Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. január 2022

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819205853
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2022:8819205853.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: O. D., E..

XX.XX.XXXX, I. G. XX, K., právne zastúpený JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom vo
Vranove nad Topľou, Dobrianskeho 1651, proti žalovanému: U.. O. B., I. G. XXX, K., o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j epodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k pozemku parc. C-KN č. XXXX/X o
výmere XXX m2, ostatná plocha, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. D., katastrálny odbor, Okresný úrad K.
E. J. a v y p o r i a d a v aho tak, že parcela pozemok parc. C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2,
ostatná plocha, zapísaná na LV č. XXXX k. ú. D., katastrálny odbor, Okresný úrad K. E. J. sa p r i k

a z u je do výlučného vlastníctva žalovaného.

II. Žalovaný je p o v i n n ý titulom finančného vyporiadania zo zrušeného spoluvlastníctva vyplatiť
žalobcovi sumu 1.370,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.08.2019 domáhal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k pozemku parc. C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, ostatná plocha,

zapísaná na LV č. XXXX k. ú. D., katastrálny odbor, Okresný úrad K. E. J. a vyporiadal ho tak, že do
výlučného vlastníctva O. D., E.. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, K. prikáže novovytvorenú parcela C-KN
č. XXXX/XX vo výmere XX m2, ostatná plocha, vyznačená na Geometrickom pláne vyhotoviteľa Z. Z.,
Geodetické práce XXX, XXXXX B., zo dňa XX.XX.XXXX autorizačne overenom U.. Ľ. Z. a overenom dňa
XX.XX.XXXX pod číslom M.-XXX/XX a do výlučného vlastníctva U.. O. B., E.. X.X.XXXX, G. XXX, XXX
XX K. prikáže novovytvorenú parcelu C-KN č. XXXX/X vo výmere XX m2, ostatná plocha, vyznačenú
na Geometrickom pláne vyhotoviteľa Z. Z., Geodetické práce XXX, XXXXX B., zo dňa XX.XX.XXXX

autorizačne overenom U.. Ľ. Z. a overenom dňa XX.XX.XXXX pod číslom M.-XXX/XX a žalobcovi prizná
náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovaným sú každý v 1-vici spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D. parcela C-KN č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2. Uvedená
nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Má záujem na zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k pozemku parcela C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2 v katastrálnom

území D., obec D., okres K. E. J. zapísané na LV č. XXXX reálnym rozdelením podľa podielov. So
žalovaným sa chcel dohodnúť na zrušení a vyporiadaní nášho podielového spoluvlastníctva k vyššie
uvedenej nehnuteľnosti, bez potreby obrátenia sa na súd. Žalovanému oznámil, že má záujem zrušiť
a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcela C-KN č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX,k.ú. D., reálnym rozdelením a to listom zo dňa 23.04.2019. Uvedený list žalovaný prevzal dňa 26.4.2019,
avšak k reálnemu rozdeleniu nedošlo. Vzhľadom na dlhodobo narušené vzťahy, nemá záujem zotrvať
v spoluvlastníctve so žalovaným a keďže nedošlo k dohode so žalovaným, bol nútený podať žalobu.

3. K žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 12.08.2020 žalovaný, ktorý uviedol, že v roku 1996 vybavil
stavebný pozemok v rekreačnej oblasti B. a po dohode s O. D. ho kúpili s podmienkou, že na
ňom spoločne postavia rekreačnú chatku. Keď začal pripravovať dokumentáciu, O. D. s objektívnych
dôvodov žiadal oddialenie začiatku výstavby s nasledovných dôvodov: Po prehratom súdnom spore s

Prešovským samosprávnym krajom mal platiť viac ako 9400 eur a v tom čase taktiež začala výstavbu
rodinného domu jeho dcéra. Tieto dôvody ako aj uistenie dodržania dohody akceptoval s tým, že čo
najskôr pristúpia k výstavbe. Dňa 30.4.2012 dozvedel, že žalobca svoj podiel bez môjho vedomia predal
W. L.. Okamžite oboch informoval, že s predajom nesúhlasí a že trvá na predkupnom práve, pokiaľ
žalobca už nemá záujem o spoločnú výstavbu. Spočiatku obaja sľúbili anulovať zmluvu, dokonca p.
L. mu oznámil, že o pozemok už nemá záujem a že podnikol už právne kroky na jeho vrátenie. Toto

prehlásenie však malo slúžiť iba na jeho uspokojenie, aby zmluvu nenapadol na súde. V poslednej
možnej dobe podal žalobu na neplatnosť zmluvy. Žalovaný stále trval na tom, že pokiaľ žalobca nemá
o pozemok záujem chce využiť svoje predkupné právo, no žalobca robil a stále robí kroky, aby mu to
znemožnil. Chcem zdôrazniť, že rozdelením by vznikli dve malé parcelky, ktoré nebude možné využiť na
výstavbu, pravdaže pokiaľ sa nenaplní jeho presvedčenie, že za všetkým je pán L. - vlastník susediacich

pozemkov a že potom svoj diel žalobca bez problému predá p. L. a žalovanému zostane nepoužiteľný
kúsok čím bude poškodený, hoci si nie je vedomý za čo. Z podanej žaloby je evidentné, že žalovaný
listom zo dňa 4.7.2019 opätovne žalobcu požiadal o odpoveď na list zo dňa 20.2.2019, no on 23.7.2019
poveril p. F. na začatie konania a na jeho list vôbec nereagoval. V závere žiada, aby súd návrh zamietol
a odkázal žalobcu na čestnú vzájomnú dohodu. Nech žalobca kúpi od žalovaného jeho diel, alebo nech

predá svoj jemu za trhovú cenu.

4. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 09.09.2020 vyjadril cestou právnej zástupkyne žalobca,
ktorý uviedol, že trvá na podanej žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym
rozdelením. Aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že ich vzájomné vzťahy sú hlboko a trvalo narušené.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že
nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z
akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Spolu so žalovaným sú každý v 1-vici podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D. parcela C-KN č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere
XXX m2. Uvedená nehnuteľnosť sa nachádza mimo zastavaného územia obce a na pozemku nie je
postavená žiadna stavba. So žalovaným má dlhodobo narušené vzťahy a preto nemá záujem s ním
zotrvať v spoluvlastníctve. So žalovaným sa chcel dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva mimosúdnou cestou. Listom zo dňa 23.4.2019 žalovaného vyzval na uzavretie dohody

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a požiadal ho, aby sa vyjadril k návrhu v
lehote do 14 dní od prevzatia tohto listu. Tento list žalovaný prevzal dňa 26.4.2019, avšak na tento
list žalovaný vôbec nereagoval a nevyjadril sa a ani ho nespomína vo svojom vyjadrení zo dňa
12.8.2020. Je teda zrejmé, že k mimosúdnej dohode ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo. Jediným možným spôsobom vyporiadania ich vzťahov k spoločne

vlastniacej nehnuteľnosti mohlo teda byť len podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. V danom prípade jeho navrhované reálne rozdelenie pozemku je reálne možné, o čom
svedčí aj predložený geometrický plán, ktorý tvorí prílohu žaloby.

5. K vyjadreniu sa v replike vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie je pravda ako tvrdí žalobca, že

nereagovalnalistžalobcu,naopakajpoviacnásobnompísomnomajosobnomurgentežalobcadoposiaľ
neodpovedal na oprávnené otázky ako je to evidentné vo vyjadrení a doložených dokladov zo dňa
12. augusta 2020. V roku 2011 došlo k prevodu, kedy žalobca porušením zákona odpredal svoj podiel
p. L., ktorý okrem toho odkúpil od obce aj priľahlé pozemky, ktoré si dal zamerať tak, že obkolesil
pozemok o ktorý je spor a tak bráni vstupu na pozemok. Obecné zastupiteľstvo predaj schválilo pod

podmienkou že umožní vstup na priľahlé pozemky, čo p. L. nerešpektuje, nedal to zapísať do LV, čím
dôjde k ďalšiemu sporu o zápis práva na vstup k pozemku. Keď sa dozvedel o predaji podielu okamžite
kontaktoval žalobcu aj p. L., že porušili zákon a že má predkupné právo. V podstate to uznali a p.
L. ho doporučeným listom informoval, že o pozemok už nemá záujem a že podnikol právne kroky nazrušenie zmluvy. Následne v súdnom konaní Krajský súd Prešov zrušil kúpnu zmluvu. Žalovaný je
presvedčený, že cieľom tejto žaloby je pokračovanie súdneho sporu o neplatnosti kúpnej zmluvy a snaha
o dosiahnutie pôvodného úmyslu inou formou. Ten úmysel je rozdeliť pozemok a následne žalobca

svoju polovicu odpredá p. L.. Keďže okolité pozemky vlastní pán L., moja polovica pozemku vzhľadom
na výmeru bude nepoužiteľná a stratí akúkoľvek cenu. Touto alternatívou ma p. L. zastrašoval aj pri
predchádzajúcom spore, pričom zdôrazňoval, že ako vlastník susedných pozemkov nikdy nedá súhlas
na akúkoľvek výstavbu. Zmysel daného podania nechápe a opakuje, že pozemok zabezpečil v dobrej
viere a dôvere v spoločnú výstavbu chaty. Výstavba sa oddiaľovala nie z jeho dôvodu, ale z dôvodu

finančných a rodinných ťažkostí žalobcu. Listom zo dňa 1.2.2019 ho žalobca oboznámil, že má kupca
na pozemok a to v cene 100 Eur/m2. Keďže už predchádzajúceho súdneho konania mu bolo jasné,
že už nemá záujem o spoločnú výstavbu chaty, tak to bral ako ponuku a mal aj on záujem predať svoj
podiel aj preto ho požiadal o kontakt na záujemcu, aby mu ponúkol svoj podiel, respektíve zistil jeho
úmysel. Do dnešného dňa napriek viacnásobným urgenciám žalobca neodpovedal. Napriek tomu stále
čaká a má záujem za deklarovanú cenu žalobcom svoj podiel predať. V závere žiada, aby súd návrh

zamietol aj keď je doložený geometrický plán, stavebný úrad nedá súhlas na výstavbu chaty na takom
malom pozemku. Rozdelením by mu vznikla škoda a on by nemohol plánovane ani inak pozemok využiť.
Zdôrazňuje, že pozemok bol kúpený a určený jednoznačne na výstavbu chaty.

6. Súd vo veci pojednával dňa 30.07.2021, kde žalobca uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom

rozsahu. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s rozdelením, nakoľko bol za starostom D., ktorý mu povedal,
že na taký malý pozemok mu stavebné povolenie nikdy nedá. Taktiež uviedol, že nikdy neplánovali na
pozemku postaviť 2 chaty, ale pozemok kupovali s tým, že si postavia jednu chatu. Žalobca uviedol, že
pozemok sa kupoval spoločne, ale čo sa týka výstavby chaty, tak to bola hudba budúcnosti, že raz tam
môže niečo stáť alebo sa pozemok predá, ale nie že by sa hneď išla stavať chata. On sa pýtal aj svojich

detí a nikto nemá záujem a tým pádom to pre neho nemalo význam ani nijaké ďalšie pokračovanie čo
sa týka chaty.

7. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného 25.10.2011 vyplýva, že bolo schválené
uznesenie, ktorým Obecné zastupiteľstvo v D. schválilo odpredaj pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere

XXX m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2, spolu XXX m2 vytvoreného odčlenením od parcely č.
XXXX/X, U.. W. L. za kúpnu cenu 8,79 Eur za 1 m2, t.j. 1.450,35 Eur. Zároveň obecné zastupiteľstvo
konštatovalo: A1: že predávaný majetok je prebytočný a vyhotovený geometrický plán je totožný s
plochou, ktorú žiadatelia príležitostne užívajú, A2: že pozemok nesmie byť oplotený iným ako živým
plotom, A3:že vlastník pozemku je povinný umožniť prechod po tomto pozemku svojim bezprostredným

susedom bez nároku na náhradu, kedykoľvek to bude potrebné a A4: že podmienky uvedené v bode
A2 a A3 musia byť súčasťou kúpnopredajnej zmluvy.

8. Súd vo veci pojednával dňa 09.11.2021, kde právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že k dohode medzi
spoluvlastníkmi a teda žalobcom a žalovaným nedošlo, predžalobaná výzva zo dňa 23. apríla 2019

bola žalovanému zaslaná dňa 23. 04. 2019, žalovaný ju prevzal 26. 04. 2019. V danej výzve žalobca
navrhoval žalovanému uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym
rozdelením pozemku a zároveň vyzval žalovaného, aby sa vyjadril v lehote do 15 dní od doručenia tejto
výzvy. Zo strany žalovaného nebola žalobcovi doručená na túto výzvu žiadna odpoveď a teda žalovaný
absolútne na túto výzvu nereagoval. A to jednak ani v stanovenej lehote do 15. mája 2019, ale ani po

lehote. Ďalej žalobca postupoval tak ako uviedol vo výzve a splnomocnil advokáta plnomocenstvom
zo dňa 23. 07. 2019 k podaniu žaloby. Žaloba na súd bola podaná dňa 27. 08. 2019. Tieto listiny boli
predložené súdu. Tieto skutočnosti právna zástupkyňa zdôraznila, nakoľko žalovaný v jednom zo svojich
vyjadrení uviedol absolútne nepravdy k týmto skutočnostiam. Preto presne poukazuje na tieto listiny,
ktoré boli taktiež aj súdu predložené a dovolí si upozorniť, že žalovaný predložil súdu list, rukou dopísaný

dátum 04. 07. 2019 - opätovná urgencia, nazval ho „Opätovná urgencia na Váš list napísaný dňa 01.
02. 2019“. Tento list bol adresovaný žalovaným pre žalobcu O. D.. Takýto list nikdy žalobcovi nebol
doručený. Taktiež žalovaný tu predložil podací lístok, kde je len prvá strana, na prvej strane nie je
dátum pošty, druhá strana chýba. Taktiež tam chýba, ako posielal predtým zásielky, že stále uviedol,
posielal to v obálke na doručenku a stále pripol aj doručenku, ktorá sa mu vrátila podpísaná druhou

stranou. Čiže tento list ako keby len dátumovo žalovaný dosadil, že niečo konal 04.07.2019, ale takáto
listina žalobcovi nebola doručená. To je len na objasnenie skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný vo svojom
vyjadrení. Žalobca predložil súdu na pojednávaní všetky odborné vyjadrenia k posúdeniu pozemku
novovytvorených parciel o výmere XX m2 a XX m2 a má zato, že tieto odborné vyjadrenia - posúdeniapozemku, či je možná realizácia stavby rekreačnej chaty na týchto pozemkoch, svedčí o tom, že takáto
výstavba chaty je možná. Žalobca, nakoľko nemá ani dobré vzťahy so žalovaným, trvá na zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nemá záujem zotrvať naďalej v tomto spoluvlastníckom

vzťahu. Na otázku súdu, či má záujem o celú nehnuteľnosť, uviedol, že nemá záujem.

9. Na otázku súdu žalovanému, či má záujem o celú nehnuteľnosť, uviedol, že má záujem. Žalovaný
ďalej uviedol, že momentálne nemá tie dátumy, ktoré pani právna zástupkyňa spomínala, ale
jednoznačne z tých dôkazov alebo z tých dokladov, ktoré súdu predložil, je evidentné že, žalobca tvrdí,

že žalovaný nereagoval na ponuku, čo nie je pravda. Žalobca mu poslal ponuku ohľadom nákupcu,
ktorý od neho chce kúpiť jeho podiel po 100,- eur/m2. Bolo to zaujímavé, preto sa pýtal žalobcu, aby mi
povedal, že kto by bol jeho spoluvlastník toho pozemku a že či náhodou by nemal záujem odkúpiť aj môj
podiel alebo čo plánuje s tou polovičkou robiť. Pretože on by potenciálne mal druhého spoluvlastníka,
tak si myslí, že má právo vedieť, že kto by to mal byť. Naopak, žalobca mu vôbec na to neodpovedal.
Urgoval ešte raz, to tam je v spisoch, aby mu odpovedal a po jeho odpovedi, že sa mu vyjadrí či to predá,

či nepredá. To si myslí, že je normálne, logické. Normálne ako človek, ktorý nemá nejaké iné úmysly,
ktorý čestne koná. Neodpovedal mu, dokonca ani na prvom pojednávaní, keď tu bol, keď sa ho pýtal,
že kto vlastne od neho chcel kúpiť. Nepovedal nič. A dokonca, on mu posledný list poslal, že dáva to na
súd, ale deň predtým už poveril právnu zástupkyňu, aby podala podnet na súd.

10. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že nie je pravda, čo uvádza žalovaný, že žalobca
splnomocnil svoju právnu zástupkyňu ešte pred zaslaním výzvy, pretože výzva zo strany žalobcu
bola žalovanému zasiela 23. 04. 2019, pričom on ju prezval 26. 04. 2019 a právna zástupkyňa bola
splnomocnená ako právna zástupkyňa dňa 23. 07. 2019.

11. Žalovaný na pojednávaní predložil súdu k nahliadnutiu mapu z katastra nehnuteľnosti ZBGIS, kde
súd oboznámil so situáciou, že pozemok, ktorý je predmetom sporu je z každej strany obkolesený
pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve pána W. L.. Taktiež predložil súdu návrh kúpnej zmluvy, ktorý mu
predložil U.. W. L. a tým chcel poukázať na cenu 910,- eur, za ktorú bol ochotný jeho podiel odkúpiť.
Ďalej uviedol k listinnému dôkazu - posúdeniu pozemku, ktorý predložila žalobkyňa, že tento nepočíta s

výstavbou žumpy a príjazdovej cesty a taktiež si nevie predstaviť aká malá by musela byť budova, ktorú
by bolo možné na tento pozemok postaviť

12. Z posúdenia pozemku, ktorý na pojednávaní predložila právna zástupkyňa žalobcu, ktorý vypracoval
U.. I.-M. A. vyplýva, že na posudzovanom pozemku v obci D. parc. č. XXXX/XX - XX m2 je z hľadiska

stavebného zákona možná výstavba objektov pri dodržaní požadovaných odstupových vzdialeností.

13. Z posúdenia pozemku, ktorý na pojednávaní predložila právna zástupkyňa žalobcu, ktorý vypracoval
U.. S. D. vyplýva, že na danej parcele je v zmysle ÚPN technicky možné zrealizovať drobnú stavbu,
napr. 3m x 5m s odstupovými vzdialenosťami od hraníc parcely 2 metre v zmysle platnej legislatívy.

14. Z vyjadrenia Obce D. zo dňa 08.12.2021 vyplýva, že na otázku súdu či existuje minimálna výmera
pozemku na udelenie stavebného povolenia v katastrálnom území D., konkrétne či v prípade pozemku
parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 zapísaného na LV č. XXXX by bolo možné stavať aj na pozemku
polovičnej výmery, podľa názoru obce sa stavať na polovičnej výmere nedá. Koeficient zastavanosti je

podľa územného plánu Obce D. 40 %. Na otázku súdu, aby oznámila všetky skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na rozhodnutie súdu, ktorým by reálne rozdelil nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X o výmere XXX
m2 zapísaného na LV č. XXXX na 1 uviedla, že podľa názoru obce je delenie pozemku možné, avšak
nie za účelom výstavby, nakoľko výmera je malá a nemôže sa zastavať celý pozemok, viď odpoveď
vyššie. Na otázku súdu, aby oznámila všeobecnú cenu danej nehnuteľnosti - parc. č. XXXX/X o výmere

XXX m2 zapísaného na LV č. XXXX alebo obdobnej v danom mieste v súčasnej dobe uviedla, že obec
predáva pozemky na výstavbu formou verejnej obchodnej súťaže, v poslednej súťaži bola cena, ktorá
sa dosiahli v súťaži vo výške 8200,- EUR za 158 m2.

15. K vyjadreniu Obce D. sa vyjadril žalobca, ktorý prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že ako

vyplýva z odpovede starostu obce D. na list Okresného súdu vo K. E. J., neexistuje minimálna výmera
pozemku na udelenie stavebného povolenia v katastrálnom území obce D.. Vyjadrenie starostu obce D.
(“podľa nášho názoru sa stavať na polovičnej výmere nedá”) je jeho subjektívnym stanoviskom, ktoré
nie je podložené žiadnym relevantným, zákonným a záväzným predpisom. Na rozdiel od starostu obceD., žalobca je presvedčený, že na polovičnej výmere inkriminovanej parcely č. XXXX/X sa stavať dá a
koeficient zastavanosti 40% by bol dodržaný, čoho dôkazom sú ním dodané prílohy. Stanovisko Obce D.
o možnosti rozdelenia parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 zapísaného na LV č. XXXX na 1/2 je totožné

s jeho stanoviskom (“Podľa nášho názoru je delenie pozemku možné”) , čo znamená, že sa uvedená
parcela rozdeliť dá a neexistuje žiadna relevantná právna prekážka, aby pôvodný pozemok nemohol byť
technicky rozdelený. To, či spomínaná rozdelená parcela sa bude využívať na stavebné alebo iné účely,
je na slobodnom rozhodnutí vlastníka parcely a je jeho výlučným právom. Vlastníkovi rozdelenej parcely
nikto nemôže určovať čo má robiť na svojej parcele, to znamená či má realizovať nejakú stavbu (v

súčasnosti alebo v budúcnosti) alebo nechať určitú dobu parcelu nezastavanú. Samozrejme rozhodnutie
vlastníka parcely o jej využívaní musí byť v súlade s príslušnými predpismi. Tvrdenie, že “… výmera
je malá a nemôže sa zastavať celý pozemok, viď odpoveď vyššie.” je v rozpore s tvrdením v odpovedí
na otázku č. 1. Predsa, ak “Koeficient zastavanosti je podľa územného plánu obce D. 40 %”, tak nie je
možné zastavať celú výmeru parcely, ale len 40% z jej výmery. Podľa prílohy 1 a 2 je výstavba na ním
navrhovanej rozdelenej parcele možná a technicky realizovateľná, pričom by bol dodržaný “Koeficient

zastavanosti podľa územného plánu Obce D. 40 %” a zároveň všetky zákonné ustanovenia vyplývajúce
zo Stavebného zákona. Z odpovede Obce D. jasne vyplýva, že neexistujú skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na rozhodnutie súdu, ktorým by reálne rozdelil nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X o výmere
XXX m2 zapísaného na LV č. XXXX na 1/2. Ako ďalej vyplýva z odpovede Obce D. na otázku č. 3,
je zrejme, že Obec D. v súčasnej dobe nemá vypracované žiadne zásady, ktoré by riešili všeobecnú

cenu nehnuteľnosti v katastri obce D.. Takéto všeobecné zásady ani obec nemôže prijať, lebo by to
bolo v rozpore s ústavou. Obec predsa nemôže rozhodovať o tom ako má súkromná osoba nakladať
s majetkom v osobnom vlastníctve. Obec predáva obecné pozemky na výstavbu formou verejnej
obchodnej súťaže. To znamená, že predaj a kúpa iných ako obecných nehnuteľnosti v katastri obce D.
je vecou dohody medzi predávajúcim a kupujúcim. Na tomto mieste zdôrazňuje, že táto otázka nemá

priamu súvislosť a vplyv na meritum veci (žalobu). Predmetom žaloby je technické rozdelenie parcely
č. XXXX/X o výmere XXX m2 zapísaného na LV č. XXXX na dve časti podľa návrhu geometrického
plánu priloženého k žalobe. Žiadny štátny organ s rozhodovacou právomocou nemôže rozhodovať na
základe stanovísk orgánov samosprávy, ale ani iných orgánov, kde sú formulácie “Podľa nášho názoru
…”, ak tieto “názory” nie sú podložené žiadnymi záväznými predpismi, ktoré majú vplyv na zákonné,

nestranné a spravodlivé rozhodnutia. Ako vyplýva z príloh predložených žalobcom, návrhy umiestnenia
stavbyspĺňajúvšetkyprávnenáležitosti,ktorévyplývajúzostavebnéhozákonač.50/1976Zb.avyhlášky
č. 532/2002 Z.z. V oboch prípadoch je dodržaný koeficient zastavanosti určený na základe územného
plánu obce Kvakovce. Odlišná predstava žalovaného, na využitie svojej časti parcely ako má žalobca,
nemôže byť zákonným dôvodom, aby súd nemohol rozdeliť inkriminovanú parcelu č. XXXX/X na dve

časti. Žalovanému už v čase kúpy parcely do spoločného vlastníctva so žalobcom, muselo byť jasné akú
veľkú parcelu spoločne kupujú. A zároveň žalovaný v čase kúpy parcely mal predpokladať, že medzi
dvoma vlastníkmi parcely môže dôjsť aj k nedorozumeniu. Čo sa aj stalo. Ďalším podstatným faktom
je, že žalovaný v minulosti nevyužil predkupné právo na kúpu časti parcely od žalobcu podľa § 140
OZ, a tým stratil možnosť domáhať sa prednostnej kúpy polovičnej časti parcely vo vlastníctve žalobcu.

Predmetnážalobaorozdelenieparcelyč.XXXX/XovýmereXXXm2jerozhodnutímžalobcuakoukončiť
spor so žalovaným a využívať svoj diel parcely podľa svojho uváženia tak, aby mu žalovaný svojimi
nepriateľskýmikrokmidotohonezasahoval.Uvedenédôkazysúfaktom,ženiejedôvod,abybolžalobca
bez zákonnej príčiny zaviazaný k povinnosti predať svoj podiel z parcely č. XXXX/X žalovanému. Bolo
by to v rozpore so zákonom. Tvrdenia žalovaného nie sú podložené žiadnymi dôkazmi a je evidentné,

že sú účelové a nepravdivé.

16. K vyjadreniu Obce D. sa vyjadril aj žalovaný, ktorý uviedol, že starosta obce D. jednoznačne ako
osoba znalá a zodpovedná v oblasti stavebného zákona potvrdil, že po rozdelení pozemku sa na
polovičnej výmere rekreačná chata v súlade so stavebným zákonom postaviť nedá. To isté tvrdí aj

U.. S. D., autorizovaný stavebný inžinier, ktorého vyjadrenie je v spise, kde v svojom posudku píše,
že na prípadne novovytvorenej parcele je možné zrealizovať iba drobnú stavbu, nie rekreačnú chatu.
Podľa stavebného zákona drobná stavba je stavba, ktorá ma doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Teda
jednoznačne to nie je chata. Za drobné stavby zákon považuje napr.: oplotenie, malý sklad pre náradie,
prípojky k hlavnej stavbe a pod. Žalobca v tom však nevidí rozdiel a stanovisko starostu považuje

za jeho subjektívny názor. Podobne v tomto prípade nerešpektuje ani názor U.. D., ktorého posudok
sám predložil súdu a práve v ňom je jednoznačne uvedená drobná stavba. Na otázku č. 2 starosta
obce D. ako zodpovedný pracovník obce v oblasti stavebnej činnosti jednoznačne odpovedá, že na
polovičnom pozemku sa chata postaviť nemôže. Čo sa týka delenia, je to jednoduchý matematický úkona v skutočnosti sa môže rozdeliť akákoľvek čiastka. Tu však treba mať na zreteli čo takým delením
vznikne. Odborníci v súlade so zákonom potvrdili, že delením vznikne pre žalovaného neupotrebiteľný
a bezhodnotný pozemok, ktorý sa nebude dať vhodne využívať na svoj účel. Žalobca napriek tomu

tvrdí, že pozemok môže slúžiť na niečo iné, alebo ostať nevyužitý. Pozemok je v rekreačnej oblasti, bol
vymeraný a aj kúpený len na výstavbu chaty a nie na niečo iné.

17. K otázke č.3 starosta z nejakých dôvodov uviedol cenu pozemkov, ktoré sú v inej a lukratívnejšej
lokalite. Podľa zistenia však obec uznesením č. 390/2021 zo dňa 22.11.2021 odpredala pánovi W. L.

susedný pozemok, č. p. XXXX/XX o rozlohe XX m2, teda podobnej veľkosti ako je polovica pozemku
žalobcu a žalovaného, odčlenením parcely C-KN na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý
vyhotovil U.. Z. Z.. Predajná cena bola určená znaleckým posudkom, ktorý vyhotovil U.. L. D. vo výške
10,-EUR/m2 a danú cenu odsúhlasilo aj zastupiteľstvo obce D.. Možno teda hodnoverne konštatovať,
že súčasná cena pozemku, ktorý je predmetom sporu, je na základe znaleckého posudku 10,- EUR/
m2. Záverom uviedol, že od roku 2011, kedy žalobca podvodným spôsobom predal svoj podiel pánovi

L. sústavne už aj za účasti právnej zástupkyne neustále podnikajú podvodné kroky s jediným cieľom
poškodenia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že keďže spoluvlastník prehlásil, že nemá záujem
o odkúpenie, tak žalovaný opätovne prehlásil, že si uplatňuje predkupne právo v hodnote podľa
znaleckého posudku, ktorý sa nachádza na obecnom úrade v D. na základe ktorého odpredávala
obec susedný pozemok. Právo žalovaného bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. z.21C/161/2017, ktorým bola kúpna zmluva zrušená. Žiada, aby súd žalobu o rozdelenie pozemku
zamietol.

18. V podaní zo dňa 13.01.2022 žalobca doplnil svoje podanie zo dňa 20.12.2021 a predložil súdu v
prílohe ďalšie dôkazy 2x fotografie reálne existujúcej rekreačnej chaty postavenej v rekreačnej oblasti

B.- B., ulica D. K., kde stojí rekreačná chata s pôdorysom 3,5m x 2,5m = 8,75m2 zastavaná plocha.
Taktiež uviedol, že v prípade, že súd dôjde k záveru, že reálne rozdelenie veci / parcely č. XXXX/X o
výmere XXXmX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. D. , nie je možné, žalobca má záujem o celú nehnuteľnosť.

19. Na pojednávaní dňa 25.01.2022 žalovaný na otázku súdu, keďže žalobca v poslednom podaní

uviedol, že má záujem o celú nehnuteľnosť, či s tým súhlasí, uviedol, že s tým nesúhlasí, nakoľko má za
to, že je to špekulatívne, keďže žalobca nemal záujem o túto nehnuteľnosť. V minulosti ju už aj odpredal,
čo následne bolo súdom vyhlásené za neplatné. Následne krátkou cestou založil do spisu grafické
zakreslenie ohľadom skutočnosti, ktorú parcelu odkúpil pán L., ktorej odkúpenie mu bolo schválené
uznesením obecného zastupiteľstva č. 390/2021 z dňa 22.11.2021. Ďalej uviedol, že čo sa týka tvrdenia,

že parcela sa dá rozdeliť, tak aj meter štvorcový dá sa rozdeliť. Aj na metri štvorcovom, keď bude bod
nejaký centimeter, tak bude nie 40 % ale bude 80 % zelenej plochy. Čiže to nie je podstatné. Podstatné je
to, že pozemok bol kúpený na výstavbu chaty. Chata spĺňa nejaké parametre podľa stavebného zákonu.
Trvá na tom, že pozemok vybavil, žalobca nič neurobil okolo neho. Dokonca prvých päť rokov platil ešte
aj daň. Žalobca ani jeden rok nezaplatil daň. Má podklady, že platil čestne dane na obecný úrad.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä výpisom z
listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. D., výzvou žalobcu zo dňa 23.04.2019, reakciami na výzvu žalobcu zo
dňa 23.01.2019, geometrickým plánom Z. Z. číslo M.-XXX/XX, Zápisnicou zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva D. dňa 25.10.2011, posúdením pozemku, ktorý vypracoval U.. I.-M. A. a posúdením

pozemku, ktorý vypracoval U.. S. D., Vyjadrením obce D. zo dňa 08.12.2021, vyjadreniami žalobcu a
žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:

21. Žalobca a žalovaní sú podielovými vlastníkmi každý v podiele 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX, k.ú. D., parcela C-KN č. XXXX/X, ostatná plocha o výmere XXX m2. Uvedená nehnuteľnosť

sa nachádza mimo zastavaného územia obce. Žalobca žiadať zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán
sporu k pozemku parc. C-KN č. XXXX/X o výmere XXX m2, ostatná plocha, zapísaná na LV č. XXXX
k. ú. D., katastrálny odbor, Okresný úrad K. E. J. a vyporiadať ho tak, že do výlučného vlastníctva O.
D.W. , E.. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, K. prikáže novovytvorenú parcela C-KN č. XXXX/XX vo výmere
XX m2, ostatná plocha, vyznačená na Geometrickom pláne vyhotoviteľa Z. Z., Geodetické práce XXX,

XXXXX B., zo dňa XX.XX.XXXX autorizačne overenom U.. Ľ. Z. a overenom dňa XX.XX.XXXX pod
číslom M.-XXX/XX a do výlučného vlastníctva U.. O. B., E.. X.X,XXXX,G. XXX, XXX XX K. prikáže
novovytvorenúparceluC-KNč.XXXX/XvovýmereXXm2,ostatnáplocha,vyznačenúnaGeometrickom
pláne vyhotoviteľa Z. Z., Geodetické práce XXX, XXXXX B., zo dňa XX.XX.XXXX autorizačne overenomU.. Ľ. Z. a overenom dňa XX.XX.XXXX pod číslom M.-XXX/XX. Žalovaný s uvedeným spôsobom
vyporiadania nesúhlasil, nakoľko mal za to, že rozdelením pozemku vzniknú nepoužiteľné malé parcely
na ktorých nebude možné postaviť rekreačnú chatu, čo bolo účelom kúpy pozemku v minulosti. Žalovaný

žiadal, aby jedna alebo druhá strana odkúpila celý pozemok. Žalobca najprv uviedol, že o celý pozemok
nemá záujem, následne vo svojom poslednom vyjadrení a na poslednom pojednávaní uviedol, že ak
súd bude toho názoru, že nie je možné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením nehnuteľnosti,
má taktiež záujem o predmetnú nehnuteľnosť v celku.

22.Podľa§141,ods.1zákonačíslo40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalej„OZ“)spoluvlastnícisamôžu
dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva
nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

23. Podľa § 142, ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Podľa § 139b, ods. 7 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(ďalej „Stavebný zákon“) jednoduché stavby sú stavby na individuálnu rekreáciu.

25. Podľa § 139b, ods. 7 stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu
pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na

výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné
prostredie, a to
a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne,
letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva,
sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,

b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.

26. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci
niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods.
1 Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné

využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov, o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po
jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, prípadne o násilnom správaní podielového spoluvlastníka, sú
závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo
vzťahu k hodnoteniu významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými. Otázka, komu bude vec

prikázaná, záleží na úvahe súdu. Dovolací súd môže úvahy prvostupňového alebo odvolacieho súdu
spochybniť len ak sú zjavne neprimerané. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na
zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka

voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy
komplexne celý široký súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo
vymenovanými v tomto ustanovení zákona (porovnaj R 37/2012).

27. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca

splnil formálne predpoklady, keďže potom ako s podielovým spoluvlastníkom (žalovaným) nedošlo k
dohode,podalnávrhnasúd.Keďžepodielovíspoluvlastnícibolidvaja(žalobcaažalovaný),bolasplnená
aj podmienka, že stranami sporu musia byť všetci spoluvlastníci. Súd je taktiež viazaný návrhom na
zrušenie podielového spoluvlastníctva, avšak nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, a
teda môže rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom. Keďže žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno

nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a žiaden zo spoluvlastníkov ani nežiadal spoluvlastníctvo
zachovať, súd spoluvlastníctvo zrušil.28. Následne bolo potrebné spoluvlastníctvo vyporiadať. Pri vyporiadaní súd musí prihliadnuť na veľkosť
podielov a účelné využitie veci. Prvý spôsob, ktorý pripadá podľa Občianskeho zákonníka do úvahy
je reálna deľby nehnuteľnosti, ktorá však musí byť dobre možná. Takýto spôsob vyporiadania navrhol

aj žalobca, keď predložil geometrický plán a žiadal rozdeliť nehnuteľnosť medzi spoluvlastníkov. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že reálnym rozdelením by vznikli parcely o rozmeroch XX m2 a XX
m2.Žalovanýnesúhlasilstakýmtospôsobomvyporiadania,nakoľkopodľajehonázorubytakútoparcelu
nebolo možné účelne využiť, keďže by na nej nebolo možné postaviť rekreačnú chatu, čo bolo dôvodom
kúpynehnuteľnostivk.úD.vrekreačnejoblasti.Podľakoeficientuzastavanosti,ktorýjepodľaúzemného

plánu 40% by na takomto malom pozemku bolo možné postaviť stavbu o veľkosti max. 27,6 m2, keďže
60% musí ostať nezastavaných. Žalobca predložil súdu posúdenia pozemku od dvoch stavebných
inžinierov, ktorí konštatujú, že na predmetnej parcele sa dá postaviť v súlade so stavebným poriadkom
drobná stavba (U.. D.), resp. bližšie nešpecifikovaný objekt (U.. I.-M.). Tým by však podľa názoru súdu
nebol naplnený účel stavby - rekreačná chata, nakoľko aj stavebný zákon charakterizuje drobnú stavbu
ako stavbu, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu

občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu), čo
však chata nie je, nakoľko nespĺňa definíciu drobnej stavby. Stavba na individuálnu rekreáciu je totiž
stavbou jednoduchou. Taktiež z vyjadrenia obce D., ktorá je zároveň aj stavebným úradom vyplýva,
že podľa názoru obce sa na polovičnej výmere stavať nedá. Taktiež uviedla, že delenie pozemku je
technicky možné avšak nie za účelom výstavby, nakoľko výmera je malá a nemôže sa zastavať celý

pozemok. Keďže pozemok sa nachádza v rekreačnej oblasti, súd mal za to, že rozdelením pozemku by
došlo aj do budúcnosti k zmareniu využitia pozemku na účely rekreácie a prípadnú stavbu rekreačnej
chaty. Žalobca síce predložil súdu fotografiu objektu o rozmeroch údajne 2,5 m x 3,5 m nachádzajúcom
sa v k.ú. D., avšak nič bližšie k tomuto objektu neuviedol ani z fotografií nevyplýva či sa jedná o stavbu na
individuálnu rekreáciu, či je objekt skolaudovaný, či sa nejedná o čiernu stavbu, z akého dôvodu vlastník

staval uvedenú stavbu a podobne. Primárnym dôvodom kúpy pozemku v rekreačnej oblasti je oddych,
rekreácia, trávenie voľného času. V prípade, že by súd reálnym rozdelením nehnuteľnosti rozhodol o
vytvorení parciel, ktoré by sa v rekreačnej oblasti nedali využiť na rekreáciu, má za to, že napriek tomu,
že reálna deľba nehnuteľnosti by bola technicky možná, došlo by k zmareniu účelného využitia veci, keď
by novovzniknuté pozemky v rekreačnej oblasti boli do budúcna nepoužiteľné. Cieľom je totiž dosiahnuť

stav, keď by aj po rozdelení pozemku mohli bývalí spoluvlastníci dobre užívať jednotlivé pozemky. Súd
teda dospel k záveru, že v tomto prípade rozdelenie veci nie je dobre možné.

29. Následne súd pristúpil k ďalšiemu kroku - prikázanie jednému zo spoluvlastníkov. Ak totiž nie
je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Keďže o pozemok mali záujem obaja
spoluvlastníci, súd musel s ohľadom na všetky okolnosti rozhodnúť ktorému zo spoluvlastníkov
pozemok prikáže. Na základe vykonaného dokazovania sa priklonil k žalovanému, keďže žalobca až
do posledného pojednávania deklaroval, že on o pozemok v celku záujem nemá, nemá záujem odkúpiť

celý pozemok do výlučného vlastníctva od žalovaného, nakoľko nechce stavať a žiada iba polovicu
pozemku. Takisto v minulosti už svoj podiel predal tretej osobe, avšak tento predaj bol následne súdom
zrušený, keďže bolo porušené predkupné právo žalovaného. Žalovaný počas celého konania tvrdil, že
má záujem zachovať celú nehnuteľnosť a má záujem v prípade vyporiadania túto nehnuteľnosť v celku
odkúpiť. Z tohto dôvodu súd prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného. Čo sa týka

ceny, tu vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom pri predaji vedľajšieho pozemku v obdobnej
výmere, ktorý bol vo vlastníctve obce a jeho predaj bol schválený na zasadnutí obecného zastupiteľstva
dňa 22.11.2021. Keďže žalobca nerozporoval cenu určenú znaleckým posudkom a nenavrhol žiaden iný
spôsob určenia ceny, súd rozhodol ohľadom ceny tak, ako to navrhol žalovaný, keďže sa jednalo o cenu
vedľajšieho pozemku určenú znaleckým posudkom, za ktorú bol pozemok odpredaný v nedávnom čase.

30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. V zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípade
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.32. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

33.Onárokunanáhradutrovkonaniabolorozhodnutépodľa§262ods.1a§255ods.2CSPavzhľadom
na skutočnosť, že žalobca bol v spore úspešný len čiastočne a aj vzhľadom na charakter tohto sporu,
ktorým došlo k vyporiadaniu spoluvlastníctva, súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.