Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Ek/1932/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119417939
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Holecová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119417939.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom:
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: GM
TECHNOLOGY SK s.r.o., so sídlom: Súvoz 1, 911 32 Trenčín, IČO: 44546505, o vymoženie 1905,84
EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského
úradu: Jesenského 7713, 91101 Trenčín, IČO: 11935391, pod sp. zn. 331EX 406/19, o námietke

neprípustnosti exekúcie podávateľa námietky: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Štefánikova
27, 814 99 Bratislava, IČO: 00682420, takto

r o z h o d o l :

I. Námietku neprípustnosti exekúcie zamieta.

II. Oprávnenému voči podávateľovi námietky nárok na náhradu trov konania o námietke neprípustnosti
exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 06.11.2019 sa začalo proti povinnému
exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného z exekučného titulu, ktorým je Výkaz
nedoplatkov č. 1910211713 vydaný oprávneným dňa 09.08.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 10.09.2019 (ďalej len „exekučný titul“.)

2. Vykonaním exekúcie dňa 14. 11. 2019 súd poveril JUDr. Pavla Crkoňa, so sídlom exekútorského
úradu Jesenského 7713, 91101 Trenčín, IČO: 11935391 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu
vykonáva pod sp. zn. 331EX 406/19.

3.Dňa19.05.2020predložilsúdnyexekútorsúdunarozhodnutienámietkuexistencieprávakveci,ktoré
nepripúšťa exekúciu, vznesenú v prebiehajúcej exekúcii Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.

s.,sosídlom:Štefánikova27,81499Bratislava,IČO:00682420(ďalejaj„Slovenskázáručnáarozvojová
banka, a. s.“) zo dňa 03. 04. 2020, spolu so svojím vyjadrením ako aj vyjadrením oprávneného v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

4. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. v námietke neprípustnosti exekúcie uviedla, že je
veriteľom pohľadávok, ktorých zaplatenie je zabezpečené záložným právom na základe Zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 237008-2015 zo dňa 18. 06. 2015 uzatvorenej medzi
Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s., Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00682420,
ako záložným veriteľom a GM Technology SK s.r.o., Súvoz 1, Trenčín, PSČ: 911 32, ako záložcom k
nehnuteľnému majetku, ktorý je vedený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, na LV č.
4148, pre okres Trenčín, obec Trenčín, katastrálne územie Kubrá, ako PARCELY registra „C“ evidované
na katastrálnej mape parc. č. 1191/ 25 o výmere 1138 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

parc. č. 1192/ 1, o výmere 10997, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1198/ 21, o
výmere 454 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1198/ 22, o výmere 172 m2, druhpozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1198/ 23, o výmere: 117 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, parc. č. 1198/ 24, o výmere: 41 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a
stavby - Budova so súpisným číslom: 734 postavená na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej

mape parc. č. 1192/ 1 (ďalej aj „záloh“). Jej záložné právo k zálohu je zapísané pod číslom V 3488/15.
Ďalej doplnila, že ako záložný veriteľ nesúhlasí s vedením exekúcie na záloh s poukazom na ust. §
151 ods. 6 Občianskeho zákonníka a ust. § 61q ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že v zmysle týchto
zákonných ustanovení nie je možné zriadiť k zálohu ani exekučné záložné právo. Žiadala preto súdneho
exekútora o vylúčenie zálohu z exekúcie ako aj o upustenie od vykonávania exekúcie na záloh.

5. Oprávnený nesúhlasil so zrušením exekučného záložného práva k zálohu zriadeného Exekučným
príkazom zo dňa 16.01.2020. Poukázal na skutočnosť, že zmyslom ustanovenia § 61a ods. 2
Exekučného poriadku je upravenie procesného postupu súdneho exekútora, za akých podmienok je
možné vykonať exekúciu na záloh. Záloh, ktorý je zaťažený záložným právom, možno postihnúť v rámci
exekučného konania iba za podmienky, že oprávnený je aj záložným veriteľom, alebo ak ním nie je, tak

iba so súhlasom záložného veriteľa, čím je postavenie záložného veriteľa v rámci exekučného konania
posilnené. Exekútor môže v priebehu exekučného konania na výslovný návrh oprávneného zriadiť
exekučné záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Zriadenie exekučného záložného
práva na nehnuteľnosti povinného nie je možné považovať za spôsob vykonania exekúcie v pravom
zmysle slova. Týmto úkonom exekútora sa nedosahuje výťažok na uspokojenie vymáhanej pohľadávky

oprávneného (má len zabezpečovaciu funkciu) a Exekučný poriadok zriadenie exekučného záložného
práva ako spôsob vykonania exekúcie ani neuvádza. Na zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti povinného sa preto režim § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka nevzťahuje. Touto
činnosťou exekútora sa záložné právo nerealizuje, ale zriaďuje. Občiansky zákonník na vznik ďalšieho
záložného práva nevyžaduje súhlas existujúceho záložného veriteľa. Zmyslom uvedeného ustanovenia

je ochrana záložného veriteľa, avšak pri realizácii záložného práva záložným veriteľom, nie pri jeho
zriadení. Vzťah § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka k zriadeniu exekučného záložného práva nie je
riešený expresis verbis. Zriadenie ďalšieho záložného práva na zaťaženej nehnuteľnosti podmienené
súhlasom existujúceho záložného veriteľa nie je. Podľa platnej hmotnoprávnej úpravy pri zriaďovaní
ďalšieho záložného práva (pričom zákon nešpecifikuje spôsob zriaďovania ďalšieho záložného práva)

nie je existujúci záložný veriteľ, pokiaľ ide o prípustnosť zriadenia ďalšieho záložného práva, v žiadnom
právnom vzťahu s budúcim (v poradí ďalším) záložným veriteľom. Pre prípustnosť zriadenia ďalšieho
záložného práva je preto súhlas, alebo prípadný nesúhlas existujúceho záložného veriteľa, právne
irelevantný. Preto ani v exekučnom konaní nemôže byť (a ani nie je) prípustnosť zriadenia exekučného
záložného práva podmienená súhlasom existujúcich záložných veriteľov. V rozhodnutí Ústavného súdu

SR z 30. septembra 2010, sp. zn. I.ÚS 324/2010 ústavný súd konštatuje, že prednostný záložný veriteľ
nemôžebyťneobmedzenezvýhodňovanýprirozhodovaníopredmetezálohu.Postavenieprednostného
záložného veriteľa je pri výkone záložného práva jednoznačne posilnené, ale súčasne nemôže mať
absolútnu povahu. Oprávnený zdôraznil, že rešpektuje prednostné (zvýhodnené) právo Slovenskej
záručnej a rozvojovej banky, a.s. pri uspokojení pohľadávky zo zálohu, ako aj pri výkone záložného

práva, ale súhlasom zo zrušením exekučného založeného práva zriadeného Exekučným titulom zo dňa
16.01.2020 by došlo k znemožneniu uspokojenia pohľadávky oprávneného voči povinnému.

6. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie vo svojom vyjadrení rovnako nesúhlasil s právnym
názorom záložného veriteľa vysloveným v žiadosti o vylúčenie vecí z exekúcie s odôvodnením, že na

nehnuteľný majetok povinného nie je vedená exekúcia. Spôsoby vykonania exekúcie na vymoženie
peňažných nárokov sú taxatívne vymedzené v ust. § 63 ods. 1 Exekučného poriadku. Medzi spôsoby
vykonania (vedenia) exekúcie, ktorej predmetom je nehnuteľný majetok, patrí exekúcia predajom
nehnuteľností. V exekučnom konaní nebol vykonaný žiaden úkon smerujúci k predaju predmetných
nehnuteľností. Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je inštitútom slúžiacim na

zabezpečenie vymáhanej (judikovanej) pohľadávky a napriek tomu, že Exekučný poriadok toto slovné
spojenie v súvislosti so zriadením exekučného záložného práva používa, nejde v pravom slova zmysle
o spôsob vykonania resp. vedenia exekúcie. Ustanovenie § 61q ods. 2 Exekučného poriadku ani ust. §
151h ods. 6 Občianskeho zákonníka tak na zriadenie exekučného záložného práva nedopadá. Súdny
exekútor ďalej zdôraznil, že rešpektuje práva prednostného záložného veriteľa. Je však toho názoru,

že zriadením záložného práva na nehnuteľnosti s neskorším poradím do jeho práv a oprávnených
záujmov nijako nezasahuje a ani mu nebráni v ich výkone. Neexistujú žiadne pochybnosti, že na veci
(zálohu)môžebyťzriadenýchviacerozáložnýchprávrôznychzáložnýchveriteľov.Občianskyzákonníks
týmto počíta a zriadenie ďalšieho záložného práva v poradí nepodmieňuje súhlasom predchádzajúcehozáložného veriteľa. Keďže vyššie uvedené platí pre zriadenie záložného práva na základe prejavu vôle
záložného dlžníka (zmluvného záložného práva), argumentum a minori ad maius to tým skôr musí platiť
aj pre zriadenie záložného práva pri nútenom výkone rozhodnutia za účelom zabezpečenia judikovanej

pohľadávky. V prípade prijatia opačného názoru by totiž uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov pri
speňažení zálohu záviselo iba od vôle prednostného záložného veriteľa. V praxi by to vyzeralo tak, že
pokiaľ by prednostný záložný veriteľ nedal súhlas so zriadením ďalších záložných práv a sám pristúpil
k výkonu záložného práva napr. formou dobrovoľnej dražby, zostatok výťažku zo speňaženia zálohu
(po uspokojení nákladov dražby a pohľadávky prednostného záložného veriteľa) by sa vrátil dlžníkovi a

nároky ostatných veriteľov by zostali neuspokojené.

7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znesení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu,
ktozároveňtvrdíapreukáže,žemupatrívlastníckealeboinéprávokdotknutejvecivylučujúceexekúciu.

Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného
voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované
námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, o uplatnení práva podľa odseku 1 exekútor upovedomí

oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej
dotknutú vec.

9. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá,
súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa

toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo
na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného
príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil.

10. Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci

rozhodnúť v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, možno uplatniť
len spôsobom ustanoveným týmto zákonom; to neplatí, ak pred začatím exekučného konania sa začalo

konanie o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. V takom prípade môže
oprávnený vstúpiť do takého konania ako intervenient na strane povinného. Ustanovenia odsekov 2 až
6 sa v takom prípade nepoužijú.

12. Podľa § 63 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá

povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

13. Podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným

je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.

14. Podľa § 61q ods. 3 Exekučného poriadku, na exekúciu predajom zálohu sa primerane použijú
ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností alebo predajom cenných
papierov podľa povahy zálohu.

15. Podľa § 151h ods. 6 zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možnoviesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo
s exekúciou súhlasí.

16. Podľa § 134 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len
vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie
predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že
nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.

17. Podľa § 135 ods.2 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor okrem
oprávneného a povinného aj spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo
iné vecné právo, spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správcovi bytového domu,
okresnému úradu, daňovému úradu, Úradu vládneho auditu a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako
aj okresnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Okrem toho sa upovedomenie o začatí
exekúcie vyvesí na úradnej tabuli exekútora až do vyvesenia dražobnej vyhlášky.

18. Podľa § 137 ods.1 Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie
exekúcie predajom nehnuteľnosti) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto
návrh zamietol.

19. Podľa § 137 ods.1 Exekučného poriadku, exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému,
spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, spoločenstvu
vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správcovi bytového domu, okresnému úradu, daňovému
úradu,Úraduvládnehoaudituaobci,vktorejobvodejenehnuteľnosť,akoajokresnémuúradu,vktorého

obvode je bydlisko povinného. Povinnému, osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné
vecné právo, a správe katastra nehnuteľností sa doručí do vlastných rúk.

20. Podľa § 167 ods.1 Exekučného poriadku, na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa
zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného

práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že
nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.

21. Podľa § 167 ods.3 Exekučného poriadku, exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a
okresnému úradu. Povinnému a okresnému úradu sa doručí do vlastných rúk.

22. Ustanovenie § 44 ods. 1 až 6 upravuje procesnú obranu tretej osoby odlišnej od oprávneného a
povinného, ktorá tvrdí, že má k veci, ktorá je predmetom exekúcie, právo, ktoré exekúciu nepripúšťa
(exekúciu vylučuje). Túto procesnú obranu iniciuje tretia osoba tým, že vznesie u súdneho exekútora
námietku neprípustnosti exekúcie vykonávanej postihnutím dotknutej veci.

23. Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže byť za určitých okolností záložné právo. Ak na
veci povinného viazne záložné právo a oprávnený nie je záložným veriteľom, vyžaduje sa na vedenie
exekúcie na záloh súhlas záložného veriteľa podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku. Preto ak
oprávnený nie je záložným veriteľom, záložný veriteľ má k zálohu vecné právo, ktoré bez jeho súhlasu

exekúciunepripúšťa.Právovzniesťnámietkuneprípustnostiexekúciepretozáložnýveriteľmôžeuplatniť
v prípade, ak sa exekúcia na záloh napriek absencii jeho súhlasu vedie. Účelom a zmyslom právnej
úpravy zakazujúcej, aby iný veriteľ viedol exekúciu bez súhlasu záložného veriteľa, je ochrana práv
záložného veriteľa pri výkone záložného práva. Záložný veriteľ nesmie byť pri výkone svojho záložného
práva rušený tým, že niekto iný (v danom prípade súdny exekútor) tiež predáva záloh.

24. Z listu vlastníctva č. 4148 vedeného Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pre
okres Trenčín, obec Trenčín, katastrálne územie Kubrá, súd zistil, že povinný je výlučným (o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/1 v pomere k celku) vlastníkom nehnuteľností - parciel registra „C“
evidovaných na katastrálnej mape s parc. č. 1191/ 25 o výmere 1138 m2, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie, parc. č. 1192/ 1, o výmere 10997, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
parc. č. 1198/ 21, o výmere 454 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1198/ 22,
o výmere 172 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1198/ 23, o výmere: 117 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1198/ 24, o výmere: 41 m2, druh pozemku:zastavaná plocha a nádvorie a stavby - Budovy so súpisným číslom: 734 postavenej na parcele registra
„C“ evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. 1192/ 1 (ďalej len „vec“ alebo „záloh“).

25. V časti C listu vlastníctva „Ťarchy“ je na konštatovanom liste vlastníctva k veci evidované ako
prvé v poradí záložné právo na stavbu so súpisným číslom 734 na parc. č. 1192/1 a na pozemky
registra CKN parc. č. 1191/25, 1192/1, 1198/21, 1198/22, 1198/23, 1198/24 v prospech Slovenskej
záručnej a rozvojovej banky, a.s., Štefánikova 27, Bratislava, IČO: 00 682 420, na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 237008-2015 zo dňa 18.06.2015, v.z. 498/15, v.z. 499/15

(V 3488/15).

26. Z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora JUDr. Pavla Crkoňa vedeného pod sp. zn. 33EX
406/2019 súd zistil, že dňa 16. 01. 2020 poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o spôsobe
vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva k veci. Dňa 16. 01. 2020 menovaný súdny
exekútor zároveň vydal Exekučný príkaz č.k. 331Ex 406/19-25 na zriadenie exekučného záložného

práva k veci. Súčasťou spisu je aj Návrh oprávneného na zriadenie exekučného záložného práva k veci
zo dňa 08. 01.2020 s poukazom na § 167 Exekučného poriadku.

27. Súd na podklade vyššie uvedených dôkazných prostriedkov vychádzal pri posudzovaní daného
prípaduzozistení,žeSlovenskázáručnáarozvojovábanka,a.s.akopodávateľnámietkyneprípustnosti

exekúcie má zriadené záložné právo k veci (nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Trenčín,
katastrálnym odborom, pre okres Trenčín, obec Trenčín, katastrálne územie Kubrá, na LV č. 4148)
vo vlastníctve povinného, ku ktorým súdny exekútor zriadil exekučného záložné právo Exekučným
príkazom č.k. 331Ex 406/19-25 zo dňa 16. 01. 2020.

28. Zistenia súdu sú obsahovo zhodné aj s tvrdeniami oprávneného a podávateľa námietky. Spornou
v danom prípade zostala skutočnosť, či bolo možné zriadiť k veci exekučné záložné právo, pokiaľ
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. ako záložný veriteľ nedala súhlas na vedenie exekúcie na
vec (záloh) s poukazom na ust. § 151 ods. 6 Občianskeho zákonníka a ust. § 61q ods. 2 Exekučného
poriadku. Bolo preto úlohou súdu zodpovedať otázku, či zriadenie záložného exekučného práva k zálohu

bez súhlasu záložného veriteľa zakladá dôvod na rozhodnutie súdu o vylúčení veci (zálohu) z exekúcie
tak, ako to predpokladá ust. § 44 ods. 5 Exekučného poriadku.

29. Na posúdenie uvedenej právnej otázky existujú v právnej teórii i súdnej praxi rozdielne názory.

30. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 20/05-35 zo dňa 13. decembra 2006
obmedzenie rozsahu exekúcie vyplývajúce z ustanovenia § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka súvisí
s hmotnoprávnou úpravou záložného práva (§ 151a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorá posilňuje
ochranu záložného veriteľa. Súčasťou tejto ochrany je súhlas záložného veriteľa s exekúciou na záloh.
Tento súhlas treba považovať za súčasť vzniku práva na súdnu a inú právnu ochranu v exekučnom

konaní a za predpoklad na úspešné začatie a vedenie exekúcie. Zmyslom tohto súhlasu a základným
účelom obmedzenia súdnej exekúcie podľa tohto a súvisiacich ustanovení Občianskeho zákonníka je
hmotnoprávna ochrana postavenia záložného veriteľa, pričom táto ochrana bola premietnutá už do
predpisov procesného práva (novelou Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku). Takéto
obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustným prostriedkom uplatňovaným pri nútenom výkone súdnych

a iných rozhodnutí (podobne aj PL. ÚS 21/00).

31. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze III. ÚS 20/08-30 zo dňa 23. apríla 2008 vyslovil,
že ak sťažovateľ (i predchádzajúci záložní veritelia) nikdy neudelil súhlas na predaj nehnuteľnosti
(zálohu) v exekučnom konaní, exekútor podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku (podľa vtedy účinného

§ 61a ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávnený
je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí) v spojení s § 151h ods. 6 Občianskeho
zákonníka nemohol viesť exekučné konanie na záloh, a teda ani zriadiť exekučné záložné právo na
záloh.

32. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 324/2010-14 zo dňa 30. septembra 2010 naproti
tomu vyslovil, že záver súdu v rozhodnutí napadnutom ústavnou sťažnosťou, že exekútor pri zriadení
exekučného záložného práva konal v súlade so zákonom, keď zriadením exekučného záložného práva
sa záložné právo nerealizuje, ale zriaďuje (ide o zabezpečenie pohľadávky), a teda exekútor pri tomtoúkonenepotrebovalsúhlasprednostnéhozáložnéhoveriteľa,jeústavnekonformný.Tentozáverjepodľa
ústavného súdu taktiež v súlade s judikatúrou ústavného súdu, v rámci ktorej už ústavný súd vyslovil, že
záložný veriteľ ako prednostný záložný veriteľ má mať najsilnejšie postavenie pri uspokojovaní svojich

pohľadávok zo zálohu a toto právo by nemalo byť obmedzované ani záložnými veriteľmi so záložnými
právami, ktoré vzniknú neskôr. Tento legitímny cieľ ale na druhej strane neznemožňuje a nemôže úplne
znemožniť uplatňovanie práv ostatných veriteľov voči dlžníkovi (PL. ÚS 20/05). Z uvedeného vyplýva,
že postavenie prednostného záložného veriteľa je pri výkone záložného práva jednoznačne posilnené,
ale súčasne nemôže mať absolútnu povahu.

33. V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 51/2014-42 zo dňa 1. júla 2014 ústavný
súd pri riešení ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal zriadenie exekučného záložného práva
bez súhlasu prednostného záložného veriteľa, opätovne zotrval na právnom názore III. senátu (odsek
33 rozhodnutia, pozn. sudcu), podľa ktorého okresný súd ako súd exekučný je v konaní o návrhu
na zastavenie exekúcie založenom na tvrdenom porušení § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a §

61a ods. 2 Exekučného poriadku súdnym exekútorom povinný skúmať, či súhlas vyžadovaný oboma
uvedenými zákonnými ustanoveniami bol záložným veriteľom daný. Nedostatok tohto súhlasu podľa
záverov ústavného súdu nemožno ospravedlniť argumentáciou, podľa ktorej zriadenie exekučného
záložného práva nie je spôsobom vykonania exekúcie. Aj § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka, ba i
§ 61a ods. 2 Exekučného poriadku bez akýchkoľvek pochybností hovoria o vedení exekúcie na záloh,

teda o celom procese smerujúcom k nútenému vymoženiu judikovanej pohľadávky, nielen o konkrétnom
procesnom úkone ako súčasti tohto procesu.

34. Argumenty zástancov názoru, že zriadenie exekučného záložného práva bez súhlasu záložných
veriteľov nie je možné, vychádzajú z gramatického výkladu ustanovení § 61q ods. 2 Exekučného

poriadku a 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka, domnievajúc sa, že „vedením exekučného konania
na záloh“ je aj postup súdneho exekútora pri zriadení exekučného záložného práva na už založenú
nehnuteľnosť.

35.Právnynázorvprospechmožnostizriadiťexekučnézáložnéprávoajbezsúhlasuzáložnýchveriteľov

je založený na presvedčení, že zriadenie záložného práva nie je vlastným výkonom rozhodnutia, ale iba
zabezpečením judikovanej pohľadávky.

36. Súčasná právna teória (pozri Števček M., Kotrecová, a., Tomašovič, M., Molnár, p. a kol.
Exekučný poriadok. Komnetár. 3. Vydanie. Praha : C. H. Beck, 2018, s. 1072) sa prikláňa k názoru,

že exekučné záložné právo je prípustné v zmysle účinného Exekučného poriadku zriadiť aj bez
predchádzajúceho súhlasu záložných veriteľov. Vychádza z toho, že vlastník založenej nehnuteľnosti
môže na nehnuteľnostiach zriadiť záložné právo bez súhlasu existujúcich záložných veriteľov. Výkladom
a fortiori preto platí, že záložné právo môže bez súhlasu existujúcich záložných veriteľov zriadiť aj súdny
exekútor.

37. K názoru o prípustnosti zriadenia exekučného záložného práva k zálohu aj bez súhlasu záložného
veriteľa sa v danej veci priklonil aj exekučný súd. Súdny exekútor je tým, kto určuje spôsob vykonania
exekúcie, účastníkom konania nie je ponechaná vo výbere exekučných prostriedkov takmer žiadna
dispozícia. Postup súdneho exekútora je ovládaný zásadou oficiality a je povinný vykonávať všetky

úkony smerujúce k uspokojeniu oprávneného bezodkladne po svojom poverení na vykonanie exekúcie,
a to i bez návrhov účastníkov konania. Je pri tom povinný postupovať hospodárne a efektívne tak,
aby vymáhaná povinnosť bola splnené efektívne tak, aby to bolo pre oprávneného čo najvýhodnejšie,
avšak pri rešpektovaní zásad exekučného konania, predovšetkým zásady ochrany povinného a tretích
osôb. Od svojej činnosti smerujúcej k úplnému vymoženiu pohľadávky oprávneného môže upustiť len

vtedy, ak tak ustanoví zákon. Zriadenie exekučného záložného práva zákonodarca nezaradil medzi
spôsoby vykonania exekúcie slúžiace k vymoženiu peňažného plnenia (§ 63 ods. 1 Exekučného
poriadku). Pokiaľ potom zákonodarca nezaradil exekučné záložné právo medzi spôsoby vykonania
exekúcie ani po rozsiahlej novele Exekučného poriadku účinnej od 01. 04. 2017, tento inštitút je možné
vnímať len ako exekučný prostriedok vedúci k zabezpečeniu vykonania exekúcie. Je potrebné v tejto

súvislosti zdôrazniť, že exekučné záložné právo samo o sebe nevedie k uspokojeniu oprávneného
a nedochádza jeho prostredníctvom k samotnému postihnutiu (t.j. speňaženiu) majetku povinného,
čo je charakteristické pre ostatné spôsoby výkonu exekúcie. Jeho funkcia je oproti záložnému
právu v zmysle § 151 a Občianskeho zákonníka, ktoré má zabezpečovaciu ale aj uhradzovaciufunkciu, prednostne zabezpečovacia, pretože v prípade exekučného záložného práva nedochádza k
realizácii jeho uhradzovacej fázy. Jeho zabezpečovací charakter je daný práve osobitnou povahou
tohto exekučnoprávneho prostriedku, ktorý nie je v pravom zmysle slova spôsobom vykonávania

exekúcie. Kým ostatné spôsoby slúžia na okamžité uspokojenie pohľadávky, exekučné záložné právo
dáva oprávnenému istotu, že môže byť v budúcnosti za splnenia zákonom stanovených podmienok
uspokojený. Preto je nutné prisvedčiť názoru oprávneného, že zriadením exekučného záložného práva
nedochádza priamo k postihnutiu zálohu. Na zriadenie exekučného záložného práva sa preto nemôžu
vzťahovať zákonné limity upravené v § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61q ods. 2 Exekučného

poriadku, ktoré inak sprevádzajú samotné vykonanie exekúcie na záloh. Len ak sa vedie exekúcia na
vec bez súhlasu záložného veriteľa, je daný dôvod na strane záložného veriteľa, aby vzniesol námietku
neprípustnosti exekúcie podľa § 44 a nasl. Exekučného poriadku a zabránil tak exekúcii na záloh.

38. Tento záver súdu umocňuje aj znenie ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu

doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno
exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný
pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je
dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

39. Aj v tomto ustanovení je upravená limitácia voľby spôsobu vykonania exekúcie zo strany súdneho
exekútora. Súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že aj keď v tomto prípade je rozsah exekúcie
obmedzený (rovnako ako je to v prípade možnosti viesť exekúciu na záloh len v prípade súhlasu
záložnéhoveriteľa),možnonatakejtonehnuteľnostizriadiťexekučnézáložnéprávo,pričomalesamotné
postihnutie takejto nehnuteľnosti v exekúcii je možné iba pri splnení zákonom stanovených podmienok.

Podľa § 63 ods. 2 Exekučného poriadku per analogiam legis preto ani právo zriadiť exekučné záložné
právo na záloh (bez súhlasu záložného veriteľa) ustanovením § 61q ods. 2 Exekučného poriadku nie
je nijako dotknuté.

40. Nemožnosť zriadenia záložného práva na záloh by v danom prípade mohlo na viac viesť k

nedôvodnému znevýhodneniu oprávneného (k tomu porovnaj napr. § 157 ods. 1 Exekučného poriadku)
a to aj s dôrazom na skutočnosť, že vlastník založenej nehnuteľnosti môže na nehnuteľnostiach zriadiť
záložné právo aj bez súhlasu existujúcich záložných veriteľov a preto nie je žiaden dôvod na to, aby
záložné právo bez súhlasu existujúcich záložných veriteľov nemohol zriadiť aj súdny exekútor.

41. Súd preto uzatvára, že zriadenie exekučného záložného práva podľa § 167 a nasl. Exekučného
poriadku, nie je vlastným spôsobom výkonu rozhodnutia. Je iba zabezpečením judikovanej pohľadávky
oprávneného. Exekúcia predajom nehnuteľnosti začína, v súlade s § 135 Exekučného poriadku, na
základe súdnym exekútorom vydaného upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti,
presne označenej v tomto upovedomení, a to okamihom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

predajom nehnuteľnosti osobám uvedeným v § 135 ods. 2 Exekučného poriadku (t.j. aj záložnému
veriteľovi). Súd na podklade obsahu exekútorského spisu nemá v danej veci preukázanú skutočnosť, že
by bola voči povinnému začatá exekúcia predajom zálohu. Návrh záložného veriteľa na vylúčenie veci
z exekúcie bol potom podaný predčasne, keďže v prebiehajúcej exekúcii nie je ku dňu vydania tohto
rozhodnutia postihovaný záloh záložného veriteľa. Ak určitá vec nie je predmetom exekúcie, nemôže

súd ani rozhodnutím určiť, že táto vec je z exekúcie vylúčená. Tomu potom musel zodpovedať aj výrok
súdu, ktorý na podklade zistených skutočností podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku rozhodol tak, že
námietku neprípustnosti exekúcie zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).

42. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, bol dostatočne zistený za účelom posúdenia

dôvodnosti vznesenej námietky neprípustnosti exekúcie postihnutím veci. Je potom zrejmé, že
rozhodovacia činnosť v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci, bez potreby
doplnenia dokazovania na pojednávaní, keďže listiny založené v súdnom spise poskytli súdu dostatočný
podklad pre prijatie zákonného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov exekučný súd nevyužil postup podľa
§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku a o námietke neprípustnosti exekúcie rozhodol sám bez nariadenia

pojednávania (§ 44 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku).

43. Pre úplnosť súd dodáva, že toto rozhodnutie súdu nebráni tomu, aby súd poskytol podávateľovi
námietky ochranu v prípade, ak by súdny exekútor pri výkone svojej činnosti zasiahol do jeho právzáložného veriteľa najmä v prípade, ak sa nehnuteľnosti obsiahnuté v žiadosti záložného veriteľa
o vylúčenie nehnuteľností z vykonávania exekúcie stanú v ďalšom priebehu exekučného konania
predmetom exekúcie napriek nesúhlasu záložného veriteľa (§ 61q ods. 2 Exekučného poriadku).

Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. preto pri takejto zmene skutkových okolností môže opätovne
vzniesť u súdneho exekútora námietku v zmysle § 44 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd pripomína, že
upovedomenie o začatí exekúcie je súdny exekútor podľa § 135 ods. 2 Exekučného poriadku doručiť aj
osobám, ktoré majú vecné právo k nehnuteľnosti, teda aj záložnému veriteľovi.

44. Exekučný poriadok právna úpravu náhrady trov konania o námietke neprípustnosti exekúcie
neupravuje. Súd preto o trovách tohto konania rozhodol na základe § 200 Exekučného poriadku podľa
ustanovení CSP. V ustanovení § 255 CSP sa ako kritérium priznania náhrady trov konania premieta
zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešná strana je
povinná nahradiť úspešnej strane konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré
tátovynaložilavsúvislostisuplatnenímalebobránenímsvojhopráva.Oprávnenýbolvtomtokonanívoči

podávateľovi námietky úspešný, vznikol mu tak nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti s týmto konaním. Oprávnený si však žiadne trovy konania voči podávateľovi námietky
neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy konania nevznikli. Súd preto s použitím základných
princípov čl. 4 ods. 2 a čl. 17 CSP oprávnenému voči podávateľovi námietky nárok na náhradu trov
konania nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho

robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.