Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Garaj
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/76/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4008200120
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2008:4008200120.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa: Mgr.
J. K., nar. X.XX.XXXX,. bytom G., S. X,. proti odporcovi: Z. Š. G., S. XX,. G., IČO: XXXXXXXX,. o
zaplatenie odstupného, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ ako bývalý zamestnanec odporcu sa svojím návrhom voči nemu domáhal zaplatenia
sumy 160 200.-Sk ako odstupného podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce vo výške desaťnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku pred skončením svojho pracovného pomeru u odporcu, ktorý skončil
dohodou z 31.1.2005, ktoré skončenie on považuje za podvod na jeho osobe, pretože toto skončenie
pracovného pomeru sa uskutočnilo kvôli jeho veľmi zlému zdravotnému stavu, ktorý bol celkom na
začiatku spôsobený jeho pracovným úrazom pri školskom športovom podujatí, na ktorom si ešte v roku
1999 poranil lýtko na ľavej nohe, ktoré zranenie viedlo k jeho ťažkým zdravotným komplikáciám a na
túto skutočnosť odporca pri skončení jeho pracovného pomeru vôbec neprihliadol, dôveroval vtedajšej
riaditeľke odporcu a až neskôr zistil, že ho vlastne podviedla, pričom on si myslí, že za 30 ročnú
pedagogickú prácu si zaslúžil iný prístup vedenia školy.
Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že navrhovateľ nikdy nepredložil žiaden doklad o tom, že by
jeho zdravotný stav bol dôsledkom jeho úrazu pri športovej akcii školy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ
a zistil tento skutkový a právny stav:
Z pracovnej zmluvy navrhovateľa u odporcu súd zistil, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu od
2.5.2002, kedy uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a to s miestom výkonu práce - ZŠ v G..
Zo žiadosti navrhovateľa z 31.1.2005 súd zistil, že navrhovateľ ňou odporcu požiadal o skončenie svojho
pracovného pomeru u neho a to z vážnych zdravotných a rodinných dôvodov.
Z dohody o skončení pracovného pomeru z 31.1.2005 súd zistil, že účastníci sa dohodli na skončení
pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu dňom 31.1.2005 podľa § 60 Zákonníka práce.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1999 mal pri športovom podujatí školy v Š. pracovný
úraz, pri ktorom si poranil lýtko ľavej nohy, kvôli ktorému sa mu postupom času vážne zhoršil zdravotný
stav až do tej miery, že bol opakovane PN a operovaný, od júna 2004 bol na polovičnom invalidnom
dôchodku, vtedajšia riaditeľka odporcu Mgr. H. do neho húdla, aby ukončil pracovný pomer, bolo to celé
narýchlo, navyše mal rodinné problémy a tak súhlasil s tým, že si podá žiadosť o skončenie pracovného
pomeru, lekár mu vydal odporučenie o tom, že odporúča skončenie pracovného pomeru, on podal
žiadosť, kde uviedol zdravotné a rodinné dôvody a potom podpísal aj dohodu o skončení pracovného
pomeru, o nejakom odstupnom vtedy neuvažoval, dôveroval jej a teraz sa cíti byť podvedený, pretože
za príčinu svojho zlého zdravotného stavu považuje úraz z roku 1999.
Odporca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu uviedol, že skutočnosť, že úraz sa stal, zapísal
do zošita úrazov sám navrhovateľ, hoci zapísať by ho mal ten, kto úraz videl, navyše urobil tak až pár
dní po úraze a doklady o svojom zdravotnom stave predložil až v roku 2004, p. D., ktorá zápis podpísala,
jej povedala, že úraz navrhovateľa nevidela. Uviedla, že navrhovateľ nikdy nepredložil doklady o tom,
že by bol PN kvôli pracovnému úrazu.
Svedkyňa Mgr. E. H. uviedla, že navrhovateľ nebol nijako nútený k tomu, aby ukončil svoj pracovný
pomer s odporcom, ten bol ukončený dohodou, s ktorou navrhovateľ súhlasil, dokonca jej ju pomáhal
spísať.
Svedkovia MUDr. H. a MUDr. B. vo svojich výpovediach uviedli, že súčasný zdravotný stav navrhovateľa
môže byť v príčinnej súvislosti s úrazom typu, aký opísal navrhovateľ.
Podľa § 59 Zákonníka práce ( platného ku dňu 31.1.2005 ) pracovný pomer možno skončiť a) dohodou,
b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ( platného ku dňu 31.1.2005 ) ak sa zamestnávateľ a zamestnanec
dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 76 Zákonníka práce ( platného ku dňu 31.1.2005 )
zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia
výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval
u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru,
je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť. Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru
nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru
pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho
pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného
pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.
Odstupné nepatrí zamestnancovi, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných
opatreniach dochádza k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iného
zamestnávateľa podľa tohto zákona. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru
v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ
nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak. Pri prvom skončení pracovného
pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu
rokov patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa §
134.
Z výpovedí navrhovateľa a zástupkyne odporcu i výpovede Mgr. H., ktorá bola ku dňu skončenia
pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu riaditeľkou odporcu, mal súd za nesporne preukázané, že
pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dohodou zo dňa 31.1.2005 ku tomuto dňu. Nesporné
ďalej je ( ako to vyplýva z jeho výpovede, lekárskych správ a tiež výpovedí MUDr. H. a MUDr. B. ), že
navrhovateľ trpí ochorením ľavej dolnej končatiny, pričom je možné, že toto ochorenie mohlo vyplynúť zo
zranenia takého charakteru, aké udáva navrhovateľ. Nie je jednoznačne preukázané, že zdravotný stav
navrhovateľa akým momentálne trpí, prípadne akým trpel ku dňu skončenia jeho pracovného pomeru, je
spôsobený pracovným úrazom navrhovateľa, resp. že jeho pôvodcom je úraz navrhovateľa pri športovej
akcii školy z roku 1999, pričom súd sa ďalším dokazovaním v tomto smere nezaoberal a neskúmal
ďalej, či je pôvodcom zlého zdravotného stavu navrhovateľa ním uvádzaný úraz alebo nie, pretože by
to, vzhľadom na to, že navrhovateľ i tak nemá nárok na výplatu odstupného ( ako je uvedené nižšie ),
bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania a takéto dokazovanie by bolo nadbytočné
a nemohlo by viesť k inému záveru súdu.
Zákonník práce platný a účinný ku dňu rozviazania pracovného pomeru navrhovateľa s odporcom
( t.j. ku dňu 31.1.2005 ) a ani s ním súvisiace predpisy, tak ako je to vyššie citované, neupravoval
vyplatenie odstupného pre prípad skončenia pracovného pomeru dohodu pre zdravotné problémy na
strane zamestnanca spôsobené pracovným úrazom. Takúto úpravu obsahuje až Zákonník práce účinný
od 1.9.2007 a to v § 76 ods. 2.
Z uvedeného vyplýva, že návrh bolo nevyhnutné zamietnuť z dôvodu, že nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky pre vyhovenie tomuto návrhu, teda navrhovateľ nemá nárok na vyplatenie odstupného
v takomto prípade skončenia pracovného pomeru, pretože zákonník práce platný v čase skončenia
pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu neumožňoval výplatu odstupného zamestnancovi, ktorého
pracovný pomer zanikol dohodou pre zdravotné problémy na strane zamestnanca spôsobené
pracovným úrazom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože odporca si toto právo jednak neuplatnil a jednak súd nezistil, že
by odporcovi v tomto konaní vôbec nejaké trovy boli vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na KS Nitra.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.