Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Csp/244/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205530
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2020:2717205530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti žalovanému: Q.
F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXX, o zaplatenie sumy 761,04 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 420,84 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 420,84 € od 2.10.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2017 domáha toho, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 761,04 € s príslušenstvom, a to z titulu nesplateného úveru.

2. Vzhľadom na skutočnosť, že v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaný sa k žalobe nevyjadril) a predmetom konania je zaplatenie sumy
761,04 €, ktorá suma neprevyšuje 1.000,- €, podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP) v takomto prípade nie je potrebné na prejednanie veci nariadiť
pojednávanie. Rozhodnuté tak bolo vo veci bez nariadenia pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, oznámením o zosplatnení, doručenkou, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom
úvere, písomným vyjadrením žalobcu, prehľadom splátok a úhrad, kartou klienta, správami o pobyte
žalovaného a zistil tento stav veci:

4. Na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30.9.2014 (ďalej len Zmluva) poskytol žalobca
žalovanému revolvingový úver vo výške 900,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach po dobu 36 mesiacov v sume 31,95 €, t.j. celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu
1.150,20 €. Zmluvné strany si zároveň dohodli RPMN vo výške 27,13 %, fixnú ročnú úrokovú sadzbu
vo výške 18,03 %. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek výzve žalobcu na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 14.6.2015, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.

Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný do podania žaloby na súd
uhradil sumu 389,16 €. Pohľadávka ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 841,04 € a pozostáva
z nesplatenej istiny vo výške 653,39 € a úroku z úveru vo výške 187,65 €, avšak žalobca si v konaní
uplatňuje len sumu 761,04 €. Žalovaný po podaní žaloby na súd nezaplatil žiadnu sumu.5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
(ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v

jehoprospechpeňažnéprostriedky dourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch)

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

7. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona

sa rozumie
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8.Podľa§9ods.2písm.j/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto

náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
9. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

10. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

15. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver, že žaloba
bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd mal preukázané, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou

v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca konal v rámci predmetu
svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa,
nakoľkopriuzatváraníaplnenípredmetnejZmluvynekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinej
podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú
obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
16. V konaní bolo preukázané, že na základe Zmluvy plnil žalobca a poskytol žalovanému úver vo
výške 900,- €, žalovaný si však svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil, pričom nezaplatil úver spolu

s príslušenstvom riadne a včas, dostal sa do omeškania so splátkami, z ktorého dôvodu po márnej
výzve na úhradu vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru. Súd ho však považuje za neúčinné,
nakoľko žalobca nepreukázal splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zároveň
súd konštatuje, že v Zmluve sú uvedené rozdielne obsahové náležitosti líšiace sa v údaji o RPMN
úveru (bod 5 predpokladaná výška RPMN 27,33 % a bod 6 RPMN za úver 27,23 %) a teda v prípade

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemožno
hovoriť o akceptácii návrhu zmluvy žalovaným, ale o novom návrhu, ktorý mal byť žalobcom písomne
prijatý alebo odmietnutý. V konaní však nebola preukázaná existencia dvoch platných, vzájomných a
obsahovo zhodných písomných prejavov zmluvných strán v časti upravujúcej údaj o RPMN za úver,
v dôsledku čoho je Zmluva v uvedenej časti v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná

(napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/221/2019 zo dňa 31.3.2020). Následkom neplatnosti
časti Zmluvy je potom absencia obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej skutočnosti je potrebné považovať predmetný úver v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 420,84

€ (t.j. vo výške rozdielu reálne poskytnutej sumy úveru 810,- € a úhrady zo strany žalovaného vo výške
389,16 €), pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5 % ročne z priznanej
istiny úveru odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru dňa 1.10.2017, keďže zosplatnenie

úveru súd nepovažoval za účinné.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a žalobcovi priznal
podľa pomeru jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10,60
%, nakoľko mal vo veci len čiastočný úspech. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu 761,04 € a súdom

mu bola priznaná istina vo výške 420,84 €. V zmysle uvedeného bol žalobca úspešný vo výške 55,30
% a žalovaný vo výške 44,70 %, úspešnejší bol teda žalobca, a to v rozsahu 10,60 %, ktorý predstavuje
rozdielmedziúspechomžalobcuaúspechomžalovaného.Ovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnev
zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.12.2017 domáha toho, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 761,04 € s príslušenstvom, a to z titulu nesplateného úveru.

2. Vzhľadom na skutočnosť, že v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové

tvrdenia strán nie sú sporné (žalovaný sa k žalobe nevyjadril) a predmetom konania je zaplatenie sumy761,04 €, ktorá suma neprevyšuje 1.000,- €, podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) v takomto prípade nie je potrebné na prejednanie veci nariadiť
pojednávanie. Rozhodnuté tak bolo vo veci bez nariadenia pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi, oznámením o zosplatnení, doručenkou, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom
úvere, písomným vyjadrením žalobcu, prehľadom splátok a úhrad, kartou klienta, správami o pobyte
žalovaného a zistil tento stav veci:

4. Na základe Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 30.9.2014 (ďalej len Zmluva) poskytol žalobca
žalovanému revolvingový úver vo výške 900,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach po dobu 36 mesiacov v sume 31,95 €, t.j. celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu
1.150,20 €. Zmluvné strany si zároveň dohodli RPMN vo výške 27,13 %, fixnú ročnú úrokovú sadzbu
vo výške 18,03 %. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek výzve žalobcu na

zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 14.6.2015, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný do podania žaloby na súd
uhradil sumu 389,16 €. Pohľadávka ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 841,04 € a pozostáva
z nesplatenej istiny vo výške 653,39 € a úroku z úveru vo výške 187,65 €, avšak žalobca si v konaní
uplatňuje len sumu 761,04 €. Žalovaný po podaní žaloby na súd nezaplatil žiadnu sumu.

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
(ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedky dourčitejsumyadlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

7. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie

a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8.Podľa§9ods.2písm.j/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto
náležitosti:

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
9. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.10. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len Občiansky zákonník) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

15. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd právny záver, že žaloba
bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd mal preukázané, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou

v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca konal v rámci predmetu
svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa,
nakoľkopriuzatváraníaplnenípredmetnejZmluvynekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinej
podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia

týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú
obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
16. V konaní bolo preukázané, že na základe Zmluvy plnil žalobca a poskytol žalovanému úver vo

výške 900,- €, žalovaný si však svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil, pričom nezaplatil úver spolu
s príslušenstvom riadne a včas, dostal sa do omeškania so splátkami, z ktorého dôvodu po márnej
výzve na úhradu vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť úveru. Súd ho však považuje za neúčinné,
nakoľko žalobca nepreukázal splnenie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zároveň
súd konštatuje, že v Zmluve sú uvedené rozdielne obsahové náležitosti líšiace sa v údaji o RPMN

úveru (bod 5 predpokladaná výška RPMN 27,33 % a bod 6 RPMN za úver 27,23 %) a teda v prípade
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemožno
hovoriť o akceptácii návrhu zmluvy žalovaným, ale o novom návrhu, ktorý mal byť žalobcom písomne
prijatý alebo odmietnutý. V konaní však nebola preukázaná existencia dvoch platných, vzájomných a
obsahovo zhodných písomných prejavov zmluvných strán v časti upravujúcej údaj o RPMN za úver,

v dôsledku čoho je Zmluva v uvedenej časti v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná
(napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/221/2019 zo dňa 31.3.2020). Následkom neplatnosti
časti Zmluvy je potom absencia obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej skutočnosti je potrebné považovať predmetný úver v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 420,84
€ (t.j. vo výške rozdielu reálne poskytnutej sumy úveru 810,- € a úhrady zo strany žalovaného vo výške
389,16 €), pričom vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.,ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5 % ročne z priznanej
istiny úveru odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru dňa 1.10.2017, keďže zosplatnenie
úveru súd nepovažoval za účinné.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a žalobcovi priznal
podľa pomeru jeho úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10,60
%, nakoľko mal vo veci len čiastočný úspech. Žalobca si v konaní uplatňoval sumu 761,04 € a súdom
mu bola priznaná istina vo výške 420,84 €. V zmysle uvedeného bol žalobca úspešný vo výške 55,30

% a žalovaný vo výške 44,70 %, úspešnejší bol teda žalobca, a to v rozsahu 10,60 %, ktorý predstavuje
rozdielmedziúspechomžalobcuaúspechomžalovaného.Ovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnev
zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozhodnutia.