Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7520205260
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7520205260.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti H. P. nar. XX.X.XXXX, P. P. nar. XX.X.XXXX a H. P. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov R. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej
v X. XX zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej 16 a

T. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. XX zastúpeného JUDr. Jánom Martincom advokátom so sídlom
v Košiciach na Werferovej 1 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas do rozvodu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 24.11.2021 č. k.
19P/242/2020-215 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. a vec v rozsahu zrušenia v r a súdua
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

I. Zastavuje konanie v časti zverenia maloletých detí H. P., nar. XX.X.XXXX, P. P., nar. XX.X.XXXX a H.
P., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti rodiča a úpravy styku rodiča s maloletými deťmi.

II. Určuje vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom takto:

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. za obdobie od 1.6.2020 do 20.10.2021 sumou 150
EUR mesačne, pričom dlžné výživné za uvedené obdobie v sume 2.395,62 EUR je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 30 dní od doručenia rozsudku.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. za obdobie od 1.6.2020 do 20.10.2021 sumou 90
EUR mesačne, pričom dlžné výživné za uvedené obdobie v sume 1.404 EUR je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 30 dní od doručenia rozsudku.

V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. za obdobie od 1.6.2020 do 30.10.2020 sumou 90
EUR mesačne, pričom dlžné výživné za uvedené obdobie v sume 450 EUR je otec povinný zaplatiť k

rukám matky do 30 dní od doručenia rozsudku.

VI. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej P. za obdobie od 1.11.2020 do 20.10.2021 sumou
90 EUR mesačne, pričom dlžné výživné za uvedené obdobie v sume 931,94 EUR je matka povinná
zaplatiť k rukám otca do 30 dní od doručenia rozsudku.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom II., III., IV. a V. podal otec v zákonnej lehote odvolanie a navrhol,
aby odvolací súd neurčil vyživovaciu povinnosť na maloletú H. a H.. Uviedol, že od polovice mája 2020
až do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 21.10.2021 boli maloleté deti vo faktickej

striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V polovici mája 2020 síce matka so všetkými deťmi opustila
spoločnú domácnosť, no natrvalo sa presťahovala len matka. Matka deti čiastočne presťahovala proti
jeho vôli. Všetky maloleté deti majú súčasne dve domácnosti, a to pôvodnú jeho a novú s matkou
u jej rodičov. Deti trávili zhruba rovnaký čas s ním a s matkou. O deti sa staral a zabezpečoval
ich každodenné potreby rovnako ako matka. Súdu prvej inštancie predložil tabuľku s prehľadom dní

strávených u neho. Matka údaje v tejto tabuľke nepoprela, vyjadrila sa len neurčito. Neurčito sa matka
vyjadrovala aj ku viacerým jeho tvrdeniam. Má zato, že návrh matky z 1.6.2020 nebol návrhom na
určenievýživnéhonamaloletédeti.Podľajehopresvedčenia,tonijakoznávrhunevyplýva.Prvépodanie
matky, z ktorého vyplýva, že si uplatňuje právo na výživné na maloleté deti, bolo až jej podanie doručené
súdu dňa 19.8.2020. Neexistujú dôvody osobitného zreteľa a ani súd prvej inštancie ich v odôvodnení
nekonštatoval a neodôvodnil. Preto mal súd určovať výživné až za obdobie od 19.8.2020. Matka po

odsťahovaní prehlásila dve staršie deti (H. a P.) zo Základnej školy v X. do Základnej školy v X.. Podľa
jej tvrdení mal zaplatiť aj prvotné školské poplatky a nákup školských pomôcok, to nepopiera. Prispel
však matke 1 z týchto výdavkov, t. j. 50 Eur. Matke platil v hotovosti, takže o tom nemá doklad a nevie
to preukázať. Matka to ani nepoprela (4. strana zápisnice pojednávaní z dňa 25.10.2021). Maloletej
H. kúpil k narodeninám, ktoré mala 19.6.2020 notebook za 298 Eur, nemá však o tom doklad. Je to

zrejmé najnižšia cena notebooku na trhu. Matka potvrdila, že podľa H. to mal byť darček od neho k jej
narodeninám (2. strana zápisnice o pojednávaní dňa 24.11.2021). V období do 31.8.2021 bola H. ešte
žiačkou základnej školy. V rozsudku o rozvode manželstva z 18.8.2021 bolo výživné na H. určené vo
výške 150 Eur mesačne, zohľadňujúc aj jej nástup na strednú školu. V tomto konaní sa však v prevažnej
miere jedná o výživné za čas jej štúdia na základnej škole, teda bez zvýšených výdavkov spojených s

nástupom a dochádzaním na strednú školu v Košiciach v septembri 2021. V tomto konaní bolo súdom
prvej inštancie výživné na o tri roky mladšiu P. určené vo výške 90 Eur a o 8 rokov mladšiu H. tiež
vo výške 90 Eur. Tento nepomer je podľa jeho názoru veľký a žiadnym relevantným spôsobom nie je
odôvodnený. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku (bod 22. odôvodnenia) zrejme len vychádzal
z jeho skoršieho rozsudku o rozvode manželstva upravujúceho výživné na H. v období po jej nástupe

na strednú školu. Od vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva dňa 18.8.2021 do jeho právoplatnosti
dňa 21.10.2021, t. j. do konca obdobia za ktoré sa v tomto konaní určuje dlžné výživné platil matke
výživné na H. vo výške 150 Eur a H. 90 Eur podľa predbežne vykonateľných výrokov rozsudku o rozvode
manželstva. Na maloletú H. zaplatil matke výživné v sume 314,52 Eur, a to za alikvotné obdobie mesiaca
august 2021 dňa 16.9.2021 vo výške 67,74 Eur ( platbu preukazoval súdu podaním z 9.11.2021 ),

obdobie mesiaca september 2021 dňa 17.9.2021 vo výške 150 Eur ( platbu preukazoval súdu prvej
inštancie podaním z 9.11.2021), obdobie mesiaca október 2021 dňa 15.10.2021 vo výške 150 Eur, t. j.
za čas do 20.10.2021 alikvotnú sumu 96,78 Eur ( doklad o tejto platbe priložil v prílohe ). Na maloletú
H. zaplatil matke výživné spolu vo výške 188,71 Eur, a to za alikvotne obdobie mesiaca august 2021
dňa 16.9.2021 vo výške 40,65 Eur ( platbu preukazoval súdu podaním z 9.11.2021 ), obdobie mesiaca

september 2021 dňa 17.9.2021 vo výške 90 Eur ( platbu preukazoval súdu podaním z 9.11.2021 ),
obdobiu celého mesiaca október 2021 dňa 15.10.2021 vo výške 90 Eur, t. j. za čas do 29.10.2021
alikvotnú sumu 58,06 Eur ( doklad o platbe súdu priložil v prílohe ). Tieto platby výživného neboli
zohľadnené v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a vychádzajúc z neho by ich mal otec zaplatil
duplicitne. V prílohe pripojil platby výživného na maloletú H. a H..

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uvidela, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne, zohľadňujúce potreby maloletých detí, ako aj schopnosti možnosti a majetkové pomery otca.
Otec vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové argumenty, všetky jeho tvrdenia boli súdu známe a k
tvrdeniam otca sa matka dokonca vyjadrovala aj písomne, svojim podaním zo dňa 27. 10. 2021. Už v

tomto podaní, rovnako, tak ako aj na pojednávaní uviedla, že deti trávili u otca iba víkendy, maximálne
predĺžené víkendy a teda mal. deti boli najmä v jej starostlivosti, pričom s ňou trávili viac času. Deťom
zabezpečovala všetko potrebné sama, keďže otec na deti po jej odchode zo spoločnej domácnosti nijako
neprispieval a nepomáhal jej s výdajmi ani čo sa týka školy a školskej dochádzky, školských pomôcok,
družiny, obedov, ZRPŠ, cestovného, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, atď. Otec nijako a ničím

neprispel na prvotné školské pomôcky napriek tomu, že mu preposlala všetky prefotené potvrdenia o
nákupe. V podaní zo dňa 27. 10. 2021 uviedla, že z predložených prehľadov otca je zrejmé, že mal.
deti sa u otca nachádzali výlučne iba cez víkendy a okrem stravy otec uhrádzal iba voľnočasové aktivity
detí. Všetky ostatné výdavky spojené so školopovinnosťou maloletých, ošatením, obuvou, zakúpenímliekov, atď. a aj vrátane bežných výdavkov v podobe stravy a voľnočasových aktivít deti uhrádzala ona
na dennej báze, pričom denné výdavky na stravu detí a ich voľnočasové aktivity súdu nedeklarovala.
Náklady v súvislosti s mal. deťmi na dennej báze sú neporovnateľne vyššie ako tie, ktoré deklaroval

otec. Dodáva, že výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o mal. deti nespočívajú len v
zabezpečovaní stravy a voľnočasových aktivít deti, ale aj s množstvom iných výdavkov, ktoré vo svojich
predošlých podaniach deklarovala a na ktorých sa otec nikdy nepodieľal ani na jej výslovnú žiadosť.
Mobilný telefón pre H., tak aj notebook pre H. boli zakupované otcom ako dar k ich narodeninám -
deťom to prezentoval sám otec, keď im k narodeninám gratuloval a keď im vecné dary odovzdával.

Preto so započítaním súm na zameškané výživné nesúhlasí a podľa jej názoru sa súd prvej inštancie s
argumentmi otca v tomto smere dôkladne zaoberal a v odôvodnením rozsudku aj dôkladne vysporiadal.
Na dokreslenie veci a pomerov uvádza, že v mesiaci október 2021 poslala otcovi jednorazovú sumu
100 Eur na P. - prídavky na deti. Počnúc októbrom 2021 už ale platby na P. začal poberať otec, o čom
ale matka nemala vedomosť. Matka žiadala otca o vrátenie zaslanej sumy, čo otec odmietol a do dňa
písania podania suma 100 Eur otcom vrátená nebola. S ohľadom na vyššie uvedené sa nestotožňuje

s argumentmi otca uvedenými v jeho odvolaní a ani s výpočtom uvádzaných v otcových nákladov na
mal. deti, ktoré žiada započítať na zameškané výživné. Jediné, čo je možné z jej strany akceptovať a
potvrdiť je, že počnúc doručením rozsudku o rozvode manželstva a teda jeho vykonateľnosťou, otec
uhradil v septembri 2021 a v októbri 2021 titulom výživného na mal. H. sumu 150 Eur každý mesiac a
na mal. H. prispel mesačne sumou 90 Eur. Na druhej strane - v mesiaci október 2021 aj ona v súlade s

už právoplatným rozsudkom o rozvode manželstva prispela na výživu P. sumou 90 Eur. Súčasne žiada
priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

4. Otec v odvolacej replike uviedol, že má za to, že návrh matky z 1.6.2020 nebol návrhom na určenie
výživného na maloleté deti. Podľa jeho presvedčenia, to nijako z tohto návrhu nevyplýva. Naďalej

popiera skutkové tvrdenia matky o tom, že tá mala na dennej báze hradiť výdavky maloletých detí.
Matka na preukázanie tejto skutočnosti neposkytla súdu dôkaz a preukázala len drobné jednorazové
výdavky na deti. Popri tom však matka spochybňovala skutkové tvrdenia o rozsahu jeho starostlivosti a
výdavkoch na deti v čase, keď ešte neexistovala úprava rodičovských práva a povinností k deťom. Matke
na priznanie výživného vo výške po 150,- €, 90,- € a 90,- € mesačne postačili jej tvrdenia a popretie jeho

tvrdení. Súdu predložil viac a dôkazov, ako matka, ktorá mala predovšetkým svoje tvrdenia preukázať.
Tá zostala v rovine tvrdení. Rozhodujúcim obdobím podľa rozsudku súdu je čas medzi 1.6.2020 a
20.10.2021. V prevažnej časti rozhodujúceho obdobia tak bol povinný mesačne prispievať na výživu
detí spolu 330 Eur, čo v tom období činilo vyše 50% z jeho čistého príjmu cca 650 Eur. Trvá na tom, že
pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné zohľadniť to,

ako sa kto o deti osobne staral, u koho trávili deti koľko času. Už v podaniach zo dňa 25.03.3021 a zo
dňa 13.10.2021 uvádzal, že od mája 2020 boli všetky deti polovicu času s ním, spravidla od piatka do
pondelka, od júla 2020 najstaršia dcéra H. prestala chodiť k nemu chodiť a chodili len 2 mladšie dcéry,
ktoré s ním trávili veľa času, boli na viacerých výletoch, od októbra 2020 žije prostredná dcéra P. u neho
trvale a najmladšia dcéra H. chodí k nemu vždy na polovicu týždňa. Prílohou podaní z 13.10.2021, ako

aj z 9.11.2021 bol jeho prehľad času stráveného s jednotlivými deťmi a výdavkov na ne. V období od
01.06.2020 do 18.08.2021 činí spolu 444 dní. Zo 444 dní bola H. u neho 44 dní, t.j. cca 10 % času,
zo 444 dní bola P. u neho 370,5 dňa, t.j. cca 83,50 % času, zo 444 dní bola H. u neho 179 dní, t.j.
cca 40,30 % času. Jednotlivým deťom sa venoval, osobne sa o nich staral a znášal aj výdavky s tým
spojené, v rovnakej miere, ako je podiel času, ktorý s nim jednotlivo deti trávili. Preto má za to, že

dlžné výživné, ale aj matky, má vychádzať z času, ktorý s nimi strávili. Matka nekonkretizovala a ani
nepreukázala voľnočasové aktivity detí v čase keď boli s ňou. Má vedomosť len o tom, že raz bola
matka s najmladšou H. v ZOO. Trvá na tom, že stravu deťom zabezpečoval, svojim rodičom prispieval
na nákupy a nákupy aj sám robil. Ak matka pod zabezpečovaním stravy myslí samotné varenie, tak
potvrdzuje, že ak mohla, tak varila jeho mama. Matka aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 13.01.2022

potvrdila, že v septembri aj októbri 2021 jej zaplatil výživné po 150 Eur mesačne na H. a po 90 Eur na
H.. Od vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k deťom, riadne platil
výživné vyplývajúce z tohto rozsudku. K tejto skutočnosti sa už vyjadril v podaní z 9.11.2021 ako aj v
odvolaní. V napadnutom rozsudku však táto skutočnosť nebola zohľadnená.

5.Prílohouodvolacejreplikyboloajvyjadrenieotca,ktorýnesúhlasístvrdeniamiuvedenýmivovyjadrení
matky. Tieto pokladá za nepravdivé a zavádzajúce. Naďalej zotrval na tom, že deti trávili približne
polovicu času s ním, čo matka nevyvrátila. Matka nehradila so svojho príjmu všetko sama, školské
potreby zakúpené na začiatku školského roka jej polovicu zaplatil, čo taktiež nevyvrátila na pojednávaníuviedla, že si to nepamätá. Taktiež tvrdenie, že stravu deťom zabezpečovali starí rodičia je nepravdivé,
keďže na stravu v spoločnej domácnosti prispieval rodičom finančne aj nákupmi. Vzhľadom na predošlé
zaujaté vedenie súdneho konania voči jeho osobe mu nebolo veľakrát umožnené sa k dôležitým

skutočnostiam vyjadriť, preto by rád podotkol, že v čase keď sa matka rozhodla narušiť fungujúce
manželstvo kvôli inému mužovi a odsťahovala sa aj s deťmi, odniesol im cca 12-14 suchých potravín na
čo sa jej matka vyjadrila, že ešte nikdy nemali takú plnú špajzu. V tom čase jej nechal motorové vozidlo k
dispozícii s finančnou hotovosťou 100 Eur, aby mohla tankovať. Tvrdenie, že všetky výdavky uhrádzala
matka na dennej báze je nezmysel ani ich deklarovať nemohla, nakoľko jej matka je zamestnaná ako

upratovačka v materskej škôlke a vydáva aj stravu na dennej báze varenú stravu nosila so školskej
jedálne počas pracovných dní domov, tak isto aj základné potraviny ako je maslo, mlieko a podobne.
Podotýka, že matka je zamestnaná ako obedová čašníčka. Voľnočasové aktivity s deťmi nemala žiadne
až na jeden prípad počas celého obdobia kedy vzala najmladšiu dcéru do zoologickej záhrady. Z toho je
evidentné, že nemá čo dokladovať a ani nemohla a ani nemala vyššie náklady, skôr by povedal, že boli
neporovnateľne nižšie. A na úplne dokreslenie veci a pomerov matka mu neposlala žiadnu jednorazovú

sumu 100 Eur na P. ako uvádza, ale poslala peniaze stará matka o čom keď sa to dozvedela jej matka
začala tvrdiť, že to poslala ona, dokonca mu písala, že mu nepošle výživné za jeden mesiac lebo dostala
100 Eur od babky. Aj z toho je evidentné, že matke ide iba o peniaze a že chce využiť zákonnú možnosť
ako sa obohatiť na úkor detí. Matka nemala vedomosť o tom, že bola P. zverená jemu, veď bola na
pojednávaní prítomná. Musí spomenúť aj to, čo P. povedala po jej výsluchu na súde 2.7.2021, keď tam

bola len so sudkyňou a kolíznou opatrovníčkou. Po výsluchu sudkyne odišla z miestnosti celá rozrušená,
plakala a hovorila mu , že sudkyňa sa jej pýtala ,,prečo chceš byť s otcom a nie s mamkou?....veď my
ženy musíme držať spolu.“ Veľmi sa ho to dotklo. Cez jeho advokáta žiadal nahrávku z výsluchu, avšak
súd 10.8.2021 advokátovi odpísal, že mu nahrávku nedá a že je uložená v súdnom manažmente a je
k dispozícii odvolaciemu senátu, preto žiada, aby odvolací senát pri rozhodovaní zobral do úvahy aj

túto nahrávku.

6. Matka v odvolacej duplike uviedla, že naďalej trvá na všetkých argumentoch a stanoviskách
uvádzaných počas súdneho konania a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje naďalej za vecne
správne, zohľadňujúce potreby detí ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Vyjadrenia

otca považuje za dehonestujúce a urážlivé voči jej osobe a tvrdenia otca za nepravdivé, ba až klamlivé.
K jednotlivým tvrdeniam otca uvádza, že otec na školské potreby pre deti neprispel. Verbálne jej uviedol,
nech mu pošle bločky z nakúpených vecí a on sám zhodnotí či a koľko prispeje. Otcovi všetky doklady
tak ako žiadal doručila, ale zhodnotil, že na výdavky neprispeje a ničím ani neprispel. Po odchode zo
spoločnej domácnosti určite neposkytol a nedoniesol 12-14 tašiek suchých potravín. Pre objektívnosť

vecí uvádza, že disponovala cca 3 sieťkami potravín, ktoré obstarala sama počas ich spoločného súžitia
v čase, keď ešte žili spolu a viedli spoločnú domácnosť, takže o toto sa otec s matkou a s deťmi podelil.
Motorové vozidlo jej nechal jeden mesiac, počas tohto mesiaca nosila na víkend k otcovi a už keď prišla,
tak poupratovala celý dom. Po uplynutí tohto jedného mesiaca jej otec bez akéhokoľvek upozornenia
motorové vodidlo zobral aj s plnou nádržou, keďže ráno zhodou okolnosti práve natankovala. Od

tohto momentu osobné motorové vozidlo užíva iba otec. Stará matka jej pomáha ako sa len dá a nie
naopak, ako to tvrdí otec. Stará matka pomáha finančne, pomáha so stravou, oblečením na mal. deti
a tiež so starostlivosťou. Sama jej poskytla mobilný telefón, aby mohla cez internet banking otcovi
zaslala sumu 100 Eur na mal. P.. Opakovane uvádza, že rodinné prídavky chodia na účet starej matky,
nakoľko predtým vlastný účet nemala. Nedá sa neuviesť, že účet, ktorý mala a dovtedy užívala bol

účtom spoločným s otcom, z ktorého jej otec doposiaľ neposkytol žiadne finančné prostriedky i keď pri
jej odchode zo spoločnej domácnosti bola na účte suma vyše 19 000 Eur rovnako tak, ako jej otec
neposkytol daňový bonus, ktorý na všetky tri deti poberal. Preto naďalej zotrváva na tom, že deti trávili
u otca iba víkendy, maximálne predlžené víkendy, pričom to bola ona, kto deťom zabezpečoval všetko
potrebné a to zo svojho príjmu, keďže otec na deti po jej odchode zo spoločnej domácnosti nijako

neprispieval a nepomáhal matke s výdajmi, ani čo sa týka školy a školskej dochádzky, ani do školských
pomôcok, družiny, obedov, ZRPŠ, cestovného, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod. Bez ohľadu
na percentuálne vyčíslenie dní, hodín a sekúnd, ktoré vraj s otcom trávili deti, za obdobie, ktoré je
predmetom tohto konania potrebné veci zabezpečovala zo svojho príjmu iba ona. Otec svoju ochotu
prispieť na výdavky nechával iba v rovine tvrdenej ochoty, bez poskytnutia reálnej platby a na tomto

sa nič nezmenilo ani do dňa písania tohto podania. Opätovne žiada priznať náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní.

7. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.8. Odvolací súd konštatuje, že výroky I., VI. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním napadnuté
neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§367 ods.

2 CSP).

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CSP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,

jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd
vo svojom rozhodnutí mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoré
z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať
sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom

svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania,
zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a
podobne a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový

stav, a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť
výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal, prečo
pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav, a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení predmetu konania
práva a povinnosti, a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu

nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky okrem zákonov a článku 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného
práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa
mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia

prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci.
Preto, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do
úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. aj
s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 65 a § 66 CMP bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSPadospelkzáveru,ženiesúsplnenépodmienkynajeho

potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP
zrušil a vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože
súd prvej inštancie jednak nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu
veci a následne sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu
konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah k prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery

o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné a zmätočné. Súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne
ustanovením § 36 CMP, ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, a ktorým nesporne
je aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, kedy má súd povinnosť
zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania. Napriek tomu sa konajúci súd dôsledne
nezaoberal predovšetkým určením začiatku vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Zodpovednosť
za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bremenom súdu.

Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia v merite veci, ktoré je v zásade
podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto rozhodnutie, a to tak vo vzťahu
ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym.

16. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval o úprave rodičovských práv a

povinnostíkmaloletýmdeťomnačasdorozvodu.Konanieorozvodemanželstvarodičovmaloletýchdetí
bolo vedené na konajúcom súde pod sp.zn. 19P/332/2020, pričom rozsudkom z 18.8.2021 manželstvo
rozviedol a upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že maloletú H. a H. zveril
do osobnej starostlivosti matky a maloletú P. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia
sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zároveň určil vyživovaciu

povinnosť otca na maloletú H. v sume 150 Eur a na maloletú H. v sume 90 Eur. Matke určil vyživovaciu
povinnosť na maloletú P. v sume 90 Eur mesačne. Po dohode rodičov styk otca a matky s maloletými
deťmi neupravil. Rozsudok vo výroku o rozvode manželstva a úprave rodičovských práv a povinností
nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2021. Z dôvodu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva v
predmetnom konaní súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas

do rozvodu, a to vo vzťahu k maloletej H. a maloletej H.. Vo vzťahu k maloletej P. upravoval rodičovské
práva a povinnosti do 31.10.2020 z dôvodu, že maloletá sa zdržiavala u otca. Z preskúmavanej veci
taktiež vyplynulo, že súd upravil vyživovaciu povinnosť otca od 1.6.2020 s poukazom na návrh podaný
matkou.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s určeným výživným na maloleté deti, pretože od rozhodnutia vo veci
rozvodu manželstva a s tým spojeným konaním o úprave rodičovských práv a povinností a konaním
o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, nedošlo k takej
zmene majetkových a príjmových pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré
skutočnosti by mali vplyv na určenie vyživovacej povinnosti matky a otca na maloleté deti v inom

rozsahu. Zároveň sa stotožňuje aj so záverom súdu, že v rozhodnom období sa striedavá starostlivosť
o deti nerealizovala nakoľko výsledky vykonaného dokazovania zatiaľ tomu nenasvedčujú i keď otec
aj v odvolaní argumentuje zhodne ako v konaní na súde I. inštancie. Nakoľko rozsudok o rozvode
manželstva nadobudol právoplatnosť, súd prvej inštancie v prejednávanom prípade konanie v časti
o zverenie maloletých detí a úprave styku zastavil. Z uvedeného dôvodu argumentácia otca ohľadne

výsluchu maloletých detí nie je dôvodná, pretože súd zohľadnil prejavenú vôľu detí. Odvolací súd však
dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak určil vyživovaciu povinnosť otca na
maloleté deti od 1.6.2020 bez toho, aby tento svoj postup riadne odôvodnil a mal preukázanú existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú priznanie výživného od uvedeného obdobia.
Súdprvejinštancielenmechanickyprevzaltvrdeniematky,žeurčeniavyživovacejpovinnostisadomáha

od 1.6.2020. Matka návrh na určenie výživného označeného ako návrh na manželské výživné z 1.6.2020
podala na Okresnom súde Košice - okolie dňa 1.7.2020 ( čo vyplýva z pečiatky podateľne súdu - podané
osobne).Znávrhuvyplýva,žematkaopisujesituáciu,ktorásaudialavrodine,žesaodsťahovalaodotca
po viacerých nezhodách a býva u svojich rodičov. Poukazuje i na to, že otec prestal prispievať na náklady
spojené s deťmi, a preto žiada o určenie výživného s prihliadnutím aj na jej minimálny mesačný príjem.

K návrhu pripojila okrem iného i rodné listy maloletých detí. Konajúci súd vyzval matku na doplnenie jej
návrhu, ktorá oznámila, že sa domáha určenia výživného na maloleté deti. Doplňujúce podanie matky
súd dňa 19.8.2020 zapísal pod spisovú značku 19P/242/2020 a konal o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, akosúd prvej inštancie vyhodnotil návrh matky podaný na súd 1.7.2020 a jeho doplnenie z 19.8.2020,
t.j. v prvom rade, či je to návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu alebo
manželské výživné, a ak ho vyhodnotil ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, prečo

nezisťoval dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine pre
určenie vyživovacej povinnosti otca od 1.6.2020. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vo vzťahu
k výroku o dlžnom výživnom a jeho splatnosti, ustálil dlh po zohľadnení plnení otca, ktoré plnenia
spĺňali charakter výživného a boli nimi uspokojované potreby detí v rozhodnom období, a ktoré takýto
charakter nespĺňali. Opomenul sa však vysporiadať pri ustálení dlžného výživného s argumentáciou otca

o zaplatení výživného pre maloleté deti za obdobie do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností ( 21.10.2021 ). Z argumentácie otca totiž vyplýva,
že súd nezohľadnil pri ustálení dlžného výživného ku dňu jeho rozhodnutia ( 24.11.2021 ) tie plnenia,
ktoré poskytol oprávneným počas rozhodného obdobia vo forme výživného na základe predbežnej
vykonateľnosti rozsudku t.j. zaplatené výživné v sume 314,52 Eur na mal. H., vo výške 188,71 Eur na
mal. H. a vo výške 90 Eur na maloletú P..

18. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného uzatvára, že súd prvej inštancie v napadnutom
rozsahu nedostatočne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a svoje
rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom také nedostatky nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV.

a V. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dostatočne zistiť skutočný stav veci v naznačenom
smere, vysporiadať sa s tvrdeniami otca, najmä vo vzťahu k návrhu matky podaného dňa 1.7.2020 a

určeniu začiatku jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti od 1.6.2020. V prípade, že si otec neplnil
vyživovaciu povinnosť, prípadne ju plnil čiastočne, súd prvej inštancie musí vyčísliť dlžné výživné od
určenia začiatku povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí do jeho nového rozhodnutia s
tým, že musí vziať do úvahy všetky plnenia otca, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný
poskytol oprávneným v posudzovanom období, pričom môže ísť o plnenie naturálne alebo peňažné

za predpokladu, že tieto plnenia boli spôsobilé uspokojiť odôvodnené potreby detí, v rámci posúdenia
ktorého je potrebné vychádzať z účelu výživného. Po ustálení dlhu na výživnom má posúdiť aj splnenie
kritérií jeho zaplatenia s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva, že zákonnou
lehotou na plnenie sú 3 dni, ktoré plynú od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie svoje ďalšie
rozhodnutieodôvodnípodľa§220ods.2CSPtak,abyjehozáverybolipreskúmateľnéalogickysprávne.

20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).