Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611200334
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1611200334.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a

členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: Z. T.,
H.. XX.XX.XXXX, C. Q. X, Z., zast. advokátom JUDr. Milanom Valašikom, so sídlom 29. augusta 5,
Bratislava,protižalovaným:X/S.Z.,C.E.XXX/XX,C.,X/E.Z.,C.E.XXX/XX,C.,obajazast.advokátkou
JUDr. Martou Vícenovou, so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 9. júna
2020, č.k. 7C/13/2011-226, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa Z. T., Q.. A., H..
XX.XX.XXXX, C. Q. X, XXX XX Z., je vlastníčkou S. XX/XXX na S. Č. XXXX X. N. XXX Z.X H. K. N. X.
Z., X. Z., E. Ú. Z., T. na F. N. Č.. XXXX. Rozhodol tiež, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania, a že žalobkyni vráti súdny poplatok v sume 199 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému
Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po právoplatnosti

rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia najskôr uviedol, že žalobkyňa v žalobe argumentovala tým, že na F.
Č.. XXXX je uvedená ako vlastníčka predmetnej S.. Č.. XXXX N. S. XX/XXX, ktorú chcela v roku
2004 darovať P. K., s ktorým uzatvorila darovaciu zmluvu, avšak správa katastra zamietla návrh na
vklad vlastníckeho práva z dôvodu, že ju ako vlastníčku predmetnej parcely neeviduje. Žalobkyňa s
rozhodnutím správy katastra nesúhlasila, podala opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, ktorý

ňou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správe katastra na ďalšie konanie, ktorá však konanie o
vklade prerušila a vyzvala účastníkov konania na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva a potom
znovu vydala rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Žalobkyňa poukázala v žalobe na to, že v
poslednom zamietavom rozhodnutí zo dňa 15.07.2010 K. E. Z. konštatuje, že k predmetnému pozemku
existuje duplicitné vlastníctvo, keď ten istý pozemok je vedený na F. Č.. XXXX B. A. N. B. T. na F. Č..
XXXX B. K. S.. Č.. XXXX/X vo vlastníctve Ž. X/ C. F., ktorá ho medzitým previedla na žalovaných 1/ a 2/,
pričom na oboch LV je poznámka, že hodnovernosť údajov na LV bola spochybnená. Zdôraznila, že svoj

podiel 26/180 zdedila po svojej Z. B. A., T.. M. XX.XX.XXXX a poukázala na Osvedčenie o dedičstve
sp. zn. 10D/220/02. Uviedla, že jej matka túto parcelu zdedila po X. A. A.. Spochybnila vlastnícke právo
Ž. X/ C. F. s poukazom na to, že k uvedenej parcele boli urobené dve vyhlásenia o vydržaní, obe A.. Z.
N., v roku 1998 a v roku 2004, keď A.. Z. N. najprv v roku 1998 vyhlásila, že predmetnú nehnuteľnosťvydržal S. A. a následne o šesť rokov neskôr v roku 2004 urobila ďalšie vyhlásenie, že vlastníkom tej
istej nehnuteľnosti (označenej ako dielec 3 vo výmere 651 m2 oddelený od S.. Č.. XXXX) je žalovaná
3/. Považovala za vylúčené, aby žalovaná 3/ pozemok vydržala po šiestich rokoch a celým postupom

vydržania v jej prospech a na to nadväzujúcim prevodom na žalovaných 1/ a 2/ bola ona (žalobkyňa)
pozbavená svojho dedičstva.

3. Poukázal na to, že žalobkyňa sa pôvodne (po pripustení žalovanej 3/ do konania a pripustení
zmeny žaloby) voči žalovaným 1/ a 2/ a žalovanej X/ C. F. okrem uvedeného určenia vlastníctva

k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, domáhala aj určenia neplatnosti osvedčenia o prehlásení C.
F. o nadobudnutí vlastníctva na základe vydržania vo forme notárskej zápisnice zo dňa 11.03.2004,
N/125/04 Nz/21392/04 a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.03.2004 medzi C. F.
ako predávajúcou a žalovanými 1/ a 2/ ako kupujúcimi, a že „prvým“ rozsudkom č.k. 7C/13/2011-164
zo dňa 24.03.2017 jej žalobu zamietol. Konštatoval, že žalobu v časti požadovaných určení neplatnosti
osvedčenia a kúpnej zmluvy zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a v časti o

určenie vlastníctva z dôvodu, že mal zápisnicou o vydržaní č. Nz 341/98 zo dňa 12.06.1998, čestnými
vyhláseniami B. A. B. P. K. a výsluchom K. N. A. preukázané, že sporná nehnuteľnosť (v príslušnom
podiele) nemala byť prededená na žalobkyňu ani po jej starom otcovi, ani po jej matke, keďže došlo k
platnému vydržaniu parcely Č.. XXXX S. A., H.. XX.XX.XXXX, E. M. XX.XX.XXXX.

4. Uviedol obsah odvolania žalobkyne voči rozsudku č.k. 7C/13/2011-164 zo dňa 24.03.2017 v
časti zamietnutia jej žaloby o určenie vlastníctva a konštatoval, že na jej odvolanie Krajský súd v
Bratislave uznesením č.k. 10Co/224/2017-195 zo dňa 19.06.2019 uvedený rozsudok v napadnutej časti
zamietnutia žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Podrobne spísal dôvody, pre ktoré odvolací súd „prvý“ rozsudok v napadnutej časti zrušil a citoval zo

zrušujúceho uznesenia rozhodujúce pasáže, argumenty a právne závery odvolacieho súdu. Ustálil, že
pozrušeníuvedenéhorozsudkuvnapadnutejčastizostalopredmetomsporuurčenievlastníckehopráva
pre žalobkyňu v podiele XX/XXX na S. Č.. XXXX X. N. XXX Z.X T. na F. Č.. XXXX pre E.. Ú.. Z..
Vyhodnotil, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, keďže vlastníctvo k predmetnej
parcelejeprávneneisté,jezapísanáduplicitnenadvochlistochvlastníctvaajepotrebnéknejusporiadať

vlastnícky vzťah.

5. Poukázal na všetky zistenia z dokazovania vykonaného výsluchom strán a K. Ľ. F. B. N. A., X. K.
K. F. N. Č.. XXXX B. Č.. XXXX pre E.. Ú. Z., S. N. Č.. XXX, Q. K. E. Z. T. dňa 29.07.2004, rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/165/04 zo dňa 08.09.2005, rozhodnutím Katastrálneho úradu v

Bratislave zo dňa 15.07.2010, osvedčením o dedičstve č.k. 10D/220/02 zo dňa 11.03.2003, osvedčením
o dedičstve č.k. 18D/692/96 zo dňa 05.09.1996, oznámením Katastrálneho úradu v Bratislave zo dňa
01.02.2007, notárskou zápisnicou N/125/04 Nz 21392/04 zo dňa 11.03.2004, notárskou zápisnicou Nz
241/98 zo dňa 12.06.1998, stanoviskom Mesta Malacky zo dňa 21.05.1998, čestným prehlásením B.
A. zo dňa 06.05.1998, čestným prehlásením P. K. zo dňa 29.04.1998, listom vlastníctva, týkajúcim sa

vyplatenia nájomného, keď podrobne uviedol obsah jednotlivých listinných dôkazov, ako aj výpovedí
strán sporu a svedkov pred súdom. Vec posúdil právne podľa ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods.
1 Obč. zák. a po opätovnom oboznámení sa s vykonanými dôkazmi ako aj názorom a vyhodnotením
odvolacieho súdu dospel k záveru, že žaloba žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k S.. Č.. XXXX N.
S. XX/XXX, T. na F. Č.. XXXX pre E.. Ú.. Z., je dôvodná.

6. Vyhodnotil, že S. Č.. XXXX, ktorá je predmetom sporu, je v súčasnosti zapísaná na dvoch listoch
vlastníctva, a to na pôvodnom F. Č.. XXXX B. S. Q.. „. X. N. XXX Z., B. R. B. K. S. Č.. XXXX/X X. N.
XXXX Z.X T. na F. Č.. XXXX (N. Č. N. XXX Z.X podľa O. S. Č.. XX/XXXX), čo vyplýva z oboch listov
vlastníctva a z rozhodnutia E. Ú. N. C., K. E. Z. zo dňa 29.07.2004. K zápisu na F. Č.. XXXX došlo na

základe notárskej zápisnice N 125/04, Nz 21392/04 v prospech C. F., ktorá prehlásila, že vlastnícke
právo k predmetnej parcele nadobudla na základe vydržania, pričom konštatoval, že pri výsluchu však
nevedela k uvedenej zápisnici nič bližšie uviesť. Jej otec, K. Ľ. F. uviedol, že mal záujem o pozemky
a pozemky skupoval, avšak neuviedol ani zmienku o tom, že by predmetné pozemky ani akékoľvek
iné pozemky užíval resp. bol ich držiteľom od roku 1980 tak, ako je uvedené v notárskej zápisnici

o vydržaní. Z uvedeného považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že pôvodne žalovaná 3/ BB. F.
(B. S. H. K. Ľ. F.) nemohla nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej časti parcely Č.. XXXX X. N. XXX
Z.X (dielec 3) ako súčasť novoutvorenej S. Č.. XXXX/X. Z ich výsluchov vyhodnotil, že nikdy neboli
dobromyseľnými držiteľmi spornej parcely po zákonom stanovenú dobu 10 rokov, z čoho vyvodil, že aninemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Zdôraznil tiež, že toto vyhlásenie o vydržaní naviac
nasledovalo len 6 rokov po tom, ako bolo urobené prvé vyhlásenie o vydržaní v prospech S. A. pod č.
Nz 241/98, čo absolútne vylučuje uplynutie 10 ročnej premlčacej doby v prospech pôvodne žalovanej

3/. Dospel potom k záveru, že na strane pôvodnej žalovanej 3/ neboli splnené podmienky vydržania.

7. Ďalej skonštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne tvrdili, že vlastnícke
právo k spornej parcele v celosti nadobudol ešte S. A., H.. XX.XX.XXXX, a to na základe vydržania,
o čom svedčí notárska zápisnica Nz 241/98, pričom držbu predmetného pozemku mali dosvedčovať

čestné prehlásenia B. A. (Z. Ž.) B. P. K. (K. S. A.). Začiatok držby predmetného pozemku mal byť už od
roku 1935 a nepretržitá držba mala trvať až do roku 1950, kedy bola parcela vnesená do družstva. V
prvomradesasúdprvejinštanciezaoberaltým,čibolopreukázané,žebyvroku1935existovaladohoda
medzi S. A. (pôvodným vlastníkom podielu XX/XXX, C. Z., E., B. B. A. A.) a jeho bratom A. A. (starým
otcom žalobkyne) o tom, že by S. A. mal užívať v celosti S. Č.. XXXX. Z čestných vyhlásení B. A. (Z. Ž.) a
P. K. (R. Ž.) ustálil, že takúto dohodu ústne uzavrel S. A. P. K. K. Z., E. B. B., a že z nich nevyplýva, že by

takúto ústnu dohodu uzavrel aj s bratom A. A. (K. X. Ž.). Práve naopak, z uvedených čestných vyhlásení
vyplýva, že S. A., následne jeho K. S. A., H.. XX.XX.XXXX užívali predmetnú parcelu spolu s B. A. (Z.
Ž.). Z uvedeného vyhodnotil, že S. A., H.. XX.XX.XXXX nikdy nemal v skutočnej držbe parcelu Č.. XXXX
v celosti, keďže ju až do r. 1950, kedy bola vnesená do družstva, užíval spolu s B. A.. Poukázal aj na to,
že samotný S. A. musel v roku 1941 vedieť, že parcela sa dedila po jeho otcovi (S. A.) a túto nadobudli v

podieloch 13/180 jeho súrodenci B. O. B. P. K. ako vyplýva z PKV vložky (na základe uznesenia súdu čj.
Nc II 332/41 zo dňa 15.09.1941). Dospel potom k záveru, že S. A., H.. XX.XX.XXXX, preto nemohol byť
v čase vykonania vyhlásenia v notárskej zápisnici Nz 241/98 urobeného prostredníctvom zástupkyne
A.. Z. N. o užívaní S. Č.. XXXX v celosti dobromyseľný. Zdôraznil, že čestné vyhlásenia P. K. B. B.H.
A. hovoria o skutočnej držbe podielov vo výške 167/180 (prepisované podiely), pričom nie je zrejmé

koho podiely by to mali byť nakoľko po spočítaní podielov Z. A. (XX/XXX), E. A. (XX/XXX), B. A. (XX/
XXX), K. E. Z. Z. S. A. M., B. S. S. A. (XX/XXX) B. X. S. A., H.. XX.XX.XXXX, R. R. S. K. S. XXX/XXX,
teda C. S. A. A. (XX/XXX), K. E. S. A. podľa oboch vyhlásení dohodu nemal. Keďže na strane S. A., H..
XX.XX.XXXX nebol daný nadobúdací titul vo vzťahu minimálne k podielu A. A. (XX/XXX), nemohol byť
S. A. dobromyseľný v tom, že mu patrí celá S. Č.. XXXX a teda nezačala plynúť ani 10 ročná premlčacia

doba. Ustálil, že po roku 1989 sa predmetný pozemok dedil vo vetve po A. A. (S. XX/XXX) na jeho
potomkov, a to na B. A. (S. XX/XXX - S. Ž.), A. D. (S. XX/XXX) B. E. N. (S. XX/XXX) B. R. na T. X.G.
X. M. XXD/XXX/XX, B. H. po B. A. na žalobkyňu osvedčením o dedičstve 10D/220/02. Vo vetve po S.
A. sa jeho podiel dedil v roku 1941 na potomkov S. A., H.. XX.XX.XXXX (a teda už v roku 1941 vedel,
že nie je vlastníkom v celosti), B. O.S. B. P. K., H. po B. O. na základe rozhodnutia D/452/93 na jej

potomkov B. O., Z. E. B. G. Č. na E. N. S. XX/XXX. Konštatoval, že z oznámenia Katastrálneho úradu
v Bratislave zo dňa 01.02.2007 vyplýva, že pri zápise notárskej zápisnice N 125/04, NZ 2121392/04
sa zapisovala aj kúpna zmluva, uzatvorená medzi S. A., P.. B. O., P.. Z. E., G. Č. ako predávajúcimi a
C. F. ako kupujúcou. Vyvodil, že aj z tohto úkonu vyplýva, že Pavol Jursa vedel, že je vlastníkom iba
podielu na spornej parcele a spolu s ďalšími podielovými spoluvlastníčkami prevádzal svoj podiel. Zo

všetkých uvedených skutočností v ich časovej následnosti mal potom súd prvej inštancie preukázané,
že Pavol Jursa nikdy nemal nadobúdací titul od ktorého, by bolo možné odvodiť jeho dobromyseľnosť, a
teda nikdy mu nezačala plynúť 10 ročná vydržacia doba, v dôsledku čoho nemohol nadobudnúť spornú
parcelu vydržaním v celosti. Uzavrel, že žalobkyňa potom nemohla stratiť vlastníctvo k S. XX/XXX na S.
Č.. XXXX, ktorý nadobudla dedením od svojej Z. B. A. (Osvedčenie o dedičstve sp.zn. 10D/220/02) a jej

matka od svojho X. A. A. (Osvedčenie o dedičstve sp.zn. 18D/692/96). Súd prvej inštancie zo všetkých
vyššie uvedených dôvodov žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že je vlastníčkou parcely Č.. XXXX N. S.
XX/XXX T. na F. Č.. XXXX pre E.. Ú. Z..

8. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Posúdil, že žalobkyňa mala v konaní

čiastočný úspech, v časti určenia vlastníckeho práva, pričom vo zvyšných dvoch žalobných návrhoch
boli úspešní žalovaní 1/ a 2/. V dôsledku čiastočného úspechu nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov
konania. O vrátení súdneho poplatku vo výške 199 eur žalobkyni rozhodol podľa ust. § 11 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb..

9. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ včas odvolanie tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým aj jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávnehoprávnehostavu.Poukázalinato,žezákladnýmtitulomprevyporiadanievlastníckehopráva
v ich prospech, resp. v prospech ich právnych predchodcov boli notárske zápisnice o vydržaní citovanév odôvodnení rozsudku, a na to, že v rozsudku sa tiež uvádza, že z pôvodnej S.. Č.. XXXX bol odčlenený
diel 3 o výmere 651 m2. Mali za to, že predmetom sporu o určenie vlastníctva mohla byť výmera tohto
dielu, a preto je nesprávne a nevykonateľné rozhodnutie, ktorým súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou

S. XX/XXX T. S. S. Č.. XXXX z pôvodnej výmery 764 m2, keďže takúto výmeru žalovaní ani ich právny
predchodcovia nenadobudli. Nadobudli len 652 m2, a preto im nemôže byť ich vlastníctvo znížené
z výmery 764 m2. Uviedli, že takýmto nesprávnym vyhodnotením dôkazov by došlo k nezákonnému
poškodeniu ich vlastníckych práv. Tvrdili, že z výmery 764 m2 sa žalobkyňa domohla v prepočte 110,35
m2, pričom skutočne súd mohol určiť vlastníctvo len k výmere vychádzajúcej zo 651 m2, t.j. výmera 94

m2, rozdiel v neprospech žalovaných je 16,35 m2. Poukázali na to, že geometrický plán č. 27/2003, na
základe ktorého došlo k odčleneniu dielu 3 je súčasťou spisu a z opatrnosti priložili identifikáciu parciel
vykonanú OÚ Malacky, ktorá potvrdzuje, že do LV č. 4870 vedeného na ich meno bolo odpísaných 651
m2, ktoré sú súčasťou parc. č. 3347/1. Mali za to, že rozsudok po predložení na zápis príslušnému
katastrálnemu odboru môže byť realizovaný jedine tak, že kataster z dielu 3 vytvorí samostatnú parcelu
o výmere 651 m2, ktorá bude v spoluvlastníctve žalovaných v podiele 308/360 a žalobkyne v podiele

52/360 a zostatok z výmery 764 m2, teda výmera 113 m2 bude evidovaná naďalej na F. Č.. XXXX T.
T. S. S.. Č.. XXXX. Argumentovali, že výmera 764 m2 uvedená na LV č. 3649 je nesprávna a vznikla
neodpísaním výmery 651 m2. Uviedli tiež, že voči ostatným dôvodom, na základe ktorých dospel súd
prvej inštancie k určeniu vlastníctva v prospech žalobkyne a právne vyhodnotil predmetné notárske
zápisnice, odvolanie nepodávajú. Záverom navrhli aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a

určil, že žalobkyňa je vlastníčkou podielu 52/360 z dielu 3 o výmere 651 m2 odčleneného na základe
geometrického plánu č. 7/2003 vyhotoveného A. S., O., Ú. X. E. Ú. N. C., K. E. Z. S. Č.. XXX/XXXX T. M.
XX.XX.XXXX T. S.. Q.. G. Č.. XXXX N. E.. Ú.T.. Z., X. Z.. Žiadali tiež priznať náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

10. Žalobkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných napadnutý rozsudok ako zákonný
a správny potvrdiť. S tvrdeniami žalovaných nesúhlasila, keď poukázala na to, že pri vymedzení petitu
žaloby vychádzala z F. Č.. XXXX, kde je uvedené S.. Č.. XXXX B. X. A. N. XX/XXX, a teda petit žaloby
presne kopíruje označenie nehnuteľnosti na uvedenom LV, ktorý je založený v súdnom spise. Výrok
rozsudkutedazodpovedávymedzeniunehnuteľnostinalistevlastníctva,apokiaľmározsudokslúžiťako

podklad pre kataster nehnuteľností, mal by jeho výrok zodpovedať tomu, ako je nehnuteľnosť zapísaná
v katastri nehnuteľností. Zdôraznila, že žalovaní nespochybňujú napadnutý rozsudok v merite veci, teda
v otázke určenia vlastníctva, ale domnievajú sa, že by mal súd zohľadniť geometrický plán z r. 2003.
V tejto súvislosti poukázala na to, že tento geometrický plán si dali žalovaní vypracovať v r. 2003 ako
podklad pre svoje nezákonné vydržanie v čase, keď sa pokúšali si protiprávne pozemok privlastniť

pochybným vydržaním v rokoch 1998 a 2004, pričom geodetovi dali pokyn včleniť S.. Č.. XXXX do
novovznikajúcej omnoho väčšej S.. Č.. XXXX/X X. N. XXXX Z.X. Uviedla, že tento geometrický plán
bol katastru predložený vo väzbe na zápisnicu o vydržaní z r. 2004, ktorej zákonnosť však súd prvej
inštancie a aj odvolací súd spochybnili a pokiaľ nemožno prihliadať na zápisnicu o vydržaní, nie je
možné prihliadať ani a geometrický plán. Tento je naviac starý 17 rokov, bol vyhotovený 8 rokov pred

podaním žaloby, a po vydaní rozsudku o určení vlastníctva a nezákonnosti vydržania už nepredstavuje
aktuálny podklad ani pre súd, ani pre kataster nehnuteľností. Nesúhlasila ani s petitom odvolania, v
ktorom žalovaní navrhli, aby súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou „podielu 52/360 z dielu 3“ ..., keďže
obalistyvlastníctva(žalobkyneažalovaných)neobsahujúžiaden„diel3“.Zdôraznila,žejejnehnuteľnosť
je v registri E súčasťou S.. Č.. XXXX X. N. XXX Z.X B. N. Q. L. A. K. S.. Č.. XXXX/X X. N. XXXX Z.X.

Žiaden „diel 3“ nie je na žiadnom LV uvedený, a preto ani nemôže byť vo výroku rozsudku, ktorý by
potom mohol byť označený za neurčitý. Poukázala tiež na to, že takéto označenie „diel 3“ použil iba
geodetvgeometrickomplánezr.2003.Nesúhlasilaanisnávrhomnapriznanietrovodvolaciehokonania
žalovaným, ktorí nežiadajú zmenu rozsudku v tom zmysle, že by ona nebola vlastníčkou nehnuteľnosti,
ale domáhajú sa iba vloženia zmienky o geometrickom pláne do výroku rozsudku.

11. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobkyne k ich odvolaniu nevyjadrili.

12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok,
ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.13. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a

z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady (keď tieto ani neboli v odvolaní žalovaných namietané), v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na
základe ktorých súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že žalobkyňa je vlastníčkou podielu
XX/XXX na S. Č. XXXX X. N. XXX Z.X H. K. N. X. Z., X. Z., E. Ú. Z., T.K. na F. N. Č.. XXXX. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobkyňou uplatneného nároku, a jeho

výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne
predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite a v
súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých
ho založil, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery aj
riadne a pochopiteľne zdôvodnil. Napokon, žalovaní žiadny zo záverov súdu prvej inštancie odvolaním

nenapadliaaninespochybňovali,keďvsamotnomodvolanívýslovneuviedli,ževočiostatnýmdôvodom,
na základe ktorých dospel súd prvej inštancie k určeniu vlastníctva v prospech žalobkyne a právne
vyhodnotil predmetné notárske zápisnice odvolanie nepodávajú. Z uvedeného, ako aj z obsahu ich
odvolania je zrejmé, že žiadajú len zmenu výroku napadnutého rozsudku, a to tak, že žalobkyňa je
vlastníčkou podielu 52/360 z dielu 3 o výmere 651 m2 odčleneného na základe geometrického plánu č.

7/2003 vyhotoveného A. S., O., Ú. X. E. Ú. N. C., K. E. Z. S. Č.. XXX/XXXX T. M. XX.XX.XXXX T. S..
Q.. G. Č.. XXXX N. E.. Ú.. Z., X. Z., argumentujúc nesprávnym vyhodnotením predložených dôkazov
a zásahom do ich vlastníckeho práva. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaných za nedôvodné
a napadnutý rozsudok za správny a aj spravodlivý. S jeho výrokom a aj s odôvodnením súdom prvej
inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje (ust. § 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie

je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, poukazuje na ne a vyjadrí sa len k odvolacej námietke
žalovaných.

15.Akžalovanívodvolanínajednejstraneuviedli,žeprotidôvodom,nazákladektorýchdospelsúdprvej
inštancie k určeniu vlastníctva v prospech žalobkyne a právne vyhodnotil predmetné notárske zápisnice,

odvolanie nepodávajú, a na strane druhej v odvolaní argumentujú tým, že základným titulom pre
vyporiadanie vlastníckeho práva v ich prospech resp. v prospech ich právnych predchodcov boli práve
notárske zápisnice o vydržaní, a že nadobudli vyššie špecifikovaný diel 3 o výmere 651 m2 (s poukazom
na geometrický plán z roku 2003, ktorý predložila právna zástupkyňa žalovaných k jej prehláseniu do
notárskej zápisnice, že C. F. je na základe vydržania vlastníčkou tam uvedených pozemkov), a že

nesprávnym vyhodnotením dôkazov by došlo k poškodeniu ich vlastníckych práv, posúdil odvolací súd
ich odvolanie za zmätočné. V tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie
predsa v rámci riešenia predbežnej otázky žalovanými tvrdeného vydržania sporného pozemku či už
C. F. v roku 2004 v časti, alebo S. A. v roku 1998 v celosti, dospel k jednoznačným záverom, a to, že
podmienky vydržania neboli ani v jednom z týchto prehlásení, zachytených v notárskych zápisniciach,

splnené, a to u C. F. vôbec a u S. A. minimálne k podielu A. A. (XX/XXX). Je potom nepochybné, že
S. A. podiel žalobkyne na spornom pozemku vydržaním nenadobudol, a C. F. nenadobudla vydržaním
žiadne vlastnícke práva k spornému pozemku, uvedenému v notárskej zápisnici. Tieto závery súdu prvej
inštancie žalovaní podľa ich vyjadrenia v odvolaní ani odvolaním nenapádajú, napriek tomu však za
základný titul vlastníckeho práva ich a ich právnych predchodcov označujú práve uvedené notárske

zápisnice o vydržaní, hoci nespochybňujú, že C. F., od ktorej sporný pozemok (v časti) nadobudli, tento
pozemok nevydržala a nebola teda jeho vlastníčkou. Odvolací súd pripomína, že predmetom sporu bolo
určenie vlastníckeho práva žalobkyne k podielu 52/360 na S. Č.. XXXX, ktorý nadobudla dedením od
svojej Z. B. A. (Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 10D/220/02) a jej matka od svojho X. A. A. (Osvedčenie o
dedičstve sp.zn. 18D/692/96), keď predmetná S. Č.. XXXX je riadne vedená na F. Č.. XXXX, na ktorom

je žalobkyňa aj v súčasnosti vedená ako vlastníčka podielu 52/360. Keďže jej vlastnícke právo bolo
spochybnené žalovanými, domáhala sa žalobou na súde jeho určenia, a to presne tak, ako je zapísané
na príslušnom liste vlastníctva. Keďže svoje vlastnícke právo k podielu 52/360 na parcele č. 5620 v
konanípredsúdomriadnepreukázala,súdprvejinštanciejejžalobevyhovel.Výrokrozsudkuzodpovedávymedzeniu parcely Č.. XXXX na F. N. Č.. XXXX a bude preto podkladom pre kataster nehnuteľností na
odstránenie spornosti vlastníctva. Ako správne uviedla žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných,
žiadny diel 3 (ktorým operujú žalovaní v odvolaní a žiadajú ho uviesť vo výroku rozsudku) nie je na

žiadnom liste vlastníctva uvedený, a preto nie je namieste k nemu určovať vlastnícke právo. Napokon,
ako už bolo uvedené vyššie, právna predchodkyňa žalovaných Barbara Lisá k nemu vlastnícke právo
vydržaním nenadobudla, a preto je bez významu aj ňou katastru nehnuteľností predložený geometrický
plán, podľa ktorého si dala nehnuteľnosť zapísať do vlastníctva spolu s notárskou zápisnicou o vydržaní.
Ak žalovaní namietali nesprávne hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, odvolací súd nesúhlasí a

uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov, keď
následne tieto poznatky voľne podľa svojej logickej úvahy zhodnotil a dospel k rozhodnutiu. Dôkazy
teda hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové
strany (§ 191 C.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané dôkazy hodnotí z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa všetkými týmito hľadiskami

a zásadami riadil a jeho postupu pri hodnotení dôkazov nie je čo vytknúť. Súd pri hodnotení dôkazov
v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov, pričom
kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorému súd dospel, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom
inštitútu odôvodnenia rozsudku, z ktorého v posudzovanej veci všetky závery, ku ktorým súd prvej

inštancie vyhodnotením dôkazov dospel, jednoznačne vyplývajú.

16. Ako už bolo uvedené vyššie, odôvodnenie napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce, logické a
pochopiteľné i pre laika. Okolnosti namietané žalovanými v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia
vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v

napadnutom rozhodnutí prezentovanými závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s vyhodnotením
produkovaných dôkazov súdom prvej inštancie stotožnil a odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
spravoval. K odvolaniu žalovaných potom uvádza, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov,
vrátane nesprávnych skutkových a právnych záverov, nie je opodstatnené, a pripomína, že hodnotenie

dôkazov je vecou súdu a nie sporových strán, a zdôrazňuje, že do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami, a ani právo

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať sa
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97). Odvolacie námietky žalovaných vyhodnotil
odvolací súd za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, presvedčivé a aj spravodlivé. V tejto súvislosti
považuje za potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami sporových strán, v tomto prípade žalovaných, ale z hľadiska odôvodnenia
musí spĺňať parametre zákonného, a teda riadne odôvodneného rozhodnutia, pričom sporovým stranám

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nimi nastolené, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami sporu, čím sa súd prvej inštancie aj riadil, a ako už
bolo uvedené vyššie, svoje rozhodnutie náležite a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil. V kontexte
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že skutkové, a na ich základe prijaté právne závery

súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia nemá odvolací súd viac čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť
skutkových zistení a na ich podklade správne prijatých právnych záverov súdu prvej inštancie.

18. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods.

1 a 2 C.s.p. potvrdil.19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 C.s.p.. Žalobkyni, plne úspešnej v odvolacom konaní, priznal voči neúspešným žalovaným 1/ a
2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).