Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412213453
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412213453.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti o maloletú N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka X.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. ul. č. XX/X a otec H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. pri X., X. XXX,
zastúpený Doc. JUDr. Vlastou Kovalančíkovou, CSc., advokátkou so sídlom Senec, Mierové námestie
3, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku

Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/172/2012-211 zo dňa 05. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloleté dieťa N. X., nar. X.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matke od 19.6.2012 a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu vo výške 70,- eur
mesačne od 19.6.2012, vždy do 15-eho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky. Zároveň určil, že

zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Zročné výživné na maloleté
dieťa N. X. za obdobie od 19.6.2012 do 30.4.2014 vo výške 448,04 eura povolil otcovi splatiť v štyroch
splátkach po 112,01 eura mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody
splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Styk otca s maloletým dieťaťom upravil tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v roku v čase od piatka od 13.00 hodiny do
nedele do 19.00 hodiny, ďalej počas letných prázdnin v čase od 1.7. od 9.00 hodiny do 15.7. do 19.00

hodiny a od 1.8. od 9.00 hodiny do 15.8. do 19.00 hodiny a každý rok od 25.12. od 15.00 hodiny do
30.12. do 19.00 hodiny s tým, že otec je povinný maloleté dieťa v určený čas v mieste bydliska matky
prevziať a po ukončení stretnutia je povinný maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska odovzdať a matka
je povinná maloleté dieťa na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi
odovzdať. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods.
1,2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe
čoho považoval za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od mája
2012, pričom starostlivosť o maloleté dieťa v prevažnej miere zabezpečovala matka, i keď otec sa s
dieťaťomriadnestretávalazabezpečovalstarostlivosťomaloletédieťaajdlhšie,akolenpočasvíkendov.
Rovnako mal za preukázané, že otec sa od úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu

predbežným opatrením č.k. 11P/172/2012-100 zo dňa 19.12.2012 , právoplatným dňa 23.01.2012,
pravidelne stretával s maloletým dieťaťom a to každý druhý víkend od piatka do nedele a zároveň
prispieval na výživu dieťaťa 50,- eur mesačne. Zo správ zo šetrenia pomerov na strane matky z Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 6.11.2012 a 24.9.2013 súd prvého stupňa zistil,
že matka býva s maloletou Ivetou v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starej matky maloletého
dieťaťa s tým, že dom je rozdelený na dve samostatné bytové jednotky, jednu časť obýva stará matka

maloletej so svojím 19 ročným synom a druhú časť obýva matka maloletej spolu s maloletou N.. Rodinný
dom je napojený na všetky inžinierske siete a hygiena rodinného prostredia bola na požadovanej úrovni.Zo správ zo šetrenia pomerov na strane otca z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo
dňa 2.1.2013 a 29.10.2013 súd prvého stupňa zistil, že otec maloletej žije v spoločnej domácnosti u
jeho rodičov v poschodovom rodinnom dome, ktorý pozostáva z dvoch bytových jednotiek a otec má

k dispozícii dve izby na poschodí, jedna slúži ako spálňa, druhá izba je pripravená pre maloletú N..
Maloletá N. má v domácnosti otca dostatok oblečenia a množstvo hračiek. Zo správy z poradensko-
psychologického procesu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vyplýva, že obaja rodičia
žiadajú o zverenie maloletej N. do svojej starostlivosti, obaja majú rozvinuté silné citové väzby k svojmu
dieťaťu, poznajú potreby dieťaťa a cítia sa dostatočne zrelí a silní zvládnuť starostlivosť o svoju dcéru,

avšak medzi rodičmi bola deštruktívna komunikácia a neschopnosť hľadať prijateľné riešenie, ktoré
by bolo v prospech dieťaťa. V starostlivosti matky o maloleté dieťa neboli preukázané a súd nezistil
žiadne nedostatky, ktoré by bránili matke sa o dieťa riadne postarať. V tomto smere neboli preukázané
tvrdenia otca o nevhodných bytových podmienkach matky, u ktorej bolo vykonané dvakrát šetrenie
pomerov a žiadne nevhodné bytové pomery a zlá hygiena rodinného prostredia neboli zistené. Podľa
názoru súdu prvého stupňa matka spĺňa všetky predpoklady a podmienky na zabezpečenie riadnej

a sústavnej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu maloletého dieťaťa. Zo znaleckého posudku č.
37/2013 zo dňa 06.12.2013 znalkyne Mgr. Mariany Ťapušíkovej vyplýva, že citové väzby rodičov k
dieťaťu a naopak sú pozitívne, pričom výraznejšie prejavy pozitívnych emócií sú dieťaťom smerované
voči otcovi, s ním udržuje dlhšie fyzické kontakty, spontánne sa ku nemu túli. Podľa názoru znalkyne je
možné , že prostredie u otca je pre dieťa zaujímavejšie a podnetnejšie, zároveň však i vzácnejšie, keďže

u otca trávi menej času. V záujme dieťaťa znalkyňa odporučila osobnú starostlivosť jedného rodiča -
otca, avšak za podmienky overenia jeho neproblémového správania v kontexte konzumu návykových
látok - konkrétne alkoholu, v opačnom prípade za bezpečnejšie považoval výchovné prostredie matky.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva aj to, že výchovné prostredie otca sa javí ako stabilnejšie
a viac vyhovujúce vývojovým potrebám dieťaťa a z pohľadu osobnostnej výbavy otca sa javí úroveň

jeho mravnej, hodnotovej a charakterovej zrelosti vyššia a v kontexte výchovy maloletej vhodnejšia.
Podľa znalkyne dieťa verbalizuje jednoznačne preferenciu výchovného prostredia otca, pričom tento
verbálny výber dieťaťa nemožno brať ako základnú smerodajnú premennú, pretože otec je pre maloletú
akoby vzácnejší a maloletá si nedostatočne uvedomuje, že táto preferencia by znamenala obmedzenie
kontaktu s matkou. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názormi znalkyne v závere znaleckého posudku.

Poukázal na to, že znalkyňa jednoznačne nedoporučila starostlivosť otca a v starostlivosti zo strany
matky o maloleté dieťa nenašla žiadne nedostatky, čo potvrdila aj vo svojej výpovedi na pojednávaní.
Skutočnosť, že matka je osobnostne jednoduchšia ešte podľa názoru súdu neznamená, že dieťa bude
zverené do starostlivosti otca. Dôvodil tým, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré súd
vykonal v rámci rozsiahleho dokazovania. Súd prvého stupňa, majúc na zreteli v prvom rade záujem

maloletého dieťaťa, zveril maloletú N. do osobnej starostlivosti matke, ktorá zabezpečuje starostlivosť
o maloleté dieťa od júna 2012, odkedy sa matka odsťahovala spolu s maloletým dieťaťom zo spoločnej
domácnosti, pričom dieťa je v stabilnom výchovnom prostredí, v ktorom má svoj zabehnutý pravidelný
denný režim. Maloletá N. v mieste bydliska matky navštevuje predškolské zariadenie. Z uvedených
dôvodov súd prvého stupňa nepovažoval v záujme maloletého dieťaťa, aby ho vytrhol z tohto stabilného

prostredia, z jeho predškolského zariadenia, v ktorom má určité väzby a zmenil jeho výchovné prostredie
do miesta bydliska otca. Vzhľadom na veľmi dobré citové väzby dieťaťa k otcovi súd prvého stupňa
upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom na každý druhý víkend od piatku do nedele tak,
ako sa aj otec v súčasnej dobe stretáva a neupravil stretávanie otca s maloletým dieťaťom počas
týždňa pre vzdialenosť miesta bydliska otca od miesta bydliska matky. Zároveň súd prvého stupňa

upravil stretávanie sa otca aj počas letných prázdnin a počas Vianočných sviatkov. Keďže súd prvého
stupňa zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky od podania návrhu, teda od 19.6.2012 a
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Ivety výživným v sume 70,- eur mesačne, ktorá
suma zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa vo veku piatich rokov a možnostiam ,
schopnostiam a majetkovým pomerov otca, ktorý v súčasnej dobe dosahuje priemerný mesačný čistý

príjem 441,- eur. Bol toho názoru, že otec z priemerného čistého zárobku je schopný prispievať
uvedenou sumou výživným na maloleté dieťa bez ohrozenia svojho životného minima podľa zákona
č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, ktoré predstavuje sumu 198,09 eura. Dodal,
že zaplatením výživného vo výške 70,- eur mesačne, nebude ohrozená životná úroveň otca a otcovi
zostane dostatok finančných prostriedkov na reprodukciu svojej pracovnej sily, pokrytie svojich výdavkov

a plnenie si ďalšej vyživovacej povinnosti. Zročné výživné za obdobie od 19.06.2012 do 30.04.2014 vo
výške 448,04 eura súd prvého stupňa povolil otcovi zaplatiť v štyroch splátkach po 112,01 eura mesačne
spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd prvéhostupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého

stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti
jedeného z rodičov nerešpektoval nielen závery znaleckého posudku, názor kolízneho opatrovníka,
ale ani názor maloletého dieťaťa, ktoré opakovane prejavilo bližší vzťah k otcovi, túžbu byť s ním a u
neho. Maloletá svoj názor byť radšej u otca prejavila tak v rámci šetrenia znalkyňou , ako aj v rámci
poradensko-psychologického procesu vykonanom kolíznym opatrovníkom. Mal za to, že ak by súd
dôkladne vyhodnotil znalecký posudok zistil by, že matka je nielen jednoduchšia, ale aj podpriemerne

inteligentná, dependentná, egocentricky a subjektivisticky disponovaná s tendenciou k racionalizácii
vlastného správania, postojov a rozhodnutí, s povrchnejším vkladom do interpersonálnych väzieb.
Navyše vychádzajúc z osobnostných predpokladov matky táto nedokáže akceptovať rolu druhého
rodiča , do nariadenia predbežného opatrenia odmietala otcovi akýkoľvek kontakt s maloletou . Za
nepravdivé považoval tvrdenia matky o jeho nadmernom požívaní alkoholu, ktoré si súd prvého stupňa

osvojil bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania. Poukázal na to, že matka v roku 2012 jedeného dňa
odišla zo spoločnej domácnosti s maloletou bez toho, aby o tom vedel. Navyše starostlivosť o maloletú
zabezpečuje stará matka maloletej, pretože matka pracuje na zmeny. Naopak jeho pracovná doba je v
dopoludňajších hodinách, takže sa zvyšok dňa môže venovať maloletej. Uvedená skutočnosť považoval
za rozhodujúcu najmä ak dieťa začne navštevovať základnú školu, kedy mu bude potrebné venovať

zvýšenú pozornosť pri učení. Navyše matka už jedno dieťa má, ktoré je umiestnené v detskom domove
a po celú dobu matka o neho neprejavila ani najmenší záujem. S poukazom na uvedené považoval za
stabilnejšie, ale najmä láskavejšie prostredie naplnené láskou a porozumením u otca. Zároveň nástup
maloletej do školy považoval za vhodnú dobu na zmenu a zastabilizovanie rodinného prostredia u
maloletej. Vzhľadom na to, že chápe postavenie a význam matky v živote dieťaťa v prípade zverenia

maloletej do jeho osobnej starostlivosti by nežiadal upraviť styk maloletej s matkou, ale navrhol, aby
styk matky s maloletou bol neobmedzený. Záverom dodal, že vážnosť situácie preukazuje aj posledná
udalosť, ktorá sa udiala pri stretnutí s maloletou, ktorá plakala , že sa k mame nevráti.
Matka v písomnom vyjadrení uviedla, že otec ani jeho právna zástupkyňa neboli u nich doma, a preto
nevedia ako majú s maloletou doma zariadené . Okrem toho poukázala na to, že o maloletú sa stará

vzorne, pričom maloletú otcovi vždy bez problémov dá, a to aj na dlhšie alebo aj skoršie. Ohľadne
tvrdenia otca, že má priateľov , dodala, že je to jej vec.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava jeho vyjadrenia na pojednávaní pred
súdom prvého stupňa dňa 15.04.2014.
Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že došlo k podstatnej zmene pomerov oproti

stavu, ktorý predchádzal rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Predovšetkým sa na strane matky zmenili
bytové podmienky, pretože sa musela dňa 09.08.2014 vysťahovať z rodinného domu matky, v ktorom
bývala s maloletou. Dôvody vysťahovania pritom nie sú celkom jasné. Matka sa spolu s maloletou
presťahovala do X., kde má v rodinnom dome na J. ul. 13/2 s maloletou prenajatú jednu izbu vo výmere
cca 10 m2, pričom vstup do izby vedie cez izbu ďalšieho nájomníka a kuchyňa je spoločná pre všetkých

nájomníkov. Izba je vybavená poschodovou posteľou, skriňou, stolom a stoličkou. Otcovi sú pomery, do
ktorých sa matka presťahovala známe preto, lebo ju sám sťahoval. Keďže podmienky nie sú absolútne
vhodné pre spolužitie s dieťaťom, maloletá je od uvedeného termínu u otca. Matka sa zamestnala ako
upratovačkavNemocnicispoliklinikouG.ajejpracovnádobajeod05.00hod.ado15.00hod.Vzhľadom
na to, že v mieste súčasného pobytu nemá trvalý pobyt, nastal problém s umiestnením maloletej do

predškolského zariadenia, pričom od septembra toho školského roku by maloletá nastúpiť na povinnú
predškolskú výchovu. Momentálne sa maloletá nachádza u neho, ale pokiaľ maloletá nie je zverená
do osobnej starostlivosti otca a teda nemá u neho trvalý pobyt nemôže ju do predškolského zariadenia
umiestniť ani on. Na základe uvedeného opätovne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie alebo alternatívne zmeniť a maloletú N. zveriť do osobnej starostlivosti otca,

ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej veci a matku zaviazať na platenie výživného v sume 70 eura
mesačne, pričom styk s maloletou nie obmedzený.
Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že sa musela odsťahovať z J., pretože dom,
v ktorom bývala patrí jej matke a tá ho predáva. Okrem toho uviedla, že s otcom maloletého dieťaťasa ústne dohodli, že dieťa bude navštevovať škôlku u otca s tým, že alimenty , ktoré platí otec mu
necháva, aby on platil potom škôlku pre maloletú N. s tým, že školu maloletá N. bude navštevovať v
mieste jej terajšieho bydliska v X.. Matka nesúhlasila s tým, aby dieťa bolo zverené otcovi, pretože u nej

má maloletá N. všetko čo potrebuje. Ohľadne jej pracovnej doby uviedla, že jej pracovná doba je od
7.30 do 15.30. Záverom dodala, že sa s otcom maloletej N. obnovujú spolužitie.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedol, že matka sa s maloletým dieťaťom
na adrese trvalého pobytu v obci J. nezdržiavajú, pričom starostlivosť o maloletú N. počas týždňa
zabezpečuje jej otec a víkendy trávi s matkou. V bydlisku otca navštevuje maloletá N. materskú školu,

o uvedenej forme sa s otcom ústne dohodli.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), ktorý nie je v tomto konaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na potvrdenie
napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 OSP) ani na jeho zmenu (§ 220 OSP) a s poukazom na

nedostatočne zistený skutkový stav, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
f), h) OSP zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 120 ods. 2 OSP vo veciach, v ktorých možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach citovaných
v tomto ustanovení, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci
ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Rozhodovanie o výchove maloletého dieťaťa rodičov, ktorí spolu nežijú, sa riadi vždy záujmom dieťaťa.
Zákon o rodine túto zásadu vyslovuje v ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd vždy
prihliadne k tomu, aby boli zistené najpriaznivejšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa. Rozhodovanie

o výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov spočíva v posúdení, ktorý z rodičov má lepšie možnosti
a schopnosti k tomu, aby vychovával mal. dieťa. Základným predpokladom správneho rozhodnutia
o výchove mal. dieťaťa je, aby si súd opatril spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením všetkých
vhodných dôkazov na všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov, ako aj ich
spoločenské uplatnenie, ich postoj k práci, spoločnosti, plneniu spoločenských povinností, k verejnému

životu, i vzťah k rodine, k deťom, ich životné podmienky, vzťah k osobám, ktoré s nimi žijú v spoločnej
domácnosti. Vedľa skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov i prostredie v ktorom žijú, sú pre
rozhodovanie o výchove mal. detí významné skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne dieťaťa. Napríklad jeho
vek, pohlavie, zdravotný stav, vzťah k rodičom, sklony a záujmy a podobne. Rozhodnutie o výchove
maloletého dieťaťa jedným z rodičov zachováva väčšinu rodičovských práv a povinností rodiča, ktorému

dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Styk tohto rodiča sa uskutočňuje predovšetkým v záujme
dieťaťa; zaisťuje čiastočnú spoluúčasť tohto rodiča na výchove dieťaťa udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citového puta medzi týmto rodičom a dieťaťom, pretože úplné odlúčenie dieťaťa od
jedného z rodičov môže ohroziť citový vývoj a vzájomné citové vzťahy dieťaťa k obom rodičom.
Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní otca dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil

skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Keďže v
danom prípade ide o nesporové konanie (úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom),
v ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, súd vykonáva aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli alebo
neoznačili.Odvolacísúdzobsahuspisumalzapreukázané,žesúdprvéhostupňanevykonaldostatočné
dokazovanie, a to najmä pokiaľ ide o osobnostné predpoklady každého z rodičov zabezpečiť výchovu

a starostlivosť o maloleté dieťa. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami
matky o problémoch otca s alkoholom, na ktoré poukazovala v písomnom vyjadrení na č.l. 109, ďalej
o jeho záznamoch na polícii, na ktoré poukazovala v písomnom vyjadrení na čl. 184. Rovnako tak sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, z akého dôvodu otec ukončil jeho predchádzajúci pracovný
pomer u zamestnávateľa P. podnik U., kde pracoval do 23.03.2012, ďalej u zamestnávateľa - spoločnosť

B.A.T , s.r.o., R. kde pracoval v mesiacoch máj až júl 2012, a to napriek tomu, že podľa tvrdenia matky
dôvodom ukončenia pracovného pomeru na strane otca mali byť práve jeho problémy s alkoholom.
Uvedený nedostatok má za následok, že súd prvého stupňa vieryhodne v konaní nezistil, ktorý z
rodičov má lepšie osobnostné prepoklady pre výchovu maloletého dieťaťa. Odvolací súd v dôsledkutoho nemohol posúdiť tvrdenia otca, uvádzané nielen v priebehu konania, ale aj v odvolacom konaní,
že on má lepšie osobnostné predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa ako matka, odvolávajúc sa aj
na závery znaleckého dokazovania. Iba skutočnosť, že do rozvodu rodičov vychovávala dieťa matka,

nemôže byť dôvodom pre rovnakú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode manželstva rodičov, poukazujúc na stabilitu výchovného prostredia. Súd je povinný v konaní
zistiť a podrobne sa zaoberať osobnostnými predpokladmi oboch rodičov na výchovu dieťaťa, pretože v
tomtokonanímajúobajarodičiazáujemoosobnústarostlivosťodieťa.Ažpozistenítýchtopredpokladov
môže súd zodpovedne posúdiť, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 OSP). V ďalšom konaní súd prvého stupňa vzhľadom na zmenu skutkového
stavu, ku ktorému došlo od vyhlásenia napadnutého rozsudku (matka sa odsťahovala do Bratislavy,
maloletá N. má navštevovať škôlku v mieste bydliska otca, ktorý sa má o ňu starať počas týždňa a
matka počas víkendov), opätovne vykoná dokazovanie tak, aby bol riadne zistený skutkový stav, za

tým účelom najmä vypočuje oboch rodičov maloletého dieťaťa, preskúma pomery na strane každého z
rodičov, kto a v akom rozsahu zabezpečuje v súčasnosti starostlivosť o maloletú N.. Rovnako tak bude
potrebné zistiť, či obaja rodičia naďalej trvajú aj na uzavretí prípadnej dohody, na ktorú poukazuje matka
v písomnom vyjadrení na čl. 243 a v akom rozsahu má táto upravovať výkon ich rodičovských práv a
povinností k maloletej N.. Následne po riadnom zistení skutkového stavu súd prvého stupňa opätovne

rozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej N.. Odvolací súd záverom
uvádza, že pri rozhodovaní vo veci maloletého dieťaťa je súd povinný sledovať predovšetkým záujem
maloletého dieťaťa, ktorý záujem má prednosť pred záujmami rodičov dieťaťa.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.