Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616010346
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616010346.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou, v trestnej veci obžalovaného K. C. pre

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
24. januára 2018 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. C., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Q. ul.
č. XXX/X, Z., nezamestnaný,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 27.02.2016 v čase okolo 22.05 h v meste Malacky na ul. Záhoráckej č. 30, v herni zv. GO4games
poškodil dotykovú obrazovku na výbernom hracom automate značky Multi Lotto 2, v. č. SKML 10080, tak
že počas hry do nej udrel rukou, v dôsledku čoho praskla, čím spôsobil spoločnosti Slovak Restaurants,
s.r.o., so sídlom Gajova 11, Bratislava škodu vo výške najmenej 460,- Eur,

t e d a

poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 245 ods.1 Tr. zák., s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. k), písm. l) Tr. zákona, §
37 písm. m) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na obvineného K. C. bola na Okresný súd Malacky podaná dňa 24.08.2016 obžaloba prokurátorkou
Okresnej prokuratúry Malacky pod č. 2Pv 104/16/1106-13 pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa

§ 245 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

Uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/44/2016 zo dňa 30.06.2017 bol schválený zmier medzi
obvineným K. C. a poškodenou spoločnosťou Slovak Restaurants, s.r.o., súčasne súd zastavil trestné
stíhanie obvineného. Na základe sťažnosti prokurátora, rozhodol vo veci Krajský súd v Bratislave a
uznesením sp. zn. 3To/107/2017 zo dňa 24.10.2017, zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec

vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/107/2017 zo dňa 24.10.2017,
vykonal hlavné pojednávanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov;
ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f),
g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal:
Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo

obžalovaný odpovedal:
Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal:
Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu,
na čo obžalovaný odpovedal :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal:

Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal
dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovaného, správami o povesti.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálneodsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len

v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ
desaťkrát prejednávaný v priestupkovom konaní za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol celkom sedemkrát súdne
trestaný, pričom v troch prípadoch sa neho hladí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu
Malacky, sp. zn. 2T/21/2014 zo dňa 09.06.2014, právoplatným dňa 09.06.2014, bol uznaný vinným zo

zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky podmienečne, s určením skúšobnej doby v trvaní 5 rokov s probačným
dohľadom do 09.06.2019. Z registra trestov súd taktiež zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 29T/45/2015 zo dňa 22.10.2015 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/128/2016 zo
dňa 20.12.2016, súdy upustili od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu

Malacky, sp. zn. 2T/21/2014, z čoho možno usudzovať, že trestná činnosť bola spáchaná v súbehu
a pred odsúdením vo veci sp. zn. 2T/21/2014. Trestnej činnosti sa obžalovaný v danej prejednávanej
trestnej veci teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za inú trestnú činnosť. Taktiež
súdpoukazujenaďalšiutrestnúčinnosťobžalovaného,ktorýbolodsúdenýOkresnýmsúdomBřeclavpre
trestný čin úverového podvodu rozhodnutím sp. zn. 2T/19/2015 zo dňa 25.02.2015, pričom s poukazom

na § 7b ods. 2 Tr. zákona, súd na uvedené odsúdenie prihliada.

Obžalovaný uviedol, že k spáchaniu skutku sa priznáva, jeho spáchanie ľutuje, žiadal o zhovievavosť
pri ukladaní trestu, nakoľko je otcom maloletých detí, ktoré sú odkázané na jeho výživu. Spoločne s
družkou a osvojenou maloletou dcérou žijú v spoločnej domácnosti aj s jeho rodičmi, rodina mu finančne

vypomáha. Je nezamestnaný, príležitostne pracuje na stavbách, jeho mesačný príjem z brigád je vo
výške cca. 300 eur.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin

úprimne oľutoval a taktiež dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, dokonca nahradil škodu vo vyššom
rozsahu, ako poškodená spoločnosť požadovala. Naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol za
trestný čin v minulosti odsúdený. U obžalovaného prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 :
1). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, t.j. z
1 roku na 8 mesiacov.

Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, s
poukazomnaustanovenie§49ods.2Trestnéhozákonabolovylúčenéuložiťodsúdenémupodmienečný
trest odňatia slobody, čo však nevylučovala možnosť uložiť aj iný druh tzv. alternatívneho trestu tak, ako
sa dožadovala obhajoba. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovanému v čase skutku plynula

skúšobná doba podmienečného trestu odňatia slobody za iný trestný čin majetkového charakteru a
pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť dostatočne neuvedomoval a mal k nej ľahostajný postoj, bolo by v
rozpore s účelom trestu obžalovanému uložiť iný druh trestu, ako nepodmienečný trest odňatia slobody,
a to aj napriek obžalovaným uvádzanými argumentmi, že je živiteľom maloletého dieťaťa a potrebuje
zabezpečovať príjem pre rodinu. Súd teda vzhľadom na povahu trestného činu i predchádzajúce

viacnásobnéodsúdeniaobžalovanéhodospelkzáveru,ženanaplnenieúčeludeklarovanéhov§34ods.
1 Trestného zákona, je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trestu odňatia slobody, nakoľko
predchádzajúce podmienečné odsúdenie sa minulo účinku, keď obžalovaný sa opätovne dopustil
trestného činu a to v skúšobnej dobe. Pokiaľ páchateľ spácha trestný čin počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia alebo podmienečného prepustenia, je aj v zmysle judikatúry opodstatnené a

žiaduce prísne potrestanie páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody za účelom dosiahnutia,
resp.naplneniavšetkýchfunkcií,ktorétrestplniťmáaktorénebolinaplnenévýkonompredchádzajúceho
podmienečného odsúdenia. Tieto závery plne dopadajú aj na obžalovaného. Podľa zásady uvedenej
v § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaníďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby
viedol riadny život. V rámci upravenej trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v § 245 ods. 1
Trestného zákona, ktorá je až 8 mesiacov (t.j. znížená o 1/3), súd s prihliadnutím na závažnosť konania

obžalovaného, na následky trestného činu a spôsob spáchania trestného činu, uložil obžalovanému
trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, čo je na samej spodnej hranici trestnej sadzby. Takýto
trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej
a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného
a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a

starostlivejšie zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná
osobe obžalovaného a jeho pomerom, pričom trest odňatia slobody v tejto výmere nezasiahne
neprimerane do života obžalovaného v zmysle straty pracovných návykov a možnosti zaradenia sa do
práce, ani neohrozí plnenie jeho vyživovacích povinností.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)