Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010393
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5818010393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 25. augusta 2022 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Moniky Liptákovej, prejednal
odvolania obžalovaného I. D., prokurátora a poškodeného H. E. proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/168/2018 zo 14.9.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), f) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/168/2018 zo 14.9.2021.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného I. D., nar. X.X.XXXX v C. P., trvale bytom A. XX,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 24.06.2017 v čase okolo 22.00 hod. v obci P., okres F., aj napriek predchádzajúcemu vyslovenému
zákazu neoprávnene cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel do rodinného domu č. XX, následne
na schodišti zo spodného poschodia na horné, fyzicky napadol svojho bývalého svokra H. E., nar.

XX.XX.XXXX a to tak, že ho udrel hlavou do čela, na čo poškodený po schodišti vycúval nazad na
horné poschodie, kde za ním vybehol, opakovane minimálne 4 krát ho udrel päsťami do tváre a potom
ako poškodeného posotil na podlahu v jedálni, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, opakovane
minimálne 4 krát ho kopol do oblasti ľavého pleca a spodnej oblasti chrbta, pričom sa mu počas
fyzického útoku opakovane vyhrážal zabitím a po tom, ako sa poškodenému podarilo postaviť opätovne
ho opakovane udieral päsťami do oblasti tváre, chytil ho za plecia a chrbát a ťahal ho po schodoch
za sebou dole, pričom ho minimálne 2 krát hlavou udrel o zábradlie o stenu, pričom týmto konaním
porušil nedotknuteľnosť obydlia obyvateľov rodinného domu a to H. E., Q. E., C. E. a jej maloletých

detí, pričom svojim konaním u H. E. vyvolal dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a fyzickým útokom
mu spôsobil otras mozgu, poúrazové krvácanie pod pavúčnicu mozgu temennej oblasti vľavo, tržne
zmliaždenú ranu v oblasti ľavého obočia, pomliaždenie a krvný výron v oblasti ľavej očnice, pomliaždenie
a krvný výron čelovo temennej oblasti hlavy v strede, pomliaždenie a krvný výron temennej oblasti hlavy
vľavo,pomliaždenieľavéhoramennéhokĺbu,pomliaždenieakrvnývýronsedacejoblastivpravo,sdobou
liečeniaaobmedzeniavobvyklomspôsobeživotapodobu14dní,avšakvzhľadomnaintenzituaspôsob
pôsobiaceho zraňujúceho násilia na oblasť hlavy a tváre poškodeného, mohlo dôjsť u poškodeného

k vzniku otrasu mozgu ťažkého stupňa, k zlomenine tvárových kostí, ku zlomenine lebečných kostí a
taktiež k pomliaždeniu mozgového tkaniva alebo ku krvácaniu do vnútra lebky, s dobou liečenia nad
42 dní,

t e d a

sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil

v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo a taký čin
spáchal na chránenej osobe,neoprávnene vnikol do obydlia iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých
osobách,

inému sa vyhrážal smrťou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139

ods. 1 písm. e) Tr. zák., spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.,

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. j) Tr. zák.,

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.,

z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 34 ods. 5
písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému H. E., nar. X.X.XXXX, bytom

P. XX., škodu vo výške 2 942,92 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný I. D. uznaný za vinného zo spáchania zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Tr. zák. spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., zo zločinu porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr.
zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za uvedené trestné činy bol obžalovanému podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený H. E. s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný I. D., prokurátor a poškodený H. E..

Obžalovaný odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku.
V odvolaní uviedol, že tvrdenia poškodeného týkajúce sa prežitia skutku nekorešpondujú so
skutočnosťami, ktoré vyplynuli z dokazovania. V prípade, ak by poškodený utrpel zranenia, ako sú
popísané v napadnutom rozsudku, nemohol by byť prepustený z hospitalizačného ošetrenia na tretí
deň. Znalec MUDr. Jelenčík v znaleckom posudku konštatuje, že poškodený nemohol mať úraz hlavy,

tak ako to popisuje, a to búchaním o stenu a betónové zábradlie, pretože v takomto prípade by došlo
k iným omnoho závažnejším zraneniam. Taktiež znalec konštatuje, že niektoré útoky ako kopnutie
a údery päsťou nezanechali na poškodenom žiadne škody. Tieto skutočnosti vyvolávajú pochybnosť
o vyjadrení poškodeného. Všetky RTG vyšetrenia boli zhodné bez traumatických zmien a skelet bol
negatívny. Tieto vyšetrenia spochybňujú pravdivosť výpovede poškodeného v takom rozsahu, že nie je

možné v ostatných častiach dôverovať a uveriť tvrdeniam poškodeného týkajúcich sa skutku. V odvolaníďalej poukázal na jednotlivé zranenia poškodeného s poukazom na závery znaleckých posudkov MUDr.
Obtuloviča a MUDr. Jelenčíka. Uviedol, že do domu bol pozvaný samotnou C. E., bývalou manželkou,
a preto sa nemohol dopustiť porušovania domovej slobody. Svedkovia C. a E. sa rozdielne vyjadrovali,

kedy sa mal obžalovaný dozvedieť o zákaze vstupu do domu. On však o zákaze vstupu do domu
nemal žiadnu vedomosť. Svedkovia uvádzali, že u obžalovaného neboli viditeľné žiadne zranenia,
hoci tieto zranenia potvrdili aj lekárske správy. Vzhľadom na tieto skutočnosti, je obava, že samotný
poškodený a svedkovia sa vo veci nevyjadrovali objektívne. Svedkyňa C. E. tvrdila na výsluchu v
Dolnom Kubíne, že na konci už ležal na obžalovanom aj poškodený, avšak na hlavnom pojednávaní

toto tvrdenie poprela s tým, že netuší ako sa to dostalo do zápisnice. Rozpor vo výpovediach svedkov
je aj v tom, kto bol zaklopať poškodenému na dvere kúpeľne pred spáchaním skutku. Svedkovia taktiež
stále upravovali miesto, kde bol obžalovaný spacifikovaný. Poškodený sa na hlavnom pojednávaní
nevedel súvisle vyjadriť ku skutku v tom smere ako ho obžalovaný mal hodiť dolu schodiskom a ťahať
ho. Svedkyňa E. pri oznámení dňa 25.6.2017 neuvádzala, že by ju obžalovaný držal za ruku, hoci to
bolo bezprostredne po skutku. Taktiež v oznámení nepravdivo uvádzala zranenia poškodeného. Zatajila

aj zranenia obžalovaného. Krivo obvinila obžalovaného z užívania alkoholických nápojov a marihuany.
Znalec pritom v posudku konštatoval, že u obžalovaného nezistil závislosť od alkoholu alebo iných
psychoaktívnych látok. Pokiaľ prišiel do domu, bolo to v dôsledku toho, že mal záujem dohodnúť sa
s bývalou manželkou ohľadom stretávania sa s maloletými deťmi. Nemal v úmysle nikomu v dome
ublížiť. Dôveryhodnosť výpovede svedkov C. a U. bola na hlavnom pojednávaní spochybnená tým,

že dva dni po skutku bol samotný svedok C. nahlásiť, že v ten deň pred spáchaním skutku sa mu
mal obžalovaný vyhrážať, že ho zabije. Poukázal ďalej na fotografie, z pohostinstva v P. vyhotovené
dňa 29.6.2017, na ktorých je zachytený poškodený, pričom svedkovia potvrdili, že nemal viditeľné
zranenia hlavy. Taktiež predložil štyrikrát čestné prehlásenie, že poškodený poberal invalidný dôchodok,
pričom samotný poškodený tvrdil, že invalidný dôchodok nemal a ani nemá. Vyčítal prvostupňovému

súdu, že nevykonal väčšinu dôkazov, ktoré navrhoval, najmä konfrontácie medzi ním a poškodeným.
Taktiež navrhoval vykonať konfrontáciu medzi ním a ostatnými svedkami. Tieto dôkazy však boli
súdom odmietnuté. Poukázal na chyby v znaleckom posudku MUDr. Jelenčíka. Znalec vychádzal z
nedôveryhodných zdrojov a vyjadroval sa k zraneniam, ktoré sú mimo jeho kompetencie. Dostatočne sa
nezaoberalzraneniamiavýpoveďoupoškodeného.OdbornévyjadrenieMUDr.Z.upravujedobuliečenia

poškodeného na maximálne 6 dní. To sú značné rozpory, ktorými sa súd v rozsudku nevysporiadal.
Znalec MUDr. Jelenčík spochybnil tvrdenie poškodeného o udieraní jeho hlavy o zábradlie, resp. stenu.
Pred spáchaním skutku viedol riadny život. Trvá na tom, že v dome sa nikomu nevyhrážal a do domu
bol pozvaný svojou bývalou manželkou. Keďže u poškodeného nedošlo k ním tvrdeným zraneniam,
nemohlo dôjsť ani k útoku takým spôsobom ako to popisuje poškodený. Prvostupňový súd postupoval v

rozpore s § 2 ods. 10 Tr. por., pokiaľ ide o náležité zistenie skutkového stavu. Poukázal aj na zranenia,
ktoré sám utrpel a ktoré vyústili až k dvom operáciám. Keďže celé konanie trpí závažnými procesnými
chybami a vzniknuté pochybnosti neboli odstránené, prichádzalo do úvahy rozhodovanie v zmysle
zásady - v pochybnosti v prospech obžalovaného. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, najmä

doplnil dokazovanie tak, ako to navrhoval.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.
V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nemal prihliadať na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písm. j) Tr. zák., teda, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, nakoľko bolo

preukázané, že v minulosti sa dopustil opakovane priestupkov - sedemkrát bol postihnutý pre priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, a to aj voči poškodeným v tejto trestnej veci. Trest mal preto byť
obžalovanému ukladaný pri prevahe priťažujúcich okolností - podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že
spáchal viac trestných činov a za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák. vo výmere minimálne 88 mesiacov. Navrhol
preto, aby krajský súd zrušil rozsudok vo výroku o treste a nahradil ho vlastným rozhodnutím.

Poškodený odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o náhrade škody. Z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s riadne uplatneným nárokom na náhradu
škody, ktorý bol uplatnený pri preštudovaní spisu dňa 3.7.2018, ako aj na hlavnom pojednávaní v
celkovej výške 2 942,92 eur. Do spisu bol predložený aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia vypracovaný MUDr. D. D.. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade škody a sám rozhodol o povinnosti obžalovaného
nahradiť mu škodu v rozsahu uvedenom v odvolaní.Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní po zistení, že v predmetnej veci
niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por. preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.

Pri preskúmaní napadnutého rozsudku mal na zreteli povinnosť prihliadať aj na chyby, ktoré síce neboli
odvolaniami vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, a to dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolania boli podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami a že odvolanie poškodeného je dôvodné a
odvolania obžalovaného a prokurátora sú čiastočne dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, zmyslom ktorých je
náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práva obžalovaného na obhajobu. Okresný
súd podľa názoru krajského súdu na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme
náležitého zistenia skutkového stavu, a to pri plnom uplatnení základných zásad trestného konania,

najmä zásad ústnosti a bezprostrednosti. V odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti
a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval,
keď dospel k záveru o vine obžalovaného.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú

jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez pochybností
možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
napadnutéhorozsudku.Taktiež,pokiaľideokvalifikáciuskutku,ajkrajskýsúdjetohonázoru,ževdanom
prípade boli naplnené znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., avšak na rozdiel od prvostupňového súdu prečinu porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Tr. zák.

Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za bezpečne preukázanú. Obrana obžalovaného, že prvý ho
napadol poškodený a on ho len jedenkrát udrel päsťou do tváre, aby zastavil jeho útok, je podľa názoru

krajského súdu bezpečne prekonaná ďalšími vykonanými dôkazmi. Obžalovaný je zo spáchania skutku
usvedčovaný,najmävýpoveďousamotnéhopoškodenéhoavýpoveďamisvedkov-synovobžalovaného
- R. D. a I. D., ktorí boli prítomní pri fyzickom napadnutí poškodeného. Najmä svedok R. D. popísal
konfliktzhodnesvýpoveďoupoškodenéhoH.E..Krajskýsúdnezistiltakéskutočnosti,ktorébyvyvolávali
pochybnosti o vieryhodnosti výpovedí týchto svedkov, či už poškodeného H. E. alebo obidvoch synov

obžalovaného. Najmä synovia obžalovaného R. D. a I. D. zjavne nemali dôvod vypovedať nepravdu o
priebehu konfliktu. Za podstatný dôkaz považuje krajský súd aj lístky, na ktoré bezprostredne po skutku
opísal útok obžalovaného na poškodeného svedok R. D. a odovzdal tieto lístky matke C. E.. Obžalovaný
je ďalej usvedčovaný aj výpoveďami svedkov - Q. E., ktorá bezprostredne po útoku obžalovaného prišla
domov a videla dobitého a zakrvaveného poškodeného, ktorý jej ihneď povedal, že ho zbil obžalovaný.

Skutočnosť, že poškodený bol napadnutý a zranený, je preukázaná aj príchodom sanitky a následným
ošetrením poškodeného sestričkou. Zranenia u poškodeného sú preukázané výpoveďami svedkov - C.
E., D. U., D. C. a tiež Q. D. - syna obžalovaného, ktorí bezprostredne po útoku zo strany obžalovaného
videli dobitého a krvavého poškodeného. Zranenia poškodeného sú viditeľné aj na fotografiách, ktoré
bezprostredne po skutku vyhotovila svedkyňa C. E.. Svedkovia, ktorí prišli na miesto činu, potvrdili aj

krvavé fľaky na miestach, kde došlo k napadnutiu poškodeného. Naopak, výpoveď obžalovaného v tom
zmysle, že po príchode policajtov poškodený nemal žiadne zranenia, možno považovať jednoznačne
za nepravdivú, nakoľko zranenia na poškodenom okrem samotného poškodeného potvrdili aj viacerí
vyššie uvedení svedkovia, a to ešte pred príchodom policajtov. Obhajoba obžalovaného v tom zmysle,
že na stenách a zemi sa nenachádzala krv, ale bol to kečup, ktorí tam mali naniesť prítomní svedkovia,

vyznieva v tomto smere až naivne. Pokiaľ obžalovaný konštatuje, že pri incidente bol aj on zranený,
z vykonaných dôkazov je nesporné, že k jeho zraneniu došlo po útoku na poškodeného, keď bol
spacifikovaný viacerými prítomnými osobami.

Obžalovaný namietal, že svedkovia vypovedali o rôznych polohách a miestach, kde sa mal nachádzať,
keď ležal na zemi, pričom v tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že z výpovedí svedkov vyplýva,
že keď si obžalovaný na zemi búchal hlavu o zem, presunuli ho na miesto, kde sa nachádzala plávajúca
podlaha. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že obžalovaný teda neležal len na jednom mieste, ale tohtopostupne pridržiavali viacerí svedkovia, pričom ho presunuli z podlahy z keramickej dlažby na podlahu
z plávajúcej podlahy.

Mechanizmus vzniku zranení u poškodeného, ako aj charakter zranení, je bezpečne preukázaný
znaleckým posudkom MUDr. Jána Jelenčíka, ktorý v podstate potvrdzuje verziu poškodeného, ako
aj prítomných svedkov synov obžalovaného - R. D. a I. D.. Z posudku znalca nepochybne vyplýva
záver, že útok zo strany obžalovaného bol spôsobilý spôsobiť poškodenému aj ťažkú ujmu na zdraví. V
tomto smere krajský súd poukazuje aj na ďalší významný fakt, ku ktorému znalec neprihliadal, a to že

poškodený sa počas útoku aktívne bránil, a to rukami, keď si kryl hlavu, tak ako to vyplýva z výpovede
poškodeného a taktiež aj svedka R. D.. Je nesporné, že práve táto aktívna obrana poškodeného voči
úderom obžalovaného mala vplyv aj na rozsah a charakter zranení, ktoré utrpel poškodený, a to aj v tom
smere, že mu neboli spôsobené závažnejšie zranenia, ktoré poškodenému aj podľa znalca vzhľadom na
intenzitu a rozsah útoku zo strany obžalovaného hrozili poškodenému. Prvostupňový súd preto aj podľa
názoru krajského súdu správne kvalifikoval zločin ublíženia na zdraví ako spáchaný v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., nakoľko takýto záver má dostatočnú oporu v zabezpečených dôkazoch. Znalci
MUDr. Jelenčík a MUDr. Obtulovič nespochybnili svojimi závermi jednoznačne verziu poškodeného v
takom rozsahu, aby bolo možné považovať jeho výpoveď za nepravdivú. Pokiaľ ide o vyjadrenie MUDr.
Obtuloviča k možnému mechanizmu vzniku poranení u poškodeného, ktorý čiastočne spochybnil verziu
podľa výpovede poškodeného, tu krajský súd poznamenáva, že z jeho vyjadrenia vôbec nevyplýva, že

by znalec bral do úvahy aj aktívnu obranu zo strany poškodeného, keď sa tento pred údermi na hlavu
zo strany obžalovaného kryl rukami. Spochybňovanie výpovede poškodeného zo strany obžalovaného
ohľadom toho, akým spôsobom mal byť napadnutý, preto považuje krajský súd za neopodstatnené a
nemajúce oporu v zabezpečených dôkazoch.
Pokiaľ sa prítomní svedkovia, tak ako to uviedol v odvolaní obžalovaný, čiastočne rozchádzali v spôsobe

držania obžalovaného na zemi, resp. pokiaľ ide o miesto, kde ho mali pridržiavať, prípadne o zranenia,
ktoré mal utrpieť obžalovaný, ide o tak nepodstatné a mierne odchýlky v ich výpovediach, ktoré podľa
názoru krajského súdu nie sú spôsobilé spochybniť vinu obžalovaného.

Neobstojí ani tvrdenie obžalovaného, že nemal zákaz vstupovať do domu poškodeného a prišiel tam

po dohode so svojou bývalou manželkou, nakoľko z výpovedí svedkov - H. E., Q. E., C. E. a D. C.,
jednoznačne vyplýva, že poškodený zakázal do domu vstupovať obžalovanému. Samotná svedkyňa C.
E. poprela, že by sa pred skutkom s obžalovaným telefonicky dohodla na stretnutí v dome poškodeného.
Na základe vykonaných dôkazov nemá ani krajský súd pochýb o tom, že obžalovaný sa dopustil aj
prečinu porušovania domovej slobody.

Vzhľadom na vyhrážky zabitím voči poškodenému boli naplnené aj znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania.

Pokiaľ obžalovaný poukazoval na skutočnosť, že pri incidente aj on utrpel zranenia, táto skutočnosť

nemá žiadny vplyv na posúdenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti, nakoľko z vykonaných dôkazov
je zrejmé, že zranenia mu nespôsobil poškodený, ale osoby ktoré ho spacifikovali po skutku a držali
na zemi.

Ak sa svedkyňa C. E. vyjadrila v tom smere, že obžalovaný užíva alkoholické nápoje a marihuanu,

pričom znalkyňa nepotvrdila závislosť na týchto látkach u obžalovaného, takéto vyjadrenie zo strany C.
E. v žiadnom prípade nespochybňuje jej výpoveď vo vzťahu k napadnutiu poškodeného a k zraneniam,
ktoré na ňom videla, keď sa po skutku dostavila na miesto činu.

Vykonanými dôkazmi je prekonaná aj obhajoba obžalovaného, že nemal úmysel v dome niekomu ublížiť

a ani sa nevyhrážal, nakoľko takéto tvrdenie bolo bezpečne vyvrátené vyššie uvedenými dôkazmi, najmä
výpoveďou poškodeného a dvoch synov obžalovaného, ktorí boli prítomní pri útoku obžalovaného voči
poškodenému.

Pokiaľ ide o zranenia, ktoré utrpel poškodený, aj tieto považuje krajský súd za nepochybne preukázané

so záverom, že zranenia poškodenému spôsobil práve obžalovaný, a to konaním uvedeným v skutkovej
vete, nakoľko z vykonaných dôkazov je nepochybne zrejmé, že tieto zranenia boli u poškodeného
objektívne zistené a ošetrené bezprostredne po útoku obžalovaného voči poškodenému.Za správny postup považuje krajský súd aj rozhodnutie okresného súdu, ktorým odmietol doplniť
dokazovanie na návrh obžalovaného, a to z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku prvostupňový súd a s ktorými sa aj krajský súd stotožňuje. Ani podľa názoru

krajského súdu si dôkazná situácia nevyžadovala doplnenie dokazovania, nakoľko aj podľa názoru
krajského súdu, keďže by išlo o preukazovanie okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu. V
tomto smere krajský súd v celom rozsahu odkazuje na podrobné odôvodnenie takéhoto postupu
prvostupňovým súdom, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, túto na základe odvolania obžalovaného krajský súd upravil v prospech
obžalovaného, keď pri trestných činoch porušovania domovej slobody a nebezpečného vyhrážania
vypustil okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, a to okolnosť podľa § 139 ods. 1 písm.
e) Tr. zák. - čin spáchaný na chránenej osobe, nakoľko na túto okolnosť bolo prihliadnuté už pri zločine
ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. Keďže na túto okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby bolo prihliadnuté pri zločine ublíženia na zdraví, teda trestnom čine s

najprísnejšou trestnou sadzbou, nepovažoval krajský súd za správne a ani opodstatnené, aby sa na
tú istú okolnosť opakovane prihliadalo aj pri ďalších trestných činoch - prečinoch s miernejšou trestnou
sadzbou.

Na rozdiel od kvalifikácie skutku prvostupňovým súdom potom krajský súd uznal obžalovaného za

vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie
§ 138 písm. j) Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. Na rozdiel od
prvostupňového súdu, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z dvoch zločinov a jedného prečinu,

bol obžalovaný krajským súdom uznaný za vinného len z jedného zločinu a dvoch prečinov.

V súvislosti s výrokom o treste považoval krajský súd odvolacie námietky prokurátora za čiastočne
dôvodné. Vzhľadom na opakované páchanie priestupkov obžalovaným pred spáchaním trestného činu
sa krajský súd stotožnil s konštatovaním prokurátora, že nemožno prihliadať na poľahčujúcu okolnosť

v tom zmysle, že obžalovaný viedol riadny život. Preto krajský súd neprihliadal na okolnosť v zmysle
§ 36 písm. j) Tr. zák.

Krajský súd na rozdiel od návrhu prokurátora uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
minimálne88mesiacov-t.j.7rokova4mesiace,prihliadalnaskutočnosť,žeobžalovanýspáchaltrestný

čin s najprísnejšou trestnou sadzbou - zločin ublíženia na zdraví, podľa ktorého sa ukladal trest v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Postupom podľa § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák. pri určovaní druhu
trestuajehovýmeryprihliadoluzločinuublíženianazdraví,podľaktoréhosaukladaltrestnaskutočnosť,
že tento bol spáchaný v štádiu pokusu, ako aj na fakt, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k
dokonaniu trestného činu a na okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. V tejto

súvislosti krajský súd poznamenáva, že z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že obžalovaný
mohol spôsobiť, ak by chcel ťažkú ujmu na zdraví poškodenému, pričom vo väčšej intenzite úderov,
ako aj v prípadnom použití akéhokoľvek predmetu, ktorým by mohol viac zraniť poškodeného, mu nič
nebránilo. Intenzita úderov obžalovaného bola taká, že pri obrane poškodeného spočívajúcej v tom,
že si zakrýval hlavu rukami pred údermi poškodeného mu nebolo spôsobené závažnejšie zranenie.

Krajský súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol a ku skutku
došlo v čase rozvrátených vzťahov v rodinnom živote obžalovaného. Krajský súd neupravoval trestnú
sadzbu postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ako to navrhoval prokurátor s poukazom na priťažujúcu
okolnosť - že obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže takúto úpravu výmery trestu nepovažoval
za opodstatnenú. Krajský súd prihliadol na fakt, že pokiaľ prvostupňový súd ukladal obžalovanému trest

za dva zločiny a jeden prečin, krajský súd ukladal trest za jeden zločin a dva prečiny. Prihliadal tiež
na skutočnosť, že ide o prvé odsúdenie obžalovaného a taktiež prihliadal na ustanovenie § 34 ods.
5 písm. c) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal najzávažnejší trestný čin - zločin v štádiu pokusu. Za
takýchto okolností nepovažoval krajský súd za nevyhnutné zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby pri
zločine ublíženia na zdraví na úroveň 7 rokov a 4 mesiace. Za primeraný a postačujúci trest k náprave

obžalovaného považoval potom krajský súd trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na
výkon ktorého zaradil obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže na takýto postup
boli splnené zákonné podmienky, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.Krajský súd taktiež prihliadal na spôsobený následok, pohnútku obžalovaného, na osobu obžalovaného
- ako na doposiaľ netrestanú, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy a prevýchovy. Podľa názoru
krajského súdu obžalovaný nie je tak narušenou osobou, ktorá by si vyžadovala uloženie prísnejšieho

trestu, a to vo výmere navrhovanej prokurátorom, teda minimálne vo výmere 7 rokov a 4 mesiace.
Keďže ide o prvotrestaného páchateľa, je podľa názoru krajského súdu opodstatnene očakávať, že
trest vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov bude dostatočným trestom k jeho náprave a prevýchove. Taktiež
podľa názoru krajského súdu ide o trest, ktorý je zároveň spôsobilý vyjadriť aj morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou.

Na základe odvolania poškodeného krajský súd zmenil aj výrok o náhrade škody, keď postupom podľa
§ 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 2 942,92
eur, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími námietkami poškodeného v tom smere, že výška
škody v takejto výmere bola objektívne a nepochybne preukázaná a poškodený si škodu v trestnom
konaní uplatnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom a včas. Čiastka 2 942,92 eur pozostáva z bolestného

vo výške 2 918,4 eur a z nákladov liečby vo výške 24,52 eur, tak ako tieto boli vyčíslené znalcom MUDr.
Jánom Jelenčíkom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.