Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 38Cb/130/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110213143
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3110213143.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu Tatra Real Trade, a.s. so sídlom
Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO 35 729 465, zast. MALICH advokátska kancelária, s.r.o., Dunajská
25, 811 08 Bratislava, IČO 47 256 991 proti žalovanému Mesto Trenčín, Mierové nám. 2, 911 64 Trenčín,
IČO 00 312 037, zast. GARANT PARTNER legal s.r.o. so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO
36 856 380, o zaplatenie 1 689 320,20 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. V časti o zaplatenie sumy 1 689 320,20 € s 3,982% ročným úrokom zo sumy 63 782,12
€ od 21.05.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 383,20 € od
21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 003 759,40 € od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75
€ od 20.01.2012 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada 76% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 235 635,42 € s 3,982% ročným

úrokom zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2010 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
63 782,12 € od 21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 170 853,30 € od 30.12.2009
do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že obchodná spoločnosť TATRA REAL, a.s. so sídlom
Dunajská 25, Bratislava, IČO 31 396 437 v priebehu roka 2006 začala realizáciu investičného zámeru na
pozemkoch žalovaného, ktorý mal spočívať vo vybudovaní podzemných garáží a nadzemného objektu
na Jaselskej ulici v Trenčíne. Tento projekt mal o.i. prispieť k navýšeniu počtu parkovacích miest v

centre Mesta Trenčín. V súlade s týmto zámerom TATRA REAL, a.s. vstúpila do viacerých zmluvných
vzťahov so žalovaným a súčasne vynaložila významné náklady na jeho realizáciu. TATRA REAL, a.s.
uzavrela so žalovaným ako prvú zmluvu č. 172/2006 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení
vecného bremena zo dňa 23.04.2007. Zmluva č. 172/2006 bola v časti o zriadení vecného bremena
naformulovaná spôsobom, ktorý neumožňoval vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do
katastra nehnuteľností, a preto boli medzi TATRA REAL, a.s. a žalovaným uzatvorené ďalšie zmluvy,
ktoré mali odstrániť nedostatky predchádzajúcej zmluvy č. 172/2006, a to zmluva č. 143/2007 o zriadení

vecného bremena zo dňa 04.09.2007 a zmluva č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
04.09.2007. Uvedené zmluvy boli uzatvorené v súlade s uznesením č. 827 zo zasadnutia Mestského
zastupiteľstva v Meste Trenčín, konaného dňa 26.10.2006. Na základe týchto zmlúv TATRA REAL, a.s.
uhradila v nich dohodnuté peňažné prostriedky nasledovným spôsobom. V zmysle zmluvy č. 143/2007
bola žalovanému uhradená zo strany TATRA REAL, a.s. odplata za zriadenie vecného bremena vo
výške 63 782,12 € (1 921 500,- Sk), a to v dvoch splátkach, pričom zábezpeka vo výške 6 383,20 €

(192 300,- Sk) bola uhradená dňa 23.10.2006 a zvyšok odplaty vo výške 57 398,92 € (1 729 200,-
Sk) bol uhradený dňa 03.05.2007. V súlade s dohodnutými podmienkami v zmluve č. 144/2007 bola
TATRA REAL, a.s. taktiež uhradená žalovanému ako preddavok na kúpnu cenu suma 185 089,29€ (5 576 000,- Sk). Preddavok bol v súlade s dohodou tvorený zábezpekou vo výške 23 136,16
€ (697 000,- Sk) zaplatenou dňa 23.10.2006 a zvyškom preddavku vo výške 161 953,13 € (4 879
000,- Sk), ktorý bol na účet žalovaného uhradený dňa 03.05.2007. TATRA REAL, a.s. si zároveň

zabezpečila vydanie všetkých úradných povolení potrebných pre začatie stavebných prác na projekte.
Jednalo sa o stavebné povolenie zo dňa 12.10.2007 vydané Mestom Trenčín (stavebným úradom),
č. k. SpSÚ XXX/XXXX-XXX/Zm, Pk a MsÚ XXXXX/XXXX, ktorým bola povolená stavba "Podzemná
parkovacia garáž - Trenčín centrum", stavebné povolenie zo dňa 12.10.2007 vydané Mestom Trenčín
(špeciálnym stavebným úradom pre miestne a účelové komunikácie), č. k. SpSÚ XXXX/XXXX-XXX/

Zm, Pk a MsÚ XXXXX/XXXX, ktorým bolo povolené pre stavbu "Podzemná parkovacia garáž - Trenčín
centrum" uskutočniť stavebný objekt SO XXX Dopravné napojenie a stavebné povolenie zo dňa
19.12.2007 vydané Obvodným úradom životného prostredia v Trenčíne, č. k. B./XXXX/XXXXX-XXX
U., ktorým boli povolené vodné stavba pre stavbu "Podzemná parkovacia garáž - Trenčín centrum".
V priebehu prípravných prác na projekte sa TATRA REAL, a.s. rozhodla, že bude výhodnejšie, ak
bude konečné štádium realizácie projektu zabezpečovať samostatne jej dcérska spoločnosť Tatra

Real Trade, a.s., t.j. žalobca. Na základe tohto rozhodnutia oznámila spoločnosť TATRA REAL, a.s.
žalovanému zámer presunúť projekt na žalobcu, a to v dokumente označenom ako Žiadosť o zmenu
uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 19.11.2007. Na základe tejto žiadosti bola dňa 27.11.2007
schválená oprava uznesenia č. 827 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v meste Trenčín, konaného
dňa 26.10.2006, na základe ktorého prišlo k uzatvoreniu zmlúv medzi žalobcom a žalovaným, a to

zmluva č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 11.04.2008 a zmluva č. 319/2007 o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2008. Žalobca sa stal oprávneným z vecného bremena na základe
zmluvy č. 318/2007 dňom zápisu vkladu, ktorý nastal dňa 29.10.2008. Obe vyššie uvedené zmluvy
upravovali, že peňažné prostriedky uhradené pôvodne spoločnosťou TATRA REAL, a.s. sa považujú za
uhradené žalobcom v prospech žalovaného. V záujme usporiadania právnych vzťahov medzi TATRA

REAL, a.s. a žalobcom bola medzi nimi uzatvorená Dohoda o úhrade platieb uskutočnených zo
Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa 10.12.2008. Na
základe tejto dohody uhradil žalobca obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. všetky ňou žalovanému
zaplatené peňažné prostriedky. Podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. zák., touto časťou zákona sa spravujú
takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou

zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo
vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj
štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich
obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. Nakoľko pri uzatváraní vyššie uvedených zmlúv medzi
žalobcom a žalovaným jednal žalovaný v súlade s ust. § 261 ods. 2 Obch. zák., vzťahujú sa na zmluvy

č. 318/2007 a č. 319/2007 ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca počas realizácie projektu
požiadal žalovaného o dokúpenie časti jeho pozemku o výmere 185 m2. Žalovaný na to odpovedal
v písomnosti označenej ako Oznámenie o prerokovaní a schválení predaja pozemku a upozornenie
na zaplatenie finančnej zábezpeky zo dňa 15.10.2008, v ktorej vyzval žalobcu na úhradu finančnej
zábezpeky na kúpnu cenu vo výške 6 140,87 € (185 000,- Sk). Žalobca uhradil dňa 16.10.2008

finančnú zábezpeku na kúpnu cenu za pozemok v požadovanej výške. Táto čiastka mala predstavovať
preddavok na kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy č. 244/2008, ktorá však nakoniec nebola platne
uzavretá. V priebehu stavebných prác došlo po začatí zemných prác na projekte k objavu jednotlivých
archeologických nálezov. Ohľadom povahy týchto nálezov sa konala dňa 24.11.2008 obhliadka za účasti
pracovníkov Krajského pamiatkového úradu, na základe ktorej sa konštatovalo, že sa jedná o nález

mimoriadneho významu - zvyšky vonkajšieho opevnenia Mesta Trenčín. Z tohto dôvodu podal krajský
pamiatkový úrad návrh na vyhlásenie archeologického náleziska za národnú kultúrnu pamiatku. Žalobca
s takýmto postupom nesúhlasil, z dôvodu, že by sa tým archeologické nálezisko stalo neodstrániteľnou
vadou pozemku, kde prebiehala realizácia projektu. Krajský pamiatkový úrad však žiadosti žalobcu
nevyhovel.Nazákladenávrhukrajskéhopamiatkovéhoúraduboloarcheologickénáleziskorozhodnutím

Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 13.03.2009, č. k. MK - XXXX/XXXX-XX-XXXX o
vyhlásení archeologického náleziska za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásené za národnú kultúrnu
pamiatku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým uvedené rozhodnutie Ministerstva,
možno pokladať za preukázanú skutočnosť, že plnenie poskytnuté na základe zmluvy č. 318/2007 (t.j.
právo zodpovedajúce vecnému bremenu) trpí neodstrániteľnou vadou v zmysle ust. § 507 Obč. zák.

V zmysle tohto ustanovenia mal žalobca možnosť domáhať sa zrušenia zmluvy č. 318/2007. Zrušenie
zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorý je účinný od okamihu doručenia. V súlade s ust. § 504 Obč.
zák. žalobca vytkol vady plnenia v písomnosti označenej ako Zrušenie zmluvy č. 318/2007 o zriadení
vecného bremena, ktorá bola žalovanému zaslaná dňa 30.04.2009. Na základe tohto vytknutia vád sižalobca uplatnil právo zrušiť zmluvu č. 318/2007 ku dňu 21.05.2009. Zrušením zmluvy č. 318/2007
vznikol žalobcovi nárok na vrátenie uhradených finančných prostriedkov vo výške 63 782,12 €. Žalobcovi
rovnako vzniká nárok na úrok v zmysle ust. § 502 Obch. zák. zo sumy 63 782,12 €, ktorú uhradil

žalovanému ako odplatu za zriadenie vecného bremena. Podľa uvedeného ustanovenia Obchodného
zákonníka, ak úroky nie sú medzi stranami dojednané, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. S poukazom na toto
ustanovenie bol uvedený úrok vyčíslený vo výške 3,982 % ročne na základe štatistických údajov o
priemerných úrokových sadzbách obchodných bánk zverejňovaných na webovej stránke NBS, platných

ku dňu zrušenia predmetnej zmluvy zo strany klienta (t.j. ku dňu 21.05.2009). Podľa ust. § 510 Obč. zák.
uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla. V
zmysle tohto ustanovenia má žalobca právo domáhať sa od žalovaného náhrady škody podľa ust. § 373
Obch. zák. na základe porušenia povinnosti zo zmluvy č. 318/2007. Predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu sú podľa Obchodného zákonníka: porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Žalovaný porušil svoju povinnosť, vyplývajúcu

mu z ust. § 559 ods. 2 Obč. zák., a to povinnosť plniť riadne a včas. Súčasťou povinnosti plniť riadne je
poskytnúť dohodnuté plnenie bez vád. Túto svoju povinnosť žalovaný porušil vzhľadom na to, že jeho
plnenie trpelo neodstrániteľnou vadou - existenciou archeologického náleziska, ktoré bolo vyhlásené za
národnú kultúrnu pamiatku. Vzhľadom na nemožnosť realizovať projekt z dôvodu poskytnutia vadného
plnenia (t.j. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) zo strany žalovaného, vznikla žalobcovi škoda,

ktorú predstavujú náklady doteraz vynaložené žalobcom na realizáciu projektu a ušlý zisk, ktorý mohol
žalobcovi vzniknúť, ak by sa projekt realizoval. Medzi porušením povinnosti plniť riadne a bez vád
zo strany žalovaného a vznikom škody žalobcu evidentne existuje príčinná súvislosť, nakoľko ak by
žalovaný plnil riadne, nevznikla by prekážka realizácie projektu, ktorý mohol byť dokončený v októbri
2009 v súlade s pôvodným plánom. Škoda vzniknutá žalobcovi pozostáva zo skutočnej škody a ušlého

zisku. Skutočnú škodu predstavujú náklady vynaložené žalobcom na realizáciu projektu, ktorými sú:
a) náklady na projektovú dokumentáciu pre jednotlivé stupne projektu, autorský dozor, stavebný dozor
a inžinierska činnosť na projekte,
b) náklady vynaložené na nájom pozemku staveniska od mesta Trenčín, náklady na stavebné
práce, náklady na oplotenie staveniska, zabezpečenie archeologického prieskumu, náklady spojené s

archeologickým prieskumom (zemné práce),
c) ostatné náklady spojené s prípravou a realizáciou projektu (právne poradenstvo, poplatky
správcom sietí, uhradené správne poplatky, vypracovanie geometrických plánov, zabezpečenie zámeru
posudzovania vplyvov na životné prostredie),
d) náklady na marketing (inzercia, prenájom reklamných plôch, výroba a inštalácia reklamy, reklamné

bannery, tlačoviny realizované v súvislosti s prezentáciou projektu),
e) náklady vynaložené žalobcom na mzdy zamestnancov, cestovné výdavky a amortizáciu automobilov,
náklady na prevádzku kancelárií v súvislosti s realizáciou projektu (prevádzkové náklady),
čo spolu predstavuje sumu 721 962,02 € s DPH.
Ušlý zisk žalobcu predstavuje očakávaný mesačný výnos z prenájmu obchodných a kancelárskych

priestorov a parkoviska v podzemných garážach, a to v súlade s rozlohou a dispozíciou projektu podľa
pôvodne vypracovanej projektovej dokumentácie. Výška nároku na náhradu ušlého zisku žalobcu je
vyčíslená na 31 967,- € mesačne. Celková výška ušlého zisku za obdobie od 01.10.2009 do 30.04.2010
teda predstavuje sumu 223 769,- €.
Vo veci zmluvy č. 319/2007 žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 50a ods. 3 Obč. zák. došlo k takej

zmene okolností (t.j. objaveniu archeologického náleziska), že to spôsobuje zánik tohto záväzku.
Podľa ust. § 50a ods. 3 Obč. zák. totiž tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci
pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
zmluva uzavrela. K takejto zmene okolností jednoznačne prišlo najneskôr vyhlásením archeologického
náleziska za národnú kultúrnu pamiatku. Zánikom záväzku vyplývajúceho zo zmluvy č. 319/2007 vznikol

žalobcovi nárok na vrátenie preddavku na kúpnu cenu vo výške 185 089,29 €, a to z titulu bezdôvodného
obohatenia. Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Nakoľko žalobca a
žalovaný neuzavreli platne kúpnu zmluvu, ktorej účelom bolo o.i. dodatočné odkúpenie časti pozemku

žalovaného, prišlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, a to v rozsahu
zaplatenej finančnej zábezpeky v zmysle upozornenia na zaplatenie finančnej zábezpeky. Žalobca má
teda nárok na vrátenie sumy finančnej zábezpeky vo výške 6 140,87 € (185 000,- Sk) od žalovaného v
zmysle ust. § 451 ods. 2 Obč. zák.. Žalobca si takisto voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu ušléhozisku z platieb, ktoré boli prijaté žalovaným z titulu zmluvy č. 319/2007 a upozornenia na zaplatenie
finančnej zábezpeky. Tieto sumy spolu vo výške 191 230,15 € v súčasnosti predstavujú plnenie z
bezdôvodného obohatenia. Vyššie uvedené peňažné prostriedky klient nemohol použiť pri výkone

podnikania, v dôsledku čoho sa nemohli zhodnocovať. Výška ušlého zisku sa stanovila tak, že jednotlivé
sumy bezdôvodného obohatenia sa vynásobili priemernou úrokovou sadzbou obchodných bánk platnou
ku dňu prijatia bezdôvodného obohatenia zo strany Mesta Trenčín (t.j. ku dňu 23.10.2006, 03.05.2007
a 16.10.2008). Ušlý zisk vyplývajúci z vyššie uvedených peňažných prostriedkov predstavoval ku
dňu 30.04.2010 sumu celkom 34 892,12 €. Na splnenie vyššie uvedených povinností vyzval žalobca

žalovaného v predžalobnej výzve zo dňa 23.12.2009, ktorá bola doručená dňa 30.12.2009. Žalovaný
však doteraz požadované peňažné prostriedky neuhradil. Najneskôr odo dňa 30.12.2009 sa žalovaný
dostal do omeškania s plnením si svojich povinností. Žalovanému teda vznikla povinnosť uhradiť
žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania zo žalovanej sumy istiny s výnimkou sumy odplaty za zriadenie
vecného bremena vo výške 63 782,12 €, kde sa žalovaný dostal do omeškania už dňa 21.05.2009, čiže
okamihom zrušenia zmluvy 318/2007.

1.2. K žalobe žalobca pripojil výpis žalobcu z obch. registra, výpis žalovaného z registra organizácií,
zmluvu č. 143/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 04.09.2007, výpis uznesenia č. 827 bod
B/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne konaného dňa 26.10.2006 vyhotovený dňa
06.08.2007, zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.2007, výpis

uznesenia č. 827 bod C/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne konaného dňa 26.10.2006
vyhotovený dňa 06.08.2007, zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 11.04.2008,
výpis uznesenia č. 827 bod B/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne konaného dňa
26.10.2006 vyhotovený 02.05.2008, zmluvu č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa
11.04.2008,výpisuzneseniač.827bodC/zozasadnutiaMestskéhozastupiteľstvavTrenčínekonaného

dňa 26.10.2006 vyhotovený 02.05.2008, Oznámenie o prerokovaní a schválení predaja pozemku a
upozornením na zaplatenie finančnej zábezpeky zo dňa 15.10.2008, rozhodnutie Ministerstva kultúry
SR číslo: MK-1597/2009-51/3539 zo dňa 13.03.2009, list žalobcu zo dňa 30.04.2009 o zrušení zmluvy č.
318/2007,priemernéúrokovémieryuúverov,tabuľkunákladovžalobcunaprojekt"ExtrovertumTrenčín"
za rok 2006, 2007, 2008 a 2009,

2. Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz 38Cb/130/2010-238 zo dňa 25.2.2011, proti
ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

3.1. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval

na to, že v predmetnej veci nie je daná právomoc súdov rozhodnúť. Jediným dôvodom, na základe
ktorého si žalobca uplatnil svoje čiastočné nároky voči žalovanému je objavenie archeologického
náleziska na pozemku, na ktorom má byť stavba realizovaná, pričom táto objektívna skutočnosť
(potvrdená rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. MK-1597/2009-51/3539 zo dňa 13.3.2009) má mať,
podľa subjektívneho názoru žalobcu, taký charakter, ktorý bráni žalobcovi v ďalšej realizácii stavby.

Na základe toho žalobca dospel k názoru, že na základe zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného
bremena zo dňa 11.4.2008 bolo vecné bremeno poskytnuté vadne, a teda má nárok na vrátenie
bezdôvodného obohatenia (vecné bremeno zriadené za odplatu); zmluva č. 319/2007 o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2008 zanikla z dôvodu "rebus sic standibus" podľa 50a ods. 3
Obč. zák., a teda je tu nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia (zaplatený preddavok); má nárok

voči žalovanému na náhradu škody. Objavením archeologického náleziska na pozemku, na ktorom sa
stavba realizuje a jeho následným vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku I., vzniká zo zákona nový,
a to verejnoprávny vzťah medzi žalobcom ako stavebníkom a Slovenskou republikou ako garantom
ochrany verejného záujmu. Objavenie mimoriadne významnej kultúrnej pamiatky počas stavby je totiž
osobitným dôvodom, na základe ktorého G. M. vo verejnom záujme, spočívajúcom v povinnosti chrániť

a zveľaďovať kultúrne dedičstvo článkom 44 ods. 2 Ústavy SR, preberá podľa § 127 ods. 3 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku zodpovednosť za vzniknutý stav ako i
za náklady spojené s prípravou a uskutočňovaním stavby. Táto zodpovednosť vyplýva, okrem iného,
i zo skutočnosti, že v zmysle § 40 ods. 5 vety prvej zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového
fondu je "archeologický nález vlastníctvom SR". Je teda len logické a právne správne, že práve vlastník

archeologického nálezu sa z dôvodu všeobecného záujmu na jeho zachovaní vysporiada s osobami,
ktoré z dôvodu konfrontácie verejného a súkromného záujmu, predmetom ktorého je archeologický
nález, utrpeli ujmu. Podľa názoru žalovaného, nárok uplatňovaný žalobcom (čo do dôvodu jasne
identifikovateľný) nepatrí do rozhodovacej právomoci súdov. Nárok, ktorý žalobca žiadal v žalobe, ječo do dôvodu nárokom, o ktorého existencii a prípadnej výške má príslušný správny orgán ešte len
konštitutívne rozhodnúť. Orgánom, ktorému je zákonom zverená kompetencia v danej veci rozhodnúť,
je príslušný stavebný úrad. Len stavebný úrad je v zmysle § 127 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku oprávnený posúdiť otázku možnosti zmeny stavby alebo jej zastavenia
a o úhrade nákladov vynaložených stavebníkom na prípravu a uskutočnenie stavby (a tým vlastne
zodpovedať i otázku, do akej miery sa objektívne zmenili pôvodné okolnosti). Súd tak platobným
rozkazom vydal rozhodnutie, ktorým si uzurpoval právo rozhodovať o nároku, ktorý nespadá do jeho
právomoci. Právomoc všeobecných súdov je daná len v procese preskúmavania takéhoto rozhodnutia v

rámci správneho súdnictva. Ak súd pripustil možnosť postupu proti žalovanému prostredníctvom žaloby
na plnenie v konaní pred súdom uplatnením nároku z bezdôvodného obohatenia a náhrady škody z
dôvodu objavu archeologického náleziska a tento nárok mu dokonca súd priznal, vôbec nie je vylúčené,
že nárok v rovnakej výške, ktorý mu priznal súd, bude požadovať i v samostatnom konaní pred správnym
orgánom v zmysle § 127 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Takýto
postup je samozrejme v rozpore s účelom náhrady škody, nakoľko táto by bola žalovanému uhradená

dvakrát.
Žalobou uplatnený komplexný nárok žalobcu pozostáva z niekoľkých čiastkových nárokov, vyplývajúcich
zo vzájomne prepojených a podmienených právnych úkonov. Každý z týchto právnych úkonov má však
jednotiaci účel a cieľ, ktorým je úspešná realizácia konkrétnej stavby. Akýkoľvek právny úkon žalobcu
i žalovaného (jednostranný i dvojstranný), ktorým sa sleduje dosiahnutie tohto účelu a cieľa (priamo

či nepriamo) je potrebné vykladať v kontexte tohto účelu a cieľa. Iný výklad predmetných právnych
úkonov, vedúci k posudzovaniu práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako absolútne samostatných, bez
ohľadu na spomenutý jednotiaci účel a cieľ, je potrebné odmietnuť. Základom žaloby žalobcu, od ktorého
odvodzuje všetky svoje nároky, nie je nič iné ako tvrdenie, že vďaka objavu archeologického nálezu nie
je možné v realizácii stavby ďalej pokračovať. Takéto tvrdenie predkladá žalobca súdu v žalobe. Ako

však vyplýva z podaní na iné orgány štátnej správy, bezprostredne dotýkajúcich sa tejto veci, žalobca
uvádza diametrálne odlišné informácie (a nielen ohľadom možnosti či nemožnosti realizácie stavby),
než prezentuje súdu. Vyššie uvedené pravdepodobne nie je možné hodnotiť inak, ako účelové konanie
a zavádzanie súdu a orgánov štátnej správy ako i žalovaného zo strany žalobcu s cieľom vyhnúť sa
splneniu svojej zmluvnej povinnosti.

V zmysle § 415 Obč. zák. platí tzv. všeobecná prevenčná povinnosť "každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí". Dňa 14.8.2006,
teda ešte v dobe pred podpisom relevantných zmlúv medzi žalobcom a žalovaným v tejto veci, vydal Y.
C. v U. na žiadosť V.. arch. N. K. ako splnomocnenca pôvodného stavebníka TATRA REAL, a.s. záväzné
stanovisko k vykonaniu archeologického výskumu ako vyjadrenie k projektovej dokumentácii "C. C.. č.

XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX". V záväznom stanovisku sa uvádza: "V k.ú. Trenčín sú evidované v
blízkosti priestoru dotknutého stavebnou činnosťou archeologické nálezy z obdobia stredoveku. Nie je
vylúčené, že sa zachytia zvyšky architektúr. V dotknutej oblasti predpokladáme výskyt archeologických
nálezov a je pravdepodobné, že pri zemných prácach, súvisiacich s predmetnou stavbou, budú zistené
archeologické nálezy, resp. archeologické situácie". Je zrejmé, že žalobca, napriek vedomiu, že môže

sám utrpieť škodu, začal s realizáciou stavebného zámeru na dotknutých nehnuteľnostiach. Vstupoval
tak do realizácie stavby s rizikom, o ktorom bol vopred upovedomený. Žalobca však súdu zrejme túto
podstatnú skutočnosť "zabudol" uviesť. Žalobca tak porušil svoju zákonnú povinnosť, uloženú mu v
zmysle § 415 Obč. zák., teda povinnosť predchádzať škodám. V zmysle zásady "casum sentit dominus"
platí, že takúto škodu znáša výlučne sám. Žiadny právny predpis súkromného práva neprenáša

zodpovednosť za takto vzniknutú škodu na inú osobu, a ani zo zmluvných dojednaní medzi žalobcom a
žalovaným nevyplýva, že by takto vzniknutú škodu mal uhradiť žalovaný, a preto nie je daný právny titul,
na základe ktorého by mal súd nárok z titulu náhrady škody, uplatňovaný žalobcom voči žalovanému,
priznať. Žalobca z nepodložených dôvodov subsumuje zmluvné vzťahy zo zmlúv č. 318/2007 o zriadení
vecného bremena zo dňa 11.4.2008 a zo zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa

11.4.2008 do pôsobnosti Obchodného zákonníka prostredníctvom § 261 ods. 2 Obch. zák.. Zmluvné
strany však pri podpise zmlúv jasne deklarovali, že uzatvárajú zmluvy podľa § 50a a § 151n Obč. zák..
Žalobca však opätovne hľadá dôvody na to, aby nemusel plniť svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmlúv.
Ak by mal byť režim Obchodného zákonníka vo vzťahu k vyššie uvedeným zmluvám relevantný, takáto
skutočnosť by musela explicitne vyplývať priamo zo zmluvy. Ak by išlo o záujem verejný, žalovaný by

nepochybne zabezpečil záväzok zabezpečenia možnosti parkovania pre verejnosť do budúcnosti, resp.
iným spôsobom zaviazal žalobcu k plneniu povinnosti, ktorá mala byť vo verejnom záujme. Zaujímavé
je tiež, že hoci žalobca dôvodí v žalobe na strane 4 režim Obch. zák., v ďalšom texte, napr. na strane 6
žaloby (čl. VIII), opiera svoje tvrdenie o Obč. zák., hoci rovnaký dôvod upravuje i lex specialis Obch. zák..Tvrdenie žalobcu o relevancii Obch. zák. je účelové z hľadiska pozície ohľadom náhrady škody. Zatiaľ
čo všeobecná zodpovednosť za škodu z pohľadu Obč. zák. je postavená na zavinení, zodpovednosť za
náhradu škody podľa Obch. zák. je zodpovednosťou objektívnou. Je zrejmé, že nakoľko v tomto prípade

si zmluvné strany zvolili režim Obč. zák., platí všeobecná zodpovednosť na náhradu škody v zmysle §
420Obč.zák..Žalovanývšakžiadnuškodužalobcovinezavinil,tedajejasné,ženezodpovedázaškodu,
ktorámuvznikla,nehovoriacotom,žežalobcabolomožnostivznikuškodyvopredupovedomený,ateda
vzmysle§415Obč.zák.škodenepredišiel,hocitakučiniťmohol.Aksúdrozhodne,žejepríslušnývtejto
veci konať a rozhodnúť, žalovaný v priebehu konania bude žiadať splnenie povinností, vyplývajúcich

zo zmlúv, resp. vyčísli náhradu škody, ktorá mu vznikla v súlade s § 420 Obč. zák. na nehnuteľnosti
a tento nárok si voči žalobcovi uplatní vzájomným návrhom. Žalobca spôsobil žalovanému škodu
na jeho nehnuteľnostiach prevádzkovou činnosťou. Takáto škoda má objektívny charakter a liberácia
žalovaného v danom prípade nie je možná (objavenie náleziska nie je dejom schopným spôsobiť škodu).
Právnu argumentáciu žalobcu, ktorou dôvodí zrušenie zmluvy č. 318/2008 o zriadení vecného bremena
zo dňa 11.4.2008 prostredníctvom všeobecných ustanovení o zodpovednosti za vady (§ 499 a nasl.

Obč. zák.) je potrebné dôrazne odmietnuť ako právne irelevantnú, zavádzajúcu. V § 118 ods. 1 Obč.
zák. zákon jasne definuje predmet občianskoprávnych vzťahov. Sú nimi veci, a pokiaľ to ich povaha
pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je vecou,
je samozrejme právom. Ide teda o kvalitatívne odlišný predmet občianskoprávnych vzťahov, výrazne
odlišný od vecí. Ustanovenia § 499 a nasl. Obč. zák. o zodpovednosti za vady sa však dotýkajú výlučne

len tých predmetov občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú vecami. Predmetné ustanovenia nie je možné
vykladať inak, ide, čo do predmetu, o kogentné ustanovenia. Niet pochýb o tom, keďže zákonodarca
rozlišoval rôzne predmety občianskoprávnych vzťahov (§ 118 Obč. zák.), a ak by mal v úmysle aplikovať
zodpovednosť za vady i na práva, výslovne by tak učinil. Z uvedeného vyplýva, že i prípadné použitie
analógie legis v zmysle § 853 Obč. zák. nie je možné, a to práve pre kogentnosť ustanovenia čo do

predmetu, ako i pre charakter a podstatu vád, ktoré sa viažu zásadne na veci ako hmotný substrát.
Rovnako tak nie je možné vytrhnúť z kontextu inštitútu zodpovednosti za vady jedno ustanovenie a toto
použiťbezohľadunato,žeostatnéustanovenia,ktorésúsnímpriamospojené,nadobúdajúnezmyselný
charakter (ad absurdum: prehliadka práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prenechanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, prenechanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ako stojí

a leží, uschovanie vecného bremena, rýchlej skaze podliehajúce právo a pod.). Predmetom záväzku
žalovaného v zmysle čl. III zmluvy č. 318/2008 o zriadení vecného bremena zo dňa 11.4.2008 bolo
"zriadenie vecného bremena na pozemok uvedený v čl. II zmluvy". Na základe tohto záväzku vzniklo
vecné bremeno povolením vkladu v katastri nehnuteľnosti dňa 29.10.2008, čím žalovaný svoj záväzok,
vyplývajúci mu zo zmluvy, v celom rozsahu, riadne a včas splnil. Okrem povinnosti zriadiť vecné

bremeno povolením vkladu v katastri nehnuteľností nebol žalovaný zaviazaný plniť zo zmluvy nič iné.
Žalovanému teda nie je zrejmé, z čoho žalobca odvodzuje skutočnosť, že predmetom zmluvy bolo i
dodanie nehnuteľností, teda vecí bez vád (ako to vyplýva z čl. VII žaloby). Žalovaný v žiadnom vyhlásení
negarantoval žalobcovi vhodnosť predmetnej nehnuteľnosti na výstavbu, nakoľko jej dodanie ani nebolo
predmetom záväzku. Povolením vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľnosti nadobudol žalobca

vecným bremenom vecné právo k cudzej veci. Záväzky oboch zmluvných strán zo zmluvy č. 318/2008
o zriadení vecného bremena zo dňa 11.4.2008 tak splnením podľa § 559 zanikli. Vzhľadom na vyššie
uvedené (najmä z dôvodu nemožnosti použitia aplikácie ustanovení za vady podľa § 499 - § 510
Obč. zák.) je nepochybné, že zánik zmluvného vzťahu zrušením v zmysle § 507 Obč. zák. tak, ako
argumentuje žalobca, je právne nezmyselné, a teda právny úkon tzv. zrušenia zmluvy zo dňa 30.4.2009

je právne nespôsobilý záväzok zrušiť, nakoľko v danom čase už záväzok neexistoval. Okrem toho
žalovaný poukazoval na protirečivé vyjadrenia žalobcu ohľadom vzniku vecného bremena tzv. zrušením
zmluvy. Čo vlastne žalobca chce, ak v žalobe žiada vyplatenie bezdôvodného obohatenia za tzv.
"zrušenie" vecného bremena, keď 4 dni na to tvrdí G. stavebnému úradu v U., že je stále nositeľom
práva zodpovedajúceho tomu istému vecnému bremenu.

Žalobca v žalobe uplatnil i nárok na vrátenie zaplateného preddavku kúpnej ceny v zmysle zmluvy č.
319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2008. Svoj nárok odôvodnil bezdôvodným
obohatením žalovaného v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. v dôsledku zániku tejto zmluvy z dôvodu
rébus sic standibus v zmysle § 50a ods. 3 Obč. zák.. Samozrejme, jediným dôvodom je objavenie
archeologického nálezu. Niet pochýb o tom, že objavenie archeologického nálezu je spôsobilé byť za

určitých podmienok i tou okolnosťou, ktorá môže znamenať zánik záväzku. Avšak každá takáto zmena
musí mať určitú intenzitu a musí byť objektívne daná. V opačnom prípade by ustanovenie § 50a ods. 3
Obč. zák. neplnilo svoj účel a bolo možnosťou k obchádzaniu zmluvných záväzkov. V tomto smere je zvyjadrení žalobcu zrejmé, že nejde o okolnosť takej intenzity, ktorá by mala za následok zánik zmluvy
č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.4.2008.
Žalovaný trval na tom, že majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodov, uvedených v žalobe, je

tento oprávnený žiadať výlučne v konaní podľa § 127 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku pred príslušným stavebným úradom. Príslušnosť všeobecných súdov konať v
predmetnej veci v zmysle § 7 O.s.p. nie je daná, a preto žalovaný navrhol toto konanie zastaviť.

3.2. K odporu žalovaný pripojil tabuľku č. 1 - Vyjadrenia Tatra Real Trade, a.s., tabuľku č. 2 -

Vyjadrenia Tatra Real Trade, a.s., tabuľku č. 3 - K vedomosti Tatra Real Trade, a.s. o možnosti nálezu
archeologických artefaktov, Záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Trenčín číslo spisu
TN-06/00880-004/Nip o vykonaní archeologického prieskumu zo dňa 14.08.2006, odvolaním žalobcu
zo dňa 30.07.2010 proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 08.07.2010,
odvolaním žalobcu zo dňa 31.03.2010 proti rozhodnutiu o zvláštnom užívaní pozemných komunikácií
zo dňa 16.03.2010, oznámením žalobcu zo dňa 04.05.2009 o rozhodnutí nepokračovať v zámere, list

žalobcu o zrušení zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 30.04.2009, vyjadrenie
žalobcuzodňa04.05.2010krozhodnutiuoprerušenístavebnéhokonaniaavýzvenadoplneniežiadosti,
podnet žalobcu na začatie konania podľa § 127 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov zo dňa 10.08.2010,

4. Uznesením č.k. 38Cb/130/2010-278 zo dňa 14.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.07.2011,
Okresný súd Trenčín návrh žalovaného na zastavenie konania zamietol ako nedôvodný, nakoľko vec
spadádoprávomocisúdovvzmysle§7ods.1O.s.p.,keďžepredmetomkonaniajesporzozáväzkových
vzťahov účastníkov konania. Žalobca sa v žalobe domáhal zaplatenia sumy 63 782,12 € titulom vrátenia
uhradených finančných prostriedkov na základe zrušenia zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného

bremena v dôsledku neodstrániteľných vád plnenia - práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; sumy
721 962,02 € titulom náhrady skutočnej škody, ktorá predstavuje náklady vynaložené žalobcom na
realizáciu projektu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného plniť riadne (bez vád) a včas podľa
zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena; sumy 223 769,- € titulom náhrady škody - ušlého zisku
v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného plniť riadne (bez vád) a včas podľa zmluvy č. 318/2007

o zriadení vecného bremena; sumy 185 089,29 € titulom vrátenia preddavku na kúpnu cenu (vydania
bezdôvodného obohatenia) v dôsledku zániku záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy č. 319/2007 o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy; sumy 6 140,87 € titulom vrátenia finančnej zábezpeky (vydania bezdôvodného
obohatenia) v dôsledku toho, že účastníci konania neuzavreli platne kúpnu zmluvu, ktorej predmetom
mala byť kúpa časti pozemku žalovaného a sumy 34 892,12 € titulom náhrady škody - ušlého zisku

z platieb prijatých žalovaným na základe zmluvy č. 319/2007 a upozornenia na zaplatenie finančnej
zábezpeky. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom žaloby je v súlade s § 80 písm. b) O.s.p. splnenie
povinnosti žalovaného zo záväzkových vzťahov účastníkov konania, teda vzťahy súkromného práva.
Pokiaľ sú predmetom konania i náklady na realizáciu projektu, tieto sú uplatnené z titulu náhrady škody
v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, a nie v zmysle § 127 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o

územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov v dôsledku zrušenia
stavebného povolenia.

5. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.01.2012 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, aby
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1 914 813,17 € s 3,982% ročným úrokom zo sumy 63 782,12 €

od 21.05.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2009 do
zaplatenia, zo sumy 1 171 853,30 € od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75 € od 20.01.2012
do zaplatenia a na náhradu trov konania. Poukazoval na to, že vzhľadom k povahe nárokov uplatnených
v žalobe dochádza k navyšovaniu niektorých žalovaných položiek počas priebehu súdneho konania.
Jedná sa najmä o tie nároky, ktoré súvisia so zabezpečovacími prácami na stavbe "C. - U. centrum",

ktorémusížalobcavynakladaťnapriektomu,ženemôžepokračovaťvrealizáciistavbypodľapôvodného
zámeru. Za týmto účelom doplnenia vynaložených nákladov žalobcu a zosúladenia podanej žaloby
navrhol žalobca vyššie uvedenú zmenu žaloby. Jedným z nárokov uplatnených žalobcom v žalobe je aj
nárok na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku vadného plnenia žalovaného zo zmluvy č.
318/2007, uzatvorenej dňa 11.04.2008. Predmetná škody, uplatnená žalobcom, pozostáva zo skutočnej

škody a ušlého zisku. Skutočnú škodu predstavujú náklady vynaložené žalobcom na realizáciu stavby,
ktorými v zmysle žaloby sú:
a) náklady na projektovú dokumentáciu pre jednotlivé stupne stavby, autorský dozor, stavebný dozor a
inžinierska činnosť na stavbe,b) náklady vynaložené na nájom pozemku staveniska od mesta Trenčín, náklady na stavebné práce,
náklady na oplotenie staveniska, náklady spojené s archeologickým prieskumom (zemné práce),
c) ostatné náklady spojené s prípravou a realizáciou stavby (právne poradenstvo, poplatky

správcom sietí, uhradené správne poplatky, vypracovanie geometrických plánov, zabezpečenie zámeru
posudzovania vplyvov na životné prostredie),
d) náklady na marketing (inzercia, prenájom reklamných plôch, výroba a inštalácia reklamy, reklamné
bannery, tlačoviny realizované v súvislosti s prezentáciou stavby),
e) náklady vynaložené žalobcom na mzdy zamestnancov, cestovné výdavky a amortizáciu automobilov,

náklady na prevádzku kancelárií v súvislosti s realizáciou stavby (prevádzkové náklady).
Vyššie uvedené náklady, vyčíslené v žalobe, predstavovali celkom sumu 721 962,02 € s DPH. V prípade
položiek uvedených pod bodmi a) až c) žaloby došlo počas súdneho konania k ich dodatočnému
navýšeniu, ktoré predstavuje spolu sumu 39 837,75 € s DPH. Ušlý zisk žalobcu podľa žaloby
predstavujeočakávanýmesačnývýnoszprenájmuobchodnýchakancelárskychpriestorovaparkoviska
v podzemných garážach, a to v súlade s rozlohou a dispozíciou stavby podľa pôvodne vypracovanej

projektovej dokumentácie. Výška nároku na náhradu ušlého zisku žalobcu bola vyčíslená na 31 967,- €
mesačne. Celková výška ušlého zisku za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2011 teda predstavuje sumu
863 109,- €.

6. Uznesením Okresného súdu Trenčín, vyhláseným na pojednávaní dňa 25.01.2012, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 25.01.2012, súd pripustil zmenu žaloby takto:
"Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 914 813,17 € s 3,982% ročným úrokom zo sumy 63
782,12 € od 21.05.2009 do zaplatenia, 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 63 782,12 € od
21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 171 853,30 € od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75
€ od 20.01.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku."

7. Na pojednávaní dňa 25.01.2012 vzniesol žalovaný námietku premlčania ohľadom platieb, ktoré
zaplatil žalovanému žalobca v súvislosti so zriadením vecného bremena.

8.1. Rozsudkom č.k. 38Cb/130/2010-823 zo dňa 20.06.2012 Okresný súd Trenčín zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 225 492,92 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 57 398,92 € od 21.05.2009
do zaplatenia a zo sumy 168 094,- € od 30.12.2009 do zaplatenia. V časti o zaplatenie sumy 1 689
320,20 € s 3,982% ročným úrokom zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2010 do zaplatenia, 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 6 383,20 € od 21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 003 759,40 € od
30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75 € od 20.01.2012 do zaplatenia súd žalobu zamietol.

Zároveň zaviazal žalobcu na náhradu 76% trov konania žalovaného.
8.2 Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
225 492,92 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 57 398,92 € od 21.05.2009 do zaplatenia a zo
sumy 168 094,- € od 30.12.2009 do zaplatenia, a to dňa 03.11.2014, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/126/2012-1005 zo dňa 16.09.2014.

8.3.1 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že účastníci konania uzavreli dňa
11.04.2008 zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena a zmluvu č. 319/2007 o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy. Žalobca je podnikateľom, ktorý tieto zmluvy uzavrel v rámci jeho podnikateľskej
činnosti, žalovaný je mesto, samosprávna územná jednotka. Teda v prípade, ak by sa tieto zmluvy týkali
zabezpečovania verejných potrieb, zakladali by obchodné záväzkové vzťahy v zmysle § 261 ods. 2

Obch. zák.. Pri posudzovaní toho, či sa predmetné zmluvy v čase ich uzavretia týkali zabezpečovania
verejných potrieb, súd zohľadnil viacero okolností. Vychádzal (i v súlade s rozsudkom NS ČR sp. zn.
33Odo 489/2004 zo dňa 16.06.2005) z toho, že záujmom verejnosti ako bližšie neurčeného okruhu
subjektov je predovšetkým to, aby v oblasti, v ktorej tieto subjekty žijú, pracujú, či podnikajú, bolo v čo
najširšej miere zabezpečené uspokojenie ich potrieb. Nie je podstatné, či subjekt, ktorý tieto potreby

zabezpečuje, je podnikateľom a vykonáva túto činnosť na komerčnej báze, ale to, aký je dopad tejto
činnosti na "blaho" verejnosti, teda či táto činnosť prináša verejnosti prospech a aký, nakoľko je v danej
oblasti výlučná a ako by verejnosť prípadné obmedzenie, či dokonca ukončenie tejto činnosti vnímala.
Je potrebné vziať do úvahy aj to, aký má táto činnosť význam pre zabezpečenie potrieb daného regiónu
a zaoberať sa aj tým, či je uspokojovanie týchto potrieb zabezpečené inak. V predmetných zmluvách č.

318/2007 a č. 319/2007 zmluvné strany jednoznačne deklarovali záujem na zvýšení počtu parkovacích
miest v centre Trenčína. Samotná táto skutočnosť však nie je dostatočným dôkazom toho, že zvýšenie
počtu parkovacích miest v centre Trenčína bolo v čase uzavretia predmetných zmlúv verejnou potrebou.
Podľa vyjadrení účastníkov konania mali podzemné garáže slúžiť pre potreby nadzemnej časti projektu,a tiež pre potreby účastníkov podujatí organizovaných S., prípadne pre klientov obchodného domu
C.. Z uvedeného je zrejmé, že teda mali slúžiť bližšie neurčenému okruhu subjektov, z čoho možno
vyvodiť záver, že sa týkali verejnosti. Zabezpečenie dostatočného počtu parkovacích miest v centre

mesta môže byť verejným záujmom. V konaní však nebolo preukázané, že zvýšenie parkovacích miest
v centre Trenčína bolo v čase uzavretia predmetných zmlúv skutočne potrebné, teda že bolo verejnou
potrebou. Je pravdou, že daná lokalita je centrom mesta Trenčín, nachádza sa v nej S. Z., v ktorom
sa konajú rôzne, najmä kultúrne podujatia, i viacero obchodov a iných prevádzok poskytujúcich služby.
Napriek týmto skutočnostiam však v konaní nebolo preukázané, nakoľko bolo zvýšenie parkovacích

miest v danej lokalite výlučné, resp. potrebné. Nie je zrejmé, z čoho konkrétne zmluvné strany vychádzali
pri stanovení množstva potrebných parkovacích miest, keďže priamo v centre mesta i v jeho blízkosti
sa nachádza viacero parkovísk. Je potrebné vziať do úvahy, že podzemné garáže doteraz neboli
vybudované, a v konaní nebol preukázaný negatívny dopad tejto skutočnosti z hľadiska parkovania pre
verejnosť v danej lokalite. Okrem toho, v zmluve bola garantovaná výstavba podzemných garáží, nie
však ich využitie širšou verejnosťou. Z vyjadrení účastníkov konania je zrejmé, že v prevažnej miere

boli plánované pre potreby nadzemnej časti objektu. Potreby parkovacích miest pre nadzemnú časť
objektu však neboli preukázané. Taktiež žalobcovi, resp. jeho právnemu nástupcovi nič nebránilo v
tom, aby parkovanie obmedzil len pre potreby nadzemného objektu. K uzavretiu predmetných zmlúv
došlo na základe ponuky zo strany TATRA REAL, a.s., ktorá bola v súlade so záujmami mesta a jej
dôsledkom malo byť zvýšenie počtu parkovacích miest, čo však neznamená, že tieto garáže boli v

čase uzavretia predmetných zmlúv skutočne potrebné. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný,
pokiaľ neobdržal ponuku TATRA REAL, a.s., uvažoval o zvýšení parkovacích miest v danej lokalite
týmto spôsobom. Z vyjadrení svedka je zrejmé, že zvýšenie počtu parkovacích miest bolo zo strany
žalovaného ponímané najmä ako vhodná investícia. Vhodnosť umiestnenia podzemných parkovacích
garáží v danej lokalite, nie však ich verejná potreba, vyplýva i z odpovede žalovaného na žiadosť

TATRA REAL, a.s. zo dňa 23.09.2008. Súd však podotýka, že tento dôkaz, rovnako ako záznam
z rokovania zo dňa 03.02.2009 je až z obdobia nasledujúceho po uzavretí zmluvy č. 318/2008 zo
dňa 11.04.2008, a teda nie je jednoznačným dôkazom okolností, existujúcich v čase uzavretia tejto
zmluvy. Okrem toho, pokiaľ svedok, podľa záznamu zo dňa 03.02.2009, označil na tomto rokovaní
vybudovanie verejného parkoviska za jeden z najväčších problémov, nie je zrejmé, z čoho pri tomto

konštatovaní vychádzal, a teda ani tento dôkaz nemožno považovať za postačujúci preto, aby bolo
možné vybudovanie podzemných garáží v danej lokalite posúdiť ako verejnú potrebu. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam mal súd zato, že zmluvy č. 318/2007 a č. 319/2007 sa v čase ich uzavretia, ale ani
v nasledujúcom období, netýkali zabezpečenia verejných potrieb, a teda medzi účastníkmi konania
nevznikli obchodné záväzkové vzťahy v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák.. Z úvodnej časti predmetných

zmlúv je zrejmé, že aj zmluvné strany si boli vedomé, že ich zmluvný vzťah má občianskoprávny
režim, keď uviedli konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých zmluvy uzavreli.
Napokon sám žalobca v konaní nemal jednoznačný názor na pôsobnosť Obchodného zákonníka na
záväzkovévzťahyúčastníkovkonania,keďpriuplatnenísvojichprávaplikovalustanoveniaObčianskeho
zákonníka. Taktiež zmluva č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy sa netýkala zabezpečovania

verejných potrieb i z toho dôvodu, že jej cieľom bolo zabezpečenie uzavretia budúcej kúpnej zmluvy,
pričombyzáležaloužodvôlezmluvnýchstrán,akýrežimbymalatátobudúcakúpnazmluva.Nazáklade
uvedených skutočností súd ustálil občianskoprávny režim záväzkových vzťahov účastníkov konania.
8.3.2 V zmysle § 50a ods. 1 Obč. zák. zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať, okrem zhody vôle
zmluvných strán, vyjadrenej v písomnej forme o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve a podstatných

náležitostí budúcej (hlavnej) zmluvy, aj dobu, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzatvoria. Podľa
čl. III zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy malo
dôjsť po doručení písomnej výzvy druhej zmluvnej strane a po splnení podmienok dohodnutých v čl. IV
až VIII tejto zmluvy. Zmluva č. 319/2007 teda obsahovala dohodu zmluvných strán o dobe, kedy mala
byť budúca kúpna zmluva uzavretá. Z takto dohodnutej doby uzavretia budúcej kúpnej zmluvy však nie

je možné určiť, dokedy mala byť budúca kúpna zmluva uzavretá. Tento nedostatok zmluvy nie je možné
odstrániť ani pomocou výkladu vôle prostredníctvom interpretačného ustanovenia § 35 ods. 2 Obč. zák.,
a to ani v spojení s čl. V bodom 5 zmluvy č. 319/2007, podľa ktorého budúci predávajúci bude povinný do
5 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia o kolaudácii stavby pripraviť návrh kúpnej zmluvy
na predaj pozemkov. Ani toto zmluvné ustanovenie neurčuje dobu, dokedy mali zmluvné strany budúcu

kúpnu zmluvu uzavrieť (koniec tejto doby). Súd podotýka, že pomocou výkladu nemožno nahradzovať
alebo dopĺňať vôľu, ktorá nebola prejavená. Vzhľadom k tomu, že dohoda zmluvných strán o dobe,
dokedy mala byť budúca kúpna zmluva uzavretá, je neurčitá, je zmluva o budúcej zmluve č. 319/2007 o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2008 v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. absolútne neplatná.8.3.3 Uznesením č. 827 bod C/ I. dňa 26.10.2006 schválilo v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zák. č.
138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008 predaj nehnuteľností - pozemkov na N.
ulici v k. ú. U. parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo

výmere XX m2, spolu výmera XXX m2. Pozemky boli odčlenené geometrickým plánom XX/XXXX zo
dňa 16.10.2006 pre TATRA REAL, a.s. H. za účelom výstavby centrálneho objektu a vstupného portálu
do podzemných garáží. Cena predstavovala 10 000,- Sk/m2, celková kúpna cena 6 970 000,- Sk. Z
uvedeného vyplýva, že boli schválené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetnom mal byť
predaj označeného nehnuteľného majetku mesta, pričom boli schválené aj zmluvné strany, a teda aj

kupujúci - TATRA REAL, a.s.. Je zrejmé, že predaj predmetných nehnuteľností kupujúcemu - žalobcovi
týmto v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008
I. v U. schválený nebol. Medzi účastníkmi konania však nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom
predmetných nehnuteľností, ale k uzavretiu zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy.
Táto zmluva o budúcej zmluve obsahovala, okrem podstatných náležitostí budúcej kúpnej zmluvy, aj
ďalšie platobné a stavebné podmienky, vrátane určenia projektovej dokumentácie, podľa ktorej sa mala

stavba podzemných garáží realizovať, taktiež predkúpne právo žalovaného, ako aj dohodu zmluvných
strán o vrátení preddavku v sume 4 879 000,- Sk žalovaným za splnenia stanovených podmienok, na
základe čoho možno túto zmluvu, aj s ohľadom na lokalitu stavby, zaradiť medzi najdôležitejšie úkony,
týkajúce sa majetku žalovaného. Vzhľadom k tomu, bolo potrebné schválenie zmluvy č. 319/2007 o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy I. však takýto úkon, týkajúci sa majetku žalovaného, neschválilo, a

preto je zmluva č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2008 absolútne neplatná
aj v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom, a to konkrétne ustanovením § 11 ods. 4 písm.
a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008. Dôvodom absolútnej
neplatnosti zmluvy č. 319/2007 v zmysle § 39 obč. zák. je i jej rozpor s ustanovením § 9 ods. 2 písm.
a) zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008, keďže mestské zastupiteľstvo

neschválilo ani predaj predmetných nehnuteľností žalobcovi. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že
uznesením I. č. 343 došlo k dodatočnému schváleniu predaja predmetných nehnuteľností žalobcovi,
súd má zato, že dodatočná konvalidácia absolútne neplatného právneho úkonu nie je možná, pretože
právne následky z absolútne neplatného právneho úkonu nenastanú. Taktiež zámenu zmluvnej strany v
zmluvnom vzťahu nemožno považovať za dôvod pre opravu uznesenia mestského zastupiteľstva podľa

postupu žalovaného, schváleného pre opravu chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností. Zámena
subjektu v tomto prípade nebola zrejmou nesprávnosťou v čase prijatia uznesenia I. č. 827 zo dňa
26.10.2006, nakoľko k vstupu žalobcu do zmluvného vzťahu so žalovaným došlo až na základe zmlúv
zo dňa 11.04.2008. Dovtedy bol žalovaný v zmluvnom vzťahu s TATRA REAL, a.s.. Z tohto dôvodu
ani opravou uznesenia mestského zastupiteľstva č. 827 nedošlo k schváleniu predaja predmetných

nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného žalobcovi. Súd podotýka, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. a)
zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008 podliehajú schváleniu mestským
zastupiteľstvom zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, pričom určenie zmluvných strán
je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho bolo v tomto prípade potrebné pre platnosť
právneho úkonu aj schválenie budúceho kupujúceho - žalobcu. Je pravdou, že v uznesení I. v U. č.

XXX bod C/ sú predmetné nehnuteľnosti označené ako parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, k.ú. U.,
ktoré boli odčlenené geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 16.10.2006 a v zmluve o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy č. 319/2007 sú identifikované ako parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, k.ú.
Trenčín, odčlenené geometrickým plánom č. XX/XXXX, avšak túto skutočnosť súd nepovažoval za
podstatnú z hľadiska schválenia predmetu predaja mestským zastupiteľstvom, nakoľko pri porovnaní

takto označených nehnuteľností je zrejmé, že podľa výmery, katastrálneho územia, druhu pozemkov, a
tiež pozemkov, z ktorých boli vytvorené, možno jednoznačne určiť nehnuteľnosti, ktorých predaj malo
mestské zastupiteľstvo schváliť.
8.3.4 Dňa 11.04.2008 uzavreli účastníci konania zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena, v
ktorej sa v čl. V dohodli na zriadení vecného bremena na pozemku parc. č. XXX/XX - zastavaná

plocha o výmere X XXX m2, k.ú. U., ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. XX/XXXX, odčlenením
z pozemkov parc. č. XXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X. Vecné bremeno bolo zriadené v prospech
oprávneného z vecného bremena - žalobcu s tým, že povinný z vecného bremena - žalovaný strpí
pod povrchom tohto pozemku 1/ umiestnenie podzemných parkovacích garáží a 2/ prevádzkovanie
a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe. Z uvedeného je zrejmé, že takto dohodnuté vecné

bremeno pôsobí in personam, keďže práva a povinnosti, vyplývajúce z vecného bremena patria určitým
osobám (účastníkom konania). Z hľadiska rozsahu obmedzenia vlastníckych práv žalovaného týmto
vecným bremenom, jeho obsahu a lokality, v ktorej sa predmetný pozemok nachádza, je nesporné, že
zmluva č. 318/2007 o zriadení vecného bremena patrí k najdôležitejším úkonom, týkajúcim sa majetkužalovaného, a preto podlieha schváleniu mestským zastupiteľstvom podľa § 11 ods. 4 písm. a) zák.
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008. Z uznesenia I. v U. č. XXX bod
B/ je zrejmé, že mestské zastupiteľstvo schválilo zriadenie vecného bremena - stavby podzemných

garáží pod pozemkom v k.ú. U. parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XXXX mX za účelom výstavby
a prevádzkovania budúcich podzemných garáží v prospech TATRA REAL, a.s. Bratislava za hodnotu
vecného bremena 1 921 500,- Sk. Vecné bremeno zriadené zmluvou č. 318/2007 teda nebolo schválené
I. zastupiteľstvom v U., v dôsledku čoho je zmluva č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa
11.04.2008 absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom, a to konkrétne

s ustanovením § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do
12.06.2008. Vecné bremeno schválené uznesením mestského zastupiteľstva č. 827 B/ malo pôsobiť
in personam v prospech TATRA REAL, a.s., a nie v prospech žalobcu. Z toho vyplýva, že pri tomto
druhu vecného bremena je potrebné, aby mestské zastupiteľstvo schválilo aj konkrétnu osobu, ktorej
práva z vecného bremena patria, k čomu v danom prípade vo vzťahu k žalobcovi nedošlo. Zámenu
zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu nemožno považovať za dôvod pre opravu uznesenia mestského

zastupiteľstva podľa postupu žalovaného, schváleného pre opravu chýb v písaní a iných zrejmých
nesprávností.Zámenasubjektuvtomtoprípadenebolazrejmounesprávnosťouvčaseprijatiauznesenia
mestského zastupiteľstva č. 827 zo dňa 26.10.2006, nakoľko k vstupu žalobcu do zmluvného vzťahu
so žalovaným došlo až na základe zmlúv zo dňa 11.04.2008. Dovtedy bol žalovaný v zmluvnom vzťahu
s TATRA REAL, a.s.. Z tohto dôvodu ani opravou uznesenia mestského zastupiteľstva č. 827 nedošlo

k schváleniu zriadenia predmetného vecného bremena mestským zastupiteľstvom. Skutočnosť, že I.
zastupiteľstvo v U. uznesením č. XXX pod B/ schválilo zriadenie predmetného vecného bremena na
pozemku parc. č. XXX/XX a zmluvou č. XXX/XXXX bolo zriadené vecné bremeno na pozemku parc.
č. XXX/XX súd nepovažoval za podstatnú z hľadiska schválenia predmetu vecného bremena, nakoľko
pri porovnaní takto označených nehnuteľností je zrejmé, že podľa výmery, katastrálneho územia, druhu

pozemkov, a tiež pozemkov, z ktorých boli vytvorené, možno jednoznačne určiť nehnuteľnosť, na ktorej
malo mestské zastupiteľstvo schváliť zriadenie vecného bremena.
8.3.5 Podľa názoru súdu, uvedené dôvody neplatnosti zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena
a zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nemožno prehliadnuť len z toho
dôvodu, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy,

pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zakladá, nakoľko v tomto prípade nie sú možné obidva výklady.
Súd, i s ohľadom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.16Cob/203/2010-103, dáva do pozornosti,
žeikeďdispozičnéúkonysvecamiaprávami,ktorépatriadomajetkužalovaného,majúspoločnýprávny
základ v súkromnoprávnej úprave, k ich platnosti je treba dodržať špecifický režim, ktorý vychádza z
toho, že ide o tzv. verejný majetok. Z tohto dôvodu žalovaného ako účastníka súkromnoprávneho vzťahu

nie je možné vylúčiť z požiadaviek kladených na správu vecí verejných. Žalovaný pri nakladaní so svojim
majetkom má určité zvláštne povinnosti, vyplývajúce z jeho postavenia ako subjektu verejného práva,
a preto i v tomto prípade platí, že hospodárenie s majetkom musí byť prehľadné, účelné a v súlade so
zákonom. Ani skutočnosť, že zmluvné strany si podľa týchto zmlúv poskytovali plnenie nič nemení na
absolútnej neplatnosti zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007. Predmetným plnením nie je možné konvalidovať

absolútne neplatný právny úkon.
8.3.6Podľačl.VIIIbodu4zmluvyč.319/2007ouzatvoreníbudúcejkúpnejzmluvypodpisomtejtozmluvy
oboma zmluvnými stranami (žalobcom a žalovaným) mala táto zmluva nahrádzať v plnom rozsahu
zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 04.09.2007, uzavretú medzi
TATRA REAL, a.s. a žalovaným. Z uvedeného zmluvného ustanovenia i z vyjadrení účastníkov konania

je zrejmé, že vôľou účastníkov konania, ako i TATRA REAL, a.s. bolo preniesť celý projekt, ktorého
cieľom bola stavba podzemných garáží z obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. na žalobcu. Malo
teda dôjsť k zmene v osobe budúceho kupujúceho. K zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka môže
dôjsť podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. v dôsledku postúpenia pohľadávky alebo podľa § 531 ods. 1 Obč.
zák. v dôsledku prevzatia dlhu. Podmienkou zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka je však existujúca

pohľadávka, preto súd ako predbežnú otázku skúmal najskôr platnosť zmluvy č. 144/2007 o uzatvorení
zmluvyobudúcejkúpnejzmluve.Zvykonanéhodokazovaniamalzato,žezmluvač.144/2007jerovnako
ako zmluva č. 319/2007 absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák.. Text čl. III a čl. V bodu
5 je totiž úplne totožný v zmluvách č. 144/2007 i č. 319/2007, a preto pri zmluve č. 144/2007 nie je
rovnako možné určiť koniec doby, dokedy mala byť budúca kúpna zmluva uzavretá. Zmluva č. 144/2007

je absolútne neplatná i v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s § 11 ods. 4
písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008. Zmluva č. 144/2007 o
uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy taktiež nebola schválená Mestským zastupiteľstvom v U., hoci patrila
k najdôležitejším úkonom, týkajúcim sa majetku žalovaného, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré ktakýmto úkonom patrila i zmluva č. 319/2007. Na potrebe schválenia zmluvy č. 144/2007 o uzavretí
budúcej zmluvy mestským zastupiteľstvom pre platnosť tejto zmluvy nič nemení ani skutočnosť, že
mestské zastupiteľstvo uznesením č. 827 pod bodom C/ schválilo predaj predmetných nehnuteľností

budúcemukupujúcemuTATRAREAL,a.s..Súdvychádzalpritomztoho,žezmluvač.XXX/XXXX,okrem
podstatnýchnáležitostíbudúcejkúpnejzmluvy,obsahovalaiúpravuďalšíchzmluvnýchprávapovinností
účastníkov konania, týkajúcich sa majetku žalovaného, a to jeho predkúpne právo k predmetnej stavbe,
a tiež platobné a stavebné podmienky, vrátane určenia projektovej dokumentácie, podľa ktorej sa mala
stavba podzemných garáží realizovať, ako aj dohodu zmluvných strán o vrátení preddavku v sume 4

879 000,- Sk žalovaným za splnenia stanovených podmienok, na základe čoho nemožno vyvodiť záver,
že schválením predaja predmetných nehnuteľností bol schválený aj úkon, obsiahnutý v zmluve č. XXX/
XXXX, nakoľko predmetom zmluvy č. 144/2007 nebol len záväzok zmluvných strán uzavrieť v určenej
dobe budúcu kúpnu zmluvu so schválenými podstatnými náležitosťami. V dôsledku neplatnosti zmluvy
č. 144/2007, a teda z dôvodu neexistencie pohľadávky TATRA REAL, a.s. ako budúceho kupujúceho
z tejto zmluvy, nedošlo v zmysle § 524 ods. 1 Obč. zák. k platnému postúpeniu pohľadávky zo zmluvy

č. 144/2007 na žalobcu, ani zo strany žalobcu v zmysle § 531 ods. 1 Obč. zák. nedošlo k platnému
prevzatiu dlhu obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. zo zmluvy č. XXX/XXXX. V zmysle § 526 ods.
1 Obč. zák. z uvedeného dôvodu nevznikli ani právne účinky oznámenia postúpenia pohľadávky zo
dňa XX.XX.XXXX voči žalovanému. Podľa názoru súdu, v dôsledku neplatnosti zmluvy č. 144/2007
neexistoval ani spôsobilý predmet privatívnej novácie v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zák., a preto záväzky

zo zmluvy č. 144/2007 neboli nahradené záväzkami zo zmluvy č. 319/2007. Z uvedeného vyplýva, že
uzavretím zmluvy č. 319/2007 tak malo dôjsť k vzniku nových zmluvných záväzkov účastníkov konania,
bez ohľadu na zmluvu č. 144/2007, čo sa však v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy č. 319/2007
nestalo. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy č. 319/2007 z vyššie uvedených dôvodov nedošlo
tiež k zániku záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu v zmysle § 50a ods. 3 Obč. zák.

8.3.7 V zmysle § 457 Obč. zák. v dôsledku neplatnosti zmlúv č. 144/2007 a č. 319/2007 vznikla každému
z ich účastníkov povinnosť vrátiť druhému všetko, čo podľa nich dostal. TATRA REAL, a.s. uhradila
na základe zmluvy č. 144/2007 žalovanému dňa 24.10.2006 sumu 23 136,16 € ako zábezpeku a dňa
04.05.2007 sumu 161 953,13 € ako zostatok preddavku na kúpnu cenu. Vzhľadom k tomu vznikla
žalovanému povinnosť vrátiť obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s. spolu sumu 185 089,29 €. Z čl.

V bodu 2 zmluvy č. 319/2007 je zrejmé, že sumu 185 089,20 € zaplatila TATRA REAL, a.s. za budúceho
kupujúceho - žalobcu. Podľa Dohody o úhrade platieb uskutočnených zo Zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa 10.12.2008 zároveň uhradil žalobca obchodnej
spoločnosti TATRA REAL, a.s. platby v sume 185 089,20 € na účet TATRA REAL, a.s.. Vzhľadom
k uvedeným skutočnostiam získal žalovaný bezdôvodné obohatenie v sume 185 089,20 € plnením z

neplatných právnych úkonov (zmlúv č. 144/2007 a č. 319/2007), a to na úkor žalobcu. V zmysle § 456
Obč.zák.takžalovanémuvzniklapovinnosťvydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenievsume185089,20
€ a žalobca je teda aktívne vecne legitimovaný v konaní o zaplatenie sumy 185 089,20 €. Žalovaný
však vzniesol v konaní námietku premlčania tohto práva žalobcu. Žaloba bola podaná na súd faxom
03.05.2010 a následne v zákonnej lehote (06.05.2010) bol súdu doručený jej originál. K bezdôvodnému

obohateniu žalovaného došlo dňom 24.10.2006, kedy bola žalovanému za žalobcu podľa textu zmluvy
č.319/2007 uhradená platba v sume 23 136,16 €, a taktiež dňom 04.05.2007, kedy bola žalovanému v
zmysle textu zmluvy č. 319/2007 za žalobcu uhradená platba v sume 161 953,13 €. Vzhľadom k tomu
je právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 23 136,16 € premlčané, keďže už pred
podaním žaloby (dňom 26.10.2009) uplynula trojročná objektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods.

2 Obč. zák.. Z tohto dôvodu súd podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. žalobu v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 23 136,16 € zamietol ako nedôvodnú, nakoľko premlčané právo nemožno veriteľovi
priznať. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 161 953,13 € súd žalobe vyhovel a
zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, nakoľko právo žalobcu na vydanie tohto bezdôvodného
obohatenia nie je premlčané, keďže k tomuto bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo až úhradou

sumy 161 953,13 € dňa 04.05.2007, a teda v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. ku dňu podania žaloby
(03.05.2010)neuplynulaobjektívnatrojročnápremlčaciadoba.Okremtoho,priprávežalobcunavydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 161 953,13 € neuplynula ani subjektívna dvojročná premlčacia doba,
ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Z korešpondencie účastníkov konania, najmä z odpovede žalovaného na

žiadosť žalobcu zo dňa 23.09.2009 a vyjadrení účastníkov konania v konaní možno vyvodiť záver, že
ešte ku dňu 23.09.2008 prebiehala výstavba podzemných garáží zo strany žalobcu, a teda žalobca v
tom čase ešte nepredpokladal neplatnosť zmluvy č. 319/2007 a v dôsledku toho vznik bezdôvodného
obohatenia žalobcu v sume 161 953,13 €. Dôkazom toho je i skutočnosť, že ešte aj dňa 16.10.2008uhradil žalovanému preddavok na kúpnu cenu v sume 6 140,87 €. Z uvedeného vyplýva, že ani odo
dňa 23.09.2009, pričom je zrejmé, že rozpory účastníkov pravdepodobne vznikli ešte neskôr, ku dňu
podania žaloby (03.05.2010) neuplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba.

8.3.8 Dňa 04.09.2007 uzavrel TATRA REAL, a.s. ako oprávnený z vecného bremena so žalovaným ako
povinným z vecného bremena v zmysle § 151n ods. 1 Obč. zák. zmluvu č. 143/2007 o zriadení vecného
bremena, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno na pozemku parc. č. XXX/XX . - zastavaná
plocha o výmere XXXX m2, k.ú. U., v prospech oprávneného z vecného bremena TATRA REAL, a.s.
s tým, že povinný z vecného bremena (žalovaný) strpí pod povrchom tohto pozemku umiestnenie

podzemných parkovacích garáží a prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe. Vecné
bremeno bolo zriadené ako odplatné, pričom hodnota vecného bremena bola dohodnutá v sume 1 921
500,- Sk. Dohodnutú hodnotu vecného bremena zaplatil oprávnený z vecného bremena dňa 24.10.2006
v sume 192 300,- Sk a dňa 04.05.2007 v sume 1 729 200,- Sk. Z čl. V tejto zmluvy je zrejmé, že
vecné bremeno bolo zriadené in personam, teda patrilo obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s., a
to bez toho, aby táto právnická osoba bola k pozemku parc. č. XXX/XX., k.ú. U., vlastnícky viazaná. V

dôsledku toho nemohlo dôjsť v zmysle § 524 ods. 1 Obč. zák. k platnému postúpeniu práv TATRA REAL,
a.s., zodpovedajúcich vecnému bremenu, na žalobcu, a teda oznámením postúpenia pohľadávky zo
dňa 14.10.2008 nevznikli vo vzťahu k žalovanému právne účinky postúpenia v zmysle § 526 ods. 1
Obč. zák. Dňa 11.04.2008 však uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného
bremena s rovnakými záväzkami, ktoré boli i obsahom zmluvy č. 143/2007 o zriadení vecného bremena,

vrátane rovnakého predmetu vecného bremena, ktoré však bolo zriadené v prospech žalobcu. Podľa
čl. IX bodu 4 zmluvy č. 318/2007 podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami (žalobcom a
žalovaným) mala táto zmluva nahrádzať v plnom rozsahu zmluvu č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007,
uzavretú medzi TATRA REAL, a.s. a žalovaným. Zmluva č. 143/2007 bola riadne schválená uznesením
I. zastupiteľstva v U. č. XXX, a preto na základe tejto zmluvy existovali platné záväzky jej zmluvných

strán, ktoré boli spôsobilým predmetom privatívnej novácie v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zák. Záväzky,
vyplývajúce zo zmluvy č. 143/2007 boli zriadené písomne, a preto v zmysle § 570 ods. 2 Obč. zák.
musela byť písomná i dohoda o zriadení nového záväzku, nebolo však podmienkou, aby písomné
prejavy vôle zmluvných strán, ktoré chceli uzavrieť takúto dohodu boli na jednej listine. Z čl. IX bodu
4 zmluvy č. 318/2007 je zrejmé, že toto zmluvné ustanovenie obsahuje písomnú dohodu žalobcu a

žalovaného o tom, že zmluva č. 318/2007 nahrádza zmluvu č. 143/2007, teda záväzky zo zmluvy č.
143/2007 sú nahradené záväzkami, vyplývajúcimi zo zmluvy č. 318/2007. Žiadosťou o zmenu uznesenia
mestského zastupiteľstva zo dňa 19.11.2007 požiadala TATRA REAL, a.s. žalovaného o zmenu zmluvy
č. 143/2007 tak, aby oprávneným z vecného bremena bol žalobca. Žalovaný tento písomný návrh
dohody o privatívnej novácii záväzku akceptoval písomne, keď písomnou opravou uznesenia mestského

zastupiteľstva zo dňa 27.11.2007 vykonal zámenu subjektov oprávnených z predmetného vecného
bremena. Napriek týmto skutočnostiam však, podľa názoru súdu, nedošlo k platnému uzavretiu dohody
o zriadení nového záväzku v prospech žalobcu v zmysle § 570 ods. 1, 2 Obč. zák., keďže takáto
dohoda medzi TATREA REAL, a.s., žalobcom a žalovaným nebola v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zák. č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 schválená mestským zastupiteľstvom

v Trenčíne, v dôsledku čoho je pre rozpor s uvedeným zákonným ustanovením v zmysle § 39 Obč. zák.
neplatná, a teda záväzky vyplývajúce zo zmluvy č. 143/2007 neboli nahradené zmluvou č. 318/2007.
Súd podotýka, že i samotná zmluva č. 318/2007 je neplatná z dôvodov, ktoré súd uviedol vyššie.
Z čl. VI bodu 2 zmluvy č. 318/2007, Dohody o úhrade platieb uskutočnených zo Zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa 10.12.2008 a vyjadrení účastníkov konania

je zrejmé, že na základe zmluvy č. 318/2007 uhradila dohodnutú hodnotu vecného bremena TATRA
REAL, a.s. za žalobcu, a to dňa 24.10.2006 zábezpeku v sume 192 300,- Sk (6 383,20 €) a dňa
04.05.2007 zostatok hodnoty vecného bremena v sume 1 729 200,- Sk (57 398,92 €). V zmysle §
457 Obč. zák. bol teda žalovaný v dôsledku neplatnosti zmluvy č. 318/2007 povinný vrátiť žalobcovi
všetko, čo podľa tejto zmluvy dostal, spolu sumu 63 782,12 €. Žalovaný vzniesol v konaní námietku

premlčania žalobou uplatneného práva na zaplatenie sumy 63 782,12 €. Vzhľadom k tomu súd žalobu
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6 383,20 € zamietol ako nedôvodnú, nakoľko
toto právo je v dôsledku uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Obč.
zák. premlčané, a preto ho súd podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. nemôže priznať. Objektívna trojročná
premlčacia doba začala plynúť v tomto prípade dňom vzniku bezdôvodného obohatenia 24.10.2006,

kedybolažalovanémuzažalobcupodľatextuzmluvyč.319/2007apredmetnejdohodyžalobcuaTATRA
REAL, a.s. uhradená platba v sume 23 136,16 €. Trojročná premlčacia doba v tomto prípade uplynula
dňom 26.10.2009, pričom žaloba bola podaná 03.05.2010. V zmysle § 456 Obč. zák. zaviazal súd
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 57 398,92 €, nakoľko toto právo žalobcunie je premlčané, keďže odo dňa realizácie úhrady platby (04.05.2007). v sume 57 398,92 € do dňa
podania žaloby (03.05.2010) neuplynula objektívna trojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 2
Obč. zák., a ani subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák., ktorá ,podľa

názoru súdu, začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. Z korešpondencie účastníkov konania, najmä z odpovede žalovaného
na žiadosť žalobcu zo dňa 23.09.2009 a vyjadrení účastníkov konania v konaní možno vyvodiť záver,
že ešte ku dňu 23.09.2008 prebiehala výstavba podzemných garáží zo strany žalobcu, a teda žalobca
v tom čase ešte nepredpokladal neplatnosť zmluvy č. 318/2007 a v dôsledku toho vznik bezdôvodného

obohatenia žalobcu v sume 57 398,92 €. Dôkazom toho je i skutočnosť, že ešte aj dňa 16.10.2008
uhradil žalovanému preddavok na kúpnu cenu v sume 6 140,87 €. Z uvedeného vyplýva, že ani odo
dňa 23.09.2009, pričom je zrejmé, že rozpory účastníkov pravdepodobne vznikli ešte neskôr, ku dňu
podania žaloby (03.05.2010) neuplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba.
8.3.9 Dňa 16.10.2008 uhradil žalobca žalovanému sumu 6 140,87 € (185 000,- Sk) ako finančnú
zábezpeku na kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy č. 244/2008, a to na základe Oznámenia o

prerokovaní a schválení predaja pozemku a upozornenia na zaplatenie finančnej zábezpeky zo dňa
15.10.2008. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy č.
244/2008 nedošlo. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 456 Obč. zák. zaviazal súd žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 6 140,87 €, ktoré vzniklo žalovanému na úkor žalobcu v dôsledku
toho, že právny dôvod úhrady tejto platby odpadol, keďže k uzavretiu zmluvy č. 244/2008 nedošlo.

8.3.10 Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal tiež náhrady škody, a to skutočnej škody v sume
761 799,77 €, ktorú predstavovali náklady doteraz vynaložené žalobcom na realizáciu predmetného
projektu a ušlého zisku za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2011 v sume 863 109,- € (31 967,- €
mesačne), ktorý predstavoval očakávaný mesačný výnos z prenájmu obchodných a kancelárskych
priestorov a parkoviska v podzemných garážach v súlade s rozlohou a dispozíciou stavby podľa

pôvodne vypracovanej projektovej dokumentácie. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný porušil svoju
povinnosť, vyplývajúcu mu v zmysle § 559 ods. 2 Obč. zák. zo zmluvy č. 318/2007, a to povinnosť
plniť riadne a včas. Uviedol, že súčasťou povinnosti plniť riadne je poskytnúť dohodnuté plnenie
bez vád. Túto povinnosť žalovaný, podľa žalobcu, porušil, keďže plnenie trpelo neodstrániteľnou
vadou - existenciou archeologického náleziska, ktoré bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Z

vykonaného dokazovania súd zistil, že zmluva č. 318/2007 o zriadení vecného bremena je absolútne
neplatná z vyššie uvedených dôvodov. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za
následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. V dôsledku neplatnosti zmluvy č. 318/2007
žalovanému teda nevznikla povinnosť z tejto zmluvy plniť. Z tohto dôvodu nemohol porušiť žiadnu
povinnosť z absolútne neplatnej zmluvy č. 318/2007, keďže žiadnu povinnosť plniť z tejto zmluvy

žalovaný nemal. Predloženými faktúrami a výpismi z účtu žalobca preukázal vznik skutočnej škody. V
konaní však nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, ku ktorej malo
dôjsť, podľa žalobcu, zo strany žalovaného poskytnutím vadného plnenia a škodou. Vzhľadom k tomu,
že v konaní neboli preukázané základné predpoklady vzniku žalovaného za škodu spolu v sume 1
624 908,77 €, a to porušenie právnej povinnosti, výška škody (ušlého zisku), príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie žalovaného, súd žalobu v časti o náhradu škody v
sume1624908,77€zamietolakonedôvodnú.Okremtoho,vkonanínebolopreukázané,žebyžalobcav
dôsledku vyhlásenia archeologického nálezu za národnú kultúrnu pamiatku, nemohol vôbec pokračovať
v stavbe podzemných garáží. Naopak, sám žalobca potvrdil, že by v stavbe bolo možné pokračovať,
avšak by došlo k zvýšeniu nákladov na realizáciu stavby, čím by sa predĺžil čas ich návratnosti, čo by

však nebolo v súlade s podnikateľským zámerom žalobcu v súvislosti s predmetnými garážami. Súd
však podotýka, že v prípade platnosti zmluvy č. 318/2007 by táto okolnosť mala podstatný vplyv na výšku
škody. Bolo by potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že žalobca musel existenciu archeologického
nálezu na pozemku, na ktorom bolo zriadené vecné bremeno, predpokladať, čo vyplýva zo záväzného
stanoviska o vykonaní archeologického prieskumu číslo spisu TN-XX/XXXXX-XXX/Nip.

8.3.11 Žalobca si v žalobe uplatnil i právo na náhradu ušlého zisku, predstavujúceho ku dňu 30.04.2010
sumu 34 892,12 € z platieb, ktoré boli prijaté žalovaným z titulu zmluvy č. 319/2007 a Upozornenia
na zaplatenie finančnej zábezpeky, spolu v sume 191 230,15 €, ktorá, podľa žalobcu, predstavovala
plnenie z bezdôvodného obohatenia. Žalobca poukazoval na to, že tieto prostriedky v sume 191
230,15 € nemohol použiť pri výkone povolania, v dôsledku čoho sa nemohli zhodnocovať. Výšku

tohto ušlého zisku žalobca stanovil tak, že jednotlivé sumy bezdôvodného obohatenia sa vynásobili
priemernou úrokovou sadzbou obchodných bánk, platnou ku dňu prijatia bezdôvodného obohatenia
zo strany žalovaného, t.j. ku dňu 23.10.2006, 03.05.2007 a 16.10.2008. Podľa názoru súdu, právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. týka aj príslušenstva veci,ktorým by v tomto prípade mohli byť úroky zo sumy 191 230,15 € v sume 34 892,12 €. Úžitkov z
bezdôvodnéhoobohateniasavšaktýkalenzasplneniasubjektívnehopredpokladuspočívajúcehovtom,
že bezdôvodne obohatený nebol v dobrej viere, teda bolo alebo muselo mu byť známe, že obohatenie,

ktoré získal, je zákonom zakázané. Tento predpoklad vzniku práva žalobcu na vydanie príslušenstva -
úrokov v sume 34 892,12 € v konaní nebol preukázaný, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 34
892,12 € zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ si žalobca uplatnil sumu 34 892,12 € titulom náhrady škody -
ušlého zisku, súd zamietol žalobu v tejto časti i v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák., nakoľko v konaní neboli
preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v sume 34 892,12 €, a to

porušenie právnej, resp. zmluvnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a porušením
povinnosti a zavinenie žalovaného.
8.3.12 Súd v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. zamietol žalobu i v časti o zaplatenie 3,982% ročných
úrokov zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2010 do zaplatenia v dôsledku toho, že v konaní nebol
preukázaný nedostatok dobrej viery žalovaného pre vydaní bezdôvodného obohatenia v sume 63
782,12 €. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy č. 318/2007 nedošlo k jej platnému zrušeniu

zo strany žalobcu v zmysle § 507 ods. 1 Obč. zák., a preto zrušenie zmluvy č. 318/2007 nebolo
dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu. Súd mal zato, že
na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu v sume 63 782,12 €
v dôsledku plnenia z neplatného právneho úkonu. S ohľadom na občianskoprávny režim záväzkového
vzťahu účastníkov konania, založeného zmluvou č. 318/2007, tiež nie je v tomto prípade možné priznať

žalobcovi úroky zo sumy 63 782,12 € v zmysle § 502 Obch. zák. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku
neplatnostizmluvyč.318/2007nebolovkonanípreukázanézrušeniezáväzkovztejtozmluvynazáklade
dohody, prípadne jednostranným právnym úkonom žalobcu, nevzniklo žalobcovi právo na zaplatenie
3,982% ročných úrokov zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2010 do zaplatenia ani v zmysle § 570 Obč. zák..
8.3.13 Žalovaný je s vydaním bezdôvodného obohatenia v sume 57 398,92 € a v sume 168 094,- €

(161 953,13 € + 6 140,87 €) v omeškaní, a preto súd v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. v súlade s
nar. č. 87/1995 Z.z. zaviazal žalovaného na zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 57
398,92 € od 21.05.2009 do zaplatenia a zo sumy 168 094,- € od 30.12.2009 do zaplatenia. Žalobca
riadnevyzvalžalovanéhonavydanietohtobezdôvodnéhoobohateniapísomnýmivýzvami,napriektomu
žalobca uvedené sumy žalobcovi doteraz neuhradil, v dôsledku čoho absentuje dobrá viera žalovaného

pri takomto konaní. Žalovaný v konaní dni vzniku omeškania - 21.05.2009 a 30.12.2009 nerozporoval.
V časti o zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 6 383,20 € od 21.05.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1 003 759,40 € od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75 € súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú, nakoľko žalovaný nie je so zaplatením sumy 1 689 320,20 € v omeškaní.

9. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu o zaplatenie sumy 1 689 320,20 € s 3,982
% ročným úrokom zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2010 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 6 383,20 € od 21.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1 003 759,40 € od 30.12.2009 do zaplatenia
a zo sumy 679 177,75 € od 20.01.2012 do zaplatenia žalobu zamietol zmenil tak, že zaviaže žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 1 689 320,20 €, úrok vo výške s 3,982 % ročným úrokom zo sumy 63 782,12 €
od 21.05.2009 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6 383,20 € od 21.05.2009 do
zaplatenia, zo sumy 1 003 759,40 € od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75 € od 20.01.2012
do zaplatenia. Taktiež podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania, keď navrhol zmeniť tento
výrok tak, že žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, a to v časti výroku, v ktorom bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi
225 492,92 € s 9 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 57 398,92 € od 21.05.2009 do zaplatenia
a zo sumy 168 094 € od 30.12.2009 do zaplatenia, ako aj do výroku o náhrade trov konania, a navrhol
odvolaciemu súdu, aby v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne
a zaviaže žalobcu k zaplateniu 100 % trov konania potrebných na účelné bránenie práva v konaní.

10.1.Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 16Cob/126/2012-1005 zo dňa 16.09.2014 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Trenčín č.k. 38Cb/130/2010-823 zo dňa 20.06.2012. Zároveň zaviazal žalobcu na
náhradu trov odvolacieho konania žalovanému.
10.2.Odvolacísúdprejednalvecpodľa§212ods.1O.s.p.snariadením pojednávaniaadospelkzáveru,

že odvolanie žalobcu ako aj žalovaného je nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa
§ 219 ods. 1,2 O.s.p., ako vecne správne potvrdiť.10.3. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

10.4. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, dôkazy riadne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadami uvedenými
v § 132 O.s.p., a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 225 492,92 € s príslušenstvom, pretože len v tejto časti žalobca preukázal, že
sa žalovaný bezdôvodne obohatil.

10.5. V časti, v ktorej bola žaloba o zaplatenie sumy 1 689 320,20 € s príslušenstvom zamietnutá, tak
sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal s obsahom listinných dôkazov a svedeckými výpoveďami, a
správne ustálil, že v tejto časti je žaloba nedôvodná.
10.6. Najskôr sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného, ktorý ako odvolací dôvod uviedol, že
žalobca nepreukázal, že je nositeľom práva o zaplatenie sumy 225.492,92 eur s príslušenstvom, keď
namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a s týmto názorom sa nestotožnil. Tak ako

súd prvého stupňa aj odvolací súd je názoru, že žalobca má v danej veci aktívnu vecnú legitimáciu.
Poukazujenato,žeaktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotno-právnepostavenie,zktorého
vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotno - právny nárok uplatňovať. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, to znamená,
že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinnosti, o ktorej v konaní ide. V danom prípade bez

ohľadu na to, že zmluva č. 144/2007 a zmluva č. 319/2007 boli vyhlásené za neplatné podľa § 457
Občianskeho zákonníka, vznikla každému z účastníkov povinnosť vrátiť druhému účastníkovi všetko,
čo podľa neplatných zmlúv dostal.
10.7. Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že Tatra Real, a.s., uhradila na základe zmluvy č.
144/2007 žalovanému dňa 24.10.2006 sumu 23 136,16 €, ako aj zábezpeku dňa 04.05.2007 v sume

161 953,13 € ako zostatok preddavku na kúpnu cenu. V konaní bolo preukázané, že sumu 185 089,20
€ zaplatila Tatra Real, a.s. Žalovaný mal vedomosť o tom, že uvedenú sumu uhradila Tatra Real, a.s.,
od ktorej platby prijal a neskôr, keď rokoval a podpisoval zmluvy so žalobcom skutočnosť, že uvedené
platby platila uvedená spoločnosť nenamietal. Danú situáciu akceptoval a svojím správaním s ňou aj
súhlasil. V neposlednej miere žalovaný úhrady spoločnosti Tatra Real, a.s., nevrátil. Táto skutočnosť

bola preukázaná aj z "Dohody o úhrade platieb" uskutočnených zo dňa 10.12.2008, keď žalobca sumu
185 089,20 € uhradil na účet Tatra Real, a.s.
10.8. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní má aktívnu vecnú legitimáciu, plnením z neplatných zmlúv
č. 144/2007 a č. 319/2007 získal žalovaný bezdôvodné obohatenie v sume 185 089,20 € a to na úkor
žalobcu, preto odvolací súd zaviazal žalovaného k zaplateniu tejto istiny spolu aj s 9 % úrokom z

omeškania a to zo sumy 57 398,92 € od 21.05.2009 do zaplatenia a zo sumy 168 094,- € od 30.12.2009
do zaplatenia.
10.9. Potom, čo odvolací súd zaujal názor, že žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu zaoberal sa
vznesenou námietkou premlčania žalovaným, a stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že časť
uplatneného nároku je premlčaná, keď právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 23 136,16

€ bolo uplatnené po uplynutí 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby, podľa § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď v tejto časti žalobu zamietol. Tak to bolo
aj v prípade bezdôvodného obohatenie zábezpeky v sume 6 383,20 €.
10.10. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 225 492,92 € s príslušenstvom, pretože uplatnený nárok je v súlade s

§ 456 a § 457 Občianskeho zákonníka.
10.11. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcu, a jednotlivé dôvody odvolania vyhodnotil ako
nedôvodné.
10.12. Pokiaľ žalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že nepredvolal ako svedka bývalého prednostu
Mestského úradu, ktorý túto funkciu vykonával počas vzniku predmetných zmluvných vzťahov, tak

odvolací súd je názoru, že súd prvého stupňa postupoval správne, pretože vypočutie tohto svedka
nebolo potrebné, vzhľadom k tomu, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a išlo o právne posúdenie
veci.
10.13. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý namietal, že súd prvého
stupňa posúdil vec podľa hmotného práva a to Občianskeho zákonníka, keď žalobca bol názoru, že

daný prípad sa mal posudzovať podľa Obchodného zákonníka a aj odvolací súd je názoru, že vec sa
správne posudzovala podľa Občianskeho zákonníka. V konaní žalobca nepreukázal, že v čase uzavretia
predmetných zmlúv bolo zvýšenie počtu parkovacích miest v centre Trenčína verejnou potrebou. Práve
naopak z obsahu spisu vyplýva, že podzemné garáže mali slúžiť pre potreby nadzemnej časti projektu,a pre potreby S., prípadne návštevníkov B. domu C. - nie teda pre verejnosť. Pokiaľ účastníci zmluvy
mali skutočný záujem zabezpečiť v tomto objekte parkovacie miesta pre širokú verejnosť, mali v zmluve
reálne uviesť buď percentuálne, alebo konkrétne počtom parkovacích miest počet miest, ktorý bude

slúžiť verejným potrebám. Preukázateľne toto zmluvy neobsahovali, preto ak súd prvého stupňa vec
posúdil podľa Občianskeho zákonníka postupoval správne.
10.14. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadne neplatnosti zmluvy o
budúcej zmluvy č. 319/2007 podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre jej neurčitosť, a
podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 písm. a) Zákona č. 369/1990 Zbierky a § 9 ods.

2 písm. a) Zákona č. 138/1991 Zbierky, pre ich rozpor so zákonom ako aj s názorom, že uznesením
Mestského zastupiteľstva v U. č. XXX nemohlo dôjsť k dodatočnému schváleniu predaja predmetných
nehnuteľností z dôvodu, že dodatočná konvalidácia absolútne neplatného právneho úkonu nie je
možná. A aj odvolací súd je názoru, že zámena subjektu nebola zrejmou nesprávnosťou v čase prijatia
uznesenia I. zastupiteľstva č. XXX zo dňa 26.10.2006, nakoľko k vstupu žalobcu do zmluvného vzťahu
so žalovaným došlo až na základe zmlúv zo dňa 11.04.2008.

10.15. Pokiaľ sa týka zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena, tak táto zmluva nebola schválená
I., čim je zmluva č. 318/2007 zo dňa 11.04.2008 absolútne neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho
zákonníka a s rozporom s § 11 ods. 4 Zákona č. 369/1900 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom
do 12.04.2008.
10.16. Ďalej sa odvolací súd zaoberal uplatneným nárokom na náhradu škody, a to skutočnej škody v

sume761799,77€,ktoráškodapredstavovalanákladyvynaloženéžalobcomnarealizáciupredmetného
projektu a ušlého zisku za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2001 v sume 863 109,- € (mesačný ušlý
zisk 31 967,- €), ktorý predstavoval očakávaný mesačný výnos z prenájmu obchodných a kancelárskych
priestorov a parkoviska v podzemných garážach a stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že
žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku žalovaného za škodu spolu v sume 1 624 908,77 €.

Treba prisvedčiť súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, že žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti,
výšku škody (ušlého zisku), príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a
zavinenie žalovaného. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že právne úkony postihnuté absolútnou
neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu, alebo zánik práva a povinnosti. V tejto súvislosti senát
odvolacieho súdu poukazuje na § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný počínať

si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Žalobca
musel vedieť o existencii archeologického nálezu na pozemku a to z dôvodu, že už dňa 14.08.2006,
ešte pred podpisovaním zmlúv, vydal Y. na žiadosť splnomocnenca Tatra Real, a.s., záväzné stanovisko,
v ktorom bolo uvedené, že Y. územie U. v blízkosti priestoru sú evidované archeologické nálezy z
obdobia Stredoveku a je predpoklad výskytu archeologických nálezov a je pravdepodobné, že pri

zemných prácach súvisiacich s predmetnou stavbou budú zistené archeologické nálezy. Toto stanovisko
bolo potvrdené rozhodnutím I. zo dňa 13.03.2009, vyhlásením archeologického náleziska za národnú
kultúrnu pamiatku.
10.17. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, je žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, keď plnenie trpelo
neodstrániteľnou vadou - existenciou archeologického náleziska.

10.18. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10.19. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva postup a formulácia
odôvodnenia rozsudku tak, že najskôr sa reprodukujú jednotlivé vykonané dôkazy a potom sa uvedie,
čo z nich súd pokladá za zistené a preukázané. Po vykonanom dokazovaní v odôvodnení rozsudku
nasleduje posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, z ktorých

súdvychádza.Právneposúdeniemusíkonkrétnepoukázaťnaprávnypredpis,zktoréhosúdpriprávnom
posúdení vychádza.
10.20. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa vecou dôkladne zaoberal, vysporiadal sa
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci samej podstatné a
právnevýznamné,stvrdeniamižalobcuažalovanéhototožnýmistými,ktoréopätovneuviedlivodvolaní,

dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne
závery a svoje rozhodnutie náležite, podľa § 157 ods. 2 O.s.p. aj odôvodnil. Napadnutému rozsudku
niet čo vytknúť, z jeho odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje, a preto na jeho odôvodnenie v
podrobnostiach odkazuje.10.21. Odvolací súd potvrdil aj výrok o náhrade trov konania, keď súd prvého stupňa správne jej náhradu
priznal žalovanému vo výške 76 %, čo predstavuje pomer úspechu a neúspechu v konaní. Tento výrok
je v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p..

11. Nálezom sp. zn. I. ÚS 184/2015-35 zo dňa 26.08.2015 Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol:
"1. Základné právo spoločnosti Tatra Real Trade, a. s., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na

ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 16 Cob 126/2012 zo 16. septembra 2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k.
38 Cb 130/2010-823 z 20. júna 2012 v žalobe zamietajúcej časti porušené boli .
2. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16 Cob 126/2012 zo 16. septembra 2014 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 38 Cb 130/2010-823 z 20. júna 2012 v tomto rozsahu a
v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie

konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť spoločnosti Tatra Real Trade, a. s., trovy konania v sume
275,96 € na účet jej právneho zástupcu N.. C. I. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje."

12. V odôvodnení označeného Nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol:
"7.Povykonanomrozboresťažovateľomnapadnutýchrozhodnutívšeobecnýchsúdovústavnýsúdzistil,
že návrh sťažovateľa je opodstatnený. Pritom pod opodstatnenosťou ústavnej sťažnosti treba v konaní
pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy rozumieť podmienku, že napadnutými rozhodnutiami bolo
porušenézákladnéprávoaleboslobodasťažovateľavpredmetnomsúdnomkonaníavňomvynesenými

rozhodnutiami.
8.1 Ústavný súd je oprávnený preskúmať správnosť aplikácie podústavného práva a zasiahnuť do
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov za predpokladu, že (i) pri konkurencii noriem uskutočnia
nesprávny výber právnej normy (ii), pri konkurencii jej možných alternatívnych interpretácií vyberú
nesprávnu interpretačnú alternatívu a (iii) urobia svojvoľnú aplikáciu podústavného práva.

8.2 K porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj v dôsledku nerešpektovania požiadaviek
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré má zaručiť jeho transparentnosť a kontrolovateľnosť a vylúčiť
svojvôľu.
8.3 Porušenie ústavou zaručených základných práv sa všeobecný súd dopustí aj vtedy, pokiaľ
formalistickým výkladom noriem podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných

strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vo svojej právnej sfére vyvolať.
Ako sa ústavný súd vo svojej judikatúre už vyslovil, právny formalizmus všeobecných súdov a nimi
vnášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať,
lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z priority občana nad štátom, ako
je upravený v čl. 2 ods. 1 ústavy, a z princípu zmluvnej voľnosti v zmysle čl. 2 ods. 3 ústavy. Tomu

zodpovedajú tiež príkazy, ktoré zákonná úprava dáva sudcovi pri výklade zmluvných ustanovení, keď sa
jednoznačne stanoví priorita skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle (§ 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. § 266 Obchodného zákonníka). Vôľu je preto nutné posudzovať z
vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, teda následným konaním
účastníkov po podpise zmluvy.

8.4 Verejný záujem je na ústavnej rovine stotožnený so záujmom smerujúcim k všeobecnému prospechu
majetkovému alebo inému (nie individuálnemu či kolektívnemu - m. m. I. ÚS 402/08, bod 33) a mal by
byť výslovne formulovaný vo vzťahu ku konkrétne posudzovanej situácii podľa určitých hodnotových
hľadísk (napr. ekonomických, ekologických a pod.).
9.1Vnadväznostinaustanovenie§1ods.2Občianskehozákonníkakogentnáprávnanormaobsiahnutá

v § 261 vyjadruje spôsob úpravy obchodno-záväzkových vzťahov, t. j. ustanovuje podmienky, po splnení
ktorých sa obligatórne uplatní úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch ako lex specialis
k všeobecnej úprave vykonanej v Občianskom zákonníku (§ 488 a nasl. Občianskeho zákonníka).
9.2 Účastníci rozhodujúcich zmlúv jasne deklarovali inkriminovanou investičnou akciou zabezpečenie
verejných potrieb a záujmov vo vzťahu ku konkrétne budovaným parkovacím miestam pod verejným

priestranstvom, v dôsledku čoho výslovne založili obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka
na posudzovanie vzťahov medzi nimi. Tento verejný záujem nepochybne smeroval k všeobecnému
prospechu všetkých obyvateľov mesta Trenčín i jeho návštevníkov, čo vyplynulo nielen z textu
predmetných zmlúv, ale aj z výpovede bývalého primátora mesta, či z diskusie poslancov v mestskomzastupiteľstve pri ich prerokúvaní a schvaľovaní; v tomto smere argumenty všeobecných súdov (napr.
okresného súdu, že zvýšenie parkovacích miest nebolo potrebné, či krajského súdu, že "garáže mali
slúžiť pre potreby nadzemnej časti projektu a pre potreby D., prípadne návštevníkov obchodného

domu - teda nie pre verejnosť") sú vnútorne rozporné a skutočne svojvoľné, ktoré nemôže racionálne,
logicky a triezvo uvažujúci človek logicky pochopiť, lebo popierajú účel, zmysel a význam akýchkoľvek
parkovacích nehnuteľností v každom meste či obci. Na základe takejto svojvoľnej úvahy dospeli súdy
k nesprávnemu záveru, že v danej veci išlo u sťažovateľa iba o záujem súkromný, v dôsledku toho
vylučujúci použitie Obchodného zákonníka.

10.1 Vôľa účastníkov zmluvy zohráva pri jej vytváraní a interpretácii zásadnú úlohu, preto opäť nemožno
akceptovaťsvojvoľnýprávnyformalizmusokresnéhosúdu(aprobovanýkrajskýmsúdom)anímvnášané
"svojské" nároky na formuláciu zmlúv z hľadiska (ne)určitosti dohody o budúcej kúpnej zmluvy; jeho
úvaha "... že dohoda zmluvných strán o dobe, dokedy mala byť zmluva uzavretá, nie je známa, je
neurčitá a tým aj podľa § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná" nie je správna, pretože z nej jasne vyplynulo,
že "predávajúci, teda žalované mesto, do 5 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o kolaudácii stavby

sťažovateľa, pripraví návrh kúpnej zmluvy" (čl. V/5 zmluvy č. 319/2007), čím podľa názoru ústavného
súdu nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, kedy najskôr mohla byť uzavretá kúpna zmluva o prevode
zastavaných pozemkov a kedy teda mohla byť aj actio nata.
10.2 Dohoda o budúcej kúpnej zmluve či už v režime Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného
zákonníka (porovnaj § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 289 Obchodného zákonníka) musí mať

obsahové a formálne náležitosti, ktoré má mať uzatváraná kúpna zmluva. Pokiaľ ide o čas jej uzavretia,
stačí, ak je určený deň, keď zaviazaná zmluvná strana má povinnosť ju uzavrieť a druhá zmluvná strana
má právo žiadať, aby zaviazaná strana zmluvu uzavrela. Táto oprávnená osoba potom musí žiadať od
tohto dňa, v lehotách určených Občianskym zákonníkom (§ 50a ods. 2) a Obchodným zákonníkom (§
290), o uzavretie hlavnej zmluvy, a to buď pod následkom zániku práva (§ 583 Občianskeho zákonníka)

alebo jeho premlčania (§ 292 Obchodného zákonníka).
10.3 Aj z týchto súvislostí vyplýva, že výklad o neurčitosti dohody o budúcej kúpnej zmluve všeobecnými
súdmi bol svojvoľný a v danom prípade aj v rozpore s ústavným právom zakotveným v čl. 2 ods. 3 ústavy.
11.1 Záver všeobecných súdov, že následné úkony primátora boli neplatné pre rozpor so zákonom, sa
tiež musel opierať o rozumný výklad dotknutého príslušného zákonného ustanovenia. Zmyslom ochrany

legality v súkromnej sfére nie je len ochrana záujmov jednej zmluvnej strany, teda iba žalovaného mesta,
ale predovšetkým, ochrana obidvoch zmluvných strán podľa ústavnej zásady pacta sunt servanda (čl.
2 ods. 3 ústavy).
11.2 K porušeniu ústavou zaručených práv v tomto smere dochádza neprípustným, resp. formalistickým
výkladom, ktorý odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré strany takýmto

prejavom zamýšľali. Všeobecný súd preto nemôže v súdnom konaní posudzovať vec spôsobom, ktorý
nerešpektuje vôľu strán a ich zmluvnú slobodu ako základný pilier súkromného práva. Právny úkon je
potrebné vykladať s prihliadnutím na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy pripadajúcich argumentov.
11.3 Tým druhým princípom je potom aj zásadná ochrana tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou
v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, sa nesmie ex

post dovolávať chýb jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony
druhej zmluvnej strany je základným predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru
preto treba pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho života, ktorá si tiež zasluhuje ochranu zo
strany všeobecných súdov, pretože je výrazom princípu právnej istoty, ktorý predstavuje jeden z pilierov
materiálneho, t. j. hodnotovo chápaného právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy.

11.4 Práva a povinnosti vyplývajúce z vecných zmlúv - dohody o budúcej kúpnej zmluve a dohody o
zriadení vecného bremena - sú obsahom vecnoprávnych, a nie záväzkoprávnych vzťahov a účinkov,
ako to opätovne svojvoľne posúdili všeobecné súdy (postúpenie pohľadávky či prevzatie dlhu a pod.).
11.5 Podľa názoru ústavného súdu primátor mesta mohol platne podpísať "opravené" vecnoprávne
zmluvy,prektorémalsplnomocnenievoformeplatnéhorozhodnutiamestskéhozastupiteľstvaozriadení

vecného bremena a uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pretože nevybočil z intencií takto
prejavenejvôlemestskýmzastupiteľstvom;navyše,tútomožnosťaprobovaliajpôvodníúčastnícizmluvy
v bode V/6b predmetnej zmluvy.
12.1 Porušením práva na spravodlivý proces je aj situácia, keď všeobecné súdy nesprávne aplikujú
kogentnú právnu normu či už podľa Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného zákonníka; takú

povahu majú aj ustanovenia o bezdôvodnom obohatení.
12.2 Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka - ktoré sa použije aj na obchodné záväzkové vzťahy
- vyjadruje všeobecnú povinnosť účastníkov neplatnej (zrušenej) zmluvy vrátiť si všetko, čo dostali; ide
teda o vzájomnú (synalagmatickú) povinnosť. Z uvedeného tak vyplýva záver, že citované ustanovenie§ 457 Občianskeho zákonníka dopadá (vzťahuje sa) na všetky tie situácie, kde obidve strany fakticky
plnili. Toto ustanovenie zakladá totiž vzájomnú viazanosť práv a povinností obidvoch zmluvných strán v
zmysle § 560 Občianskeho zákonníka, keď povinnosť každej zo strán vrátiť prijaté plnenie je vzájomne

viazaná na právo od druhej stany plnenie požadovať.
12.3 Pokiaľ pred uzavretím zmluvy (tu konečnej ? kúpnej zmluvy) poskytne jedna strana niečo, čo má byť
predmetom jej budúceho záväzku zo zmluvy (preddavok alebo zábezpeka na kúpnu cenu), je stanovená
vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie poskytnuté medzi účastníkmi pred uzavretím
konečnej zmluvy, z ktorej má záväzok na plnenie najskôr vzniknúť, považuje za zálohu, t. j. za splátku

na dohodnuté budúce plnenie. Pokiaľ nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, má ten, kto zálohu poskytol,
právo na jej vrátenie, inak by sa druhá strana bezdôvodne obohatila, lebo právny dôvod, na základe
ktorého bola záloha na kúpnu zmluvu prijatá, odpadol.
12.4 Lehoty na vrátenie tohto plnenia sa odvíjajú nie od jeho poskytnutia - ako to chybne aplikovali
všeobecné súdy - ale od okamihu vzniku zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia, t. j. od
času, kedy právny dôvod plnenia dodatočne odpadol, v danom prípade v dôsledku zistenej nemožnosti

zrealizovať predmetnú stavbu, alebo odstúpením od zmlúv, či ich vypovedaním.
12.5 Navyše, podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že ak sú účastníci neplatnej alebo
zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku
premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Zákon tu vylučuje vznik
neprípustnej nevyváženosti, ktorá by mohla vzniknúť typicky pri kúpnej zmluve, ktorá sa potom

nezrealizovala tak, ako sa to stalo aj v posudzovanom prípade.
12.6 Vychádzajúc z uvedených úvah, sú potom závery všeobecných súdov o premlčaní zábezpeky na
kúpnu zmluvu (cenu) v sume 23 136,14 € chybné a zasahujú tak aj do ústavnej ochrany vlastníckeho
práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.
13.1 Ústavný súd dlhodobo zastáva názor, že jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú

súčasť práva na spravodlivý proces, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom
sa musia vysporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim
miere ich závažnosti. Pokiaľ si súdy túto zákonnú povinnosť nesplnia, a to jednak tým, že sa
zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberali vôbec, alebo sa s nimi vysporiadali
nedostatočnýmspôsobom(povrchnečivšeobecnealebosúhrnne-akosatostalovprejednávanejveci),

založili tým nepreskúmateľnosť nimi vydaných rozhodnutí. Takýto postup nemožno akceptovať preto,
lebo by znamenal otvorenie cesty k potenciálnej ľubovôli v rozhodovaní, a znamenal by tak porušenie
ústavného zákazu výkonu ľubovôle súdmi (čl. 2 ods. 2 ústavy).
13.2 Ústavný súd zastáva názor, že ak sťažovateľ opieral v žalobe svoj nárok na náhradu škody
aj o neplatnosť právneho úkonu a túto situáciu aprobuje platné právo - Občiansky zákonník v § 42

a Obchodný zákonník v § 268 v spojení s § 373 a nasl. ? bolo na všeobecných súdoch, aby sa
s týmto názorom sťažovateľa v odôvodnení svojich rozhodnutí dôsledne vysporiadali. Pokiaľ však
všeobecné súdy tieto námietky do napadnutých rozhodnutí nijako nepremietli, nemožno považovať ich
záver o neodôvodnenosti nároku na náhradu škody iba podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za
komplexný, a teda za ústavne súladný.

13.3 Navyše, ak súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení umožňujúcich
podradiť uplatnený nárok pod inú hmotnoprávnu normu, než ako ju uvádzal žalobca - tu napr.
zhodnotenie nehnuteľnosti mesta vnesenými investíciami sťažovateľa - je povinnosťou súdu posúdiť
dôvodnosť nároku podľa všetkých do úvahy prichádzajúcich hmotnoprávnych ustanovení v zmysle
zásady "iura novit curia".

14. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosti sťažovateľa vyhovel, napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie. Urobil tak v záujme racionality a efektivity, ale najmä časovej súvislosti, aby sa
sťažovateľovi dostalo súdnej ochrany v primeranej dobe, pretože po kasačnom náleze ústavného súdu
iba vo vzťahu k rozsudku krajského súdu by musel tiež zrušiť rozsudok okresného súdu z dôvodov jeho

nepreskúmateľnosti, či dokonca zmätočnosti, čo je pri jeho rozsahu (61 strán) skutočne raritou; podobne
vyznel aj postup odvolacieho súdu, ktorý na troch pojednávaniach iba čítal tento rozsudok (to mal urobiť
v rámci prípravy pojednávania), a potom vyniesol potvrdzujúci rozsudok.
15. Ústavný súd sťažovateľovi priznal aj náhradu trov v konaní pred týmto súdom, ktorú mu vyplatí
krajský súd v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, pretože tento bol hlavnou mierou

zodpovedný za doterajší zmätočný priebeh konania pred všeobecnými súdmi.
16. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel, lebo ďalšie námietky môže sťažovateľ uplatňovať v konaní
pred okresným súdom, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie.
17. Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko sudca C.."13. Odlišné stanovisko sudcu C. H. vo veci sp. zn. I. ÚS 184/2015:
"1. V súlade s § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov pripájam odlišné stanovisko k rozhodnutiu (výroku i odôvodneniu) Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len "ústavný súd") vo veci sp. zn. I. ÚS 184/2015, ktorým boli väčšinou senátu I. ÚS po
zistení porušení sťažovateľkou označených práv (bod 1 výroku) zrušené napadnuté rozsudky Krajského
súdu v Trenčíne (ďalej len "krajský súd") a Okresného súdu Trenčín (ďalej len "okresný súd") a vec bola

vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku).
2. Nemyslím si, že z pohľadu okresným súdom a krajským súdom prezentovaných odôvodnení ich
rozhodnutí v danej veci nie sú tieto nekritizovateľné z hľadiska ich presvedčivosti, resp. bezrozpornosti.
V podobných prípadoch však ústavný súd býva zväčša zdržanlivý či sebaobmedzujúci, ak celkový
výsledok nie je extrémne protiprávny alebo nespravodlivý, o takýto prípad - podľa môjho názoru - ide
aj v tejto veci.

3. Ústavnému súdu nesvedčí pozícia, keď bez toho, aby na ústnom pojednávaní zopakoval, vykonal,
resp. doplnil dokazovanie (spis okresného súdu má rozsah cca 850 strán, pozn.), kabinetným -
od stola - spôsobom "prehodnotil" skutkový stav zistený a vyhodnotený všeobecnými súdmi, napr.
v súvislosti s otázkou, či sporný zmluvný vzťah medzi účastníkmi súdneho sporu (sťažovateľka a
mesto Trenčín) mal charakter občianskoprávny alebo obchodnoprávny. V tejto súvislosti sa žiada

predovšetkým uviesť, že v priebehu už prebiehajúceho súdneho konania obaja účastníci argumentačne
skôr "prispôsobovali" odpoveď na túto otázku podľa toho, čo bolo pre nich vecne výhodnejšie [napr.
(ne)dohoda o parkovacích miestach a verejný záujem alebo zodpovednosť postavená na zavinení
(Občiansky zákonník), resp. objektívna zodpovednosť (Obchodný zákonník), alebo rôzne premlčacie
lehoty]. Toto právne manévrovanie však podľa môjho názoru nemožno stotožniť so skutočnou vôľou

účastníkov, ako o nej hovorí ústavný súd v bodoch 8.3, 9.2, alebo 10.1 odôvodnenia, preto formálny
prejav (bod 4), z ktorého vychádzali aj všeobecné súdy (zohľadniac celkový skutkový priebeh a
argumentáciu nielen sťažovateľky, ale tiež žalovaného mesta Trenčín), nie je ani arbitrárny, ani zjavne
neodôvodnený.
4. Z obsahu samotných zmlúv č. 318/2007 a č. 319/2007 o zriadení vecného bremena a o uzatvorení

budúcej kúpnej zmluvy z 11. apríla 2008 vyplýva, že tieto boli uzavreté podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, chápaného k Obchodnému zákonníku, nielen ako subsidiárnej právnej normy (§ 151n),
ale aj normy určujúcej (§ 50a). Sťažovateľka (jej právny predchodca) bola pri uzatváraní týchto zmlúv
nepochybne stranou právne kvalifikovanou (ako protipól strany slabej, prípadne zavedenej).
5. Ústavný súd v bode 9.2 odôvodnenia napr. uvádza, že verejný záujem investičnej akcie sťažovateľky

(jej právneho predchodcu) vyplynul tiež z výpovede bývalého primátora mesta, hoci tento vo svojej
výpoveditvrdí,žeinvestíciažalobcubolazostranymestachápanávprvomradeakosúkromnáinvestícia
(č. l. 705 spisového materiálu)."

14. Na základe označeného nálezu súd pokračoval v konaní v časti:

a) o zaplatenie sumy 6 383,20 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.05.2009 do zaplatenia a s
3,982% ročným úrokom zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2009 do zaplatenia titulom vrátenia uhradených
finančných prostriedkov podľa zmluvy č. 318/2007;
b) o zaplatenie sumy 23 136,16 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 30.12.2009 do zaplatenia titulom
vrátenia preddavku na kúpnu cenu v zmysle zmluvy č. 319/2007;

c) o náhradu škody v sume 34 892,12 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 30.12.2009 do zaplatenia
titulom náhrady ušlého zisku ku dňu 30.04.2010;
d) o náhradu skutočnej škody v sume 761 799,77 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 721
962,02 € od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 39 837,75 € od 20.01.2012 do zaplatenia;
e) o náhradu škody v sume 863 109,- € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 223 769,- € od

30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 639 340,- € od 20.01.2012 do zaplatenia.

15. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu v časti:
a) o zaplatenie sumy 6 383,20 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 21.05.2009 do zaplatenia a s
3,982% ročným úrokom zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2009 do zaplatenia titulom vrátenia uhradených

finančných prostriedkov podľa zmluvy č. 318/2007;
b) o zaplatenie sumy 23 136,16 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 30.12.2009 do zaplatenia titulom
vrátenia preddavku na kúpnu cenu v zmysle zmluvy č. 319/2007;c) o náhradu škody v sume 34 892,12 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 30.12.2009 do zaplatenia
titulom náhrady ušlého zisku ku dňu 30.04.2010;
nevyžadovalo ďalšie dokazovania a aj v intenciách predmetného nálezu ústavného súdu sa stalo

nesporným,OkresnýsúdTrenčínvtejtočastisporurozhodolvzmysle§213CSPčiastočnýmrozsudkom
č.k. 38Cb/130/2010-1114 zo dňa 10.11.2016, ktorým žalobe v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel.

16. Proti označenému čiastočnému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom č.k. 16Cob/22/2017-1303 zo dňa 13.06.2018 predmetný čiastočný rozsudok potvrdil.

17. V časti konania o náhradu škody v sume 1 624 908,70 € s prísl. za obdobie od 01.10.2009
do 31.12.2011 Okresný súd Trenčín rozhodol medzitýmnym rozsudkom č.k. 38Cb/130/2010-1154 zo
dňa 10.11.2016 tak, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody za obdobie od 01.10.2009
do 31.12.2011, titulom náhrady skutočnej škody a ušlého zisku, je čo do právneho základu celkom
opodstatnený. Proti označenému medzitýmnemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 16Cob/23/2017-1318 zo dňa 13.06.2018 predmetný medzitýmny
rozsudok potvrdil.

18. Proti právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/22/2017-1303 zo dňa
13.06.2018 a č.k. 16Cob/23/2017-1318 zo dňa 13.06.2018 podal v zákonnej lehote žalovaný dovolanie.

19.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Obdo/6/2020, 4Obdo/7/2020 zo dňa
29.05.2020 rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/22/2017-1303 a č. k. 16Cob/23/2017-1318,
obidva zo dňa 13. 06. 2018, ako aj rozsudky Okresného súdu Trenčín č. k. 38Cb/130/2010-1114 a č. k.
38Cb/130/2010-1154, obidva zo dňa 10. 11. 2016, zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trenčín na ďalšie

konanie.
19.2. Podľa odôvodnenia uvedeného uznesenia, žalovaný v predmetnej veci vyvodzoval prípustnosť
podaných dovolaní z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., namietajúc nesprávne právne posúdenie
právnej otázky týkajúcej sa platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena č. 318/2007
a zmluvy o budúcej zmluve č. 319/2007 odvolacím súdom, zároveň jeho posúdenie charakteru právneho

vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, tvrdiac, že odvolací súd tým, že vo svojich rozhodnutiach z 13.
06. 2018 sa pri posudzovaní predmetných otázok odchýlil od svojich právoplatne prijatých záverov v
predchádzajúcom rozhodnutí č. k. 16Cob/126/2012-1005 zo dňa 16. 09. 2014, nerešpektoval princíp
prejudiciality a konal tak v rozpore so zásadou právnej istoty deklarovanej v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
Tvrdil, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, poukazujúc na

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/44/2010 z 31. 01. 2012 a 1Cdo/133/2009 zo dňa 29. 10.
2010).
19.3. Z obsahu dovolaní žalovaného je tak zrejmé, že zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzil
právnuotázku,ktorájeprávnevýznamnázhľadiskaustanovenia§421ods.1písm.a/C.s.p.,označiltiež
rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce právny názor, od ktorého sa odvolací súd odklonil a zároveň

uviedol, ako mala byť táto otázka riešená správne. Podané dovolania teda dostatočne vysvetľujú, z čoho
dovolateľ vyvodzuje ich prípustnosť (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.). Dovolací súd preto po ustálení, že
dovolania žalovaného sú prípustné, pristúpil ku skúmaniu, či tieto sú aj dôvodné.
19.4. Dovolací súd z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 38Cb/130/2010-823 zo dňa
20. 06. 2012, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/126/2012-1005 zo dňa 16.

09.2014,právoplatnýdňom03.11.2014,zistil,žekonajúciprvoinštančnýsúdporozsiahlomzdôvodnení
relevantných skutkových zistení skonštatoval, že zmluva č. 318/2007 o zriadení vecného bremena,
uzatvorená medzi účastníkmi konania (sporovými stranami) dňa 11. 04. 2008, je absolútne neplatná
v zmysle § 39 OZ pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 11 ods. 4 písm. a/ zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12. 06. 2008. Rovnako vyslovil absolútnu

neplatnosť zmluvy č. 319/2007, uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 11. 04. 2008 o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy, v zmysle § 37 ods. 1 OZ a ustálil občianskoprávny režim záväzkových vzťahov
účastníkov konania.
19.5. V ďalšom konaní, nasledujúcom po vydaní nálezu Ústavného súdu č. k. I. ÚS 184/2015-35 zo
dňa 26. 08. 2015, súd prvej inštancie v rozsudkoch č. k. 38Cb/130/2010-1114 (čiastočný rozsudok) a

č. k. 38Cb/130/2010-1154 (medzitýmny rozsudok), obidve zo dňa 10. 11. 2016, potvrdené rozsudkami
KrajskéhosúduvTrenčíneakoodvolaciehosúduč.k.16Cob/22/2017-1303ač.k.16Cob/23/2017-1318,
obidve zo dňa 13. 06. 2018, posúdil vyššie označené dve zmluvy zo dňa 11.04.2008, s ohľadom na
ich náležitosti ako platné, súčasne zmluvné vzťahy strán sporu podľa Obchodného zákonníka, keďžeako účastníci rozhodujúcich zmlúv jasne deklarovali inkriminovanou investičnou akciou zabezpečenie
verejných potrieb.
19.6. V danom prípade bolo posúdenie platnosti, resp. neplatnosti vyššie označených zmlúv, ako aj

právneho vzťahu medzi stranami sporu, tzv. prejudiciálnou (predbežnou otázkou), ktorou je taká právna
otázka, ktorá sama osebe nie je predmetom daného konania, ale od jej vyriešenia závisí rozhodnutie
súdu vo veci samej.
19.7. Dovolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010 zo
dňa 31. 01. 2012, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky

č. 3/2013 pod číslom 40 (R 40/2013), ktorého právna veta znie: "Pokiaľ už bola v občianskoprávnom
konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní,
v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením". Najvyšší súd v
predmetnom rozhodnutí vyslovil, "Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už
bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne
skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z

toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a
akékoľvek jej "nové" právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné.
Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 159 ods. 2 O.s.p.
(teraz § § 258 C.s.p. - pozn. dovolacieho súdu). Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje
(nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s

prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore
s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená
zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti".

19.8. Rovnako v ďalšom svojom (skoršom) rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 133/2009 zo dňa 29.04.2010 (na
ktoré odkazuje vyššie označené rozhodnutia NS SR), najvyšší súd uviedol, že "Prejudicialitu možno vo
všeobecnosti(vjejpodstate)chápaťajakokauzálnyvzťahmedzidvomisubjektívnymiprávami,zktorých
jedno je podmienené druhým. Svoje miesto nachádza predovšetkým v prípadoch, kedy právoplatným
rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší spor: od jej posúdenia závisí

rozhodnutie v tejto ďalšej veci (porovnaj napr. H. S., Právní moc civilních soudních rozhodnutí, Praha
2008, str. 62 a nasl.). Jej vznik predpokladá, že určitý právny vzťah sa stal predmetom procesu, pričom
právny vzťah, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, musí súd pri rozhodovaní o inej veci (právnom
vzťahu) posudzovať len tak, ako sa stalo v právoplatnom rozhodnutí. Pri tomto objektívne existujúcom
vzťahu - pozitívnoprávnej stránke prejudiciality - skúmajú sa jeho dôsledky (najmä to, kedy a do akej

miery je súd viazaný právoplatným rozhodnutím o predbežnej otázke, kedy a v akom rozsahu a s akými
účinkami si môže súd predbežnú otázku, ktorá doposiaľ nebola právoplatným rozhodnutím vyriešená,
sám posúdiť, aký je postup v prípadoch, keď si takúto otázku sám vyriešiť nesmie)".
19.9. Citované judikatórne závery sú plne aplikovateľné aj v rozhodovanej veci.
19.10. Je nepochybné, že Okresný súd Trenčín spolu s Krajským súdom v Trenčíne v ďalšom konaní (po

vrátení veci z Ústavného súdu SR), postupovali v intenciách záverov ústavného súdu prijatých v jeho
náleze č. k. I. ÚS 184/2015-35 zo dňa 26. 08. 2015. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na význam
princípu právnej istoty, zakotvený v čl. 2 ods. 2 C.s.p., ktorý je definovaný ako stav, v ktorom každý môže
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
19.11. Konštantná judikatúra ústavného súdu vychádza zo zásady minimalizácie zásahov do právomoci
iných orgánov verejnej moci a vo vzťahu k preskúmavaniu rozhodnutí všeobecných súdov stabilne
judikuje, že skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany
ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a tak z ústavného hľadiska neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody /napr. III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06 /.
19.12. Dovolací súd nespochybňuje nepopierateľný význam Ústavného súdu SR, ktorý pri súčasnom
nastavení súdnej moci a judikatúry európskych ústavných súdov, medzi najvyššie súdne autority
bezpochyby patrí. Faktom však tiež je, že pri súčasnom nastavení novej procesnej úpravy v novom

civilnom procesnom kódexe, účinnom od 1. júla 2016, je pre rozhodovaciu činnosť súdov nižších
inštancií (a s poukazom na ust. § 421 ods. 1 C.s.p., obzvlášť pre odvolacie súdy), osobitne významná
rozhodovacia prax dovolacieho súdu, vo vzťahu ku ktorej občianskoprávne kolégium NS SR dňa 10.
10. 2018 prijalo ako judikát rozhodnutie sp. zn. 6Cdo/29/2017 zo dňa 24. 01. 2018 (pod č. R 71/2018),právna veta ktorého znie: "Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1
Civilného sporového poriadku treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou
judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí

a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy
o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV. vydaných D. v
rokoch 1974, 1980 a 1986."
19.13. S poukazom na vyššie uvedené, pod pojem ustálenej súdnej praxe nemožno zahrnúť rozhodnutia

ústavnýchsúdov,takSlovenskej,akoaniČeskejrepubliky.PretopreKrajskýsúdvTrenčíneakoodvolací
súd mali byť pri posudzovaní otázky prejudiacility a v nadväznosti na ňu otázky platnosti či neplatnosti
zmlúv uzavretých medzi stranami sporu dňa 11.04.2008, ako aj voľby právneho režimu ich právneho
vzťahu, rozhodujúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako tej najvyššej súdnej autority, vo vzťahu
ku ktorej zákonodarca zakotvil povinnosť dbať o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a
prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov

a zverejňuje právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
19.14. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že pokiaľ Krajský súd v Trenčíne
ako odvolací súd nezohľadnil zásadu a účinky prejudiacility a z už právoplatne vyriešenej predbežnej

otázky medzi žalobcom a žalovaným ohľadom neplatnosti zmlúv a právneho režimu ich vzťahu
nevychádzal, potom žalovaný opodstatnene namietal, že odvolací súd sa pri riešení predmetných
právnych otázok odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a zároveň dôvodne
namietal nesprávne právne posúdenie uskutočnené súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd preto považuje
dovolanie žalovaného nielen za prípustné, ale aj za dôvodné a preto najvyšší súd žalovaným napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.).
19.15. Keďže dôvody, pre ktoré boli zrušené rozsudky odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudky
súdu prvej inštancie a v prípade zrušenia výlučne rozsudkov odvolacieho súdu by bol odvolací súd
povinný rozsudky súdu prvej inštancie zrušiť, dovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti
a rýchlosti konania (čl. 17 Základných princípov C.s.p.) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť

iba zrušením rozhodnutí odvolacieho súdu. Dovolací súd preto zrušil aj rozsudky súdu prvej inštancie
konania (§ 449 ods. 2 C.s.p.) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 450 C.s.p.).
19.16. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie ako aj odvolací súd) viazané
právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 C.s.p.).

19.17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o trovách pôvodného konania a
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).

20. Súd vykonal dokazovanie výsluchom predsedu predstavenstva žalobcu V.. V. B., podpredsedu
predstavenstva žalobcu M. S., svedka V.. H. X., oboznámením sa so žalobou, zmluvou č. 143/2007

o zriadení vecného bremena zo dňa 04.09.2007, výpisom z uznesenia č. 827 bod B/ zo zasadnutia
I. konaného dňa 26.10.2006, vyhotoveným dňa 06.08.2007, zmluvou č. 144/2007 o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.2007, výpisom z uznesenia č. 827 bod C/ zo zasadnutia I.
konaného dňa 26.10.2006, vyhotoveným dňa 06.08.2007, zmluvou č. 318/2007 o zriadení vecného
bremena zo dňa 11.04.2008, výpisom uznesenia č. 827 bod B/ zo zasadnutia I. konaného dňa

26.10.2006, vyhotoveným 02.05.2008, zmluvou č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo
dňa 11.04.2008, výpisom uznesenia č. 827 bod C/ zo zasadnutia I.e konaného dňa 26.10.2006,
vyhotoveným 02.05.2008, Oznámením o prerokovaní a schválení predaja pozemku a upozornením
na zaplatenie finančnej zábezpeky zo dňa 15.10.2008, rozhodnutím I. kultúry SR číslo: MK-XXXX/
XXXX-XX/XXXX zo dňa 13.03.2009, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2008, vrátane

podacieho lístka, tabuľkou č. 1 - Vyjadrenia Tatra Real Trade, a.s., tabuľkou č. 2 - Vyjadrenia Tatra
Real Trade, a.s., tabuľkou č. 3 - K vedomosti Tatra Real Trade, a.s. o možnosti nálezu archeologických
artefaktov, geometrickým plánom č. XX/XXXX, Oznámením o začatí stavby "Podzemná parkovacia
garáž - U. centrum" zo dňa 14.08.2008, zápisnicou z XX. zasadnutia I. zastupiteľstva v U. konaného
dňa XX.XX.XXXX, žiadosťou o zmenu uznesenia mestského zastupiteľstva od TATRA REAL, a.s. zo

dňa 19.11.2007, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 07.03.2011, návrhom na zmenu žaloby
zo dňa 20.01.2012, Záväzným stanoviskom Y. pamiatkového úradu U. číslo spisu TN-XX/XXX-XXX/
Nip o vykonaní archeologického prieskumu zo dňa 14.08.2006, odvolaním žalobcu zo dňa 30.07.2010
proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 08.07.2010, odvolaním žalobcuzo dňa 31.03.2010 proti rozhodnutiu o zvláštnom užívaní pozemných komunikácií zo dňa 16.03.2010,
oznámením žalobcu zo dňa 04.05.2009 o rozhodnutí nepokračovať v zámere, Zrušením zmluvy č.
318/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 30.04.2009, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.05.2010

k rozhodnutiu o prerušení stavebného konania a výzve na doplnenie žiadosti, podnetom žalobcu
na začatie konania podľa § 127 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov zo dňa 10.08.2010, Dohodou o úhrade platieb
uskutočnených zo Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena zo dňa
10.12.2008, geodetickou dokumentáciou polohového a výškového zamerania stavebnej jamy pri S. Z.

rozkladom zo dňa 06.03.2009, podaným žalovaným, proti rozhodnutiu č. MK-1597/2009-51/3539 zo
dňa 13.03.2009 vo veci vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky, písomným stanoviskom žalovaného k
žiadosti žalobcu zo dňa 23.09.2008, záznamom z pracovného rokovania konaného dňa 03.02.2009,
vyjadrením žalovaného zo dňa 19.08.2010 k odvolaniu stavebníka - žalobcu proti rozhodnutiu č. SpSÚ
1293/2009-007/Ga výpismi z bankového účtu žalovaného, opravou uznesenia č. 827 zo zasadnutia
MsZ v Trenčíne, konaného dňa 26.10.2007 (ÚMM-2007/P/60669/106691) zo dňa 27.11.2007, Postupom

žalovaného pri oprave chýb v uzneseniach I., účinným od 23.08.2007, súpismi nákladov žalobcu na
projekt "J. Trenčín" za rok 2006, 2007, 2008 a 2009, zoznamami faktúr, doplnením zoznamu faktúr,
výpismi z účtov žalovaného, faktúrami č. 10/2010 zo dňa 24.06.2010, č. 10/2009 zo dňa 02.12.2009,
č. 1/2010 zo dňa 01.02.2010, č. 6/2010 zo dňa 01.06.2010, č. 10/2010 zo dňa 01.08.2010, č. 14/2010
zo dňa 02.11.2010, č. 16/2010 zo dňa 02.12.2010, č. 18/2010 zo dňa 04.01.2010, č. 04610 zo dňa

06.05.2010, č. 05610 zo dňa 04.06.2010, č. 07310 zo dňa 05.07.2010, č. 08010 zo dňa 31.07.2010, č.
10710 zo dňa 09.09.2010, č. 11710 zo dňa 01.10.2010, č. 14610 zo dňa 05.11.2010, č. 16310 zo dňa
30.11.2010,č.17410zodňa09.12.2010,č.166zodňa10.11.2010,č.172zodňa25.11.2010,č.4712010
zo dňa 21.12.2010, č. 140680310 zo dňa 12.03.2010, č. 290030 zo dňa 01.07.2009, č. 290052 zo dňa
14.12.2009, č. 210037 zo dňa 12.07.2010, č. 210077 zo dňa 01.12.2010, č. 290164 zo dňa 01.07.2009,

č. 2900226 zo dňa 02.10.2009, č. 290368 zo dňa 31.12.2009, č. 210118 zo dňa 01.04.2010, č. 210275
zo dňa 30.12.2010, č. 290163 zo dňa 01.07.2009, č. 290244 zo dňa 02.10.2009, č. 290232 zo dňa
02.10.2009, č. 290277 zo dňa 03.11.2009, č. 290319 zo dňa 01.12.2009, č. 290337 zo dňa 31.12.2009,
č. 210027 zo dňa 01.02.2010, č. 210066 zo dňa 01.03.2010, č. 210993 zo dňa 01.04.2010, č. 210276
zo dňa 30.12.2010, č. 20101040 zo dňa 14.04.2010, č. 63/2009 zo dňa 15.05.2009, č. 137/2009 zo

dňa 16.11.2009, č. 147/2009 zo dňa 08.12.2009, č. 24/2010 zo dňa 31.01.2010, č. 009/2010 zo dňa
08.01.2010,č.35/2010zodňa15.03.2010,č.51/2010zodňa14.04.2010,č.63/2010zodňa14.05.2010,
č. 73/2010 zo dňa 15.06.2010, č. 84/2010 zo dňa 08.07.2010, č. 98/2010 zo dňa 09.08.2010, č. č.
112/2010 zo dňa 09.09.2010, č. 122/2010 zo dňa 07.10.2010, č. 135/2010 zo dňa 05.11.2010, č. 14/07
zo dňa 05.04.2007, č. 26/07 zo dňa 12.06.2007, č. 31/07 zo dňa 02.07.2007, č. 30/07 zo dňa 02.07.2007,

č. 30/07 zo dňa 02.07.2007, č. 46/07 zo dňa 03.09.2007, č. 57/07 zo dňa 26.09.2007, č. 62/07 zo dňa
16.10.2007,č.144/2008zodňa24.11.2008,č.157/08zodňa22.12.2008,č.16/2008zodňa30.09.2008,
č. 19/2008 zo dňa 02.11.2008, č. 20/2008 zo dňa 02.12.2008, č. 22/2008 zo dňa 29.12.2008, č. 10/2009
zo dňa 02.12.2009, č. 22208 zo dňa 14.10.2008, č. 20080818 zo dňa 23.10.2008, č. FV0800033 zo dňa
05.11.2008, č. 23208 zo dňa 10.11.2008, č. 23308 zo dňa 10.11.2008, č. 25908 zo dňa 10.12.2008, č.

26508 zo dňa 16.12.2008, č. 26408 zo dňa 16.12.2008, č. 03709 zo dňa 12.03.2009, č. OF3-1090400 zo
dňa 15.02.2009, č. 05209 zo dňa 08.05.2009, č. 10009 zo dňa 08.07.2009, č. 13309 zo dňa 07.08.2009,
č. 14309 zo dňa 07.09.2009, č. 17049 zo dňa 19.10.2009, č. 20109 zo dňa 27.11.2009, č. 23009 zo dňa
31.12.2009, č. 1035/09 zo dňa 10.03.2009, č. 8600107111 zo dňa 08.10.2008, č. 7101419549 zo dňa
29.12.2008, č. 7130358847 zo dňa 11.02.2009, č. 7130365974 zo dňa 02.03.2009, č. 7110703382 zo

dňa24.02.2009,č.7110716934zodňa01.04.2009,č.7170222547zodňa29.04.2009,č.7120515922zo
dňa 14.05.2009, č. FV12006119 zo dňa 01.12.2006, č. FV1200776 zo dňa 11.07.2007, č. FV 12008115
zo dňa 27.10.2008, č. 2006/62 zo dňa 04.12.2006, č. EC2708-06 zo dňa 19.12.2006, č. EC16-07 zo
dňa 31.01.2007, č. 20440307 zo dňa 19.03.2007, č. 24801208 zo dňa 12.12.2008, č. 17/2008 zo dňa
30.09.2008, č. 200875 zo dňa 23.09.2008, č. 9000060921 zo dňa 17.09.2008, č. 22990908 zo dňa

05.09.2008, č. 290034 zo dňa 27.02.2009, č. 16/09 zo dňa 03.02.2009, č. 290085 zo dňa 01.04.2009,
č. 290084 zo dňa 01.04.2009, č. 280384 zo dňa 31.12.2008, č. 280383zo dňa 31.12.2008, č. 280287
zo dňa 01.10.2008, č. 280286 zo dňa 01.10.2008, č. 280187 zo dňa 01.07.2008, č. 280186 zo dňa
01.07.208, č. 280078 zo dňa 02.04.2008, č. 280077 zo dňa 02.04.2008, č. 270412 zo dňa 31.12.2007,
č. 270411 zo dňa 31.12.2007, č. 270294 zo dňa 02.10.2007, č. 270293 zo dňa 02.10.2007, č. 270192

zo dňa 02.07.2007, č. 270191 zo dňa 02.07.2007, č. 270101 zo dňa 02.04.2007, č. č. 270100 zo dňa
02.04.2007, č. 260399 zo dňa 31.12.2006, č. 260398 zo dňa 31.12.2006, č. 260250 zo dňa 02.10.2006,
č. 260249 zo dňa 02.10.2006, č. 260165 zo dňa 03.07.2006, č. 260164 zo dňa 03.07.2006, č. 260046
zo dňa 31.03.2006, č. 260046 zo dňa 31.03.2006, č. 05/2008 zo dňa 05.08.2008, č. 181038 zo dňa09.09.2008, č. 8111030407 zo dňa 08.10.2008, č. 181542 zo dňa 27.10.2008, č. 270/2/363/2008 zo
dňa 22.10.2008, č. 2008842 zo dňa 22.10.2008, č. 285/2/380/2008 zo dňa 29.10.2008, č. 28Fo13133
zo dňa 06.11.2008, č. 89000054 zo dňa 12.11.2008, č. 2820024 zo dňa 06.11.2008, č. 891209679

zo dňa 14.11.2008, č. 2850004 zo dňa 14.11.2008, č. 1112008 zo dňa 21.11.2008, č. 8111030509
zo dňa 24.11.2008, č. 080017 zo dňa 24.11.2008, č. 2850005 zo dňa 28.11.2008, č. 89000076 zo
dňa 01.12.2008, č. 89000076 zo dňa 01.12.2008, č. 8111030557 zo dňa 15.12.2008, č. 9111030013
zo dňa 26.01.2009, č. 200297/2009 zo dňa 09.01.2009, č. č. 2950001 zo dňa 08.01.2009, č.
09002 zo dňa 01.01.2009, č. 89000172 zo dňa 13.01.2008, č. 200902/2009 zo dňa 04.02.2009, č.

89000227 zo dňa 05.02.2009, 201334/2009 zo dňa 03.03.2009, č. 89000287 zo dňa 05.03.2009, č.
89000361 zo ňa 06.04.2009, súpismi prác, odovzdávacími protokolmi, súpismi odpracovaných hodín,
objednávkami, cenovými ponukami, pokladničnými dokladmi, vyúčtovaním hotovostných výdavkov,
vyúčtovaním odmeny za znalecký posudok, listom I. zo dňa 18.11.2008, výpisom z LV č. X k. ú. Trenčín,
stanoviskom MK SR č. MK-XXX/XXXX-XX/XXXXX zo dňa 07.12.2011, fotokópiami katastrálnej mapy,
geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 22.06.2007, vyhotoveným I.. U. I., uznesením č. 343 k návrhu

na zmenu uznesenia MsZ č. 827 bod C/ zo dňa 26.10.2006, listom žalovaného zo dňa 17.03.2008, listom
žalobcu zo dňa 25.03.2008, vrátane doručenky, listom stavebného denníka č. XXXXXXX, návrhom na
vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností zo dňa 27.05.2008, predžalobnou výzvou zo dňa
23.12.2009, písomnými vyjadreniami žalobcu zo dňa 07.10.2011, 20.01.2012, 18.05.2012, 31.05.2017,
05.06.2018, 12.06.2018, 03.12.2018, 06.12.2018, 26.12.2018, písomnými vyjadreniami žalovaného

zo dňa 02.02.2012, 30.03.2011, 20.10.2016, 26.12.2018, 22.02.2019, odvolaním žalovaného proti
uzneseniu zo dňa 01.03.2012, žiadosťou žalovaného o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa
01.03.2012, výpisom žalobcu z obch. registra, odvolanie žalobcu zo dňa 16.07.2012 proti rozsudku,
odvolaním žalovaného zo dňa 16.07.2012 proti rozsudku, rozsudkami Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
35 Odo 386/2004 zo dňa 23.07.2005, sp. zn. 33 Odo 459/2001 zo dňa 26.09.2002, sp. zn. 25 Cdo

1074/2003 zo dňa 26.05.2004, sp. zn. 32 Odo 386/2004 zo dňa 23.07.2005, uzneseniami Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Odo 256/2010 zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 2 Obo 162/2007 zo dňa 29.10.2008,
sp. zn. 4Cdo 256/2010 zo dňa 28.09.2011,opravou odvolania žalobcu zo dňa 19.07.2012, rozsudkami
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 24/2004 (69/2006 ZSP), sp. zn. 2 Cdo 170/2005 (64/2007 ZSP),
sp. zn. 1 Cdo 24/2004 (69/2006 ZSP), T. sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12.06.2008 (48/2008 ZSP), písomným

stanoviskom žalobcu zo dňa 20.08.2014, znaleckým posudkom č. 20/2016 vyhotoveným znalcom
K. faktúrou č. 260062 zo dňa 31.03.2006, výpismi z bankového účtu žalobcu zo dňa 10.04.2006,
09.10.2007, 27.02.2007, 13.02.2009, 08.07.2009, 25.01.2012, č. 8/2018, odvolanie žalovaného zo dňa
01.12.2016 proti medzitýmnemu rozsudku, odvolanie žalovaného zo dňa 01.12.2016 proti čiastočnému
rozsudku, doplnenia odvolaní žalovaným zo dňa 11.09.2017, 08.09.2017, 20.12.2017, nález ÚS SR

sp. zn I.ÚS 11/2015 z 07.07.2016, rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/4/2016 zo dňa 30.03.2017, návrh na
začatie konania o náhradu nákladov zo dňa 13.02.2015, zoznamy nákladov vynaložených na prípravu
a realizáciu stavby, oznámenie Okresného úradu Trenčín sp. zn. OÚ-TN-OVBP2-2018/996-11/Pa zo
dňa 14.05.2018, dovolanie žalovaného zo dňa 24.09.2018 proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 16Cob/22/2017-1303 zo dňa 13.06.2018, dovolanie žalovaného zo dňa 24.09.2018 proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/23/2017-1318 zo dňa 13.06.2018.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 14.08.2006 vydal Y., na základe žiadosti V.. arch.
N. K., konateľa TATRA REAL, a.s., záväzné stanovisko o vykonaní archeologického prieskumu číslo
spisu TN-06/00880-004/Nip, v ktorom súhlasil so stavbou za určených podmienok. Z tohto stanoviska

je, okrem iného, zrejmé: "Z. ústav G. T. sa k predmetnému priestoru stavby "C. parkovacia garáž U.
- centrum" parc. č. XXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, k.ú. U. vyjadril listom č. XXXX/XXX/XXXX-Ch zo
dňa 25.07.2006. V k.ú. Trenčín sú evidované v blízkosti priestoru dotknutého stavebnou činnosťou
archeologické nálezy z obdobia stredoveku. Nie je vylúčené, že sa zachytia zvyšky architektúr. V
dotknutej oblasti predpokladáme výskyt archeologických nálezov, a je pravdepodobné, že pri zemných

prácach, súvisiacich s predmetnou stavbou, budú zistené archeologické nálezy, resp. archeologické
situácie."

22. Zo zápisnice z XX. zasadnutia I., konaného dňa 26.10.2006, je zrejmé, okrem iného, že V.. Y., člen
I., predložil materiál pod bodom XŇ. V. o:

"A/ prenájom pozemku v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere 1 XXX m2 pre TATRA
REAL, a.s. H. za účelom výstavby podzemných garáží a zriadenia staveniska nadzemného objektu na
N. ulici za cenu XXX,- Sk/m2 ročne.
Celková hodnota za prenájom pozemku ................................768 600,- Sk ročneB/ zriadenie vecného bremena - stavby podzemných garáží pod pozemkom v k.ú. Trenčín parc. č. XXX/
XX, zast. plocha vo výmere XXXX m2 za účelom výstavby a prevádzkovania budúcich podzemných
garáží v prospech TATRA REAL, a.s. H.

za hodnotu vecného bremena ..................... 1 921 500,- Sk
C/ predaj nehnuteľností - pozemkov na N. ulici v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere
XXX m2 a parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XX m2, spolu výmera XXX m2, pozemky sú
odčlenené geometrickým plánom XX/XXXX zo dňa 16.10.2006 pre TATRA REAL, a.s. H. za účelom
výstavby centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží

za cenu ..........10 000,- Sk/m2
Celková kúpna cena cca .............. 6 970 000,- Sk
V.. X. doplnil, že ide o vybudovanie podzemných garáží, cca XXX parkovacích miest, pričom na približne
X/X priestoru má byť objekt, t.j. XXX m2 + celá plocha bude nanovo predláždená, pričom na tomto území
vznikne nový povrch.
V.. W. sa zaujímal, že keď prenajmeme pozemok za XXX,- Sk ročne, či to znamená, že za 10 rokov

to bude 6 000,- Sk.
V.. X. vysvetlil, že tam bude len stavenisko. To, čo bude pod zemou, je jednorazová odplata za vecné
bremeno, lebo stavby pod zemou nie sú zapísané na liste vlastníctva, iba ten vstup XX mX. Na liste
vlastníctva bude zapísané iba to, čo je nad zemou XXX m2 objekt a 55 m2 vstup do garáží, to predávame
za X0 000,- Sk/1 m2. Jednorazová odplata je 1 921 500,- Sk. Budeme mať na liste vlastníctva vedený

pozemok s vecným bremenom, že sú tam garáže.
V.. W. sa zaujímal, či podľa novej dane z nehnuteľnosti bude aj táto stavba predmetom dane z
nehnuteľnosti. Je pozemok nad tým zastavateľný.
V.. X. odpovedal, že asi nie, keďže pod tým bude garáž. Môže tam byť letná terasa, čo nie je zástavba,
môže to byť ako nové námestie, rozptylová plocha pred S. Z., ale stavba ako taká sa na tieto garáže

nemôže dať, sú nejako dimenzované.
V.. W. položil otázku, či by to nebolo vhodné spraviť únosné a potom sa to zastavia?
V.. X. reagoval, že S. Z. pred svojim vstupom potrebuje rozptylovú plochu.
I. hlasovaním 15 za, 1 proti, 5 sa zdržali hlasovania, schválilo prenájom, zriadenie vecného bremena a
predaj nehnuteľného majetku v zmysle predloženého návrhu. /Uznesenie č. 8X7/"

23. Z výpisu uznesenia č. 827 bod B/ zo zasadnutia I. zastupiteľstva v U., konaného dňa 26.10.2006,
vyhotoveného I. úradom v U. dňa 06.08.2007, je zrejmé, že uznesením č. 827 pod bodom B/ I.
zastupiteľstvo v U. schválilo zriadenie vecného bremena - stavby podzemných garáží pod pozemkom v
k. ú. U. parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha vo výmere XXXX m2 za účelom umiestnenia a budúceho

prevádzkovania podzemných garáží v prospech TATRA REAL, a.s. H. , odplatného v hodnote 1 921
500,- Sk.

24. Z výpisu uznesenia č. XXX bod C/ zo zasadnutia I. zastupiteľstva v U., konaného dňa 26.10.2006,
vyhotoveného I. úradom v U. dňa 06.08.2007, je zrejmé, že uznesením č. 827 pod bodom C/ I.

zastupiteľstvo v U. schválilo predaj nehnuteľností - pozemkov na N. ulici v k. ú. U. parc. č. XXX/
XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XX m2,
spolu výmera XXX m2, pozemky boli odčlenené geometrickým plánom č. XX/XXXX, overeným dňa
10.07.2007,preTATRAREAL,a.s.H.zaúčelomvýstavbynadzemnéhocentrálnehoobjektuavstupného
portálu do podzemných garáží za cenu 10 000,- Sk/m2. Celková kúpna cena predstavovala 6 970 000,-

Sk.

25.1. Dňa 04.09.2007 uzavrel žalovaný ako povinný z vecného bremena s obchodnou spoločnosťou
TATRA REAL, a.s., IČO 31 396 437 ako oprávneným z vecného bremena zmluvu č. XXX/XXXX o
zriadení vecného bremena uzatvorenú "podľa § 50a, § 151 n až p zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka v platnom znení a VZN Mesta Trenčín č. 7/2003 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku
mesta".
25.2. Podľa čl. I zmluvy č. 143/2007 povinný z vecného bremena bol vlastníkom nehnuteľností -
pozemkov v k.ú. Trenčín parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, vedených Y. úradom v U.
v evidencii katastra nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. X, vlastník Mesto Trenčín v celosti.

25.3. Podľa čl. II zmluvy č. 143/2007 geometrickým plánom č. XX/XXXX, overeným dňa 10.07.2007,
bol vytvorený v k.ú. Trenčín pozemok parc. č. XXX/XX - zast. plocha o výmere XXXX m2 odčlenením z
pozemkov parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X.25.4. Podľa čl. III zmluvy č. 143/2007 predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie vecného bremena na
pozemok uvedený v čl. II tejto zmluvy.
25.5. Podľa čl. IV bodu 2 zmluvy č. 143/2007 účelom tejto zmluvy bolo u povinného z vecného bremena

investorským spôsobom zvýšiť počet parkovacích miest v centre mesta.
25.6. Podľa čl. V zmluvy č. 143/2007 zmluvné strany tejto zmluvy sa dohodli na zriadení vecného
bremena. Vecné bremeno sa zriaďuje na pozemok uvedený v čl. II tejto zmluvy v prospech oprávneného
z vecného bremena s tým, že povinný z vecného bremena strpí pod povrchom tohto pozemku:
1. umiestnenie podzemných parkovacích garáží,

2. prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe.
25.7. Podľa čl. VI bodu 1 zmluvy č. 143/2007 vecné bremeno v zmysle tejto zmluvy sa zriaďuje ako
odplatné. Hodnota vecného bremena bola dohodnutá v sume 1 921 500,- Sk.
25.8. Podľa čl. VI bodu 2 zmluvy č. 143/2007 dohodnutú cenu vecného bremena zaplatil oprávnený z
vecného bremena povinnému z vecného bremena:
a) sumu 192 300,- Sk uhradil dňa 24.10.2006 na účet povinného z vecného bremena ako zábezpeku,

b) sumu 1 729 200,- Sk uhradil dňa 04.05.2007 na účet povinného z vecného bremena ako zostatok
hodnoty vecného bremena.

26.1. Dňa 04.09.2007 uzavrel žalovaný ako budúci predávajúci s TATRA REAL, a.s., IČO 31 396 437
ako budúcim kupujúcim zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, uzatvorenú "podľa §

50a, § 151n až p zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a VZN Mesta Trenčín
č. 7/2003 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta".
26.2. Podľa čl. I zmluvy č. XXX/XXXX bol budúci predávajúci vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v
k.ú. U. parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, vedených Y. úradom v U. v evidencii katastra
nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. 1, vlastník Mesto Trenčín v celosti.

26.3. Podľa čl. II zmluvy č. 144/2007 geometrickým plánom č. XX/XXXX, overeným dňa 10.07.2007, boli
vytvorené v k. ú. Trenčín pozemky parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. č.
XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XX m2, odčlenením z pozemkov parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX. Výmera pozemkov spolu je XXX m2.
26.4. Podľa čl. III zmluvy č. 144/2007 predmetom tejto zmluvy je záväzok budúceho predávajúceho

a povinnosť budúceho kupujúceho po doručení písomnej výzvy druhej zmluvnej strany a po splnení
všetkých nižšie uvedených podmienok uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti uvedené v čl. II tejto
zmluvy.
26.5. Podľa čl. IV zmluvy č. 144/2007 účelom tejto zmluvy bolo zabezpečiť si budúcim kupujúcim
pozemky pre výstavbu nadzemného centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží a

budúcim predávajúcim investorským spôsobom zvýšiť počet parkovacích miest v centre mesta.
26.6. Podľa čl. V bodu 1 zmluvy č. 144/2007 kúpna cena za pozemky uvedené v čl. II tejto zmluvy je 10
000,- Sk/m2, čo predstavuje celkovú kúpnu cenu 6 970 000,- Sk.
26.7. Podľa čl. V bodu 2 zmluvy č. 144/2007 budúci kupujúci zaplatí formou preddavku 80% z dohodnutej
kúpnej ceny, t.j. 5 576 000,- Sk. Preddavok je tvorený zo zábezpeky v sume 697 000,- Sk, ktorú budúci

kupujúci zaplatil na účet mesta dňa 24.10.2006 a zo zostatku preddavku. Zostatok preddavku v sume 4
879 000,- Sk zaplatil budúci kupujúci na účet budúceho predávajúceho dňa 04.05.2007.
26.8. Podľa čl. V bodu 3 zmluvy č. 144/2007 zostatok dohodnutej kúpnej ceny, t.j. 1 394 000,- Sk, zaplatí
budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu pri podpise kúpnej zmluvy.
26.9.Podľačl.Vbodu4zmluvyč.144/2007budúcikupujúcisazaväzujedo12mesiacovponadobudnutí

právoplatnosti tejto zmluvy zahájiť výstavbu (C. parkovacia garáž U. - centrum" a "X. nadzemný objekt"
podľa štúdie vypracovanej V.. arch. I. Y. a V.. arch. C. Y. v roku 2006 na pozemkoch uvedených v čl.
II tejto zmluvy.
26.10. Podľa čl. V bodu 5 zmluvy č. 144/2007 budúci predávajúci bude povinný do 5 dní odo dňa
doručenia právoplatného rozhodnutia o kolaudácii stavby pripraviť návrh kúpnej zmluvy na predaj

pozemkov uvedených v čl. II bodu 2 tejto zmluvy.
26.11. Podľa čl. V bodu 6 písm. a) zmluvy č. 144/2007 v prípade, že sa budúci kupujúci rozhodne počas
výstavby rozostavanú stavbu predať, má na ňu budúci predávajúci predkúpne právo, ktoré zaväzuje
budúceho kupujúceho ponúknuť túto stavbu prednostne na predaj budúcemu predávajúcemu za cenu
stanovenú znaleckým posudkom.

26.12. Podľa čl. V bodu 6 písm. b) zmluvy č. 144/2007 budúci predávajúci si neuplatní predkúpne právo
v tom prípade, ak budúci kupujúci alebo kupujúci v ďalšom rade pri predaji rozostavanú stavbu prevedie
na takú spoločnosť, ktorej zakladateľom a 100% vlastníkom bude TATRA REAL, a.s..26.13. Podľa čl. V bodu 7 zmluvy č. 144/2007 v prípade nesplnenia podmienky uvedenej v bode 4
tohto článku zanikne nárok budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy a budúci predávajúci
vráti budúcemu kupujúcemu vyplatený preddavok z hodnoty dohodnutej kúpnej ceny znížený o 10%

zábezpeku z celkovej kúpnej ceny, t.j. vráti 4 879 000,- Sk, a to do 60 dní od márneho uplynutia 12
mesačnej lehoty.

27. Žiadosťou o zmenu uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 19.11.2007 požiadala TATRA REAL,
a.s. žalovaného o zmenu uznesenia I. zastupiteľstva č. XXX zo dňa 26.10.2006, na základe ktorého I.

zastupiteľstvo v U. schválilo predaj nehnuteľností v zmysle zmluvy č. 144/2007 o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.2007 a v zmysle zmluvy č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007 zriadenie vecného
bremena v prospech spoločnosti TATRA REAL, a.s.. Svoju žiadosť odôvodnila nasledovne:
"Jediný akcionár má záujem presunúť celý projekt, ktorého výsledkom má byť výstavba "C." a "X."
do spoločnosti Tatra Real Trade, a.s. so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, zapísaná v OR u
OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1542/B, ktorej jediným akcionárom je V.. V. B., ktorý je

rovnako aj jediným akcionárom spoločnosti TATRA REAL, a.s., na ktorú mestské zastupiteľstvo schválilo
horeuvedené zmluvy.
Jediným vlastníkom obidvoch spoločností je teda jedna a tá istá fyzická osoba V.. V. B., čo znamená, že
sa v tomto prípade z hľadiska štruktúry vlastníkov jedná o totožné právnické osoby.
Na základe uvedeného obraciame sa na Vás s oficiálnou žiadosťou o odsúhlasenie zmeny uznesenia

I. zastupiteľstva v U. č. XXX zo dňa 26.10.2006, a to tak, že v Zmluve č. 144/2007 o uzatvorení budúcej
kúpnej zmluvy bude ako Budúci kupujúci uvedený Tatra Real Trade, a.s. so sídlom Dunajská 25, 811
08 Bratislava, zapísaná v OR u OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1542/B a Zmluve č. 144/2007
o zriadení vecného bremena bude ako oprávnený z vecného bremena uvedený Tatra Real Trade, a.s.
so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, zapísaná v OR u OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo:

1542/B."

28. Opravou uznesenia č. XXX zo zasadnutia MsZ v U., konaného dňa 26.10.2006, (ÚMM-2007/
P/60669/106691) zo dňa 27.11.2007, podpísanou V.. H. X., primátorom mesta a V.. Q. G., prednostom
mestského úradu, bolo opravené uznesenie I. zastupiteľstva v U.e č. 8X7 zo dňa 26.10.2006 tak, že

pôvodný text uznesenia:
"I. zastupiteľstvo v Trenčíne schvaľuje:
A/ prenájom pozemku v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere 1 XXX m2 , odčleneného
geometrickým plánom č. XX/XXXX, overeným dňa 10.07.2007, pre TATRA REAL, a.s. Bratislava za
účelom výstavby podzemných garáží a zriadenia staveniska nadzemného objektu na N. ulici za cenu

XXX,- Sk/m2 ročne.
Celková hodnota za prenájom pozemku .................................768 600,- Sk ročne
B/ zriadenie vecného bremena - stavby podzemných garáží pod pozemkom v k.ú. Trenčín parc. č. XXX/
XX, zast. plocha vo výmere XXXX m2 za účelom umiestnenia a budúceho prevádzkovania podzemných
garáží v prospech TATRA REAL, a.s. Bratislava

odplatného v hodnote ..................... 1 921 500,- Sk
C/ predaj nehnuteľností - pozemkov na N. ulici v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere
XXX m2 a parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XX m2, spolu výmera XXX m2, pozemky sú
odčlenenégeometrickýmplánomXX/XXXX,overenýmdňa10.07.2007preTATRAREAL,a.s.Bratislava
za účelom výstavby nadzemného centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží

za cenu ..........10 000,- Sk/m2
Celková kúpna cena cca .............. 6 970 000,- Sk"
sa nahradil textom opraveného uznesenia:
"Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schvaľuje:
A/ prenájom pozemku v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere 1 XXX m2, odčleneného

geometrickýmplánomč.XX/XXXX,overenýmdňa10.07.2007,preTATRAREALTRADE,a.s.Bratislava
za účelom výstavby podzemných garáží a zriadenia staveniska nadzemného objektu na JZ.i za cenu
XXX,- Sk/m2 ročne.
Celková hodnota za prenájom pozemku .................................768 600,- Sk ročne
B/ zriadenie vecného bremena - stavby podzemných garáží pod pozemkom v k.ú. U. parc. č. XXX/XX,

zast. plocha vo výmere XXXX m2 za účelom umiestnenia a budúceho prevádzkovania podzemných
garáží v prospech TATRA REAL TRADE, a.s. Bratislava
odplatného v hodnote ..................... 1 921 500,- SkC/ predaj nehnuteľností - pozemkov na N. ulici v k. ú. U. parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XXX
m2 a parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XX m2, spolu výmera XXX m2, pozemky sú odčlenené
geometrickým plánom XX/XXXX, overeným dňa 10.07.2007, pre TATRA REAL TRADE, a.s. Bratislava

za účelom výstavby nadzemného centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží
za cenu ..........10 000,- Sk/m2
Celková kúpna cena cca .............. 6 970 000,- Sk".

29.1. Dňa 11.04.2008 uzavrel žalovaný ako povinný z vecného bremena s Tatra Real Trade, a.s., IČO 35

729465akooprávnenýzvecnéhobremenazmluvuč.318/2007ozriadenívecnéhobremenauzatvorenú
"podľa § 50a, § 151 n až p zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a VZN Mesta
U. č. 7/2003 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta".
Podľa čl. I zmluvy č. 318/2007 povinný z vecného bremena bol vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v
k.ú. Trenčín parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, vedených Y. úradom v U. v evidencii
katastra nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. 1, vlastník I. Trenčín v celosti.

29.2. Podľa čl. II zmluvy č. 318/2007 geometrickým plánom č. 67/2007, overeným dňa 10.07.2007,
bol vytvorený v k.ú. Trenčín pozemok parc. č. 300/15 - zast. plocha o výmere 1281 m2 odčlenením z
pozemkov parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X.
29.3. Podľa čl. III zmluvy č. 318/2007 predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie vecného bremena na
pozemok uvedený v čl. II tejto zmluvy.

29.4. Podľa čl. IV bodu 2 zmluvy č. 318/2007 účelom tejto zmluvy bolo u povinného z vecného bremena
investorským spôsobom zvýšiť počet parkovacích miest v centre mesta.
29.5. Podľa čl. V zmluvy č. 318/2007 zmluvné strany tejto zmluvy sa dohodli na zriadení vecného
bremena. Vecné bremeno sa zriaďuje na pozemok uvedený v čl. II tejto zmluvy v prospech oprávneného
z vecného bremena s tým, že povinný z vecného bremena strpí pod povrchom tohto pozemku:

1. umiestnenie podzemných parkovacích garáží,
2. prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe.
29.6. Podľa čl. VI bodu 1 zmluvy č. 318/2007 vecné bremeno v zmysle tejto zmluvy sa zriaďuje ako
odplatné. Hodnota vecného bremena bola dohodnutá v sume 1 921 500,- Sk.
29.7. Podľa čl. VI bodu 2 zmluvy č. 318/2007 dohodnutú cenu vecného bremena zaplatila spoločnosť

TATRA REAL, a.s., Bratislava za oprávneného z vecného bremena povinnému z vecného bremena:
c) sumu 192 300,- Sk uhradila dňa 24.10.2006 na účet povinného z vecného bremena ako zábezpeku,
d) sumu 1 729 200,- Sk uhradila dňa 04.05.2007 na účet povinného z vecného bremena ako zostatok
hodnoty vecného bremena.
29.8. Podľa čl. IX bodu 4 zmluvy č. 318/2007 podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami táto

zmluva nahrádza v plnom rozsahu zmluvu č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007.

30.1. Dňa 11.04.2008 uzavrel žalovaný ako budúci predávajúci s TATRA REAL, a.s., IČO 31 396 437
ako budúcim kupujúcim zmluvu č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, uzatvorenú "podľa §
50a, § 151 n až p zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a VZN Mesta Trenčín

č. 7/2003 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta".
30.2. Podľa čl. I zmluvy č. 319/2007 bol budúci predávajúci vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v k.ú.
Trenčín parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, vedených Y. úradom v U. v evidencii katastra
nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. 1, vlastník I. Trenčín v celosti.
30.3. Podľa čl. II zmluvy č. 319/2007 geometrickým plánom č. XX/XXXX, overeným dňa 10.07.2007, boli

vytvorené v k. ú. Trenčín pozemky parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. č.
XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XX m2, odčlenením z pozemkov parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX. Výmera pozemkov spolu je XXX m2.
30.4. Podľa čl. III zmluvy č. 319/2007 predmetom tejto zmluvy je záväzok budúceho predávajúceho
a povinnosť budúceho kupujúceho po doručení písomnej výzvy druhej zmluvnej strany a po splnení

všetkých nižšie uvedených podmienok uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti uvedené v čl. II tejto
zmluvy.
30.5. Podľa čl. IV zmluvy č. 319/2007 účelom tejto zmluvy bolo zabezpečiť si budúcim kupujúcim
pozemky pre výstavbu nadzemného centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží a
budúcim predávajúcim investorským spôsobom zvýšiť počet parkovacích miest v centre mesta.

30.6. Podľa čl. V bodu 1 zmluvy č. 319/2007 kúpna cena za pozemky uvedené v čl. II tejto zmluvy je 10
000,- Sk/m2, čo predstavuje celkovú kúpnu cenu 6 970 000,- Sk.
30.7. Podľa čl. V bodu 2 zmluvy č. 319/2007 spoločnosť TATRA REAL, a.s. Bratislava zaplatila za
budúceho kupujúceho mestu Trenčín formou preddavku 80% z dohodnutej kúpnej ceny, t.j. 5 576 000,-Sk. Preddavok je tvorený zo zábezpeky v sume 697 000,- Sk, ktorá bola zaplatená na účet mesta dňa
24.10.2006 a zo zostatku preddavku. Zostatok preddavku v sume 4 879 000,- Sk bol zaplatený na účet
budúceho predávajúceho dňa 04.05.2007.

30.8. Podľa čl. V bodu 3 zmluvy č. 319/2007 zostatok dohodnutej kúpnej ceny, t.j. 1 394 000,- Sk, zaplatí
budúci kupujúci budúcemu predávajúcemu pri podpise kúpnej zmluvy.
30.9.Podľačl.Vbodu4zmluvyč.319/2007budúcikupujúcisazaväzujedo12mesiacovponadobudnutí
právoplatnosti tejto zmluvy zahájiť výstavbu (C. parkovacia garáž U. - centrum" a "X. nadzemný objekt"
podľa štúdie vypracovanej V.. arch. I. Y. a V.. arch. C. Y. v roku 2006 na pozemkoch uvedených v čl.

II tejto zmluvy.
30.10. Podľa čl. V bodu 5 zmluvy č. 319/2007 budúci predávajúci bude povinný do 5 dní odo dňa
doručenia právoplatného rozhodnutia o kolaudácii stavby pripraviť návrh kúpnej zmluvy na predaj
pozemkov uvedených v čl. II bodu 2 tejto zmluvy.
30.11. Podľa čl. V bodu 6 písm. a) zmluvy č. 319/2007 v prípade, že sa budúci kupujúci rozhodne počas
výstavby rozostavanú stavbu predať, má na ňu budúci predávajúci predkúpne právo, ktoré zaväzuje

budúceho kupujúceho ponúknuť túto stavbu prednostne na predaj budúcemu predávajúcemu za cenu
stanovenú znaleckým posudkom.
30.12. Podľa čl. V bodu 6 písm. b) zmluvy č. 319/2007 budúci predávajúci si neuplatní predkúpne právo
v tom prípade, ak budúci kupujúci alebo kupujúci v ďalšom rade pri predaji rozostavanú stavbu prevedie
na takú spoločnosť, ktorej zakladateľom a 100% vlastníkom bude TATRA REAL, a.s..

30.13. Podľa čl. V bodu 7 zmluvy č. 319/2007 v prípade nesplnenia podmienky uvedenej v bode 4
tohto článku zanikne nárok budúceho kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy a budúci predávajúci
vráti budúcemu kupujúcemu vyplatený preddavok z hodnoty dohodnutej kúpnej ceny znížený o 10%
zábezpeku z celkovej kúpnej ceny, t.j. vráti 4 879 000,- Sk, a to do 60 dní od márneho uplynutia 12
mesačnej lehoty.

30.14. Podľa čl. VIII bodu 4 zmluvy č. 319/2007 podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami táto
zmluva nahrádza v plnom rozsahu zmluvu č. 144/2007 zo dňa 04.09.2007.

31. Z výpisu uznesenia č. 827 bod B/ zo zasadnutia I., konaného dňa 26.10.2006, vyhotoveného I. dňa
02.05.2008, je zrejmé, že uznesením č. 827 pod bodom B/ I. schválilo zriadenie vecného bremena -

stavby podzemných garáží pod pozemkom v k. ú. U. parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha vo výmere
XXXX m2 za účelom umiestnenia a budúceho prevádzkovania podzemných garáží v prospech TATRA
REAL TRADE, a.s. Bratislava, odplatného v hodnote 1 921 500,- Sk.

32. Z výpisu uznesenia č. 827 bod C/ zo zasadnutia I. zastupiteľstva v U., konaného dňa 26.10.2006,

vyhotoveného I. úradom v U. dňa 06.08.2007, je zrejmé, že uznesením č. 827 pod bodom C/ I.
zastupiteľstvo v U. schválilo predaj nehnuteľností - pozemkov na N. ulici v k. ú. U. parc. č. XXX/
XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XX m2,
spolu výmera XXX m2, pozemky boli odčlenené geometrickým plánom č. XX/XXXX, overeným dňa
10.07.2007, pre TATRA REAL TRADE, a.s. Bratislava za účelom výstavby nadzemného centrálneho

objektu a vstupného portálu do podzemných garáží za cenu 10 000,- Sk/m2.

33. Uznesením č. 343 I. zmenilo uznesenie I. č. 827 bod C/ zo dňa 26.10.2006, ktorým MsZ v Trenčíne
schválilo "predaj nehnuteľností - pozemkov na N. ulici v k. ú. Trenčín parc. č. XXX/XX - zast. plocha vo
výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX - zast. plocha vo výmere XX m2, spolu výmera XXX m2, pozemky

sú odčlenené geometrickým plánom XX/XXXX, overeným dňa 10.07.2007, pre TATRA REAL TRADE,
a.s. Bratislava za účelom výstavby centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží
za cenu ..........10 000,- Sk/m2
Celková kúpna cena cca .............. 6 970 000,- Sk". Zmena sa týkala rozšírenia predmetu predaja na
pozemky nasledovne:

"- parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XX m2, novovytvorená parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo
výmere XXX m2 odčlenenej z pôvodnej parc. č. XXX/XX, novovytvorenej parc. č. XXX/XX, zast. plocha
vovýmereXXXm2odčlenenejzparc.č.XXX/XX,geometrickýmplánomč.XX/XXXXzodňa29.09.2008,
pozemky sú spolu vo výmere XXX m2. Celková kúpna cena 8 820 000,- Sk."

34. Listom zo dňa 17.03.2008 zaslal žalovaný TATRA REAL, a.s. návrhy zmlúv o zriadení vecného
bremena a o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Listom zo dňa 25.03.2008 zaslal žalobca ním podpísané
zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena a č. 319/2007 o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
žalovanému.35. Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 14.08.2008 oznámila TATRA REAL, a.s. žalovanému
že "v súvislosti s uzatvorenou zmluvou č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007 o zriadení vecného bremena

a zmluvou č. 144/2007 zo dňa 04.09.2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, rovnako ako s
právoplatným a vykonateľným stavebným povolením č. SpSÚ 984/2007-003/Zm,Pk MsÚ 82679/2007,
vydaným dňa 12.10.2007, SpSÚ 1390/2007-002/Zm, Pk MsÚ 99870/2007, vydaným dňa 12.10.2007
a rozhodnutím č. OUŽP/2007/02958-003 TSZ vydaným dňa 19.12.2007 na stavbu "C. parkovacia
garáž - U. centrum" došlo k postúpeniu všetkých pohľadávok z horeuvedených zmluvných vzťahov so

žalovaným a z právoplatných stavebných povolení a rozhodnutí vydaných žalovaným zo spoločnosti
TATRA REAL, a.s. so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, zapísaná v OR u OS Bratislava I, oddiel:
Sa, vložka č. 851/B, na spoločnosť Tatra Real Trade, a.s., Dunajská 25, 811 08 Bratislava, zapísaná v
OR u OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1542/B, ktorá tieto pohľadávky prijala v celom rozsahu."

36. Oznámením o začatí stavby "C. parkovacia garáž - U. centrum" zo dňa 14.08.2008 oznámil žalobca

žalovanému, že výberovým konaním bol vybraný zhotoviteľ stavby - G., a.s. F., V. XX XXX XXX. Termín
začatia stavby: september 2008. Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že došlo k zmene stavebníka
z TATRA REAL, a.s. na žalovaného, ktorý na seba preberá všetky práva a povinnosti, vyplývajúce z
horeuvedenýchprávoplatnýchpovoleníarozhodnutí.Koncomaugustamalodôjsťkoploteniustaveniska
v zmysle právoplatného stavebného povolenia.

37. V odpovedi na žiadosť žalobcu zo dňa 23.09.2008 zaujal žalovaný nasledovné stanovisko:
"Bod 1 Opätovné vyberanie parkovného
Mesto Trenčín plánuje urýchlene zriadiť mestskú akciovú spoločnosť, ktorá bude prevádzkovať všetky
existujúce parkoviská, čím príde k opätovnému vyberaniu parkovného v meste. Zároveň sa pripravuje

vstup strategického investora do tejto spoločnosti s cieľom zlepšenia systému parkovania a statickej
dopravy v meste.
Bod 2 Ukončenie činnosti niektorých parkovísk
Vzhľadom na existenciu viacerých parkovísk v centre mesta, ktoré nespĺňajú príslušné technické normy,
súvisiace s ich prevádzkovaním a hrozí ich eliminácia, mesto Trenčín uvíta vznik nových kapacít v

podobe C..
Bod 3 Výťah na hrad
Mesto Trenčín má záujem na čo najskoršom začatí prevádzkovania podzemnej garáže, nakoľko sa v jej
blízkosti má vybudovať nástupná stanica výťahu na hrad a lesopark H.. Za projektom stojí mesto Trenčín
a bude financovaný zo štrukturálnych fondov. V súčasnosti má projekt schválené územné rozhodnutie.

Bod 4 S. armády
S podzemnou parkovacou garážou J. susediaci S. armády je dejisko mnohých pravidelných
významných kultúrnych a spoločenských akcií, ako napríklad filmový festival Z.. V súčasnosti nemá pre
návštevníkov vlastné parkovacie kapacity. Vznik podzemnej parkovacej garáže J., ktorá poskytne nové
parkovacie plochy priamo v susedstve B., uvítajú nielen návštevníci a organizátori podujatí, ale aj mesto

U., pretože sa prispeje ku komfortnejšiemu parkovaniu pri kultúrnom vyžití.

38. Oznámením o prerokovaní a schválení predaja pozemku a upozornením na zaplatenie finančnej
zábezpeky zo dňa 15.10.2008 oznámil I. úrad Trenčín žalobcovi, že dňa 14.10.2008 bola žiadosť o kúpu
pozemku parc .č. XXX/XX v k. ú. Trenčín na N. ulici v U. pre U. M. U., a.s. H. prerokovaná a odporučená

uznesením I. rady v U.. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie finančnej zábezpeky vo výške 10%
z kúpnej ceny, čo predstavovalo sumu 185 000,- Sk, a to v termíne do 21.10.2008.

39. Listom zo dňa 20.11.2008 zaslal žalovaný žalobcovi návrh kúpnej zmluvy na priamy predaj
pozemkov, ktorá by nahrádzala zmluvu o budúcej zmluve č. 319/2007.

40.1. Dňa 10.12.2008 uzavrela TATRA REAL, a.s. , IČO 31 396 437 ako oprávnený so žalobcom ako
povinným Dohodu o úhrade platieb uskutočnených zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a
zriadení vecného bremena.
40.2. Podľa čl. I bodu 1 uvedenej dohody dňa 23.04.2007 uzavrel oprávnený ako budúci kupujúci

a oprávnený z vecného bremena so žalovaným ako budúcim predávajúcim a povinným z vecného
bremena zmluvu č. 172/2006 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena, na
základe ktorej oprávnený uhradil dohodnutú hodnotu vecného bremena v sume 1 921 500,- Sk, ako aj
preddavok na kúpnu cenu v sume 5 576 000,- Sk.40.3. Podľa čl. I bodu 2 predmetnej dohody dňa 04.09.2007 oprávnený a žalovaný uzavreli Zmluvu
č. 143/2007 o zriadení vecného bremena a Zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy,
ktorými bola nahradená Zmluva č. 172/2006 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného

bremena zo dňa 23.04.2007. Dňa 19.11.2007 požiadal oprávnený žalovaného o zmenu uznesenia
mestského zastupiteľstva tak, aby v zmluve č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy bol ako
budúcikupujúciuvedenýpovinnýavZmluveč.144/2007ozriadenívecnéhobremenabolakooprávnený
z vecného bremena uvedený povinný, a to z dôvodu presunutia celého projektu (výsledkom ktorého
mala byť výstavba "C. parkovacích garáží v U. - centrum" a "X. nadzemného objektu") z oprávneného

na povinného.
40.4. Podľa čl. I bodu 3 predmetnej dohody dňa 11.04.2008 uzavrel povinný ako oprávnený z vecného
bremena so žalovaným ako povinným z vecného bremena Zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného
bremena, ktorej predmetom je zriadenie vecného bremena na pozemok parc. č. XXX/XX - zastavaná
plocha o výmere XXXX m2. V ustanovení bodu 2 čl. VI tejto zmluvy je uvedené, že hodnotu vecného
bremena vo výške 1 921 500,- Sk za povinného zaplatil oprávnený.

40.5. Podľa čl. I bodu 4 predmetnej dohody dňa 11.04.2008 uzavrel povinný ako budúci kupujúci
so žalovaným ako budúcim predávajúcim Zmluvu č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy,
ktorej predmetom je záväzok budúceho predávajúceho a budúceho kupujúceho uzatvoriť po splnení
podmienok uvedených v tejto zmluve riadnu kúpnu zmluvu na pozemky parc. č. XXX/XX, zastavaná
plocha o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/XX, zastavaná plocha o výmere XX m2. V ustanovení bodu

2 čl. V tejto zmluvy je uvedené, že preddavok na kúpnu cenu v sume 5 576 000,- Sk za povinného
zaplatil oprávnený.
40.6.Podľačl.IIbodu1uvedenejdohodypredmetomtejtodohodyjeúpravaprávapovinnostízmluvných
strán súvislosti s uhradením platieb oprávneným za povinného, a to hodnoty vecného bremena a
preddavku na kúpnu cenu, ktoré oprávnený uhradil na základe zmluvy uvedenej v bode 1 čl. I tejto

dohody.

41. Zo záznamu z pracovného rokovania konaného dňa 03.02.2009 je zrejmé vyjadrenie primátora
žalovaného V.. H. X., ktorý uviedol, že žalovaný sa rozhodol odpredať tento pozemok za účelom
vybudovania verejného parkoviska. Tento problém sa, podľa jeho názoru, javí v súčasnosti ako jeden

z najväčších a je snahou mesta riešiť statickú dopravu tak, ako je to vo svete bežné - v podzemných
garážach. Tento trend bude jednoznačný aj do budúcna, parkovanie sa musí do podzemia upratať.
Problém s nedostatočnou kapacitou má tak aj objekt B., ktorá by v prípade akejkoľvek rekonštrukcie
nemohla v žiadnom prípade naplniť požadovanú kapacitu parkovania.

42. Rozhodnutím Ministerstva kultúry SR číslo: MK-1597/2009-51/3539 zo dňa 13.03.2009 bolo
vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku archeologické nálezisko - vonkajšie opevnenie mesta U., na
pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. Trenčín, zapísanom na liste vlastníctva č. 1 ako vlastníctvo žalovaného.

43. Listom zo dňa 30.04.2009 žalobca oznámil žalovanému, že existencia archeologického náleziska

- vonkajšie opevnenie mesta Trenčín pod povrchom pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1281 m2, zapísaného na LV č. X, k. ú. Trenčín, jednoznačne bráni žalobcovi
pokračovať v akejkoľvek realizácii výstavby podzemných parkovacích garáží na pozemku alebo aj pod
jeho povrchom. Existencia neodstrániteľného náleziska pod povrchom pozemku je teda bezpochyby
vadou pozemku, v dôsledku ktorej žalobca nemôže riadne a v zmysle predmetnej zmluvy uplatňovať a

realizovať na pozemku a pod jeho povrchom svoje oprávnenia, vyplývajúce mu zo zriadeného vecného
bremena. Vzhľadom k uvedenému navrhol žalobca žalovanému zrušenie zmluvy na základe vzájomnej
dohody. Pre prípad, že by sa uzavretie takejto dohody nedosiahlo najneskôr do 21.05.2009, žalobca
oznámil žalovanému, že týmto s účinnosťou od 21.05.2009 jednostranne zmluvu č. 318/2007 zrušuje
v dôsledku existencie neodstrániteľnej vady žalovaným poskytnutého plnenia. Zároveň žalobca vyzval

žalovaného na vrátenie odplaty zaplatenej za zriadenie vecného bremena v sume 63 782,12 € (1 921
500,- Sk)

44. V oznámení žalovanému zo dňa 04.05.2009 o rozhodnutí nepokračovať v zámere žalobca, okrem
iného, uviedol, že "Spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. v dôsledku tohto Náleziska nemôže pokračovať

vo výstavbe zamýšľaných stavebných projektov a z charakteru Náleziska ďalej vyplýva, že do budúcna
ani nebude možné zamýšľaný Zámer realizovať bez akýchkoľvek obmedzení a bez ďalšieho navýšenia
nákladov, s ktorými Spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. nepočítala a ktorých existenciu pri rozhodnutí
realizovať Zámer ani nemohla predpokladať. Vzhľadom na takýto vývoj okolností a na zmareniemožností realizovať Zámer, Vám oznamujeme, že Spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. sa rozhodla, že
nebude v realizácii svojho Zámeru ďalej pokračovať, a že s okamžitou účinnosťou prestáva vykonávať
akékoľvek kroky a úkony, smerujúce k jeho realizácii."

45. Predžalobnou výzvou zo dňa 23.12.2009 vyzval žalobca žalovaného, aby najneskôr do 30 dní odo
dňa obdržania tejto výzvy uhradil žalobcovi sumu 953 535,79 €, ktorá predstavovala súhrn peňažných
nárokov žalobcu voči žalovanému.

46. V odvolaní zo dňa 31.03.2010 proti rozhodnutiu o zvláštnom užívaní pozemných komunikácií zo
dňa 16.03.2010 žalobca, okrem iného, uviedol: "Po vyhlásení archeologického náleziska za národnú
kultúrnu pamiatku sa už zámer nemohol realizovať podľa pôvodnej štúdie, čo aj Spoločnosť Tatra Real
Trade, a.s. oznámila Mestu Trenčín v Liste. Nerealizovať zámer podľa pôvodnej štúdie však neznamená,
že Spoločnosť Tatra Real trade, a.s. nemôže a nechce pokračovať v samotnej stavbe podľa platného
stavebného povolenia. Po prepracovaní štúdie a projektovej dokumentácie, ktorá sa viazala na pôvodný

zámer, je možné v stavbe pokračovať napriek existencii národnej kultúrnej pamiatky."

47. Vo vyjadrení zo dňa 04.05.2010 k rozhodnutiu o prerušení stavebného konania a výzve na doplnenie
žiadosti žalobca, okrem iného, uviedol: "Ohľadom bodu 3 uvedeného v Rozhodnutí 1 a Rozhodnutí
2 môžeme potvrdiť, že Spoločnosť má stavebným úradom požadované práva k pozemku v zmysle §

139 ods. 1 stavebného zákona, a to k parc. č. XXX/XX, k. ú. U.. Jedná sa o právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, podľa ktorého je Spoločnosť oprávnená umiestniť na vyššie spomenutom pozemku
podzemné parkovacie garáže a prevádzkovať a udržiavať podzemné garáže po ich výstavbe. Ani v
dôsledku jednorazového zrušenia zmluvy o vecnom bremene č. XXX/XXXX týmto nezanikajú vecno-
právne účinky práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré je stále evidované v časti C LV č. 1,

k. ú. U.."

48. V odvolaní zo dňa 30.07.2010 proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o stavebné povolenie zo dňa
08.07.2010 žalobca, okrem iného, uviedol: "Ohľadom priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu
Rozhodnutia, by sme chceli uviesť, že nesúhlasíme s tvrdeniami stavebného úradu, týkajúcich sa

vyjadrení Spoločnosti Tatra Real Trade, a.s., ktoré mali údajne odznieť pri výkone štátneho stavebného
dohľadu a ktoré boli obsahom listu doručenému Mestu Trenčín dňa 22.12.2009, a podľa ktorých údajne
Spoločnosť Tatra Real Tarde, a.s. uviedla, že nebude v realizácii stavby ďalej pokračovať. Predovšetkým
by sme chceli odvolací orgán upozorniť, že vzhľadom na skutočnosť, že Rozhodnutie o obnove konania
bolo vydané dňa 24.11.2009, nemohol sa pri jeho vydaní zohľadniť obsah listu Spoločnosti Tatra

Real Trade, a.s. doručený stavebnému úradu dňa 22.12.2009. Ohľadom tvrdení stavebníka zo dňa
19.11.2009, tak tu by sme chceli zdôrazniť, že v zápisnici sa uvádza iba že Spoločnosť Tatra Real Trade,
a.s. odstupuje od investorstva. Táto formulácia však neznamená, že by nemohla pokračovať v stavbe v
budúcnosti, rovnako ako to nevylučuje zapojenie iného investora formou externého financovania."

49. Dňa 16.08.2010 podal žalobca na Mesto Trenčín, Spoločný stavebný úrad v Trenčíne podnet na
začatie konania podľa ust. § 127 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorým navrhol, aby stavebný úrad zrušil
predmetné stavebné povolenie a súčasne v konaní rozhodol o úhrade nákladov žalobcu na prípravu a
uskutočňovanie stavby.

50. Z písomného stanoviska Ministerstva kultúry SR č. MK-637/2011-11/15278 zo dňa 07.12.2011
je zrejmé, že Ministerstvo kultúry SR rozhodnutím č. MK-1597/2009-51/3539 zo dňa 13.03.2009
vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku archeologické nálezisko - vonkajšie opevnenie mesta Trenčín,
na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. Trenčín. Podľa informácií, ktorými MK SR disponuje, došlo v období

po vyhlásení dotknutej kultúrnej pamiatky k preparcelovaniu, ktoré bolo ukončené k 03.02.2010. V dobe
vyhláseniasaarcheologickénálezisko,ktorébolonáslednepredmetomvyhláseniazakultúrnupamiatku,
nachádzalo na parcele č. XXX/X; v súčasnosti sa nachádza na parcele č. XXX/XX. Z uvedeného je
zrejmé, že predmetom ochrany, resp. predmetom vyhlásenia, je tá časť opevnenia mesta Trenčín, ktorá
je v súčasnosti situovaná na parc. č. XXX/XX.

51. G. V.. H. X., bývalý primátor žalovaného, na pojednávaní dňa 23.05.2012 uviedol, že za problém
v tejto veci považoval to, že štát vstúpil do tohto diela, podľa jeho názoru, nezákonne. Žalovaný sa
snažil konať v súlade s § 127 Stavebného zákona. Štátom však bolo nálezisko vyhlásené za kultúrnupamiatku, čím bola znemožnená táto investícia žalovaného. Vzhľadom k tomu je za danú situáciu
zodpovedný štát, ktorý by mal aj konať. Podľa jeho názoru, žalovaný nemá zodpovednosť. Žalovaný
sa rozhodol pozemok predať, má dobrú polohu a nevedel o tom, že na tomto pozemku sa nachádza

kultúrna pamiatka. Dôvodom uzavretia predmetných zmlúv bolo vybudovanie podzemných parkovacích
garáží z dôvodu, že v blízkosti tohto miesta sa nachádza S. Z., ktorý nemá vlastné parkovacie miesta
a z tohto dôvodu bolo potrebné vybudovať podzemné garáže. Vnímali to tak, že to danej lokalite
môže pomôcť. Nebolo podstatné, či by garáže prevádzkoval žalobca, alebo iná tretia osoba. Bola
to podzemná stavba, preto nebolo možné predpokladať, že by tam bola realizovaná iná stavba ako

garáže. Okrem toho, žalovaný v rámci stavebných konaní vie odsledovať, aká stavba sa na predmetnej
nehnuteľnosti realizuje. Na otázku súdu, či bolo nevyhnutné realizovať v danej nehnuteľnosti práve
garáže, či to bolo nevyhnutnou verejnou potrebou, svedok uviedol, že žalovanému bola daná určitá
ponuka a žalovaný to bral ako investičnú akciu, ktorá v danej lokalite mala svoj význam. Svedok
poukazoval na to, že S. Z. má samozrejme pre žalovaného význam, konajú sa tu rôzne podujatia,
organizované nielen armádou, ale aj inými subjektmi, napr. ide o kultúrne podujatia. Samozrejme v

susedstve tohto domu sú parkovacie miesta, ale z pohľadu žalovaného, pokiaľ prišiel žalobca s touto
investičnou ponukou ohľadom predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný sa pre túto ponuku rozhodol. Svedok
potvrdil, že z hľadiska vyriešenia dopravnej situácie bolo dôležité, aby tam tieto podzemné garáže
boli (je tam pešia zóna, prístup na H.), keďže každá investícia do parkovania v meste môže byť pre
ľudí len prínosom, či sa už jedná o súkromné garáže na C. a pod.. Podľa projektu tam mal byť aj

určitý nadzemný projekt s obchodnými službami. V prvom rade však žalovaný chápal tento projekt ako
súkromnú investíciu. Samozrejme žalovaný vítal každú takúto investíciu a vychádzalo sa z toho, že
garáže majú určitú opodstatnenosť, a to aj v súvislosti s nadzemným projektom, ktorý mal zabezpečovať
určitú ekonomickú stránku projektu. Podľa názoru svedka, žalovaný tak ako každé iné mesto v centre
mesta nemá v danej lokalite dostatok parkovacích miest. Pokiaľ ide o nakladanie s majetkom mesta,

uznesenie mestského zastupiteľstva muselo vždy spĺňať zákonom predpísané náležitosti, musela tam
byť identifikácia kupujúceho, parcely, cena. Žalovaný má vnútorný mechanizmus, ktorý stanovuje
podmienky, za ktorých sa mohlo uznesenie mestského zastupiteľstva meniť alebo opravovať. Čo sa
týka už jednotlivých zmlúv, obvykle pri jednoduchších prípadoch bol schválený konkrétne identifikovaný
kupujúci a kúpna cena. V zložitejších prípadoch mohla byť schválená buď celá kúpna zmluva alebo

len podmienky, za ktorých bol predaj realizovaný, podľa toho, či to bola nejaká typická zmluva, podľa
ktorej sa realizovala nejaká stavba. Svedok mal vedomosť o tom, že zo strany TATRA REAL, a.s. prišla
žalovanému žiadosť o zmenu uznesenia mestského zastupiteľstva a prevod jej práv na jej dcérsku
spoločnosťvovzťahukoprávnenémuzvecnéhobremena,ktorábolazdôvodnenáfinancovaním.Zrejme
bola daná na spracovanie jednotlivým útvarom mestského úradu a zrejme výsledkom toho bol nejaký

dokument a s týmto súvisí aj opravenú uznesenie mestského zastupiteľstva č. 827. Detailne si to už
svedok nepamätal. Svedkovi, ani žalovanému však nebolo známe, že by sa v danej oblasti nachádzalo
archeologické nálezisko.

52. Predseda predstavenstva žalobcu Ing. Ivan Ostrihoň na pojednávaní dňa 18.10.2011 uviedol, že

TATRA REAL, a.s. začala o projekte rokovať v roku 2006, alebo 2007. V roku 2007 sa osobne stretol
s primátorom Ing. X., ktorý mal záujem vybudovať v centre mesta podzemné garáže. Po niekoľkých
stretnutiach sa dohodli na tom, že tento projekt by mohol byť reálny, nakoľko vybudovaním podzemných
garáži by sa vyriešila statická doprava v meste, pomohlo by to aj S. armády, kde sa upriadavajú podujatia
a dostali by sa do týchto garáži aj autá z trávnikov a chodníkov. Okrem toho, v tom čase sa rokovalo

aj o projekte lanovky na H.. Z týchto dôvodov bolo možné predpokladať reálnosť projektu týchto garáži.
Jediným problémom bola návratnosť tohto projektu, a preto navrhli riešenie tohto problému spôsobom
nejakej stavby nad povrchom, s čím primátor súhlasil. Na základe týchto faktov sa dohodli. Nemohli však
pozemky jednoducho odkúpiť, pretože žalovaný chcel mať určitú poistku pre to, aby sa projekt skutočne
zrealizoval, aby nedošlo hneď po odkúpení pozemkov k ich následnému odpredaju. Z tohto dôvodu bolo

dohodnuté vecné bremeno. V auguste 2008 začali stavať a už po pár mesiacoch stavby bolo zistené
archeologické nálezisko, čo znemožnilo v pokračovaní stavby, preto znovu začali so žalovaným rokovať
a hľadať spôsob riešenia vzniknutej situácie. Boli navrhnuté rôzne varianty riešenia, napr. z mesta im
bolo povedané, aby parcely odkúpili, alebo aby sa prerobil projekt. Tu však bol zásadný problém s
návratnosťou investícii v prípade prerobenia projektu, nakoľko archeologické nálezisko pretína pozemok

v jednej tretine. Tiež pripadali ešte do úvahy riešenie tým spôsobom, že by sa znížil počet parkovacích
miest, alebo mohli ísť štyri poschodia do zeme. Opäť tu však bol problém s návratnosťou, nakoľko podľa
pôvodnéhoprojektubolajehonávratnosťvobdobí12až13rokov,alevprípade,akbydošlokprerobeniu
projektu tým spôsobom, že by došlo k prehĺbeniu garáži, návratnosť by bolo možné predpokladať poviac ako 30 rokoch. Za takýchto podmienok návratnosti však žiadna banka nie je ochotná investovať
do takéhoto projektu. Na základe takýchto podmienok je potom logické, že žalobca nechce pokračovať
v stavbe garáži. Aj v prípade, ak by nedošlo k prehĺbeniu, dalo by sa tam urobiť maximálne 70 oproti

plánovaných 145 miest, čím by sa tak isto predĺžila návratnosť. V prípade, ak by bol počet parkovacích
miest malý, stráca nadzemná stavba význam, nakoľko by parkovisko kapacitne pre túto stavbu nestačilo.
Projekt bol klasickým verejným parkoviskom s tým, že určité miesta mali byť vyhradené pre potreby
v súvislosti s nájmom nadzemnej stavby a zostatok parkovacích miest mal slúžiť verejnosti, mali byť
určené časy, malo to byť spoplatnené. Toto parkovisko mala prevádzkovať francúzska spoločnosť D..

Vychádzatozlogikyparkoviska,ktoréboloveľkénato,abyslúžilolenprenájomníkovnadzemnejstavby.
Je to normálny ekonomický projekt, ktorý sa i v okolitých krajinách a mestách rieši týmto spôsobom a
takto si mestá zabezpečujú parkovanie. Svedok si pamätal, že boli rokovania napr. s C., ktorého stavba
je v susedstve, ktorý mal záujem o vyčlenenie parkovacích miest v prípade nadstavby objektu C.. Tak
isto sa rátalo so záujmom S. armády, i keď svedok nevedel, či sa rokovalo. Svedok nemal so zmluvou
o budúcej zmluve žiadny problém. V zastupiteľstve bol schválený zámer, teda odpredaj pozemkov a čo

sa týka samotnej zmluvy, túto chápal iba ako určitú poistku mesta v tom smere, že nedôjde k realizácii
iného zámeru, ako bol dohodnutý. Význam tejto zmluvy spočíval aj v tom, že v prípade, ak by sa rozhodli
na týchto pozemkoch realizovať iný zámer, ako boli dohodnuté garáže, žalovaný žalobcovi následne
nemusel tieto pozemky odpredať, teoreticky.

53.1. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

53.2. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

53.3. Podľa § 457 Obč. zák., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

53.4. Podľa § 458 ods. 2 Obč. zák., s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky
z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

53.5. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať

53.6. Podľa 107 ods. 1 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

53.7. Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

53.8. Podľa § 559 ods. 2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.

53.9. Podľa § 510 Obč. zák., uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu
škody, ktorá z vady vznikla.

53.10. Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

53.11. Podľa 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

53.12. Podľa § 42 Obč. zák., ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu

podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

53.13. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

53.14. Podľa § 507 ods. 1 Obč. zák., ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať
dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa
môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho,
čo chýba.

53.15. Podľa § 504 Obč. zák., nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde
len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ
môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote
nevytkne vadu, právo zanikne.

53.16. Podľa § 508 ods. 1 Obč. zák., nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde

vo všeobecnej premlčacej dobe ( § 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u
scudziteľa.

53.17. Podľa § 509 ods. 1 Obč. zák., oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného

najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne.

53.18. Podľa § 599 ods. 1 Obč. zák., vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného
odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol
najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

54. Vychádzajúc z bodu 61 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/6/2020,
4Obdo/7/2020 zo dňa 29.05.2020 prvoinštančný súd mal zato, že tzv, prejudiciálnou (predbežnou)
otázkou v tomto spore bolo posúdenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvy č. 318/2007 o zriadení
vecného bremena zo dňa 11.04.2008 a zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa

11.04.2008.

55. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 38Cb/130/2010-823 zo dňa 20. 06. 2012,
vo výroku I potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/126/2012-1005 zo dňa 16.
09. 2014, právoplatného dňom 03. 11. 2014 (vo výroku I), je zrejmé, že konajúci prvoinštančný súd po

rozsiahlom zdôvodnení relevantných skutkových zistení skonštatoval, že zmluva č. 318/2007 o zriadení
vecného bremena, uzatvorená medzi účastníkmi konania (sporovými stranami) dňa 11. 04. 2008, je
absolútne neplatná v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 11
ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12. 06. 2008. Rovnako
vyslovilabsolútnuneplatnosťzmluvyč.319/2007,uzatvorenejmedziúčastníkmikonaniadňa11.04.2008

o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. a ustálil občianskoprávny režim
záväzkových vzťahov účastníkov konania. (viď aj bod 59 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obdo/6/2020, 4Obdo/7/2020 zo dňa 29.05.2020)

56. Z uvedených rozsudkov teda vyplýva, že otázka platnosti, príp. neplatnosti zmlúv č. 318/2007 a č.

319/2007 ako tzv. prejudiciálna otázka už je v tomto konaní právoplatne vyriešená tak, že označené
zmluvy sú neplatné, pričom bol ustálený občianskoprávny režim záväzkových vzťahov strán sporu.
Prvoinštančný súd je týmto jej právnym posúdením pri ďalšom postupe v tomto konaní viazaný (viď body
62, 63, 64 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/6/2020, 4Obdo/7/2020 zo dňa
29.05.2020).

57. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je plnenie z neplatnej zmluvy alebo plnenie
z dôvodu, ktorý odpadol. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku
neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená,
že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom

ktorého by bola povinnosť, a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného
právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny
úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik právaani povinnosti na poskytnuté plnenie. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2005, sp. zn. 4
Cdo 237/2005)

58.1. Dňa 24.10.2016 TATRA REAL, a.s. uhradila žalovanému platbu v sume 889 300,- Sk (29 519,35
€), ktorá mala predstavovať preddavok na kúpnu cenu v sume 23 136,16 € a na hodnotu vecného
bremena v sume 6 383,19 €. K zriadeniu predmetného vecného bremena, a ani uzavretiu zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve však nedošlo, nakoľko, podľa vyjadrenia žalobcu v žalobe, Zmluva č. 172/2006
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení vecného bremena, uzatvorená medzi TATRA REAL, a.s.

a žalovaným dňa 23.04.2007, bola v časti o zriadení vecného bremena naformulovaná spôsobom, ktorý
neumožňoval vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností. Vzhľadom k
tomu žalovanému dňom 23.04.2007 vznikla povinnosť vrátiť obchodnej spoločnosti TATRA REAL, a.s.
ňou poskytnutý preddavok v sume 29 519,35 €.

58.2. V zmysle § 498 Obč. zák., uhradením platby v sume 29 519,35 € dňa 24.10.2016 poskytla

TATRA REAL, a.s. žalovanému preddavok na odplatu za zriadenie vecného bremena a kúpnu cenu na
kúpu nehnuteľností pred uzavretím Zmluvy č. 172/2006 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy a zriadení
vecného bremena zo dňa 23.04.2007. V tejto súvislosti súd poukazuje na bod 12.3 odôvodnenia nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015-35 zo dňa 26.08.2015. Vzhľadom k tomu, že na základe
zmluvy č. 172/2006 nebolo zriadené predmetné vecné bremeno, ani uzavretá zmluva o budúcej kúpnej

zmluve, príp. kúpna zmluva, dňom 23.04.2007 odpadol dôvod úhrady preddavku na hodnotu vecného
bremena v sume 6 383,19 €, ako aj na kúpnu cenu v sume 23 136,16 €. Podľa § 451 ods. 2 Obč.
zák. došlo dňom 23.04.2007 k bezdôvodnému obohateniu žalovaného, lebo právny dôvod, na základe
ktorého bola záloha spolu v sume 29 519,35 € dňa 24.10.2016 poskytnutá, odpadol. V zmysle § 451 ods.
1 Obč. zák. vznikla žalovanému dňom 23.04.2007 povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v sume 29

519,35€,atedavznikolzodpovednostnývzťahzbezdôvodnéhoobohatenia.(viďbod12.4.odôvodnenia
označeného nálezu) Od 23.04.2007, keď k bezdôvodnému obohateniu u žalovaného skutočne (fakticky)
došlo, a to bez ohľadu na to, či žalobca o ňom vedel alebo nie, začala plynúť trojročná objektívna
premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Obč. zák., ktorá uplynula dňom 23.04.2010. Žaloba o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 29 519,35 € (6 383,19 € + 23 136,16 €) bola na súde podaná

04.05.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej, trojročnej objektívnej premlčacej doby, na základe
čoho je žalobou uplatnené právo o zaplatenie sumy 29 519,35 €, v zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák.,
premlčané. Žalovaný vzniesol v spore námietku premlčania, a preto súd, podľa § 100 ods. 1 Obč. zák.,
nemohol premlčané právo o vydanie bezdôvodného obohatenia 29 519,35 € priznať, na základe čoho
žalobu o zaplatenie sumy 29 519,35 € zamietol.

59. Dňa 04.09.2007 uzavrela TATRA REAL, a.s. so žalovaným zmluvu č. 143/2007 o zriadení vecného
bremena a zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktoré mali (podľa
vyjadrenia žalobcu v žalobe) odstrániť nedostatky predchádzajúcej zmluvy č. 172/2006. Podľa čl. VI
bodu 2 písm. a) zmluvy č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007, sumu 6 383,19 € uhradila TATRA REAL, a.s. dňa

24.10.2016 ako zábezpeku. Podľa čl. V bodu 2 zmluvy č. 144/2007 zo dňa 04.09.207 mal byť preddavok
na kúpnu cenu tvorený, o.i., zo zábezpeky v sume 23 136,16 €, ktorú TATRA REAL, a.s. zaplatila
žalovanému dňa 24.10.2006. V priebehu prípravných prác na projekte sa však TATRA REAL, a.s.
rozhodla presunúť projekt na žalobcu, ktorý dňa 11.04.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu č. 318/2007 o
zriadení vecného bremena a zmluvu č. 319/2007 o uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Podľa

čl. IX bodu 4 zmluvy č. 318/2007, táto zmluva nahradila v plnom rozsahu zmluvu č. 143/2007. Podľa
čl. VIII bodu 4 zmluvy č. 319/2007, uvedená zmluva nahradila v plnom rozsahu zmluvu č. 144/2007. Z
uvedeného je zrejmé, že v období od 23.04.2007; kedy odpadol právny dôvod úhrady sumy 29 519,35 €
žalovanému, nakoľko nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy č. 172/2006, pred uzavretím ktorej bol tento
preddavok uhradený, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu; až doteraz nebol preukázaný právny dôvod

obohateniasažalovanéhoosumu29519,35€,ktorámubolauhradenádňa24.10.2006,nakoľkozmluvy
č. 143/2007 a 144/2007 boli nahradené zmluvami č. 318/2007 a 319/2007, ktoré však neboli uzavreté
platne. Dňom 23.04.2007 prestala byť platba v sume 29 519,35 € zo dňa 24.10.2006 preddavkom v
zmysle § 498 Obch. zák. a stala sa bezdôvodným obohatením na strane žalovaného v zmysle § 451
ods. 2 Obč. zák., nakoľko odpadol právny dôvod, na základe ktorého mu bola poskytnutá (zmluva č.

172/2006 nebola platne uzavretá). Napriek snahe TATRA REAL, a.s. a strán sporu priradiť uvedenú
platbu k zmluvám č. 143, 144/2007 a následne k zmluvám č. 318, 319/2007 (čl. VI bod 2 zmluvy č.
143/2007, čl. V bod 2 zmluvy č. 144/2007, čl. VI bod 2 zmluvy č. 318/2007 a čl. V bod 2 zmluvy č.
319/2007),ktomutoreálnenedošlo,keďžezmluvyč.143a144/200bolinahradenéneplatnýmizmluvamič. 318 a 319/2007. Z uvedených skutkových okolností teda vyplýva, že platba 29 519,35 €, uhradená
žalovanému obchodnou spoločnosťou TATRA REAL, a.s. dňa 24.10.2006, predstavuje od 23.04.2007
bezdôvodné obohatenie žalovaného. Podľa Dohody o úhrade platieb zo dňa 10.12.2008, žalobca sa

zaviazal uhradiť TATRA REAL, a.s. ňou zaplatenú hodnotu vecného bremena v sume 1 921 500,- Sk
a preddavok na kúpnu cenu v sume 5 576 000,- Sk, čím sa žalobca mal stať veriteľom predmetnej
pohľadávky titulom vydania bezdôvodného obohatenia v sume 29 519,35 €. V zmysle § 111 Obč. zák.
však zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Súd podotýka, že, v súlade so
zásadou hospodárnosti konania prednostne posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobou

uplatneného práva o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 29 519,35 € (6 383,19 € + 23 136,16
€), a vzhľadom k jej dôvodnosti už v tejto časti konania nevykonával ďalšie dokazovanie za účelom
preukázania práva žalobcu na zaplatenie uvedenej sumy. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvody
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1 Cdo/148/2004 (ZSP 30/2005) z 01.05.2005: „Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky)

a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania tým zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na

súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž
za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 10 ods. 1 tretia veta OZ).
Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie

napríklad výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného obohatenia, škody a pod.“.

60. V intenciách bodu 12.5. odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015-35 zo
dňa 26.08.2015 prvoinštančný súd poukazuje na to, že žalobou uplatnené právo vychádza zo zmlúv o
zriadení vecného bremena a zmlúv o budúcej kúpnej zmluve. Ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho

zákonníkamožnoaplikovaťibavprípadochsynalagmatickýchzáväzkov,keďprotisebestojíprávo,ktoré
sa premlčuje (právo na vydanie peňažného plnenia) a právo, ktoré sa nepremlčuje (právo vlastnícke).
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2020, sp. zn. 8 Cdo 15/2019) Z
uvedeného dôvodu je v tomto spore aplikácia tohto ustanovenia vylúčená, nakoľko proti sebe stoja
dve premlčateľné práva (právo zodpovedajúce vecnému bremenu, príp. právo uzavrieť kúpnu zmluvu a

právo na peňažné plnenie). Vzhľadom k tomu súd prihliadol na námietku premlčania práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia 29 519,38 €, vznesenú v spore žalovaným.

61. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal tiež náhrady škody, a to skutočnej škody v sume
761 799,77 €, ktorú predstavovali náklady doteraz vynaložené žalobcom na realizáciu predmetného

projektu a ušlého zisku za obdobie od 01.10.2009 do 31.12.2011 v sume 863 109,- € (31 967,- €
mesačne), ktorý predstavoval očakávaný mesačný výnos z prenájmu obchodných a kancelárskych
priestorovaparkoviskavpodzemnýchgarážachvsúladesrozlohouadispozícioustavbypodľapôvodne
vypracovanej projektovej dokumentácie. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť,
vyplývajúcu mu v zmysle § 559 ods. 2 Obč. zák. zo zmluvy č. 318/2007, a to povinnosť plniť riadne

a včas. Uviedol, že súčasťou povinnosti plniť riadne je poskytnúť dohodnuté plnenie bez vád. Túto
povinnosť žalovaný, podľa žalobcu, porušil, keďže plnenie trpelo neodstrániteľnou vadou - existenciou
archeologického náleziska, ktoré bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.

62. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik

práv a povinností. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy č. 318/2007 žalovanému teda nevznikla
povinnosť z tejto zmluvy plniť. Z tohto dôvodu nemohol porušiť žiadnu zmluvnú povinnosť z absolútne
neplatnej zmluvy č. 318/2007, keďže žiadnu povinnosť plniť z tejto zmluvy žalovaný nemal. Vzhľadom
k tomu nebolo v spore preukázané porušenie zmluvnej, resp. právnej povinnosti zo strany žalovaného
v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák., ktorá by mu (podľa žalobcu) mala vyplývať zo zmluvy č. 318/2007 o

zriadení vecného bremena a § 559 ods. 2 Obč. zák.. Zároveň z uvedených dôvodov nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi porušením (v tomto prípade neexistujúcej povinnosti z neplatnej zmluvy)
zmluvnej povinnosti, ku ktorému malo dôjsť, podľa žalobcu, zo strany žalovaného poskytnutím vadného
plnenia a škodou. Vzhľadom k tomu, že v konaní neboli preukázané základné predpoklady vznikuzodpovednosti žalovaného za škodu spolu v sume 1 624 908,77 €, a to porušenie právnej povinnosti a
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, súd žalobu v časti o náhradu škody v
sume 1 624 908,77 € zamietol ako nedôvodnú.

63. Žalobca v žalobe opieral svoje právo na náhradu škody v sume 1 624 908,77 € aj o neplatnosť
zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie
NajvyššiehosúduSR,sp.zn.4MCdo23/2008,zodňa21.decembra2009:„Neplatnosťprávnehoúkonu
môže okrem zmarenia právnych účinkov, ktoré účastníci právneho úkonu sledovali, vyvolať aj ďalšie

nepriaznivé právne následky ako je vznik bezdôvodného obohatenia a vznik zodpovednosti za škodu. Ak
z neplatného právneho úkonu vznikne škoda, vznikne konajúcemu mimo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie aj zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu pri neplatnosti právneho úkonu v zmysle
citovaného ustanovenia § 42 Obč. zák. nie je osobitným prípadom tejto zodpovednosti, ale spravuje sa
ustanoveniami o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč. zák.). Nejde o zodpovednosť zmluvnú
(plynúcu z porušenia zmluvných povinností), ale o predzmluvnú zodpovednosť (culpa in contrahendo).

Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je protiprávne spôsobenie neplatnosti právneho úkonu, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi chovaním zodpovedného subjektu a vznikom neplatnosti ako aj príčinná
súvislosť medzi neplatnosťou právneho úkonu a vznikom škody a existencia zavinenia. Škodou sa tu
rozumie majetková ujma, ktorá vznikla ako dôsledok neplatnosti právneho úkonu. Sú to najmä náklady,
ktorézmluvnástranavynaložilananeplatnýprávnyúkon,akoajvýznamnámajetkováujma,ktorávznikla

tým, že zmluvná strana nemohla uzavrieť zmluvu s treťou osobou. O spôsobe a rozsahu škody platí i tu §
442 Obč. zák.. Zodpovedným subjektom je ten, komu možno pričítať zavinenie na spôsobení neplatnosti
právneho úkonu. Zavinenie zodpovedného subjektu sa predpokladá, pričom stačí aj zavinenie vo forme
nevedomej nedbanlivosti.“

64. V rámci posúdenia predbežnej otázky v tomto spore ohľadom platnosti zmluvy č. 318/2017 o zriadení
vecného bremena, bol právoplatne súdom ustálený jej rozpor s ust. § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.06.2008 ako dôvod jej absolútnej neplatnosti zmysle §
39 Obč. zák., keďže vecné bremeno ňou zriadené nebolo schválené I. v U..

65. „Štatutárny orgán právnickej osoby, ktorou bez pochýb je aj obec, vystupuje navonok vo všetkých
veciach právnickej osoby, okrem vecí, ktoré zákon zveruje iným orgánom právnickej osoby, alebo
ktoré mu zákonom zakazuje zveriť. Jeho konanie sa právnickej osobe pričíta bez ďalšieho, aj napriek
prípadným vnútorným obmedzeniam oprávnení konať za právnickú osobu (napríklad obmedzenie
možnosti uzatvárať zmluvy do určitej hodnoty určené členskou schôdzou či valným zhromaždením

právnickej osoby). Osobitné pravidlá však platia pre konanie štatutárnych orgánov právnických osôb
verejného práva. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych korporácií v súkromnoprávnych otázkach nie
je bez ďalšieho posudzovať rovnako, ako právnických osôb súkromného práva. Okrem ochrany práv
tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem, resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto,
ak je pre nakladanie s majetkom v rozsahu určenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušným

orgánom obce (obecným zastupiteľstvom), predstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti
právnehoúkonuobce.Naprávnickéosobyverejnéhoprávasanevzťahujecelýprávnyrežimprávnických
osôb súkromného práva obsiahnutý v Občianskom zákonníku, a to vzhľadom na osobitný spôsob
zriaďovania či možností zrušenia, osobitný spôsob konania za tieto právnické osoby a pod. Podmienky
fungovania verejnoprávnych korporácií, ich vnútorná štruktúra, ako aj otázky ich zrušenia a zániku

sú predmetom osobitných právnych predpisov a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len
ako lex generalis. Obec ako právnická osoba verejného práva koná prostredníctvom štatutárneho
orgánu, ktorým je starosta, resp. primátor, ktorý je osobou navonok prejavujúcou jej vôľu, pričom
však nemá neobmedzenú moc vytvárať vôľu obce. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s
majetkom obce upravuje aj zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle ustanovenia § 7 tohto

zákona je obec povinná prostredníctvom svojich orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce
v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a
organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom
obce, vrátane finančných prostriedkov, je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie
združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie

subjektusúkromnéhopráva,avšakzákonurčujeobciniektoréobmedzeniaaleboažzákazyprinakladaní
s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov.
Už len samotná existencia zákonov o obecnom zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že
zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobomodlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom
obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej
majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako

aj zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie
spôsobu konania verejnoprávnej korporácie je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 284/2006
z 29.1.2008, ktoré bolo podrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli
odobrené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1.4.2009. Podľa tohto rozhodnutia je
potrebné odlišovať vykonávanie právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo

rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp.
aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok
voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Oprávnenie rozhodovať o právnych
úkonoch, t. j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu,
štatutárny orgán (starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je
teda obmedzené iným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany

tretíchosôbmusízohľadniťajverejnýzáujem,rozdeleniekompetenciíverejnýchvolenýchorgánov,resp.
požiadavka ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej istoty
tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov.“ „Rovnako v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Odo 21/2002 (publikovaný v ZSP č. 77/2004 ) sa uvádza, že majetkovoprávne úkony, o ktorých
prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho

kladnéhorozhodnutiatohtozastupiteľstva.Beztakéhotorozhodnutiastarostaobcenemôževuvedených
prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo
45/2013 z 8.1.2015 sa opätovne zdôrazňuje, že vždy musí ísť o predchádzajúce rozhodnutie obecného
zastupiteľstva a dodatočná konvalidácia nie je možná. Uvedená rozhodovacia línia bola potvrdená aj
v najnovšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, publikovanej v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí

súdov SR pod R 90/2018 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2015 zo 17.
februára 2016) nasledovne:
I. Ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j.
medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi
vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce

navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom.
II. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a
kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli schválené zásady hospodárenia a nakladania s
majetkom obce.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/44/2018 z 28. marca 2019)

66. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd zato, že v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák. v spojení
s § 42 Obč. zák. v spore nebolo preukázané, že by predmetný dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy č.
318/2007 o zriadení vecného bremena spôsobil žalovaný protiprávne, teda, že by absenciu schválenia
označenej zmluvy mestským zastupiteľstvom (rozhodovanie o právnom úkone žalovaného znamená
vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry mesta o tom, či, resp. aký právny úkon

mesto urobí) bolo možné posúdiť ako konanie žalovaného v rozpore s právnymi predpismi platnými v
SR. Je potrebné mať na zreteli zásadu zmluvnej slobody, ktorá je jedným z výrazov autonómie vôle
a znamená predovšetkým slobodu kontrahovať, či nakladať s majetkom a právami, pričom v rámci
zákonom daných hraníc zmluvnú slobodu obmedzujú kogentné normy a autonómia druhej strany.
Žalovaný nemal zákonom stanovenú povinnosť uzavrieť predmetnú zmluvu č. 318/2007, rovnako ako

ju mestské zastupiteľstvo žalovaného nemalo zákonnú povinnosť schváliť. Súd podotýka, že žalobca
ako podnikateľ, nadväzujúci vzťah s orgánom verejnej správy, si tiež musel byť vedomý toho, že jeho
zmluvný partner nie je porovnateľným súkromným subjektom, ale že jeho verejnoprávne postavenie mu
v mnohom jeho možnosti vopred obmedzuje, alebo definuje. (viď rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf 7/2012)
V rámci preventívnej povinnosti ustanovenej § 415 Obč. zák. si teda i žalobca mal overiť, či bol prejav

vôle mesta urobený v súlade s ust. § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Súd dáva tiež do pozornosti zásadu, ktorá platila
už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí ich uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je

totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, satisfakčné a pod. (viď napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 5 Sžf 65/2011).67. Žalobca tiež v spore nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom žalovanej škody (vrátane ušlého
zisku) a neschválením predmetnej zmluvy č. 318/2007 Mestským zastupiteľstvom v U. ako dôvodom
jej neplatnosti. Nebolo preukázané, že by dôvodom predčasného ukončenia predmetného projektu bola

neplatnosť zmluvy č. 318/2007. Z vyjadrení strán sporu a zrušenia zmluvy žalobcom zo dňa 30.04.2009
je zrejmé, že žalobca prestal vykonávať projekt z dôvodu existencie archeologického náleziska, ktoré
bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Samotný žalobca v žalobe uviedol, že „Vzhľadom
na nemožnosť realizovať projekt z dôvodu poskytnutia vadného plnenia (t.j. práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu) zo strany žalovaného vznikla žalobcovi škoda, ktorú predstavujú náklady doteraz

vynaložené žalobcom na realizáciu projektu a ušlý zisk, ktorý mohol žalobcovi vzniknúť, ak by sa
projekt realizoval.“; „Medzi porušením povinnosti plniť riadne a bez vád zo strany žalovaného a vznikom
škody evidentne existuje príčinná súvislosť, nakoľko ak by žalovaný plnil riadne, nevznikla by prekážka
realizácie projektu, ktorý mohol byť dokončený v októbri 2009 v súlade s pôvodným plánom.“.

68. V zmysle bodu 13.3. odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015-35 zo

dňa 26.08.2015 posúdil prvoinštančný súd žalobou uplatnené právo na náhradu škody aj ako právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť zhodnotením jeho
nehnuteľnosti vnesenými investíciami žalobcu. Na pojednávaní dňa 01.06.2016 žalobca trval na tom,
že predmetný pozemok žalovaného zhodnotil napr. pre potreby budúcich stavieb, a to vykopaním
jamy, pripravením staveniska z hľadiska vybudovania inžinierskych sietí a poskytnutím súčinnosti pri

archeologickom prieskume, keďže bol povinný odkryť predmetné archeologické nálezisko spôsobom,
ktorý vyžadoval odborne spôsobilý archeológ. Z citovaného skutkového tvrdenia žalobcu vyplýva, že
do nehnuteľnosti žalovaného vniesol investície, napriek tomu však v spore nebol preukázaný rozsah
zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti. Zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti žalovaného nebolo
preukázané ani znaleckým posudkom č. 20/2016, vyhotoveným znalcom K. S, spol. s r.o., nakoľko jeho

predmetom bolo stanovenie výšky škody a ušlého zisku, nie však výšky zhodnotenia nehnuteľnosti.

69. Žalobca si v žalobe uplatnil i právo na náhradu ušlého zisku, predstavujúceho ku dňu 30.04.2010
sumu 34 892,12 € z platieb, ktoré boli prijaté žalovaným z titulu zmluvy č. 319/2007 a Upozornenia
na zaplatenie finančnej zábezpeky, spolu v sume 191 230,15 €, ktorá, podľa žalobcu, predstavovala

plnenie z bezdôvodného obohatenia. Žalobca poukazoval na to, že tieto prostriedky v sume 191
230,15 € nemohol použiť pri výkone povolania, v dôsledku čoho sa nemohli zhodnocovať. Výšku
tohto ušlého zisku žalobca stanovil tak, že jednotlivé sumy bezdôvodného obohatenia sa vynásobili
priemernou úrokovou sadzbou obchodných bánk, platnou ku dňu prijatia bezdôvodného obohatenia
zo strany žalovaného, t.j. ku dňu 23.10.2006, 03.05.2007 a 16.10.2008. Podľa názoru súdu, právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. týka aj príslušenstva veci,
ktorým by v tomto prípade mohli byť úroky zo sumy 191 230,15 € v sume 34 892,12 €. Úžitkov z
bezdôvodnéhoobohateniasavšaktýkalenzasplneniasubjektívnehopredpokladuspočívajúcehovtom,
že bezdôvodne obohatený nebol v dobrej viere, teda bolo alebo muselo mu byť známe, že obohatenie,
ktoré získal, je zákonom zakázané. Tento predpoklad vzniku práva žalobcu na vydanie príslušenstva -

úrokov v sume 34 892,12 € v konaní nebol preukázaný, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 34
892,12 € zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ si žalobca uplatnil sumu 34 892,12 € titulom náhrady škody -
ušlého zisku, súd zamietol žalobu v tejto časti i v zmysle § 420 ods. 1 Obč. zák., nakoľko v konaní neboli
preukázané základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v sume 34 892,12 €, a to
porušenie právnej, resp. zmluvnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a porušením

povinnosti a zavinenie žalovaného.

70. Súd v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. zamietol žalobu i v časti o zaplatenie 3,982% ročných
úrokov zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2010 do zaplatenia v dôsledku toho, že v konaní nebol
preukázaný nedostatok dobrej viery žalovaného pri vydaní bezdôvodného obohatenia v sume 63 782,12

€. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy č. 318/2007 nedošlo k jej platnému zrušeniu zo strany
žalobcu v zmysle § 507 ods. 1 Obč. zák., a preto zrušenie zmluvy č. 318/2007 nebolo dôvodom
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu. Súd mal zato, že na strane
žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu v sume 63 782,12 € v dôsledku
plnenia z neplatného právneho úkonu. S ohľadom na občianskoprávny režim záväzkového vzťahu

účastníkov konania, založeného zmluvou č. 318/2007, tiež nie je v tomto prípade možné priznať
žalobcovi úroky zo sumy 63 782,12 € v zmysle § 502 Obch. zák. Vzhľadom k tomu, že v dôsledku
neplatnostizmluvyč.318/2007nebolovkonanípreukázanézrušeniezáväzkovztejtozmluvynazákladedohody, prípadne jednostranným právnym úkonom žalobcu, nevzniklo žalobcovi právo na zaplatenie
3,982% ročných úrokov zo sumy 63 782,12 € od 21.05.2010 do zaplatenia ani v zmysle § 570 Obč. zák..

71. V časti o zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania zo sumy 6 383,20 € od 21.05.2009 do
zaplatenia, zo sumy 1 003 759,40 € od 30.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 679 177,75 € súd, v zmysle
§ 458 ods. 2 Obč. zák., žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný nie je so zaplatením sumy
1 689 320,20 € v omeškaní.

72. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom svedka - bývalého prednostu I., nakoľko vo vzťahu
k ostatným vykonaným dôkazom a skutkovým a právny zisteniam v spore považoval tento dôkaz za
nadbytočný, nespôsobilý, aj vzhľadom na predmetný nález ústavného súdu a uznesenie najvyššieho
súdu, privodiť iný výsledok sporu. Súd tiež nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne R. Y., ktorý
sama navrhla na pojednávaní dňa 27.10.2016, keďže tento dôkaz nenavrhli strany sporu; svedkyňa
neuviedla, ktoré tvrdenia strán sporu by týmto dôkazom mali byť preukázané; a tiež z dôvodu zníženej

vierohodnosti svedkyne, nakoľko bola prítomná ako verejnosť na pojednávaní dňa 13.10.2016.

73. Súd podotýka, že so záväznosťou a účinkami nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 184/2015-35 zo dňa 26.08.2015 vo vzťahu k už právoplatne vyriešenej predbežnej otázke
medzi žalobcom a žalovaným ohľadom neplatnosti zmlúv a právneho režimu ich vzťahu sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky vysporiadal v bodoch 66 - 69 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 4Obdo/6/2020,
4Obdo/7/2020 zo dňa 29.05.2020.

74.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74.2. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

75. Žalobca mal v spore úspech cca 12%, žalovaný cca 88%. Vzhľadom k tomu súd, v zmysle § 255 ods.
2 CSP, náhradu trov konania pomerne rozdelil a žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu 76% trov

konania (88-12). Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.