Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. júl 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208257
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:1320208257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: S. N., D.. XX.XX.XXXX, H. A. N.S.-F., G. D. XXA, proti žalovanému v 1. rade: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, žalovanému v 2. rade: BYTY-
REALITY, s.r.o. so sídlom Praha 10 - Strašice, V Predpolí 1304/7, žalovanému v 3. rade: Dražby a reality
PAMAŠA, s.r.o., so sídlom Levice, Kalvínske nám. 2, IČO: 36 706 655, zastúpený advokátom JUDr.
Ľubošom Noskovičom, so sídlom Bratislava, Konventná 5, IČO: 42 269 695, žalovanému v 4. rade: W.
N., D.. XX.XX.XXXX, H. A. C. XXX, o žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania, ktoré sa vedie na
Okresnom súde v Žiari nad Hronom sp. značka 19C/11/2020 a do skončenia trestného konania voči
žalovanému v 1.) rade, ktoré sa viedlo na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava II, odbor
poriadkovej polície, obvodné oddelenie Policajného zboru Ružinov - západ sp. značka ČVS: ORP-1799/
RZ-B2-2020 z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ýzaplatiť žalovaným v 1.) až v 4.) rade náhradu trov konania v rozsahu 100%
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá bola vykonaná
dňa 15.07.2020. V žalobe uviedol, že so žalovaným v 1. rade uzavrel Zmluvu o úvere ako aj záložnú
zmluvu, ktorú mu žalovaný v 1. rade nezákonne vypovedal. Žalovaný v 1. rade si na základe záložnej
zmluvy uplatnil svoje záložné právo na pozemky na LV č.XXXX a to parcely č. XXX/X V. XXX/X k.ú. C..
Dňa 08.09.2020 podal na žalovaného v 1. rade trestné oznámenie, a preto žiada, aby sa súd zdržal
rozhodovania do právoplatného šetrenia polície a tiež do právoplatného skončenia súdneho konania

vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp.zn. 19C/11/2020, kde sa domáha určenia, že záložné
právonapozemkochXXX/XV.XXX/Xneviazne.Záložnázmluvajepodľanehoneplatnáazáložnýveriteľ
nebol oprávnený vykonať navrhnutie dražby, pričom ani zákonom určené osoby neboli upovedomené
o dražbe.

2.Žalobca v následnom podaní na výzvu súdu uviedol, že konanie žiada prerušiť do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp.zn. 19C/11/2020 ako aj do

ukončenia trestného konania voči žalovanému v 1. rade na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II, odbor
poriadkovej polície, obvodné oddelenie Ružinov-Západ sp.zn. ČVS:ORP-1799/RZ-B2-2020.3.Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe, okrem iného uviedol, že si zákonne uplatnil záložné právo
v dobrovoľnej dražbe v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z., nakoľko mal exitujúcu splatnú pohľadávku
voči žalobcovi ako dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 02.08.2013. So

žalobcom uzavrel na zabezpečenie svojho záväzku Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok zapísaný na LV č. XXX k.ú. C.v CKN parc.č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X a dom č.s.XXX. Priebeh
dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou. Poukázal na to, že v zmysle výpisu z LV č. XXXX k.ú. C.
bol v čase výkonu záložného práva evidovaný ako vlastník nehnuteľností XXX/X V. XXX/X žalovaný v
2. rade, pričom v podľa záznamu na LV č. XXXX ju nadobudol kúpnou zmluvou v roku 2014. Žalobu

žiadal zamietnuť, pretože ju považuje za nedôvodnú, nakoľko žalobca uvádza súhrn neurčitých tvrdení
a dôkazov bez toho, aby ich reálne odôvodnil a preukázal. S prerušením konania nesúhlasil.

4.Žalovaní v 2.a v 4. rade sa k žalobe nevyjadrili.

5.Na pojednávanie dňa 07.07.2021 sa nedostavil žalobca, doručenie mal riadne vykázané. Súdu doručil

podanie,ktorýmospravedlnilneúčasťnapojednávaníazároveňopätovnepožiadaloprerušeniekonania
do právoplatného skončenia konania 19C/11/2020, pojednávanie žiadal odročiť. Súd žalobcovi následne
oznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje, pričom o jeho návrhu na prerušenie
konania súd rozhodne na pojednávaní dňa 07.07.2020. Uvedené Oznámenie bolo žalobcovi doručené
dňa 01.07.2020. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný v 1. rade, svoju neúčasť ospravedlnil

vysokou pracovnou vyťaženosťou, ako aj s poukazom na hospodárnosť konania. Požiadal, aby súd
rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný v 2. rade , doručenie mal
riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil. Súd konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade.

6.Na pojednávanie dňa 07.07.2021 sa dostavil právny zástupca žalovaného v 3. rade, ktorý zotrval na

obsahu písomného vyjadrenia k žalobe. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný v 4. rade, ktorý uviedol,
že jeho sa to vlastne týka len okrajovo, on do toho nemôže zasahovať, on pozemky vydražil.

7.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s výpismi z LV č. XXXX k.ú. C., s Oznámením o
dražbe, s Notárskou zápisnicou N 197/2020 Nz 19479/2020, so Zmluvou o úvere, so Zmluvou o zriadení

záložného práva, s konaním vedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom sp.zn.19C/11/2020,
ostatným spisovým materiálom.

8.Podľa § 1 ods.1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v zmení účinnom ku dňu konania
dražby tento zákon upravuje dobrovoľné dražby (ďalej len "dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu
dražieb a vznik, trvanie a zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

9.Podľa § 3 ods.1 toho istého zákona predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,
ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak

bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

10.Podľa § 7 ods.1 toho istého zákona navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá
vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

11.Podľa§21ods.2tohoistéhozákonavprípade,aksaspochybňujeplatnosťzáložnejzmluvyaleboboli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so

spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je
možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

12.Podľa § 21 ods.4 toho istého zákona účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku
2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku
2.13.Podľa§162ods.3CSPozamietnutínávrhunaprerušeniekonaniasúdrozhodnespolusrozhodnutím
vo veci samej.

14.Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

15.V spore bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ uzavrel so žalobcom ako dlžníkom dňa

02.08.2013 Zmluvu o úvere č.XXXXXXX X XX ako aj Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok a mandátnu zmluvu dňa 26.06.2013. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti v k.ú. C.
a to dom č.s. XXX a CKN parc.č. XXX/X, XXX/X, XXXX/X vo vlastníctve žalobcu.

16.Žalobca predal žalovanému v 2. rade CKN parc. č. XXX/X a CKN parc.č. XXX/X k.ú. Hrabičov v roku
2014. Žalovaný v 2. rade bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, aj v čase konania

dražby. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

17.Žalovaný v 1. rade si uplatnil ako záložný veriteľ svoje právo v dražbe, na základe svojej pohľadávky
voči žalobcovi vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Žalovaný v 1. rade bol navrhovateľom dražby, ako osoba,
ktorá vykonáva záložné právo z uzavretej Zmluvy o zriadení záložného práva.

18.Z Notárskej zápisnice N 197/2020, Nz 19479/2021 spísanej dňa 15.07.2020 notárkou JUDr. Yvlin
Hörömpöliovou súd zistil, že Osvedčila vykonanie dobrovoľnej dražby kde navrhovateľom dražby bol
žalovaný v 1. rade, vlastníkom predmetu dražby bol žalovaný v 2. rade, dražobníkom bol žalovaný v 3.
rade, vydražiteľom bol žalovaný v 4. rade, dobrovoľná dražba zo dňa 15.07.2020. Predmetom dražby

boli nehnuteľnosti a to CKN parc. č. XXX/X a CKN parc.č. XXX/X k.ú. C..

19.Súd poukazuje na to, že musí prioritne skúmať, či je daná aktívna legitimácia žalobcu na podanie
žaloby na určenie neplatnosti dražby, ktorá sa konala dňa 15.07.2021.
20.Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní

rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho z hmotného práva, o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe
tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorý súd koná.
21.Žalobca rade nie je osobou, ktorá by bola dražbou dotknutá na svojich právach. konaní. Dražba
bola vykonaná na návrh žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa, ktorému túto možnosť poskytuje
priamo právna úprava ( § 7 ods.1 zákona č. 527/2002 Z.z.) s poukazom na uzavretie Zmluvy o zriadení
záložného práva a Mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Žalobcovia by neboli

dotknutí na svojich právach ani vtedy, pokiaľ by boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách (zákon č. 527/2002 Z.z.), čo však preukázané nebolo, pretože by opätovne neboli osobami
dotknutými sa svojich právach. Vlastníkom predmetu dražby, v čase konania dražby, bol žalovaný v
2. rade a nie žalobca. Žalobcovi v čase konania dražby nesvedčalo k premetu dražby vlastnícke a
ani iné právo. Súd konštatuje, že žalobca nemohol byť dotknutí na svojich právach ani prípadným

poručením ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z.. Vykonanie dražby nijakým spôsobom nezmenilo
právne postavenie žalobcu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, nezmenil sa jeho právny stav
a tak ako pred dražbou a ani po nej nie je vlastníkom a túto skutočnosť by nezmenilo ani vyslovenie
neplatnosti dražby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobcova nemá aktívnu legitimáciu
v danom spore, pretože aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z

ktorého by mu vyplývalo ním uplatňované právo (nárok), respektíve by mu vyplývalo procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Keďže žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby
na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 15.07.2020, súd jeho žalobu zamietol. Vzhľadom na
to, že nebola splnená základná podmienka - aktívna legitimácia, ktorá bola sama osebe dôvodnomna zamietnutie žaloby, súd s poukazom na hospodárnosť konania sa nezaberal inými výhradami strán
sporu.

22.Žalobca žiadal konanie prerušiť jednak do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Žiar nad Hronom sp.zn. 19C/11/2020, v ktorom sa domáha určenia, že záložné právo na
pozemkoch XXX/X V. XXX/X neviazne ako aj do ukončenia trestného konania voči žalovanému v 1. rade
na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Ružinov-Západ
sp.zn. ČVS:ORP-1799/RZ-B2-2020.

23.Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na
také konanie podnet (§ 164 CSP). Súd návrh žalobcu na prerušenie konania (u oboch navrhovaných
dôvodov) zamietol, nakoľko žalobu žalobcu vo veci samej zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu, pričom akýkoľvek výsledok sporu sp.zn.19C/11/2020 by nebol dôvodom na iné

rozhodnutie súdu. Súd naviac poukazuje na skutočnosť, že trestné konanie bolo ukončené, vec bola
odmietnutá uznesením zo dňa 07.12.2020 a sťažnosť, ktorá bola voči uvedenému uzneseniu podaná
bola dňa 17.02.2021 zamietnutá, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2021. O zamietnutí
návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej (§ 162 ods.3 CSP).

24.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25.Žalobvaní v 1.-4. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal náhradu trov
konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).