Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/221/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818203071
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7818203071.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátuJUDr.VieryBodnárovejaJUDr.TáneVeščičikovejvsporežalobkyne:M..Q.W.A.,G..X.X.XXXX,
K. Z. P., C.Á. XXXX/X, zastúpená JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Magurská 3 proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 3.942,83 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti

rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 27.3.2019 č.k. 11C/50/2018-110 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v
r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni 466,64 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 76,36%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia 3.942,82 eur s prísl.
titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zák. č. 514/2003 Z.z.“).

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 3 ods. 1, 2, §
5 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003
Z.z. v súlade s čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne opodstatnená, a to čo do sumy 466,64
eur, preto žalobe v tejto časti vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

4. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanej zaplatenia
3.942,82 eur titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ku ktorému malo
dôjsť tak, že Okresný súd Rožňava na dopĺňacom rozsudku zo dňa 20.11.2013 č.k. 12C/131/2005-505
nesprávne vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Na základe tohto exekučného titulu
príslušný súd vydal poverenie súdnej exekútorke Mgr. Marcele Zummerovej a v následnej exekúcii, v

ktorej žalobkyňa vystupovala ako oprávnená bola vymožená od povinného Košického samosprávneho
kraja, suma 2.824,86 eur, poplatok za poverenie vo výške 16,50 eur, trovy právneho zastúpenia vo
výške 217,29 eur, spolu suma 3.058,65 eur. V konaní vedenom pred Okresným súdom Rožňava pod
sp.zn. 8C/14/2017 sa následne tento povinný z exekučného konania domáhal voči žalobkyni vrátenia
bezdôvodného obohatenia, získaného cestou spomínanej exekúcie, a to zaplatenia sumy 3.058,65 eur
s prísl. V tomto konaní bol napokon uzavretý súdny zmier medzi stranami sporu tak, že žalovaná sa

zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 3.058,65 eur bez prísl. v lehote do 30.9.2017. Po úhrade tejto sumyžalobkyňa jej náhradu uplatnila v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. voči žalovanej v rámci predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody, ktorej žiadosti nebolo vyhovené.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že konaním Okresného súdu Rožňava, ktorý vyznačil právoplatnosť a
vykonateľnosť na Dopĺňacom rozsudku zo dňa 13.2.2014 č.k. 12C/131/2005-505 došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, v dôsledku čoho v exekučnom konaní, ktorého podkladom bol predmetný dopĺňací
rozsudok bolo toto ukončené vymožením dlžnej sumy. Po zrušení dopĺňacieho rozsudku Krajským
súdom v Košiciach rozhodnutím v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/232/2014 a následnom uplatnení

si vymoženej sumy v exekučnom konaní zo strany povinného žalobkyňa s povinným uzavrela súdny
zmier, na základe ktorého mu uhradila sumu 3.058,65 eur. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobe na základe týchto zistení vyhovel, pokiaľ ide o zaplatenie sumy 466,64 eur, nakoľko
táto predstavuje skutočné náklady žalobkyne, o ktoré sa zmenšila hodnota jej majetku v súvislosti s
vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti na spomínanom dopĺňacom rozsudku, exekučným konaním
a konaním o vydanie bezdôvodného obohatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanej priznal voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania vo výške 76,36%. Ide o čistý úspech žalovanej voči žalobkyni.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej

lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu
súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľka vytkla súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil, čím porušil právo na spravodlivé súdne konanie. Žalobkyňa voči žalovanej uplatnila v
tomto konaní nárok na zaplatenie sumy 3.942,82 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej pri

výkone verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že škoda pozostáva
z troch čiastkových položiek (3.058,65 eur, 585,48 eur a 280,68 eur). Táto škoda mala vzniknúť v
dôsledku nesprávneho vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na Dopĺňacom rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.11.2013 č.k. 12C/131/2005-505. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku sa žiadnym spôsobom nezaoberal procesnou obranou žalovanej, ktorú „zhrnul“ v bode 3

odôvodnenia rozsudku, avšak neozrejmil, čo bolo základom procesnej obrany žalovanej. Žalovaná
namietala absenciu príčinnej súvislosti medzi žalobkyňou deklarovanou škodou a právnym titulom
uplatnenéhonárokuanepreukázanievznikuškodyvcelomrozsahu.Záversúduprvejinštancieohľadom
vyhovujúceho výroku je bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia, nereflektuje príslušnú právnu úpravu,
ani konflikt medzi procesným útokom žalobkyne a procesnou obranou žalovanej. Z rozhodnutia nie

je zrejmé, akým spôsobom súd dospel k záveru, že žalobkyni vznikla škoda práve v priznanej sume
466,64 eur, pričom táto nezodpovedá ani jednému z čiastkových nárokov žalobkyne. Súd neustálil
ani existenciu nesprávneho úradného postupu a nezaoberal sa jednotlivými škodovými položkami
a vzťahom kauzality týchto údajných škôd, ktoré mali vzniknúť z dôvodu nesprávneho úradného
postupu. Pokiaľ ide o sumu 3.058,65 eur, jednoznačne ide o plnenie, ktoré najskôr žalobkyňa prijala

na základe právneho titulu, ktorý neskôr odpadol a následne, po odpadnutí tohto právneho titulu toto
plnenie vrátila oprávnenému subjektu. O existencii škody v tejto časti preto nemožno ani len uvažovať.
Pokiaľ ide o čiastku 585,48 eur a 18,35 eur, tieto položky majú predstavovať trovy konania o vydanie
bezdôvodného obohatenia v konaní vedenom pred Okresným súdom Rožňava pod sp.zn. 8C/14/2017,
v ktorom žalobkyňa vystupovala na strane žalovanej a v rámci ktorého došlo medzi stranami sporu k

uzavretiu zmieru. V tomto prípade žalobkyňa považuje od žalovanej de facto reparáciu nákladov konania
vedenéhonazákladecelkominýchprávnychskutočností,akobolovyznačeniedoložkyprávoplatnostina
spomínanom dopĺňacom rozsudku. Výrok rozsudku o priznaní sumy 466,64 eur je nielen nedostatočne
odôvodnený, ale rozhodnutie v tomto smere je založené aj na nesprávnom posúdení veci.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutých výrokoch ako
vecne správny.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu

danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie je opodstatnené.10. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného
(nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý
proces.

11. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má
stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa
vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne)
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

12. Súd je preto povinný sformulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám
logického, jasného vyjadrovania, v odôvodnení rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale
tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň aj prostriedkom kontroly
v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Súd musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa
vyporiadal s obranou žalovanej strany. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí
medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť,
legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje

jeho nepreskúmateľnosť.

13. Odvolací súd v danej veci zistil, že odvolaním napadnutý rozsudok spomínané zákonom stanovené
náležitosti nemá.

14. Vychádzajúc zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáha náhrady
škody vo výške 3.942,82 eur v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. tvrdiac, že táto jej vznikla v dôsledku
nesprávne vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na dopĺňacom rozsudku, a že pozostáva
z čiastkových nárokov vo výške 3.058,65 eur (ide o sumu ktorá bola vymožená v rámci exekúcie v
prospech žalobkyne ako oprávnenej a následne v dôsledku zmieru uzavretého v konaní vedenom

pod sp.zn. 8C/14/2017 pred Okresným súdom Rožňava sa žalobkyňa zaviazala túto sumu zaplatiť
Košickému samosprávnemu kraju, ktorý vystupoval ako povinný v exekučnom konaní), z trov právneho
zastúpenia žalobkyne v spomínanom konaní vedenom pod sp.zn. 8C/14/2017 vo výške 585,14 eur a
zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,35 eur a z trov právneho zastúpenia vzniknutých žalobkyni v
súvislosti s podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 280,68 eur.

15. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia ani len náznakom nezaoberal otázkou splnenia
predpokladov stanovených zákonom pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z., ktorými sú nesprávny úradný postup, ktorý musí byť jednoznačne konštatovaný, existencia škody,
ale aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku nevyplýva ani žiadna úvaha súdu, ako získané skutkové závery podriadil pod
konkrétnu právnu normu, pričom v odôvodnení absentuje aj záver súdu o tom, ako dospel k dôvodnosti
nároku v priznanej výške 466,64 eur najmä za situácie, keď tento v číselnom vyjadrení nezodpovedá
žiadnemu z uplatnených čiastkových nárokov.

16. Z uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako zrušiť rozsudok v napadnutom
vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade s § 391 ods. 2 C.s.p.

17. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne vo veci v zrušenom rozsahu rozhodnúť

s tým, že bude dbať na to, aby jeho odôvodnenie zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 220 ods.
2 C.s.p..

18. Pri skúmaní zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody súd prvej inštancie
zohľadní, že v danom prípade síce nebol splnený základný materiálny predpoklad vedenia exekúcie,

ktorýmjevykonateľnérozhodnutiekeďexekučnýmtitulomsastalorozhodnutiesnesprávnevyznačenou
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, avšak pre posúdenie nároku bude významné zistenie, či
tvrdená škoda vznikla ako priamy následok označeného nesprávneho úradného postupu. Bude preto
potrebné zodpovedať otázku, či namietaný nesprávny úradný postup bol tou rozhodnou skutočnosťou,ktorá viedla neodvratne k spôsobeniu škody a či namietaný nesprávny úradný postup spočívajúci v
nesprávne vyznačenej doložke právoplatnosti a vykonateľnosti bol jedinou príčinou vzniku škody. V tej
súvislosti je potrebné vyzdvihnúť, že exekučný titul sám nestačí pre vyvolanie exekúcie, ale jej začatie

je podmienené návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý podala žalobkyňa ako oprávnená.

19. Odvolací súd pripomína, že vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou zákon nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov

(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím - resp. nesprávnym úradným postupom a
škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Pre posúdenie
vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda
(majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.

20. V tej súvislosti bude preto dôležité zistiť, kedy bolo žalobkyni doručené odvolanie voči rozsudku
ako jednej z účastníčok konania, a teda či v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie žalobkyni
bola známa tá skutočnosť, že rozsudok vo veci samej bol napadnutý odvolaním a preto predmetom
odvolacieho preskúmania bude aj dopĺňací rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o trovách účastníkov

konania, keďže ide o závislý výrok (§ 206 vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku). Išlo pritom aj
o jednu z námietok žalovanej, ktorú uplatnila ako obranu voči žalobnému návrhu v písomnom vyjadrení
k žalobe a s ktorou sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyporiadal.

21. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť aj o trovách tohto konania (§ 396 os. 3 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).