Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. jún 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117213796
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2117213796.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: H. B. K., K.. XX. X.

XXXX, O. XXXX U. U., A. V. H. XXXXX, T., zast. P. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXX/XX, G., právne
zastúpená: Legium s. r. o., Bukureštská 3, Bratislava, proti žalovanému: X. O., K.. XX. XX. XXXX, O. Z.
X, I. - Q., zastúpená: Mgr. Branislav Zemanovič, advokát so sídlom Piaristická 44, Trenčín, o nahradenie
prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobný návrh zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 24.05.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej nahradenia prejavu

jej vôle uzavrieť darovaciu a kúpnu zmluvu, ktorých znenia sú súčasťou žalobného petitu. Zároveň si
uplatnila právo na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa - fyzická osoba je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
evidovaných na LV vedených Okresným úradom I., odbor katastrálny, pre obec R., k.ú. R., a to:
LV č. XX- parcely registra „D.“
č. XX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku- záhrady,

č. XX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria,
so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/4 k celku,
LV č.XXX- parcely registra „A.“
č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku- trvalé trávnaté porasty,
č. XXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku- orná pôda,
č. XXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku- orná pôda,
č. XXX/X, o výmere XXXXX m2, druh pozemku- orná pôda,

č. XXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku- trvalé trávnaté porasty,
č. XXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku- orná pôda,
č. XXX/XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku- orná pôda,
so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/4 k celku.
LV č.XXX- parcely registra „A.“
č. XXX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku- orná pôda,
č. XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku- ostatné plochy,

so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 k celku.
LV č.XXX- parcely registra „C“
č. XX/X, o výmere XXXX m2, druh pozemku- orná pôda,
č. XX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria,so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 3/8 k celku.

Žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícke podiely k dotknutým nehnuteľnostiam na základe osvedčenia o

dedičstve vydaného pod spisovou značkou: D 666/90, Dnot 124/2009, do katastra bolo zapísané na
základe rozhodnutia pod číslom: G. XXXX/XX.

Žalovaná ako fyzická osoba je podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedených nehnuteľností, pričom
časť spoluvlastníckych podielov nadobudla:

vo vzťahu k pozemkom na LV č.XX
- časť podielu o veľkosti 3/12 k celku na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27.
4. 2012 rozhodnutím pod číslom B. XXXX/XX,
- časť podielu o veľkosti 3/12 k celku na základe darovacej zmluvy zo dňa 29. 4. 2015 uzatvorenej medzi
žalovanou ako obdarovanou a P. O., Y.. V., K.. XX.XX.XXXX v právnom postavení darkyne, ktorej vklad
bol povolený dňa 21. 5. 2015 rozhodnutím pod číslom B. XXXX/XX,

- časť podielu vo veľkosti 3/12 k celku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v
postavení kupujúcej a A. W., Y.. V., K.. XX.XX.XXXX, v postavení predávajúcej, ktorej vklad bol povolený
dňa 1. 10. 2015 rozhodnutím pod číslom XXXX/XX, v čase podania žaloby je žalovaná podielovou
spoluvlastníčkou pozemkov na LV č. XX vo veľkosti 9/12 k celku.
vo vzťahu k pozemkom na LV č.XXX

- časť podielu o veľkosti 1/12 k celku na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27.
4. 2012 rozhodnutím pod číslom B. XXXX/XX,
- časť podielu o veľkosti 7/12 k celku na základe darovacej zmluvy zo dňa 29. 4. 2015 uzatvorenej medzi
žalovanou ako obdarovanou a P. O.,
- časť podielu vo veľkosti 1/12 k celku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou A. W.,

v čase podania žaloby je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou pozemkov na LV č. XXX vo veľkosti
9/12 k celku.
vo vzťahu k pozemkom na LV č.XXX
- časť podielu o veľkosti 1/6 k celku na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27. 4.
2012 rozhodnutím pod číslom B. XXXX/XX,

- časť podielu o veľkosti 1/6 k celku na základe darovacej zmluvy zo dňa 29. 4. 2015 uzatvorenej medzi
žalovanou ako obdarovanou a P. O.,
- časť podielu vo veľkosti 1/12 (správne má byť 1/6) k celku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovanou v postavení kupujúcej a A. W., v čase podania žaloby je žalovaná podielovou
spoluvlastníčkou pozemkov na LV č. XXX vo veľkosti 1/2 k celku.

vo vzťahu k pozemkom na LV č.XXX
- časť podielu o veľkosti 5/24 k celku na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27.
4. 2012 rozhodnutím pod číslom B. XXXX/XX,
- časť podielu o veľkosti 5/24 k celku na základe darovacej zmluvy zo dňa 29. 4. 2015 uzatvorenej medzi
žalovanou ako obdarovanou a P. O.,

- časť podielu vo veľkosti 5/24 k celku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v
postavení kupujúcej a A. W., v čase podania žaloby je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou pozemkov
na LV č. XXX vo veľkosti 15/24 k celku.
Žalovaná už v čase spísania darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy bola podielovou spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností, avšak vo veľkosti iných spoluvlastníckych podielov ako v súčasnosti.

PaniP.O.akoajpaniA.W.akoprávnipredchodcoviažalovanejpriuzatvorenídarovacejakúpnejzmluvy
žalobkyňu neoslovili s ponukou na prevod spoluvlastníckych podielov na dotknutých nehnuteľnostiach
v celosti, respektíve pomerne podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov dovtedajších spoluvlastníkov.
Uzatvorením darovacej a kúpnej zmluvy tak došlo k porušeniu zákonného predkupného práva podľa
§ 140 Občianskeho zákonníka, na uvedené bola žalovaná upozornená listom zo dňa 01. 02. 2016

- výzva na predloženie ponuky na prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, v ktorom
zároveň žalobkyňa oznámila žalovanej, že v súlade s ustanovením § 603 ods. 3 O.Z. má záujem na
nadobudnutí spoluvlastníckych podielov vo vzťahu k pozemkom na LV č. XX, XXX, XXX a XXX v
pomerezodpovedajúcomveľkostispoluvlastníckychpodielovjednotlivýchspoluvlastníkov,zarovnakých
podmienok, ako ich nadobudla žalovaná podľa darovacej zmluvy (B. XXXX/XX) a kúpnej zmluvy (B.

XXXX/XX). Výzvou bola žalovaná vyzvaná na predloženie ponuky na prevod spoluvlastníckych podielov
vo vzťahu k uvedeným pozemkom, žalovaná na výzvu nereagovala. Žalobkyňa má naďalej záujem na
nadobudnutí prináležiacich spoluvlastníckych podielov v zmysle darovacej a kúpnej zmluvy vo vzťahu
k pozemkom na LV č. XX, XXX, XXX, XXX za tých istých podmienok ako ich nadobudla žalovanádarovacou zmluvou a kúpnou zmluvou. Nakoľko žalovaná na výzvy žalobkyne nereagovala, je namieste
nahradiť prejav vôle žalovanej uzavrieť so žalobkyňou darovaciu a kúpnu zmluvu. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalobkyňa žiada, aby súd vydal rozsudok v znení nahradenia prejavu vôle žalovanej X. O.,

Y. S., K. XX. XX. XXXX, bytom Z. X, I. Q. a uzatvára v postavení darcu darovaciu zmluvu, a tiež v
postavení predávajúceho kúpnu zmluvu so žalobkyňou v znení tak, ako sú obe zmluvy uvedené vo
výroku požadovaného rozsudku súdu.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.07.2017 navrhuje predmetnú žalobu v celom

rozsahu zamietnuť, pričom skutočnosti uvádzané žalobcom považuje za účelové a nepravdivé s cieľom
dosiahnuť zmenu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. S poukazom na ust. § 140 OZ uvádza, že
žalobca sa mylne a bezdôvodne domnieva, že došlo k porušeniu jeho práv z predkupného práva, avšak
k tomuto nikdy nedošlo, nakoľko napádané prevody spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam (kúpa
alebo darovanie) boli vykonané medzi osobami blízkymi. Žalovaná nereagovala na výzvy na predloženie
ponuky na prevod spoluvlastníckych podielov o vzťahu k podielom na pozemkoch evidovaných na LV

č. XX, XXX, XXX, XXX pre k. ú. R., a to z dôvodu irelevantnosti údajov v danej výzve obsiahnutých.
V čase vykonania napádaných prevodov nebola daná povinnosť scudzovateľov vyzvať žalobcu na
uplatnenie predkupného práva, a to z dôvodu zákonnej výnimky podľa § 140 OZ, t.j. z dôvodu prevodu
spoluvlastníckych podielov medzi blízkymi osobami; žalovaná je bez výhrad toho názoru, že medzi
ňou ako osobou v právnom postavení obdarovanej a darcom, či medzi ňou ako osobou v právnom

postavení kupujúcej a predávajúcim, bol v čase vykonania napádaných úkonov vzájomný citový pomer
natoľko intenzívny, že by ujmu, ktorú by utrpel darca či predávajúci pociťovala dôvodne ako ujmu vlastnú.
Práve pre takýto prípad OZ považuje vzťah spoluvlastníka k osobe blízkej významnejší ako vzťah ku
spoluvlastníkovi, v dôsledku čoho neobmedzuje spoluvlastníka pri dispozícii s jeho podielom vo vzťahu
k osobe blízkej predkupným právom (rozsudok KS Prešov zo dňa 09.04.2013, sp. zn.: 9Co/40/20125).

Zároveň uvádza, že v roku 2015 sa uskutočnilo stretnutie so žalobcom v Trnave v Hoteli Holiday Inn,
kde bol žalobca priamo dotazovaný na možnosť kúpy prevádzaných podielov, pričom tieto kúpiť za
žiadnych okolností nechcel. Žalobca mal v úmysle jedine predať celostne svoj podiel, a to z dôvodu
jeho nevyužívania. Aj z uvedeného dôvodu predmetnú žalobu vníma ako osobnú snahu p. Š., nie

žalobcu, ktorá má XX rokov, trvalo žije mimo územia SR a vracia sa naň iba sporadicky. Žalobca z tohto
dôvodu priamo nemusí byť ani len riadne osobne oboznámený s predmetom, či dokonca podaním tejto
žaloby, na základe čoho navrhuje vykonať dôkaz: výsluch žalobcu, výsluch žalovanej, výsluch svedkov:
A. W., Y.. V., P. O., Y.. V.. Žalovaná navrhuje, aby súd predmetnú žalobu o nahradenie prejavu vôle
zamietol v celosti a aby jej priznal náhradu trov konania vo výške 100 % preukázaných, odôvodnených

a účelne vynaložených výdavkov, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva žalovanej voči žalobcovi.

4. Žalobkyňa v rámci repliky vo svojom podaní zo dňa 20.12.2017 popiera všetky skutkové tvrdenia
žalovanej vo vyjadrení, zároveň spochybňuje hodnovernosť a relevantnosť dôkazov, ktorými žalovaná

preukazuje svoje tvrdenia - písomné stanoviská scudzovateľov, ktoré boli dodatočne doručované
súdu. Skutkové tvrdenia žalovanej, a to deklarovaný pomer medzi prevodcami a žalovanou, údajné
osobné stretnutie so žalovanou v roku 2015, údajná osobná ambícia páni P. Š. považuje žalobkyňa
za zavádzajúce v snahe odviesť pozornosť od podstaty sporu, ktorou je porušenie predkupného práva
žalobkyne, a to práve konaním žalovanej a prevodcov. Je namieste očakávať od prevádzajúceho

spoluvlastníka, že o plánovanom prevode svojho spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu bude
informovať ostatných spoluvlastníkov, respektíve, že tak následne urobí nadobúdateľ. Žalovaná a ani
prevodcovia uvedeným spôsobom nepostupovali , žalovaná ponechala bez akejkoľvek výzvy aj výzvu
zo dňa 1. 2. 2016, účelom takéhoto postupu žalovanej a prevodcov pri prevode spoluvlastníckych
podielov bolo jeho utajenie pred ostatnými spoluvlastníkmi, respektíve oddialenie jeho zistenia z ich

strany, nakoľko v čase predmetných úkonov neboli a ani v súčasnosti nie sú splnené podmienky na
to, aby mohol byť vzťah medzi žalovanou a prevodcami považovaný za vzťah medzi blízkymi osobami.
Ak by aj medzi žalovanou a scudzovateľmi deklarovaný vzťah blízkych osôb existoval, vyššie uvedený
postup pri nadobúdaní dotknutých spoluvlastníckych podielov by bolo potrebné považovať v rozpore s
ustanovením § 3 ods.2 ako aj § 43 Občianskeho zákonníka.

Žalovaná vo vyjadrení neuviedla, o akú kategóriu blízkych osôb má ísť v prípade vzťahu medzi ňou
a prevodcami, nie je možné hodnotiť jej tvrdenie inak ako účelové. Účelovosť tvrdení žalovanej o
blízkom vzťahu s prevodcami vyplýva z predložených listinných dôkazov - stanovisko darcu a stanoviskopredávajúceho, v ktorých je blízky vzťah odôvodňovaný rovnakými okolnosťami, akými sú takmer
rodinný vzťah, finančná výpomoc, podanie pomocnej ruky, o ktorú je možné oprieť sa aj v súčasnosti
a nespochybniteľné spoločné priateľstvo, pričom obsahovo ide o takmer doslovne totožný text. K

uvedeným tvrdeniam žalovanej nebol doteraz označený, ani predložený žiaden dôkaz. Žalobkyňa
zdôrazňuje, že jej vysoký vek a trvalý pobyt v zahraničí nemôže byť ospravedlnením pre také konanie
žalovanej, ktorými sú porušované jej práva ako podielovej spoluvlastníčky, pričom ubezpečuje súd ako aj
žalovanú, že o priebeh konania sa žalobkyňa intenzívne zaujíma, je v celom rozsahu o jeho doterajšom
priebehu informovaná. Na základe uvedeného žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach, žiada súd žalobe

vyhovieť v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania. Pripája sa k návrhu žalovanej na vykonanie
dokazovaniavýsluchomsvedkov,vovzťahukžalobkyninavrhujevykonaťvýsluch písomneodpoveďami
na otázky podľa ustanovenia § 196 ods. 3 C.s.p. cestou elektronickej pošty.

5. Žalovaná v rámci dupliky vo svojom podaní zo dňa 26.03.2018 uviedla, že v celosti popiera a
nesúhlasí s vyjadrením žalobcu zo dňa 20.12.2017, zotrváva na doterajších tvrdeniach a dôkazoch

predložených v konaní. Žalovaná pri scudzovaní predmetných nehnuteľností postupovala de lege lata,
obe osoby žalobkyni blízke, t.j. p. W.Á. a p. O., nie sú právne vzdelané, vyhotovenie predložených
písomností ( t.j. vyjadrení ) bolo nimi spoločne zadané advokátovi, ktorý tieto vyjadrenia vyhotovil na
základe ich konkrétnych požiadaviek a ich „definícii“ ich vzájomnej blízkosti so žalovanou. To, že sú
obe písomnosti obsahovo podobné, považujú v takom prípade za celkom logické až predpokladateľné.

Zástupca žalovanej opätovne uvádza, že nikdy nedošlo k porušeniu jeho práv z predkupného práva, že
napádané prevody spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam (kúpa alebo darovanie ) boli vykonané
medzi osobami blízkymi. Z uvedeného dôvodu žalovaná nereagovala na výzvy na predloženie ponuky
na prevod spoluvlastníckych podielov na pozemkoch evidovaných na LV č. XX, XXX, XXX, XXX pre
k. ú. R., medzi žalovanou v právnom postavení obdarovanej a darcom, ako aj medzi ňou v právnom

postavení kupujúcej a predávajúcim bol v čase vykonania napádaných úkonov vzájomný citový pomer
blízkych osôb v zmysle § 140 OZ, pričom vzťah spoluvlastníka k osobe blízkej je tak významnejší ako
vzťah ku spoluvlastníkovi, v dôsledku čoho neobmedzuje spoluvlastníka pri dispozícii s jeho podielom
vo vzťahu k osobe blízkej predkupným právom. Žalovaná navrhuje výsluch svedkov, vzhľadom na vyšší
vek navrhovaných svedkov, zdravotné komplikácie, vzdialené miesto trvalého bydliska od miesta sídla

súdu, žiada súd o postup podľa § 196 ods. 3 C.s.p., t.j. aby na otázky svedok odpovedal písomne,
nakoľko takýto postup sa javí ako hospodárny.

6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom
dňa 15.10.2018, 18.11.2019, 01.06.2020, 02.06.2021, 30.06.2021, vypočul strany sporu, vrátane ich

zástupcov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh zo dňa
19.05.2017, vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.07.2017, vyjadrenie žalobcu- replika zo dňa 20.12.2017,
vyjadrenie žalovaného - duplika zo dňa 26.03.2018, kópie výpisov z LV č. XXX, XXX, XXX, XX- k.ú. R.,
darovacia zmluva zo dňa 29.04.2015, kúpna zmluva zo dňa 29.04.2015,výzva na predloženie ponuky na
prevod spoluvlastníckych podielov zo dňa 01.02.2016, stanovisko darcu zo dňa 21.07.2017, stanovisko

predávajúceho zo dňa 21.07.2017, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z
ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Strany sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX, XXX, XXX, XX k.ú. R..
Žalovaná nadobudla časť podielov na uvedených nehnuteľnostiach na základe darovacej zmluvy zo dňa

29. 04.2015 uzatvorenej medzi ňou ako obdarovanou a p. P. O. ako darkyňou, časť podielov na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako kupujúcou a A. W. ako predávajúcou (konkrétne veľkosti
podielov ako v bode 2 rozsudku). Žalovaná v čase spísania darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy bola už
podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností (na základe darovacej zmluvy z 2012).

8. Z výzvy na predloženie ponuky na prevod spoluvlastníckych podielov zo dňa 01.02.2016 vyplýva, že
žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu obrátila na žalovanú, nakoľko v súlade s ustanovením
§ 603 ods.3 OZ prejavila záujem o nadobudnutie spoluvlastníckych podielov vo vzťahu k pozemkom
na LV č. XXX, XXX, XXX, XX- k.ú. R., za rovnakých podmienok, ako boli stanovené v scudzovacích
zmluvách, nakoľko má za to, že došlo k porušeniu jej predkúpneho práva pri uzatvorení darovacej

zmluvy zo dňa 29.04.2015, ako aj kúpnej zmluvy zo dňa 29.04.2015. Týmto bola žalovaná vyzvaná
na predloženie ponuky na prevod uvedených spoluvlastníckych podielov, v opačnom prípade bola
upozornená na možnosť podania žaloby na súd.9. Vo veci bolo uznesením súdu zo dňa 20.06.2017 na návrh žalobcu nariadené neodkladné opatrenie,
ktorým sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trnava sp.
zn. 16C 45/2017 žalovanej X. O., K.. XX. XX. XXXX, zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať, najmä

sa jej zakazuje scudziť, zriaďovať vecné bremená, darovať, prenajímať, predať, zaťažovať záložným
právom, dať ako zábezpeku nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. R., obec R., okres Trnava, zapísané
na listoch vlastníctva vedených Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to na:
a/ LV č. XX, pozemky vedené ako parcely registra „C“:
parc. č. XX/X - záhrady, o výmere 2.XXX m2,

parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
v podiele 9/12-ín k celku
b/ LV č. XXX pozemky vedené ako parcely registra „A.“:
parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2,
parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2,
parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2,

parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XX.XXX m2,
parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2,
parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2,
parc. č. XXX/XXX - orná pôda o výmere X.XXX m2, v podiele 9/12-ín k celku.
c/ LV č. XXX pozemky vedené ako parcely registra „A.“:

parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2,
parc. č. XXX - ostatné plochy o výmere XXX m2,
v podiele 1/2-ice k celku.
d/ LV č. XXX pozemky vedené ako parcely registra „D.“:
parc. č. XX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2,

parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
v podiele 15/24-ín k celku.

10. V stanovisku predávajúceho - p. A. W. zo dňa 21.07.2017 táto potvrdzuje, že v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy mali so žalovanou takmer rodinný vzťah, ktorý trvá doposiaľ. Prehlasuje, že žalovaná jej,

aj jej synovi Y. finančne vypomohla, podala pomocnú ruku, pričom v prípade potreby vie, že sa na ňu
môže obrátiť aj dnes. Dlhé roky ich spoločného priateľstva nie je možné spochybniť. Potvrdzuje, že jej
bol pri podpise zmluvy pojem blízkej osoby vysvetlený, má za to, že táto vzájomná blízkosť existovala
v čase uzatvorenia zmluvy a naďalej aj trvá. V stanovisku potvrdila, že prípadnú ujmu žalovanej by
pociťovali ako ujmu jej vlastnú, čo je ochotná dosvedčiť aj pred súdom.

11. V stanovisku darcu - p. P. O. zo dňa 18.07.2017 táto potvrdzuje, že v čase uzatvorenia darovacej
zmluvymalisožalovanoutakmerrodinnývzťah,ktorýtrvádoposiaľ.Prehlasuje,že žalovanájejfinančne
vypomohla, podala pomocnú ruku, pričom v prípade potreby vie, že sa na ňu môže obrátiť aj dnes. Dlhé
roky ich spoločného priateľstva nie je možné spochybniť. Potvrdzuje, že jej bol pri podpise zmluvy pojem

blízkej osoby vysvetlený, má za to, že táto vzájomná blízkosť existovala v čase uzatvorenia zmluvy a
naďalej aj trvá. V stanovisku potvrdila, že prípadnú ujmu žalovanej by pociťovali ako ujmu jej vlastnú,
čo je ochotná dosvedčiť aj pred súdom.

12. Na pojednávaní dňa 15.10.2018 sa strany pridržiavali svojich doterajších písomných vyjadrení, zo

strany zástupcu žalovanej bolo upresnené, že predmetné nehnuteľnosti pochádzajú z dedičstva po A.
B., ktorý bol ujom žalobkyne (mamin brat).
Tiež uviedol, že medzi žalovanou a scudzovateľkami je vzdialený príbuzenský vzťah, scudzovateľky
sú netere tety žalovanej. Scudzovateľky sa so žalovanou poznajú od malého dieťaťa, medzi týmito
osobami bol v minulosti vzájomný vzťah intenzívnejší, pani O., aj pani W. žijú v O., žalovaná v I.,

ich navštevovanie je momentálne založené na menšej peridiciodite, toto je zapríčinené obmedzenou
pohybovou schopnosťou oboch scudzovateliek - navrhnutých svedkýň. Keď je žalovaná v O., spolu
sa stretnú, napr. v cukrárni, problém je v tom, že obe scudzovateľky nemajú mobilný telefón. V čase
uzatvorenia scudzovacích zmlúv ich kontakty boli intenzívnejšie. Žalovaná im poskytovala finančné
prostriedky, nakoľko majú v zásade pravidelne finančné problémy. V čase, keď bola p. W. vo výkone

trestu odňatia slobody, všetky záležitosti žalovaná riešila namiesto nej. Žalovaná taktiež uhrádzala dlhy
scudzovateliek, či už voči fyzickým osobám, alebo voči verejnému sektoru. Vzhľadom na každodenné
povinnosti všetkých zúčastnených strán nie je možné každodenné stretávanie sa. Dlhodobo vzťah
scudzovateliek a žalovanej charakterizoval ako vzťah rodinný, prakticky spolu vyrastali. Z rodinnej vetvy,z ktorej pochádza žalovaná, je žalovaná voči scudzovateľkám najbližším príbuzným. Je pravda, že
scudzovateľky a žalovaná neboli spolu nikdy napr. na dovolenke, alebo nechodia spolu na výlety, toto
je však zapríčinené nepriaznivou finančnou situáciu scudzovateliek.

13. Z výsluchu svedkyne p. O. na dožiadanom súde dňa 27.06.2019 na základe otázok kladených
zástupcami strán vyplýva, že so žalovanou sa poznajú odmalička, chodili na dedinu k ich babke,
spoločne sa hrávali, vzťah označila ako dobrý, priateľský, rodinný. Uviedla, že žalovaná jej finančne
pomohla, keď nemala peniaze, pomoc neodmietla. Uviedla, že pozná jej dcéry- J. U. Q., obe sú vydaté,

J. má 1 dieťa, býva v byte v I., Q. 2 deti, býva v rodinnom dome v Q., obe majú VŠ, pracujú na úrade.
So žalovanou sa stretnú podľa toho, ako majú voľno, niekedy raz za mesiac, telefonujú si. Záľuby
žalovanej uviedla kvety a čítanie kriminálok, charakterizovala ju ako dobrosrdečnú, nie lakomú. Uviedla,
že žalovaná pracovala ako účtovníčka na železnici, teraz je už na dôchodku, má problémy s chrbticou
a astmu. V čase uzatvárania zmlúv považovala žalovanú za blízku osobu a dobrú priateľku, celý
proces vybavoval Y. (synovec) spolu s advokátom. Uviedla, že v prípade choroby, či iných problémov

by žalovanej samozrejme pomohla, ujmu žalovanej by pociťovala ako vlastnú, určite by mala vnútornú
potrebu žalovanej pomôcť, ak by u nej taká ujma nastala. Uviedla ďalej, že je vdova od roku 2005, býva
v 1-ibovom byte, má 1 slobodnú dcéru, táto má hotelovú školu, robí na Zlatých pieskoch. vnúčatá nemá,
má sestru A.. Vedela uviesť dátum narodenia žalovanej, adresu pobytu, vzdelanie - stredná štvorročná
škola, meno jej manžela- Ľ., vek dcér. S pani O. sa navštevujú buď u nej- napríklad na sviatky, alebo

v meste v cukrárni, v roku 2018 sa stretli asi 3-4-krát, v roku 2019 asi 2-3 krát, na dovolenky spolu
nechodia. Potvrdila, že tlačivo - stanovisko darcu vybavoval synovec Y., aj pre jej sestru, podpisy boli
overovať na úrade.

14. Z výsluchov svedkyne p. W. na dožiadanom súde dňa 27.06.2019 na základe otázok kladených

zástupcami strán vyplýva, že vzťah so žalovanou považuje za veľmi dobrý, priateľský a rodinný, poznajú
sa roky, je to neter švagrinej jej mamy, navštevujú sa sporadicky, majú na seba telefonický kontakt,
počet stretnutí v roku 2018 nevedela uviesť. Žalovaná jej pomohla v čase, keď nemala peniaze, nikdy
neodmietla pomoc. Uviedla, že žalovaná má syna a dcéru, sú zosobášení, počet vnúčat uviesť nevedela.
Ako záľuby žalovanej uviedla kvietky, záhradu, kriminálky, charakterizovala ju ako kľudnú povahu, ona

je práve opak. Bola úradníčka, nevie, či stále vykonáva toto povolanie. Uviedla, že v prípade choroby, či
iných problémov by žalovanej samozrejme pomohla, ujmu žalovanej by pociťovala ako vlastnú. Ohľadne
vybavovania zmlúv uviedla, že všetko vybavoval jej syn aj s právnikom, kúpna cena bola zaplatená do
rúk, jej spôsob stanovenia si nepamätala. Uviedla tiež, že je rozvedená, býva na ubytovni, má 2 deti,
dcéra má zmrzlináreň, vypomáha tam, syn býva u priateľky na Č. B., má 1 vnúčika, jednu sestru. Vedela

uviesť dátum narodenia žalovanej, adresu pobytu, spoločné dovolenky neabsolvovali, z finančných
dôvodov, jej dôchodok je len 160,- Eur.

15. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní konanom dňa 18.11.2019 vyplýva, že p. W. mala podlžnosti
voči DÚ, kde vyplácali jej podlžnosť. Dohoda bola taká, že keď bude mať peniaze, jej ich vráti, viac menej

to bolo zohľadnené v kúpnej zmluve. Aj keď bolo konania na dedičskom, nemali ako zaplatiť poplatky,
aj tieto žalovaná zaplatila za ňu. Pri p. O.Y. to bolo rovnako pri dedičských poplatkoch. Pomáhala jej aj
s tým podaním na dodatočné dedičské konanie, keď dedili po mame, keď potrebovala peniaze, tak jej
požičala. Deti p. W. mali finančné problémy, exekúcie, nemohli jej pomôcť, p. O.Y. má jednu dcéru, ktorá
len teraz ukončila hotelovú školu, preto jej rovnako finančne vypomáhala. Suma, ktorou pomohla, bola

asi okolo 1.500,-Eur, išlo o výpomoc na daňovom. Ďalej na otázky uviedla, že pracovala ako účtovník do
roku 2017. Od minulého pojednávania je týmito dvomi ženami v kontakte len telefonicky, raz za kvartál.
Intenzita kontaktu bola takáto aj v r. 2015, možno aj častejšie, keďže robila v Bratislave, keby mali lepšie
zdravie, stretávali by sa aj častejšie. V Bratislave sa navštevovali v cukrárni, stretnutia dohadovali cez
P. dcéru, Y. - syna A., ten mal stánok so zmrzlinou, oproti zimnému štadiónu, bola aj tam za ním. Na

otázku uviedla, že p. W. bola aj vo výkone trestu za krádež, bola tam 2 mesiace, okolo r. 2015. Ohľadne
bližšieho popísania ich vzťahu uviedla, že jej teta - otcova sestra je manželkou Q. S., ktorý je brat ich
mamy - K. V., svedkyne sú jej dve dcéry. Na pojednávaní dňa 02.06.2021 na otázky súdu upresnila, že
ona má 2 deti- dcéry J. U. Q., B. je jej zať, ona je po operácii kolena. Stará sa o pani U. S.Ž., varí jej,
perie, zaplatí šeky, manžel Q. zomrel v roku XXXX, deti nemali, je ročník XXXX, býva v V.. Do budúcna

sporných plánuje na pozemkoch urobiť sad a tak nejak to využiť.

16. Z výsluchu p. P. W. na pojednávaní konanom dňa 18.11.2019 vyplýva, že so žalobkyňou sa
zoznámila na konci roka 2011, mali spoločnú známu, v r. 2012 bolo dedičské konanie na notárskomúrade u JUDr. Opatovského, žalobkyňa ju požiadal, či by jej pomohla, keďže už vtedy mala XX
rokov, pretože rodine nedôveruje. Na notárskom úrade spoznala p. O., videla tam aj p. W. a p. O..
Od začiatku boli dohodnuté, že majetok sa predá spoločne, a vždy keď to chcela dať do realitnej

kancelária, bolo povedané, aby ešte chvíľu počkala, asi 4 roky dozadu žalobkyňa opäť navštívila
Slovensko za účelom predaja pozemkov, vtedy nedošlo k dohode medzi žalobkyňou a žalovanou,
žalobkyňa nesúhlasila s ponúknutou sumou zo strany žalovanej na odpredaj, počas toho, zistila z
katastra,žedošloktýmtoprevodom.Následneoslovilaadvokáta,tenposielalp.O.dopis,vktoromžiadal
stretnutie na vysporiadanie majetkov mimosúdnou cestou, zo strany žalovanej nedošla žiadna odpoveď,

nereagovala. Pani žalobkyňa hovorila o tom, že jej mama mala obrovský vzťah k Slovensku, posielala
peniaze bratom, ktorí žili na Slovensku a títo následne previedli vlastníctvo na ich sestru (H. mamu) a
preto H. mala takýto veľký podiel. V konaní bolo vyslovené podozrenie, že ona ako jej splnomocnený
zástupca má záujem o jej majetky, na preukázanie, že to tak nie je, poukazuje na Notársku zápisnicu,
ktorá hovorí o tom, že keď sa tie majetky predajú, akým spôsobom sa pošlú peniaze do U.. Podľa nej
žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nie je ich žiadna rodina. Na dedičskom konaní v r. 2012/2013 p. H. nechcela

od začiatku komunikovať s p. A. a P.. Až do roku 2012 bola žalobkyňa väčšinovým vlastníkom pozemkov.
Idea bola taká, že pozemky sa predajú. Na otázku, ako vnímala interakciu na dedičskom konaní medzi
p. O., W. a p. O. uviedla, že každý išiel svojou vlastnou cestou, mala pocit, že p. O. na p. O. a W. kontakt
nemá, ani ona na ne nemala kontakt.

17. Z písomných odpovedí žalobkyne ( č.l. 288-290 spisu) na otázky formulované stranou žalobcu aj
žalovaného objasnila rodinné vzťahy medzi stranami konania, aj medzi svedkyňami. A. a U. B. boli jej
starí rodičia, mali 5 detí-U., X., V., A. U. F.- to jej mama, žalobkyňa je jediná žijúca vnučka. V. mala 3 deti-
X., Q. U. K. S. V.Š.- táto mala 2 deti-A. V.Č. W. a P. V.Á. O. (svedkyne). Pani O. nadobudla pozemky

darovaním od vdovy po Q. S.Ž.- U. S., vykúpila čiastky aj od A. U. P.. S pani O. sa stretla prvýkrát v roku
2011 v R., zastupovala U. S.. Podľa nej nepoznala P. U. A.. V roku 2015 sa opäť stretla s pani O., vtedy
rýchlo kúpili čiastky od A. U. P., chceli, aby im predala aj svoj podiel. Preto podala návrh na súd, mali jej
dať vedieť, že to kúpili. Myslí si, že sa to malo predať naraz. Kontakt s p. W. nemá, s p. O. mala kontakt
pred rokmi, keď od nej pýtala plnomocenstvo, aby jej pozemky darovala. Pani O. písala mail ohľadne

zaslania ponuky na predaj, nedostala odpoveď.

18. Z výsluchov svedka p. F. (č.l 247) na pojednávaní konanom dňa 02.06.2021 vyplynulo, že svedok
je zaťom žalovanej, jeho manželkou je dcéra žalovanej J.. V rámci výsluchu uviedol, že jeho svokra-
žalovaná sa stará o p. U. S., ktorá je tetou A. W. a P. O.. Pani. U. S. darovala žalovanej podiely na

pozemkoch v Q. aj v R..
S p. W. a p. O. sa svedok pozná asi od roku 2011, kedy sa zoznámil s manželkou-dcérou žalovanej.
On ich vníma ako sesternice, ide o netere tej istej tety jeho svokry, stretávajú sa asi 3-4 krát ročne, sám
bol pri niektorých stretnutiach, asi 5-6 krát. Stretnutia sa konali pri príležitostiach osláv, pohrebov, alebo
podľa dohody, určite sa stretli pri pohrebe manžela p. W.. Spomína si aj na stretnutie v zmrzlinárni syna

p. W.S., bavili sa, čo sa od posledného stretnutia udialo, kto sa oženil, kto má dieťa a tak...Boli tam deti
p. W. -Y., W., A., P. a svokra. Tiež si pamätá na návštevu v byte p. O., po jej hospitalizácii, oslovovali sa
krstnými menami, svokru oslovujú „W.“, s ním si p. W. potykala. Spomína si na finančnú výpomoc cca
spred 10 rokov, išlo o vyrovnanie dlhu cca 1.000-2.000,- Eur p. W. voči daňovému úradu. U p. O. išlo tiež
o poplatky v dedičskom konaní, bol osobne pri tom, keď p. W. vravela, že peniaze vráti, keď bude mať,

ich sociálne pomery označil tak, že patria k nižšej sociálnej vrstve. Sám bol nápomocný pri vypracovaní
scudzovacích zmlúv, pamätá si, že boli overiť podpisy. Jeho domnienky ohľadne uzatvorených zmlúv sú
také, že p. P. zrejme cítila väčší záväzok, a preto podiely darovala. Aj p. S. darovala žalovanej pozemky,
za to, že sa o ňu starala. P. W. prejavila vôľu pozemky previesť kúpnou zmluvou. Suma kúpnej ceny
pri p. W. vychádzala z ohodnotenia v dedičskom konaní, cena je primeraná trhovej cene, navyše ak z

uvedenéhonieježiadeninýbenefit,nakoľkonebolianiinéponukyodžiadnehokupujúceho. Surčitosťou
vie povedať, že pri uzatvorení zmlúv bol medzi scudzovateľkami a žalovanou blízky vzťah, poznali sa
od detstva. Pamätá si, že všetci spolumajitelia mali záujem pozemky predať, avšak žiadna ponuka
od dedičského konania nebola, pamätá si stretnutie v hoteli Holiday In v Trnave, stretnutie iniciovala
žalobkyňa, bolo to cca v roku 2015, ponúkla na predaj pozemky za vysokú cenu, orná pôda za 10 Eur

za m, žalovaná tak rovnako ponúkla pri takto vysokej cene svoj podiel, žalobkyňa neprejavila záujem.
Podľa neho za relevantný považoval odhad hodnoty v dedičskom konaní v roku 2011, to zohľadňovalo
trhové ceny. Profit z pozemkov je podľa neho záporný, sú náklady s jeho údržbou- kosenie, odpadky,
tieto činnosti robí on.19. Žalobca na pojednávaní dňa 30.06.2021 v rámci záverečných rečí uviedol, že z vykonaného
dokazovania nevyplýva blízky vzťah medzi žalovanou a p. W. a p. O., uvedené osoby sú síce vzájomne

rodinne prepojené, ide o však o vzdialenú rodinu. Z výsluchu uvedených osôb je zrejmé, že sa stretávajú
približne3-krátdorokaodôvodňujúcvzdialenosťoubydlísk,vyššímvekom,zdravotnýmstavom.Nakoľko
bydliskožalovanej-I.abydliskásvedkýň-O.súcca50km spravidelnýmspojenímvlakomaautobusom,
toto nemožno brať ako relevantný dôvod menej častého stretávania sa. Podozrivé je, že sa nestretávajú
počas sviatkov, ani na oslavy narodenín, či svadby dcér žalovanej, ich stretnutia sú viac-menej náhodné.

Blízky vzťah nebol potvrdený ani svedkom p. F.. Z čestných vyhlásení aj z výpovedí svedkýň možno
vycítiť účelovosť tvrdení a snahu odvrátiť pozornosť od porušenia predkúpneho práva. Od počiatku
je tu jednotiaci úmysel žalovanej zmocniť sa spoluvlastníckych podielov od slabších jedincov a získať
rozhodujúci podiel hlasov pri nakladaní s nehnuteľnosťou v podielovom spoluvlastníctve. Vzťah blízkych
osôb by mal trvať pred prevodom, ako aj po prevode, nemá byť účelovo vytvorený. Z údajných stretnutí
medzi žalovanou a svedkyňami neexistujú žiadne dôkazy, existenciu stretnutí nevie nikto spoľahlivo

preukázať. Žalobca súdu predložil ďalšie listinné dôkazy, ktoré preukazujú vzťahy medzi dotknutými
osobami. Poukazuje na rozhodnutia súdov ohľadne posudzovania blízkeho vzťahu v zmysle § 116
OZ (KS BB 12Co/154/2017, 11Co/309/2018, 16Co/86/2019) . Na základe uvedeného žiada žalobca
rozhodnúť v zmysle žalobného petitu a priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

20. Žalovaný na pojednávaní dňa 30.06.2021 v rámci záverečných rečí poukázal na Uznesenie ÚS
SR z 28.06.2016 č.k. III ÚS/445/2016 - 10, z ktorého vyplýva, že obsahom zmluvy musia byť rovnaké
podmienky,zaktorýchnadobudolnadobúdateľpodielnaveciodpôvodnéhopodielovéhospoluvlastníka.
V prípade navrhovanej kúpnej zmluvy absentujú viaceré náležitosti: správna kúpna cena v článku II.,
splatnosť kúpnej zmluvy v článku III.( t.j. dve splátky, oproti splatnosti 15 dní), chýba povinnosť úhrady

dlhov voči DÚ, čl. IV. ods. 2, absentuje povinnosť a podmienky odovzdania predmetu kúpy a povinnosť
spísať zápis o prevzatí daru, osobitná úprava prechodu nebezpečenstva škody na predmete kúpy podľa
čl. IV. ods. 5 kúpnej zmluvy, chýba deľba nákladov podľa čl. IV ods. 6 a 8, absentuje úprava čl. IV. ods. 8
a čl. VI. ods. 6. - úprava vzájomného vyporiadania. Tiež namieta kúpnu cenu, nie je zrejmý výpočet, jej
odôvodnenie a správnosť, výška sumy nebola v konaní preukázaná, taktiež namieta veľkosti podielov,

žalobca vychádza pri výpočte z veľkosti podielov z aktuálneho stavu, nie zo stavu v čase napádaných
prevodov.
Žalobca sa tak okrem nahradenia prejavu vôle domáha aj úpravy obligačného záväzku medzi zmluvnými
stranami, čo je neprípustné.
Vprípadenahradeniaprejavuvôlepridarovacejzmluvežalobcaprekročilzákonnýrámec,kedysamohol

domáhať maximálne neplatnosti tohto úkonu, nie však nahradenia prejavu vôle spôsobom, aký žiada.
Z predložených dôkazov nevyplýva žiaden taký dôkaz, ktorý by rozporoval existenciu blízkeho vzťahu
medzi žalovanou a pôvodnými scudzovateľkami, resp. ktorý by takúto blízkosť vyvrátil. Nechá na
zvážení súdu, prečo emailová komunikácia predložená žalobcom je bez dátumov. Navrhuje, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

21. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116 , 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného

práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka, Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od
nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré

protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré
sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach,
inak je popretie neúčinné. (2)Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosťkonania.(1)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

Podľa § 191 Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 229 ods. CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

22. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobcu na nahradenie prejavu vôle
žalovaného uzatvoriť so žalobcom kúpnu a darovaciu zmluvu. Uvedený nárok si žalobca uplatňuje na
tom skutkovom základe, že strany sporu sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností vedených na. LV
č. XX, XXX, XXX, XXX pre k.ú. R., pričom žalovaná časť z podielov na uvedených nehnuteľnostiach
nadobudla dňa 29.04.2015, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s p. A. W. a na základe

darovacej zmluvy s p. P. O.. Nakoľko predchodkyne žalovanej pred scudzovacími úkonmi (kúpna a
darovacia zmluva) neponúkli predmetné podiely žalobkyni na predaj, žalobkyňa má za to, že porušili
tým jej predkúpne právo podľa § 140 OZ, následkom čoho je patrí nárok vyplývajúcich z § 603
ods.3 OZ, tzn. od nadobúdateľa- žalovanej sa môže domáhať, aby jej vec ponúkol na predaj, resp.
jej zostane predkúpne právo zachované. Nakoľko žalovaná ani na výzvu uvedené podiely žalobkyni

doposiaľ neponúkla na predaj, žalobným návrhom sa žalobkyňa domáha tak nahradenia jej prejavu
vôle spočívajúcom v uzatvorení darovacej a kúpnej zmluvy, ktorých presné znenia sú súčasťou
žalobného petitu. Obrana žalovanej spočíva v tvrdení skutočnosti, že predkúpne právo nebolo jej
právnymi predchodkyňami porušené, nakoľko prevod spoluvlastníckych podielov medzi žalovanou a
scudzovateľkami bol prevodom medzi blízkymi osobami v zmysle § 116 OZ, v ktorom prípade ostatní

spoluvlastníci nemajú na prevádzané podiely predkúpne právo. Ako zásadnú otázku na posúdenie
dôvodnosti nároku žalobcu je nutné zhodnotiť, či medzi žalovanou a scudzovateľkami - p. O. a pani
W. existoval v čase prevodu vzťah blízkych osôb, a teda, či v čase prevodu mali povinnosť ponúknuť
predmet prevodu ostatným spoluvlastníkom, resp. či došlo k porušeniu predkúpneho práva, a či
uplatnený nárok žalobcovi prináleží.

23. Blízkou osobou v zmysle §116 OZ je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Blízke osoby sú pojmom súkromného práva, pričom
zasahuje do viacerých právnych odvetví a spoluurčuje aplikáciu právnych noriem odvolávajúcich sa na

blízke osoby. Určité pravidlo správania sa totiž neuplatní, ak sa preukáže, že medzi konajúcim a ďalšou
osobou je vzťah blízkych osôb. Z uvedenej definície vyplýva, že blízke osoby sa rozdeľujú do 2 skupín,
a to príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel, v tomto prípade ide o blízke osoby bez akéhokoľvek
obmedzenia a ďalších podmienok. Druhú skupinu blízkych osôb tvoria tzv. „iné osoby“. V tejto kategórii
musí medzi nimi existovať rodinný alebo obdobný pomer, pričom ďalšou kumulatívnou podmienkou je,

ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom
je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať
so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami. Podmienka posúdenia
toho, či by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, je vždy vecou
posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť.

24. Z uvedeného tak vyplýva, že sa vyžaduje vyššia intenzita vzťahu, ako je obvyklá medziľudská
súdržnosť, na to, aby súd v prípade tzv. „iných osôb“ skonštatoval existenciu blízkeho vzťahu. Napríklad
aj priateľstvo medzi osobami môže v niektorých prípadoch predstavovať silnejšie puto než v rodinných
vzťahoch,pričomintenzitasamotnéhopriateľskéhovzťahuzávisíodmnožstvaaspektov.Okolnosť,žesa

uvedené osoby aj dlhšie nevídajú a nestretnú (samozrejme bez toho, aby medzi nimi došlo k nejakému
konfliktu), nie je jediným meradlom blízkosti vzťahu. Pojem blízkej osoby je tzv. „typovým pojmom“, kedy
nedostatok intenzity jedného znaku charakteristického pre blízky vzťah môže byť nahradený znakom
iným.25. Na preukázanie blízkosti vzťahu medzi žalovanou a scudzovateľkami bolo vykonané dokazovanie,
z ktorého pre súd vyplynulo, že vzťah uvedených osôb je vzťahom „blízkych osôb“ v zmysle §

116 OZ, tzn. pre súd vyplynula dostatočná intenzita a dôvernosť medzi uvedenými osobami tak,
aby uvedený vzťah zaradil do kategórie blízkych osôb. Súd takýto záver prijal predovšetkým z
výsluchov samotných scudzovateliek- svedkýň vykonaných dožiadaným súdom, kedy bolo ozrejmené,
že medzi týmito osobami existuje vzdialený rodinný vzťah (žalovaná je neter od švagrinej mamy).
Všetky sa poznajú navzájom odmalička, v podstate spolu vyrastali, stretávali sa u starých rodičov

svedkýň, obe scudzovateľky zhodne uviedli, že žalovaná im „vždy pomohla, nikdy pomoc neodmietla“.
V ťažkých životných situáciách im finančne vypomáhala, a to vyplatením dlhov na daniach, v
sociálnej poisťovni, či poplatkov za dedičské konanie, pričom túto pomoc im poskytla prednostne pred
vlastnými deťmi scudzovateliek, Uvedené osoby navzájom poznajú svoje dátumy narodenia, adresy,
rodinných príslušníkov, zdravotný stav, dosiahnuté vzdelania, prípadne predchádzajúce zamestnania.
Nestretávajú sa síce na pravidelnej týždennej, či mesačnej báze, toto však bolo vysvetlené vyšším

vekom svedkýň, tiež ich zdravotným stavom, ako aj tým, že nežijú v jednom meste, navyše svedkyne
nedisponujú vlastným telefónom, takže kontakt na ne bol zväčša cez ich deti, čo stretnutia komplikovalo.
Súd pre posúdenie intenzity vzťahu považoval za nosné práve tú skutočnosť, že žalovaná bola v
podstate jedinou osobou, ktorá svedkyniam pomohla v ťažkých chvíľach, pričom túto pomoc poskytla
napriek tomu, že tu existovali „pokrvne bližšie osoby“- vlastné deti, ktoré pomôcť zrejme nedokázali.

Uvedené napokon svojou výpoveďou potvrdil aj svedok p. F., ktorý bol častokrát prítomný pri uvedených
stretnutiach napr. v cukrárni, vzťah uvedených osôb prirovnal ku vzťahu „ako sesternice“, popísal
ho tak, že sa stretávali 3-4 krát ročne, pri rodinných príležitostiach, alebo sviatkoch, on zväčša bol
vodičom žalovanej. Námietky žalobcu o nepreukázaní blízkeho vzťahu výsluchmi svedkov, ako aj
žalovanej považoval súd za nedôvodné, zo strany žalobcu nebol predložený žiaden dôkaz o opaku.

Nížšia frekvencia stretávaní uvedených osôb nie je tak jediným meradlom blízkosti vzťahu v zmysle
argumentáciežalobcu,tentomôžebyťnahradenýinýmznakom,napríkladformouaintenzitouvýpomoci,
ktorú si strany poskytovali.

26. Zo samotného stanoviska oboch svedkýň zo dňa 21.07.2017 - či už v pozícii darcu ( p. O.), či

predávajúceho (p. W.), vyplýva, že ním potvrdzujú ich takmer rodinný vzťah, nakoľko im žalovaná podala
pomocnú ruku, pričom v prípade potreby obe vedia, že sa na ňu môžu obrátiť aj dnes. Potvrdzujú, že im
bol pojem blízkej osoby vysvetlený, pričom obe majú za to, že táto vzájomná blízkosť existovala v čase
uzatvorenia zmluvy a naďalej aj trvá. Rovnako v stanovisku potvrdili, že prípadnú ujmu žalovanej by
pociťovali ako ujmu im vlastnú, čo sú ochotné dosvedčiť aj pred súdom. Námietky žalobcu o zhodnom

zneníuvedenéhostanoviskaobochsvedkýň,atýmoúčelovostiuvedenéhostanoviska,súdnepovažoval
za relevantné, keďže cieľom uvedeného listinného dôkazu, ktorý obe scudzovateľky sledovali, bol
ten istý, a to preukázanie a potvrdenie blízkosti ich vzájomného vzťahu k žalovanej. Nakoľko pre
vyhotovenie uvedeného dokumentu pre ich neznalosť práva sa obrátili na toho istého advokáta, ktorý
znenie stanoviska naformuloval takmer zhodne, nie je dôvodné pre tieto okolnosti ho spochybňovať.

27. Súd tak po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že vzťah medzi žalovanou a scudzovateľkami
- p. A. W. a p. P. O. bol vzťahom blízkych osôb, v takom prípade pri prevode medzi blízkymi
osobami v zmysle § 116 OZ ostatní spoluvlastníci nemajú na prevádzané podiely predkúpne právo,
tzn., ak scudzovateľky previedli spoluvlastnícke právo na žalovanú, neboli povinné predtým ponúknuť

spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom- žalobkyni. V takomto prípade vzťah
spoluvlastníka k blízkej osobe potom zákon považuje za významnejší, v dôsledku čoho spoluvlastníka
neobmedzuje v dispozícii s jeho podielom vo vzťahu k osobe blízkej predkúpnym právom. Z uvedeného
potom vyplýva pre súd záver, že zo strany scudzovateliek nedošlo k porušeniu predkúpneho práva, a
teda nárok uplatnený žalobou žalobkyni neprináleží, žaloba je tak nedôvodná.

28. Na listinné dôkazy predložené žalobcom na poslednom pojednávaní súd v zmysle § 153 ods.
2 CSP neprihliadal a nezhodnotil ich v rámci dokazovania, nakoľko tieto neboli predložené v súlade
so zásadou včasnosti, hospodárnosti a koncentrácie konania, žalobca ich mohol predložiť skôr, ich
predloženie na pojednávaní, ktoré bolo nariadené už len za účelom prednesov záverečných rečí, nebolo

tak hospodárne, súd sa nimi nezaoberal.29. Nad rámec uvedeného odôvodnenia súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak by súd vzťah
uvedených osôb neposúdil ako vzťah blízkych osôb, žalobe by nebolo možné vyhovieť, a to z
nasledujúceho dôvodu:

30. V časti nahradenia prejavu vôle žalovanej uzatvoriť so žalobkyňou darovaciu zmluvu, takýto nárok
žalobkyni zo žiadneho ustanovenia zákona nepatrí, nakoľko aj v prípade porušenia predkúpneho práva
by sa žalobkyňa mohla domáhať „iba“ uzatvorenia kúpnej zmluvy ( resp. nahradenia jej prejavu vôle),
v žiadnom prípade nie zmluvy darovacej, nakoľko zo samotného znenia § 603 ods.3 OZ vyplýva, že

pri porušení predkúpneho práva sa môže oprávnený domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na
predaj. Skutočnosť, že predkúpne právo sa má uplatniť aj pre prípady iného scudzenia, nielen pre prípad
kúpnej zmluvy ( teda aj pre prípad darovania) však neznamená, že rovnakú scudzovaciu zmluvu by mal
uzatvoriť nadobúdateľ s osobou oprávnenou z porušenia predkúpneho práva. Súd má za to, že aj v
prípade porušenia predkúpneho práva pri bezodplatnom prevode formou darovacej zmluve je možné
sa domáhať iba ponuky na predaj (napr. za všeobecnú cenu), a nie na uzatvorenie darovacej zmluvy,

tak, ako to žalobkyňa žiadala žalobným petitom.

31. V časti nahradenia prejavu vôle žalovanej uzatvoriť so žalobkyňou kúpnu zmluvu by rovnako
nebolo možné návrhu vyhovieť ani v prípade, ak by súd vzťah uvedených osôb neposúdil ako vzťah
blízkych osôb, nakoľko samotná kúpna zmluva, ktorej znenie bolo súčasťou výroku navrhovaného

rozsudku, nebola v podstatných náležitostiach totožná s pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou. Nie
je zrejmé, prečo kúpna cena za prevádzaný spoluvlastnícky podiel v navrhovanom znení rozsudku
bola stanovená vo výške 1.773,75,-Eur, pričom pôvodná kúpna cena v zmluve zo dňa 29.04.2015 bola
4.620,-Eur. Rovnako nie sú zrejmé veľkosti podielov, ktoré sa majú navrhovanou kúpnou zmluvou pri
nahradenívôležalovanejpreviesť,nakoľkotietonezodpovedajúprevádzanýmpodielomvzmluvezodňa

29.04.2015. Rovnako aj iné podmienky v navrhovanej zmluve nie sú zhodné. Pri porušení predkúpneho
práva totiž platí zásada, že ponuka na kúpu pre oprávnenú osobu sa musí realizovať za rovnakých
podmienok, za ktorých došlo pri scudzovacom úkone, pri ktorom bolo predkúpne právo porušené. Ak
potom návrh žalobcu neobsahoval rovnaké podmienky (minimálne v predmete a cene prevodu), pričom
súd do obsahu navrhovanej zmluvy zasahovať nemôže, takýto návrh je potom rovnako nedôvodný a

neprípustný.

32.Súdtakkonštatuje,žezvykonanéhodokazovanianebolopreukázané,žežalobcoviprináležížalobou
uplatnený nárok na nahradenie prejavu vôle žalovanej smerujúci k uzatvoreniu kúpnej a darovacej
zmluvy, nakoľko z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že k porušeniu predkúpneho práva nedošlo,

nakoľko scudzovateľky boli vo vzťahu k žalovanej blízkymi osobami, a teda nebolo ich povinnosťou
ponúknuť pred scudzením podiel žalobkyni. Ak teda k porušeniu predkúpneho práva nedošlo, nevznikol
žalobcovi nárok na nahradenie prejavu vôle žalovanej, nárok uplatnený žalobou tak nie je opodstatnený,
súd ho ako nedôvodný zamietol v plnom rozsahu.

33. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že predmetné konanie má charakter
kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť
uviesť súdu skutočnosti, osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku resp. v prípade obrany,
uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna
teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť

unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné
skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. Dôkazné bremeno týkajúce sa
tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.
V prípade, že neunesie dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôže byť v konaní úspešný. V

prípade, že sporová strana (v tomto prípade žalobca) predkladá súdu dôkazy, z ktorých nemožno bez
akýchkoľvek pochybností vyvodiť ním tvrdené skutočnosti, ktoré sa vzájomne obsahovo nedopĺňajú,
a teda nevytvárajú pravdivý a nespochybniteľný skutkový obraz, táto nemôže byť v konaní úspešná.
Súd v zmysle princípov Civilného sporového poriadku musí vziať na zreteľ všetko, čo v konaní vyšlo
najavo, pričom jeho rozhodnutie vo veci musí byť výsledkom hodnotenia obsahu všetkých dôkazných

prostriedkov. Ak teda rozhodujúce skutočnosti nie sú zrejmé z vykonaného dokazovania, súd musí
konštatovať záver o neexistencii nároku uplatneného žalobcom v konaní. Strana, ktorá v konaní
neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť v konaní úspešná. Je výlučne na strane konania, aké dôkazysúdu predkladá. Je povinnosťou sporovej strany pred podaním žaloby zvážiť si obsah prostriedkov
svojho procesného útoku.

34. Preukázanie porušenia predkúpneho práva, ktoré by oprávňovali žalobcu domáhať sa na nahradenie
prejavu vôle žalovanej nebola žalobcom žiadnym spôsobom preukázaná, súd má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a súd musel žalobu zamietnuť. Na základe tohto možno vyvodiť právny
záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu v otázke osvedčenia aktívnej legitimácie v konaní, tzn.
niejenositeľompráva,ktoréhosažaloboudomáha.Nakoľkosažalobcovivkonanínepodarilopreukázať

dôvodnosť podaného nároku uplatneného žalobou, súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konaniavočižalobcovi,atovplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.