Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/94/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106219378
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5106219378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: Z. E., nar. XX.XX.
XXX, bytom T., D. XXX/XX, proti žalovanej: JUDr. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. XXX/XX, právne
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom Kálov 1, Žilina IČO: 47
240 997, o zaplatenie 39,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Žilina z 12. novembra 2021 č.k. 6C/62/2009-338, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala zaviazať
žalovanú k povinnosti zaplatiť jej sumu 39,78 Eur s príslušným úrokom z omeškania, titulom vydania
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z obsahu podanej
žaloby, na základe ktorej pôvodná žalobkyňa Z. N. (ďalej len „právna predchodkyňa žalobkyne“) si
voči žalovanej uplatňovala nárok z titulu úhrad a odvodov zrážkovej vody, ktoré vykonala právna
predchodkyňa žalobkyne za obdobie od septembra 2004 do 17.03.2006 voči obchodnej spoločnosti
Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., a to vo vzťahu k užívaniu bytov nachádzajúcich sa v

obytnom dome číslo popisné XXX, zapísaných na LV č. XX, k. ú. T., ktorého právna predchodkyňa
žalobkyne bola spoluvlastníčkou v podiele 1 a odporkyňa v spoluvlastníckom podiele 1. Právna
predchodkyňa žalobkyne odôvodňovala zaplatenie sumy 39,78 Eur (1.198,50 Sk) úhradou za odvod
zrážkovej vody za odporkyňu (t.j. v 1 pripadajúci na spoluvlastnícky podiel žalovanej), dňa 05.01.2005
vo výške 238,- Sk + 6,- Sk poštovné, dňa 05.01.2006 vo výške 166,50 Sk + 6,- Sk poštovné (v sume
7,50 Sk za upomienku od SVS, a.s.), dňa 10.03.2005 vo výške 118,50 Sk + 6,- Sk poštovné, dňa
10.08.2005 vo výške 275,- Sk + 6,- Sk poštovní, dňa 06.12.2005 vo výške 212,- Sk + 6,- Sk poštovné

a dňa 17.03.2006 vo výške 151,50 Sk + 7,- Sk poštovné na základe v žalobe uvádzaných faktúr.
V uvedenom rozhodnom období dodávateľom služieb bola Slovenská vodárenská spoločnosť, a.s.
so vznikom od 01.05.2003 do 06.09.2006 (ďalej len „SVS“, ako právny nástupca štátneho podniku
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, štátny podnik), pričom podľa potvrdenia tejto spoločnosti mala
právna predchodkyňa žalobkyne uzatvorenú zmluvu so SVS zo dňa 04.07.2004, predmetom ktorej
bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadovej vody verejnou kanalizáciou
a jej čistenie, ako aj odvádzanie vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou

kanalizáciou. Naproti tomu žalovaná so SVS uzatvorenú zmluvu v čase vykonávania úhrad zo strany
právnej predchodkyne žalobkyne nemala. Prvýkrát medzi SVS a žalovanou bola uzatvorená zmluva dňa
11.04.2006,napriektomubolovkonanízistené,žežalovanejSVSfakturovalavodnéastočnézaobdobie
od 08.07.2004 - 04.11.2004, od 04.11.2004 - 24.01.2005, od 24.01.2005 - 07.07.2005, od 07.07.2005- 04.11.2005, pričom z predmetných faktúr zároveň vyplynulo, že žalovanej nebolo účtované za odvod
atmosférických splátok. Z výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku z nehnuteľností odvádzaných do
verejnej kanalizácie, ako prílohy k zmluve uzatvorenej medzi SVS a právnou predchodkyňou žalobkyne

dňa 04.07.2004 vyplynulo, že súčet redukovaných plôch S = 162 m2, pričom z tej istej prílohy zmluvy
uzatvorenej medzi tými istými subjektmi dňa 30.06.2006 vyplynulo, že súčet redukovaných plôch S =
122 m2. Z prílohy k zmluve uzatvorenej medzi SVS a žalovanou dňa 11.04.2006 - výpočet množstva
vôd z povrchového odtoku z nehnuteľností odvádzaných do verejnej kanalizácie vyplynulo, že súčet
redukovaných plôch S = 44 m2. Z uvedeného vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne mala v

zmluve uzatvorenej zo SVS zo dňa 04.07.2004 aj dojednanú plochu, z ktorej sa mala uhrádzať platba
za odtok vôd, ktorá pripadala aj na žalovanú (122 + 40 = 162 m2). Z listu Severoslovenskej vodárenskej
spoločnosti adresovaný právnej predchodkyni žalobkyne vyplýva, že v mesiaci február 2006 z dôvodu
kontroly zmlúv na ulici Hollého bolo zistené, že sú namontované dve meracie zariadenia na dodávku
vody a iba jeden odber na zrážkové vody. Z tohto dôvodu bola zaradená časť 1 zrážkových vôd
od poslednej fakturácie, t.j. od 31.01.2006 na druhého odberateľa JUDr. K. B. (žalovanú). Ostatné 3

zrážkovej vody zostali na pôvodné odberné miesto č. 1021147. Na základe zmeny plochy odvádzania
zrážkových vôd bola zrušená zmluva č. 2010980 zo dňa 04.07.2004 a následne po oprave bola právnej
predchodkyni žalobkyne zaslaná nová zmluva na dodávku vody č. 200602447. V dôsledku uvedeného
bolo následné uzatvorenie zmluvy so žalovanou dňa 11.04.2006, ktorej súčasťou bol výpočet množstva
vôd z povrchového odtoku z nehnuteľnosti odvádzaných do verejnej kanalizácie.

2. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaná v spore nie je pasívne
legitimovaná. Pokiaľ z vykonaného dokazovania bolo zistené, že samotná spoločnosť SVS si bola
vedomá, že právnej predchodkyni žalobkyne bolo za odvod zrážkovej vody účtované vo väčšom rozsahu
(aj za žalovanú), z tohto dôvodu SVS vyhotovila novú zmluvu, v ktorej boli údaje týkajúce sa rozsahu

plochy upravené. Uvedeným listom SVS zo dňa 18.07.2006 právna predchodkyňa žalobkyne nadobudla
vedomosť o tom, že zo strany SVS bola úhrada za odvod zrážkovej vody nesprávne účtovaná, na
základe čoho na strane organizácie SVS vzniklo bezdôvodné obohatenie - plnenie bez právneho
dôvodu, ktoré bola (uvedená spoločnosť) právnej predchodkyni žalobkyne vydať. Uvedené skutkové
zistenie však zároveň znamenalo, že nesprávne a nedôvodne účtovaná úhrada za odvod zrážkovej vody

vžalovanomobdobínemohlaprávnapredchodkyňažalobkyneuplatňovaťvočižalovanej,nakoľkotakáto
povinnosť na jej strane nebola daná. Žalobu zamietol aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na
strane žalobkyne, nakoľko z predložených dokladov - listinných dôkazov nebolo možné vyvodiť, ktoré
v žalobe uvádzané platby mali byť platbami na úhradu vodného a stočného a ktoré za odvádzanie
zrážkovej a listinný dôkaz - výpis z histórie karty odberateľa nebol opatrený podpisom osoby konajúcej

za SVS. Taktiež nemal preukázané zaplatenie uplatnenej sumy 238,- Sk (+ poštovné). Z týchto dôvodov
žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.
Uviedla, že už aj v minulosti jej právna predchodkyňa mala s vodárenskými spoločnosťami uzatvorené

zmluvy, na základe ktorých jej fakturovali poplatky za vodné a stočné a za odvádzanie atmosférických
zrážok za 1/1 podiel nehnuteľnosti, pričom žalovaná mala uzatvorená zmluvu výlučne iba na úhradu
vodného a stočného. Žalovaná bez zmluvného dojednania nemohla vykonávať úhradu za odvádzanie
zrážkovej vody. Na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať v zmysle
podmienok § 454 Občianskeho zákonníka. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie o neunesení

dôkazného bremena. Z histórie karty odberateľa vyplýva, že všetky poplatky boli uhradené v plnej výške.
Vychádzajúc z okolností prejednávanej veci ako aj vzhľadom k tomu, že nie je právne znalou osobou,
nebolo dôvodné priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žiadala rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že záver súdu prvej inštancie, že nie je v spore
pasívnelegitimovanájesprávny,keďžemedzižalobkyňouaňounebolanikdyuzatvorenážiadnazmluva,
na základe ktorej by bola povinná plniť. Ak tretí subjekt s právnou predchodkyňou žalobkyne uzatvoril
zmluvu, na základe ktorej jej fakturoval platby vo väčšom rozsahu, než mal oprávnenie, obohacoval sa
na úkor žalobkyne, ktorý tento nárok mohla voči nemu uplatniť. Uvedená skutočnosť bola potvrdená

listom SVS, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 18.07.2006. Pred súdom prvej inštancie boli predložené
všetky zmluvy uzatvorené so SVS, pričom dodávateľ SEVAK uviedol v podaní z 31.08.2021, že okrem
v spise zažurnalizovaných zmlúv, žiadne iné zmluvy neeviduje. Stotožnila sa aj so záverom súdu
prvej inštancie, že žalobkyňa uhradenie sumy 238,- Sk nepreukázala. História karty odberateľa nie jespôsobilým dôkazom preukazujúcim tvrdenie žalobkyne a nastoľovanie otázky, kto iný by túto sumu
uhrádzal, je irelevantné. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj vo výroku o trovách konania,
keďže žalobkyňa, ktorá viedla na okresnom súde aj ďalšie spory, si bola vedomá toho, že môže byť v

konanízastúpenáprávnymzástupcomaževsúvislostisvýsledkomsporuvzniknetej-ktorejstranesporu
nároknanáhradutrovkonania.Nepriznanienáhradytrovkonaniaprichádzadoúvahylenvýnimočne,má
sa vykladať prísne reštriktívne. V prípade žalobkyne sa nejedná o sociálne slabú osobu, je poberateľkou
starobného dôchodku, získava nemalé čiastky priznané Ústavným súdom SR zo sporov za prieťahy v
konaní, vo svojich podaniach prednáša erudovaný procesný útok a používa právnické výrazy.

5. Žalobkyňa v podanej replike poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie si nepoložil otázku, či
bola žalovaná povinná podieľať sa na nákladoch za odvádzanie zrážkovej vody, resp. či mal SEVAK
právo vyžadovať od spoluvlastníkov náklady za 100 % povrchového odtoku zrážkovej vody za túto
nehnuteľnosť. Domnieva sa, že bola povinná z titulu jej podielového spoluvlastníctva sa podieľať na
úhrade vo výške 1, došlo tak k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Podľa jej názoru táto

situácia je svojím spôsobom absurdná a z ľudského hľadiska amorálna. Ohľadom tvrdenia žalovanej o
nepreukázaní úhrady sumy 238,- Sk poukázala na skutočnosť, že podľa karty odberateľa, platba bola
realizovaná. Trvala na návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

6. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobkyňa vo svojom podaní (v replike) neuviedla žiadne iné
skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie. Vo vzťahu k námietkam ohľadom
absurdnosti tohto konania prípadne amorálneho postoja z jej strany poukázala na výsledky vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie, z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že v spore pasívne
legitimovaná nebola. Opätovne poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa je aktívnou osobou pri podávaní

mnohých žalôb, trestných oznámení, neopodstatnených udaní a podaní na políciu, na okresný úrad na
prejednanie priestupkov a vlastnila 1 nehnuteľností v centre T. v rozhodnom období a cenností vyššej
sumy. Zotrvala na svojom stanovisku o nepreukázaní úhrady sumy 238,- Sk.

7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu

(§ 362 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 255 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Záver súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalovaná v spore nie je pasívne vecne
legitimovaná a že žalobkyňa dôvodnosť uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia pre
neunesenie dôkazného bremena v konaní jednoznačne nepreukázala, je správny.

9. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania (stranou sporu), netreba, aby bol účastníkom hmotno

- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom)
alebo ak by bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca
v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno - právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje
žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník
subjektom práva a účastník na opačnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa

v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.

10. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno - právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,

kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno - právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno
- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno - právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno - právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

11. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva skutkové zistenie, že žalovanej
ako podielovej spoluvlastníčke obytného domu číslo popisné XXX, ktorý je postavený na KN parcele č.
1682, zapísanej na LV č. XX, k. ú. T. v podiele 1, boli SVS ako dodávateľom služby fakturované úhrady
za dodávku vody, t.j. za tzv. vodné a stočné za obdobie od 08.07.2004 - 04.11.2004, od 04.11.2004 -24.01.2005, od 24.01.2005 - 07.07.2005, od 07.07.2005 - 04.11.2005, pričom z predložených faktúr SVS
vyplýva, že žalovanej nebolo účtované za odvod atmosférických zrážok, keďže za uvedenú službu na
základe uzatvorenej zmluvy medzi SVS a právnou predchodkyňou žalobkyne Z. N. zo dňa 04.07.2004

bolo účtované v rozsahu 40 m2 pripadajúce aj na spoluvlastnícky podiel (1/4-iny) žalovanej. Taktiež z
výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v rozhodnom období, v ktorom právna predchodkyňa
žalobkyne a neskôr žalobkyňa uplatňovala voči žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
žalovaná nemala uzatvorenú zmluvu na základe podmienok zákona č. 442/2002 Z.z. so SVS a žalovaná
taktiež nebola ani v žiadnom zmluvnom vzťahu s právnou predchodkyňou žalobkyne. Totiž ako vyplýva

z vyjadrení žalovanej, táto si bola vedomá, že podľa právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 442/2002
Z.z., bolo povinnosťou prevádzkovateľa verejného vodovodu SVS uzatvoriť s ňou písomnú zmluvu o
dodávke vody a o odvádzaní odpadových vôd do dvoch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona, keďže
takúto zmluvu uzatvorenú so SVS nemala (§ 42 ods. 4, ods. 5). Ak takáto zmluva nebola uzatvorená,
jednalo sa zo strany žalovanej o neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie,
na základe čoho došlo prevádzkovateľovi verejného vodovodu voči žalovanej právo na plnenie (s

prípadným nárokom na náhradu škody). Uvedenú právnu skutočnosť si SVS uvedomila až v roku 2006,
keď od 31.01.2006, po zrušení zmluvy s právnou predchodkyňou č. 2010980 zo dňa 04.07.2004, SVS
uzatvorila novú zmluvu tak s právnou predchodkyňou žalobkyne ako aj so žalovanou (z 11.04.2006) aj
na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v rozsahu pripadajúcej na jej spoluvlastnícky
podiel. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ právna predchodkyňa žalobkyne vykonala úhradu za

odvádzanie odpadovej vody do verejnej kanalizácie aj za žalovanú, postupovala proti jej vôli, keďže táto
sibolavedomásvojejpovinnostivočiSVSnazákladepodmienokzákonač.442/2002Z.z.,keďževtomto
období už uhrádzala aj platby o dodávke vody bez uzatvorenej zmluvy. Správne súd prvej inštancie preto
poukázal v bodoch 21. až 26. odôvodnenia rozsudku na ustanovenie zákona č. 442/2002 Z.z., keď aj
v prípade neuzatvorenia zmluvného vzťahu medzi SVS a žalovanou, bolo oprávnením SVS požadovať

od žalovanej úhradu aj za odvádzanie vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok)
verejnou kanalizáciou. Za situácie, keď SVS úhradu za poskytovanú službu neoprávnene (nad rámec
spoluvlastníckych podielov) účtovala v rozhodnom období právnej predchodkyni žalobkyne, táto bola
oprávnená uvedenú sumu od SVS spätne vymáhať titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (plnenie bez právneho dôvodu). Pokiaľ teda v konaní žalobkyňa

uplatnila nárok na zaplatenie už vykonaných úhrad v uvedenom období voči žalovanej, keď zmluvné
alebo zákonné podmienky neboli k tomu dané, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, keď žalobu
na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej
zamietol, keďže nebola zistená žiadna hmotno - právna povinnosť vyplývajúca zo záväzkovo - právneho
vzťahu alebo na základe zákona.

12. Za správny považoval odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena
žalobkyne pri preukazovaní výšky žalovanej pohľadávky, keď s vysloveným a právnym záverom sa plne
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), avšak ak súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti podanej
žaloby už na základe posúdenia vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v konaní, na základe ktorej nie je

daný ani základ pre priznanie nároku žalobkyni z vyššie uvádzaných dôvodov, uvedený záver súdu prvej
inštancie o neunesení dôkazného bremena už len doplňuje záver súdu o nedôvodnosti uplatneného
nároku na základe podanej žaloby.

13. Na základe vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu správne dospel o nedôvodnosti podanej žaloby žalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe čoho žalobu v celom rozsahu zamietol, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)