Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. máj 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 24C/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203433
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Chovan

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5719203433.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom v spore žalobkyne: M. W., G.. XX.XX.XXXX, K.

Q.. A. XXX/X, XXX XX M., proti žalovaným: 1) B.. V. W., 2) M.. V. J., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XXXX/
XX, XXX XX M.-O., právne zastúpenej: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10,
036 01 Martin, IČO: 36 868 108, 3) Krajská prokuratúra, so sídlom Moyzesova 20, 011 04 Žilina, IČO:
35 996 072, 4) V.. P. E., právne zastúpenému: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho
472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, a 5) T.. O. Y., G.. XX.XX.XXXX, K. T.. E. XXXX/X, XXX XX M.,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaným sa proti žalobkyni priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou sa žalobkyňa proti žalovaným a označenej obchodnej spoločnosti ako žalovanému v rade 6
domáhala vydania vecí, určenia právnej skutočnosti a náhrady škody a nemajetkovej ujmy.
2. Uznesením zo dňa 02.07.2020, č. k. 24C/54/2019-71, súd konanie proti žalovanému v rade 6 v
dôsledku jeho zániku bez právneho nástupcu zastavil.
3. Uznesením zo dňa 13.05.2021, č. k. 24C/54/2019-249, súd konanie o žalobe o vydanie vecí a určenie
právnej skutočnosti v dôsledku jej vád v tejto časti, pre ktoré nemohol v konaní ďalej pokračovať,
odmietol.

4. Predmetom konania po vydaní uvedených uznesení zostal nárok žalobkyne na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy proti žalovaným v rade 1 až 5. Pre úplnosť súd uvádza, že v priebehu konania
sa žalobkyňa niekoľkokrát vyjadrila tak, že konanie žalovaných napĺňa znaky skutkových podstát
trestných činov. Podľa obsahu podaní, obsahujúcich tieto vyjadrenia, súd dospel k záveru, že ide
o opísanie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie o žalobe. Uvedené podania a vyjadrenia bez
ďalšiehosúdneposúdilakooznámeniaoskutočnostiachnasvedčujúcichspáchanietrestnéhočinu,ktoré
by mal postúpiť na prejednanie a rozhodnutie orgánom činným v trestnom konaní. V tejto súvislosti

(vzhľadom na vznesené pochybnosti o nej) teda súd nedospel k záveru, že by nemal právomoc
prejednať a rozhodnúť spor o uplatnenom nároku žalobkyne. Predmetom tohto sporu je náhrada škody
a nemajetkovej ujmy, teda nárok žalobkyne, ktorý súdy prejednávajú a rozhodujú v civilnom sporovom
konaní.
5. Žalovaná uviedla, že škoda a nemajetková ujma jej vo vzťahu k žalovaným v rade 1 až 4 mala vzniknúť
ich nesprávným úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami. Uznesením zo dňa 17.01.2020, č.
k. 24C/54/2019-14, súd vyzval žalobkyňu na jednoznačné označenie strán sporu, nakoľko vo vzťahu

k žalovaným v rade 1 až 4 nebolo zrejmé, či si svoj nárok uplatňuje priamo proti nim, proti orgánom
verejnej správy, ktorých sú žalovaní v rade 1, 2 a 4 zamestnancami, alebo proti štátu. Zároveň bola
poučená o tom, že za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát, nie priamo orgány
verejnej moci alebo ich zamestnanci.6. Podaním, doručeným súdu dňa 05.02.2020, ktorým žalobkyňa svoju žalobu na základe vydaného
uznesenia doplnila, ako aj ďalšími svojimi podaniami vo veci samej, žalobkyňa za žalovaných v rade 1
až 4 označila osoby tak, ako sú označené v hlavičke tohto rozhodnutia, teda výslovne ako fyzické osoby

v prípade žalovaných v rade 1, 2 a 4 a ako právnickú osobu v prípade žalovaného v rade 3.
7. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
9. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom zodpovedá výlučne štát. Preto súdu nezostávalo nič
iné, len žalobu proti žalovaným v rade 1 až 4 ako proti orgánom verejnej moci a ich zamestnancom

zamietnuť, keďže nebola splnená jedna zo základných podmienok na priznanie náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, a to ich zodpovednosť za ňu. Súd preto ďalej neskúmal prípadný vznik škody,
porušenieprávnejpovinnosti,nezákonnosťrozhodnutí,nesprávnosťúradnéhopostupu,akoanisplnenie
ďalších podmienok na priznanie náhrady škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci, a na tieto účely
nevykonával dokazovanie.

10.Vovzťahukžalovanémuvrade5žalobkyňasvojužalobuodôvodnilatak,žepôvodnýžalovanývrade
6 a žalovaný v rade 5 ako jeho konateľ jej nevydali (nejednoznačne označenú) dokumentáciu. Žalobkyňa
však ani vo vzťahu k žalovanému v rade 5 riadne nepreukázala základné predpoklady na priznanie
náhrady škody a nemajetkovej ujmy, a to jej samotný vznik, ako ani zodpovednosť žalovaného v rade 5
za ňu. Žalobkyňa len všeobecne uviedla, že ide o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vrátane dobrého

mena a straty pracovného času, žiadnym spôsobom neuviedla, z čoho uplatnená škoda pozostáva,
nepreukázala jej vznik v uplatnenej výške, a to napriek tomu, že na takúto špecifikáciu a preukázanie
bola takisto v rámci výzvy na doplnenie žaloby vyzvaná a že aj v tomto prípade bola poučená, že
žalovaný v rade 5 nezodpovedá za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú činnosťou v mene pôvodného
žalovaného rade 6. Súd preto musel zamietnuť žalobu aj v tejto časti.

11. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Vo veci mali žalovaní plný úspech, súd im preto priznal náhradu trov konania proti žalobkyni v celom
rozsahu.
13. V zmysle ust. § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti

tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).