Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/238/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709206950
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1709206950.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov
senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Štefana Zelenáka, v právnej veci žalobcu: Arcus International, s. r.
o., Horná Potôň 85, IČO: 36 259 829, zast. JUDr. Tamás Puskás, advokát, Alžbetínske námestie 1203,
Dunajská Streda, proti žalovanému: Q. Š., Y. XXX, IČO: 34 779 272, zast. JUDr. Peter Kocian, advokát,
Miletičova 7, Bratislava, o zaplatenie 980,77 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/36/2009-167 zo dňa 15.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/36/2009-167 zo dňa 15.2.2017
z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
priznal žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie

uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu
vo výške 980,77 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe cenovej ponuky - objednávky č. 8B3011 zo dňa 7.7.2008 žalobca
dodal a žalovaný dňa 19.8.2008 prevzal výrobky a služby, ktoré realizoval žalobca a ktoré vyúčtoval
faktúrou na sumu 1.372,60 eur, pričom vo faktúre zohľadnil aj zaplatenú zálohu. K faktúre bol vystavený

dobropis č. 010902008 v sume 452,77 eur, čiže žalovaný mal uhradiť sumu 919,84 eur. Ďalej žalobca
v zmysle montážneho denníka zo dňa 27.1.2009 vyúčtoval faktúrou č. 02090018 žalovanému servisné
práce v sume 60,93 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v zmysle potvrdenej objednávky bolo predmetom diela
dodanie a montáž dvoch kusov garážových brán vrátane pohonu za dohodnutú cenu 121.329,43 Sk,

pričom brány mali byť namontované do autoumývarne žalovaného. Z dohodnutej ceny žalovaný uhradil
80.000,- Sk ako zálohu a časť ceny diela vo výške 1.271,84 eur uhradil dňa 3.2.2009. Celkovo teda
žalovaný uhradil 118.315,45 Sk. Pri výkone montážnych prác však bolo zistené, že žalobca dodáva
dielo v rozpore so zmluvou, v časti samotných brán, ale najmä v časti pohonov týchto brán. Pracovníci
žalobca pri montáži pohonov garážových brán žalovaného upozornili, že dodávaný pohon garážových
bránniejevhodnýdovlhkéhoprostredia.Nevhodnosťdodanéhopohonusaprejavovalaihneďpododaní

diela a preto po niekoľkých reklamáciách žalobca pristúpil k výmene jedného pohonu garážovej brány
za pohon vhodný do vlhkého prostredia. Jeden pohon však ostal nevymenený, čo má za následok,
že v prípade zvýšenej vlhkosti nie je možné garáž používať - pohon nefunguje a žalovaný nemôže
podnikaťvdanomobjekte,nakoľkohrozínebezpečenstvoúrazu.Nazákladetýchtoskutočnostížalovaný
neuhradil zostávajúcu časť ceny diela a vyzval žalobcu na urýchlené odstránenie vád diela. Naposledy
žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie vád diela listom adresovaným jeho právnemu zástupcovi dňa

18.5.2009, v ktorom žalovaný žiada, aby žalobca odstránil vady diela v lehote 10 dní. Žalovaný zároveň
upozornil žalobca, že ak ani v takto dodatočne určenej lehote nebudú vady odstránené, využije svojezákonné právo od zmluvy odstúpiť. Nakoľko žalobca reklamované vady neodstránil, žalovaný listom zo
dňa 8.6.2009 odstúpil od zmluvy a zároveň vyzval žalobcu, aby mu vrátil zaplatenú časť ceny diela a
pristúpil k demontáži a odvozu dodaných garážových brán, čo však žalobca neurobil.

4. Dňa 7.7.2008 konateľ žalobca a žalovaný podpísali Cenovú ponuku - objednávku č. 8B3011, z ktorej
súd zistil, že žalovaný si objednal 2 garážové brány s pohonmi Supramatic, pričom v objednávke nebolo
výslovne uvedené, či sú pohony určené do suchého alebo vlhkého prostredia.

5. Z montážneho denníku súd zistil, že dňa 19.8.2008 zamestnanci I. O. a B. S. vykonali montáž
garážovej brány, na základe objednávky č. 8B3011, pričom žalovaný podpisom potvrdil prevzatie
vykonaných prác a použitého materiálu.

6. V odovzdávacom protokole zo dňa 19.8.2008 žalovaný ako objednávateľ a B. S. ako
zhotoviteľ(montážnik) podpismi potvrdili odovzdanie a dodanie diela (dvoch garážových brán) na

základe zákazky č. 8B3011.

7. Faktúrou č. 08080194 zo dňa 21.8.2008 splatnou dňa 4.9.2008 žalobca ako dodávateľ vyúčtoval
odporcovi ako odberateľovi dodávku dvoch garážových brán v sume 41.351,- Sk (od celkovej sumy
121.351,- Sk bola odrátaná záloha vo výške 80.000,- Sk) v súvislosti s objednávkou č. 8B3011 zo dňa

7.7.2008 a dodacím listom č. 08080194.

8. Dňa 6.11.2008 zamestnanec žalobcu B. S. a žalovaný podpísali Cenovú ponuku - objednávku č.
8B3230, z ktorej súd zistil, že žalovaný si objednal reťazový pohon a prijímač, pričom v objednávke
nebolo uvedené, či je pohon určený do suchého alebo vlhkého prostredia.

9. V odovzdávacom protokole zo dňa 22.1.2009 žalovaný ako objednávateľ zastúpený X.K. O. a B. S.
akozhotoviteľ(montážnik)podpismipotvrdiliodovzdanieadodaniediela(pohonu,elektroniky,prijímača)
na základe zákazky č. 8B3230. V poznámkach bolo uvedené, že bol odmontovaný a odnesený pohon
Supramatic a koľajnica, klientovi boli ponechané 2 ks diaľkové ovládanie.

10. Z montážneho denníku súd zistil, že dňa 22.1.2009 zamestnanci B. S. a B. S. vykonali demontáž
pohonu Supramatic a koľajnice, montáž pohonu ITO400 a riadiacej techniky. Podpis uvedený pri
potvrdení prevzatia vykonaných prác a použitého materiálu je totožný s podpisom X. O..

11. Faktúrou (dobropisom) č. 01090008 zo dňa 23.1.2009 splatnou dňa 6.2.2009 žalobca ako dodávateľ
dobropisoval žalovanému ako odberateľovi sumu 452,77 eur za pohon Supramatic v súvislosti s
objednávkou č. 8B3011 zo dňa 7.7.2008 a dodacím listom č. 01090008.

12. Faktúrou č. 01090009 zo dňa 23.1.2009 splatnou dňa 6.2.2009 žalobca ako dodávateľ vyúčtoval

žalovanému ako odberateľovi reťazový pohon, prijímač a cestovné náklady spolu v sume 1.271,84 eur
v súvislosti s objednávkou č. 8B3230 zo dňa 6.11.2008 a dodacím listom č. 01090009.

13. Z montážneho denníku súd zistil, že dňa 27.1.2009 zamestnanec B. S. vykonal kontrolu pohonu
s elektronikou a kontrolu sekcionálnej brány s tým, že všetko je v poriadku, pričom X.Á. O. podpisom

potvrdil prevzatie vykonaných prác a použitého materiálu.

14. Faktúrou č. 02090018 zo dňa 4.2.2009 splatnou dňa 18.2.2009 žalobca ako dodávateľ vyúčtoval
žalovanému ako odberateľovi servisné práce a cestovné náklady spolu v sume 60,93 eur (1.835,50 Sk)
v súvislosti s objednávkou zo dňa 27.1.2009 a dodacím listom č. 02090018.

15. Listom zo dňa 12.5.2009 (pokus o zmier) právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie
faktúry č. 08080194 v sume 919,84 eur (po zohľadnení dobropisu v sume 452,77 eur), č. 01090009
v sume 1.271,84 eur a č. 02090018 v sume 60,93 eur. V liste zo dňa 18.5.2009 adresovanom
právnemu zástupcovi žalobcu žalovaný potvrdil, že dňa 15.5.2009 prevzal jeho pokus o zmier a

uviedol, že žalobcom požadované sumy neuhradil z dôvodu, že zo strany žalobcu nebola objednávka
riadne splnená. Namontované brány nespĺňajú bezpečnostné vlastnosti, vzhľad, tak, ako to bolo v
objednávke dohodnuté. Protokolárne žalovaný brány ani osobne neprevzal. Žalovaný podotkol, že
žalobca viackrát telefonicky, písomne a osobne vyzval, aby uvedené vady odstránil. K odstráneniu vádnedošlo, čo žalovanému spôsobilo škodu 40,- eur denne. Preto žalovaný navrhol závady odstrániť do
10 dní, v opačnom prípade odstupuje od zmluvy a žiada predmetnú vec uviesť do pôvodného stavu
(odmontovanie brán), vrátenie finančných prostriedkov aj s príslušenstvom.

16. V liste zo dňa 8.6.2009 žalovaný žalobcovi oznámil, že doposiaľ uhradil sumu 118,315,45 Sk,
pričom v objednávke bola dohodnutá celková suma 121.329,43 Sk. Nedoplatený rozdiel v sume
3.013,98 Sk žalovaný neuhradil, nakoľko mu na túto sumu neprišla doúčtovacia faktúra, tak ako bolo
vopred dohodnuté za vykonanie prác a dodanie garážových brán, ktoré nie sú prevádzkyschopné. Na

základe uvedeného žalovaný odstúpil od objednávky č. 8B3011 zo dňa 7.7.2008, kde sumy uvedené
sa nezhodujú so sumami na faktúrach, ktoré mu zaslal žalobca, neboli dodržané ani podmienky, ktoré
súvisia so samotnou kvalitou, funkčnosťou garážových brán. Žalovaný požiadal o demontáž brán a
vrátenie zaplatenej sumy.

17. Na príjmovom pokladničnom doklade žalobcu vyhotovenom pánom S. bolo potvrdené prijatie sumy

80.000,- Sk od žalovaného ako záloha k objednávke č. 8B3011. Dňa 3.2.2009 vydal žalovaný príkaz na
úhradu sumy 1.271,89 eur, pričom ako variabilný symbol uviedol 01090009.

18. Konateľ žalobcu na pojednávaní uviedol, že mal v Y. prevádzku, kde bol žalovaný prvýkrát spolu
s pánom O., ale vtedy sa objednávka nerobila, bol tam prítomný kolega konateľa S. (túto schôdzku

považoval konateľ žalobcu za informatívnu, na ktorej sa konkrétna objednávka neriešila). Žalovaný
povedal, že príde osobne inokedy a keď prišiel, objednávku so žalovaným osobne prebral konateľ
žalobcu, aj ju spísal, na základe čoho sa objednali brány, ktoré sa aj namontovali. Na druhej schôdzke
teda konateľ žalobcu a žalovaný dohodli predmet zmluvy. Nakoľko nehnuteľnosť, kam sa mali brány
inštalovať, ešte nebola postavená, nedala sa vykonať obhliadka. Ak mal žalovaný pri montovaní

vedomosť, že pohony nie sú vhodné do vlhkého prostredia, mal to uviesť v preberacom protokole. Až
po inštalovaní brán sa teda zistilo, že žalovaný potrebuje pohony do vlhkého prostredia. Do inštalácie
brán konateľ žalobcu o tom nevedel. Faktúra č. 01090009 na sumu 38.315,50 Sk je suma za pohon
do vlhkého prostredia, ktorý bol objednaný na základe objednávky od žalovaného. Dobropisovaná
faktúra bola za pohon, ktorý bol odmontovaný. Konateľ žalobcu trval na tom, že pri objednávaní tovaru

žalovanýneuviedol,žebránybudúurčenédoautoumývarky.Kebytožalovanýuviedol,bolbymukonateľ
žalobcu povedal, že za tieto vyžadujú príplatok. V cenovej ponuke - objednávke č. 8B3011 sú uvedené
4 druhy pohonov, ktoré sú všetky do suchého prostredia, nakoľko žalovaný nevyžadoval pohony do
vlhkého prostredia. Technické a propagačné materiály, ktoré obsahujú podrobný popis garážových brán
a pohonov, ktoré obsahujú aj informáciu, či sa jedná o výrobky určené do suchého alebo vlhkého

prostredia, sú natoľko obsiahle, cca 30 - 40 strán, že by bolo neefektívne pripájať ich ku každej cenovej
ponuke. Cenník obsahuje hrubým zvýraznenú informáciu, že sa jedná alebo nejedná o výrobok určený
do vlhkého prostredia, ale s týmto žalovaný nebol oboznámený. Na otázku, komu a kedy žalovaný
vyplácal zálohu, konateľ žalobcu uviedol, že ak sa dobre pamätá, tak jemu osobne na príjmový doklad,
pričom však potvrdil, že na príjmovom pokladničnom doklade je podpis zamestnanca žalobcu pána S..

Konateľ žalobcu k výzve žalovaného zo dňa 18.5.2009 na odstránenie vád diela uviedol, že na výzvu
reagoval tak, že p. S. (zamestnanec žalobca) bol osobne u žalovaného. Na otázku, či pri uzatváraní
zmlúvaobjednanítovaruniejezvyčajnézistiťodklienta,kamsúgarážovébrányurčené,konateľžalobcu
uviedol, že je to zvyčajné, dokonca normálne, ale žalovaný nespomínal autoumývarku.

19. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že na prvej schôdzke, kde bol žalovaný aj s O.R. a kde S.
povedal, že bude stavať autoumývarku a bude potrebovať garážové brány, požiadal S., aby mu vystavil
cenovú ponuku, ktorý tak spravil, spolu to malo byť cca 150.000,- Sk. Na dohodnutie konečnej sumy S.
žalovaného odkázal na Q., všetko bolo robené v dobrej viere a v podstate na dobré slovo. Žalobca teda
jednoznačne vedel, že žalovaný objednáva brány do vlhkého prostredia, lebo žalovaný mu hovoril, že

má postavenú autoumývarku. Hneď ako ich namontovali a všimol si otvory, išiel k žalobcovi, ktorý mu
povedal, že objedná aspoň jeden pohon, ktorý bude vhodný do vlhkého prostredia. Tento aj objednal
a namontoval, žalovaný však nič neprebral. Žalovaný podotkol, že urobil iba jednu objednávku, a to v
lete roku 2008. V súčasnosti sú brány nefunkčné, vymenený pohon v autoumývarke nefunguje, druhý
pohon namontovaný v umývarke na suché čistenie je funkčný a ten aj žalovaný prebral. Po viacerých

urgenciách žalovaný nakoniec odstúpil od zmluvy, lebo nechcel také brány, ktoré nie sú vhodné do
vlhkého prostredia. Žalovaný mal za to, že žalobca ho uviedol do omylu. Žalovaný si nebol istý, či podpis
na faktúre č. 01090009 je jeho. Podpis X. O., ktorý je uvedený na odovzdávacom protokole, žalovaný
pozná, žije s jeho dcérou, nepracuje uňho. Žalovaný faktúru č. 01090009 uhradil, pretože si myslel,že to bude akurát do tých 120.000,- Sk, čo bola celá objednávka brán. Žalovaný podpísal preberací
protokol zo dňa 19.8.2008, po tom, čo mu montážnici povedali, že pohon nie je vhodný do vlhkého
prostredia, pretože celý obchod spočíval na dôvere, O. je dobrý kamarát žalovaného, ktorý povedal, že

všetko vybaví. Na otázku, akým spôsobom a komu žalovaný oznámil, že vymenený pohon nefunguje,
žalovaný uviedol, že to oznámil hneď osobne pracovníkovi v priestoroch žalobcu, bol pri tom prítomný
aj O.. Garážová brána s pohonom do vlhkého prostredia doteraz a vlastne od začiatku nefunguje, túto
vadu žalovaný reklamoval okamžite, a to ústne u konateľa žalobcu. Žalobca doteraz vady neodstránil,
po viacerých ústnych urgenciách žalovaný pristúpil k písomnej reklamácii, poskytol žalobcovi dodatočnú

lehotu na odstránenie vád, čo žalobca nespravil, preto žalovaný odstúpil od zmluvy. Reklamácie boli
spočiatku vykonávané ústne a bol pri nich prítomný iba žalovaný a konateľ žalobcu. Vady žalovaný
reklamoval aj u S.. Odstránenie vady S. bola iba reakcia na telefonické a osobné oznámenia žalovaného
o hlučnosti brány, na čo S. prišiel doladiť reťaz, čo žalovaný nepovažoval za odstránenie vady.

20. Svedok X. O. na pojednávaní uviedol, že sa stretol so žalovaným, ktorý mu spomínal, že si ide

objednaťgarážovébránydofirmyJollyJoker,avšaksvedokžalovanéhopresvedčil,nechidekžalobcovi,
keďže sú obaja z Y.. Následne spolu išli k žalobcovi, nebol tam síce konateľ I. Q., ale jednali s jeho
zamestnancom S.. Žalovaný mu hovoril, že potrebuje garážové brány do ručnej autoumývarky, na to mu
S. urobil cenovú ponuku, čo sa zdalo žalovanému príliš drahé, preto sa pýtal na možnosť poskytnutia
zľavy, na čo mu S. povedal, že mu zľavu poskytnúť nemôže a že zľavu si má dohodnúť s Q., tak isto

mu povedal, že pohony do vlhkého prostredia sú proste drahšie. Následne žalobca vypracoval cenovú
ponuku a žalovaný vyplatil zálohu. Po určitom čase svedkovi volali obaja s tým, že žalovaný hovoril, že
mu žalobca namontoval zlé pohony a žalobca hovoril, že mu žalovaný nezaplatil rozdiel ceny. Tento spor
medzi nimi sa svedok snažil vyriešiť. Žalobca radil žalovanému, nech umiestni na brány bakelitové kryty,
čožalovanýodmietol,keďžebymohlodôjsťkprehriatiumotora.Žalobcabolochotnývymeniťpohony,ale

žalovaný by musel doplatiť rozdiel ceny. Na otázku, či bola vypracovaná druhá cenová ponuka, svedok
uviedol, že nie, v čase keď bol prítomný svedok, žalovaný akceptoval prvú cenovú ponuku. Svedok
presvedčil žalovaného, že aj keď je to drahšie, oplatí sa to, keďže je to v Rovinke a v prípade poruchy
ich bude mať po ruke. Svedok mal vedomosť, že žalobca a žalovaný spolu po montáži komunikovali,
žalobca mu hovoril, že mu žalovaný poslal nejaký list, ale detaily si svedok presne nepamätal. Svedok

uviedol, že predmetom cenovej ponuky, o ktorej rokovania medzi účastníkmi bol prítomný, bolo dodanie
garážových brán do ručnej autoumývarky s pohonmi do vlhkého prostredia.

21. Svedok B. S. na pojednávaní uviedol, že bol u žalovaného montovať garážové brány aj s pohonmi,
táto montáž bola ukončená. Za istý čas, nevedel za akú dlhú dobu, dostal svedok od zamestnávateľa

(žalobca) pokyn, že má ísť k žalovanému a tam demontovať jeden pohon a vymeniť ho za iný druh. Kto
dielo preberal, si svedok nepamätal. Pri odovzdávaní diela žalovaný nenamietal žiadnu vadu, svedok
mal za to, že dielo bolo odovzdané riadne a bez vád. Z konštrukcie objektu sa nedalo zistiť, že sa jednalo
o autoumývarku. Svedok nevedel, keď išiel montovať brány, že sa jednalo o autoumývarku.

22. Svedok B. S. na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho bývalý zamestnávateľ, u ktorého pôsobil
ako predajca a to približne 2 roky, pričom na presné obdobie si nespomenul, ale bolo to asi pred 6 rokmi,
teda pôsobil uňho asi v rokoch 2006 až 2007. Žalovaného poznal ako zákazníka žalobcu. Žalovaný
prišiel do firmy žalobcu, s tým, že by chcel dve garážové brány do svojej firmy, do umývačky áut.
Spravila sa mu vo firme cenová ponuka, či ju spravil svedok alebo konateľ Q., to si už nespomínal.

Urobila sa cenová ponuka, žalovaný si objednal tovar, išlo sa to namontovať. Medzitým prebehli všetky
potrebné veci - zamerania otvorov, ktoré klient pripravil pre brány. Čo sa týka príprav, to dopadlo dobre,
žalovaný to dobre pripravil, išlo sa to namontovať. Po určitom čase od namontovania prišiel žalovaný s
tým, že brány nefungujú. Svedka sa ten problém netýkal, ale čo on vedel, motory, ktoré mal žalovaný
namontované, neboli vhodné do vlhkého prostredia. Toto je podľa neho ten problém, keď žalovaný

viackrát chodil za Q., s tým, že sa mu motory stále kazia. Celé to prevzal Q. do rúk, takže detaily
riešenia svedok nepoznal. Na otázku, kto rozhodoval, aký typ motora bude žalovanému dodaný, keď
sa robila cenová ponuka pre žalovaného, svedok uviedol, že keďže to bola špeciálnejšia zákazka do
umývačiek áut, o tom rozhodoval Q.. On mal konečné slovo, nakoľko svedok ešte nebol tak zbehlý v
tej problematike. Na otázku, ako dlho a koľkokrát chodil žalovaný k žalobcovi reklamovať vady, svedok

uviedol, že si presne nepamätá, ale chodil tam dlho, bol tam asi tak desaťkrát. Na otázku, po akej dobe
od namontovania brán sa dostavil žalovaný k žalobcovi a reklamoval uňho vady, svedok uviedol, že to
si už presne nepamätá, ale nebola to dlhá doba. K vyriešeniu reklamácie žalovaného zo strany žalobca
svedok uviedol, že ako bola riešená, to úplne nevie, ale spomínal si, že tam bol tuším menený motor,minimálne žiadosť o výmenu motora zo strany žalovaného tam bola. K prvému stretnutiu svedka so
žalovaným a následné vypracovanie objednávky, cenovej ponuky svedok uviedol, že prišiel žalovaný,
vypýtal si cenovú ponuku na dve brány s tým, že povedal, že chce mať dve brány v umývačke áut.

Cenová ponuka sa vypracovala ako štandardný postup, nie ešte na mieste, na počkanie sa väčšinou
cenové ponuky nerobili, obvykle to bývalo na druhý deň alebo podľa dohody s klientom. Svedok mal
za to, že cenovú ponuku vypracoval spoločne s Q., nakoľko to bola špeciálnejšia ponuka. Väčšinou
cenové ponuky robili spoločne. Na túto konkrétnu cenovú ponuku si presne nespomínal, ale určite ju
nerobil sám, nakoľko tam bola špecifickejšia požiadavka. Na otázku, či žalovaný vypracoval nejakú

písomnú objednávku, z ktorej by vyplývalo, že sa jedná o brány do autoumývačky, svedok uviedol, že
žalovaný sa do firmy žalobca dostavil osobne, povedal mu to osobne, klienti nezvykli posielať písomné
objednávky, niektorí posielali objednávky mailom, ale ak prišli osobne, tieto už neposielali. Na otázku,
či stavba bola postavená pri podpise objednávky, svedok uviedol, že zamerania samozrejme boli, ale v
akom slede sa tak stalo to nevedel, či to bolo pred podpisom objednávky. Zamerania robil Q., takže v
akom stave bola stavba to svedok nevedel. Na otázku, s kým hovoril žalovaný, keď sa po zrealizovaní

zákazky dostavil do firmy žalobca, svedok uviedol, že vždy chcel hovoriť s Q., aj s ním hovoril, keď tam
Q. bol. So svedkom hovoril iba v tom zmysle, či je vo firme Q.. Medzi svedkom a žalobcom prebiehal
spor ohľadom nejakých peňazí, ktoré Q. od svedka chcel. Tento spor vyvolal Q., vec bola na súde a Q. to
prehral. Vzťahy medzi svedkom a Q. pri ukončení pracovného pomeru boli bežné, ako keď zamestnanec
dá výpoveď vo firme, zo strany svedka určite. Neodišiel kvôli tomu, že by bol nahnevaný na Q., proste

mal lepšiu pracovnú ponuku.

23. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 15 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 16 Obchodného
zákonníka, § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 550 Obchodného zákonníka, § 562 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 564 Obchodného zákonníka, § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 428

ods. 1 Obchodného zákonníka.

24. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 33Cb/36/2009-119 z 8.11.2013 žalobu zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie.

25. Odvolací súd uznesením č.k. 1Cob/54/2014-148 z 21.9.2015 zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd okrem iného
uviedol, že žalovaný žiadal o dodanie garážových brán do autoumývarky a touto informáciou disponoval
žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca už pri prvom informačnom stretnutí so žalovaným.
Bolo teda povinnosťou žalobcu dodať žalovanému dielo v takom prevedení, ktorá zodpovedala účelu

vyplývajúcemu zo zmluvy, teda v prevedení - garážové brány do autoumývarky. Pokiaľ teda žalobca
vykonal dielo v rozpore s účelom vyplývajúcim zo zmluvy, teda dodal a namontoval brány nevhodné
do vlhkého prostredia autoumývarky, hoci pri uzatváraní zmluvy bol účel využitia garážových brán
predmetom rokovaní a vedomosti žalobcu, ide o dielo vadne dodané. Odvolací súd sa stotožnil so
skutkovými závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o existenciu vád diela, žalobca však v konaní

pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolaní namietal včasnosť oznámenia vád diela žalovaným. Pre
posúdenie včasnosti oznámenia vád diela, respektíve doby, v ktorej je možné uplatniť nároky z vád
diela je potrebné rozlišovať medzi vadami zjavnými a skrytými. Ďalej odvolací súd konštatoval, že na
prejednávanú vec je potrebné primerane aplikovať § 441 ObZ. Je preto úlohou súdu prvej inštancie
najskôr posúdiť, či išlo o skryté alebo zjavné vady a podľa toho rozlíšiť začiatok plynutia lehoty na včasné

oznámenie vád diela žalovaným a to s ohľadom na povinnosť súdu ex offo skúmať včasnosť oznámenia
vád diela v súvislosti s existenciou práva žalovaného odstúpiť od zmluvy o dielo v súlade s § 564 v
spojení s § 441 ods. 1 ObZ.

26. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že so žalovaným uzavrel na základe dvoch

samostatných objednávok dve samostatné zmluvy. Žalobca si svoju povinnosť v zmysle prvej uzavretej
zmluvy riadne splnil v roku 2008, po ktorej nasledovala druhá objednávka, bola uzavretá druhá zmluva,
na základe ktorej bol dodaný pohon a žalovaný faktúru z druhej zmluvy uhradil. Ostala neuhradená
faktúra z prvej uzavretej zmluvy v rámci ktorej žalovaný reklamoval vady až po doručení výzvy na
zaplatenie zo strany právneho zástupcu žalobcu listom dňa 18.5.2009, dovtedy žalovaný nič z tejto prvej

zmluvy nereklamoval. Žalovaný nepreukázal, že dielo malo vady nejakým odborným posudkom alebo
vyjadrením, pričom o vadách musel vedieť najneskôr 10.2.2009, pričom tieto reklamoval až 18.5.2009.27. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca nedodal riadne dielo, pretože dodal
pohony, ktoré neboli vhodné do vlhkého prostredia. Bol vymenený iba jeden pohon, ktorý však nebol
prevzatý žalovaným, ani osobou, ktorá by bola zamestnancom alebo poverenou osobou. Opätovne

poukázal na list zo dňa 18.5.2009, v ktorom bol žalobca opätovne vyzvaný na odstránenie vád diela s
tým, že bol upozornený, že ak k odstráneniu vád nedôjde v lehote 10 dní od zmluvy žalovaný odstupuje.
Zdôraznil,žetentolistžalovanéhobolvpísomnejpodobeadresovanýžalobcovizdôvodu,žežalobcabol
opakovaneosobnealeajtelefonickyurgovanýkodstráneniuvád.Čosatýkaprvejdodávky,poukazujem,
že žalovaný nie je odborník a preto nemohol rozpoznať, či dodaný pohon mohol byť použitý do vlhkého

prostredia. Samotná vada sa prejavila v nefunkčnosti pohonu, ktorú zistil žalovaný pri použití brány. Ďalej
uviedol, že išlo iba o jeden zmluvný vzťah na základe jednej objednávky, pričom žalobca odôvodňoval
potrebu podpisu druhej objednávky tým, že ju potrebuje mať, aby mohol objednať pohon zo zahraničia.
Žalovaný vykonal reklamáciu dodania z prvej objednávky, na základe ktorej bol vymenený jeden pohon
do vlhkého prostredia. Žalovaný taktiež doplatil druhú časť dojednanej ceny. To, že žalovaný vady diela
reklamoval potvrdili dvaja svedkovia vypočutí v tomto konaní.

28. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že keď mu namontovali druhý motor, bolo to asi po dvoch alebo
troch týždňoch, čo zariadili autoumyvárku. Dodanie druhého motora bolo 22.1.2009, teda ide o dodávku,
ktorú prevzal O.. Začali umývať, motor dostal vlhkosť a prestal fungovať. Asi dva lebo tri mesiace chodil
za ním, aby to dal do poriadku, stále nič, potom mu poslal list, pretože na ústne reklamácie nereagoval.

Preto ho písomne vyzval, že ak vady neodstráni, odstupuje od zmluvy. Ten list mohol byť niekedy v
máji. Nemal problém mu to vyplatiť, avšak nemôže zaplatiť za niečo, čo mu nefunguje. Potom zavolal
odborníka z firmy Herman, ktorý mu povedal, že ani ten druhý motor nie je vhodný do vlhkého prostredia.
Druhý motor bol namontovaný v januári 2009 nefunguje doteraz, uvádza, ten je už dávno demontovaný,
je tam už iný motor, pretože ten predtým nefungoval. Nový motor namontoval technik z Herman.

29. Vykonané dielo nezodpovedalo výsledku určenému v zmluve a preto má vady podľa § 560 ods.
1 ObZ. Podľa hodnotenia súdu boli vady dodaného diela zjavné a to z dôvodu, že samotný žalovaný
uviedol, že hneď ako brány namontovali si všimol otvory a išiel k žalobcovi a ten mu povedal, že objedná
aspoň jeden pohon, ktorý bude vhodný do vlhkého prostredia. Z uvedeného vyplýva, že táto vada

dodaného diela spočívajúca v nedostatkoch obidvoch dodaných pohonoch bola zistiteľná pri vynaložení
odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej po odovzdaní predmetu diela podľa § 562 ObZ. Ani
odvolací súd vo svojom rozhodnutí nehodnotil uzavretie druhej objednávky zo dňa 6.11.2008 pod č.
8B3230 ako samostatnú objednávku. Z uvedeného potom možno uzavrieť, že celý proces, komunikácie
žalovaného so žalobcom v dôsledku nesprávne dodaných pohonov do suchého prostredia, je potrebné

hodnotiť ako konanie smerujúce k odstráneniu vád diela. Riadne dodané dielo malo mať osadená dva
pohony do vlhkého prostredia a nie jeden ako tomu bolo na základe realizovaného postupu podľa
dohody žalobcu a žalovaného z 6.11.2008. Teda ani postupom na základe tejto dohody sa žalobca
nezbavil povinnosti odstrániť vady diela v celom rozsahu. Dielo v zmysle objednávky č. 8B3011 bolo
žalovanému dodané a ním prevzaté dňa 19.8.2011. Skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným

prebiehala komunikácia týkajúca sa nesprávne dodaného typu pohonu netvrdil iba žalovaný (hneď po
dodaní pohonov) ale aj svedok O., ktorý sa snažil spor medzi nimi vyriešiť a že žalobca radil žalovanému,
aby na brány umiestnil bakelitové kryty, čo žalovaný odmietol. Zároveň svedok S. uviedol, že žalovaný
bol s týmto problémom viackrát za žalobcom s tým, že sa mu motory stále kazia a celé to prevzal do
rúk Q., takže detaily riešenia nepoznal. Ak sa teda postupu žalovaného namieta (zo strany žalobcu),

že riadne písomne nereklamoval vady dodaného diela, rovnako neformálne postupoval vo vybavení
reklamácie aj samotný žalobca. Súd preto nevidel dôvod prenášať na žalovaného nedostatok písomnej
reklamácie iba na žalovaného, keďže o procese reklamácie vád diela nemal pochybnosti po vypočutí
svedkov. Ak odvolací súd poukazuje na nevyhnutnosť skúmania okamihu včasnosti oznámenia vád
diela, je tu potrebné konštatovať, že s odkazom na § 562 ods. 3 ObZ v spojení s § 428 ods. 3 ObZ

nemôže súd nepriznať žalovanému právo z vád diela, ak vady diela sú dôsledkom skutočnosti, o ktorých
zhotoviteľ vedel v čase dodania diela. Nie je pochybnosť o tom, že žalobca vedel v čase dodania diela,
že dodáva nevhodný typ pohonu brán. Hodnotenie danej situácie a postupu žalovaného v kontexte § 441
ObZ preto podľa názoru súdu nemôže znamenať, že by sa žalovaný dostal do meškania s oznámením
vád diela žalobcovi. Z konania žalovaného, ktorý s vedomím vadne dodaného diela mal snahu o

odstránenie jeho nedostatkov, možno usúdiť, že porušenie zmluvy zo strany žalobcu nebolo podstatným
porušením zmluvy pod č. 8B3011. Podľa názoru súdu žalovaný potom správne postupoval podľa § 437
ObZ a najskôr žiadal o odstránenie vád dodaného diela. Keďže k ich odstráneniu v dodatočnej lehote vcelomrozsahunedošlopotomjehopostuppodľa§437ods.5ObZpovažujesúdzasúladnýsozákonom,
ktorý vyvolal účinky riadneho odstúpenia od zmluvy.

30. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.

32. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý podal odvolanie
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že
žalobca vedel o tom, že sa majú namontovať pohony do vlhkého prostredia a preto je potrebné aplikovať
ust. § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka. Takéto

rozhodnutie je však v rozpore nielen so skutkovým stavom vyplývajúcim z vykonaného dokazovania,
ale aj v rozpore s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/54/2014-148 zo dňa 21.9.2015.
Uviedol, že aj keby žalobca vychádzal z toho, že žalobca vedel o tom, že sa má postaviť autoumývarka,
že žalovaný potrebuje pohon do vlhkého prostredia, a že teda dielo dodané dňa 19.8.2008 malo vady,
v zmysle vyjadrení strán sporu počas konania možno zistiť nasledovné. Žalovaný si objednal 2 kusy

garážových brán. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol na pojednávaní dňa 25.11.2009 nasledovné: „Tam,
kde bol vymenený pohon, ten nefunguje, druhý ktorý je namontovaný v umyvárke na suché čistenie je
funkčný a ten som aj prebral“. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný si objednal dva kusy garážových
brán a teda dva kusy pohonov. Jeden pohon potreboval žalovaný do suchého prostredia a druhý
potreboval do vlhkého prostredia. Pokiaľ ide o prvý pohon, ktorý bol dodaný do suchého prostredia

je podľa vyjadrenia žalovaného funkčný. Je potrebné sa teda zaoberať len druhým pohonom, ktorý
mal byť určený do vlhkého prostredia. Vychádzame pritom z toho, že žalobca vedel o tom, že sa má
dodať pohon do vlhkého prostredia a teda, že dielo v časti tohto pohonu garážovej brány malo vady.
Tento druhý pohon prevzal žalovaný pôvodne dňa 19.8.2008. Keďže dielo malo vady, žalovaný bol
reklamovať dielo u žalobcu, pričom podľa § 436 Obchodného zákonníka mal žalovaný právo na to, aby

mu žalobca bezodplatne vymenil pôvodne dodaný pohon za pohon do vlhkého prostredia. Svoje právo
však využil žalovaný len čiastočne. Dňa 6.11.2008 sa totiž stretol žalovaný so žalobcom a dohodli sa
tak, že žalobca bezodplatne zabezpečí výmenu pohonu za pohon do vlhkého prostredia a žalovaný
zaplatí rozdiel medzi cenou pohonu do vlhkého prostredia a medzi cenou pohonu do suchého prostredia.
Žalovaný preto podpísal novú objednávku na tovar pohon do vlhkého prostredia a zaviazal sa zaplatiť

cenu tohto tovaru pohonu do vlhkého prostredia. Žalobca teda podľa názoru žalobcu uzavrel novú
zmluvu ohľadne kúpy pohonu do vlhkého prostredia. Žalobca následne v januári 2009 dodal žalovanému
objednaný tovar, pohon do vlhkého prostredia a zabezpečil bezodplatnú montáž tohto pohonu. Tento
pohon, ktorý bol určený už do vlhkého prostredia prevzal žalovaný dňa 22.1.2009. Táto skutočnosť
vyplýva jednak z preberacieho protokolu, potvrdil to však aj sám žalovaný. Žalobca následne vystavil

faktúru podľa písomnej objednávky žalovaného zo dňa 6.11.2008, ktorú faktúru žalovaný riadne uhradil.
Žalobca na druhej strane vystavil dobropis na cenu pôvodne dodaného pohonu do suchého prostredia.
Žalovaný však neuhradil odmenu z faktúry č. 08080194 zo dňa 21.8.2008 vo výške 1.372,60 eur
(mínus suma dobropisu vo výške 452,77 eur) a ani odmenu z faktúry č. 02090018 zo dňa 4.2.2009 vo
výške 60,94 eur. Právny zástupca žalobcu preto poslal žalovanému dňa 12.5.2009 výzvu na uhradenie

dlžnej sumy. Žalovaný na to reagoval listom zo dňa 18.5.2009 tak, že žiadal odstrániť vady diela,
inak odstúpi od zmluvy. V tejto súvislosti opakovane uvádza, že žalovaný vo svojom liste - Reklamácii
riadne nešpecifikoval vady diela, keď uviedol len toľko, že namontované brány nespĺňajú bezpečnostné
vlastnosti, vzhľad, tak ako to bolo v objednávke dohodnuté a podotýka, že žalovaný do toho času
neoznámil žalobcovi žiadne vady. Žalovaný teda reklamoval vady diela až dňa 18.5.2009. Prvý pohon

pritom, ktorý bol dodaný do suchého prostredia podľa svojho vyjadrenia riadne fungoval a v prípade
druhého pohonu už išlo o pohon určený do vlhkého prostredia, ktorý bol namontovaný dňa 22.1.2009.
Žalobca má teda za to, že aj keď mal dielo dodané dňa 19.8.2008 vady z dôvodu, že bol dodaný pohon
určený do suchého prostredia, hoci mal byť dodaný pohon určený do vlhkého prostredia, tieto vady boli
dňa 22.1.2009 odstránené, keď žalobca dodal žalovanému pohon určený do vlhkého prostredia.

33. Poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že pohon určený do vlhkého prostredia dodaný dňa
22.1.2009 mal akékoľvek vady. Nebolo predložené odborné vyjadrenie, nebol zabezpečený znalecký
posudok, jediným dôkazom o vadách diela je tvrdenie žalovaného. Zároveň uvádza, že konflikt medzižalobcom a žalovaným, ku ktorým sa vyjadrovali aj svedkovia bol ukončený dodaním nového pohonu
do vlhkého prostredia dňa 22.1.2009, pritom svedkovia k obdobiu po 22.1.2009 sa nevyjadrili, resp.
sa nevedeli vyjadriť. Súd prvej inštancie teda nesprávne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že

žalobca vedel o tom, že má dodať pohony do vlhkého prostredia, a keďže nedodal pohony do vlhkého
prostredia a vady neodstránil, žalovaný mal právo odstúpiť od zmluvy. Vzhľadom na skutkové závery
uvedené vyššie má žalobca za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval
§ 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka. Aj keď totiž možno konštatovať, že dielo
dodané dňa 19.8.2008 malo vady, uvedené vady však boli odstránené dňa 22.1.2009. Keďže reklamáciu

a odstúpenie poslal žalovaný po odstránení vád pôvodne dodaného diela, je potrebné vychádzať z toho,
že žalobca dodal dielo dňa 22.1.2009 riadne, t.j. dodal aj pohon do vlhkého prostredia. Nie je teda
možné vychádzať z toho, že žalobca vedel v čase dodania diela, t.j. 22.1.2009, že dodáva pohon do
suchého prostredia, hoci mal dodať pohon do vlhkého prostredia. Dňa 22.1.2009 totiž žalobca dodal
pohon do vlhkého prostredia, a tým odstránil všetky vady pôvodne dodaného diela. Keď žalovaný tvrdí,
že dielo malo aj po tomto odstránení vád diela vady už išlo o vady, ktoré nesúviseli s otázkou, či sa

mal dodať pohon do vlhkého prostredia alebo do suchého prostredia, resp. či o tom žalobca vedel
alebo nie. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie porušil ust. § 391 ods. 2 CSP,
keď nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Napriek záväznému právnemu názoru odvolacieho
súdu, že na daný vzťah nie je možné aplikovať § 428 a § 562 Obchodného zákonníka, súd prvej
inštancie aplikoval ust. § 428 a 562 Obchodného zákonníka. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k.

1Cob/54/2014-148 zo dňa 21.9.2015 vyslovil právny názor, že na danú vec je potrebné aplikovať ust.
§ 441 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že súd prvej inštancie má zistiť, kedy zistil žalovaný vady
diela a teda, či včas oznámil vady diela žalobcovi. Súd prvej inštancie preto položil žalovanému na
pojednávaní dňa 23.9.2016 otázku „Kedy zistil, že pohon - pohony mali vady“ žalovaný na uvedenú
otázku odpovedal tak, „že asi po dvoch alebo troch týždňoch potom čo bol dodaný druhý pohon, teda

dňa 22.1.2009“. Dňa 5.2.2009, resp. dňa 12.2.2009, teda už žalovaný mal vedieť o tom (podľa vlastného
vyjadrenia), že dielo malo vady. Žalovaný v zmysle zmluvných obchodných dojednaní mal žalobcovi
oznámiť vady diela jednak v písomnej forme a tiež bezodkladne po zistení týchto vád. Keďže však
žalovaný reklamoval vady diela v písomnej forme až dňa 18.5.2009, vychádzajúc z vlastného vyjadrenia
z pojednávania zo dňa 23.9.2016 vady reklamoval až po uplynutí viac ako troch mesiacov po zistení

týchto vád. Žalobca má za to, že vychádzajúc z ust. § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka možno
konštatovať, že žalovaný vady diela neoznámil žalobcovi včas a preto nebol oprávnený odstúpiť od
zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a pre nesprávne skutkové zistenia nesprávne aplikoval § 428 a § 562 Obchodného
zákonníka, čím zároveň nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu. Poukazujúc na ust. §

441 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovaný nebol oprávnený odstúpiť od zmluvy o dielo. Žalovaný je
preto naďalej povinný uhradiť cenu diela vo výške 919,83 eur a cenu servisných prác vo výške 60,94 eur.

34. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 13.7.2017 vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie za vecne správne a uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania

urobil správny záver, keď skonštatoval, že žalobca v čase dodania diela vedel, že porušuje svoj záväzok
vykonať dielo riadne, nakoľko s prihliadnutím na jeho odborné znalosti musel vedieť a aj vedel, že do
autoumyvárky dodáva pohony nevhodné do vlhkého prostredia. Skutočnosť, že žalovaný objednával
garážové brány a pohony do autoumyvárky bola žalobcovi známa v čase objednania diela ako i v čase
montáže.

35. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

36. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní

rozhodol odvolací súd dňa 13.9.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného
sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP
a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava CSP.

37. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu
odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a pooboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

38. Odvolací súd po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako i predloženého spisového materiálu
zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 7.7.2008 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž
dvoch kusov sekcionálnej garážovej brány Hörmann LPU40, pričom sa dohodli na predmete diela ako aj
jeho cene. Zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že žalovaný žiadal o dodanie garážových brán
do autoumyvárky a touto informáciou mal disponovať žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca už

pri prvom informačnom stretnutí so žalovaným ako aj pri vyhotovovaní návrhu cenovej ponuky a dohode
o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Odvolací súd už vo svojom prvom zrušujúcom rozhodnutí
č.k. 1Cob/54/2014-148 zo dňa 21.9.2015 ustálil, že bolo povinnosťou žalobcu dodať žalovanému dielo
v takom prevedení, ktorá zodpovedala účelu vyplývajúcemu zo zmluvy, teda v prevedení garážovej
brány do autoumyvárky. Pokiaľ teda žalobca vykonal dielo v rozpore s účelom vyplývajúcim zo zmluvy,
teda dodal a namontoval brány nevhodné do vlhkého prostredia autoumyvárky, hoci pri uzatváraní

zmluvy bol účel využitia garážových brán predmetom rokovaní a vedomosti žalobcu, išlo o dielo vadne
dodané. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 21.9.2015 okrem iného tiež poukázal na ust.
§ 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého súd neprizná právo z vád diela, ak vady neboli
včas notifikované zhotoviteľovi, na uvedené však v súlade s § 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods.
2 Obchodného zákonníka prihliadne len, ak zhotoviteľ v súdnom konaní namietne absenciu včasnej

notifikácie vád z diela. V prejednávanej veci však o tento prípad nejde podľa záveru odvolacieho súdu.
Na prejednávanú vec je potrebné aplikovať primerane ust. § 441 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
kupujúci od zmluvy odstúpiť nemôže, ak vady neoznámil včas predávajúcemu. V prípade oneskoreného
oznámenia vád diela, nemôže objednávateľ v tomto konaní žalovaný od zmluvy o dielo odstúpiť. Svoje
rozhodnutie vo veci založil súd prvej inštancie na konštatácii, že s odkazom na § 562 ods. 3 Obchodného

zákonníka v spojení s § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka nemôže súd nepriznať žalovanému právo
z vád diela, ak vady diela sú dôsledkom skutočnosti, o ktorých zhotoviteľ vedel v čase dodania diela.
Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je pochybnosť o tom, že žalobca vedel v čase dodania diela,
že dodáva nevhodný typ pohonu brán. Hodnotenie danej situácie a postupu žalovaného v kontexte s
§ 441 Obchodného zákonníka preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže znamenať, že by sa

žalovanýdostaldoomeškaniasoznámenímváddielažalobcovi.Zkonaniažalovaného,ktorýsvedomím
vadne dodaného diela mal snahu o odstránenie jeho nedostatkov možno usúdiť, že porušenie zmluvy
zo strany žalobcu nebolo podstatným porušením zmluvy pod č. 8B30011. Podľa názoru súdu prvej
inštancie žalovaný potom správne postupoval podľa § 437 Obchodného zákonníka a najskôr žiadal o
odstránenie vád dodaného diela. Keďže k ich odstráneniu v dodatočnej lehote v celom rozsahu nedošlo,

potom jeho postup podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka považuje súd prvej inštancie za súladný
so zákonom, ktorý vyvolal účinky riadneho odstúpenia od zmluvy. Uvedený právny záver súdu prvej
inštancie je v rozpore s právnym názorom, ktorý vyslovil odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí
č.k. 1Cob/54/2014-148 zo dňa 21.9.2015.

39. Odvolací súd teda zdôrazňuje, že žalovaný si objednal dva kusy garážových brán a teda dva
kusy pohonov. Jeden pohon potreboval žalovaný do suchého prostredia, druhý pohon potreboval do
vlhkého prostredia. Pokiaľ ide o prvý pohon, ktorý bol dodaný do suchého prostredia, je podľa vyjadrenia
žalovaného funkčný. Je preto potrebné sa v ďalšom zaoberať už len druhým pohonom, ktorý mal byť
určený do vlhkého prostredia. V tejto súvislosti odvolací súd má za nesporné, že žalobca vedel o tom,

že sa má dodať pohon do vlhkého prostredia a teda, že dielo v časti tohto pohonu garážovej brány malo
vady. Po dohode žalobcu a žalovaného došlo k bezodplatnému zabezpečeniu výmeny pohonu za pohon
do vlhkého prostredia, kedy žalovaný mal zaplatiť rozdiel medzi cenou pohonu do vlhkého prostredia a
medzi cenou pohonu do suchého prostredia, nakoľko pohon do vlhkého prostredia bol drahší. Uvedený
druhý pohon určený do vlhkého prostredia bol žalovanému dodaný dňa 22.1.2009.

40. Z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 23.9.2016 vyplýva, že žalovaný po namontovaní
druhého motoru mal mať vedomosť o tom, že i druhý namontovaný motor má vady. Sám žalovaný
potvrdil, že uvedené vady reklamoval listom v máji 2009.

41. V napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie uvedenou dodávkou druhého pohonu určeného
do vlhkého prostredia nezaoberal, nevyhodnocoval včasnosť reklamácie vady tohto pohonu, práve v
súvislosti s ust. § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka, tak ako konštatoval odvolací súd už v prvom
zrušujúcom rozhodnutí.42.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdpoukazujenato,žesúdprvejinštanciedospel
k nesprávnym skutkovým ako i následne právnym záverom, keď na zistenie skutkový stav aplikoval ust.

§ 562 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, čím zároveň
nerešpektoval ani záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý upriamil pozornosť súdu prvej inštancie
na ust. § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s odstúpením žalovaného od zmluvy o dielo.

43. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) v

spojení s ust. § 391 ods. 2 CSP zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec
opätovne prejedná v intenciách vyššieho uvedeného a vo veci opätovne rozhodne.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP.

45. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.

757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).