Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. august 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoCsp/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214753
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8117214753.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcov: 1.) X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX, t. č. S. X, XXX XX V., 2.) U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, t. č. S. X, XXX XX V.,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00
151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná

10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalobcov proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 10Csp/67/2017-323 zo dňa 06.05.2022 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie s upresnením, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) priznal
žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči
žalovanému určenia, že spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2006 je bezúročný a
bez poplatkov, určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydania bezdôvodného obohatenia

poukazujúc na to, že táto žaloba predstavuje vhodný a účinný nástroj ochrany spotrebiteľských
práv. Za neprijateľné zmluvné podmienky považovali vyhlásenie, že sa dlžník oboznámil s úverovými
podmienkami a zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve. Žalobcovia navrhli súdu vykonať dôkazy
a obstarať, resp. zabezpečiť v rámci edičnej činnosti súdu, osobitne za každú jednotlivú zmluvu,
ktorá bola v minulosti podpísaná so žalobcami bez rozdielu, či je zmluva aktívna alebo ukončená,
predložiť kompletnú úverovú dokumentáciu, vyčíslenie finančného rozboru úveru. Žalobcovia uviedli,

že po oboznámení sa s týmito dôkazmi upresnia aj formuláciu navrhovaných rozsudkov. K žalobe
ako dôkaz priložili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2006 a zmluvu o
zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 22.06.2006. Keďže uvedené podanie bolo neúplné a neurčité,
súd uznesením č.k. 10Csp/67/2017-9 zo dňa 19.06.2017 žalobcov vyzval, aby v lehote 10 dní od
doručenia tohto uznesenia svoje podanie opravili a doplnili, pričom boli poučení o tom, ktoré náležitosti
žaloba neobsahuje a ktoré je nutné doplniť. Súd ich poučil aj o možnosti právneho zastúpenia podľa §

89 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V doplnení žaloby žalobcovia
upresnili, že navrhujú v rozsudku určiť, že zmluvné odplaty dojednané medzi žalobcami a žalovaným v
zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2006 sú neplatné a zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2006
je bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, pričom namietal, že žalobcovia
netvrdia žiadne konkrétne plnenia, ktoré mali údajne vzniknúť ako bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného. Poukázal na čl. 8 základných princípov CSP a ust. § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP. Súd

prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.05.2020 žalobu zamietol a priznal žalovanému voči neúspešným
žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa27.01.2022 sp. zn. 19CoCsp/37/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, okrem výroku o trovách
konania a vo výroku o trovách konania rozsudok zrušil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úlohou
súdu prvej inštancie bude zaoberať sa možnosťou aplikácie ust. § 257 CSP, na ktoré žalobcovia v

odvolaní poukázali.

3. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 257 CSP a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.02.2009 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2011 zo
dňa 18.01.2012, ako aj uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 19Co/45/2019 skonštatoval, že vzhľadom

na zmätočnosť, nepresnosť a neustálený okruh nárokov, ktorých sa žalobcovia mienia domáhať,
nepripustil zmenu žaloby v zmysle ich písomných podaní nachádzajúcich sa na č. l. 18, 38, 44 a 55.
Tieto podania po rozhodnutí odvolacieho súdu neposúdil ako návrh na zmenu žaloby s poukazom
na stanovisko žalobcov, že výšku bezdôvodného obohatenia ako aj neprijateľné zmluvné podmienky
popíšu po tom, ako súd zabezpečí od žalovaného nimi požadovanú zmluvnú dokumentáciu. Žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol z dôvodu, že napriek výzve súdu prvej inštancie, ako aj

záverov odvolacieho súdu nekonkretizovali výšku bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa voči
žalovanému domáhajú. Žalobcovia napriek tri roky trvajúcemu súdnemu sporu neustálili, neprijateľnosť
ktorých podmienok žiadajú, a preto by bolo opätovne v rozpore s princípom kontradiktórnosti a rovnosti
procesných strán ponechať neobmedzený priestor žalobcom na upresnenie a popísanie zmluvných
podmienok, ktorých neprijateľnosť žiadajú určiť po tom, ako súd zabezpečí listinné dôkazy, aby tieto

mohli špecifikovať. Súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na rozsudok odvolacieho súdu sp. zn.
19CoCsp/37/2020, podporujúci uvedený záver. K ust. § 257 CSP uviedol, že v tejto veci nie sú splnené
podmienky na jeho aplikáciu. Pokiaľ si žalobcovia nesplnili povinnosť uloženú súdom prvej inštancie,
ako aj odvolacím súdom na upresnenie žalobného návrhu, pričom tento bol zároveň zamietnutý pre
zmätočnosť, nepresnosť a neúplnosť, súd prvej inštancie nepovažuje za spravodlivé, aby žalobcovia

ako neúspešná strana sporu neniesli zodpovednosť za trovy konania účelne vynaložené úspešným
žalovaným. Súd skúmal dôvodnosť aplikácie ust.§ 257 CSP aj s poukazom na zárobkové a majetkové
pomery žalobcov. Zo správy Sociálnej poisťovne zistil, že žalobcovia sú zamestnaní s priemerným
hrubým mesačným príjmom žalobcu v 1. rade vo výške 627 eur a žalobkyne v 2. rade 590 eur. Nevlastnia
motorové vozidlo a žalobca v 1.rade je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX k .ú. P., a to

konkrétne parcely č. XXXX/XXX o výmere 5.416 m2. Vzhľadom na skutočnosť, že obaja žalobcovia sú
zamestnaní, súd nevidel dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP. Na základe uvedeného súd prvej inštancie
priznal žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia v 1. a 2. rade odvolanie,

v ktorom uviedli, že veriteľ počas celého konania klame a odmieta súdu vydať finančné podklady, pričom
zákonná sudkyňa návrhy žalobcov nerešpektuje a tak nie je možné z ich strany presne konkretizovať
výšku bezdôvodného obohatenia. V ďalšom uviedli tvrdenia týkajúce sa veci samej s poukazom na
ustanovenia Civilného sporového poriadku, Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Mali za to, že súd nevykonal žiadne dokazovanie. S poukazom na ust. § 49 a

§ 57 CSP uviedli, že uplatňujú námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni. K trovám konania uviedli,
že odmietajú platiť trovy konania nemorálnej protistrane a žiadali opätovne o aplikáciu ust. § 257 CSP.
Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade
nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách
konania správne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zistenému skutkovému stavu
vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, z podstatných tvrdení a právnych argumentovstrán, súd prihliadal na všetky tvrdené argumenty. Rozhodnutie súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie
rozhodnutívzmysle§220ods.2CSPzhľadiskaformálnejštruktúryaobsahujeajzdôvodnenievšetkých
pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220

ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie, ktoré potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Žalobcovia žiadajú aplikovať ust. § 257 CSP vo vzťahu k trovám konania medzi stranami sporu z

dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré majú spočívať v nemorálnosti konania protistrany, pričom
toto tvrdenie nekonkretizovali.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu
náhradytrovkonania.Výkladnáhradytrovkonanianesmieobmedzovať,resp.brániťvreálnomuplatnení

základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu.

12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovej
súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,

ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza
zo zásady zodpovednosti za výsledok. Táto zásada sa neuplatní vtedy, ak sú splnené podmienky pre
postup podľa § 257 CSP.

13. Zásada procesnej zodpovednosti za výsledok konania sa uplatňuje pre každé konanie. Ustanovenie

§ 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na
náhradu trov konania. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať

osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R
34/1982).

14. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné

osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo
67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by
zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na

ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu
preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný
charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde

o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o
automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy
Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo
strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000).

15. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom oboch strán sporu; pritom treba vziať na zreteľ nielen pomery
toho, kto by mal hradiť trovy konania, ale je nutné tiež uvážiť, ak by sa také rozhodnutie dotklo najmämajetkových pomerov oprávnenej strany. Významné sú tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku, postoj strán sporu v priebehu konania a ďalšie (I. ÚS 188/08 Sb. 49).

16. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) strán sporu, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť
nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá
(uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25. 02. 2009).

17. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k.
10Csp/67/2017 - 197 zo dňa 11.05.2020 tak, že žalobu zamietol, zároveň odvolací súd tento rozsudok
súdu prvej inštancie rozsudkom č. k. 19CoCsp/37/2020 okrem výroku o trovách konania potvrdil.
Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie, ako vyplýva z jeho odôvodnenia, bola s poukazom
na princíp kontradiktórnosti konania vyjadrený v čl. 8 a čl. 9 CSP skutočnosť, že žalobcovia nesplnili
svoju povinnosť, podľa ktorej sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie

vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi v súlade s princípom hospodárnosti a zároveň majú právo sa
oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť stanovisko v rozsahu,
ktorý určí zákon.

18. Žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať

vplyv na výsledok rozhodnutia, k akému dospel súd prvej inštancie.

19. Nakoľko dôvodnosť aplikácie ust. § 257 CSP nebola preukázaná, odvolací súd potvrdil uznesenie
súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správne postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP s
upresnením, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovia v odvolacom konaní úspech nemali a
úspešnej žalovanej preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd vyslovil, že stranám

sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Podľa ust. § 53 ods. 2 CSP, na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu
súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá.

22. Čo sa týka námietky zaujatosti vznesenej žalobcami v odvolaní, táto, ako to vyplýva z jej obsahu,
je identická s námietkou zaujatosti, o ktorej bola rozhodnuté odvolacím súdom v rozsudku č. k.
19CoCsp/37/2020-297 zo dňa 27.01.2022, pričom žalobcovia opätovne namietali vzťah zákonnej
sudkyne k žalovanému, k jeho právnemu zástupcovi a aj k iným subjektom. Nadriadený súd konštatoval,

že pomer zákonnej sudkyne vo vzťahu k žalovanej zistený nebol. Neboli tak naplnené zákonné dôvody
na vylúčenie sudkyne X. z rozhodovania a prejednávania danej veci. Preto na takúto opakovanú
námietku zaujatosti súd v zmysle vyššie cit. ustanovenia CSP už neprihliadal.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).