Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. február 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/40/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208214153
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2208214153.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevexekučnejvecioprávnenejPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,Bratislava,Pribinova25,IČO:
35807598, zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej
U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I., R. R. XXXX/X, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, Exekútorský úrad, Bratislava, Záhradnícka 62 pod sp. zn. EX/6940/2008, o vymoženie 960,63
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 22.

septembra 2009 č. k. 11 Er/1121/2008 - 10, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním povolil odklad exekúcie do právoplatnosti
rozhodnutia o prípadnom čiastočnom alebo celkovom vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o prípadnom
čiastočnom alebo celkovom zastavení exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 56 ods. 2, 7 a 8, § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 a 3 Exekučného
poriadku a tým, že vzhľadom na absenciu spotrebiteľskej zmluvy, ktorú si márne vyžiadal za účelom jej
preskúmania, najmä inštitútu zmluvnej pokuty a sankčného úroku z hľadiska neplatných neprijateľných
zmluvných podmienok (§ 53 Občianskeho zákonníka), nemôže rozhodnúť o prípadnej neprípustnosti
exekúcie a zastavení exekúcie. Vychádzal z toho, že účastníkom zmluvy na strane veriteľa je podnikateľ,

ktorý nemá bankové povolenie a na strane dlžníka spotrebiteľ.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, ktorá navrhla jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že dôvodom povolenia
odkladu exekúcie nemôže byť absencia spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom spise, ktorá je listinným
dôkazomvedúcimkvydaniuexekučnéhotitulu.Namietalavymedzeniedobyodkladuexekúcievovýroku

uznesenia, ktorý zakladá trvanie odkladu exekúcie počas neobmedzenej doby. Uviedla, že odôvodnenie
uznesenia nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p., nakoľko neobsahuje skutočnosti, ktoré súd
považoval preukázanými a z čoho vychádzal pri rozhodovaní o povolení odkladu. Použitie smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 považovala neprípustným vzhľadom k jej implementovaniu do právneho
systému Slovenskej republiky. Podľa odvolateľky neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v
zmluve o úvere nie je potrebnou vzhľadom k tomu, že nie je podstatnou náležitosťou uvedenej zmluvy.

Povinná ani súdny exekútor odvolací návrh nepodali a k odvolaniu oprávnenej sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach odvolania, bez
pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby
prejednania veci na pojednávaní (§ 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné pre vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s.
p.), čím sa účastníkom konania postupom súdu odňala reálna možnosť konať pred súdom.Predmetom konania je povolenie odkladu exekúcie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v tomto ustanovení je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky
(ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/
1992 Zb.).

I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a tiež
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo/171/2005) treba za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo

vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá pritom na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výkladom citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. potom treba dospieť k záveru, že s už
uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov napadnutého
rozhodnutia,alenapr.ajexistencianesúladumedziprávnymizávermisúduajehoskutkovýmizisteniami,

resp. tiež prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú
a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými
námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti

súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o konkrétnych príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
protirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchriadnychalebomimoriadnychopravnýchprostriedkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemohlo byť žiadnej pochybnosti o tom, že opísanou vadou bolo

postihnuté i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v prejednávanej veci.

Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení uznesenia prakticky obmedzil len na všeobecný výklad
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv so zameraním sa na ochranu spotrebiteľa na konštatovanie, že
v danom prípade účastníci uzatvorili práve zmluvu tohto typu, keď v čase rozhodovania ju nemal k

dispozícii na oboznámenie sa so skutočnosťami z nej vyplývajúcimi. Na druhej strane však z obsahu
spisu vôbec nevyplývala snaha zadovážiť si príslušné dôkazy (zmluvu o úvere a ďalšie). Napokon aj
samotné rozhodnutie pristúpiť k „prípadnému“ vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a k jej zastaveniu
(len v hypotetickej rovine) z praktického hľadiska vylučovalo možnosť, aby za danej situácie mohol byť
povolený odklad exekúcie.

Odvolaciemu súdu tak nebolo zrejmé, aký konkrétny význam malo mať v prejednávanej veci povolenie
odkladu exekúcie a či by sa takéto opatrenie za určitých okolností nemohlo stať aj opatrením trvalej
povahy, keď skutočne otázkou ostávalo i to, aké by mala mať oprávnená možnosti domôcť sa
pokračovania v exekúcii.

S prihliadnutím na uvádzané tak ide o prípad nepreskúmateľnosti uznesenia pre nedostatok jeho
dôvodov, v ktorom nielen odvolací súd nemal žiadnu možnosť preveriť závery súdu prvého stupňa, ale
ani účastníci konania nemali prakticky nič, proti čomu by mohli vecne argumentovať.Je pritom zjavné, že naprávanie takéhoto opomenutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom by bolo v
skutočnostinahrádzanímčinnostisúduprvéhostupňa,čobyvskutočnostimalozanásledokajporušenie

ďalšieho práva účastníkov konania na prieskum správnosti inak riadne odôvodneného rozhodnutia súdu
aspoň na základe jedného (či už riadneho alebo mimoriadneho) opravného prostriedku.

Odvolací súd nemal inú možnosť, než podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. uznesenie súdu prvého
stupňa odnímajúce možnosť účastníkovi konať pred súdom zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný a v prípade opätovného rozhodnutia spôsobom vychádzajúcim z
napadnutého uznesením sa vyporiadať okrem konkrétnych okolností prejednávanej veci aj s obsahom
tzv. odvolacích námietok oprávnenej, to všetko samozrejme pri vypracovaní nového rozhodnutia aj s
náležitým odôvodnením.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.