Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. júl 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoCsp/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120393020
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6120393020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., IČO:
35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti
žalovanému: Y. I., U.. XX.XX.XXXX, R. A. XX, XXX XX H. O., právne zastúpenému JUDr. Peter Vachan,
advokát, s. r. o., IČO: 47 445 092, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, o zaplatenie 6.993,06
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 1Csp/91/2020-79
z 22. novembra 2021 v spojení s opravným uznesením, č. k. 1Csp/91/2020-102 z 8. februára 2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, č. k. 1Csp/91/2020-102 z
8. februára 2022 v napadnutom II. a III. výroku.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti
o zaplatenie 212,38 eur, zamietol žalobu a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným
Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu 1. októbra 2020 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 6.993,06 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že jeho právna
predchodkyňa H. Ú. R., K.. E.., B.: XX XXX XXX, E. E. G. U. X, XXX XX R. poskytla žalovanému
na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 28. augusta 2015 pod číslom úverového
účtu XXXXXXXXXX a registračným číslom XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom
úvere“) úver vo výške 10.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných

pravidelných mesačných splátok. Dlžník v rozpore so zmluvnými dojednaniami svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, čo preukazuje predloženým výpisom z úverového
účtu. Jeho právna predchodkyňa vyzvala žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s
upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Keďže
žalovaný aj napriek písomnej výzve jeho právnej predchodkyne svoj dlh z titulu omeškaných úverových
splátok nezaplatil, jeho právna predchodkyňa v súlade so zmluvnými dojednaniami a s článkom
Všeobecných obchodných podmienok označeným ako „Podmienky požadovanej predčasnej splatnosti

úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany veriteľa“ vyhlásila k 11. januáru 2018 predčasnú splatnosť
pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené 22. januára 2018 v súlade s článkom Všeobecných
obchodných podmienok označeným ako „Doručovanie a vyhlásenie klienta“. Nakoľko žalovaný vposkytnutej 7-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú
sumu nezaplatil, voči jeho právnej predchodkyni sa 30. januára 2018 dostal do omeškania so zaplatením
dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej

medzi jeho právnou predchodkyňou ako postupcom a ním ako postupníkom 14. februára 2020 a žiadosti
o postúpenie a prevod z 2. marca 2020 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru
na základe úverovej zmluvy postúpená jemu ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený
písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ustanovením § 526 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Jeho právny zástupca vyzval

žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Po dátume vyčíslenia postúpenej
pohľadávky žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu 424,76 eur, ktoré boli započítané na úhradu dlžnej
sumy istiny. V tomto konaní si voči žalovanému uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške
nesplatenej dlžnej istiny úveru, t. j. vo výške 6.993,06 eur s príslušenstvom, ktorú mu žalovaný napriek
predžalobnej upomienke nezaplatil.
2.2 Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd rozhodol o návrhu na vydanie platobného rozkazu

platobným rozkazom, sp. zn. 20Up/951/2020 z 15. októbra 2021, proti ktorému podal žalovaný odpor,
v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru je zmluva o spotrebiteľskom úvere bezúročná a bez poplatkov,
pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), podľa ktorého podmienky, ktoré

upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru a tiež obligatórnu

náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Okrem toho zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských

úveroch a je v nej nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Ak na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere reálne čerpal sumu 9.800,- eur (okamžite mu bol započítaný poplatok vo výške
200,- eur) a v zmluve je uvedený údaj 10.000,- eur, má to rovnaké následky, ako keby v zmluve údaj
o celkovej výške úveru nebol uvedený vôbec. Táto nesprávna celková výška úveru má v konečnom
dôsledku za následok, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN, a to v neprospech spotrebiteľa,

keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky úveru. Žalobca listom z 12. januára 2018 označeným
ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pre omeškanie žalovaného so splátkou zročnou 25. septembra 2017 (splátka, s ktorou bol
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti žalovaný v omeškaní viac ako tri mesiace), a preto s poukazom
na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začala plynúť 25. septembra 2017 a

uplynula 25. septembra 2020. Keďže návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený Okresnému
súdu Banská Bystrica až 1. októbra 2020, žalobcom uplatnený nárok je premlčaný. Ďalej konštatuje,
že list zo 6. decembra 2017 označený ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ možno považovať za
výzvu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorou ho žalobca upozornil, že je
v omeškaní so splátkou splatnou 25. septembra 2017 viac ako tri mesiace. Z dôvodu, že žalobca

existenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) nepreukázal, logicky nepreukázal ani lehotu 90 dní, a preto neboli
splnené podmienky v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žalobca nemá v konaní aktívnu
vecnú legitimáciu.
2.3 Žalobca podaním z 18. januára 2021 vzal návrh na vydanie platobného rozkazu v časti o zaplatenie

212,38 eur z dôvodu zaplatenia tejto sumy žalovaným späť, v dôsledku čoho súd konanie v tejto časti
zastavil.
2.4 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že právna predchodkyňa žalobcu
a žalovaný 28. augusta 2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právna
predchodkyňa žalobcu poskytla žalovanému úver vo výške 10.000,- eur. V zmysle tejto zmluvy mal

žalovaný poskytnutý úver splatiť pravidelnými 108 mesačnými splátkami po 156,79 eur, pri ročnej
úrokovej sadzbe 12,90 %, RPMN 14,28 % a priemernej RPMN 10,07 %. Termín prvej splátky
bol dohodnutý na 25. septembra 2015 a termín konečnej splatnosti bol 25. august 2024. Právna
predchodkyňa žalobcu listom zo 6. decembra 2017 oznámila žalovanému, že eviduje pohľadávku polehote splatnosti vo výške 221,59 eur, vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením,
že v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred
dátumom splatnosti a upozornila žalovaného na právo banky odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Žalobca predložil súdu poštový podací hárok, podľa ktorého túto listinu podal na poštovú
prepravu. Právna predchodkyňa žalobcu listom z 12. januára 2018 oznámila žalovanému, že z
dôvodu neuhradenia dlžnej pohľadávky 12. januára 2018 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru
vrátane príslušenstva so zostatkom 9.082,93 eur a vyzvala žalovaného na zaplatenie tejto sumy s
príslušenstvom. Žalovaný si túto výzvu prevzal 22. januára 2018.

2.5 Súd prvej inštancie posúdil postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu ako neplatné, a to bez
ohľadu na to či sa jedná o splatné alebo nesplatné pohľadávky, pretože žalobca nepreukázal doručenie
písomnej výzvy žalovanému v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca síce
predložil súdu výzvu adresovanú žalovanému, avšak nepredložil hodnoverný dôkaz o tom, že takáto
výzva bola žalovanému doručená. Rovnako nepreukázal, že táto listina sa dostala do dispozičnej sféry
dlžníka. Popritom výzva zo 6. decembra 2017 neobsahuje upozornenie na postup podľa § 92 ods. 8

zákona o bankách.
2.6 Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže žalobca z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby.
2.7 Pre úplnosť súd uviedol, že ak by aj žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby,
takejto žalobe súd nemohol vyhovieť z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ktorá je podľa názoru

súdudôvodná.Vprejednávanejvecižalobcalistomz12.januára2018pristúpilkvyhláseniumimoriadnej
splatnosti pre omeškanie žalovaného so splátkou splatnou 25. septembra 2017 (ide o splátku, s ktorou
bol žalovaný pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti v omeškaní viac ako tri mesiace), premlčacia doba
začala plynúť 25. septembra 2017, uplynula 25. septembra 2020 a návrh na vydanie platobného rozkazu
bol doručený súdu 1. októbra 2020. Premlčacia doba teda nezačala plynúť od zosplatnenia úveru, ale

od splatnosti splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený.
2.8 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 52, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 9, § 54 ods.
1, ods. 2, § 3 ods. 1, § 39, § 100, § 101, § 103, § 525, § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

§ 3 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
2.9 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na zastavenie konania v časti o zaplatenie 212,38 eur,
ktoré tým, že túto sumu žalobcovi uhradil, procesne zavinil a na zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti,

priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, keďže zastavenie konania nevyhodnotil
v neprospech žalovaného.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o

trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými

zisteniami tvrdil, že za účelom preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie predložil súdu zmluvu o
postúpení pohľadávok s identifikáciou postúpenej pohľadávky a oznámenie o postúpení zo 6. marca
2020, ktorým jeho právny predchodca oznámil žalovanému postúpenie žalovanej pohľadávky (číslo
zásielky RE872302736SK). Oznámenie bolo zaslané žalovanému do dispozičnej sféry, čo preukazuje
podacím hárkom. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne

preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Spolu so žalobou bola súdu doručená nielen
tretia upomienka zo 6. decembra 2017 (výzva na úhradu omeškanej splátky) a spolu s ňou aj podací
hárok preukazujúci jej doručovanie žalovanému (číslom zásielky RE364738145SK). Z tohto podacieho
hárku je zrejmé, že predmetná výzva bola daná na poštovú prepravu 6. decembra 2017, čo vyplýva z
dátumu na ľavej bočnej strane hárku. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom

prvej inštancie zdôraznil, že ak by mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej
omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred
okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Ak sa žalovaný
dostal do omeškania so splátkou splatnou 25. septembra 2017, na zaplatenie ktorej bol pod hrozbouzosplatnenia vyzvaný v predžalobnej upomienke jeho právnej predchodkyne, jeho právna predchokyňa
ani nemohla pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti
skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z toho teda vyplýva, že právo spojené s vyhlásením

mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po
25. decembri 2017, kedy uplynuli tri mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k
vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba troch
rokov. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť
splatnosťou neuhradenej splátky, t. j. aj pre splátky, ktoré ešte nie sú splatnými, nakoľko z predloženého

prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením sú posudzované v režime
premlčania každej splátky osobitne. Premlčacia doba zosplatneného dlhu tak začala plynúť od 26.
decembra2017,žalobabolapodanánasúd1.októbra2020,namiuplatnenýnárokvupravenomrozsahu
premlčaný nie je. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na

uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (25. marca 2020) do 30. apríla 2020 neplynú (spolu 36 dní), a
teda nárok vzhľadom na neplynutie lehôt aj tak nie je premlčaný. Na základe uvedených skutočností
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že
zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 6.780,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

7.417,82 eur od 30. januára 2018 do 20. marca 2020, zo sumy 7.311,63 eur od 21. marca 2020 do 20.
júla 2020, zo sumy 7.099,25 eur od 21. júla 2020 do 25. augusta 2020, zo sumy 6.993,06 eur od 26.
augusta 2020 do 4. novembra 2020, zo sumy 6.780,68 eur od 5. novembra 2020 do zaplatenia a priznal
mu náhradu trov konania vo výške trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo 4. februára 2022, v ktorom uviedol, že Krajský
súd v Prešove už vo viacerých súdnych rozhodnutiach konštatoval, že výzva v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka nepreukazujú výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách. Nad rámec toho žalovaný zdôrazňuje, že poštový podací hárok bez presného

označenia a identifikácie zásielky nepreukazuje odoslanie ani doručenie tretej upomienky, teda žalobca
nepreukázal ani odoslanie ani doručenie tretej upomienky. Na základe uvedených skutočností žalovaný
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne
potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Súd prvej inštancie opravným uznesením, č. k. 1Csp/91/2020-102 z 8. februára 2022 opravil záhlavie
rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 1Csp/91/2020-79 z 22. novembra 2021 v časti označenia
uplatnenej istiny tak, že správne znie ... o zaplatenie 6.993,06 eur s príslušenstvom ... a tretí výrok
rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 1Csp/91/2020-79 z 22. novembra 2021 tak, že správne znie
„Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením“.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaného odvolaciu repliku nepodal.

7.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,vrámcikompetenciívyplývajúcichzustanovenia§34CSP,po

zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§359CSP),prejednalodvolaniepodanéžalobcomapreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancie,akoaj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil
odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho

súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo

veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedenýchzásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie

súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

11. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že právna predchodkyňa žalobcu nepostupovala v
súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže žalobca nepredložil súdu žiadnu písomnú
výzvupredpostúpenímpohľadávkynanovéhoveriteľa,ktoroubybolžalovanémuposkytnutýdostatočný

priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Súd za takúto
výzvu nepovažoval list z 12. januára 2018 predložený žalobcom a označený ako „Výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“, a to aj napriek tomu, že obsahuje znenie „vyzývame Vás
na predčasné splatenie zostatku úveru...“, keďže vzhľadom na obsah tohto právneho úkonu ním banka
- právna predchodkyňa žalobcu nevyzýva žalovaného k úhrade v dôsledku omeškania so splnením

záväzku, ale len vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a zároveň sa v tomto liste ani len nespomína
možný postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

12. Odvolací súd má z obsahu listu z 12. januára 2018 označeného ako „Výzva na predčasné splatenie
zostatku úveru s príslušenstvom“ (č. l. 30 súdneho spisu) a doručovaného doporučene žalovanému,

ktorýpodľadoručenky22.januára2018prevzalžalovaný,preukázané,žeprávnapredchodkyňažalobcu
v tomto liste konštatovala neuhradenie jej dlžnej pohľadávky aj napriek predchádzajúcim upomienkam
žalovaným a týmto listom oznámila žalovanému, že dnešným dňom vyhlásila predčasnú splatnosť
úveru vrátane príslušenstva. Zároveň právna predchodkyňa žalobcu týmto listom vyzvala žalovaného na
predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy

a upozornila ho, že v prípade neuhradenia dlžnej pohľadávky v uvedenej lehote pristúpi k vymáhaniu
pohľadávky využitím dostupných právnych prostriedkov a že už zaňho nebude platené poistenie úveru
(v prípade, ak bolo dohodnuté).

13. V nadväznosti na to odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 7Cdo 26/2017 z 28. marca 2018, v ktorom dovolací súd vyslovil, že podmienky podľa § 92
ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 O. z.). V odôvodnení tohto rozsudku dovolací súd okrem iného konštatoval, že

rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do
času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny
(odhliadnucodprečíslovaniak1.januáru2009pôvodnéhoodseku7naodsek8,vtejtosúv.por.čl.IIIbod
46 a čl. XI zákona č. 552/2008 Z. z.) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky,za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie
rovnakoakovzákoneipobočkazahraničnejbanky)buďinejbankealeboajsubjektu,ktorýniejebankou.
Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení

a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých
prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi,
aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo
i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje
úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku

postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením
oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu
postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva
splní;okremnejaletiežprípad,vktoromprávezmienenéobmedzeniebankyexistovaťnebude-vtedy,ak
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval
kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti

uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania
postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu (resp. pohľadávky)
a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného
na ustanovenie ako celok).

14. Vzhľadom na skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcu v liste z 12. januára 2018 neupozornila
žalovaného ako spotrebiteľa na možnosť postúpenia predmetnej bankovej pohľadávky, odvolací súd
dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej vety zákona o
bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu. V tomto dôsledku
jezmluvaopostúpenípohľadávkyzo14.februára2020absolútneneplatnýmprávnymúkonomažalobca

nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

15. Vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby odvolací súd zdôrazňuje, že premlčacia doba začala
plynúť od splatnosti splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, teda od splatnosti ktorej uplynuli v čase
vyhláseniamimoriadnejsplatnostitrimesiace,zčohonepochybnevyplýva,žetakoutosplátkoujesplátka

splatná25.septembra2017.Zaobvyklýchpodmienokbytrojročnápremlčaciadobabolauplynula,ateda
aj vymáhateľnosť práva žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bola zanikla 25. septembra 2020.
V danej veci však počas plynutia premlčacej doby nadobudol platnosť a účinnosť zákon č. 62/2020 Z.z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý v ustanovení § 1 písm. a)

upravuje plynutie premlčacích lehôt tak, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k
zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. Keďže citovaný zákon
nadobudol účinnosť 27. marca 2020 a premlčacia lehota neplynula od tohto dňa do 30. apríla 2020,
premlčacia lehota sa predĺžila o 35 dní, opäť začala plynúť 1. mája 2020 a uplynula 30. októbra 2020.

Žalobca doručil návrh na vydanie platobného rozkazu upomínaciemu súdu 1. októbra 2020.

16. Avšak aj keď žalobca doručil návrh na vydanie platobného rozkazu upomínaciemu súdu pred
uplynutím trojročnej premlčacej lehoty a súd prvej inštancie premlčanie nároku žalobcu nesprávne
právne posúdil, pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nemožno žalobcovi nepremlčaný nárok

priznať.

17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.

1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % azároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).