Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/22/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222202100
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4222202100.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň
JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Márie Malíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. N.,
nar. XX.XX.XXXX, zastppený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: otca
neuvedeného a matky - C. N., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom X. XX/X/XX, U., I. C. republika, občianka
L. republiky, v konaní o návrhu navrhovateľky: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. W. č. XX, na zverenie

maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 10. 6.2022 č.k. 9P/77/2022-22 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Komárno zo dňa 4.7.2022 č.k. 9P/77/2022-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie
zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný
súd Komárno domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko
matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti vo väzení v Rakúsku a následne by mala nastúpiť na
psychiatrické liečenie. V návrhu uviedla, že rozhodnutím Okresného súdu Hernals č. k. 29Ps/6/22a-28

bolastarostlivosťomaloletéhoprenesenánaosobunavrhovateľky.Poprávnejstránkesvojerozhodnutie
odôvodnil ust. § 2 ZMPS, ako aj čl. 1 ods. 1 písm. a), b) nariadenia Brusel IIa, článku 1 ods. 2 písm. b)
a d) nariadenia Brusel IIa a článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, článku 8 ods. 2 nariadenia Brusel IIa.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
je smerodajným pri aplikácii Nariadenia Brusel IIa obvyklý pobyt dieťaťa. Tento obvyklý pobyt treba
vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho

a rodinného prostredia. Mal za preukázané, že v súčasnosti ohľadne maloletého dieťaťa prebieha na
Okresnom súde Hernals v Rakúsku konanie o pridelení do opatery, pričom na Okresný súd Komárno
bol podaný návrh na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. V konaniach týkajúceho
sa maloletého dieťaťa je potrebné považovať za konania vo veciach rodičovských práv a povinností, a
preto je potrebné skúmať právomoc podľa čl. 8 nariadenia Brusel IIa. Súd zistil, že podľa čl. 8 ods. 1
nariadenia Brusel IIa je daná právomoc súdu toho členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa obvyklý

pobyt v čase začatia konania. Keďže maloleté dieťa žilo od svojho narodenia v Rakúsku spolu so svojou
matkou, je začlenené do sociálneho a kultúrneho prostredia v Rakúskej republike, a preto má obvyklý
pobyt v tomto štáte. Nezistil existenciu okolností pripúšťajúcich aplikáciu výnimiek ustanovených v čl.
9,10 a 12. Pri skúmaní právomocí aplikoval článok 8 ods. 1 Nariadenia Brusel IIa, na základe ktorého
si slovenský súd nemohol založiť svoju právomoc, nakoľko právomoc má rakúsky súd - Okresný súd
Hernals. Takéto stanovisko zaujal aj Okresný súd Hernals vo svojom rozhodnutí zo dňa 17.5.2022 č.k.

29Ps/6/22a-28, v ktorom okrem iného uviedol, že aj keď sa bude ďalšia starostlivosť a opatera o maloleté
dieťa vykonávať pravdepodobne v mieste bydliska tety zo strany matky na Slovensku, zostáva Okresnýsúd Hernals príslušný na rozhodnutie v tejto veci, obzvlášť podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa
je rozhodujúci obvyklý pobyt v čase podania žiadosti. Keďže ide v danom prípade o neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, súd rozhodol tak, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2.Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka a domáhala sa
jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že

Okresný súd vo Viedni rozhodol, že maloletý N. bol zverený jej do osobnej starostlivosti, a teda býva u
nej. Tým dal zároveň právomoc súdom na Slovensku rozhodovať o záujmoch maloletého dieťaťa podľa
miesta obvyklého pobytu. Súd sa nezaoberal podrobne výkladom textu príslušných článkov citovaného
nariadenia, použil iba text, ktorý mu vyhovoval. Rozhodujúce pri rozhodovaní je v tomto prípade miesto
obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Pri použití nariadenia Brusel IIa, je potrebné použiť aj kritérium
blízkosti, čo súd vôbec nerešpektoval. Je toho názoru, že aj Okresný súd Komárno je príslušný na

rozhodnutie o jej žiadosti. Má prioritne riešiť potreby a záujmy maloletého dieťaťa, a nie hľadať dôvody
nepríslušnosti.

3.Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.

4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie navrhovateľky v intenciách ust.
§ 65 až 67 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.V preskúmavanej veci sa navrhovateľka svojím návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa

6.6.2022 domáhala zverenia maloletého N. N., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
V návrhu uviedla, že rozhodnutím Okresného súdu Hernals, bola starostlivosť o maloletého prenesená
na jej osobu, maloletý je v jej starostlivosti, zabezpečuje starostlivosť o maloletého až do doby,
kým sa jeho matka nebude schopná z hľadiska zlepšenia zdravotného stavu o maloletého starať.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého uznesenia konštatuje, že

prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom vysvetlil závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej
inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery
sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany

subjektívneho práva účastníkov konania, ich rovnosti uplatnených práv, ochrany ich oprávnenej dôvery
v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

6.Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.Podľa § 9 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

8.Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

10.Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

11.Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci
sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj
povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej
nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.12.Podľa čl. I. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné

záväzky.

13.Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty európskych
spoločenstiev a Európskej únie, majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

14.Týmto právne záväzným aktom je nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 Ú.V. ES o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje nariadenia (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie), ktoré má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, keďže aj Slovenská republika a Rakúska republika sú členskými štátmi Európskej
únie, a preto ho je potrebné aplikovať prednostne pred zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

15.Právomoc súdov členského štátu konať o návrhu vo veci rodičovských práv a povinností vyplýva
z čl. 8 až 14 nariadenia. Tieto obsahujú ucelený systém princípov právomocí na určenie členského
štátu, ktorého súdy majú právomoc vo veci konať, nie však vecne a miestne príslušný súd v rámci
tohto členského štátu. Článok 8 ods. 1 nariadenia, zakotvuje všeobecnú právomoc, podľa ktorej súdy

členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý
pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Je tu premietnutá základná zásada nariadenia, že
najvhodnejším miestom na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je súd toho členského
štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt. Výnimky z tohto všeobecného princípu právomoci
ustanovujú len čl. 9, 10, 12 a 13, ktoré určujú podmienky, za splnenia ktorých je daná právomoc

súdov členského štátu, v ktorom dieťa nemá svoj obvyklý pobyt. Článok 9 nariadenia takto zachováva
právomoc pre súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa počas trojmesačného obdobia
po jeho presťahovaní do iného členského štátu vo veci zmeny rozsudku o práve styku, článok 10 rieši
súdnu právomoc v prípade únosu dieťaťa, článok 12 upravuje výnimku v prípadoch dohody o súdnej
právomoci a článok 13, v prípadoch, ak nemožno obvyklý pobyt dieťaťa určiť, priznáva právomoc súdom

členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza.

16.Za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré
sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje jednak obvyklý pobyt dieťaťa a jednak
posúdenie, či došlo k oprávnenému presťahovaniu maloletého z jedného členského štátu do iného

členského štátu, alebo k jeho neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu.

17.Pojem "obvyklý pobyt" je v súčasnosti štandardným pojmom, používaným v medzinárodných
právnychnástrojoch.Nakoľkoniejevnariadenídefinovaný,súdpriposúdeníotázkyčimáosobaobvyklý
pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy vždy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho

prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu
ako ho môže chápať vnútroštátne právo členského štátu, ale používa ho ako autonómny koncept
európskeho práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia.
V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nie je možné
stotožňovať s technickoprávnym pojmom trvalý pobyt, ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého

pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste
nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci.

18.V nadväznosti na citovaný právny výklad a ustanovenia spojené so zisteným skutkovým stavom,
súd prvej inštancie správne zistil a konštatoval, že maloletý pred podaním návrhu na začatie konania

žil aj spolu so svojou matkou vo Viedni, a teda tu mal aj obvyklý pobyt. Uznesením zo dňa 17.5.2022
Okresného súdu Hernals bola starostlivosť prenesená na navrhovateľku. Táto vo svojom odvolaní
predložila aj potvrdenie o pobyte maloletého, ktorý je od 24.6.2020 prihlásený k trvalému pobytu v
obci Kližská Nemá č. 94, okres Komárno. Teda v mieste jej trvalého bydliska. Nič sa však nemení na
skutočnosti, že Okresný súd Hernals je i naďalej príslušným pre rozhodovanie v tejto veci, pretože len

výlučne za podmienok v čl. 15 nariadenia, môže Okresný súd Hernals prehlásiť, že nie je v prospech
dožiadaného slovenského súdu príslušný, ak sa predpokladá, že tento súd bude vhodnejší na posúdenie
prípadu, dovtedy však zostáva príslušnosť Okresného súdu Hernals ohľadne rozhodnutia v otázke
opatery, zachovaná. Keďže nedošlo k postupu podľa čl. 15 nariadenia, právomoc slovenského súdu nieje daná, a preto okresný súd správne vyslovil, že nemá vo veci právomoc konať a konanie zastavil. Z
uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).