Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/413/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206994
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211206994.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. S., V..Č.. XXXXXX/XXXX, G. E. Č.. X/D, XXX XX G., štátny občan
SR, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 276,- EUR istiny s príslušenstvom predstavujúcim 6%
ročnýúrokzomeškaniazosumy276,-EURod27.09.2010dozaplatenia,trovyrozhodcovskéhokonania

140,33 EUR, trovy exekučného konania a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf
Krutý, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/558/2011-65 zo dňa 04.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 53Er/558/2011-65 zo dňa
04.12.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona NR SR č.
233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel
(ďalej len „EP“), vo vzťahu k § 45 ods. 1 písm. b) a c) a § 45 ods. 2 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o
rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) s tým odôvodnením, že podkladom pre zahájenie exekúcie
je rozhodcovský rozsudok, pričom primárnym vzťahom, na podklade ktorého prebehlo rozhodcovské
konanie,bolazmluvaoúverezodňa28.02.2010.Tentoprávnyvzťahposudzoval,cez§52ods.1zákona

NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere, ako spotrebiteľský. Z úverovej zmluvy mal za evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom
tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah
všeobecných podmienok poskytovania úverov oprávneným, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej
spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mal možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu o úvere
ako celok.

Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok exekučný súd sa zaoberal skutočnosťou, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a zistil, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozhodcovským súdom, je
upravená iba ako zmluvný odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“)
a splýva s ostatnými dojednaniami. Táto nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne

podpísaná zmluvnými stranami a nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory
medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Hodnotil, že
samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými
netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s ostatnými dojednaniami nepostačuje na
to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Mal za to, že takéto
dojednanie rozhodcovskej doložky v zmluve zo dňa nespĺňa podmienky individuálneho dojednania.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažoval také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Právnym dôsledkom toho, žealternatívna rozhodcovská doložka nebola s povinným, ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá, je
neplatnosť takejto rozhodcovskej doložky a následne nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na
rozhodovanie v preskúmavanej veci a oprávnenie a zároveň povinnosť exekučného súdu preskúmavať,

čitakátozmluvnádoložkanespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne
dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho
základnými právami súdneho konania. Ostatne konštatoval, že rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, oprávnený, navrhol, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú
mu zveruje Exekučný poriadok, jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Exekučný súd nie
je vecne príslušný konať vo veci ako všeobecný súd preskúmavajúci rozhodcovský rozsudok. Poukázal

na to, že súd nesprávne vyhodnotil procesnú nečinnosť povinného v súvislosti s rozhodcovským
konaním v neprospech oprávneného. Tiež uviedol, že rozhodcovská doložka umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho
konania a preto nemôže byť dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
ďalej len „OSP“/), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 OSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie exekučného súdu nie je vecne správne.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že exekučné konanie ja vedené na základe exekučného
titulu,ktorýmjerozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom pod sp.zn. SR
11876/10 zo dňa 13.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2011 a vykonateľnosť dňa
24.02.2011, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 276,- EUR istiny s

príslušenstvom pozostávajúcim zo zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 276,- EUR
od 13.07.2010 do zaplatenia, z úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 276,- EUR od 27.09.2010
do zaplatenia, z trov rozhodcovského konania 140,33 EUR, všetko do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Prvostupňový súd uznesením č.k. 53Er/558/2011-31 zo dňa 20.07.2011 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 276,- EUR
od 13.07.2010 do zaplatenia zamietol (právoplatne dňom 05.03.2012) a vo zvyšku súdnemu exekútorovi
vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5102 100325* dňa 20.07.2011.

Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva vo všeobecnosti vlastný obsah činnosti súdov v občianskom súdnom
konaní. Veľká rozmanitosť, mnohotvárnosť a rôznorodosť právnych vzťahov (§ 7, 8 OSP), ktorým sa má
zabezpečiť v prípade potreby procesná ochrana v občianskom súdnom konaní, sa musí nutne prejaviť
i v spôsoboch jej realizácie. To má na mysli zákon v tomto ustanovení, podľa ktorého povaha vzťahov,
ktorým je v občianskom súdnom konaní poskytovaná potrebná procesná ochrana, určuje priebeh a

zameranie zodpovedajúceho občianskeho súdneho konania a člení ho v dôsledku toho do niekoľkých
relatívne samostatných druhov v jeho vlastnej úrovni. Ide o členenie:
- podľa postavenia subjektov hmotnoprávnych vzťahov na procesnej pôde, teda na konanie sporové a
nesporové,
- podľa etáp procesnoprávnych vzťahov prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana

hmotnoprávnym vzťahom na konanie základné (v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené
subjektívne právo hmotné príslušnú procesnú ochranu vo vydanom meritórnom autoritatívnom súdnom
rozhodnutí) a na konanie vykonávacie, či exekučné (ktorého zmysel spočíva v uskutočnení nútenéhovýkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia /práva judikovaného/, ktoré nebolo povinnou
stranou splnené dobrovoľne).

Z uvedeného plynie, že v občianskom súdnom konaní a to, ako v konaní základnom a vykonávacom,
tak i v sporovom a nesporovom, dochádza k zabezpečeniu potrebnej procesnej ochrany vždy na
úrovni osobitných procesných vzťahov upravených občianskym súdnym poriadkom a pritom kvalitatívne
odlišných.

V konaní vykonávacom, ku ktorému dochádza na základe autoritatívneho a vykonateľného rozhodnutia
príslušného orgánu (tzv. exekučného titulu) je predmetom procesnej ochrany od súdu požadovaný
a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, tj. práva už
judikovaného (s výnimkou tzv. notárskych zápisníc). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu
príslušného vykonateľného rozhodnutia (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod
fázu základného konania, napríklad možnosť rozsudkom vysloviť, že určitá podmienka používaná v

spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná § 153 ods. 3 a 4 OSP).

Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah z ktorého plynie
určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť. Teda každý titul musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak
formálnej, alebo materiálnej povahy.

Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie.
Ide o to, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule
určené presným a nepochybným spôsobom. Táto obsahová určitosť musí byť daná u každého titulu do
tej miery, že z neho musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Nie je možné, aby až exekučný

súd zisťoval, čo má byť exekúciou vymáhané. To je vecou konania súdu (nie exekučného) v sporovom
konaní podľa tretej časti OSP.

Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti musí teda každý titul obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a

ostatnepresnestanovenúlehotunaplnenie(R21/1981,s.161,R27/1984,s.130).Právetietonáležitosti
robia titul vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným
a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Ak by bola exekúcia, ktorá tieto požiadavky nespĺňa,
napriek tomu nesprávne vedená, musí byť, v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (§ 57 ods.
1 písm. a/ EP).

Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako
exekučný titul vydané.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Podľa § 35 zákona NR SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Niet sporu, že v predmetnej veci ide o exekučný titul predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) EP,
teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže ide o rozhodcovský rozsudok formálnu
vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), aleboc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa riadiac sa týmto zákonným ustanovením i bez návrhu
kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúma podmienky pre vedenie exekučného konania (§

103 OSP vo vzťahu k cit. § 45 ZoRK), teda i po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje, či
exekučné konanie netrpí procesnými nedostatkami, ktoré by mohli viesť k zastaveniu exekúcie. Je nutné
si tiež povšimnúť, že dôvody uvedené v § 57 ods. 1 EP (teda obsah § 45 ods. 1 písm. a/), skúma
exekučný súd len na návrh, ktorým v tomto prípade exekučný súd nedisponoval. Keďže v predmetnej
veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a v zásade nemožno pripustiť, „aby cestou námietok
proti exekúcii boli uplatňované také formálne vady konania, z ktorého vzišiel právoplatný exekučný

titul, ktoré vady môžu byť uplatňované len opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej“ (R
48/1957), exekučný súd je oprávnený a súčasne povinný skúmať, či po formálnej stránke (§ 4 ZoRK)
rozhodnutie vydal príslušný rozhodcovský súd v rámci svojej právomoci. To znamená, že rieši len
formálnu existenciu niektorej z foriem rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi konania rovnako, ako
je oprávnený posudzovať, či je formálne vykonateľný (§ 42 ods. 2 EP /pozri Zborník NS ČSSR IV.

strana 776/). Exekučné konanie nie je prieskumnou inštitúciou základného konania, resp. náhrada jeho
absencie (posudzovaním toho, čo je predmetom žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c/ až j/ ZoRK by
exekučný súd prekročil rámec ustanovenia § 45 ZoRK, keďže takýto záver by nutne predbiehal výsledok
úvah patriacich výlučne všeobecnému súdu riešiacemu žalobu podľa § 40 ods. 1 písm. c/ až j/ ZoRK a
v podstate by /neprípustne/ nahrádzal pozíciu tohto súdu); ak je exekučný súd povolaný k posúdeniu, či

vykonávané rozhodnutie je materiálne vykonateľné, sleduje len vlastné hľadiská výkonu, teda tie, ktoré
sa spájajú s jeho faktickou vykonateľnosťou.

Teda exekučný súd, v rámci nadelenej kompetencie, nemá ďalšiu prieskumnú právomoc ako tú, ktorú
predpokladá § 45 ZoRK, (netýka sa materiálneho prieskumu rozhodcovskej zmluvy, či doložky, ktorý

je samostatne predmetom súdneho šetrenia na základe žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK, či
žaloby ako takej viď § 106 ods. 1 OSP). Pokiaľ Najvyšší súd SR vyslovil, že exekučný súd je povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona NR
SR č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní (R 68/2013), nemohol mať na mysli iné ako to, že

rozsah skúmania je daný exekučnému súdu len v intenciách formálneho zisťovania a to v rozsahu, či
rozhodcovská zmluva, ako taká existuje v akejkoľvek jej forme, resp., či existuje rozsudok, ktorý vydal
príslušný všeobecný súd v základnom konaní (nie exekučnom), podľa § 153 ods. 3, 4 OSP, ktorý sa týkal
sporuzospotrebiteľskejzmluvy(spotrebiteľniejekategóriouexekučnéhopráva),ktorýmbolovyslovené,
že rozhodcovská zmluva - doložka uzavretá veriteľom (v tomto prípade POHOTOVOSŤ, s.r.o.) použitá

v spotrebiteľskej zmluve (v tomto prípade zmluve o úvere) je neprijateľná (ustanovenie § 153 ods. 3, 4,
OSP kladie presné materiálne požiadavky na výrok takéhoto rozsudku).

Je nutné si uvedomiť, že v tomto štádiu vymáhania dlhu veriteľom ďalší rozsah šetrenia dôvodov
(predstavujúcich materiálnu stránku titulu) vyplývajúcich zo striktného znenia ustanovenia § 45 ods. 2

ZoRK, exekučnému súdu nie sú zverené.

Stav, ktorý realizuje exekučný súd je v rozpore s tou procesnou situáciou, ktorú navodzuje ustanovenie
§ 35 vo vzťahu k § 40 ZoRK. Dôvodom žalôb podaných podľa ustanovenia § 40 ZoRK je zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý je spôsobilý vystupovať ako exekučný titul (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP)

a je teda spôsobilý zaväzovať účastníkov konania a zaujať pozíciu rozhodnutej veci. Aby bolo možné
tento procesný stav zmeniť, teda aby nebolo možné považovať vec za právoplatne rozhodnutú je
nevyhnutné docieliť to, že všeobecný súd v sporovom konaní takýto rozhodcovský rozsudok zruší svojim
právoplatným rozsudkom zo striktne vypočítaných dôvodov. Ak sa tak nestane rozhodcovský rozsudok
má pre účastníkov rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok, teda má charakter veci rozsúdenej so

všetkými procesnými dôsledkami a to i pre súd. Ak by súd nebol viazaný rozhodcovským rozsudkom,
celá konštrukcia ustanovenia § 40 ZoRK, teda domáhanie sa žalobou na všeobecnom súde podľa
tretej časti OSP zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, by bola nadbytočná. Zrušením
rozhodcovského rozsudku sa samozrejme sleduje následná možnosť zaoberať sa vecou, ktorá bolapredmetom rozhodcovského konania. Ostatne je potrebné si uvedomiť, že rozhodcovské konanie má
osobitnú pozíciu aj v tom, že dokáže byť prekážkou súdneho prejednania veci, i keď na určitý čas, čoho
príkladomjeto,žeivsporovom,základnomkonaní,kdesúd,konajúcipodľatretejčastiOSP(svýnimkou

žalôb predpokladaných § 40 ZoRK), síce na námietku odporcu, je rovnako viazaný tzv. rozhodcovskou
zmluvou ak zistí, že sa vec má prejednať v rozhodcovskom konaní konanie musí zastaviť, okrem
prípadov vypočítaných v § 106 ods. 1 OSP.
Ostatne treba konštatovať, že rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi konania bola dojednaná formou
rozhodcovskej doložky (bod 15 VPPÚ v zmysle ktorého, ako nedielnej súčasti predmetnej zmluvy o

úvere, si zmluvné strany dohodli tri inštitúty riešenia možných sporov vzniknúcich z tejto zmluvy: -
mediáciu, -rozhodcovské konanie a -konanie pred všeobecným súdom, teda z uvedeného je zrejmé, že
sporovým stranám bolo dané na výber, či spory budú riešiť pred rozhodcovským súdom alebo cestou
príslušného súdu), pričom jej text nevylučuje možnosť prejednania prípadného sporu aj všeobecným
súdom. Exekučný súd sa v danej veci zaoberá rozhodcovskou zmluvou, ktorú interpretuje ako neplatnú
bez toho, že by za takúto označil existujúcu rozhodcovskú zmluvu všeobecný súd, ako výsledok sporu

i iného účastníka v pozícii spotrebiteľa s veriteľom - POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, z preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu nie je zrejmý
tentoobmedzenýrozsahpreskúmavaniamateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozhodnutia, exekučným súdom. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať

existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu,
konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí
činí svojvoľne, navyše bez toho aby v tomto rozsahu vykonal akékoľvek dokazovanie, čo treba
odmietnuť, ako neprípustné.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav,čím
dôsledkom účastníkovi konania (oprávnenému) svojim postupom odňal možnosť konať pred exekučným
súdom za účelom vymoženia povinnému uloženej povinnosti v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h)

OSP. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda i v časti
rozhodnutia o odklade exekúcie na čas do právoplatnosti napadnutého uznesenia založenom na
rovnakých dôvodoch, riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa je v exekúcii vymožením uloženej povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného
rozhodcovského rozsudku pokračovať s tým záverom, že rozhodcovská zmluva nie je prekážkou
pre ktorú by bolo možné považovať vykonávaný rozhodcovský rozsudok za rozhodnutie vydané
nekompetentným, neprávomocným orgánom.

Mimo odvolania treba uviesť, že podpísanie rozhodcovskej zmluvy nie je formálnou náležitosťou
rozhodcovskej zmluvy majúcou za následok pri jeho absencii neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Touto
formálnou náležitosťou platnosti rozhodcovskej zmluvy je jej písomná forma, ktorú zákon formuluje
benevolentne (... je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb /nie ich podpis/, ktoré ju dohodli.),

ktorej nedostatok môže byť dokonca následne konvalidovaný (§ 3 ods. 2 ZoRK).

Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
(§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné