Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. február 2022

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24Csp/153/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521202657
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2022:1521202657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobkyne: A.
Ď. N. K. A. Š. S. Y. Á. , nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpenej advokátskou
kanceláriou Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811

04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 500,-€, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 500,-€, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie, po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou elektronicky podanou dňa 7.7.2021 sa žalobkyňa prostredníctvom advokáta domáhala, aby
súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500,-€ a nahradiť vzniknuté trovy konania. Svoj nárok skutkovo odôvodnila tým, že so
žalovaným ako spotrebiteľ uzavrela dňa 29.9.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500082472
(ďalej Zmluva), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver. Uvedená Zmluva
sa na podnet žalobkyne stala predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pred Okresným

súdom Bratislava V, sp. zn. 10Csp/10/2018 v otázke podstatných náležitostí v zmysle §9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej ZSÚ), v ktorom bolo súdom zistené, že v Zmluve absentujú obligatórne
náležitosti predpísané pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V dôsledku uvedeného súd prejudiciálne
s aplikáciou ust. §11 ZSU určil Zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov a súčasne uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie takto vzniknuté. Rozsudok prvoinštančného súdu
potvrdil Krajský súd v Bratislave rozsudkom v konaní sp. zn. 7Co/42/2019-164. Žalobkyňa poukázala
na dôvodnosť svojej žaloby danú tým, že splnila jediný kvalifikačný znak pre priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia -úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti. Žalobkyni reálne (ak by
zostala pasívna v bránení svojich majetkových práv) hrozila a vznikla ujma v celkovej výške 2.243,58€,
žalobkyňa mala za to, že primerané povahe a rozsahu porušenia jej práv je finančné zadosťučinenie vo
výške 500,-€. Priznaná výška primeraného zadosťučinenia by mala byť primeraná závažnosti (podstate,
intenzite, trvalosti, šírke a oblasti negatívneho dopadu, možnostiam eliminácie dôsledkov a pod.) a mala
by zohľadňovať okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva tak na strane tohto, do chránených práv

koho bolo zasiahnuté, ako aj na strane tohto, kto do týchto práv zasiahol. Žalobkyňa poukázala na to, že
je potrebné prihliadnuť na to, že musela vyhľadať právne poradenstvo a iniciovať spor proti žalovanému,
ktorý ako podnikateľ v oblasti poskytovania úverov postupoval v rozpore so zákonom; ako spotrebiteľ sapustiladosporusnepochybneekonomickyaprávnesilnejšímdodávateľomasvojímúspechompriniesla
benefit aj pre ostatých spotrebiteľov; zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského
práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom

preplatení spotrebiteľského úveru a teda finančnej strate; žalovaný sa dopustil konania v rozpore so
zákonom a vopred naformuloval zmluvné podmienky tak, že nespĺňali zákonné náležitosti; žalobkyňa
mala snahu zabrániť vzniku sporu, kontaktovala žalovaného s cieľom vec mimosúdne vyriešiť, žalovaný
zostal pasívny; je známe, čo vyplýva z bohatej a dlhodobej rozhodovacej činnosti slovenských súdov, že
sanejednáoojedineléporušeniespotrebiteľskýchprávzostranyžalovanéhoamusíbyťnastolenáurčitá

prevencia vo vzťahu k porušovateľovi spotrebiteľských práv; nekalé konanie žalovaného pri poskytovaní
pôžičiek a snaha pri pôžičkách nenavodzovať korektné vzťahy, ale presadzovať ekonomickú silu veriteľa
a zneužiť postavenie odkázaného dlžníka nemôže byť akceptované z dôvodu, že takým konaním
dochádza k poškodzovaniu práv spotrebiteľa, čo musí byť v konečnom dôsledku reparované; Najvyšší
súd SR v rámci svojej rozhodovacej praxe opakovane potvrdil, že ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Vzhľadom

na uvedené kritériá mala žalobkyňa za to, že suma vo výške 500,-€ splní všetky funkcie primeraného
finančného zadosťučinenia a teda, že bude maž dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu,
dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálne ale aj generálnej prevencie a
bude zároveň odmenou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek
nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii, ako si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila

do sporu s ním. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v žalobe predložila nasledovné
listinné dôkazy procesného útoku: predsporovú výzvu zo dňa 22.6.2021; rozsudok Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 14.11.2018, č.k. 10Csp/10/2018-122 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
28.4.2021, č.k 7Co/42/2019-164.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatňovaný nárok považuje za nedôvodný čo
do základu a aj výšky a súčasne uplatňuje námietku premlčania voči uplatňovanému nároku. Poukázal
na to, že žalobkyni nebránila žiadna prekážka v uplatňovaní tvrdeného nároku už v žalobe podanej na
súd v roku 2018 v konaní 10Csp/10/2018, teda teraz uplatňované právo sa „mohlo“ vykonať po prvý raz
pri podaní žaloby 1.2.2018. Premlčacia doba preto začala plynúť a uplynula najneskôr tri roky po podaní

uvedenej žaloby, teda uplynula dňa 1.2.2021, skôr ako došlo k podaniu predmetnej žaloby. Z ust. §3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. nevyplýva žiadny dôvod pre domnienku, že predpokladom uplatnenia
primeraného zadosťučinenia je predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie o porušení práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Primerané zadosťučinenie je možné
uplatniť aj priamo, bez ohľadu na to, či posudzovanie porušenia práva alebo povinnosti je predmetom

samostatného výroku alebo len predbežnou otázkou v konaní, kedy sa priamo uplatňuje samotné
finančné zadosťučinenie, pretože je nesporné, že tou predbežnou otázkou je v oboch prípadoch.
Žalovaný poukázal na komentár k CSP (rok vydania 2016), v ktorom sa uvádza, že hoci výpočet §137
CSP je len demonštratívny, autori sa domnievajú, že žaloba výlučne na určenie neplatnosti zmluvnej
podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore už nebude prichádzať do úvahy a pravidlom budú

žaloby, ktorých obsahom je splnenie povinnosti alebo určenie, či tu právo je a súd bude platnosť
ustanovení spotrebiteľskej zmluvy posudzovať ako prejudiciálnu otázku a dal do pozornosti časť
odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017, podľa ktorého „pre úspešné
uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a
ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy.“ Uvedené podľa žalovaného

potvrdzuje jeho tvrdenie o tom, že finančné zadosťučinenie je možné uplatniť priamo, bez toho, aby
mu predchádzal iný spor alebo dokonca, aby sa meritórne uplatňoval aj iný nárok popri finančnom
zadosťučinení.

3. Žalobkyňa v replike k žalovaným vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku uviedla, že je

zrejmé, že vzhľadom na podmienku pre uplatnenie nároku na primerané zadosťučinenie je úspešné
uplatnenie práva na príslušnom súde, teda musia byť kumulatívne splnené podmienky uplatnenia a
úspešnosti, pričom úspešnosť je daná právoplatnosťou v zmysle obsahu rozhodnutia o porušení práv
spotrebiteľa, teda je zrejmé, že premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako je konanie právoplatne
skončené. Poukázala na to, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava sp.zn. 10Csp/10/2018-122

bolo o nároku žalobkyne právoplatne rozhodnuté až Krajským súdom v Bratislave rozsudkom zo
dňa 28.4.2021 č.k. 7Co/42/2019-164, teda žaloba bola podaná v rámci trojročnej premlčacej doby.
Žalobkyňa poukázala na výklad vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2019, sp.zn.
6Cdo/127/2017, v ktorom obsahu NS SR konštatoval, že „... aplikujúc režim zákona č. 250/2007Z.z. je potom nutné použiť jeho §3 ods.5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi zodpovedná. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak
funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako

slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku

rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné

bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na

všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Pre úspešné
uplatnenie tohto nároku zákon nevyžaduje, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a
ani to, aby žalobcovia preukazovali existenciu a výšku vzniknutej ujmy...“ Žalobkyňa poukázala na to,
že v súlade s výkladom NS SR bolo jej povinnosťou ako spotrebiteľa domáhajúceho sa primeraného
zadosťučinenia od porušiteľa, aby preukázala, že si ako spotrebiteľ uplatnila porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, čo pripojeným dôkazom splnila
(právoplatné rozhodnutia súdu). Okresný súd Bratislava V v konaní sp. zn. 10Csp/10/2018 vyhovel v
celom rozsahu žalobkyni, ktorá sa úspešne domáhala proti porušiteľovi jej práv (žalovanému), podala
žalobuzdôvodu,žezmluvaoúvere,nazákladektorejsižalovanýuplatňovalsvojenároky,neobsahovala
náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. a opreto bol úver považovaný a bezúročný a bez

poplatkov. Jednoznačne teda došlo zo strany žalovaného k porušeniu spotrebiteľských práv žalobkyne,
čo je preukázané právoplatným rozhodnutím, v obsahu ktorého bol žalovaný zaviazaný vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie získané na jej úkor. Žalobkyňa si ako spotrebiteľ uplatnila svoje právo na
finančné zadosťučinenie za vadné poskytnutie finančnej služby a plnenie, ktoré od nej požadoval
žalovaný a ktoré nebolo zákonné. Žalobkyni bola spôsobená ujma tým, že znášala stav právnej

neistoty a až do právoplatného rozhodnutia vo veci bola vystavená neplatným zmluvným podmienkam,
právnej neistote a zo strany žalovaného bola poskytnutá vadná služba, pričom za porušenie týchto
práv zodpovedá žalovaný, od ktorého v predchádzajúcom konaní žalobkyňa uplatňovala aj plnenie
z neplatných a neprijateľných právnych podmienok. Bol to žalovaný, kto nepostupoval s odbornou
starostlivosťou a predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu vopred pripravenú. Žalovaný ako subjekt

podnikajúci v oblasti poskytovania úverov má poznať zákonnú úpravu poskytovania úverov, vrátane
všetkých náležitostí vyžadovaných zákonom. K celkovej povahe nároku pokladala žalobkyňa za
potrebné uviesť, že nielen NS v rámci svojej rozhodovacej praxe opakovane potvrdil, že ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov, aj s poukazom na kogentné ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS, ktoré v

rámci vnútroštátneho právneho poriadku má právnu silu noriem verejného poriadku. Žalovaný ako
osoba podnikajúca na finančnom trhu viac ako 10 rokov má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi sa
bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného aj poskytovanie úverov, teda povinnosťou
žalovaného bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Z

rozsiahlej rozhodovacej praxe vyplýva, že žalovaný sa voči spotrebiteľovi dopúšťa recidívy pokiaľ ide
o uplatňovanie alebo prijímanie plnení zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pritom má nepochybne
vedomosť z rozhodovacej praxe slovenských súdov o vadnosti svojich produktov, v dôsledku čoho
sú tieto opakovane súdmi stabilne vyhlasované za bezúročné a bez poplatkov, prípadne obsahujú vovýroku rozhodnutia určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa v sumáre poukázala na
nasledovné fakty, na ktoré je potrebné pri výške požadovaného primeraného zadosťučinenia prihliadať,
a to na: a) nemajetkovú ujmu žalobkyne vo finančnom obmedzení, ktoré jej vzniklo neoprávnenými

platbamivprospechžalovaného,ktoráskutočnosťvyplývazosúdnehorozhodnutia,ktorýmbolouložené
žalovanému tieto platby vydať späť žalobkyni, nemajetkové obohatenie získané žalovaným zasiahlo
životnú úroveň žalobkyne a jej finančný rozpočet v podobe obmedzenia možnosti nakladať s týmito
finančnými prostriedkami; b) žalobkyni nikdy neboli poskytnuté finančné prostriedky v dojednanej výške,
pretože žalovaný sumu dojednaného úveru krátil o fiktívne poplatky; c) psychické napätie a stres - už

len neustále generovanie nedoplatkov na zmluve žalovaným, potreba vyhľadať právne poradenstvo,
iniciovať spor proti ekonomicky a právne silnejšiemu žalovanému znamená pre bežného spotrebiteľa,
ktorý bol nútený trpieť závadný stav vyvolaný žalovaným, znášanie stresu a neistoty; d) sankčnú funkciu
primeraného zadosťučinenia, teda priznaný nárok, hoci závisí od úvahy súdu, musí byť v takej výške,
aby bol spôsobilý odradiť žalovaného od ďalších protiprávnych aktivít; e) subjektívny prístup oboch
strán k protiprávnemu konaniu je nepochybne preukázateľný, spotrebiteľ vyhľadal právneho zástupcu,

pred začatím sporu mal snahu v podobe predsporovej výzvy urovnať spornú situáciu s veriteľom
a pre bezvýslednosť musel iniciovať spor, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný a v ktorom veriteľ až
do rozhodnutia vo veci samej tvrdil nezávadnosť svojho produktu; f) spôsob zásahu je obsiahnutý
priamo v právoplatnom súdnom rozhodnutí, súd jasne vyslovil porušenie zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, neprijateľnosť zmluvnej podmienky; g) časové trvanie závadného konania

veriteľa, ktorý pri dojednaní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v súlade so zákonom je identifikovateľné
priamo z rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že zmluva medzi sporovými stranami bola uzatvorená dňa
29.9.2014, pričom až do roku 2021 žalobkyňa znášala závadné konanie veriteľa, t.j. viac ako 5 rokov.
Žalobkyňa považovala za plne primerané (a dokonca podľa ňou navrhovaných kritérií a okolností
prípadu i podhodnotené) požadovať od žalovaného sumu 500,-€ ako satisfakciu a súčasne odradiť

žalovaného, aby naďalej uplatňoval plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok a vadných produktov
judikovaných slovenskými súdmi už takmer pred 10 rokmi.

4. Žalovaný v replike poukázal na to, že rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 neobsahuje žiadny
záver, ktorý by vyložil ust. §3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. takým spôsobom, ako to robí žalobkyňa,

naopak jeho obsah tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu popiera. Uvedené rozhodnutie bolo dovolacím
súdom vydané v konaní, v ktorom si žalobcovia v postavení spotrebiteľov uplatnili právo na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia súčasne s návrhom na určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky, čiže súdy nezamietli žalobu spotrebiteľov o finančné zadosťučinenie ako podanú predčasne
preto, lebo by malo najskôr prebehnúť samostatné konanie o určenie neprijateľnej podmienky, a

rozhodnutie by sa muselo stať právoplatným a vykonateľným. Odkaz na uvedené rozhodnutie teda
podporuje tvrdenie žalovaného o tom, že právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
mohlo byť uplatnené už v konaní 10Csp/10/2018 a keďže sa tak nestalo, potom došlo k jeho premlčaniu
a podaná žaloba predstavuje uplatnenie premlčaného práva.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.11.2018, č.k. 10Csp/10/2018-122 bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.097,24€ spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne z dlžnej sumy od 8.5.2018 do zaplatenia a priznaný nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.4.2021, č.k. 7Co/42/2019-164. Súd prvej inštancie

vyhodnotil posudzovaný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako spotrebiteľský úver a vyvodil
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vzhľadom k tomu, že v úverovej zmluve bola nesprávne uvedená
RPMN v neprospech spotrebiteľa a absentoval údaj o termíne konečnej splatnosti úveru ako aj dobe
trvania úveru. Druhoinštančný súd konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
posudzovaná úverová zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, čo spôsobuje v zmysle ust. §11 ods. 1

pís. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, že úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný a bezpoplatkový.
Priznaná suma žalobkyni bola sumou bezdôvodného obohatenia žalovaného na úrok žalobkyne,
spočívajúceho v rozsahu plnenia nad rámec skutočne poskytnutého plnenia zo strany žalovaného
žalobkyni.
6. Po vyhodnotení listinných dôkazov procesného útoku a zisteného skutkového stavu súd dospel k

nasledovnému právnemu záveru:

7. Podľa §53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatnýmspôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie.

8. Podľa §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ udržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.

9. Podľa §100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

10. Podľa §101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Premlčanie možno definovať ako následok kvalifikovaného uplynutia času, ktorý spôsobuje zánik
súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv. naturálna obligácia. K premlčaniu práva stačí, ak nastala
objektívna skutočnosť, a to uplynutie času, ktoré však samo o sebe neznamená zánik práva, toto právo
trvá aj naďalej, avšak nachádza to odraz nielen v hmotnoprávnej rovine (právo sa premieňa na tzv.

naturálne právo), ale aj v procesnej rovine v dôsledku toho, že v prípade, ak ten, kto má povinnosť
plniť, vznesie v príslušnom konaní námietku premlčania, takého právo nie je možné súdom priznať,
teda právny poriadok mu nepriznáva právnu ochranu. Nepriznanie premlčaného práva je viazané na
ďalšiu právnu skutočnosť, ktorou je vznesenie kvalifikovanej námietky premlčania tým, voči ktorému
je uplatňovaný žalovaný nárok, námietka premlčania je kvalifikovanou vtedy, ak je vznesená v konaní

pred súdom oprávneným rozhodnúť o danom práve. Vznesenie námietky premlčania je adresný právny
úkon procesnej strany , obsahom ktorého musí byť vôľa konajúceho využiť právo vzniesť námietku
premlčania s úmyslom z dôvodu uplynutia stanovenej doby, vyhnúť sa plneniu premlčaného práva.
Samotné vznesenie námietky premlčania však nemá za následok zánik práva, ale iba zmenu charakteru
práva, toho dôsledkom je, že aj po tom, čo bola vznesená námietka premlčania, na základe ktorej súd

žalobu zamietol, je možné premlčané právo plniť a toto právo môže byť aj predmetom ďalších právnych
úkonov.

12. Predpokladom úspešného dovolania sa premlčania je aj uplynutie zákonom stanovenej premlčacej
doby. Občiansky zákonník pri stanovení dĺžky premlčacej vychádza zo zásad, že jej dĺžku stanovuje v

závislosti na vzniku toho ktorého práva, všeobecne platí premlčacia doba, ktorá je tri roky a plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať pi prvý raz. Na daný prípad je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú
premlčaciu dobu, čo je v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR, uvedeným v rozsudku z 15.5.1997,
sp.zn. 3Obo 44/1997, ktorý v obdobnom prípade, keďže predmetom žaloby bolo právo na vyslovenie
neplatnosti ručiteľskej zmluvy, vyjadril právny názor, že žalobca mohol uplatniť svoje právo o vyslovenie

neplatnostiručiteľskejzmluvynajneskôrdotrochrokovododňapodpísaniazmluvy.Všeobecnátrojročná
premlčacialehotaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Týmjeobjektívnevymedzený
začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný
objektívne a nezávisle od subjektívnych okolností, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom
práve. V rozsudku z 15.5.2010, sp.zn. 21Cdo 3433/2008 Najvyšší súd SR prijal záver, že začiatok

premlčacej lehoty v občianskoprávnych vzťahoch je všeobecne (objektívne) určený ustanovením §101
OZ , podľa ktorého lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Takto
vymedzený počiatok je vymedzený objektívne, nezávisle na poškodenom, beh premlčacej doby teda
začne odo dňa, kedy by všeobecne každý mohol právo uplatniť, teda kedy by mohol podať žalobu. Nieje pri tom rozhodujúce, či snáď daný subjekt bol v situácii, ktorá mu uplatnenie práva znemožňovala,
napr. aj tým, že o práve nevedel. Ide teda o objektívne určený začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorý
sa odvíja od právnych skutočností, prípadne udalostí, ktorých vznik alebo existencia sú nezávislé na

úrovni vedomia (znalosti) oprávneného účastníka zodpovednostného vzťahu.

13. Z ustanovenia zákona citovaného v bode 8 vyplýva, s cieľom ochrany spotrebiteľa pred porušením
jeho práv stanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa aj osobitných právnych úprav, že oprávnenou
osobou je spotrebiteľ, ktorý úspešne uplatnil svoje práva a má preto právo na primerané finančné

zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá. Zo znenia citovaného §3 vyplýva iba to, že pre vznik práva na
finančné zadosťučinenie sa vyžaduje porušenie práva alebo povinnosti zodpovednou osobou, ktorá
za toto porušenie zodpovedá. Predpokladom na podanie žaloby o primerané finančné zadosťučinenie
v zmysle zákona je úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa voči subjektu, ktorý právo spotrebiteľa
porušil, teda súdom uznaný konkrétny nárok vyplývajúci z porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľa

(nárok zo zodpovednosti za škodu, bezdôvodného obohatenia, vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky). V predmetnom konaní mal súd preukázané, že došlo k porušeniu práv žalobkyne ako
spotrebiteľa, a to listinnými dôkazmi procesného útoku - rozsudkom Okresného súdu Bratislava V
zo dňa 14.11.2018, č.k. 10Csp/10/2018-122 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 28.4.2021, č.k. 7Co/42/2019-164, ktorými bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni

sumu 2.097,24€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 8.5.2018
do zaplatenia a priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100% titulom bezdôvodného
obohatenia, keď oba súdy konštatovali, že žalovaný porušil práva žalobkyne tým, že posudzovaná
úverová zmluva neobsahovala dobu trvania zmluvy, čo spôsobuje v zmysle ust. §11 ods. 1 pís. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch a z uvedeného dôvodu úver poskytnutý žalobkyni je bezúročný

a bezpoplatkový. Žalovanému uložil súd povinnosť zaplatiť žalobkyni majetkový prospech, o ktorý sa
bezdôvodne obohatil na jej úkor, spočívajúci v rozsahu plnenia nad rámec skutočne poskytnutého
plnenia zo strany žalovaného žalobkyni formou spotrebiteľského úveru. Pri posudzovaní oprávnenosti
námietky premlčania uplatňovaného nároku, vznesenej zo strany žalovaného, súd neprijal argumentáciu
žalovaného, že žalobkyni nič nebránilo domáhať sa nároku na finančné zadosťučinenie priamo v

žalobe podanej na súd dňa 1.2 2018 o vydanie bezdôvodného obohatenia, v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 10Csp/10/2018, kedy sa teraz uplatňované právo „mohlo“ vykonať
po prvý raz. Žalovaný nesprávne interpretuje ust. §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. dôvodiac,
že z uvedeného ustanovenia nevyplýva žiadny dôvod pre domnienku, že predpokladom uplatnenia
primeraného zadosťučinenia je predchádzajúce právoplatné súdne rozhodnutie o porušení práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi a primerané zadosťučinenie je možné
uplatniť aj priamo, bez ohľadu na to, či posudzovanie porušenia práva alebo povinnosti je predmetom
samostatného výroku alebo len predbežnou otázkou v konaní, kedy sa priamo uplatňuje samotné
finančné zadosťučinenie. Zo znenia uvedeného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pre
vznik nároku na finančné zadosťučinenie v prípade spotrebiteľa sa vyžaduje porušenie jeho práva

osobou, ktorá za toto porušenie zodpovedá. Inak povedané zákon vyžaduje na podanie takejto žaloby
úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi, čo znamená, aby súd rozhodol o porušení práva spotrebiteľa zo
strany dodávateľa, či už formou bezdôvodného obohatenie na úkor spotrebiteľa, vzniknutou škodou
alebo vyslovením neprijateľnosti niektorej zmluvnej podmienky uvedenej v spotrebiteľskej zmluve. V

tejto súvislosti sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne, poukazujúc na výklad vyplývajúci
z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.1.2019, sp.zn. 6Cdo/127/2017, v ktorom obsahu NS SR
konštatoval, že „... aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z.z. je potom nutné použiť jeho §3 ods.5, podľa
ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané zadosťučinenie od toho, kto za porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedná.“ Vzhľadom
na uvedené nárok žalobkyne nemôže byť premlčaný, žaloba bola podaná v zákonnej všeobecnej
trojročnej lehote, ktorá začala plynúť od právoplatného rozhodnutia súdu o porušení práv žalobkyne ako
spotrebiteľa.

14. Pre spotrebiteľský vzťah je charakteristické, že spotrebiteľ sa spravidla ocitá vo fakticky nerovnom
postavení s dodávateľom, ktorý svoju činnosť realizuje na úrovni podporovanej jeho profesijnými
skúsenosťami a vedomosťami z právnej oblasti pričom jeho vyjednávacia pozícia vo väčšine prípadov je
založená na tzv. formulárových zmluvách stanovujúcich podmienky zmluvy. Na druhej strane spotrebiteľnie je na vyjednávanie pripravený profesionálne ani odborne a úkony často robí v časovej tiesni,
bez toho, aby mohol venovať potrebnú pozornosť zmluvnej formulárovej predlohe, bez možnosti
porovnania iných služieb s tým súvisiacich. Všetky tieto skutočnosti, spolu s tendenciami nekalých

praktík zo strany dodávateľov, v konečnom dôsledku zakladajú nerovnosť vzťahu, čo si vyžaduje
osobitný prístup zo strany aplikujúcich orgánov, na dosiahnutie faktickej rovnosti, pri zachovaní
proporcionálnej miery ochrany spotrebiteľa a autonómnej vôle. Z legislatívy Európskej únie je zrejmá
snaha o zrovnoprávnenie spotrebiteľa a dodávateľa v počiatočnej fáze tvorby zmluvného dojednania
tak, aby bola zabezpečená rovnosť zmluvných strán pri vstupe do zmluvného záväzku a následne

aj v priebehu jeho trvania. V prípade porušenia práva spotrebiteľa zo strany dodávateľa a jeho
úspešného uplatnenia súdnou cestou, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva zodpovedá. Primerané zadosťučinenie má viacero funkcií, a to
satisfakčnú, vzťahujúcu sa na konkrétneho spotrebiteľa formou priznania finančného zadosťučinenia;
preventívnu vo vzťahu k dodávateľovi, úlohou ktorej je odradiť od porušovania právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa a sankčnú, smerujúcu k postihnutiu dodávateľov v majetkovej sfére tak, aby

boli dostatočne odradení od nekalého konania voči úspešnému spotrebiteľovi. Primeranosť finančného
zadosťučinenia priznáva súd na základe okolností prípadu, zohľadňujúc ujmu vzniknutú spotrebiteľovi,
resp.možnosťvznikutakejtoujmy.Priurčovanívýškyprimeranéhozadosťučineniajepotrebnéprihliadať
na uvedené funkcie tohto inštitútu a tiež na celkovú povahu, intenzitu a spôsob zásahu, časové trvanie
závadného konania veriteľa nekonajúceho pri dojednávaní spotrebiteľskej zmluvy v súlade so zákonom,

závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva spotrebiteľa, finančnej
situácie osoby, do práva ktorej bolo zasiahnuté, subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu
konaniu a pod. V danom prípade pri stanovení primeranosti finančného zadosťučinenia súd zobral do
úvahy výšku finančnej ujmy, ktorá žalobkyni ako spotrebiteľovi reálne hrozila ak by sa svojich práv
nedomáhala súdnou cestou prostredníctvom žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany

žalovaného na úkor žalobkyne (súdom priznaná ujma vo výške 2.097,24€), ktorá nemala možnosť
s týmito peniazmi nakladať počas dlhého časového obdobia, a to od ich zaplatenia žalovanému až
do právoplatného priznania nároku súdom, resp. vymoženia priznaného obohatenia. Žalobkyňa sa
ocitla v nevýhodnom postavení spotrebiteľa voči odborne silnejšiemu žalovanému, ktorý nepristúpil
k mimosúdnej dohode a počas celého súdneho konania nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného

obohatenia spochybňoval, čím spôsoboval žalobkyni neistotu a psychické napätie, trvajúce viac ako
tri roky (dĺžka súdneho konania), samotné závadné konanie žalovaného žalobkyňa znášala viac
ako sedem rokov (obdobie od uzavretia zmluvného vzťahu do právoplatného skončenia súdneho
konania). Súdzohľadnilajsubjektívnyprístupobochprocesnýchstránkprotiprávnemukonaniuamalza
preukázané aktivitu žalobkyne, ktorá prostredníctvom svojho advokáta zaslala žalovanému predsporovú

výzvu na urovnanie, avšak žalovaný bol nečinný, neprejavil žiadnu snahu o mimosúdnu dohodu a
žalobkyňa sa musela so svojím nárokom obrátiť na súd, v konaní ktorého bola ako spotrebiteľ úspešná.
V neposlednom rade je potrebné poukázať na spôsob zásahu, uvedený v právoplatnom súdnom
rozhodnutí, keď súd jednoznačne vyslovil porušenie zákona č. 129/200 Z.z. zo strany žalovaného a
konštatoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky, v dôsledku čoho vyhlásil spotrebiteľskú zmluvu uzavretú

medzi procesnými stranami za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný ako silnejšia zmluvná strana
vo vzťahu k spotrebiteľovi použil neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ochrana
spotrebiteľa je nutná preto, aby sa zabránilo žalovanému pokračovať v takomto konaní formulovať
zmluvné podmienky v rozpore so zákonom. Zohľadňujúc všetky individuálne okolnosti daného prípadu
súd dospel k záveru, že žalobkyňou požadovaná výška finančného zadosťučinenia v sume 500,-€ za

porušenie jej spotrebiteľského zo strany žalovaného, je primeraná, spĺňa funkcie inštitútu primeraného
zadosťučinenia, zodpovedá povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

V prípade neuhradenia priznanej pohľadávky zo strany povinného, môže oprávnený požiadať o
exekučný výkon súdneho rozhodnutia.