Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Blaha

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/75/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122247776
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6122247776.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
RFB HOLDING a .s., so sídlom Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO:
47 241 373, zast. LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava-Staré
Mesto, IČO: 36 677 175 proti žalovanému Y.. B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. č. XXX, zast.

JUDr. Alexandra Karlíková, advokátka, Račianska 24E, 831 02 Bratislava o zaplatenie 10.000,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8Cb/6/2022-78 zo
dňa 17. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8Cb/6/2022-78 zo dňa 17. mája 2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete konanie zastavil. V druhej výrokovej
vete rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 17.02.2022
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 10.000,-Eur s príslušenstvom. Okresný súd zistil,

že obsahovo totožná žaloba, v ktorej ako strany sporu sú označené tie isté subjekty, bola Okresnému
súd Zvolen postúpená z Okresného súdu Banská Bystrica už dňa 21.02.2022 a vedie sa o nej konanie
pod sp. zn. 17Cb/4/2022.

3. V napadnutom rozhodnutí okresný súd s odkazom na ustanovenie § 159 CSP poukázal na to,
že prekážka začatého konania (litispendencie) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej

existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy,
ak sa má v konaní prejednať tá istá vec, ktorá sa už prejednáva v inom konaní, ktoré sa začalo skôr.
O tú istú vec ide vtedy, ak v oboch konaniach ide o ten istý nárok alebo stav, teda sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j.
ak vyplýva z rovnakého skutku).

4. Okresný súd konštatoval, že mu bola doručená dňa 25.04.2022 žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000,-Eur s príslušenstvom. Uvedená žaloba je obsahovo úplne
totožná so žalobou, ktorá bola okresnému súdu postúpená dňa 21.02.2022 a zapísaná pod sp .zn.
17Cb/4/2022. Okresný súd teda zistil, že sa pred ním vedie konanie pod sp. zn. 17Cb/4/2022, ktoré sa
začalo dňa 21.02.2022 medzi rovnakými stranami sporu, predmetom ktorého je ten istý peňažný nárok.

Mal preukázanú totožnosť veci ako aj totožnosť strán sporu. Dospel preto k záveru, že v prejednávanej
veci existuje nedostatok podmienky konania spočívajúci v prekážke začatého iného konania o totožnomnároku, t. j. prekážke litispendencie. Keďže súd nemôže o tom istom nároku konať a rozhodovať v dvoch
veciach súčasne, konanie začaté pod sp. zn. 8Cb/6/2022 podľa § 159 CSP zastavil. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania poukázal na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, pričom zastavenie konania zavinil

žalobca a teda nárok na náhradu trov by mal žalovaný, ktorému však žiadne trovy nevznikli a preto mu
ich nepriznal.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b) a h) CSP. V ňom odcitoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za

nezákonné, nesprávne, nespravodlivé a žiada o jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie.

6. V odvolaní žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa neho v prejednávanej
veci boli porušené jemu patriace čiastkové práva tvoriace obsah práva na spravodlivý proces.
Napadnuté rozhodnutie považoval za prekvapivé vykazujúce známky ľubovôle konajúce sudcu, ktorý
sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Prekážka skôr začatej veci v zmysle § 159

CSP je daná dvoma kritériami, a to totožnosťou strán a totožnosťou predmetu sporu. Takáto prekážka
bráni aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Pokiaľ okresný súd v napadnutom
rozhodnutí konštatoval totožnosť strán sporu v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie o
zastavení konania a v konaní pod sp. zn. 17Cb/4/2002, t. j. v skôr začatom konaní, s týmto záverom
sa žalobca stotožnil. Namietal však okresným súdom konštatovanú totožnosť predmetu sporu. Odkázal

na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 3Cdo/290/2012. Totožnosť predmetu je daná vtedy, ak
predmetom druhého, neskôr začatého konania, je ten istý nárok ako je uplatňovaný už v spore prvom.
Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho
dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo
zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku. Žalobca zopakoval skutkové

tvrdenia zo žaloby, ktorá je predmetom tohto konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie.
V odvolaní žalobca vyslovene uviedol že nepopiera, že návrh v prejednávanej veci, v ktorej podal
odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu, ako aj v skôr začatom konaní bol formulovaný rovnako, t.
j. uviedol rovnaké strany sporu, žalobný petit ako aj skutkové okolnosti deja, avšak podľa žalobcu v
oboch prípadoch si uplatňoval časť nároku z výšky škody. Podanými návrhmi nedošlo a nemohlo dôjsť k

stretnutiu, resp. prekrytiu ním uplatňovaných nárokov a výšky škody spôsobenej žalovaným. Prekážka
litispendencie by bola daná len vtedy, ak by si žalobca v dvoch sporových konaniach uplatňoval ten istý
nárok, ktorým by čo do svojej výšky zároveň kopíroval, resp. odzrkadloval vymedzenie výšky nároku v
odôvodnení základu uplatňovaného nároku, t. j., ak by sa žalobca prvou žalobou domáhal zaplatenia
10.000,-Eur z titulu náhrady škody spôsobenej vo výške 10.000,-Eur, podanie druhej totožnej žaloby by

muselo viesť k nevyhnutnému následku, ktorým je zastavenie neskôr začatého konania. Skutočnosť, že
si žalobca v skôr začatom konaní uplatňoval nárok vo výške oveľa nižšej, ako je ním deklarovaná výška
vzniknutej škody, nemôže viesť k záveru, že sa svojho nároku vyplývajúceho z výšky škody vo zvyšnej
časti (t. j. sumy 290.000,-Eur ) vzdáva. Žalobca sa nemôže domáhať, hoci aj niekoľkými samostatnými
žalobami, nároku v rozsahu, ktorý prevyšuje nárok ním deklarovaný a odôvodnený. Peňažná suma,

ktorú žalobca uplatňuje je uvedená jasne a presne, súd je ňou v konaní a v rozhodnutí viazaný, pričom
odkloniťsaodnejmôželenvprípadochpodľazákona.Nemohlopretovprejednávanejvecidôjsťkvzniku
prekážky skôr začatej veci, pretože žalobca neskorším návrhom neprekročil rámec ním zdôvodneného a
uplatňovaného nároku z titulu náhrady škody. V odvolaní žalobca vyslovil počudovanie, že okresný súd
sa vôbec nezaoberal právnym dôvodom ako aj skutkovými okolnosťami, ktoré boli základom žalobcom

uplatneného nároku v prejednávanej veci a obmedzil sa v napadnutom rozhodnutí len na konštatovanie
existencie podmienky prekážky skôr začatej veci podľa § 159 CSP vymedzením jej podmienok, t.
j. totožnosťou strán sporu a totožnosťou veci, pričom podľa žalobcu okresný súd by pri náležitom
preskúmaní jeho nároku musel dospieť k záveru, že v prejednávanej veci o tom istom nároku, ako v
skôr začatom konaní, nekonal a nerozhodoval, ako to uvádzal v bode 6. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia. Okresný súd preto nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý
proces, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

7. Žalobca namietal voči napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd sa pri skúmaní podmienok
litispendencie zameral len na znenie žalobného petitu, t. j. v otázke totožnosti predmetu konania.

Okresný súd bol však povinný skúmať so žalobným petitom aj skutkové odôvodnenie, z ktorého žalobný
návrh vyplýva, pričom okresný súd takto nepostupoval. Okresný súd sa nevysporiadal s obsahom žaloby
a jej prílohami, z ktorých vyplýva skutkový základ ním uplatneného nároku. Posúdil žalobu len z hľadiskaznenia žalobného petitu a označenia strán sporu, na základe čoho si zjednodušil rozhodovanie a dospel
k nesprávnemu záveru, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

8. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové
konanie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.06.2022 v ktorom uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za správne a žiadal ho potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Podľa neho

okresný súd postupoval správne keď identifikoval prekážku litispendencie a konanie zastavil. Poukázal
na to, že zo žaloby musí byť objektívne zrejmé skutkové pozadie sporu a preto je priblíženie a opísanie
úplných skutkových okolností žalujúcou stranou nevyhnutnosťou. Podľa neho žalobca postupoval
iracionálne a nelogicky, keď hneď niekoľkokrát ku dňu podania tohto vyjadrenia (5 x) podal bez ďalšieho
vysvetlenia de facto tú istú žalobu, pričom si nesplnil povinnosť zrozumiteľne a určito opísať rozhodujúce
skutočnosti, čím sa sám legitímne uviedol do rizika „straty sporu“.

10. Podľa žalovaného z podanej žaloby v predmetnej veci žiadnym spôsobom nevyplýva skutočnosť,
že si žalobca svoju pohľadávku v celkovej výške 300.000,-Eur rozdeľuje na menšie čiastky, čím v
podstate ani nepreukázal, že ide o „odlišných 10.000,-Eur“. Podľa žalovaného žalobné návrhy sa v plnej
výške prekrývajú a v pokračovaní bráni prekážka litispendencie. Vo vyjadrení namietal aj nedostatok

aktívnej legitimácie na strane žalobcu odkazom na ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka
(ďalej „ObZ“). Žalobu v zmysle citovaného ustanovenia môže podať spoločník, avšak nie vo svojom
mene, ale v mene spoločnosti a teda žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný, čoho dôsledkom
by bolo zamietnutie žaloby. Odkázal pritom na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Zvolen v
predchádzajúcej skoršej veci pod sp. zn. 17Cb/4/2022 zo dňa 03.05.2022, ktorý ako prílohu v tomuto

podaniu priložil.

11. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 05.08.2022. V ňom zopakoval,
že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na zastavenie konania. Uviedol, že žalobca si
uplatňuje odlišných 10.000,-Eur na základe nevyvrátiteľného faktu, že sčítaním súm 10.000 + 10.000

sa nedosiahne nikdy výsledok 300.000. Žalobca si teda uplatňoval žalovanú sumu 10.000,-Eur na
základe skutočnosti, že vzniknutá škoda bola minimálne 300.000,-Eur. Podaním samostatných žalôb
preto nespôsobil prekážku litispendencie, neprekročil žalobami uplatňovaný a zdôvodňovaný nárok. Vo
vzťahu k námietke nedostatku aktívnej legitimácie s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 380 a § 385 ods.
1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Predmetom preskúmania napadnutého rozhodnutia je posúdenie odvolacím súdom, či súd prvej

inštancie postupoval správne, keď zastavil konanie, v ktorom si žalobca uplatňoval voči žalovanému
sumu 10.000,-Eur s príslušenstvom, z dôvodu nedostatku podmienky konania spočívajúceho v prekážke
skôr začatého iného konania, t. j. z dôvodu prekážky litispendencie.

14. V zmysle § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie či sú splnené

procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva.

15. Z činnosti odvolacieho súdu je známe, že pred odvolacím súdom sa vedie konanie pod sp. zn.
43Cob/61/2022 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen vo veci pod sp. zn.
17Cb/4/2022, v ktorom okresný súd vydal rozsudok dňa 03.05.2022, ktorým žalobu žalobcu zamietol,

pričom sa jednalo práve o to konanie, ktoré posúdil okresný súd v danej prejednávanej veci ako konanie
skôr začaté, ktoré zakladá prekážku litispendencie. V zmysle § 185 ods. 3 CSP odvolací súd pripojil
uvedenýspis43Cob/61/2022nazákladeúradnéhozáznamuvspisenač.l.122pvazdôvoduverifikácie
záverov okresného súdu o totožnosti strán sporu ako aj predmetu sporu vyhotovil kópiu žaloby z veci
vedenej pred Okresným súdom Zvolen 17Cb/4/2022, ktorá sa nachádza v spise na č. l. 123 až 136.

Z obsahu spisu vyplýva, že aj okresný súd v prejednávanej veci pod sp. zn. 8Cb/6/2022 mal pripojený
uvedený spis 17Cb/4/2022 (č. l. 75 a 76), t. j. okresný súd pri posudzovaní prekážky litispendencie mal
k dispozícii znenie žaloby v skoršej veci vedenej pod sp. zn.17Cb/4/2022.16. Z uvedených žalôb vyplýva, že v konaní pred okresným súdom pod sp. zn. 17Cb/4/2022 bola podaná
žaloba žalobcom RFB HOLDING a. s., ktorá bola datovaná dňa 26.10 2021. Z rozsudku Okresného
súdu Zvolen vo veci 17Cb/4/2022-87, t. j. zo spisu ktorý bol pripojený aj odvolacím súdom vyplýva,

že táto žaloba bola na upomínací súd doručená dňa 02.11.2021. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že v
prejednávanej,t.j.podsp.zn.OkresnéhosúduZvolen8Cb/6/2022bolažalobažalobcuvočižalovanému
doručená na upomínací súd dňa 18.02.2022 (potvrdenie na č. l. 12). Z uvedeného potom vyplýva, že
žalobca podal žalobu v skoršej veci pod sp. zn. 17Cb/4/2022 skôr ako žalobu v prejednávanej veci pod
sp. z. 8Cb/6/2022.

17. Z obsahu obidvoch vyššie uvedených žalôb vyplýva, že ju podal rovnaký žalobca voči rovnakému
žalovanému. Porovnaním žalobných petitov vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia rovnakej sumy
10.000,- Eur s rovnakým úrokom z omeškania 9 % ročne od rovnakého dňa 28.11.2020 do zaplatenia.
Z obsahu obidvoch žalôb vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia tejto sumy na základe rovnakých
skutkových dôvodov voči žalovanému ako bývalému konateľovi obchodnej spoločnosti SKL 59 s .r. o., v

ktorej má žalobca postavenie spoločníka, pričom konaním žalovaného malo dôjsť k vzniku škody podľa
§ 135a ods. 1 ObZ porušením povinnosti, keď žalovaný, ako štatutárny orgán uvedenej spoločnosti SKL
59 s. r. o., poskytnutím pôžičky a jej následným nevymáhaním porušil povinnosť podľa § 135a ods. 1
ObZ a uprednostnil tak záujem tretej osoby pred záujmami obchodnej spoločnosti SKL 59 s. r.o., pričom
pôžička bola poskytnutá vo výške 300.000,-Eur.

18. Podľa § 159 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „CSP“) začatie konania
bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom
spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

19. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

20. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom
v odvolaní.

23. Podľa odvolacieho súdu rozhodol okresný súd správne, keď vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým
konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 10.000,- Eur s príslušenstvom zastavil z dôvodu

neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, a to prekážky skôr začatej veci, t. j.
prekážky litispencencie.

24. Po posúdení obsahu žaloby v prejednávanej veci a žaloby v skôr začatom konaní dospel odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie k rovnakému záveru o existencii prekážky litispendencie, keďže

obidve žaloby sa týkajú tých istých účastníkov konania, žalobný petit je rovnaký na zaplatenie rovnakej
sumy s rovnakým úrokom z omeškania od rovnakého dátumu. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj skutkové
okolnosti uplatnenia nároku podľa žaloby v prejednávanej veci a podľa žaloby v skoršej veci sú totožné.
Samotný žalobca v odvolaní v bode 16. nepoprel, že v prejednávanej veci ako aj v skôr začatom konaní
bol návrh formulovaný rovnako, t. j. uvedením rovnakých strán sporu, žalobný petit bol rovnaký a

rovnaké boli aj skutkové okolnosti deja. Samotný žalobca teda v odvolaní potvrdil existenciu všetkých
predpokladov procesnej prekážky skôr začatej veci medzi rovnakými stranami sporu o rovnakom nároku
a z rovnakých skutkových okolností. Žalobca sa v odvolaní stotožnil s okresným súdom na vymedzení
predpokladov existencie procesnej prekážky litispendencie, ktorá bráni v pokračovaní v konaní, ktoré
pozostávajú z totožnosti strán a z totožnosti predmetu konania, ktorý je definovaný nielen nárokom,

ale aj skutkovými okolnosťami odôvodňujúcich jeho uplatnenie. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že
na posúdenie prekážky litispendencie nestačí jednoduché mechanické porovnanie žalobného petitu (v
prípade uplatnenia napr. peňažnej sumy), ale podstatné pre záver o totožnosti predmetu konania je aj
vymedzenie skutkových okolností, t. j. odôvodnenie základu uplatňovaného nároku. Samotný žalobca vodvolaní uviedol, že skutkové okolnosti v žalobe v skôr začatom konaní, ako aj v žalobe v prejednávanej
veci, sú rovnaké. Porovnaním nielen strán sporu, žalobného petitu, ale aj skutkových okolností okresný
súd správne dospel k záveru o totožnosti predmetu konania, vrátane totožnosti skutkových okolností

odôvodňujúcich žalobcom požadovanú sumu od žalovaného.

25. Ako poukázal aj žalobca v odvolaní, odkazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/290/2012, pre posúdenie, či je tu prekážka začatej veci je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v
neskôrzačatomkonaní,čovyplývaajzrozhodnutiaR/97/2003.Včasekeďokresnýsúdvydalnapadnuté

rozhodnutie správne vychádzal z porovnania žalobcom uplatneného nároku v skôr začatom konaní a v
prejednávanej veci a správne dospel záveru o totožnosti strán sporu uplatneného nároku a totožnosti
predmetu konania, keďže nárok bol v obidvoch žalobách rovnaký a odôvodnený rovnakými skutkovými
okolnosťami.

26. Okresný súd teda ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia správne posúdil žalobcom uplatnený

nárok v skorej začatom konaní a v predmetnej veci so správnym záverom o totožnosti strán sporu a
totožnosti predmetu konania, ktoré zakladá prekážku skôr začatej veci, t. j. litispendencie.

27. Je povinnosťou žalobcu v zmysle § 132 CSP, okrem všeobecných náležitostí každého podania,
v žalobe správne označiť strany sporu a pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutkové okolnosti.

Skutkové okolnosti opísané žalobcom v žalobe v skôr začatom konaní a v žalobe v prejednávanej veci
sú obsahovo totožné. Je procesnou zodpovednosťou žalobcu vymedziť svoj nárok v rámci skutkových
tvrdení v žalobe tak, aby mohol byť v spore úspešný za predpokladu preukázania dôvodnosti ním
uplatneného nároku. Vymedzenie skutkových okolností v žalobe je však podstatné nielen kvôli úspechu
vo veci samej, ale okrem iného práve z dôvodu možného odlíšenia ním uplatňovaného nároku od iných

nárokov uplatňovaných voči rovnakému žalovanému. Nielen pri posudzovaní prekážky litispendencie,
ale aj prekážky res iudicatae, je podstatné vymedzenie takých skutkových okolností, ktoré umožnia
prijať jednoznačný záver o odlíšiteľnosti žalobcom uplatneného nároku od prípadného iného nároku
voči tomu istému žalovanému. Ak tak žalobca v žalobe neurobí, vystavuje sa riziku (v prípade podania
viacerých žalôb voči totožnému žalovaného s rovnakým petitom), že súd posúdi neskôr podané žaloby

tak, že v konaní o nich existuje prekážka už skôr začatej veci. Nie je úlohou súdu vyhľadávať v žalobe, v
skutkových tvrdeniach v žalobe a v prílohách k žalobe také skutkové okolnosti, ktoré samotný žalobca v
žalobe neuviedol a nahrádzať zo strany súdu absenciu skutkových tvrdení žalobcu. Nie je úlohou súdu
ani domnievať sa, čo zrejme žalobca mienil opisom rozhodujúcich skutočností uviesť, pričom v zmysle
§ 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nie je možné nahradiť odkazom na označené

dôkazy.

28. Ak žalobca podá viacero žalôb voči totožnému žalovanému, pričom žalobné petity sú totožné, potom
je na žalobcovi aby skutkovými okolnosťami v neskorších žalobách dostatočne odlíšil nárok v nich
uplatnený a uviedol také skutkové okolnosti, ktoré umožňujú prijať jednoznačný záver o odlíšiteľnosti

nárokov uplatnených žalobcom v neskorších žalobách od nároku uplatneného v skoršej, resp. prvej
podanej žalobe. Žalobca takýmto spôsobom nepostupoval.

29. Zo žiadneho znenia v neskôr podanej žalobe v prejednávanej veci nevyplýva tvrdenie žalobcu o
tom, že už zo žaloby a z jej príloh je zrejmé, že sa v tejto neskoršej žalobe domáhal od žalovaného

zaplatenia inej odlišnej sumy ako tej, ktorá bola uplatnená už v skôr začatom konaní pod sp.zn.
17Cb/4/2022. Žalobca až v odvolaní poukázal na to, že sa domáha inej ďalšej kumulatívnej sumy
10.000,-Eur odlišnej od tej ktorá bola uplatnená v skoršom začatom konaní. Aj podľa vyššie uvedených
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR R/97/2003, sp. zn. 3Cdo/290/2012, ale napríklad aj podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/3393/2007 rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie

prekážky litispendencie je vydanie uznesenia o zastavení konania. Tomu zodpovedá aj procesná zásada
uvedená v § 217 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP. Žalobca až v odvolaní
jednoznačne uviedol odlišnú skutkovú okolnosť od skutkových okolností uvedených v skoršej žalobe,
a to, že ním uplatnená suma 10.000,-Eur v žalobe, ktorá je predmetom v tejto prejednávanej veci, je
sumou odlišnou od tej, ktorá bola pôvodne uplatnená v skoršom konaní (17Cb/4/2022). Žiadnu skutkovú

okolnosť v žalobe, ktorá je predmetom v prejednávanej veci, t.j. v neskoršom konaní, o tom, že sa jedná
o ďalšiu časť ním uplatňovaného nároku žalobca neuviedol. Nie je úlohou súdu pri posudzovaní žalobou
uplatneného nároku sa domnievať, predpokladať a nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu, konkrétne v
danej veci, o tom, že sa jedná o ďalšiu sumu a nie o totožnú, ktorá už je predmetom predchádzajúcehoskoršieho konania konania. Túto skutočnosť bol povinný uviesť žalobca v neskôr podanej žalobe, ktorá
je predmetom prejednávanej veci. Žalobca tak neurobil.

30. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobcom uvedené skutkové tvrdenie, že sa jedná o ďalšiu
inú sumu ako tú, ktorá bola uplatnená v skôr začatom konaní (čo z neskôr podanej žaloby nevyplýva),
pričom prostriedkom procesného útoku je aj skutkové tvrdenie podľa § 149 CSP, nie je možné považovať
ani za novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, pretože žalobcovi nič nebránilo už v žalobe, ktorá je
predmetomtohtokonania, jednoznačneskutkovýmiokolnosťamiodlíšiťnímuplatnenýnárokvneskoršej

žalobe od skôr uplatneného nároku, čo žalobca (z ním doposiaľ neuvedených dôvodov) neurobil.

31. Nie je možné očakávať od súdu a ani od neho spravodlivo požadovať, aby sám súd za žalobcu
takéto skutkové tvrdenia urobil bez toho, aby boli obsahom žaloby, čím by došlo k porušeniu zásady
kontradiktórnosti civilného sporového konania ako aj zásady rovnosti strán sporu.

32. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/320/2009 podľa ktorého:
„Prekážka litispendencie patrí k podmienkam konania. Ak zistí súd, že v tej istej veci prebieha iné
konanie,jepovinnýzačatékonaniezastaviť;rozhodujúcimokamihompreposúdenieexistencieprekážky
litispendencie je stav v čase začatia konania.“ Ústavný súd teda posunul rozhodujúci okamih pre
posúdenie existencie prekážky litispendencie na okamih začatia konania, t.j. doručenie žaloby súdu.

33.Okresnýsúdpretopostupovalsprávnekeďvprejednávanejvecizistilnedostatokpodmienkykonania
spočívajúci v prekážke už skôr začatej inej veci totožných strán o totožnom nároku na základe totožných
skutkových okolností a z tohto dôvodu správne konanie podľa § 159 CSP zastavil.

34. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t. j. aj proti výroku o
náhrade trov konania. Pretože konanie bolo zastavené, súd prvej inštancie správne použil ustanovenie
§ 256 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania a preto mu nárok na náhradu trov konania
nevznikol. Vznikol žalovanému, ktorému však okresný súd nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodu, že
mu žiadne trovy nevznikli, pričom žalovaný odvolanie voči výroku o náhrade trov konania nepodal.

35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,

že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu
voči žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

37. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.