Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 3T/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2120010547.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému L. M., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 27. 09. 2022, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

L. N e L. k ý , nar. XX. XX. XXXX v A., trvale bytom A.,
L. XXXX/XX, t. č. Psychiatrická nemocnica
P. Pinela, Malacká cesta 63, Pezinok,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od mesiaca február 2018 až do 10. 08. 2019, s výnimkou obdobia od 05. 02. 2019 do 05.
08. 2019, kedy vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody a obdobia od 10. 08. 2019, odkedy
vykonával väzbu, výkon trestu a uložené ochranné liečenie, v Trnave ani inde na území Slovenskej
republiky úmyselne riadne a včas neplatil výživné na svoje maloleté deti R. M., nar. XX. XX. XXXX, a

P. M., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u I.. C. M. v A., L. XX, hoci mu vyživovacia povinnosť vyplývala
priamo zo Zákona o rodine a výška vyživovacej povinnosti mu bola určená aj rozsudkom Okresného
súdu Trnava zo dňa 11. 01. 2017, sp. zn. 33P/16/2016-65, právoplatným dňa 18. 02. 2017, a to tak, že
je povinný platiť výživné na svoje maloleté deti R. a P. M., na každé dieťa vo výške 70 Eur mesačne,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, a
hoci si obžalovaný bol vedomý tejto vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom R. a P. M., neprejavil
dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého
by mohol výživné riadne uhrádzať a aj z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol dňa 01. 03. 2018

vyradený pre nespoluprácu, pričom počas obdobia, kedy bol na slobode, prispel na výživu svojich detí
R. a P. len sumou 331,30 Eur, ktorú od neho vymohol súdny exekútor, čím mu vznikol dlh na výživnom
vo výške 1.348,70 Eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05. 03. 2020 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu
na obvineného L. M. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona
na skutkovom a právnom základe bližšie tam špecifikovanom, ktorú obžalobu prokurátorka v rámci jej

prednesenia modifikovala v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na prejednanie veci nariadil hlavné pojednávanie, ktoré dňa 27. 09. 2022 vykonal v neprítomnosti
poškodenej zástupkyne Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ktorá svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala.

Po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava v rozsahu jej modifikácie a po zaujatí
stanoviska obžalovaného k obžalobe bol obžalovaný súdom poučený o tom, že môže urobiť vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku, a zároveň bol poučený o ďalšom
postupe a následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 4 až 8 Trestného poriadku.

Obžalovaný L. M. urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe v zmysle jej modifikácie. Následne súd postupoval primerane
podľa ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku,
pričom na všetky súdom položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal

„áno“. Následne prokurátorka a poškodená Ing. C. M. navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať.

Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní
viny zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil
zhodnetak,akobolposúdenývpodanejobžalobe,pretožebolinaplnenévšetkyzákonnéformálneznaky

tohto trestného činu, keď na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal
žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykonalo
len k výroku o treste.

Po prijatí vyhlásenia súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením listín týkajúcich

sa osoby obžalovaného, t. j. odpisu registra trestov a lustrácií z Generálnej prokuratúry, z databázy
súdov a z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný L. M. má celkom 6 záznamov za rôznorodú trestnú
činnosť, pričom mu boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom pre súdený

prípad sú rozhodujúce odsúdenia:
- rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. z. 2T/36/2013 zo dňa 30. 05. 2013, právoplatným dňa 30.
05. 2013, pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky
4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol

podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8PP/92/2015 zo dňa 22. 09.
2015, so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky (záznam č. 3 odpisu registra trestov), a
- trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 24T/2/2017 zo dňa 01. 02. 2017, právoplatným
dňa 10. 02. 2017, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok 6

mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (trest vykonal dňa
13. 02. 2018) za súčasného uloženia ochranného liečenia protialkoholického ústavnou formou (záznam
č. 4 odpisu registra trestov).

Z lustrácie z generálnej prokuratúry vyplynulo, že voči obžalovanému je vedené ďalšie trestné stíhanie

Okresnou prokuratúrou Bratislava II, č. 4 Pv 123/21/1102, pre trestný čin podľa § 199 ods. 1 Trestnéhozákona, pričom obvinenie mu bolo vznesené dňa 11. 08. 2021 a vec sa nachádza v štádiu po podaní
obžaloby.

Naproti tomu však z lustrácie z databázy súdov nebolo zistené, že by sa voči obžalovanému na súdoch
viedlo trestné konanie.

Z lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný L. M.
má celkom 5 záznamov, z toho 2 priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, 1 priestupok za

nerešpektovanie prevádzkových pravidiel v priestoroch staníc a zastávok v zmysle Zákona č. 513/2009
Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 1 priestupok proti majetku a 1 priestupok na
úseku cestnej premávky.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Rovnako súd kládol dôraz na to, aby trest postihol iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného
zákona.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný

zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladaťrôznedruhytrestov,keďžepodľa§34ods.2aods.6Trestnéhozákonapáchateľovimožnouložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť

rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona).

Trestnýčinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1Trestnéhozákonajeakonedbanlivostným,tak
aj úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody
až na 2 roky, t. j. ide o prečin. Teda v prípade spáchania trestného činu podľa § 207 ods. 1 Trestného

zákona zákonodarca ustanovil možnosť ukladať trest odňatia slobody či už vo forme podmienečného
odkladu jeho výkonu alebo ako nepodmienečný, prípadne niektorý z alternatívnych trestov.

U obžalovaného súd vzhliadol prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne

oľutoval, a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože obžalovaný bol
už za trestný čin odsúdený.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona,
dospel súd k záveru, že u obžalovaného nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu

trestu odňatia slobody, preto súd ukladal trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda v
rozmedzí 0 - 2 roky.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ukladaný trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka

trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov
humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje,
že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutnépodstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu
k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,

teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí v
zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu.

Súd skúmal okolnosti uvedené v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného
zákona a zistil, že u obžalovaného nie je odôvodnené uloženie podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody, a to vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu. Súd pritom poukazuje na počet záznamov v
odpise registra trestov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne
ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k vedeniu riadneho života a opakovane sa dopustil ďalšej úmyselnej
trestnejčinnosti,atoajnapriektomu,žeužbolzvýkonutrestuodňatiaslobodypodmienečneprepustený
a šancu na zaradenie sa do spoločnosti a vedenie riadneho života, ktorú mu súd tým poskytol, nevyužil.

V danom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podmienečný odklad výkonu
trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na početnosť záznamov v odpise registra trestov.

Prihliadnucnavyššieuvedenésúdobžalovanémuuložilnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmere
6 mesiacov, t. j. trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje vzhľadom

na naplnenie účelu trestu za nutný a súčasne zákonný a primeraný, nakoľko v sebe obsahuje tak
požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie
(výchova k riadnemu životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných
členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.

Napriek tomu, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava navrhla v rámci záverečnej reči uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, súd má za to, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov je spravodlivé, a to aj s prihliadnutím
na postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní, keď obžalovaný urobil vyhlásenie o vine so všetkými
s tým spojenými následkami, teda neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu

uznanej viny, obmedzenie opravného prostriedku a vykonanie dokazovania o treste bez garancie alebo
predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste (oproti konaniu o schválení
dohody o vine a treste), a tiež s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaný prejavil snahu dlh na
výživnom uhradiť v splátkach, z čoho vyplýva záujem obžalovaného na plnení si zákonnej povinnosti
vyživovať svoje deti.

Súd považuje v tejto súvislosti za dôležité poznamenať, že ustanovenie § 34 ods. 2 Trestného zákona
určuje zákonný mantinel výmery trestu podľa zákonných znakov konkrétneho trestného činu, avšak
o konkrétnej výmere trestu v rámci jeho primeranosti, ktorá bude zodpovedať všetkým zvláštnostiam
konkrétneho prípadu, rozhoduje súd.

Z dôvodu uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného L. M. podľa §
48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (viď záznam 3. a 4. odpisu

registra trestov).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí by zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh.
Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými

v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.