Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. júl 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011127
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2320011127.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného

M. N., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2022 v Galante takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
M. N., T. XX.XX.XXXX D. Š.,
U. H. I., C. H. I.,
O.. R. XXXX, t.č. v ÚVV W.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

dňa 18.05.2020 v čase približne od 11.30 hod. do 12.00 hod. v obci I. - Č., v rodinnom dome č. XXX/
XX pristúpil k maloletému G..G.. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., O.. D. Č.. XXXX/XX, ktorý sedel v

holičskom kresle a priložil mu otvorené nožničky na lýtko pravej nohy a povedal mu, že si má rozmyslieť,
či mu dá peniaze alebo nie, na čo maloletý G.. G.. T.. XX.XX.XXXX mu odpovedal, že mu vie dať len
3 €, následne ho obžalovaný udrel päsťou do pravého ramena a oznámil mu, že keď mu dá peniaze,
môžu byť kamaráti, avšak maloletý G..G.. T.. XX.XX.XXXX mu požadované peniaze odmietol dať, na čo
obžalovaný poslal svojho maloletého brata N..N.., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., R. Č.. XXXX/XXX
po palicu, pričom mu tento doniesol gumené kladivo žltej farby, ktorým obžalovaný maloletého G..G..
T.. XX.XX.XXXX po ďalšom odmietnutí odovzdania peňazí buchol do pravej nohy nad koleno a potom
opätovne zobral do rúk nožnice a britvu, pričom jeden z týchto kovových predmetov priložil maloletému

G..G.. T.. XX.XX.XXXX zozadu na ľavú zadnú časť krku s tým, aby si rozmyslel, či mu peniaze dá alebo
nie, pričom maloletý G..G.. T.. XX.XX.XXXX nakoniec dal obžalovanému požadované 3 €, čím svojim
konaním obžalovaný spôsobil maloletému G..G.. T.. XX.XX.XXXX škodu vo výške 3 €,

t e d a :

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- so zbraňou a na chránenej osobe - na dieťati,

t ý m s p á c h a l :

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno a) Trestného zákona a s poukazom § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona, nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere

4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého trestu
odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. X C. XXX/XX/XXXX zo dňa

14.09.2010 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného M. N., T.. XX.XX.XXXX
(ďalej len „obžalovaný“).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.07.2022 v zmysle § 257 odsek 1 Trestného
poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, v dôsledku čoho súd podľa

§ 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku po prijatí jeho vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba
vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to prečítaním listinných dôkazov
- Odpis registra trestov, výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a hodnotenie z
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby W. z čl. 184.

Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov.
Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má v evidencii
evidovaných 12 priestupkov. Dňa 29.10.2017 a 11.06.2020 sa dopustil priestupku proti majetku podľa §
50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, dňa 11.01.2018, 09.02.2020 a 01.03.2020 priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, dňa
22.04.2018, 20.04.2021 a 30.10.2021 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, dňa 25.03.2019 spáchal priestupok proti verejnému poriadku
podľa § 47 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, dňa 20.03.2021 a 30.03.2021 priestupok na úseku
civilnej ochrany podľa § 32 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a dňa 12.04.2021

priestupok proti verejnému poriadku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby W. zo dňa 22.06.2022
za obdobie výkonu väzby vyplýva, že obžalovaný nemal problémy s adaptáciou na podmienky väzby,
jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, nebol mu doposiaľ uložený žiadny disciplinárny
trest a nebol ani disciplinárne odmenený. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva, príkazy

a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na
požadovanej úrovni, kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom korešpondencie a telefonátov.
Prokurátor v záverečnej reči s poukazom na vyhlásenie o vine obžalovaného navrhol uznať ho za
vinného v zhode s obžalobou a uložiť mu trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a zaradiť ho do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajkyňa obžalovaného v záverečnej reči poukázala na vyhlásenie viny a úprimné oľutovanie skutku,
na skutočnosť, že obžalovaný bol v čase spáchania skutku vo veku blízkom veku mladistvých a
vzhľadom na okolnosti prípadu, postoj obžalovaného a jeho mladícku nerozvážnosť navrhla aplikovať
ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu.
Obžalovaný sa v záverečnej reči ospravedlnil poškodenému a opätovne svoje konanie oľutoval.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného vzhliadol jednu významnú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l)

Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval.
U obžalovaného nebola zistená prítomnosť žiadnej priťažujúcej okolnosti. Čo sa týka obhajobou
konštatovanej poľahčujúcej okolnosti, že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku
mladistvých súd uvádza, že obžalovaný vek 21 rokov dovŕšil dňa 20.07.2019, v dôsledku čoho už v
čase spáchania skutku (dňa 18.05.2020) nebol osobou blízkou veku mladistvých, keďže posledný deň,

kedy ide o osobu blízku veku mladistvých je deň dvadsiatych prvých narodenín osoby. V deň nasledujúcipo tomto dni už osoba nie je osobou blízkou veku mladistvých. Rovnako tak nepriznal obžalovanému
ani obhajobou navrhovanú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, nakoľko
vzhľadom na 12 záznamov evidovaných vo výpise z Centrálnej evidencie správnych deliktov a

priestupkov nemožno podľa názoru súdu konštatovať, že by obžalovaný viedol pred spáchaním skutku
riadny život a ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, keďže pre jej
priznanie sa vyžaduje, aby obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, je založená na
aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní jeho trestnej činnosti pri vyšetrovaní, k čomu podľa názoru
súdu neprišlo, pričom jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom

participuje na objasnení trestného činu.

Z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností v pomere 1:0 súd postupoval podľa § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona
7- 12 rokov o jednu tretinu.

Po uvedenej zákonnej modifikácii vychádzal súd z takto upravenej trestnej sadzby v rozmedzí 7 rokov
- 10 rokov a 4 mesiace.

Zdôvodu,žeobžalovanýnahlavnompojednávaníurobilvyhlásenieovine,súdopierajúcsaostanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov SR 5/2017 („ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody
o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v
situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per
analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom),

keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny
(dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške
uloženého trestu.“) s prihliadnutím na okolnosti skutku a osobu páchateľa (škoda v zanedbateľnej výške
3 €, obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný) pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu
pod dolnú hranicu už upravenej trestnej sadzby.

Súd k mimoriadnemu zníženiu trestu pristúpil aj s poukazom na § 39 odsek 1 Trestného zákona,
pretože vzhľadom na okolnosti prípadu a aj pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby
ustanovenej Trestným zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na

skutočnosť, že obžalovaný nemá záznam v odpise registra trestov, na kladné hodnotenie z ÚVV W. ako
aj na nízku výšku škody spôsobenej trestným činom.

Sprihliadnutímnaosobupáchateľa,najmänaskutočnosť,žeobžalovanýneboldoposiaľsúdnetrestaný,
súd ukladal trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 4

roky a 8 mesiacov, pričom takýto trest považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie
za primeraný a spravodlivý. Uloženie vyššieho trestu súd nepovažoval za potrebné s prihliadnutím na
trestnú minulosť obžalovaného a tiež aj priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutku a jeho úprimné
oľutovanie na hlavnom pojednávaní, ktoré je významnou poľahčujúcou okolnosťou. Takto uložený trest
bude podľa názoru súdu dôsledne napĺňať účel trestu, teda represiu vo vzťahu k páchateľovi, a tiež

prevenciu vo vzťahu k spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity je totiž potrebné dodržať princíp
úmernosti represie trestu, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu, keďže
k naplneniu účelu trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, pričom neprimerane prísne tresty
pôsobia škodlivo nielen na páchateľa, ale i na spoločnosť, odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť
trestu, a nie jeho prísnosť.

Na druhej strane uloženie ešte nižšieho trestu odňatia slobody by podľa názoru súdu v kontexte vyššie
uvedených skutočností (najmä vzhľadom na skutočnosť, že išlo o násilnú trestnú činnosť a obžalovaný
sa skutku dopustil so zbraňou a na dieťati) dôsledne nenapĺňalo účel ukladaného trestu, teda represiu
vo vzťahu k páchateľovi, a tiež prevenciu vo vzťahu k spoločnosti.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu
bol uložený za úmyselný trestný čin. Navyše, zaradenie do ústavu s vyšším stupňom stráženia podľanázoru súdu by nijakým spôsobom v danom prípade nepomohlo k lepšej resocializácii a takpovediac
k usporiadaniu si morálnych hodnôt obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v
Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.