Uznesenie – Volebné veci ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivana Dančová

Oblasť právnej úpravy – Správne právoVolebné veci

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50S/1/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222204599
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1222204599.1

Uznesenie
Okresný súd Bratislava II o žalobe žalobcu: STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, Pionierska
1408/28, 92522 Veľké Úľany, IČO: 42 173 027, zast. JUDr. Dušan Repák, advokát Krížna 47, 811 07
Bratislava proti žalovanému: Volebná komisia Bratislavského samosprávneho kraja, Sabinovská 16, P.O.
Box 106, 820 05 Bratislava, o registráciu kandidáta pre voľby do orgánov samosprávneho kraja, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2022 domáhal registrácie kandidáta C. U.,
nar. XX.XX.XXXX, uvedeného na kandidátnej listine politickej strany STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ
KANDIDÁTI, so sídlom: Pionierska 1408/28, 92522 Veľké Úľany, IČO: 42 173 027, reg. č.
233004-2009/16984 v Registri politických strán a politických hnutí, vo volebnom obvode č. XI pre voľby
do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja vyhlásených na 29.10.2022.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je politická strana, ktorá „podala kandidátne listiny Volebnej komisii
Bratislavského samosprávneho kraja pre voľby do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja
vyhlásené na deň 29.10.2022. Žalovaný na svojom zasadaní dňa 07.09.2022 preskúmal podľa § 140
ods. (1) Zákona o volebnom práve kandidátne listiny Žalobcu a vydal rozhodnutie č. 09494/2022/
PRA-76 zo dňa 12.09.2022 o registrácii kandidátov Žalobcu pre Voľby do zastupiteľstva BSK (Ďalej
aj ako „ROZHODNUTIE O REGISTRÁCII“). Žalovaný doručil Žalobcovi Rozhodnutie o registrácii dňa
13.09.2022. Žalovaný o registrácii kandidáta Žalobcu p. C. U., nar. XX-XX-XXXX, trvale bytom V. XXXXX/
XA, XXX XX F. (ďalej aj ako „KANDIDÁT“) v bode 8. výrokovej časti Rozhodnutia o registrácii: „8. vo
volebnom obvode č. XI neregistruje kandidáta(ov) 2. C. U., nar. X.X.XXXX.“ Žalovaný neregistrovanie
Kandidáta v bode 8. výrokovej časti Rozhodnutia o registrácii odôvodnil tak, že s poukazom na
ustanovenie § 9 ods. (1) Zákona o volebnom práve sa obcou v podmienkach Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy rozumie príslušná mestská časť a teda Kandidát s trvalým pobytom v mestskej časti
Bratislava - Podunajské Biskupice s poukazom na § 132 a § 139 ods. (10) Zákona o volebnom práve
nemôže kandidovať vo Volebnom obvode č. XI, ktorý je v zmysle Uznesenia Z BSK č. 497/2022 zo
dňa 24-06-2022 tvorený mestskými časťami Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, a to MČ
Čunovo, MČ Jarovce, MČ Petržalka, MČ Rusovce. Žalovaný ďalej dodal, že ak by bol pripustený iný
výklad - a teda, že občan Bratislavy (bez ohľadu na to, v ktorej mestskej časti má trvalý pobyt) môže
kandidovať v ktoromkoľvek volebnom obvode vytvorenom na území Bratislavy - bolo by to úplné popretie
zmyslu volebných obvodov“.

3. Žalobca ďalej argumentoval, že „kandidát má právo zúčastňovať na správe vecí verejných.
Podrobnosti o výkone volebného práva síce bližšie upravuje zákon, avšak tento je potrebné vykladať
a používať tak, aby umožňoval a ochraňoval slobodnú súťaž politických síl. Podľa názoru Žalobcu, je

potrebné striktne rozlišovať medzi aktívnym a pasívnym volebným právom. Argumentom a rubrika nie
je možné definíciu obce obsiahnutú v prvej časti Zákona o volebnom práve v rubrike „Stály zoznam“
na účely určenia, kto zostavuje stály zoznam voličov použiť i na situáciu upravenú v úplne inej časti
(šiesta časť) predmetného zákona. Ak by zákonodarca chcel definovať určitý pojem pre celý zákon,
v legislatíve na to využíva včlenenie do zákona rubriky „Vymedzenie základných pojmov“. Žalobca
nesúhlasí ani s argumentáciou Žalovaného, že v prípade akceptovania výkladu, že Kandidát môže
kandidovať aj vo volebnom obvode XI. pre Voľby do zastupiteľstva BSK, potrie sa tým význam existencie
volebných obvodov. Vyššie uvedený argument Žalovaného by bol relevantný v prípade pasívneho
volebného práva, t. j. pri práve voliť. Avšak ako Žalobca poukázal, stále voličské zoznamy (t. j. kto má
právo voliť) sú upravené v § 9 ods. (1) Volebného zákona a sú nimi v prípade Bratislavy jej mestské
časti. Teda pre tento prípad, kedy je to aj logické a správne, to tak zákonodarca aj výslovne upravil. V
prípade aktívneho volebného práva, t. j. práva byť volený, však takýto argument neobstojí. Pri ústavne-
konformnom výklade citovaných ustanovení Zákona o volebnom práve je možné dospieť jedine k takému
záveru, že Kandidát s trvalým pobytom v obci Bratislava môže kandidovať za poslanca do zastupiteľstva
Bratislavského samosprávneho kraja v ktoromkoľvek volebnom obvode, ktorý je zriadený na území obce
Bratislavy. Žalobca nenašiel v odôvodnení Rozhodnutia o registrácii žiadnu odpoveď na otázku, prečo
by si obyvatelia mestských častí Bratislavy, nemohli zvoliť za svojho poslanca do zastupiteľstva BSK
iného občana Bratislavy s trvalým pobytom v Bratislave, avšak inej mestskej časti. Aj občan Bratislavy,
ktorý žije v inej mestskej časti, môže mať záujem kandidovať v inej mestskej časti, ktorej napríklad
lepšie rozumie alebo je s ňou viac spätý. Nemôže byť jediným kritériom v podmienkach Bratislavy
formálny trvalý pobyt v určitej mestskej časti, ako tvrdí Žalovaný. Vzhľadom na územný charakter
Bratislavy, je zrejmé, že jej obyvatelia žijú svoj život na celom jej území, t. j. v jej rôznych mestských
častiach. V niektorej bývajú, v niektorej pracujú a v inej zas oddychujú alebo chodia za športom alebo
kultúrou. Vzhľadom na územnú blízkosť jednotlivých mestských častí Bratislavy nie je možné povedať,
že dianie v jednej mestskej časti Bratislavy nemôže ovplyvniť dianie v inej mestskej časti. Argumentom
ad absurdum, ak by bol plán vystavať skládku odpadu v jedenej mestskej časti, táto by nepochybne
ovplyvnila kvalitu života aj v inej mestskej časti a ak by nebol nikto proti takému danému zámeru v
konkrétnej mestskej časti ako poslanec ochotný bojovať, obyvatelia ostatných mestských častí by nemali
ako do tejto „veci verejnej“ priamo zasiahnuť. Podobný príklad v reálnom živote môžeme vidieť pri starej
enviromentálnej záťaži - skládke nebezpečného odpadu v bývalom závode Dimitrovka (Istrochem),
ktorá je síce v mestskej časti Nové Mesto, avšak ohrozuje zásobárne pitnej podzemnej vody pre celú
Bratislavu (pre všetky jej mestské časti). Zároveň k určitému kandidátovi na poslanca zastupiteľstva
samosprávneho kraja, ktorý má trvalý pobyt v inej mestskej časti, môžu mať obyvatelia mestskej časti
lepší vzťah, môžu mu viac dôverovať a to z rôznych dôvodov (napr. prežil v danej mestskej časti väčšinu
života, vedie tam aktívny život - nie len „prespáva“ a pod.). V nadväznosti na vyššie uvedené, zmysel
volebných obvodov pripustením výkladu, že Kandidát môže kandidovať aj v inej mestskej časti, ako má
trvalý pobyt nie je v žiadnom prípade popretím zmyslu volebných obvodov. Zmyslom volebných obvodov
je, aby podľa počtu obyvateľov v mestských častiach si ich obyvatelia volili pomerný počet ich zástupcov
v zastupiteľstve BSK. Ak obyvatelia usúdia, že ich bude lepšie reprezentovať kandidát s trvalým pobytom
v inej mestskej časti Bratislavy, je to ich ústavné právo sa takto slobodne rozhodnúť o svojej politickej
reprezentácii. Žalobca nevidí zákonnú oporu v obmedzovaní pasívneho voličského práva obyvateľov
určitej mestskej časti v tom, že môžu voliť za svojho poslanca do zastupiteľstva samosprávneho kraja
len kandidáta s trvalým pobytom v rovnakej mestskej časti Bratislavy. Ak takýto kandidát so svojou
agendou pre rozvoj a prosperitu danej mestskej časti osloví voličov viac, ako iný kandidáti (s trvalým
pobytom v rovnakej mestskej časti), nie je zákonný dôvod, aby slobodné rozhodnutie obyvateľov danej
mestskej časti zvoliť takéhoto kandidáta bolo obmedzené. V nadväznosti na uvedené Žalobca považuje
Rozhodnutie o registrácii Žalovaného v bode 8. výrokovej časti predmetného rozhodnutia, ktorým
odmietol Žalovaný registrovať Kandidáta vo volebnom obvode XI. pre Voľby do zastupiteľstva BSK za
nesprávne a nezákonné“.

4. Súd nevyzýval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe podľa § 299 Správneho súdneho poriadku (ďalej
iba „SSP“).

5. Podľa § 293 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní
kandidáta, ak volebná komisia samosprávneho kraja rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby
do orgánov samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu.

6. Podľa § 293 ods. 1 SSP, na konanie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode má
sídlo samosprávny kraj.

7. Podľa čl. 30 ods. 3 Ústavy SR, volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným
hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

8. Podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným
verejným funkciám.

9. Podľa § 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, tento zákon upravuje
podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb
do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a spôsob vykonania referenda
vyhláseného podľa článku 93 až 99 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „voľby“).

10. Podľa § 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, podmienky práva byť
volený ustanovuje zákon v osobitných častiach.

11. Podľa § 7 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, volebné obvody
ustanovuje zákon v osobitných častiach.

12. Podľa § 132 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, za
poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len „zastupiteľstvo“) môže byť zvolený obyvateľ
samosprávneho kraja, ktorý má trvalý pobyt v obci alebo vo vojenskom obvode, ktoré patria do územia
volebného obvodu, v ktorom kandiduje, a najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku.

13. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, pre voľby
poslancov zastupiteľstiev sa v každom samosprávnom kraji utvoria jednomandátové volebné obvody
alebo viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci zastupiteľstva pomerne k počtu
obyvateľov samosprávneho kraja.

14. Podľa § 134 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, volebné
obvody, počet poslancov zastupiteľstva v nich a sídla obvodných volebných komisií určí a zverejní
zastupiteľstvo v lehote uvedenej v rozhodnutí o vyhlásení volieb na úradnej tabuli samosprávneho kraja
a na jeho webovom sídle.

15. Podľa § 139 ods. 10 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, kandidát
na poslanca zastupiteľstva musí mať trvalý pobyt v obci alebo vo vojenskom obvode, ktoré patria do
územia volebného obvodu, v ktorom kandiduje.

16. Podľa § 140 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, volebná
komisia samosprávneho kraja predložené kandidátne listiny preskúma. Overenie skutočností podľa
§ 132 a overenie, či kandidát nie je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán
alebo koalícií, vykonáva volebná komisia samosprávneho kraja prostredníctvom svojho odborného
sumarizačného útvaru.

17. Podľa § 140 ods. 2 písm. a) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva,
volebná komisia samosprávneho kraja nezaregistruje kandidáta, ktorý nespĺňa podmienky uvedené v
§ 132.

18. Podľa § 140 ods. 5 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva, proti
rozhodnutiu volebnej komisie samosprávneho kraja o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá
kandidujúca politická strana alebo koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie
rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na správny súd.

19. Podľa § 1a ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave,
Bratislava je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby,
ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len „obyvateľ"). Bratislava vykonáva územnú samosprávu

patriacu obci (ďalej len „samospráva Bratislavy") a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom
(ďalej len „prenesená pôsobnosť").

20. Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, mestská
časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej
území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu
vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len „štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, územie
Bratislavy tvoria katastrálne územia jej mestských častí uvedené v prílohe.

22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky, trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska
na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

23. Podľa § 10 zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky,
zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy ustanoví vláda nariadením vlády.

24. Po dôkladnom preskúmaní žaloby a jej príloh dospel súd k záveru, že žaloba je podľa § 301
ods. 1 SSP nedôvodná. Podstatou veci bolo nezaregistrovanie kandidáta žalobcu do kandidátnej
listiny pre voľby do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja vyhlásené na 29.10.2022 z
dôvodu, že uvedený kandidát má trvalý pobyt na ulici V. 3A v F., teda v mestskej časti Bratislava -
Podunajské Biskupice, pričom ale kandiduje do volebného obvodu č. XI, ktorý je tvorený mestskými
časťami Čunovo, Jarovce, Petržalka, Rusovce. Žalovaný odôvodnil nezaregistrovanie kandidáta tým,
„aby kandidát na poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja mal v rámci Bratislavy
trvalý pobyt v príslušnej mestskej časti, patriacej do príslušného volebného obvodu. Akýkoľvek iný výklad
by bol popretím zmyslu volebných obvodov. Volebná komisia Bratislavského samosprávneho kraja v
rámci posudzovania predmetnej kandidátnej listiny dospela k záveru, že kandidát s trvalým pobytom v
mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice (volebný obvod č. IV) nemôže kandidovať vo volebnom
obvode č. XI, ktorý je tvorený mestskými časťami Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, a
to MČ Čunovo, MČ Jarovce, MČ Petržalka, MČ Rusovce. Ak by sme pripustili iný výklad - a teda
že občan Bratislavy (bez ohľadu na to, v ktorej mestskej časti má trvalý pobyt) môže kandidovať v
ktoromkoľvek volebnom obvode vytvorenom na území Bratislavy - bolo by to úplné popretie zmyslu
volebných obvodov. Potom by celá Bratislava de facto tvorila jeden volebný obvod. Filozofia tvorby
väčšieho počtu menších (menej mandátových) volebných obvodov je v tom, aby boli obyvatelia kraja
proporcionálne zastúpení v zastupiteľstve samosprávneho kraja, a to podľa svojho trvalého bydliska. V
rámci diskusie členov Volebnej komisie BSK bol prijatý jednoznačný názor, že v podmienkach volieb do
orgánov samosprávnych krajov je potrebne v Hlavnom meste SR Bratislave obcou rozumieť mestskú
časť. Osobitne bolo zdôraznené, že tento záver priamo nadväzuje na zákonnú definíciu pojmu obec,
definovanú v citovanom § 9 ods. 1 zákona. Tento pojem sa vykladá vo vzťahu k trvalému bydlisku, resp.
pobytu, ktorý je aj v občianskom preukaze uvádzaný na mestskú časť“.

25. Súd sa s týmto záverom stotožňuje, preberá ho a zároveň uvádza, že volebné právo je všeobecné,
rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Všeobecnosť volebného práva je relativizovaná
prostredníctvom rôznych obmedzení, a to: cenzus veku, cenzus štátneho občianstva a cenzus pobytu.
Pre prejednávanú právnu vec je potrebné preskúmať posledné z nich. Aktívne či pasívne volebné právo
je viazané na existenciu trvalého alebo iného pobytu, a to či už na území dotknutého štátu, určitého
volebného obvodu, alebo v určitej obci. S tým je spojený pojem volebný obvod, ktorý predstavuje
územný celok rozhodujúci pre prideľovanie mandátov. Na účely volieb zastupiteľstva sa v každom
samosprávnom kraji vytvorí viacero volebných obvodov. Podľa uznesenia zastupiteľstva Bratislavského
samosprávneho kraja č. 497/2022 zo dňa 24.06.2022 je na volebné obdobie 2022 - 2026 v Bratislavskom
samosprávnom kraji určených 24 volebných obvodov, kedy volebný obvod č. IV - je mestská časť
Podunajské Biskupice a volebný obvod č. XI - mestská časť Čunovo, Jarovce, Petržalka a Rusovce (§
134 zákona č. 180/2014 Z. z.).

26. Zákon č. 180/2014 Z. z. zároveň upravuje podmienky pasívneho volebného práva: (a) trvalý pobyt v
obci alebo vo vojenskom obvode, ktoré patria do územného obvodu dotknutého samosprávneho kraja, a
(b) dovŕšenie 18 rokov veku najneskôr v deň konania volieb. Podmienka trvalého pobytu je však následne

špecifikovaná vzhľadom na skutočnosť, že v prípade volieb do zastupiteľstiev samosprávnych krajov sa
v každom zo samosprávnych krajov utvára viacero volebných obvodov (§ 134). Osoba, ktorá sa chce
uchádzať o mandát poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, tak musí mať (c) trvalý pobyt v obci
(vojenskom obvode), patriacej do toho volebného obvodu, v ktorom kandiduje. Je tak zrejmé, že osoba
môže kandidovať iba v tom volebnom obvode, v ktorom sa nachádza obec (prípadne vojenský obvod)
jej trvalého pobytu. K trvalému pobytu ako podmienke volebného práva je preto potrebné pristupovať
formálne a nie materiálne. Ak by nejaká osoba fakticky v obci (resp. vojenskom obvode) patriacej do
územia samosprávneho kraja bývala, no trvalý pobyt by v nej prihlásený nemala, pasívne volebné
právo jej nepatrí. Rozhodujúcou podmienkou existencie práva byť volený za poslanca zastupiteľstva
samosprávneho kraja je tak trvalý pobyt v obci alebo vo volebnom obvode, patriacom do územia
samosprávneho kraja (obdobne je upravené aj aktívne volebné právo podľa § 131, ktorý obsahuje
legislatívnu skratku „obyvateľ samosprávneho kraja“, použitú aj v § 132). Podľa dôvodovej správy k
§ 132 sú podmienky pasívneho volebného práva pre voľby poslancov zastupiteľstva samosprávneho
kraja odvodené od aktívneho volebného práva s tým, že obec trvalého pobytu kandidáta musí patriť
do územia volebného obvodu, v ktorom obyvateľ samosprávneho kraja kandiduje. V tomto prípade sa
použije aj ustanovenie o prekážkach vo výkone práva byť volený.

27. Súd ďalej odkazuje aj na § 10 zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní
Slovenskej republiky ktorý hovorí, že zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy
ustanoví nariadenie vlády. Týmto nariadením je nariadenie o zozname obcí č. 258/1996 Z. z., ktoré vo
svojej prílohe uvádza, zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy v Bratislavskom
kraji : B r a t i s l a v a - hlavné mesto Slovenskej republiky 1. Okres Bratislava I : Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, 2. Okres Bratislava II : Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, Bratislava -
mestská časť Ružinov, Bratislava - mestská časť Vrakuňa, 3. Okres Bratislava III : Bratislava - mestská
časť Nové Mesto, Bratislava - mestská časť Rača, Bratislava - mestská časť Vajnory, 4. Okres Bratislava
IV : Bratislava - mestská časť Devín, Bratislava - mestská časť Devínska Nová Ves, Bratislava - mestská
časť Dúbravka, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, Bratislava - mestská časť Lamač, Bratislava -
mestská časť Záhorská Bystrica, 5. Okres Bratislava V : Bratislava - mestská časť Čunovo, Bratislava
- mestská časť Jarovce, Bratislava - mestská časť Petržalka, Bratislava - mestská časť Rusovce. Toto
zaradenie obcí a vojenských obvodov do jednotlivých krajov je následne platné aj pre ich zaradenie do
územia jednotlivých samosprávnych krajov.

28. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo viazať pasívne (ale aj aktívne)
volebné právo na trvalý pobyt. Jednou zo zákonných podmienok výkonu volebného práva do orgánov
samosprávy obcí je trvalý pobyt v územnom obvode samosprávneho kraja, čo vyplýva zo skutočnosti, že
obyvatelia samosprávneho kraja tvoria územné spoločenstvo obyvateľov, t. j. spoločenstvo osôb, ktoré
majú trvalý pobyt v jeho územnom obvode. Práve prostredníctvom orgánov samosprávneho kraja sa
uskutočňuje územná samospráva dotknutého samosprávneho kraja. Ak teda osoba nemá trvalý pobyt v
obci (prípadne vo vojenskom obvode), ktorá je súčasťou územia samosprávneho kraja, nejde o osobu,
ktorá je súčasťou spoločenstva obyvateľov samosprávneho kraja. To je následne dôvodom, prečo takejto
osobe nepatrí právo byť volený do orgánov samosprávneho kraja a takýmto spôsobom sa podieľať na
jeho samospráve. Súd týmto smerom odkazuje na § 132 a § 139 ods. 10 zákona č. 180/2014 Z. z., ktoré
jednoznačne uvádzajú, že za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len „zastupiteľstvo“)
môže byť zvolený obyvateľ samosprávneho kraja, ktorý má trvalý pobyt v obci alebo vo vojenskom
obvode, ktoré patria do územia volebného obvodu, v ktorom kandiduje, a najneskôr v deň volieb dovŕši
18 rokov veku a kandidát na poslanca zastupiteľstva musí mať trvalý pobyt v obci alebo vo vojenskom
obvode, ktoré patria do územia volebného obvodu, v ktorom kandiduje.

29. Za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja preto môže byť zvolený iba obyvateľ
samosprávneho kraja, ktorý má trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia volebného obvodu, v ktorom
kandiduje. Kandidát žalobcu má trvalý pobyt na území obce Bratislava - Podunajské Biskupice, pričom
sa rozhodol kandidovať do volebného obvodu, síce v Bratislavskom samosprávnom kraji, avšak mimo
jeho trvalého pobytu (volebný obvod č. XI - mestská časť Čunovo, Jarovce, Petržalka a Rusovce). V
zmysle zákona č. 180/2014 Z. z. je preto potrebné vykladať pojem obec v prípade Bratislavy či Košíc
ako každú mestskú časť osobitne (tento názor zastáva aj odborná literatúra, napr. komentár k zákonu
č. 180/2014 Z. z., R.. Y. H., T.., 2018, taktiež § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste
Slovenskej republiky Bratislave). Žalobcom ponúknutý výklad je príliš všeobecný a široký; na rozdiel

od žalobcu súd vidí zákonnú oporu v obmedzení pasívneho volebného práva, a to v už spomenutom §
132 a § 139 ods. 10 zákona č. 180/2014 Z. z.. Toto obmedzenie však nepredstavuje limitáciu slobodnej
voľby obyvateľov vo voľbách tak, ako to tvrdil žalobca. Argumentácia ponúknutá žalobcom, že kandidát s
trvalým pobytom na území mesta Bratislavy môže kandidovať za poslanca zastupiteľstva Bratislavského
samosprávneho kraja v ktoromkoľvek volebnom obvode, ktorý je zriadený na území mesta Bratislavy, je
preto neudržateľná, príliš zovšeobecňujúca a celkom prehliada literu zákona č. 180/20014 Z. z.. Podľa
názoru súdu slobodný prístup k voleným funkciám nemožno zamieňať s prakticky bezbrehou možnosťou
tzv. „volebnej turistiky“ z volebného obvodu do ďalšieho bez ohľadu na trvalý pobyt kandidáta. Takýto
výklad totiž nemá oporu v platnej právnej úprave Slovenskej republiky.

30. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval súd žalobu žalobcu za nedôvodnú a preto ju
zamietol.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP. Žalovanému nevznikli žiadne trovy
konania, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 133 ods. 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.