Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. február 2022

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 3T/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521010219
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2022:3521010219.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovanej

U.. G. N., Q.. XX.X.XXXX T. J., stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
25.2.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: U.. G. N., Q.. XX.X.XXXX T. J., trvale bytom H.. J. XXXX/XX, J.,

j e v i n n á, ž e

dňa 4.9.2020 v čase o 15:10 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, ev. č.: J. v obci
Beckov po ceste II/507 v smere od obce Kočovce - Rakoľuby, kde porušila § 4 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 4
a § 137 ods. 2 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov tým, že
v križovatke pri dome so súpisným číslom XX sa nevenovala plne vedeniu vozidla a nesledovala situáciu
v cestnej premávke, v dôsledku čoho začala vykonávať odbočenie vľavo na miestnu komunikáciu bez
toho, aby dala prednosť oproti jazdiacemu motocyklu Suzuki GSX 750F, ev. č.: W., ktoré viedol vodič J.
F., jazdiaci po ceste II/507 v smere od obce Krivosúd Bodovka, následkom čoho došlo k zrážke oboch

vozidiel, pričom poškodený J. F. utrpel zranenia a to zlomeninu dolného konca stehnovej kosti vpravo s
posunom, zlomeninu V. - VIII. rebra vpravo a IV. a IX. rebra vľavo, zakrvácanie do pohrudničnej dutiny
obojstranne, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa, pomliaždenie a
odreniny ľavého predlaktia, ktoré si vyžiadali liečenie spojené s obmedzením v bežnom spôsobe života
v trvaní 76 dní, ktoré obmedzenie spočívalo jednak v hospitalizácii v nemocnici, kedy bol poškodený
obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v
oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích
úkonov, a po prepustení z nemocnice nemohol zaťažovať operovanú končatinu a pri chôdzi používal

2 francúzske barle a pri zaobstaraní a príprave stravy ako i pri celkovej hygiene potreboval čiastočnú
pomoc,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
psím. h) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. j),
l), n) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaná povinná nahradiť poškodenému J. F., Q..
XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, W.Í. škodu vo výške 7.753,20 €,

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaná povinná nahradiť poškodenej Sociálnej poisťovni, ,
IČO: 30807484, so sídlom Ulica 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, škodu vo výške 3.172,- eur

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaná povinná nahradiť poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovni, a. s., IČO: 35937874 so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, škodu vo výške
7.780,34 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv

601/20/3304-21 zo dňa 14.6.2021 na obžalovanú U.. G. N., stíhanú pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého
sa mala dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Vec pôvodne napadla sudkyni JUDr. Ivane Mackovej, ktorá dňa 18.6.2021 vydala trestný rozkaz č.k.

3T/19/2021 - 154, ktorým obžalovanú uznala vinnou a ktorej uložila podmienečný trest odňatia slobody,
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu a povinnosť nahradiť škodu. Proti trestnému
rozkazu podala v zákonnej lehote obžalovaná odpor.

Po odchode skôr konajúcej sudkyne na iný okresný súd, bola vec dňa 26.1.2022 pridelená teraz

konajúcemu sudcovi, ktorý vo veci nariadil termín hlavného pojednávania na deň 25.2.2022.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.2.2022 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinná

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5
Trestného poriadku a obžalovanej kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného
poriadku, na ktoré obžalovaná
odpovedala :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

odpoveď obžalovanej : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovanej : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu

odpoveď obžalovanej : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď obžalovanej : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovanej : áno

Nakoľko obžalovaná odpovedala na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti
o pravdivosti jej priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovanej o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom

o treste a náhrade škody. Na základe uvedeného, súd potom obžalovanú uznal za vinnú zo spáchaniaprečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. h) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná svojím konaním naplnila znaky skutkovej podstaty
uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2022 vykonal dokazovanie iba výsluchom
obžalovanej k jej osobným pomerom, ktorý dôkaz súd považoval za potrebný vzhľadom na skutočnosti
uvádzané obžalovanou v podanom odpore proti trestnému rozkazu a oboznámením listinných dôkazov
v súlade s ustanovením § 269 a to tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody

na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a

pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému
po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej

činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
(2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou.Obžalovaná pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva v rodinnom dome na Zelenej vode,
býva tam asi tri roky s manželom a svojimi dvomi deťmi 7-ročnou dcérou, ktorá chodí do prvej triedy
a 4-ročný chlapec, ktorý chodí do škôlky. Šoféruje vozidlo už asi 20 rokov a nemala doposiaľ žiadnu

takúto kolíznu situáciu. Deti musí voziť 8 km do Beckova do školy a škôlky. Je pre ňu z tohto dôvodu
veľmi dôležitý vodičský preukaz lebo by nemala ako vodiť deti do školy a škôlky. Autobus od jej bydliska
nechodí, pričom obžalovaná upresnila, že najbližšia zastávka autobusu je až asi 1,5 km od jej bydliska.
Po odvezení detí do školy a škôlky chodí zasa do práce na Trenčiansku ulicu, asi 4km od jej bydliska.
Majú aj dedka, 80-ročného, ktorý je vdovec, vypomáhajú mu a on im. Pokiaľ by obžalovaná chcela deti

voziť autobusom, to by nebolo možné, v Beckove sú tri zastávky autobusu, pričom ranný spoj príde do
Beckova o 7mej. Musela by vystúpiť na strednej zastávke, kde chodí 4-ročný syn do škôlky a odtiaľ
potom kilometer až kilometer a pol je škola, kde by musela ísť s dcérou. Malého syna nemôže nechať
samého vystupovať a ísť do škôlky. Problém je aj v tom, že z Beckova potom ide spoj až za dve hodiny,
takže do práce by nestihla. Spoj, ktorý sa ide hneď 7:10 by nestihla, nakoľko musí vyložiť obe deti na
rôznych častiach v Obci. Malého syna Obžalovaná uvádzala, že v zásade existuje aj možnosť vodiť deti

do Beckova pešo cez hrádzu, čo je asi 5 km, avšak toto by nemuseli zvládať ani deti ani ona, existenčne
by to bol problém, tiež by mala problém sa následne dostať do práce. Jej manžel robí solárneho technika,
pracuje na montážach po celom Slovensku, niekedy je preč pár dní, niekedy aj celý týždeň v závislosti
od veľkosti montáže. V niektoré dni by deti mohol zaviesť, ale vo väčšine vôbec nie ale aj v dni, kedy
by mohol, poobede by už pre deti nemal kto ísť.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ odsúdená za spáchanie trestného
činu.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov ministerstva vnútra a evidenčnej karty
vodiča - obžalovanej vyplýva, že obžalovaná bola jeden krát postihnutá za spáchanie dopravného
priestupku v roku 2019. Vodičský preukaz má evidovaný od roku 2000.

Podľa lustrácie v sociálnej poisťovni, obžalovaná je od 1.9.2021 zamestnaná.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok

individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli

dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu,
z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem
iného určuje aj pohnútka páchateľa, možnosti jeho nápravy ale taktiež následky spôsobené trestným
činom. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia
povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin)

pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo
všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa
páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným
činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa máveľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho
postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu

a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanej ako druh trestu trest odňatia slobody a to

na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom a určením
skúšobnej doby na 18 mesiacov.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovanej zistil 3 poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaná
viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom spáchanie jedného dopravného priestupku
pred stíhaným skutkom pri 20-ročnej vodičskej praxi súd u obžalovanej vyhodnotil ako tak málo závažné,

že je možné zaujať záver, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a priznať jej túto
poľahčujúcu okolnosť, ďalej podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaná priznala a svoj čin
úprimne oľutovala a ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhala pri objasňovaní trestnej
činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to súdu, keďže obžalovaná svojím vyhlásením o
vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenila

súd od dokazovania jej viny, ktorou skutočnosťou napomáhala súdu pri objasňovaní trestnej činnosti. U
obžalovanej súd pritom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Obžalovanú súd odsúdil a trest jej ukladal za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Trestného
zákona, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí 1 až 5 rokov. Vzhľadom k tomu, že v prípade
obžalovanej prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 3:0, znižovala sa zákonom

ustanovená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, z toho dôvodu, konečné rozmedzie trestnej
sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Súd pri konečnom
rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, prihliadol aj na samotný postoj obžalovanej k spáchanému
trestnému činu, teda, že sa k spáchaniu priznala, trestný čin oľutovala a na hlavnom pojednávaní
urobila vyhlásenie, že je vinná, čím obžalovaná neodvolateľne prijala všetky právne účinky uznania

viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní. Okrem toho súd prihliadol
na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností až 3:0 v prospech poľahčujúcich okolností. Súd pri
rozhodovaní neopomenul ani predchádzajúci život obžalovanej, ktorá je v podstate bezúhonnou osobou
čo do odsúdenia za trestný čin a viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Poškodenému sa
ospravedlnila. Na základe uvedeného súd mal za to, že je možné ukladať obžalovanej trest odňatia

slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, ktorý trest je vzhľadom na
to, že sa jedná o nedbanlivostný trestný čin ako aj vzhľadom na postoj obžalovanej k jeho spáchaniu
považovať za dostatočný za nápravu obžalovanej ako aj ochranu spoločnosti.
Ukladanie trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd vyhodnotil ako síce možné pri vyhlásení
viny obžalovanej, avšak vzhľadom k tomu, že sa súd rozhodol pre neuloženie trestu zákazu činnosti

obžalovanej (ktorý sa v drvivej väčšine obdobných prípadoch ukladá) tak za primeraný, zákonný,
spravodlivý a v súlade so všetkými zásadami trestu považoval trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby.
Zároveň súd skúmal zákonné podmienky na povolenie odkladu výkonu trestu v zmysle § 49 ods. 1 písm.
a), § 50 ods. 1 Trestného zákona, pričom súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovanej

s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, na
zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a
preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň jej určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov,
ktorú považuje za primeranú.

Súd dodáva, že vzhľadom k tomu, že obžalovaná sa dopustila spáchania trestného činu v súvislosti
s vedením motorového vozidla, súd neopomenul ani ustanovenie § 61 Trestného zákona upravujúce
trest zákazu činnosti a preto skúmal či u obžalovanej je potrebné ukladať popri podmienečnom treste
odňatia slobody aj tento trest. V zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže
súd uložiť, ale nemusí a to v prípadoch, v ktorých sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s

touto činnosťou, na rozdiel od ustanovení, kde je uloženie trestu zákazu činnosti obligatórne. Ukladanie
trestu zákazu činnosti je tak v zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona fakultatívnou možnosťou zo strany
súdu. Súd by mal pritom zvažovať, či okrem iného aj vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu,
spôsob jeho spáchania a jeho následky, osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život je uloženietohto trestu nevyhnutné s ohľadom na zásadu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, pričom
obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie
v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu,

ako i na ostatných členov spoločnosti. V tomto prípade súd dospel k záveru, že okrem argumentácie
uvedenej v predchádzajúcom odseku, na ktorú súd odkazuje, aj pri rozhodovaní o treste zákazu činnosti,
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody bez trestu zákazu činnosti dostatočne napĺňa účel
trestu z pohľadu ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň takéto rozhodnutie je i v súlade
s ustanovením § 34 ods. 3 Trestného zákona (zásadou personality trestu), kedy trest má postihovať

páchateľa tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Súd v tomto smere
zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná má dve maloleté deti vo veku 7 rokov a 4 roky, pričom motorové
vozidlo nevyhnutne potrebuje k zabezpečeniu základných potrieb a chodu nielen domácnosti a výkonu
svojej práce ale aj starostlivosti o svoje maloleté deti, ktoré musí voziť do školy a škôlky do obce Beckov
niekoľko kilometrov, následne musí ísť do Nového Mesta nad Váhom do zamestnania a opäť pre deti.
Jej manžel väčšinu času trávi prácou mimo miesta bydliska, pričom pracuje po celom Slovensku, preto

starostlivosť o maloleté deti nemôže zabezpečiť. Je potrebné uviesť aj to, že obžalovaná býva na Zelenej
vode vo vzdialenosti k najbližšej autobusovej zastávke 1,5 kilometra, pričom podľa názoru súdu (aj keby
súd pripustil, že je v poriadku chodiť každé ráno s malými deťmi 1,5km iba k zastávke autobusu s čím sa
ale nemožno stotožniť), ani tak by obžalovaná nebola schopná zaviesť deti autobusom do školy a škôlky
a zároveň stihnúť prísť do zamestnania ako to uvádzala pri svojom výsluchu (autobusový spoj, ktorý

by stihla ide až o 2 hodiny). Súd absolútne vylúčil možnosť chodenia obžalovanej pešo so 4-ročným
dieťaťom každý deň 5 km do škôlky cez hrádzu a ešte ďalej so 7-ročným dieťaťom do školy. Uvedený
stav by mohol hraničiť s ohrozením maloletých detí pri každodennej pravidelnosti. Podľa názoru súdu
obžalovaná je nevyhnutne odkázaná na používanie motorového vozidla v súvislosti so zabezpečením
starostlivosti o svoje maloleté deti ale aj o veľkú časť domácnosti (keďže manžel nebýva stále doma).

Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla by bol v tomto konkrétnom prípade v rozpore so
zásadou personality trestu uvedenou v § 34 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko by nielen výrazným ale
aj neprimeraným spôsobom zasiahol rodinu obžalovanej.
Okrem toho súd zvýrazňuje, že potreba nápravy obžalovanej práve v súvislosti s vedením motorového
vozidla sa nejaví ako nevyhnutne potrebná, keďže obžalovaná sa ani od spáchania skutku do dňa

vyhlásenia rozsudku, teda už takmer rok a pol nedopustila spáchania žiadneho priestupku na úseku
dopravy (ani iného) a vedie teda v podstate rovnaký bezúhonný život ako tomu bolo aj pred dopravnou
nehodou, pričom uvádzala, že auto používa takmer každý deň. Obžalovaná počas takmer 22-ročného
používania motorového vozidla sa dopustila v súvislosti s vedením vozidla iba jedného menej závažného
priestupku. Obžalovaná sa správala zodpovedne aj po spáchaní skutku, kedy sa snažila poškodenému

hneď pomáhať.
Z uvedených dôvodov súd obžalovanej trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá neukladal.
S prihliadnutím na uvedené, súd mal za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody u obžalovanej
bude napĺňať nielen znaky zákonnosti, ale aj spravodlivosti a individualizácie trestu a zároveň bude plniť
funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej

časti rozsudku.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanú zaviazal nahradiť poškodenému J.S. F., Q..
XX.X.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, W. škodu vo výške 7.753,20 €, poškodenej Sociálnej poisťovni, ,
IČO: 30807484, so sídlom Ulica 29. Augusta 8 a 10, Bratislava, škodu vo výške 3.172 € a poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., IČO: 35937874 so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, škodu

vo výške 7.780,34 € tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, ktoré nároky škody boli riadne a včas v
prípravnom konaní uplatnené a na hlavnom pojednávaní po prečítaní obžaloby v súlade s § 256 ods. 2
Trestného poriadku prečítané, pričom súd v podstate bližšie škodu nedokazoval z dôvodu jej uznania čo
do základu a výšky zo strany obžalovanej (viď ust. § 261 ods. 2 Trestného poriadku) a o škode nevznikli
v konaní žiadne dôvodné pochybnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.