Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121010709
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3121010709.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku v trestnej veci odsúdeného H. O., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale
bytom W., X. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Prešov, na neverejnom zasadnutí dňa 25. októbra 2022 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. apríla 2022, sp. zn. 6Nt/139/2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. decembra 2020, sp. zn. 2T/127/2020, bolo
rozhodnuté, že odsúdený H. O. je vinný zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2
písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že dňa 13.12.2017
v mieste ich spoločného bydliska na adrese W., T. č. XX svoju družku S. X., fyzicky napadol tak, že ju

presne nezisteným spôsobom udrel do oblasti ľavej strany tváre, čím jej spôsobil trieštivú zlomeninu
prednej a vonkajšej steny čeľustnej dutiny vľavo so zakrvácaním, zlomeninu spodiny a vonkajšej steny
očnice vľavo a zlomeninu lícneho oblúka vľavo, opuch a krvný výrok v okolí ľavého oka a opuch nad
ľavým lícnym oblúkom s nutnosťou následnej operácie na Klinike ústnej, tvárovej a čeľustnej chirurgie
v Univerzitnej nemocnici v Bratislave Ružinov, čím bola S. X. obmedzená na obvyklom spôsobe života
celkom 19 dní, z toho 7 dní závažne a 12 dní menej závažne. Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 2,

§ 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého bol
podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov.

Odsúdený v predmetnej veci podal návrh na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde
Trenčín, sp. zn. 2T/127/2020.

O uvedenom návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania bolo rozhodnuté napadnutým
uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. apríla 2022, sp. zn. 6Nt/139/2021 tak, že podľa § 399
ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamieta, pretože neboli splnené
podmienky na obnovu konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený v zákonnej lehote prostredníctvom ustanovenej

obhajkyne. V dôvodoch sťažnosti obhajkyňa uviedla, že v prejednávanom prípade mal okresný súd
posudzovať písomné podanie odsúdeného podľa obsahu v zmysle § 62 ods. 1 Tr. por. Poukázala na jej
vyjadrenie na verejnom zasadnutí po porade s jej klientom, kedy uviedla, že odsúdený súhlasí s tým, aby
okresný súd posúdil jeho písomné podanie ako dovolanie s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 371
ods. 1 písm. c) Tr. por. Preto odsúdený má za to, že okresný súd nemal rozhodovať podľa ustanovení
Trestného poriadku o obnove konania, ale mal postupovať podľa ustanovení Trestného poriadku o

dovolaní. Z uvedených dôvodov obhajoba navrhla, aby nadriadený súd zrušil napadnuté uznesenie.Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je

dôvodná.

Krajský súd na v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdvsúladesustanovením§402ods.1Tr.por.rozhodolnapadnutým

uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí.

Pokiaľ obhajoba v dôvodoch podanej sťažnosti namietala, že na základe písomného podania
odsúdeného zo dňa 03.06.2021, označeného ako návrh na povolenie obnovy konania, nemal okresný
súd konať podľa ustanovení Trestného poriadku o obnove konania s poukazom na ustanovenie § 62
ods. 1 Tr. por., krajský súd sa v prejednávanom prípade s dôvodnosťou tejto argumentácie nestotožnil. Z

obsahuspisuvyplýva,ževovecibolodňa25.03.2022vykonanéverejnézasadnutie,ktoréboloodročené
za účelom porady ustanovenej obhajkyne k zaujatiu stanoviska odsúdeného, ako má byť podľa jeho vôle
vykladaný obsah jeho podania zo dňa 03.06.2021. Na verejnom zasadnutí dňa 08.04.2022 obhajkyňa
uviedla, že na základe porady s odsúdeným tento trvá na tom, aby o jeho návrhu označeného ako návrh
na povolenie obnovy konania bolo rozhodnuté.

S poukazom na to, že po kvalifikovanej porade s ustanovenou obhajkyňou ohľadne obsahu písomného
podania odsúdeného zo dňa 03.06.2021, označeného ako návrh na povolenie obnovy konania,
odsúdený výslovne neuviedol, že jeho vôľou nebolo iniciovať týmto jeho písomným podaním zrušenie
trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. decembra 2020, sp. zn. 2T/127/2020, využitím

mimoriadnehoopravnéhoprostriedku,ktorýmjeobnovakonania,podľaprávnehonázorukrajskéhosúdu
okresný súd postupoval aj v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 Tr. por., ak vyššie uvedené písomné
podanie odsúdeného posúdil ako návrh na povolenie obnovy konania a konal o ňom podľa ustanovení
§ 393 a nasl. Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť a zákonnosť samotného napadnutého uznesenia okresného súdu, podľa
odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí nezistil
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za nové skutočnosti alebo dôkazy v
zmysle § 394 ods. 1 Tr.por.

Podľa § 394 ods. 1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

K citovanému ustanoveniu krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania z dôvodov

podľa § 394 ods. 1 Tr. por. je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava
právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové
okolnosti zrejme nemôžu byť považované za správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti
alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným
skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom

nasprávnuaplikáciuprávnychpredpisov,tentomimoriadnyopravnýprostriedokniejeurčenýnanápravu
súdnych rozhodnutí, v ktorých by malo dôjsť k nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu v dôsledku
nesprávneho výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych
noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl.
Tr. por.).

Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie
obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch
hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či v návrhu na povolenie sú vôbec uvádzané skutočnosti a dôkazy súduskôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo v spojení
so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné
právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na

prvú otázku.

Z hľadiska posúdenia v návrhu na obnovu konania uvedených skutočností alebo dôkazov, je rozhodné,
že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní, známe,
neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti

alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu
novotvrdenej skutočnosti alebo novo navrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo
na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania, alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na
doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného podľa dlhodobo
ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy súd nemôže, teda nemá právomoc
preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere,

či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval
zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd
s nimi v rozhodnutí nevyporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov,
prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď napr. R 35/1988, R 6/1997).

Pokiaľ ide o námietku odsúdeného, že mu nebol do vlastných rúk doručený trestný rozkaz vo veci
vedenej na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 2T/127/2020, v prípade pravdivosti tohto tvrdenia by táto
skutočnosťnemohlabyťdôvodomprepovolenieobnovypôvodnéhokonania,pretožebyuvedenýtrestný
rozkaz nemohol byť považovaný za právoplatný v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o ostatné námietky v návrhu na povolenie obnovy konania, s poukazom na uvedené krajský
súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, na obsah ktorého
týmto krajský súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa odkazuje, obsahuje
všeobecné právne závery, ktoré sú v úplnom súlade s vyššie uvedenými a súdnou praxou ustálenými

právnymi závermi. Okresný súd v súlade s týmito právnymi závermi správne dospel k záveru, že v
návrhu odsúdeného na obnovu konania nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle
§ 394 ods. 1 Tr. por., nakoľko odsúdený v podanom návrhu na povolenie obnovy konania a vo všetkých
jeho ďalších vyjadreniach uvádza, že podľa jeho presvedčenia príslušné orgány v pôvodnom konaní
porušovali zákon výlučne v jeho neprospech.

Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vyhodnocoval svedecké výpovede a závery
znaleckého dokazovania v pôvodnom konaní vo vzťahu k tvrdeniam odsúdeného v návrhu na povolenie
obnovy konania, podľa názoru tohto senátu tým okresný súd prekročil rámec prieskumnej povinnosti
súdu v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, nakoľko žiadne z ustanovení tretieho oddielu

ôsmej hlavy tretej časti Trestného poriadku, upravujúcich obnovu konania, nezveruje súdu právomoc
preskúmavať a teda aj posudzovať dôvodnosť poukazov navrhovateľa obnovy konania na nesprávny
a nezákonný postup súdu pri vykonávaní dôkazov a pri ich hodnotení v pôvodnom konaní. Táto
okolnosť však nemá žiadny význam vo vzťahu k správnosti záveru okresného súdu o tom, že v návrhu
odsúdeného na obnovu konania nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394

ods. 1 Tr. por.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.