Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 15C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516204207
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2516204207.16

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: N.. L. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/X,
L., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., so sídlom Šoltésovej 346/1,
PovažskáBystrica,IČO:36860654,protižalovaným:1.T..T.L.,rod.L.,nar.X.XX.XXXX,bytomV.XXXX/
X, L., a 2. T.. Y. L., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX, G., obaja zastúpení právnym zástupcom: RS
Legal s. r. o., so sídlom Frankovká 18, Bratislava, IČO: 36864358, o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

III. P r i z n á v a Dipl. Ing. Júliusovi Ratulovskému, znalcovi s miestom výkonu činnosti Koperníkova

36, Hlohovec, proti žalobcovi nárok na znalečné v časti nekrytej preddavkom a súčasne nehradenej z
finančných prostriedkov štátu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.7.2016, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 28.7.2016, sa domáhal žalobca
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L.. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Podaním zo dňa 20.9.2022, doručeným súdu dňa 21.9.2022, oznámil žalobca súdu, že berie žalobu
v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že žalobca odpredal svoj spoluvlastnícky
podiel k predmetným nehnuteľnostiam vo veľkosti 1/3 synovi žalovaných na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 22.8.2022, ktorá bola zavkladovaná Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom pod č. V
XXXX/XXXX, čím odpadol predmet sporu. O trovách konania navrhol žalobca rozhodnúť tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko sporové strany sa dohodli, že žiadna zo
strán si nebude uplatňovať trovy sporového konania, o čom predložil žalobca súdu späťvzatie návrhu
zo dňa 22.8.2022, podpísané všetkými subjektami sporu, obsahujúce dohodu strán sporu týkajúcej sa
náhrady trov konania, vrátane trov znaleckého dokazovania.

3. Z listiny priloženej k späťvzatiu žaloby, označenej ako: Späťvzatie návrhu, zo dňa 22.8.2022,

podpísanej všetkými subjektami sporu, vyplýva, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu uzatvorenia
mimosúdnej dohody medzi stranami sporu o predmete sporu, že strany sporu sa zároveň dohodli, že
žiadna z nich si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania, pričom žalobca bude znášať trovy
právneho zastúpenia svojho právneho zástupcu a žalovaní budú znášať trovy právneho zastúpenia
ich právneho zástupcu. Žalobca zároveň vyhlásil, že náhrada žiadnych iných trov konania, okrem trov
právneho zastúpenia, neprichádza do úvahy, aj vrátane (nie však len) trov znaleckého dokazovania; ak

by tomu tak nebolo, tieto trovy bude znášať žalobca.4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov
(ďalej ako len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods.1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, a na zrejmý súhlas
žalovaných v 1. a v 2. rade so späťvzatím žaloby, keďže títo sa výslovne dohodli so žalobcom aj na tom,

že žiadna zo strán si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania od protistrany, súd podľa § 145
ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.).

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Spravidla jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska

zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v
intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším
správaním(konaním)žalovanéhobeztoho,abyoveci(meritórne)rozhodolsúd.Pritommedzisprávaním
žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy má žalobca, podľa § 256 ods. 1 CSP,
právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

12. Keďže žalobca vzal žalobu späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva so žalovanými v 1. a v 2. rade, pričom zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva bolo v záujme oboch strán sporu, v danom prípade dospel súd k záveru, že obe strany
procesne zavinili zastavenie tohto konania, preto podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol súd, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok II.).

13. Podľa § 260 CSP, ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

14. Súdom ustanovený znalec, Dipl. Ing. Július Ratulovský, podal vo veci znalecký posudok č. 95/2020.
Následne uznesením č. k. 15C/180/2016-173 zo dňa 9.10.2020 priznal súd znalcovi znalečné vo
výške 1.094,63 eura, a upravil učtáreň súdu vyplatiť znalcovi priznanú sumu z preddavku na znalecké
dokazovanie v sume 800,- eur, zloženého žalobcom. O povinnosti zaplatiť prevyšujúcu časti znalečného,
ktorá nebola krytá preddavkom, v zodpovedajúcej sume 294,63 eura, nerozhodol súd v uznesení o

znalečnom s odôvodnením, že o povinnosti zaplatiť túto časť znalečného rozhodne súd v konečnom
rozhodnutí o výške trov konania, nakoľko platná právna úprava neumožňuje súdu priznať odmenu
znalcovi zo štátnych rozpočtových prostriedkov, ale iba z preddavku zloženého stranami sporu.

15. Súdom ustanovený znalec je subjektom sporu pre tú časť konania, kedy rozhoduje súd o jeho

znalečnom, teda o nároku na znalečné, o výške znalečného, ako aj o osobe povinnej zaplatiť súdom
priznané znalečné tomuto znalcovi. O nároku na zaplatenie znalečného v rozsahu, v ktorom nebolo
znalečné kryté ani zloženým preddavkom, a ani nebolo znalcovi uhradené z finančných prostriedkov
štátu, rozhoduje súd najskôr až v konečnom rozhodnutí, kedy spravidla rozhoduje súd aj o nároku
na náhradu trov konania medzi stranami sporu (§ 262 ods. 1 CSP), pretože najskôr až v konečnom

rozhodnutí môže určiť súd subjekt povinný na zaplatenie znalečného v rozsahu, v ktorom nebolo
znalečné kryté preddavkom a súčasne nebolo ani uhradené z finančných prostriedkov štátu. Nárok na
zaplatenie tejto časti znalečného priznáva súd znalcovi proti stranám sporu podľa zásady úspechu v
sporealebopodľazásadyprocesnéhozavineniazastaveniakonania,apretonároknaznalečnépriznávasúd znalcovi proti tomu subjektu sporu, ktorý bol vo veci neúspešný, a v prípade zastavenia konania
proti subjektu, ktorý procesne zavinil zastavenie konania. Pokiaľ mali strany vo veci úspech len čiastočný
alebo ak procesne zavinili obe strany zastavenie konania, nárok na znalečné súd rozdelí podľa pomeru

ich úspechu vo veci alebo podľa pomeru ich procesného zavinenia zastavenia konania, keďže znalec
nie je stranou sporu, a má nárok na zaplatenie celej sumy priznaného znalečného podľa § 260 CSP.

16. Nakoľko obe strany sporu rovnako procesne zavinili zastavenie tohto konania, súd by mal priznať
znalcovinároknaznalečnévčastinekrytejpreddavkomasúčasnenehradenejzfinančnýchprostriedkov

štátu, proti obom stranám sporu v rovnakom rozsahu, teda proti obom v rozsahu po 50 %. Nakoľko však
v listine zo dňa 22.8.2022, označenej ako: Späťvzatie návrhu, vyhlásil žalobca, že ak by prichádzala do
úvahy náhrada iných trov konania, než len trov právneho zastúpenia a trov znaleckého dokazovania,
bude tieto trovy konania znášať žalobca, priznal súd súdom ustanovenému znalcovi proti žalobcovi
nárok na znalečné v časti nekrytej preddavkom a súčasne nehradenej z finančných prostriedkov štátu
v rozsahu 100 % (výrok III.).

17. O výške povinnosti zaplatiť priznané znalečné nekryté preddavkom na trovy dokazovania a
súčasne nehradené z finančných prostriedkov štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným rozhodnutím, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v

prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).