Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721203352
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3721203352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. pod K. XX, o zaplatenie
275,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
č.k. 7Csp/107/2021- 73 zo dňa 13. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku
II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie
60,- eur s príslušným úrokom s omeškania (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.)

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové zistenia vo veci: Dňa 31.01.2006

uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovanou Zmluvu, na
základe ktorej poskytol žalovanej bankové produkty v kombinácii Balík EXCLUSIVE a zriadil bankový
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v prospech žalovanej. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0474/2021/
CE zo dňa 22.06.2021 v znení Prílohy
k Zmluve o postúpení pohľadávok, bola predmetná pohľadávka uplatňovaná žalobou postúpená
z právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu - spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o. Výpoveďou zmluvy z 05.06.2020 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že

vyhlasuje mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania, pričom výška pohľadávky banky z povoleného
prečerpania ku dňu vyhotovenia výpovede bola v sume 849,19 eur. Odstúpením od zmluvy zo dňa
04.09.2020 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že odstupuje od zmluvy, na základe ktorej
banka žalovanej poskytla a viedla účet číslo SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to s účinnosťou
ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy. Výška pohľadávky právneho predchodcu žalobcu
ku dňu vyhotovenia odstúpenia od zmluvy bola v sume 722,13 eur. Zároveň právny predchodca žalobcu
vyzval žalovanú na úhradu predmetnej pohľadávky v lehote 7 dní. Výzvou zo dňa 18.03.2021 oznámil

právny predchodca žalobcu žalovanej, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky viac ako tri mesiace,
pričom výška nezaplatenej pohľadávky predstavovala ku dňu 18.03.2021 sumu 737,96 eur. Zároveň
právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu predmetnej sumy s poučením, že v opačnom
prípade je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Oznámením o postúpení pohľadávkyzo dňa 29.06.2021 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 0474/2021/CE zo dňa 22.06.2021 postúpil predmetnú pohľadávku spolu
s príslušenstvom žalobcovi. Pokusom o zmier zo dňa 10.11.2021 vyzval žalobca žalovanú, aby

najneskôr do 20.11.2021 uhradila dlžnú sumu vo výške 652,32 eur na bankový účet žalobcu. Pokus
o zmier bol podaný na poštovú prepravu dňa 11.11.2021, čo vyplýva z obsahu poštového podacieho
hárka č. E

1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, §

526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 3 CSP a uviedol, že ešte pred samotným skúmaním
úverovej zmluvy a nadväzujúcich listinných dôkazov, pristúpil ku skúmaniu platného postúpenia
vymáhanej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, a tým k otázke skúmania aktívnej
vecnejlegitimáciežalobcunapodaniedanejžaloby.Zmluvaopostúpenípohľadávokspolusprílohouč.1
preukazuje,žemedziobjemompostupovanýchpohľadávokzprávnehopredchodcužalobcu-Slovenská
sporiteľňa, a.s.

a žalobcom bola aj pohľadávka uplatňovaná v rámci tohto konania. Výpoveď zmluvy zo dňa 05.06.2020,
ktorá je zároveň vyhlásením mimoriadnej splatnosti povoleného prečerpania, ako aj Odstúpenie od
zmluvy zo dňa 04.09.2020 boli bez poštových doručeniek. Oznámenie
o postúpení pohľadávok zo dňa 29.06.2021 pripojené k žalobe bolo predložené bez poštovej doručenky,
čím súdu nie je preukázané, že by žalobca oznámil žalovanému a preukázal mu postúpenie pohľadávky

z právneho predchodcu žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) na žalobcu. Žalobca nepripojil poštovú
doručenku ani k Oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti Slovenskou sporiteľňou, a.s. zo dňa
05.06.2020. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie tejto žaloby, nakoľko nepredložil poštovú doručenku k Výzve banky pred postúpením
pohľadávky tretej osobe zo dňa 18.03.2021 v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Preto nie je

postúpenie preukázané žalovanému náležitým spôsobom. V prípade postúpenia pohľadávky banky zo
spotrebiteľskej zmluvy, okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov a náležitostí uvedených v ust. §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre prípad platného postúpenia musia byť splnené tiež podmienky
uvedené v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V tomto kontexte má ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
postavenie lex specialis k ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže toto ustanovenie Zákona o

bankách sprísňuje všeobecné podmienky ustanovené
v Občianskom zákonníku požadované pre platnosť postúpenia pohľadávky. V prípade nedodržania
podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zmluva
o postúpení neplatná, a to pre rozpor so zákonom (ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Vyššie uvedené je
dominante podporené aj súdnou praxou, s výnimkou ojedinelých právnych názorov - k tomu pozri napr.

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 17Co/87/2016 zo dňa 22. 02. 2017. Povinnosťou žalobcu
bolo v zmysle § 132 ods. 3 CSP k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Bolo preto povinnosťou žalobcu, zvlášť ak bol v čase podávania žaloby
zastúpený právnym zástupcom, aby k žalobe priložil všetky zmluvy, od ktorých odvodzuje svoj návrh a
svoju aktívnu vecnú legitimáciu a aby uniesol nie len bremeno tvrdenia, ale i dôkazné bremeno, ktoré

ho v konaní ako žalobcu ťaží. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti
o zaplatenie sumy 60,- eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania súd konanie zastavil konanie
v uvedenej časti podľa § 144, § 145 ods. 2 CSP. Vo zvyšnej časti, s poukazom na absenciu aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu na podanie tejto žaloby, žalobu zamietol.

1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP tak, že
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Hoci by jej mal súd priznať 100 % trov, nakoľko
mala plný úspech v konaní, po preskúmaní obsahu spisu súd zistil, že žalovanej žiadne trovy konania
nevznikli, a preto jej ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom
výroku III. o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP
a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu
a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby v napadnutej časti rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v konaní tvrdí,
že žalovaný bol oboznámený s výpoveďou zo zmluvy zo dňa 05.06.2020, výzvou pred postúpením
pohľadávky zo dňa 18.03.2021 ako aj s oznámenímo postúpení pohľadávky zo dňa 29.06.2021. Poukázal na § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 CSP. Keďže
skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom riadneho doručenia výpovede zo zmluvy zo dňa 05.06.2020,
výzvy zo dňa 18.03.2021 a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 29.06.2021 žalovanému

neboli protistranou v celom konaní popreté ani spochybnené, bolo potrebné považovať ich za tzv.
nesporné skutkové tvrdenia. Žalovaný bol v konaní pasívny, žiadnym relevantným spôsobom sa
nevyjadril, neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy ani neprodukoval iné tvrdenia spochybňujúce nárok
žalobcu. Predmetné skutočnosti nejakým spôsobom nerozporoval, a preto je potrebné ich považovať
za nesporné. V konaní podľa názoru žalobcu aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia CSP a s poukazom

na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, nemala byť sporná otázka existencie či doručovania
výpovede zo zmluvy, výzvy pred postúpením pohľadávky ani oznámenia o postúpení pohľadávky,
pretože túto skutočnosť rozporoval iba súd. Podľa Civilného sporového poriadku (Komentár), Praha,
C.H.Beck, Števček et al, 2016, v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných
skutkových tvrdení strán. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého
vychádza v meritórnom rozhodnutí. Iba účinné popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Z

tohto dôvodu mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pričom žalobca poukázal na rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít, osobitne
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoCsp/39/2021 zo dňa 14.10.2021, uznesenie
Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 2CoCsp/30/2021 zo dňa 07.09.2021, uznesenie Krajského súdu v
Trnave sp.zn. 9CoCsp/81/2020 zo dňa 16.03.2021, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.

43CoCsp/40/2020 zo dňa 21.10.2020, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6CoCsp/28/2020
zo dňa 31.03.2021. Konajúci súd v danom prípade rozhodol
s nariadením pojednávania, žalovaný skutočnosti ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku, existencia,
zasielaniaalebodoručovaniavýpovedezozmluvy,výzvypredpostúpenímpohľadávkyalebooznámenia
o postúpení pohľadávky nejakým spôsobom nerozporoval, súd v danom konaní neprezentoval pred

stranami žiadne skutočnosti ohľadne vyššie uvedeného za sporné. Žalobcovi neadresoval žiadnu výzvu,
v ktorej by poukazoval na spornosť alebo nepreukázanie niektorých tvrdení, vzhľadom na čo zastáva
názor, že súd dostatočne
a zrozumiteľne nevyjadril dôvody, pre ktoré by mal záujem žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu. Bol to súd,

ktorý mu znemožnil vo veci využiť všetky dostupné prostriedky procesného úkonu, keďže žalobca
nemohol predpokladať, že súd považuje za spornú práve otázku doručenia uvedených dokumentov do
sféry dispozície žalovaného. Zo správania súdu pred vydaním rozhodnutia nebolo zrejmé, žeby mal v
úmysle žalobcov nárok zamietnuť, keďže neprezentoval akékoľvek otázky skutkových tvrdení za sporné.
Týmto postupom súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Až do vydania zamietavého rozsudku

súd prvej inštancie neuviedol svoje predbežné právne posúdenie, žalobca nemohol mať pri nespornosti
skutkových tvrdení medzi stranami vedomosť o vnímaní uvedených skutočností ako nepreukázaných
či sporných zo strany súdu, a preto mu bolo znemožnené, aby pred súdom dostatočne odôvodnil a
preukázal vznik a dôvodnosť nároku. Tento postup súdu považuje aj za porušenie princípu právnej istoty.
Žalovaný nárok žalobcu počas celého konania nerozporoval, napriek tomu ho rozporoval samotný súd,

pričom na tento účel poskytol žalovanému procesnú obranu. Súd v priebehu konania vlastnou činnosťou
rozporoval skutkové tvrdenia žalobcu a vystupoval v pomyselnej roli advokáta spotrebiteľa.
V právnom štáte je nemysliteľné, aby súd sám svojou činnosťou v civilnom procese,
v rozpore s princípom formálnej pravdy suploval úlohu právneho zástupcu slabšej strany
arozporovalskutkovétvrdeniaprotistrany.Žalobcanepopiera,ževzmysle§295CSPmôžesúdvykonať

v spotrebiteľských sporoch aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ale
v žiadnom prípade ho citované ustanovenie neoprávňuje k popretiu skutkových tvrdení strany sporu za
druhú stranu sporu. Takýmto postupom by došlo k popretiu zásady kontradiktórnosti konania, rovného
postavenia strán sporu, a k spochybnenie nezávislosti a nestrannosti súdu vyjadrenej v článku 1 CSP.
Ohľadom postupu vo veci konajúceho súdu poukázal aj na závery uznesenia Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp.zn. 41CoCsp/48/2021 zo dňa 23.02.2022.
V prípade predložených dokumentov je absolútne nedôvodné a nelogické domnievať sa, že by tieto
žalobca alebo jeho právny predchodca vyhotovil len pre účely svoje a nezasielal ich aj žalovanému.
Žalovaný mal vedomosť o tom, kto je jeho veriteľom, pretože posledná úhrada, ktorej sa týkalo aj
čiastočné späťvzatie žalobcu v tomto konaní, bola realizovaná zo strany žalovaného na účet žalobcu dňa

03.02.2022, preto niet pochybnosti o tom, že žalovaný bol so svojim záväzkom a s tým, kto je veriteľom,
oboznámený.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného

odvolania a jeho dôvodov.

5. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.

6. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

8. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom procesnom
postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), v nesprávnych skutkových
zisteniach súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP a v nesprávnom právnom závere súdu prvej

inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému z
pôvodného veriteľa - Slovenská sporiteľňa, a.s. Súd prvej inštancie dospelk záveru, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomne
vyzval žalovaného na splnenie peňažného záväzku, teda nebolo preukázané naplnenie zákonnej
podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt uvedenej

v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

16. V posudzovanej veci je predmetom konania pohľadávka, ktorá bola na žalobcu postúpená pôvodným
veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a. s. Zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 22.06.2021. Pred
hodnotením oprávnenosti uplatneného práva je súd povinný zaoberať sa tým, či žalobca je aktívne

vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia žalovanej pohľadávky. Preskúmanie vecnej legitimácie, čiže
aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na
strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania. Nepostačuje preto, aby žalobca v súdnom
konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu len tvrdil, je potrebné, v prípade postúpenej pohľadávky tak, ako
tomu je v danom prípade, aby túto preukázal.

17.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi
procesné právo uplatňovať si ten-ktorý konkrétny hmotnoprávny nárok. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie
postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie
vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy

o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu.
V tejto otázke sa súdna prax už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4 Obo 210/2001; tento odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad
zrozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Obo49/2008zodňa14.5.2008,akoajzrozsudkuNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný

súd SR v uznesení zo dňa 03.07.2012 č. k. IV. ÚS 337/2012-19.

18. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri
ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho

zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za
ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a
contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť
pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 92

ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je
absolútneneplatnýpodľa§39Občianskehozákonníka,pričomnaabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu
má súd povinnosť prihliadať ex offo. V tomto prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka,
bolo správne, že súd prvej inštancie zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané
podmienky ustanovené zákonom

o bankách, teda či postúpenie pohľadávky bolo platné. Splnenie osobitných zákonných predpokladov
postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom
(mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Nebolo by
správne, aby súd rezignoval na skúmanie aktívnej vecnej legitimácie, keď z obsahu spisového materiálu
vyplývalo, že táto skutočnosť je sporná a musí byť skúmaná vo svetle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010 sp. zn. 2 Cdo/205/2009). Pasivita žalovaného v
konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1, ods. 2 CSP) povinnosť súdu priznať akýkoľvek
uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019
sp. zn. I. ÚS 246/2019). Z vyššie uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať v

konaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj prihliadať na prípadnú neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanému, a to aj bez popierajúcich tvrdení žalovaného.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že doručenie výpovede zo zmluvy zo dňa 05.06.2020, výzvy
pred postúpením pohľadávky zo dňa 18.03.2021, ktoré predchádzali postúpeniu pohľadávky, ako aj s

oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 29.06.2021 boli nespornými skutkovými tvrdeniami, odvolací
súd uvádza, že takéto skutkové tvrdenia žalobcu (doručenie listín žalovanému) sa v súdnom spise
nenachádzajú. V žalobe žalobca výpoveď, výzvu i oznámenie o postúpení pohľadávky priložil k žalobe
(ako listinný dôkaz), avšak bez skutkových tvrdení vzťahujúcich sa k týmto listinám. Žalobca v žalobeani v iných podaniach netvrdil, že listiny boli žalovanému doručené, a v ktorý deň. V predmetnom
spise sa nenachádza žiadny doklad o doručení, resp. dôkaz, že takéto listiny boli aspoň odoslané
na poštovú prepravu, napr. podací lístok, podací hárok a pod. Preto nemožno akceptovať odvolaciu

námietku žalobcu, že išlo o nesporné skutkové tvrdenie podľa § 151 ods. 1 CSP (pričom v odvolacom
konaní už na nové skutkové tvrdenie o doručení výzvy, resp. ďalších listín žalovanej nemožno prihliadať,
keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa
§ 366 CSP). V tomto kontexte je potom nedôvodná i odvolacia námietka žalobcu ohľadne porušenia
zásady rovnosti strán súdom prvej inštancie.

20. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje písomnú formu výzvy,
je zrejmé, že nepostačuje preukázanie existencie písomnej výzvy u banky (t. j. že výzva bola bankou
vyhotovená), ale je potrebné preukázať aj dôjdenie tejto výzvy ako jednostranného adresovaného
právneho úkonu do sféry dispozície adresáta, resp. preukázať, že banka pokus o jej doručenie dlžníkovi
vykonala. Len vtedy, ak bola výzva dlžníkovi doručená alebo ak sa pri neúspešnom doručovaní aspoň
dostala do sféry dispozície dlžníka, možno hovoriť o výzve banky, ktorá spĺňa podmienky § 92 ods. 8

zákona o bankách.

21. K namietanému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces odvolací súd uvádza, že
podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II.ÚS 251/03).

22. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich

náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady
formálnej logiky).

23. Vo vzťahu k námietke nepredvídateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd zdôrazňuje,
že predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a

rozhodovaní. Strany by nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho,
aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho záveru a navrhnúť
na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu
v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami
(napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/42/2010 zo dňa 17.10.2011). S poukazom na vyššie

uvedené závery (odsek 16 až 20 tohto uznesenia) a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní v
žalobe ani v ďalších podaniach netvrdil a ani nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 18.03.2021 a ďalších
listín žalovanej, pričom podľa § 132 ods. 1,2 CSP sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh, s tým, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť

odkazom na označené dôkazy a podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých
povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť, nemožno hovoriť o prekvapivosti
zamietavého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

24.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciedospel nazáklade

vykonanýchdôkazovksprávnemuskutkovémuzisteniu,žežalobcanepreukázaldoručenievýzvysvojho
právneho predchodcu (banky) adresovanej žalovanej, ktorá bola podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
predpokladom platného postúpenia pohľadávky voči žalovanému na žalobcu a nárok žalobcu správne
právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca pre nesplnené zákonné podmienky pre postúpenie
pohľadávky, nebol vo veci aktívne legitimovaný.

25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II.
zamietajúcom žalobu a v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387

ods. 1 CSP.

27. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

27.1 Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27.2 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27.3 Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

27.4 Keďže žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, patril by jej podľa § 396
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanej žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnila, a preto jej odvolací súd nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).