Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121212836
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4121212836.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: M. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C., G. XXX, T. republika, proti manželke: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXX, o rozvod manželstva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
18Pc/34/2021-9 zo dňa 20. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví označeným uznesením vyhlásil, že nemá právomoc konať, konanie
zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súčasne žalobcovi vrátil
súdny poplatok 66,- eur v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia.

1.2. Rozhodnutie v zastavujúcej časti právne odôvodnil ust. § 161 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), čl. 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003
z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, vo veciach
rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, § 52, § 58 zákona

č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP").

1.3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2021 žiadal
o rozvod manželstva a že sa dlhodobo zdržiava v T. republike. Na výzvu súdu predložil potvrdenie o
prechodnom pobyte v T. republike, odo dňa 05.05.2015. Jednou z procesných podmienok, na ktoré je
súd povinný prihliadať kedykoľvek počas konania podľa § 161 ods. 1 CSP je aj právomoc súdu

Slovenskej republiky. (§ 9 CSP) V danom prípade má navrhovateľ obvyklý pobyt v T. republike, kde býva
viac než jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, a to od 05.05.2015. Súd preto podľa článku
3 ods. 1 písm. a) citovaného nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc a podľa § 9 ods. 1 CPS konanie
zastavil, pretože nie sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať podľa § 161 ods. 1 CSP.

2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že nebýva na adrese, kde býva odporkyňa,
pretože nehnuteľnosť daroval synovi, ale na tejto adrese býval s odporkyňou, kým nevymenila zámky.
Je dlhodobo na O. u priateľky, ale nemá české občianstvo.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania (navrhovateľom- manželom) v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a §

362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP),
neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania.Dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

5. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Odvolací súd uvádza, že obsahu spisu zistil, že navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 10.11.2021

domáhalrozvodumanželstva,keďuviedol,žesmanželkounežijúspoludesaťrokov,nežijúspoluintímne
a zároveň to, že nemá záujem o ďalší spoločný život, nakoľko má dlhodobo priateľku. Z obsahu spisu
taktiež vyplynulo, že navrhovateľ sa dlhodobo zdržiava v T. republike, keď na výzvu súdu prvej inštancie
predložil potvrdenie o prechodnom pobyte v T. republike, a to odo dňa 05.05.2015.

7. V preskúmavanej veci je daný medzinárodný prvok, keďže sú obaja účastníci konania štátnymi
občanmi SR, naposledy mali spoločné bydlisko v Z. republike, konkrétne v obci T., T. XXX, kde sa
manželka naďalej trvale zdržiava, manžel býva v T. republike, X. C.. Preto sa súd musel primárne
zaoberať svojou právomocou.

8. Otázku právomoci v manželských veciach upravuje nariadenie Brusel IIa. Keďže toto nariadenie ako
právny akt sekundárneho práva má všeobecnú povahu a je záväzné pre všetky subjekty spadajúce
pod jurisdikciu ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, je súd povinný aplikovať prioritne právnu
úpravu Nariadenia.

9. Princíp právomoci článku 3 Nariadenia ustanovuje ucelený systém právomoci na určenie súdu
členského štátu, ktorý má právomoc konať. Nariadenie Brusel IIa určuje iba členský štát, ktorého súdy
majú právomoc, ale neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný.
Túto otázku ponecháva vnútroštátnym procesným normám. V manželských veciach sa neuplatňuje
žiadny všeobecný princíp právomoci. Namiesto toho obsahuje článok 3 viaceré princípy právomoci.

Tieto princípy s poukazom na spojku „alebo“ a jazykový výklad textu sú alternatívne a rovnocenné,
čo znamená, že žiadny z nich nie je nadriadený inému. Článok 3 obsahuje uvádzaných 7 možných
princípov právomoci vo veciach rozvodu, rozluky a anulovania manželstva. Žiadny z nich nemá prednosť
a manželia môžu podať návrh súdom členského štátu podľa svojho výberu. Článok 3 Nariadenia Brusel
IIa tak umožňuje navrhovateľovi do určitej mieri voľbu súdu, môže tak podať návrh v štáte, ktorého právo

je z jeho hľadiska priaznivejšie a napríklad ľahšie umožňuje rozvod. Týmto alternatívnym výpočtom
kritérií je daný priestor pre výber súdu, pred ktorým bude návrh prejednávaný.

10. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil dotknuté ustanovenie,
ktoré evidentne nesprávne vyložil, keď dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenského súdu,

pretože v danom prípade má navrhovateľ obvyklý pobyt v T. republike, kde býva viac než jeden rok,
a to od 05.05.2015. Odvolací súd v tomto prípade uvádza, že súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie
uvedené pri určovaní právomoci nepostupoval správne, keď tak ako už bolo vyššie uvedené článok
3 nariadenia obsahuje uvádzaných 7 možných princípov právomoci vo veciach rozvodu, rozluky a
anulovania manželstva s tým, že žiadny z nich nemá prednosť a manželia môžu podať návrh súdom

členského štátu podľa svojho výberu. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že ak v danom prípade
manželkanavrhovateľanaďalejstálebývanamieste,kdemalisnavrhovateľomnaposledyobvyklýpobyt
(T. XXX, tak ako to v návrhu na rozvod výslovne navrhovateľ uviedol), je namieste aplikácia princípu
právomoci podľa čl. 3 písm. a) nariadenia, podľa ktorého vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania
manželstva majú právomoc súdy členského štátu, kde mali manželia naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ

tam jeden z manželov stále býva.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie je potom potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie
zaťažil konanie vadou, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd prvejinštancie znemožnil navrhovateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.

12. Odvolací súd rovnako tak obiter dictum uvádza, že súd prvej inštancie bol zároveň povinný
rozhodnutie odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 CSP, čo je jedným z princípov
riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku
1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia

súdnehorozhodnutiamusívyplývaťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 CSP
vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá
môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže sa súd prvej inštancie sa neriadil vyššie
uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli

zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v
zmysle 220 CSP (absentuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho
rozhodnutia), a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za nepreskúmateľné v takej
miere, že došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Je tomu tak z nižšie uvedených

dôvodov.

13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu dôvodu
na postup podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, preto odvolaním navrhovateľa napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po

vrátení veci odvolacím súdom bude potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne posúdil právomoc, a to
v zmysle vyššie vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie v zmysle
§ 391 ods. 2 CSP viazaný. Súd prvej inštancie bude rovnako tak povinný svoje rozhodnutie náležitým
spôsobom odôvodniť, a to v súlade s § 220 CSP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §

421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).