Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119206671
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5119206671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: GRYF reklamné
štúdio, s.r.o., so sídlom Pažite 56, 010 09 Žilina-Bytčica, IČO: 45 939 187, právne zastúpený ADAUS,
s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Ing. Q. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Q. XXX/X, XXX XX W.-Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária M
Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, o určenie, či tu právo
je alebo nie je, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
7C/48/2019-80 zo dňa 16. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a zamietol
aj žalobu vo veci samej (určiť, že žalovaný nie je oprávnený previesť na tretiu osobu vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. S., bližšie špecifikované podľa predmetného
listu vlastníctva, a to v podiele 1/1 a k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. S., bližšie
špecifikované podľa zápisu na predmetnom liste vlastníctva, a to v podiele 1/4 v celku, zároveň žalovaný

nie je oprávnený zriadiť záložné právo, ani právo vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam) a
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
Vychádzal zo zistenia, že dňa 16.06.2016 bola uzatvorená zmluva o pôžičke medzi žalobcom ako
veriteľom a spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o., so sídlom S. (ďalej aj ako "MIKOMIX") ako dlžníkom.
V čl. III. tejto zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytne dlžníkovi peňažnú pôžičku vo výške 100.000,-
eur bezhotovostným prevodom na bankový účet dlžníka, a to v deň uzatvorenia tejto zmluvy. Dlžník sa
zaviazal poskytnutú peňažnú pôžičku vrátiť najneskôr 04.07.2016. Z Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke

uzatvorenéhodňa30.09.2016zistil,ževčl.II.ods.2predmetnéhododatkusazmluvnéstranydohodli,že
v zmluve o pôžičke sa dopĺňa ustanovenie o zabezpečení pôžičky o následné zabezpečenie záložným
právom k nehnuteľnostiam. Na základe záložnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom ako záložným
veriteľom a záložcom, ktorým je Ing. Q. T. s uvedením identifikačných údajov, zálohou zabezpečujúcich
splatenie pôžičky sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu, zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX v
k.ú. S.. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 30.09.2016 vyplýva, že táto bola uzatvorená
medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom a dôvodom bolo zabezpečenie

pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.06.2016 medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou
MIKOMIX ako dlžníkom, ktorej predmetom bola pôžička vo výške 100.000,- eur. Predmetná záložná
zmluva bola zapísaná na LV č. XXXX a č. XXXX pod č. V 8697/2016.Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že voči spoločnosti MIKOMIX bolo uznesením Okresného
súdu Žilina zo dňa 07.02.2017 pod sp.zn. 2K/24/2016 začaté konkurzné konanie a uznesením zo dňa
24.01.2018 vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti MIKOMIX. Rovnako nebolo sporné, že žalobca

si v zákonom stanovenej prihlasovacej lehote neuplatnil zabezpečovacie právo k pohľadávke voči
spoločnosti MIKOMIX, vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 16.06.2016.
Prioritne skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý je základným procesným
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a ktorý žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný má intenzívny
záujem na predaji zálohu tretej osobe napriek tomu, že v zmysle záložnej zmluvy na takéto konanie

nie je oprávnený a záložné právo z titulu neprihlásenia svojej zabezpečenej pohľadávky spolu so
zabezpečením nemôže v rozpore s Ústavou SR spôsobiť zánik záložného práva. Dospel k záveru,
že žalobca nemá na navrhovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko vyhovením žalobe by
sa jeho právne postavenie nezmenilo. Ako už bolo konštatované, záložná zmluvy bola uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči jeho dlžníkovi spoločnosti
MIKOMIX, vzniknutej na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 16.06.2016. Na dlžníka žalobcu bol dňa

24.01.2018 uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 2K 24/2016 bol vyhlásený konkurz a žalobca si v
základnej prihlasovacej lehote stanovenej v § 28 ods. 4 zák. č. 7/29005 Z.z., účinného v čase vyhlásenia
konkurzu - 45 dní od vyhlásenia konkurzu, neprihlásil zabezpečovacie právo k pohľadávke, ktorú mal
vočispoločnostiMIKOMIX.Zánikzáložnéhoprávajeupravenýv§151mdods.1Občianskehozákonníka
(ďalej „OZ“), v ktorom je okrem iných v ňom uvedených dôvodov zániku záložného práva, v písm. h)

upravený zánik záložného práva iným spôsobom dohodnutým v zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu. Takýmto predpisom je § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. účinný v čase vyhlásenia konkurzu
(ďalej aj "ZKR"). Zákon o konkurze predstavuje základný právny predpis upravujúci postavenie práva a
povinnosti dlžníka ako aj ďalších osôb, najmä jeho veriteľov v čase dlžníkovho úpadku a predovšetkým
pri jeho riešení. V konkurze ide o speňaženie majetku dlžníka cestou konkurzu. Zákon o konkurze

obsahujenajmäprocesnénormy.Idetedaonormyprávaverejného,ktorýchzákladnouvlastnosťoujeich
kogentnosť. Má povahu lex specialis k všetkých ostatným právnym predpisom. Znamená to, že pokiaľ
zákon o konkurze upravuje určitú situáciu odlišne, ako iný právny predpis, použije sa na jej riešenie
prednostne právna úprava zákona o konkurze. Takým spôsobom je potrebné postupovať aj k riešeniu
sporných prípadov. Žalobca mal postupovať podľa § 28 ods. 4 ZKR, a teda domáhať sa uspokojenia

svojej zabezpečenej pohľadávky podaním prihlášky zabezpečenej pohľadávky, pretože zabezpečovacie
právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené v prihláške zabezpečenej pohľadávky, inak zanikne.
Žalobca takto nepostupoval, čo v zmysle uvedeného má za následok ex lege zánik záložného práva,
čo je v súlade s § 151md ods. 1 písm. h) OZ.

2. Žalobca navrhoval prerušiť konanie s poukazom na § 162 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) na tvrdení, že nie je možné, aby ochrana vlastníckeho práva žalobcu v podobe pohľadávky
voči určitej osobe, ktorá je platne zabezpečená a chránená záložným právom, bola zrušená len
následkom opomenutia krátkej lehoty na prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania. Nedospel
k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov § 28 ods. 4 zák. č.

7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu s Ústavou SR a nevidel dôvod na podanie návrhu
na začatie konania Ústavnému súdu SR a na prerušenie tohto konania, vzhľadom na vyššie uvedený
vyslovený právny názor v otázke aplikácie ZKR a zániku záložného práva ex lege, ktoré predpokladá
aj všeobecný právny predpis, ktorým je Občiansky zákonník. Občiansky zákonník zaraďuje záložnú
zmluvu medzi zabezpečovacie inštitúty v rámci záväzkového práva, ktoré má k záväzkovému právnemu

vzťahu akcesorickú povahu. Pokiaľ by si žalobca prihlásil svoju pohľadávku ako zabezpečenú, mal
by postavenie oddeleného veriteľa, v prípade prihlásenia pohľadávky po lehote určenej zákonom
pohľadávka nezaniká, ale považuje sa za nezabezpečenú. Navyše uvedené ustanovenie s účinnosťou
od 01.01.2020 bolo zmenené, avšak dôsledky § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 účinného do 31.12.2019 už
nastali.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca a má za to, že súd nesprávnym
procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Domnieva sa, že ide o neprimeraný zásah do jeho vlastníckeho práva a navrhol konanie prerušiť a podať
Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, a to § 28 ods. 4 zák. č.7/2005 Z.z. a Ústavy SR, prípadne iných právnych predpisov. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval,
že nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ide o nesprávne právne posúdenie veci,
nakoľko tento je daný tým, že žalovaný má intenzívny záujem na predaji zálohu tretej osobe napriek

tomu, že v zmysle záložnej zmluvy a na takéto konanie nie je oprávnený a záložné právo z titulu
neprihlásenia svojej zabezpečenej pohľadávky spolu so zabezpečením, nemôže v rozpore s Ústavou
SR spôsobiť zánik záložného práva. V súčasnosti hrozí predaj zálohu, a teda prevedenie vlastníckeho
práva na ďalšie osoby. Existuje teda ohrozenie jeho práva a stav neistoty, nakoľko záloh zabezpečuje
jeho platnú pohľadávku a takýmto prevodom by mohlo značne znížiť možnosť vymoženia pohľadávky.

Súdsabezďalšiehonezaoberalposúdenímnaliehavostiprávnehozáujmuaobjektívneneodôvodnilsvoj
záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu. Ustanovenie § 28 ods. 4 ZKR považuje za sporné
a navrhol, aby súd prerušil konanie. Súd nesprávne dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na
konanie o súlade právnych predpisov a nesprávne nevidel dôvod na podanie návrhu na začatie konania
Ústavnému súdu SR a na prerušenie konania. Podľa jeho názoru poukázanie, že zánik záložného práva
ex lege predpokladá aj všeobecný právny predpis, nepreukazuje, či je namietané ustanovenie v súlade

s Ústavou SR. Záložné právo má akcesorickú povahu, a preto nerozlučne súvisí so zabezpečenou
pohľadávkou, a preto samo o sebe nemá majetkovú hodnotu, ale ako také hodnotu pohľadávky zvyšuje,
nakoľko zvyšuje možnosť a šancu sa svojej pohľadávky domôcť, a to osobitne v konkurznom konaní
a žalobca má za to, že mu má byť analogicky priznaná právna ochrana vlastníckeho práva. Navrhuje
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné a žalobcom
prezentované subjektívne názory k výkladu zákonných ustanovení, ako i k záverom súdu prvej inštancie
nie sú správne. Je bez právneho významu polemika žalobcu k výkladu dotknutých ustanovení ZKR.
Je nespornou skutočnosťou, že voči dlžníkovi MIKOMIX bolo uznesením Okresného súdu Žilina zo

dňa 07.02.2017 sp.zn. 2K/24/2016 začaté konkurzné konanie a uznesením z 24.01.2018 vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka (čiže takmer rok po začatí konkurzného konania). Rovnako je nespornou
skutočnosťou, že žalobca si neuplatnil v zákonom stanovenej prihlasovacej lehote zabezpečovacie
právoknímtvrdenejpohľadávkevočispoločnostiMIKOMIXanazákladeuvedenéhozánikomzáložného
práva zanikla na strane žalobcu existencia možnosti akéhokoľvek právneho záujmu na určovacej žalobe

voči žalovanému, a teda uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je neodôvodnený a bez reálneho
právneho základu. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359 a § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách
§ 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na

zistenie rozhodujúcich skutočností (náležitosti naliehavého právneho záujmu, ako aj podmienky na
prerušenie konania), na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom
a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov,
v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods.
2 CSP).

8. Podľa § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. (účinný do 31.12.2019), ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v
prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej

prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.

9. Podľa § 206j zák. č. 7/2005 Z.z. konania začaté a právoplatne neskončené pred 01. januárom
2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019.

10.Zverejnedostupnéhoobchodnéhovestníkamalodvolacísúdpreukázané,žeuznesenímOkresného
súdu Žilina sp.zn. 2K/24/2016 zo dňa 24.01.2018 bol vyhlásený konkurz na spoločnosť MIKOMIX, spol.
s r.o., so sídlom S., IČO: 36 414 913, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 22/2018
dňa 31.01.2018. V predmetnom uznesení vo výroku IV. zároveň bola daná výzva veriteľom dlžníka, abyv základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky spôsobom
podľa § 28 a § 29 ZKR v jednom rovnopise u správcu na adrese jeho kancelárie a v jednom rovnopise na
Okresnom súde Žilina k sp.zn. 2K/24/2016. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje,

že žalobca si neprihlásil v zmysle § 28 ods. 4 ZKR svoje zabezpečovacie právo k pohľadávke v zákonnej
45-dňovej lehote, a preto s poukazom na citované ustanovenie došlo k zániku záložného práva ex lege.

11. Aby sa žalobca mohol domáhať požadovaného určenia, musí predovšetkým mať naliehavý právny
záujem. Naliehavý právny záujem je daný vtedy ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty

medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným spôsobom odstrániť. Ak by aj súd určil, že žalovaný nie je oprávnený previesť na tretiu osobu
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a zároveň nie je oprávnený zriadiť záložné právo, ani právo
vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam, právne postavenie žalobcu by sa tým nezmenilo,
nakoľko došlo ex lege k zániku záložného práva (nesplnením si žalobcom prihlasovacej povinnosti v
konkurznomkonanínajehodlžníka).Ajkeďdošlokzánikuzáložnéhoprávaexlege,pohľadávkažalobcu

voči dlžníkovi MIKOMIX nezanikla, avšak sa už nemôže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky
predajom zálohu.

12. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. II. ÚS 31/2004, konštatoval, že „výklad právneho
predpisu nesmie obmedzovať alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva; medzera v právnej

úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného Ústavou
Slovenskej republiky; v takom prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo nielenže
neporušoval, ale naopak garantoval“. Interpretácia ustanovení ZKR uvádzaná súdom prvej inštancie
neznamená pre žalobcu, že nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Žalobcovi žiadne
ustanovenie ZKR nebráni v reálnom uplatňovaní práva na súdnu ochranu a je len v jeho dispozícii, aby

svoje práva riadne, včas a za zákonných podmienok uplatnil tak, aby mohol tieto práva v konkurze,
vrátane práva prihlásiť si v zákonnej lehote zabezpečovacie právo k pohľadávke, realizovať. Ak žalobca
zmeškal zákonnú lehotu, na zmeškanie ktorej viaže zákon stratu niektorých práv veriteľa, žalobca si
sám ako veriteľ privodil stratu svojho postavenia oddeleného veriteľa a jeho konaním došlo ex lege k
zániku záložného práva, a preto nemôže sa dovolávať skutočnosti, že jeho ústavné práva boli porušené

a že ustanovenie § 28 ods. 4 ZKR je v rozpore s Ústavou SR. Veriteľovi, ktorý si v zákonnej lehote
neprihlásil zabezpečovacie právo k pohľadávke, zostáva iba právo byť uspokojený v rámci konkurzu a
stratil tak postavenie oddeleného veriteľa. Preto aj odvolací súd nevidel dôvod na prerušenie konania a
podať Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

13.Vychádzajúczvyššiekonštatovanéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne
uplatnil zásadu úspechu v konaní.

14.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolspoukazomna§396ods.1CSPaplikujúc§255ods.1CSP,

keď žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)