Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. september 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200941
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6420200941.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobcu: TALERUS s.r.o., IČO: 45 922 594, 969 81 Štiavnické Bane 444, zast. JUDr. Ľubomír
Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava, IČO: 31782809 proti žalovanému: 1) K.
J., R.. XX.XX.XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX Q. K., 2) J. N., R.. XX.XX.XXXX, S.. N. XXXX/XX, XXX XX U.,
obaja zast. Mgr. Martin Štoffa, advokát, Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41524322 o žalobe

na vypratanie nehnuteľnosti a iné takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1.) a v 2.) rade spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Štát m á n á r o k na náhrad trov obhliadky voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou, upravenou v priebehu sporu, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal uloženia povinnosti žalovaným vypratať manzardnú miestnosť s výmerou podlahovej
plochy 19m2 nachádzajúcu sa na 2. nadzemnom podlaží rodinného domu súp.č. XX postavenom
na CKN parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53m2 a na CKN parc.č. XXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 273m2 k.ú D. Š. zapísané na LV č.XXXX. Zároveň žiadal vydať
bezdôvodné obohatenie vo výške 2.890,67 € za užívanie manzardnej miestnosti žalovanými za obdobie

od 27.04.2018 do 30.04.2021, vychádzajúc zo sumy 80 € mesačne.

2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. D. Š. a
to rodinného domu súp.č. XX, postavený na CKN parc.č. XXXX/X a CKN parc.č. XXXX/X, CKN parc.č.
XXXX/X, CKN parc.č. XXXX/X a CKN parc.č. XXXX/X. Žalovaný v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom
v podiele 2/3 a žalovaná v 2. rade podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX k.ú. D.Á. Š. a to domu súp.č.. XX postavený na CKN parc.č. XXXX/X,

CKN parc.č. XXXX/X, CKN parc.č. XXXX/X a CKN parc.č. XXXX. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti na
základe Kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2015 od predávajúceho K. U., ktorý ich nadobudol ako vydražiteľ
na dobrovoľnej dražbe. Ako podklad k dražbe bol vyhotovený znalecký posudok č.XX/XXXX zo dňa
15.12.2014 znalcom X.. Š.T. N., kde je manzardná miestnosť označená ako súčasť domu so súp.č.XX
postaveného na parc.č. XXXX/X, ktorý od K. U. nadobudol žalobca. Žalobca tvrdil, že súčasťou jeho
vlastníctva je aj podkrovie pristavanej časti na parc.č.XXXX/X, ktorý tvorí povaloví priestor a manzardná

miestnosť, umiestnením aj vlastnícky patriaca k domu súp.č.XX na parc.č.XXXX/X. Žalovaní manzardnú
miestnosť užívajú a neumožňujú žalobcovi do nej prístup tvrdiac, že táto miestnosť patrí do ich časti
domu so súp.č.XX postavenom na parc.č. XXXX/X. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaní užívajútúto miestnosť neoprávnene, bez právneho titulu a preto sa domáhajú uloženia povinnosti žalovaným
vypratať ju. Zároveň žiadajú priznať bezdôvodné obohatenie za jej užívanie a to do 27.04.2018, odo dňa
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k domu súp.č. XX na parcele č.XXXX/X, do 30.04.2021.

Bezdôvodné obohatenie žiadajú priznať vo výške 2.890,67 €, vychádzajúc zo sumy 80 € mesačne.

3.Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili, prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali žalobu
žalobcu zamietnuť. Uviedli, že dom na parcelách XXXX/X a XXXX/X bol v minulosti vo vlastníctve jednej
osoby, až následne došlo k jeho rozdeleniu. Pôvodne bol dom na EKN parc. č. XXX/X a patril W. J.

na LV č. XXX a predtým na LV č.XX. Dňa 19.09.1985 bola uzavretá Kúpna zmluva, v zmysle ktorej
W. J. predala manželom N. konkrétne vymedzené nehnuteľnosti a nové časti nehnuteľnosti, v zmysle
geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený za účelom rozdelenia parcely č.XXX/X. Žalovaní uviedli, že
manželia N. nadobudli EKN parcely č. XXX/X, XXX, XXX/X a rodinný dom č.XX/X pozostávajúci zo 4
izieb, kuchyne, špajze, kúpeľne, maštale, udiarne práčovne a drevárne a W. J. po tejto deľbe ostala
vlastníčkou EMN parc.č. XXX/X a rodinného domu č.XX/X pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne, kúpeľne

a špajze. Sporná manzardná miestnosť pripadla v rámci delenia, právnym predchodcom žalovaných,
pričom táto miestnosť vždy bola prístupná len z časti domu vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní tvrdili,
že k manzarde im patrí výlučné vlastnícke právo a nie je daný právny dôvod na podanú žalobu.

4.Žalobca k vyjadreniu žalovaných, okrem iného uviedol, že pokiaľ zmluva z roku 1985 hovorí o 4

miestnostiach, to ešte neznamená, že k nim patrí aj manzarda. Nie je preukázané, že manželia N.
nadobudli od W. J. aj manzardnú miestnosť. N. predávali 5 miestností žalovaným, ale kupovali len 4
miestnosti. Manzarda je nad parcelou č. XXXX/X, ktorá patrí žalobcovi a s ostatnou stavbou tvorí celok,
pričom geometrický plán z roku 1985 delí len pozemky. Aj právny predchodca žalobcu p. D. považoval
manzardnú miestnosť za svoje vlastníctvo.

5.Žalovaní vo svojom následnom vyjadrení zotrvali na svojich tvrdeniach. Vo veci navrhli vykonať
obhliadku na mieste samom a vypočuť svedkov W. J., manželov N.P. a S. D..

6.Žalobca navrhol v spore vykonať dôkaz výsluchom svedkov K. U., I. S., S. D., X.. Š. N.O. O. S.. W. F..

7.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8.Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

9.Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon.
Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať,

požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej
veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje
medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah
a požíva rovnakú ochranu. Keďže v žiadnom inom predpise súkromného práva sa neobjavuje úprava
obsahujúca definíciu a obsah vlastníckeho práva, z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka treba

vychádzať pri posudzovaní akejkoľvek otázky spojenej s vlastníctvom bez ohľadu na to, o aký právny
vzťah ide.

10.Ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu
ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to a) žaloby na

vydanie veci (actio reivindicatio), b) zapieracou žalobou (actio negatoria). Obe žaloby sú žalobami na
plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a
úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu
porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene,
t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna

legitimácia patrí vlastníkovi. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna
legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný
dôvod. Žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu
bolo možné vykonať.11.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je evidovaný na LV č. XXXX k.ú. D. Š. ako vlastník
domu súp.č.XX postavený na CKN parc.č. XXXX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere 53 m2 a na

CKN parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 273 m2, CKN parc.č. XXXX/X zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 53 m2, CKN parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 273m2,
CKN parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 79 m2, ktoré nadobudol kúpnymi zmluvami
zo dňa 25.05.2015 a zo dňa 27.07.2015.

12.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní sú evidovaný na LV č. XXXX k.ú. D. Š. ako podieloví
spoluvlastníci v podiele žalovaný v 1. rade 2/3, žalovaná v 2. rade v podiele 1/3 k domu súp.č.XX
postavený na CKN parc.č. XXXX/X zastavaná plocha nádvorie o výmere 206 m2, CKN parc.č. XXXX/
X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 206 m2, CKN parc.č. XXXX/X záhrada o výmere 18m2, CKN
parc.č. XXXX záhrada o výmere 322 m2 a EKN parc.č. XXX záhrada o výmere 20m2, ktoré nadobudli
kúpnou zmluvou zo dňa 27.04.2018.

13.Medzi stranami sporu bolo sporné, kto je vlastníkom manzardnej miestnosti, či manzarda patrí k
rodinnému domu súp.č. XX na CKN parc č. XXXX/X.

14.Súd vo veci vykonal dôkaz obhliadkou na mieste samom dňa 06.10.2020. Na obhliadke súd vzhliadol

manzardnú miestnosť, ktorá sa nachádzala na 2. nadzemnom podlaží, do ktorej sa vstupovalo z
miestnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Z priestorov žalobcu vstup do danej miestnosti nebol.
Súd zidentifikoval 5 izieb, ktoré nadobudli a užívali manželia N.X. a následne žalovaní. Dve sú z nich
na 2. nadzemnom podlaží (jedna z nich je manzarda) a tri sa nachádzajú na 1. nadzemnom podlaží.
Pri pohľade z tzv. dvorovej časti, súd pri čelnom pohľade na dom zistil, že manzardná miestnosť sa

nachádza nad miestnosťou, ktorá je vlastníctvom žalobcu.

15.Na obhliadke súd vypočul svedkyňu V.Ľ. N. (právnu predchodkyňu, spolu s manželom, žalovaných),
ktorá na mieste samom stotožnila manzardnú miestnosť, totožne s tvrdením strán sporu, pokiaľ ide o
jej umiestnenie v dome. Svedkyňa v spore potvrdila, že v roku 1985 kúpili dom od W. J. a tak ako ho

kúpili aj ho asi pred troma rokmi (pred obhliadkou) predali. Podstatné zásahy v dome nerobili, len čo
sa týka kúpeľní a WC. Ich syn si ešte urobil izbu, pričom v danej izbe bola predtým špajza. Svedkyňa
potvrdila tvrdenia žalovaných, že ona s manželom kúpili aj manzardnú miestnosť, ktorá patrila k tomu,
čo kupovali, a tak to aj následne predávali. Svedkyňa potvrdila aj tvrdenie žalovaných, že manzardná
miestnosť nikdy nepatrila p. D.. Svedkyňa uviedla, že ona s manželom užívali manzardnú miestnosť od

kedy to kúpili až kým to nepredali, pričom do ich užívania danej miestnosti nikto nezasahoval. Svedkyňa
potvrdila, že užívali manzardnú miestnosť ako obývačku a miestnosť, s ktorou susedila a odkiaľ sa do
manzardne miestnosti vstupovalo užívali ako spálňu.

16.Na obhliadke súd vypočul aj svedka N. N.X., manžela svedkyne V.Z. N.. Svedok uviedol, že v dome

nič nerobil, len povymieňal dvere. Nepamätal si, kedy nadobudli nehnuteľnosti, pretože to už bolo dávno.
Svedok potvrdil a v priestore zidentifikoval manzardnú miestnosť, pričom potvrdil, že ju užívali a užívali aj
ďalšiu izbu, do ktorej sa vchádza z tejto izby. Potvrdil, že jednu užívali ako spálňu a druhú ako obývačku,
pričom to užívali od kúpy až po predaj. Dvere medzi danými dvoma miestnosťami už boli.

17.Súd v spore nemohol vykonať navrhnutý dôkaz a to výsluch svedkyne W. J., nakoľko už nežije.

18.Súd na pojednávaní dňa 03.05.2021 vykonal dôkaz výsluchom svedkov S.. W. F., X.. Š. N., K. U.,
K.. I.W. S. O. S. D..

19.Svedok S.. W. F. k veci uviedol, že zastupoval manželov N., nakoľko od žalobcu dostali výzvu na
vypratanie manzardy. Svedok potvrdil, že pôvodne nehnuteľnosti, vrátane domu, boli vo vlastníctve
jednej osoby, ktorá ich v roku 1985 rozdelila, časť predala manželom N., časť zostala v jej vlastníctve
a až následne v roku 1993 ich predala p. D.. V tom čase medzi N. a žalobcom bolo viacero návrhov
na dohodu, okrem iných prichádzal do úvahy aj návrh žalobcu, že nehnuteľnosti od N. odkúpi, avšak

nedohodli sa na cene. On ich zastupovanie skončil vo februári 2017, keďže rokovania viazli. Svedok
potvrdil, že manželia N. boli toho názoru, že im manzardná miestnosť patrí, pretože to tak aj kúpili, v
takom stave. Svedok tiež potvrdil, že do manzardy sa vstupovalo z časti jeho klientov, z inej strany tam
prístup nebol.20.Svedok X.. Š. N. v spore uviedol, že vypracoval znalecký posudok na základe objednávky dražobnej
spoločnosti. Uviedol, že v manzarde nebol, prístup tam nemal. Od vlastníka (p. D.) bol informovaný, že

prístup do tejto miestnosti je len z podkrovia susedného domu, ktorý užívajú susedia. Do znaleckého
posudku uviedol, že manzarda vlastnícky patrí k hodnotenému domu na parc.č. XXXX/X na základe
toho, že je daná parcelným číslom. P. D., ktorý ho tam vtedy aj sprevádzal ho informoval, že manzarda
patrí do iného domu. Svedok potvrdil, že do manzardnej miestnosti sú len dvere z druhej časti domu,
z časti ktorú hodnotil sa tam dostať nedá.

21.Svedok K.R. U., ktorý je priateľom konateľa žalobcu, a aj jeho právnym predchodcom, uviedol, že on
nehnuteľnosť vydražil v marci 2015 a asi v júni 2015 to následne predal žalobcovi. Svedok k veci uviedol,
že pani N. mu umožnila si ísť pozrieť aj manzardu, išli tam cez jej byt. On keď priestory nadobúdal,
tak (pokiaľ ide o manzardnú miestnosť) vychádzal zo zápisnice o dražbe, kde bolo uvedené, že patrí k
objektu. Následne, keď to predával on, tak dával aj do kúpnej zmluvy je spor o 10 m2, čo bola manzarda.

Pani N. ho informovala o tom, že oni (manželia N.) manzardu kúpili a užívali vyše 20 rokov.

22.Svedok K.. I. S., ktorý je konateľom dražobnej spoločnosti, ktorá dražbu realizovala, uviedol, že k
ohodnoteniu predmetu dražby došlo znaleckým posudkom na základe informácií úpadcu. Pri dražbe
vychádzali z vyhotoveného znaleckého posudku, pričom súčasťou dražby bola aj manzardná miestnosť.

Svedok uviedol, že on osobne sa obhliadky stavby nezúčastnil. Tiež k vstupu do manzardnej miestnosti,
vie len to, čo je uvedené v znaleckom posudku.

23.Svedkyňa S. D., potvrdila že ona s manželom bývali v dome pred 28 rokmi, manžel tam podnikal,
mal tam pekáreň. Kúpili to od pani J.. Manzardu nemali vo vlastníctve ani ju neobývali. Svedkyňa vo

výpovedi potvrdila, že v čase, keď ona s manželom vlastnili časť domu, tak manzardu užívali N.. Jej
manžel dal potom dom do zábezpeky banky a banka to potom zobrala.

24.Súd na pojednávaní dňa 07.06.2021 vykonal dôkaz výsluchom svedka X.. K. H., ktorý uviedol,
že Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX a Odborným posudkom č.XX/XXXX nedisponuje, nakoľko

pominula lehota na povinnosť ich archivácie, preto sa nevedel na pojednávanie pripraviť. Svedkovi
boli na pojednávaní predložené uvedené listiny, avšak nie v kompletnej podobe (kompletné neboli k
dispozícii).Svedoksakspornejmanzardnejmiestnostinevedelvyjadriť,konštatoval,žeodvypracovania
znaleckého posudku resp. odborného vyjadrenia uplynulo viac ako 20 rokov. Svedok uviedol, že pokiaľ
v posudku konštatoval, že objekt je jednopodlažný, objekt mohol mať aj podkrovné podlažie.

25.Žalobca navrhol v spore vykonať dôkaz výsluchom svedka S. D., pričom jeho výpoveď bola
realizovaná písomne v zmysle § 196 ods.3 CSP, vzhľadom na to, že sa nachádza v zahraničí a s
poukazom aj na COVID -19, pričom svedok odpovedal na otázky strán sporu. Svedok uviedol, že rodinný
dom č.XX na parcele č. XXXX/X a XXXX/X kúpil od likvidátora Tabakovej továrne v Banskej Štiavnici a

parcelu XXXX/X od exekútora. Svedok potvrdil, že manzardná miestnosť tvoriaca podkrovie pristavenej
časti rodinného domu na prac. č. XXXX/X nebola súčasťou jeho vlastníctva. Túto manzardnú miestnosť
ani neužíval. Prístup do tejto miestnosti bol zabezpečený cez nehnuteľnosť susedov, ktorí ju obývali.
On prestal byť vlastníkom nehnuteľností vyhlásením konkurzu v roku 2015. Svedok tiež potvrdil, že
medzi ním a manželmi N.Ý. nebola dohoda o užívaní manzardnej miestnosti. Svedok konštatoval, že ho

kontaktoval A. H. (konateľ žalobcu) a jeho právny zástupca, aby mu prišiel dosvedčiť, že manzardná
miestnosť bola jeho (svedkova), čo sa nezakladá na pravde. On stavebné úpravy robil len v na prízemnej
časti, členenie miestností sa nemenilo a na dome č.XX postavenom na prac.č. XXXX/X robil len
udržiavacie práce na streche, len na jeho časti, nad spornou miestnosťou nie. S vlastníkmi susednej
nehnuteľnosti spory nemal. Voči manželom N. si neuplatňoval žiadne nároky týkajúce sa užívania

podkrovia. Elektrické vedenie v manzardnej miestnosti v časti rodinného domu obývaného manželmi N.
je napojené z ich zdroja (elektromera).

26.V spore bolo preukázané, že pôvodnou vlastníčkou nehnuteľností a to domu č.súp.XX ako aj KNC
parciel č. XXXX/X a XXXX/X bola W. J.. Žalovaní v spore preukázali, že dňa 19.09.1985 bola uzavretá

Kúpna zmluva, v zmysle ktorej W. J. predala manželom N. konkrétne vymedzené nehnuteľnosti a nové
časti nehnuteľnosti, v zmysle geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX/XX zo dňa 17.09.1985, ktorý bol
vyhotovený za účelom rozdelenia parcely č.XXX/X. Uvedený geometrický plán vytvoril taký stav, že
došlo k rozdeleniu pôvodnej parcely na dve časti a to na parcelu č. XXX/X o výmere 84 m2, v súčasnejdobe ide o parcelu č. XXXX/X a na parcelu č. XXX/X o výmere 220m2, v súčasnej dobe ide o parcelu č.
XXXX/X.ManželiaN.nadobudliEKNparcelyč.XXX/X,XXX,XXX/Xarodinnýdomč.XX/Xpozostávajúci
zo 4 izieb, kuchyne, špajze, kúpeľne, maštale, udiarne práčovne a drevárne a W.Q. J. po tejto deľbe

ostala vlastníčkou EKN parc.č. XXX/X a rodinného domu č.XX/X pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne,
kúpeľne a špajze. Žalovaní v spore preukázali, výsluchom svedkyne p.N., že manzardná miestnosť bola
prístupná výlučne len z časti domu rovnakým spôsobom od roku 1985 a to z izby vlastnícky (vlastníctvo
tejto izby nebolo sporné) patriaca právnym predchodcom žalovaných. Uvedená svedkyňa potvrdila aj
to, že ona s manželom kúpili aj manzardnú miestnosť, ktorá patrila k tomu, čo kupovali, a tak to aj

následne predávali. Skutočnosť, že manželia N. boli toho názoru, že im manzardná miestnosť patrí,
pretože to tak aj kúpili, v takom stave potvrdil aj svedok S.. F.. Svedok tiež potvrdil, že do manzardy sa
vstupovalo z časti jeho klientov (N.), z inej strany tam prístup nebol. Z predložených listín je zrejmé, že
žalovaní nadobudli od manželov N. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. D. Š. a to CKN parc.č.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX a dom súp. č. XX ležiaci na CKN parc.č. XXXX/X a to Kúpnou zmluvou zo dňa
27.04.2018, vklad povolený pod č. C. XXX/XXXX. Uvedené tvrdenia žalovaných potvrdil aj svedok p.N..

27.Nehnuteľnosti, ktoré ostali vo vlastníctve W. J. a to EKN parc.č. XXX/X a rodinný dom č.XX/X
pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne, kúpeľne a špajze následne nadobudli manželia D.. Žalovaní preukázali
svoje tvrdenia aj výsluchom svedkyne S. D., ktorá potvrdila, že ona s manželom nemali manzardu vo
vlastníctveanijuneobývali.Keďonasmanželomvlastniličasťdomu,takmanzarduužívaliN..Jejmanžel

dal potom dom do zábezpeky banky a banka to potom zobrala. Následný vlastník svedok p. D. v spore
potvrdil, že on nenadobudol, nebol vlastníkom manzardnej miestnosti, preto ju ani neužíval, a potvrdil aj
skutočnosť, že vstup do tejto miestnosti bol len cez nehnuteľnosti susedov, pričom on si voči vtedajším
vlastníkom susedných nehnuteľností manželov N. žiadane nároky na vlastníctvo manzardnej miestnosti
nerobil. V spore bolo preukázané, že následne nehnuteľnosti nadobudol K. U. a to ako ich vydražiteľ v

zmysle Notárskej zápisnice R. XXX/XXXX, R. XXXX/XXXX zo dňa 12.03.2015. V uvedenej zápisnici je
síce konštatované, že manzarda vlastnícky patrí k hodnotenému domu na parc.č. XXXX/X na základe
toho, že je daná parcelným číslom, ktorá skutočnosť tam bola uvedená len na základe konštatovania
tejto skutočnosti v znaleckom posudku X.. N., ktorý uviedol, že v manzarde nebol, prístup tam nemal. Od
vlastníka (p. D.) bol informovaný, že prístup do tejto miestnosti je len z podkrovia susedného domu, ktorý

užívajú susedia. Výpoveďou svedka p. D., má súd za preukázané, že znalca informoval, že manzarda
patrí do iného domu. Žalobca uzavrel kúpnu zmluvu ako kupujúci s predávajúcim K. U. dňa 10.05.2015.
Predmetom predaja boli nehnuteľnosti zapísané v k.ú. D. Š. na LV č. XXXX a to CKN parc.č. XXXX/X,
CKN parc.č. XXXX/X, CKN parc.č. XXXX/X a dom č. súp.XX na parcele XXXX/X a na parc.č. XXXX/X.
V bode I. Zmluvy je konštatované, že podkrovie k pristavenej časti na parc.č. XXXX/X tvorí prevažne

povalový priestor, je tu však aj manzardná miestnosť prístupná dverami zo susedného domu na parc..
XXXX/X, umiestnením aj vlastnícky však patrí k domu na parc.č. XXXX/X. V danej zmluve je však tiež
v bode IV. uvedené, že kupujúci sa zaväzuje, že dá do súladu rozpor vo veci podkrovia, pristavenej
časti na parc.č. XXXX/X. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že žalobca v čase kúpi nehnuteľností,
vrátene časti domu súp.č.XX mal vedomosť o tom, že vo vzťahu k manzardnej miestnosti v podkroví

nie sú právne vzťahy vyriešené a sám sa zaviazal tento rozpor dať do súladu. Pokiaľ je v zmluve
konštatované, že manzardná miestnosť umiestnením a aj vlastnícky patrí k domu na parc.č. XXXX/X
(v zmysle zmluvy vlastníctvo parcely prešlo na žalobcu), tak súd poukazuje na to, že daná formulácia
vychádza len zo znaleckého posudku X.. Š. N., ktorý uvedenú skutočnosť, tak ako vyplynulo z jeho
výpovede na pojednávaní, do znaleckého posudku uviedol len na základe toho, že je daná parcelným

číslomzčohovyplýva,ževychádzal,lenzteoretickýchpoznatkov,pričommalvedomosťotejskutočnosti
a to z oznámenia p. D., s ktorým bol pri obhliadke v kontakte, že manzarda patrí k inej časti domu. Aj
svedok K. U. (predávajúci) v spore potvrdil, že mal vedomosť o tom, že manželia N. ho informovali o
tom, že manzarda je ich vlastníctvom.

28.Žalobcavsporenepreukázalsvojetvrdenévlastníckeprávokmanzardnejmiestnosti,zčohovyplýva,
že nepreukázal, že žalovaní neoprávnene užívajú časť jeho vlastníctva. Žalovaní v spore preukázali,
že v zmysle genézy nadobudli do vlastníctva aj manzardnú miestnosť, nakoľko už W. J. ako pôvodná
vlastníčka (pred rozdelením nehnuteľností, vrátane domu) v tomto rozsahu predala nehnuteľnosti
vrátene manzardnej miestnosti manželom N., ktorí v rovnakom rozsahu (vrátene manzardnej miestnosti)

predali nehnuteľnosti žalovaným. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu
žalobcu zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol, nebol dôvod
zaoberať sa ďalšou časťou žaloby, a to bezdôvodným obohatením sa žalovaných, tvrdeným užívaním
manzardnej miestnosti bez právneho dôvodu.29.Podľa § 262 ods.2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

31.Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore neúspešný, súd priznal štátu trovy obhliadky na mieste

samom, ktorá sa uskutočnila dňa 06.10.2020 voči žalobcovi. O výške náhrady trov rozhoduje súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

32.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Žalovaní v 1. a v 2. rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, preto im súd priznal náhradu trov
konania v pomere 100 % trov konania voči žalobcovi, ako neúspešnej strane sporu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať zanásledok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).