Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Fiľakovský
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/1/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408201954
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8408201954.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí
s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-mestská časť Staré mesto, IČO 45 684 618, právne
zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03Bratislava, IČO:
47 255 706, proti povinným: 1.) M. U., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXX, X.) E. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. I. XXX, B., I. republika, X.) W. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, X.) F. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXX, o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 7. apríla 2020, č.k. 8Er/275/2008-32 takto
r o z h o d o l :
Odmieta odvolanie proti výroku uznesenia, ktorým súd zamietol námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie.
Vracia vec súdu I. inštancie bez rozhodnutia v časti návrhu oprávneného na podanie návrhu na konanie
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.OkresnýsúdKežmarok(ďalejlen„súdprvejinštancie)napadnutýmuznesenímnámietkyoprávneného
proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že 6.2.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o
zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o
ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“).
3. Oprávnenému bolo upovedomenie doručené 14.2.2020 a námietky proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie odoslal 6.3.2020.
4. V obsažných námietkach uviedol, že podáva námietky voči upovedomeniu, nakoľko má za to, že
upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vydané v rozpore so ZoUNEK. Exekútor nemá nárok
na náhradu paušálnych trov, keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri
exekúcií do 30.6.2016 (čo súdny exekútor nepreukázal), upovedomenie o zastavení starej exekúcie
neobsahuje náležitosti vyžadované § 5 ods. 2 ZoUNEK, najmä opis skutočností, ktoré zastavenie
exekúcie odôvodňujú a je preto nepreskúmateľné, z upovedomenia nie je zrejmé, prečo došlo k
zastaveniu starej exekúcie. Zároveň podal a špecifikoval podnet na podanie návrhu na konanie pred
Ústavným súdom namietajúc nesúlad ZoUNEK s Ústavou Slovenskej republiky, zásah do základných
práv a slobôd. Navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci
samej a zároveň navrhol, aby súd námietkam vyhovel a upovedomenie o zastavení starej exekúcie
zrušil.5. Súdny exekútor vo vyjadrení k podaným námietkam uviedol, že exekúcia bola do Centrálneho registra
exekúcií zapísaná 4.8.2015.
6. Po preskúmaní námietok podaných oprávneným je nevyhnutné skonštatovať, že oprávnený v nich
neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné upovedomenie o zastavení exekúcie
vyhlásiť za vydané v rozpore so ZoUNEK. Svoje tvrdenia zároveň žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal. V uvedenom rozsahu treba poukázať na to, že exekútor vystupuje v pozícii tzv. predĺženej
ruky štátu, teda je plne kompetentný vyhodnotiť podmienky uložené zákonom.
7. V danom prípade sa jedná o tzv. starú exekúciu (začatú pred 1. aprílom 2017), kde súdny exekútor
po preskúmaní všetkých zákonných podmienok vrátané tzv. absolútnych či relatívnych výnimiek (§ 2
ZoUNEK) vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Uvedené upovedomenie bolo vyhotovené
v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 ZoUNEK, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti,
oprávnenému bolo odoslané pred uplynutím lehoty 120 resp. 180 dní od splnenia zákonných podmienok
pre zastavenie exekúcie (ex lege). Exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Nie je
povinnosťou exekútora v upovedomení uviesť, aké úkony v priebehu exekúcie vykonal, aby vymohol
nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie. Už počas jej priebehu mal oprávnený
možnosť komunikovať so súdnym exekútorom o priebehu výkonu exekúcie či jej úspešnosti. Z
uvedeného dôvodu je námietka oprávneného neopodstatnená.
8. Tvrdenia žalovaného o nesúlade právnych predpisov súd nevyhodnotil za také, ktoré zakladajú dôvod
pre vyhovenie námietkam. Z uvedených dôvodov súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o
zastavení starej exekúcie zamietol.
9. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že v zmysle poučenia proti napadnutému uzneseniu
odvolanieniejeprípustné.Navyšeonámietkachoprávnenéhorozhodolsudcaanievyššísúdnyúradník.
Uznesenie je v rozpore s účelom a základnými princípmi sporového poriadku. Okrem toho vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné.
10. Oprávnený v podanom odvolaní namietal aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu
na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky a o návrhu na prerušenie
konania.
11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, (ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
12. Možnosť podania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie upravuje ust. § 7 zákona
č. 233/2019 Z.z. V zmysle ust. § 7 ods. 3 tohto právneho predpisu, súd dôvodným námietkam vyhovie
tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné
námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o
námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
13. Kto koná a rozhoduje o námietkach podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upravuje
ustanovenie § 10 ods. 2 tohto predpisu. Vychádzajúc z tohto ustanovenia podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2
koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka je prípustná sťažnosť.
14. Je nepochybné, že vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník. Len samotná skutočnosť, že
vo veci rozhodoval sudca a nie vyšší súdny úradník, nemôže sama o sebe spôsobiť zásah do ústavných
práv, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania. Tento záver priamo vyplýva
z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26.05.2020 vydaného vo veci I. ÚS 502/2019. V tomto
Náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že o nároku sťažovateľa na náhradu trov
exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca a tak nemohol využiť proti napadnutému
rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. V
zmysle ust. § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konanípodľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Exekučný poriadok
vzneníúčinnomdo31.03.2017,ktorýsanadanýprípadaplikoval,neobsahovalosobitnúúpravuprocesu
rozhodovania o trovách exekúcie, a preto musel Ústavný súd SR prisvedčiť sťažovateľovi, že o jeho
nároku na náhradu trov exekučného konania mal v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku
rozhodovať vyšší súdny úradník. V takom prípade by mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť podľa ust.
§ 239 ods. 1 C.s.p. V tomto ohľade možno poukázať aj na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ústavný súd SR v uznesení č. k.
Pl. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019 uviedol, že toto ustanovenie nemožno vykladať príliš formalisticky.
Nemožno totiž apriori vylúčiť, že by o výške náhrady trov konania nemohol rozhodnúť aj sudca. Môže
to vyplynúť napr. z personálneho obsadenia okresného súdu, keď na súde nebude pôsobiť žiaden vyšší
súdny úradník, alebo v prípade, že sa poverenie na rozhodovanie o výške náhrady trov konkrétnemu
vyššiemu súdnemu úradníkovi neuvedie do rozvrhu práve. Napriek kogentnosti ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
takéto rozhodnutie sudcu spĺňa všetky atribúty súdneho rozhodnutia. Problém by mohol vzniknúť len v
tom,žeprotirozhodnutiusudcuovýškenáhradytrovkonaniabyneboloprípustnéodvolanie(§357C.s.p.
a contrario), čo sa udialo aj v posudzovanom prípade. Avšak z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie
nie je povinne dvojinštančné s výnimkou veci trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z článku
2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani článok 6 Dohovoru
samotné právo na odvolanie na súd vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva aj z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania.
15. Vyššie uvedený záver Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné aplikovať i na prejednávanú
vec, najmä za situácie, ak ust. § 10 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. umožňovalo konať a rozhodovať
vyššiemu súdnemu úradníkovi len na základe poverenia sudcu, teda neumožňovalo vyššiemu súdnemu
úradníkovi bez poverenia sudcu vydať takéto rozhodnutie na rozdiel od úpravy obsiahnutej v ust. § 262
ods. 2 C.s.p. umožňujúcej vyššiemu súdnemu úradníkovi vydať samostatné uznesenie o výške náhrady
trov konania.
16. Keďže proti rozhodnutiu sudcu o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení
starej exekúcie odvolanie prípustné nie je, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. c)
C.s.p. odvolanie odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Súdny exekútor podaním zo dňa 15.3.2020 doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.3.2020 predložil
súdu prvej inštancie na rozhodnutie námietky oprávneného proti zastaveniu starej exekúcie. Súčasťou
námietok oprávneného bol aj podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky a návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.
18. Z obsahu napadnutého uznesenia a z obsahu spisu vyplýva, že o tomto návrhu oprávneného nebolo
rozhodnuté súdom prvej inštancie. Z týchto dôvod odvolací súd v časti návrhu na prerušenie konania a
návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vrátil vec súdu prvej
inštancie bez meritórneho rozhodnutia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.