Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620200747
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8620200747.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne K. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V. 434/4, XXX XX L., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o.,
so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 748,23 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 1Csp/32/2020-114
zo dňa 31.1.2022 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 100 eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto
náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí druhým rozsudkom prvoinštančný súd o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 748,23 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 748,23 eura. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5Csp/52/2017 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná v oboch
uplatňovaných nárokoch. Preto si uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods.
5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z.. Poukázala na to, že žalovaný nielenže v úverovej zmluve používal
neprijateľné zmluvné podmienky, ale tiež aj konal spôsobom, ktorý je možné považovať za nekalé
obchodné praktiky a v rozpore s dobrými mravmi, v snahe obohatiť sa o sumu 448,23 eura. Zo strany
žalovaného sa jednalo o viacnásobné porušenie práva. Preto za primerané finančné zadosťučinenie
žalobkyňa považuje a žiada sumu 748,23 eura. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalovaný sa na jej

úkor bezdôvodne obohatil o sumu 448,23 eura a za neprijateľnú zmluvnú podmienku požaduje 300 eur.

3. Prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. 1Csp/32/2020-61 žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
TentorozsudokbolzrušenýKrajskýmsúdomvPrešovepodč.k.17CoCsp/22/2021-99zodňa26.8.2021.Zo zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že základ nároku na primerané finančné
zadosťučinenie je daný, je potrebné však zodpovedať otázku určenia výšky primeraného finančného
zadosťučinenia.

4. V napadnutom rozsudku prvoinštančný súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Svidník pod
sp. zn. 5Csp/52/2017-66 zo dňa 7.6.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
3Co/108/2019-92 zo dňa 5.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.2017 a v ods. 2 a 4 dňa
17.12.2019 súd zistil, že na strane žalovaného, teda dodávateľa došlo k bezdôvodnému obohateniu vo

výške 448,23 eura, ktoré bol dodávateľ zaviazaný vrátiť žalobkyni spolu s úrokmi z omeškania. Zároveň
bolo určené, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Vo vzťahu k dôvodom bezdôvodného obohatenia prvoinštančný súd konštatoval nesprávne uvedenie
údaja o výške RPMN, kedy táto nesprávnosť spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
poskytnutého žalobkyni. Vo vzťahu k určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky spočívajúcej v dojednaní
dohody o zrážkach zo mzdy prvoinštančný súd dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo potvrdené odvolacím súdom.
Tieto okolnosti prvoinštančný súd posúdil podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa
§ 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vychádzal aj z ust. § 1 ods. 1 a § 2 písm. u/
zákona č. 250/2007. Aplikoval ďalej ust. § 3 ods. 3 a 8 zákona č. 250/2007 Z.z. Zistil, že žaloba je
dôvodná.Bolopreukázané,žežalobkyňavkonanívedenompodsp.zn.5Csp/52/2017úspešneuplatnila

porušenie práva spotrebiteľa, preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného,
ktorý za porušenie jej práva nesie zodpovednosť. Žalovaná dosiahla v konaní sp.zn. 5Csp/52/2017
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 448,23 eur.
Tým bola splnená hmotnoprávna podmienka priznania nároku na primerané finančné zadosťučinenie.
Porušenie spotrebiteľského práva vyplýva z rozsudku súdu a jeho odôvodnenia v základnom konaní.

Pokiaľ sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.,
prvoinštančný súd vychádzal z tvrdení žalobkyne, podľa ktorej svoje spotrebiteľské práva bola nútená
brániť v základnom konaní, žalovaný v úverovej zmluve používal neprijateľné zmluvné podmienky a
konanie žalovaného možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými
mravmi v snahe obohatiť sa o sumu 448,23 eur. Teda zo strany žalovaného došlo k viacnásobnému

porušeniu práva, v dôsledku ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu 448,23 eur. Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobkyňa považuje primerané finančné zadosťučinenie 300 eur.
Prvoinštančný súd zohľadnil pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia ujmu,
ktorá žalobkyni hrozila tým, že žalovaný nad rámec nároku od nej žiadal uhradiť sumu rovnajúcu
sa bezdôvodnému obohateniu. V zmluve totiž absentoval celý rad zákonných náležitostí. Aj napriek

tomu, že žalovaný je profesionálny subjekt, týmto spôsobom nepostupoval a práve žalobkyňa bola
nútená vyvolať súdne konanie proti profesionálovi a preukazovať porušenie svojich spotrebiteľských
práv. Preto primerané finančné zadosťučinenie je určitou satisfakciou pre žalobkyňu, ale aj sankciou
voči žalovanému.
Uzatvorenú zmluvu o úvere naformuloval sám žalovaný, ktorý opomenul v zmluve uviesť obligatórne

zákonné náležitosti a naviac, zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Žalobkyňa bola dlhodobo vystavená stavu právnej neistoty v pôvodnom konaní, až do právoplatného
skončenia konania.
Súdne konanie je stresujúcim zážitkom vyplývajúcim z obáv o výsledok sporu, či možnej majetkovej
ujme v podobe náhrady trov konania. Žalobkyni žalovaný bol povinný vyplatiť bezdôvodné obohatenie

vo výške 448,23 eur a niet rozumného dôvodu priznať primerané finančné zadosťučinenie v nižšej výške
tak, aby splnilo funkciu satisfakčnú, sankčnú a odradzovaciu.
Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, túto sumu považoval prvoinštančný
súd za primeranú vzhľadom na závažnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v časti dohody o zrážkach
zomzdyadohodyozmluvnejpokute,ktoráznačnemohlapoškodiťspotrebiteľaaprivodiťžalobkyniujmu

formou nekontrolovateľných zrážok zo mzdy bez súdnej kontroly, alebo neprimeranými a duplicitnými
sankciami v podobe zmluvnej pokuty. V prípade, že by si žalovaný uplatňoval všetky nároky z
úverovej zmluvy, žalobkyni by už len pri zrážkach zo mzdy vznikla vyššia ujma, ako je 300 eur. Podľa
prvoinštančného súdu je takto určené primerané finančné zadosťučinenie spravodlivé, aj pokiaľ sa týka
výšky finančného zadosťučinenia. Napĺňa nielen satisfakčnú funkciu, ale aj odradzovaciu funkciu a

funkciu sankčnú.
Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Priznal žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Ako odvolací dôvod
uviedol v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Rozsudok prvoinštančného súdu o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia žalovaný považuje za nedôvodný, nepodložený a najmä, nezohľadňujúci

pokyny odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 26.8.2021.
Na pojednávaní po zrušení veci odvolacím súdom žalobca neuviedol žiadne bližšie dôvody a argumenty,
ktoré by odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia v žalovanej výške. Celé odôvodnenie
rozsudku vyplýva výlučne z absencie obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, za ktoré žalovaný už bol
sankcionovanýtým,žebolvyhlásenýúverzabezúročnýabezpoplatkov.Vodvolanížalovanýrozporoval

dôvody pôvodného rozsudku, pre ktorý bol úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov vo vzťahu
k termínu konečnej splatnosti, ďalej k rozkladu splátok a k náležitostiam vo vzťahu k určeniu hodnoty
RPMN. Žalovaný pri koncipovaní uvedenej úverovej zmluvy postupoval v dobrej viere, že plní literu
zákona korektne a komplexne. Je nesprávne preto, aby bol sankcionovaný za výklad zákona, kde sa ani
výklad súdov nedokáže z jednotiť vo vzťahu k dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Iniciátorom
pôvodného súdneho konania bola žalobkyňa, ktorá vedome a dobrovoľne sa rozhodla uplatňovať svoj

nárok súdnou cestou. V konaní bola zastúpená právnym zástupcom, takže nepríjemný tlak na ňu
vyvíjaný nebol, pretože právny zástupca uskutočňoval všetky potrebné právne úkony za žalobkyňu.
Naviac, žalobkyňa iniciovala aj ďalšie konanie o primerané finančné zadosťučinenie, ktoré konanie
nie je povinnosťou, je právom a je ťažko uveriteľné tvrdenie o tom, že ju súdne konania stresujú,
keď ich sama dobrovoľne iniciuje. Žalovaný poukázal na to, že inštitút primeraného finančného

zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenia sa žalobkyne a kompenzáciu majetkovej škody,
musí ostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany, ktorú žalovaný
považuje za splnenú už ukrátením veriteľa o úroky, poplatky v prípade vyhlásenia úverovej zmluvy za
bezúročnú a bez poplatkov. Účelom priznania primeraného finančného zadosťučinenia nemá byť ani
nástrojom obohatenia pre druhú stranu sporu. Preto vyplatenie priznanej sumy v tomto konaní považuje

žalovaný za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore s cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným
zadosťučinením sledoval.
Žalovaný poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, kde boli priznané primerané finančné
zadosťučinenia, avšak v nižšej sume, než to strany žiadali. Žiadal preto, aby odvolací súd rozhodnutie
prvoinštančnéhosúduzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,prípadneabyrozhodnutie

prvoinštančného súdu zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Nepovažuje výšku priznaného primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom k posúdeniu všetkých
okolností sporu za primeranú.

6. K odvolaniu zaujala písomné stanovisko žalobkyňa. Uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné.

Prvoinštančný rozsudok je jasný, stručný, zrozumiteľný, spĺňa všetky zákonné náležitosti, je náležitým
spôsobom a dostatočne odôvodnený. Súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami
žalovaného. Prvoinštančný súd postupoval podľa pokynov odvolacieho súdu a poukázal na dôvody
prvoinštančného rozsudku uvedené v bode 22, 29, 30 a 31 odôvodnenia. Žalobkyňa žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnila si trovy odvolacieho konania. Porušením primárnej

povinnosti zo strany žalovaného došlo k vzniku sekundárneho zákonného následku v podobe povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o čom bolo právoplatne
rozhodnuté. Následné uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia na súde je len následkom
vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, zásahom do práv spotrebiteľa spôsobilé privodiť mu ujmu.
Výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od

úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť.
Poukázalanaust.§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa,nato,žeprimeranéfinančnézadosťučinenie
môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.
Primeranosť priznanej sumy je aspoň v minimálnej výške, vzhľadom na postoj žalovaného, množstvo
a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce niesť akúkoľvek

zodpovednosť za porušenie svojich zákonných povinností. Princípom a zmyslom konania o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia je sankcionovať dodávateľa a zadosťučiniť spotrebiteľovi.
Žalovaný v základných konaniach neprejavil žiadnu sebareflexiu, hoci už má skúsenosti a vedomosti
z iných rovnakých súdnych konaní o nesprávnosti svojej obrany, v ktorých už bol so svojim právnym
názorom neúspešný. Práve postupom, keď žalovaný nenáležitými prostriedkami procesnej obrany

naťahoval súdne konania na viac ako dva roky, stresové situácie žalovanej sa len stupňovali. V
neprospech dodávateľa by bolo potrebné zohľadniť postup voči spotrebiteľovi, špeciálnu recidívu
dodávateľov a pri opakovaní porušení spotrebiteľského práva primerané finančné zadosťučinenie
zvyšovať a nie znižovať. Žalobkyňa netvrdí, že suma, o ktorú sa dodávateľ bezdôvodne obohatil, mábyť sumou vo výške, v ktorej má byť priznané aj primerané finančné zadosťučinenie, avšak tvrdí,
že je to jediné objektívne a exaktné kritérium, a preto by malo byť brané do úvahy ako kritérium
prvoradé. Na strane žalobkyne bol narušený nielen jej bežný život starobnej dôchodkyne, ale bol znížený

rodinný rozpočet a životná úroveň. Vzhľadom na permanentný odmietavý postoj žalovaného voči svojim
pochybeniam je nielen súdom priznaná suma 748,23 eur primeraná, ale zjavne nízka. Ak má primerané
finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má
nielen deklaratórnu, sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo
primerané finančné zadosťučinenie priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Jediným objektívnym

kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku, ktorý
dodávateľ spotrebiteľovi spôsobil alebo mienil spôsobiť porušením spotrebiteľského práva. Žalobkyňa
poukázala na rozhodnutia, v ktorých výška primeraného finančného zadosťučinenia bola považovaná za
primeranú vo výške, akou sa dodávateľ bezdôvodne obohatil na úkor spotrebiteľa v pôvodnom konaní.
Žalobkyňa poukázala vo vyjadrení k odvolaniu na iné rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v
Prešove, ale aj iných odvolacích súdov k úvahe o výške primeraného finančného zadosťučinenia.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 379 a
nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je správne. Neexistujú podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku, ale ani pre

zrušenie napadnutého rozsudku, a preto ho odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil.

8. Predmetom uplatneného nároku je nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.
Ako to vyplýva zo skutkových okolností zistených prvoinštančným súdom, žalobkyňa iniciovala konanie
pred Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 5Csp/52/2017, v ktorom sa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. 5Csp/52/2017-66 zo dňa 7.6.2019, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/108/2019-92 zo dňa 5,11,2019, ktorý nadobudol právoplatnosť vo
výroku I, III, V, VI dňa 13.7.2019 a vo výroku II a IV dňa 17.12.2019, bolo zistené, že žalovaný sa na
úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 448,23 eur z dôvodu, že úver bol podľa § 11 zákona o
spotrebiteľských úveroch vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň bolo preskúmané a zistené,

že zmluvná podmienka uvedená v úverovej zmluve, ktorá sa dotýkala dohody o zrážkach zo mzdy a
dohody o zmluvnej pokute, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Uvedená okolnosť je predpokladom pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie
a predstavuje úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti, keď súd rozhodol o tom,
že uzatvorená úverová zmluva nemá zákonom predpísané náležitosti, a preto je sankcionovaná

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou a ďalej že uzatvorená zmluvná podmienka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Žiadna iná podmienka pre právo uplatniť nárok podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. nie je potrebná.
Tieto okolnosti nakoniec neboli v priebehu prvoinštančného konania už sporné, žalovaný v odvolaní
namietal už len priznanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia.

9. Určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia uplatneného podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. je vecou úvahy súdu a závisí v každom jednom prípade od individuálnych okolností, ktoré
sa zistia v priebehu konania o uplatnenie tohto nároku. Nie je možné porovnávať nároky z primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. priznané v iných, resp. skorších

rozhodnutiach všeobecných súdov, pokiaľ sa neporovnávajú okolnosti odôvodňujúce priznanie výšky
uplatneného nároku. Pokiaľ sa neporovnávajú tieto okolnosti, nie je možné, bez ďalšieho tvrdiť, že výška
primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná vo rozsahu výšky bezdôvodného obohatenia a za
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo výške 300 eur.
Je potrebné uviesť, že v konaní žalobkyňa ako spotrebiteľka je zastúpená právnym zástupcom. Stráca

pozíciu slabšej strany sporu.
Ďalejjepotrebnéprihliadnuťnato,žepriuplatňovanínárokužalobkyňamusívžalobetvrdiťnielenzáklad
uplatňovaného nároku, ktorý nakoniec je nesporný, ale musí tvrdiť aj okolnosti, na základe ktorých sama
uvážila, že jej nárok je daný práve vo výške 748,23 eura.Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uplatňovaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie si uplatňuje
z dôvodu, že v konaní pred Okresným súdom Svidník pod sp. zn. 5Csp/52/2017 sa úspešne domohla
rozhodnutia o tom, že boli porušené jej spotrebiteľské práva. Tvrdila, že za toto úspešné domoženie

sa nároku si uplatňuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 748,23 eur, ktoré
predstavuje zadosťučinenie za bezdôvodné obohatenie vo výške 448,23 eur a zadosťučinenie za
vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výške 300 eur.
Po tom, čo bola vec zrušená odvolacím súdom a čo bolo nariadené prvoinštančnému súdu zohľadniť
okolnosti individuálne v súvislosti s uplatňovanou výškou primeraného finančného zadosťučinenia, na

pojednávaní dňa 31.1.2022 zástupca žalobkyne vo vzťahu k špecifikácii výšky uplatňovaného nároku a
dôvodov uplatňovaného nároku zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a vychádzal z toho, že
je potrebné zohľadniť povahu a charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá neprijateľná zmluvná
podmienka bola vopred predformulovaná a zakomponovaná v zmluve, nešlo o dodatočné vysvetlenie
tejto zmluvnej podmienky spotrebiteľovi a naviac, výška primeraného finančného zadosťučinenia je
odôvodňovaná aj od bezdôvodného obohatenia žalovaného.

Žiadne ďalšie okolnosti, na rozdiel od právnych záverov, z ktorých vychádzal prvoinštančný súd, v
konaní zistené neboli a ani neboli tvrdené.
Primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona vychádza pri určovaní výšky z úvahy
súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Zákon nestanovuje pre výšku tohto nároku žiadne
kritériá, ktoré je potrebné v priebehu konania zohľadniť. Princíp primeranosti sa aplikuje na konkrétnu

situáciu, na konkrétnu vec, ktorá je prejednávaná a primeranosť predstavuje takú mieru nároku,
ktorá práve zodpovedá, resp. vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam a kritériám a
výška primeraného nároku je adekvátna, resp. úmerná a odôvodňovaná individuálnymi okolnosťami
prípadu a musí byť spravodlivá. Primeranosť sa vzťahuje na výšku zadosťučinenia, teda nároku, ktorý
má kompenzovať ujmu nemateriálnej povahy. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je

sankcionovať žalovaného ako dodávateľa.
V prejednávanej veci neboli žalobkyňou tvrdené a ani preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie zadosťučinenia vo výške 748,23 eura.
Preto pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd prihliadol najmä na
okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne, ďalej ich dosah na sféru

individuálnych preferencií žalobkyne, ako aj závažnosť porušenia práv žalobkyne.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa uzavrela úverovú zmluvu, ktorá podľa
právoplatného rozsudku nemala všetky zákonom predpísané náležitostí. Žalobkyňa pri uhrádzaní úveru
uhradila v prospech veriteľa viac o 448,23 eura. Domohla sa vrátenia, resp. vydania bezdôvodného
obohatenia, pričom táto okolnosť mohla mať negatívny vplyv na finančnú a sociálnu situáciu žalobkyne,

hoci tieto okolnosti v priebehu konania žalobkyňa ani len netvrdila. Získané bezdôvodné obohatenie jej
bolo do rodinného rozpočtu vrátené, teda k priamej ujme nedošlo. Nemateriálne okolnosti, ktoré mohli
vyplývať z takéhoto porušenia práva spotrebiteľa tvrdené neboli. Odvolací súd považoval za dôvodné
kompenzovať žalobkyni len odhodlanie podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia a znášať
určité obdobie, počas konania, neistotu z výsledku sporu.

Pokiaľ sa týka nároku v súvislosti s vyhlásením zmluvnej podmienky za neprijateľnú, ktorá bola medzi
stranami sporu v úverovom vzťahu dojednaná, nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný k
realizácii dohody o zrážkach zo mzdy, resp. k aplikácii zmluvnej pokuty čo i len pristúpil. Je pravdou,
že táto sankcia síce hrozila, avšak žalovaným uplatňovaná aj napriek porušeniu zmluvných dojednaní,
nebola. Preto niet dôvodu považovať za zásah do nemajetkovej sféry žalobkyne ako spotrebiteľky

v rozsahu, ktorý by predstavoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur. Aj v tomto
prípade je možné žalobkyni zohľadniť len neistotu z výsledku rozhodnutia o určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky.
Odvolací súd preto považuje za spravodlivé primerané finančné zadosťučinenie spolu vo výške 100 eur,
pretože neexistujú spravodlivé dôvody na priznanie vyššej náhrady. Žiadne iné dôvody tvrdené neboli.

10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Predmetom konania je nárok na primerané finančné zadosťučinenie, výška ktorého závisí od úvahy
súdu. V takom prípade plne úspešná strana sporu je tá strana, ktorá uplatnila dôvodne nárok čo do
základu. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že základ uplatneného nároku úspešne

uplatnila žalobkyňa, preto jej patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s prisúdenej, úvahou
súdu určenej, výšky nároku. O výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.