletej, strana 26 znaleckého posudku: „Po zasadení výsledkov vyšetrenia
do kontextu uvedených kritérií konštatujem vo vzťahu ku konfliktom a atakom druha voči poškodenej, že
je pravdepodobné, že sa tieto udiali tak, ako boli poškodenou opísané, v čase ich priebehu vyvolávali v
nej pocity emočného dyskomfortu, zhoršovali jej komfort s dopadom na prežívanie dieťaťa“) so záverom,
že je možné usudzovať na vysoký podiel príčinnosti medzi správaním bývalého druha, vedúceho ku

konfliktu, ktorého dôsledkom bola psychotrauma vedúca k narušeniu prejavov správania matky a viedla
k obmedzeniu styku matky s dieťaťom (číslo listu 401, strana 29 znaleckého posudku). Znalec zahŕňal
vo vzťahu k vývinu mechanizmov interakcie z hľadiska posúdenia „týrania“ (okrem spolužitia s otcom
dieťaťa) aj odlúčenie od dieťaťa, v dôsledku ktorého obraz poškodenej bude napĺňať aj ďalšie kritériá
pre týranie zo psychologického hľadiska (číslo listu 399/rub, strana 26 znaleckého posudku). Dieťa

bolo dočasne zverené rozhodnutím súdu do starostlivosti otca v záujme bezpečnosti maloletej. Znalec
vychádzal z informácií a podkladov predložených matkou, maloletá a otec maloletej neboli vyšetrení.
Vyšetrenie duševného stavu spadá do kompetencie znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria.
Pre posúdenie duševného stavu má význam znalosť celkového zdravotného stavu, nakoľko niektoré
ochorenia môžu mať vplyv na duševný stav, hoci pacient netrpí duševnou chorobou. Znalecký posudok

sa nezaoberal (nebolo to jeho úlohou) aké dôsledky by mala v súčasnosti zmena výchovného prostredia
(hoci dočasná) a prevažujúci výchovný vplyv matky na maloletú. Pred znalcom matka uviedla, že vo
vzťahu k samovražde na nahrávke to nemyslela vážne, nezvládala napätie a bola zúfalá; psychológ jej v
roku 2017 povedal, že jej napíše negatívne hodnotenie ( číslo listu 394, strana 15 znaleckého posudku).
Na pojednávaní vo vzťahu k samovražde na nahrávke uviedla (číslo listu 447/rub, 12. strana zápisnice),

že nahrávka rozhovoru je stará dva roky a vznikla po tom ako ju otec dieťaťa napadol. On ju navádzal
na rozhovor. V trestnom konaní vo vzťahu k samovražde na nahrávke matka vypovedala 8. 11. 2017, že
nikdy nad samovraždou reálne neuvažovala a slová, že zoberie malú so sebou neznamenali, že jej chce
ublížiť, ale to, že ju zoberie k svojej mame. Nahrávka, že skočí pod most a zoberie aj V. bola vytvorená
v nočných hodinách po fyzickom útoku na ňu. Vec neoznámila na polícii, lebo vedela, že otec dcéry

tam má spolužiakov a nič s tým neporieši. Ani predložený súkromný znalecký posudok jednoznačne
a presvedčivo nevylučuje možnosť ohrozenia dieťaťa pre výhrady, ktoré k nemu súd uviedol vyššie.
Maloletá žije v spoločnej domácnosti s otcom v byte, v ktorom v spoločnej domácnosti do ukončenia
spolužitia žila aj matka. Plesne, na ktoré upozornila matka sa môžu vyskytnúť za určitých podmienok v
každom byte, dôležitý je, či dôjde k ich odstráneniu. Kolízny opatrovník aktuálne zisťoval pomery rodičov

a v domácnosti otca neboli zistené nedostatky (číslo listu 489 - 491). U matky sa pomery nepodarilo
prešetriť, lebo podľa správy kolízneho opatrovníka matka odmietla uviesť, kde má prešetriť pomery,
kým jej nevybaví stretnutie s maloletou. Byt na L. XXXX/XX, L. K. R., v ktorom by sa matka mala
zdržiavať kolíznemu opatrovníkovi nebol sprístupnený (matka v ňom zastihnutá nebola). V priebehu
konania nebol získaný žiaden dôkaz preukazujúci akúkoľvek hrozbu maloletej zo strany otca, ktorá by

bola dôvodom na zverenie maloletej neodkladným opatrením do dočasnej starostlivosti matky. Žiaden
z odborníkov, ktorý bol v kontakte s otcom a maloletou nevytkol otcovi prejavy správania (výchovné
metódy) voči dieťaťu na rozdiel od matky. Rodičia majú dieťa chrániť a nemá byť prostriedkom boja a
ani rozhodcom v ich konfliktoch. Pri rozhodovaní súd prihliadal predovšetkým na záujem maloletého
dieťaťa, ktorý je prvoradý, najmä bezpečnosť dieťaťa; jeho citové väzby; stabilitu prostredia, v ktorom sa

dieťa aktuálne zdržiava a úroveň starostlivosti; ochranu dôstojnosti, duševného, telesného a citového
vývinu dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie).
Maloletá v starostlivosti otca prospieva, o čom svedčia najmä správy kolízneho opatrovníka, závery
vyšetrenia psychologičky na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnychvecí a rodiny Liptovský Mikuláš, závery znalkyne PhDr. Q. Y.. Na základe vykonaného dokazovania,
v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, súd dospel k záveru,
že zákonné predpoklady pre nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia na dočasné

zverenie maloletej do jej starostlivosti nie sú splnené (odsek 4. odôvodnenia uznesenia). Súd z návrhu
matky a ani z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania nemal osvedčené, že v danej veci nastala
taká zmena okolností, ktorá by viedla k bezodkladnej úprave zmeny dočasnej osobnej starostlivosti
formou neodkladného opatrenia. Preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 328
ods. 1 CSP ako nedôvodný zamietol (II.). Maloleté dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom

rodičom a súd dbá na to, aby bolo rešpektované toto právo dieťaťa, ale vždy ho vykladá v záujme
dieťaťa. Súd situáciu maloletej nepovažuje za prospešnú pre dieťa. Úroveň vzťahu rodičov ubližuje
najmä dieťaťu. Rodičia nedokážu konštruktívne komunikovať. Súd nemá najmenšie pochybnosti, že
maloletá má prirodzenú túžbu po obidvoch rodičov. Matka aj otec majú nezastupiteľnú úlohu v živote
dieťaťa. Je zrejmé, že pri stretnutiach maloletá matku neodmieta, čo svedčí aj o tom, že otec maloletú
nevychováva proti matke (V. darovala mame kresbu, cukríky a srdiečko číslo listu 448, strana 13

zápisnicezpojednávania).Nechužsúdôvodysprávaniamatky(počasspolužitiasotcomavsúčasnosti)
akékoľvek, jeho dôsledky znáša dieťa, ktoré je vystavované stresu pri konfrontáciách rodičov (pri
vyšetreniach na referáte poradensko-psychologických služieb, v materskej škole). V tomto konaní sa
primárne nerieši nefunkčný vzťah rodičov a jeho negatívne dopady na rodičov, ale maloleté dieťa.
Rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností a to ani v rozsahu

styku. Pre vývoj dieťaťa nie je dobré, ak sa z jeho života vytratí žijúci rodič, ktorý má záujem o dieťa.
Dieťa je príliš malé, aby pochopilo dôvody, pre ktoré sa tak stalo. Súčasne je potrebné zabezpečiť,
aby stretávanie s druhým rodičom prebiehalo pre dieťa bez stresu a negatívnych emócií (aby nebolo
zaťahované do vzťahových problémov rodičov, počúvaním hodnotiacich úsudkov jedného rodiča na
druhého, hádok, kriku a pod). Je na rodičoch, aby si uvedomili, že vždy budú spojený rodičovstvom

a dieťa sa „vyhrať“ nedá. Pri stretnutiach nie je dôležitý záznam z neho, ale citlivé vnímanie dieťaťa,
záujem o dieťa, vcítenie sa do jeho pocitov a spoločné prežívanie okamihu. Stretnutie nie je bojiskom
a už vôbec nie okázalá ukážka rodinnej súdržnosti dvoch znepriatelených strán. Stretávanie dieťaťa s
matkou má význam pre ďalšie dokazovanie (znalecký posudok pre rozhodnutie vo veci samej). Súd
zmenil (I.) uznesenie sp. zn. 9P/94/2017 zo dňa 13. 03. 2018 o nariadení neodkladného opatrenia,

ktorým sa matke dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, uložil zákaz stýkať sa s
maloletou bez predchádzajúceho súhlasu otca a styku za účelom vykonávania úradnej činnosti štátnych
orgánov a osôb poverených štátnymi orgánmi tak, že matka je do právoplatného skončenia konania vo
veci samej oprávnená stýkať sa s maloletou prvú, druhú a tretiu sobotu
v kalendárnom mesiaci v čase od 9.30 hod. do 11.00 hod. v priestoroch Detského centra Slovensko v

prítomnosti jeho pracovníkov. Súd uložil rodičom povinnosť dodržiavať pokyny pracovníkov Detského
centra Slovensko pri uskutočňovaní styku. To znamená, že pracovníci centra určia, v ktorých priestoroch
sa stretnutie uskutoční, kto na ňom bude prítomný a podobne. Detské centrum Slovensko je občianske
združeniesviacročnouskúsenosťousprácousrodinamivkrízovejsituácii,jedržiteľakreditácieudelenej
Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately (číslo rozhodnutia 14032/2006-I/21AK). Súd o priebehu stretnutí bude žiadať správu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš (písomne v štyroch vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods.
1 CSP).