Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. september 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012144
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3114012144.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou na hlavnom pojednávaní v

Trenčíne dňa 28.09.2021 takto

r o z h o d o l :

X.
F. A., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R.,

podľa§41odsek3TrestnéhozákonasazrušujevýrokovinetrestnéhorozkazuOkresnéhosúduTrenčín
sp. zn. 3T/111/2014 zo dňa 10.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2014 zo spáchania
pokračujúceho prečinu krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona k § 212 odsek 2 písmeno

a) Trestného zákona v bodoch 1, 2 a v bode 2 z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe že:

1, v čase medzi 01:30 hod. do 03:30 hod. dňa 15.01.2014 za pomoci páčidla vylomil vstupné plastové
dvere do stávkovej kancelárie H., nachádzajúcej sa v R. na ul. T. č. XA, následne vošiel do stávkovej
kancelárie, z ktorej po prehľadaní priestorov a nenájdení peňazí nič neodcudzil,

2, v čase medzi 16:15 hod. dňa 16.01.2014 a 06:00 hod. dňa 17.01.2014 po príchode k predajni L.
A. v K. číslo XXX a následnom zabezpečení prístupových ciest A. N. a R. S., obaja z R., ktorí miesto
zabezpečovali po tom, čo ich mal k tomu prinútiť obžalovaný A. hrozbou, prineseným kovovým pajsrom
obžalovaný F. A. poškodil dvojkrídlové plastové vchodové dvere tak, že v oblasti spoja po celej ich dĺžke
zostali viaceré ryhy, čím ich poškodil a spôsobil poškodenej spoločnosti L. A. R., spotrebné družstvo, so
sídlom R., Z. námestie číslo XX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 2.113,32 Eur,

a súčasne sa zrušuje aj výrok o úhrnom a súhrnom treste uložený obžalovanému v tomto trestnom

rozkaze podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek
1 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona vo výmere 5 (päť) mesiacov na výkon ktorého bol
obžalovaný F. A. podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, výrok o uložení trestu zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 2 rokov podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ako aj ďalšie
výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a následne

sa uznáva za vinného, že

1, v čase medzi 01:30 hod. do 03:30 hod. dňa 15.01.2014 za pomoci páčidla vylomil vstupné plastové
dvere do stávkovej kancelárie H., nachádzajúcej sa v R. na ul. T. č. XA, následne vošiel do stávkovej
kancelárie, z ktorej po prehľadaní priestorov a nenájdení peňazí nič neodcudzil,

2, v čase medzi 16:15 hod. dňa 16.01.2014 a 06:00 hod. dňa 17.01.2014 po príchode k predajni L.

A. v K. číslo XXX a následnom zabezpečení prístupových ciest A. N. a R. S., obaja z R., ktorí miesto
zabezpečovali po tom, čo ich mal k tomu prinútiť obžalovaný A. hrozbou, prineseným kovovým pajsromobžalovaný F. A. poškodil dvojkrídlové plastové vchodové dvere tak, že v oblasti spoja po celej ich dĺžke
zostali viaceré ryhy, čím ich poškodil a spôsobil poškodenej spoločnosti L. A. R., spotrebné družstvo, so
sídlom R., Z. námestie číslo XX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 2.113,32 Eur,

3, obžalovaný F. A. v presne nezistenom čase od dňa 31.01.2014 do 01.00 hod. dňa 02.02.2014
presvedčil mladistvú A. K. k vlámaniu do objektu spoločnosti G. K. s.r.o., nachádzajúcom sa v R. na ul.
K. č. XXXX, aby s ním ušla U. a nebude musieť tak ísť do resocializačného zariadenia, na ktorý útek
bude potrebovať peniaze, ktoré si musí zabezpečiť krádežou, na základe čoho sa mladistvá A. K. po

predchádzajúcejdohodesobž.A.postavilapreddohodnutúautobusovúzastávkunauliciT.cesta,odkiaľ
mala dávať pozor a upozorniť F. A. na príchod cudzích osôb, obvinený F. A. pristúpil ku kancelárií spol.
G. K. a za pomoci páčidla páčil dvere kancelárie v snahe dostať sa do objektu, čo sa mu však nedarilo,
následne k sebe privolal A. K., ktorej povedal aby to skúsila ona, následne obžalovaný F. A. tlačil do
dverí a A. K. páčila dvere, pričom po tom ako ich vyrušilo okolo idúce auto s páčením po chvíli prestali
a z miesta odišli preč, čím obžalovaný F. A. a A. K. svojím konaním, ktoré bezprostredne smerovalo

k dokonaniu trestného činu sa dopustili trestného činu v úmysle prisvojiť si cudziu vec, čin by spáchali
vlámaním a majiteľovi objektu spol. M. A. - M., N. K. XXX/X, R. R., nespôsobili žiadnu škodu;

4, obžalovaný F. A. dňa 22.02.2014 v čase okolo 23.00 hod. prešiel cez poškodené oplotenie k
nakladacej rampe potravín G. v R. na ul. P. č. XX, kde za pomoci páčidla na nakladacej rampe začal

páčiť čierne kovové dvere v snahe dostať sa tak do skladu potravín, pričom po chvíli za ním prišla A.
K., ktorej obžalovaný F. A. podal pajser s tým, aby skúsila páčiť niektoré z dverí, následne A. K. začala
páčiť do jedných z dverí skladu, pričom po chvíli s páčením skončila a z miesta obaja odišli bez toho
aby sa dostali do objektu, čím obžalovaný F. A. a A. K. svojím konaním majiteľovi objektu spol. M. s.r.o.,
P. XXX R., tak nespôsobili žiadnu škodu.

5, v presne nezistený deň na prelome mesiacov január - február 2014 v R., na ul. N. č. XX, v byte č. XX,
v čase od 19.00 do 20.30 hod. držal proti jej vôli v kúpeľni a následne v obývacej izbe uvedeného bytu
S.. F.., narodenú XX.XX.XXXX, trvale bytom H. - E., K. ulica XX, tým spôsobom, že ju odmietol z bytu
pustiť, položil ju na zem, kde ju priľahol, chytal ju za bok a brucho, čím jej po celú dobu bez oprávnenia

bránil užívať osobnú slobodu, k zraneniu poškodenej nedošlo,

t e d a

vbodoch1,2,3,4vúmyslespáchaťprečinsadopustilkonaniabezprostrednesmerujúcehokprisvojeniu

si cudzej veci jej zmocnením a ku spáchaniu činu vlámaním pričom k dokonaniu činu nedošlo, pričom
v bode 2 poškodil cudziu vec a v bodoch 3, 4 spáchal čin spoločným konaním

v bode 5 inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čím spáchal z osobitného motívu -
sexuálneho motívu, na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

v bodoch 1, 2, 3, 4
pokračujúci prečin krádeže v bode 1, 2 v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona k § 212 odsek

2 písmeno a) Trestného zákona, v bode 2 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, pričom v bode 3, 4
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 5

zločin obmedzenia osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno d) Trestného
zákona s poukazom na § 140 písmeno g) Trestného zákona a na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona účinného v čase spáchania skutku.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 183 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona,
§ 41 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona zapoužitia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona na spoločný úhrnný a súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a), odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 8T/69/2014 zo dňa 15.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2014 a

ktorým bol F. A. odsúdený podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 3 mesiace pričom podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona bol zaradený
do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa § 61 odsek 1,2
Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu po dobu 2
rokov. Súd zároveň ruší aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného F. A. bola podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín pod spisovou
značkou 1Pv 423/14/3309 zo dňa 09. 12. 2014 pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, ods. 2 písm. b), d) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. g) Trestného zákona a na

§ 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tejto obžalobe vedenej
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T 150/2014 a zároveň obžaloba pod spisovou značkou 2Pv
320/14/3309-30 zo dňa 07.04.2015 na obžalovaného F. A. a obžalovanú mladistvú A. K. pre pokračovací
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestnéhozákonavštádiupokusupodľa§14ods.1Trestnéhozákonanaskutkovomzákladeuvedenom

v tejto obžalobe a vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 3T/38/2015.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/150/2014 zo dňa 24. 04. 2015 podľa § 21 ods. 3
Trestného poriadku boli spojené na spoločné prejednanie a rozhodnutie v trestnej veci Okresného súdu
Trenčínpodsp.zn.1T/150/2014apodsp.zn.3T/38/2015pričomuvedenékonaniaboliďalejvedenépod

spisovou značkou 1T/150/2014. Uznesením Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 1T/150/2014 zo dňa
22. 07. 2016 bolo rozhodnuté podľa § 216 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 241 ods. 1 písm.
g) Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania proti obvinenej mladistvej A. K. v
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T/150/2014 pre skutok právne posúdený
akopokračovacíprečinkrádežepodľa§212ods.2písm.a)Trestnéhozákonaformouspolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pričom uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 08. 2016.

Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín na hlavnom pojednávaní zistila skutkový stav veci tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný F. A. po prednesení obžalôb prokurátorom

okresnej prokuratúry na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutkov
uvedených v týchto obžalobách v zmysle § 257 ods. 1 písmeno b) Trestného poriadku. Nakoľko
obžalovaný uznal vinnu zo spáchania žalovaných skutkov súd postupoval primerane podľa § 333 ods.
3 písm. c), písm. b), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku a obžalovaný odpovedal na všetky
položené otázky zmysle tohto ustanovenia „ áno “ prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol, aby

súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste. Po takomto
zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní vinny zo spáchania žalovaných skutkov keď ich právne
posúdil pod bodmi 1, 2, 3, 4 rozsudku ako pokračujúci prečin krádeže v bode 1, 2 v štádiu pokusu
podľa § 14 Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v bode 2 v jednočinnom
súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase

spáchania skutku, pričom v bode 3, 4 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 5 ako
zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 ods. 2 písm. b,) písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 140 písm. g) Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného
v čase spáchania skutku, pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky týchto trestných činov
- subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal,

pretože na podklade výsledkov dokazovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že sadokazovanie na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykoná v súvislosti s
výrokom o treste.

ZospisovéhomateriáluOkresnéhosúduTrenčínpodsp.zn.3T/111/2014vnajmäztrestnéhorozkazuzo
dňa 10. 09. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 01. 10. 2014 v súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený
týmto trestným rozkazom pod bodmi 1, 2 pre pokračujúci prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14
Trestného zákona k § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v bode 2 v jednočinnom súbehu s prečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pričom skutky spáchal 15.01.2014 a

16.01.2014 a vznesenie obvinení mu bolo oznámené dňa 14.05.2014, za čo bol odsúdený podľa § 212
ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 42
ods. 1 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Podľa § 48
ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu pre
výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona, súd obvinenému
zároveň uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého druhu po dobu dvoch rokov. Podľa

§ 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 8T/69/2014 zo dňa 15. 07. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 07. 2014 a
ktorým bol odsúdený podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
s prihliadnutím k § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm.

b) Trestného zákona do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa
§ 61 ods. 1, 2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá každého
druhu po dobu dvoch rokov, súd zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Vzhľadom na uvedené a po preskúmaní tohto spisového materiálu súd dospel k záveru, že v rámci
skutkov uvedených pod bodmi 1, 2, 3, 4 tohto rozsudku sa jedná o pokračovací prečin krádeže v
bode 1, 2 v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v
bode 2 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona účinného v čase spáchania skutku, pričom v bode 3, 4 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného

zákona s ohľadom na to, že skutky uvedené pod bodmi 3, 4 tohto rozsudku spáchal v čase od dňa
31.01.2014 do 01.00 hod., dňa 02.02.2014 a dňa 22.02.2014 a vznesenie obvinenia mu bolo oznámené
dňa 15.05.2014.

Konanie obžalovaného vo všetkých bodoch rozsudku a po subjektívnej stránke bolo posúdené podľa §

15 písm. a) Trestného zákona ako trestné činy spáchané formou priameho úmyslu, keďže obžalovaný
chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to odpis registra trestov, rozsudok
Okresného súdu Vyškov sp. zn. 2T/13/2017 zo dňa 27. 03. 2017, stručný obsah pripojených spisov

Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/111/2014, ktorý bol spojený so spisom Okresného súdu Trenčín
4T/79/2014.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný vykazuje 5 záznamov, pričom posledné odsúdenie je na
základe rozsudku Okresného súdu Vyškov sp. zn. 2T/13/2017 zo dňa 27.03.2017, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 28. 04. 2017 pričom sa jednalo o konanie voči ušlému a bol odsúdený pre prečin
krádeže podľa § 205 ods. 3 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov za súčasného uloženia, aby v
priebehu skúšobnej doby podľa svojich síl uhradil spôsobenú škodu. Odsúdenia uvedené pod bodmi
3, 4 v odpise z registra trestov vzťahujúce sa k trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn.

8T/69/2014 a sp. zn. 3 /T/111/2014 sa rušia v súvislosti s uložením spoločného a súhrnného trestu v
tomto konaní.

Obžalovaný F. A. na hlavnom pojednávaní prejavil ľútosť nad svojou trestnou minulosťou a nad
spáchaním žalovaných skutkov, ktoré páchal za účelom zabezpečenia si drog, kedy sa pohyboval medzi

osobami s drogovou závislosťou. Viac ako 3 roky býva spoločne so snúbenicou v spoločnej domácnosti,
z ich vzťahu sa im narodila dcéra X., nar. dňa XX. XX. XXXX a v januári 2022 očakávajú narodenie syna.
Obžalovaný sa venuje bojovému umeniu, pričom k tomuto športu trénuje aj deti, pôsobí v klube M. M.
K. ako tréner, žije riadnym bezúhonným životom. Zároveň poukázal na to, že si nebol vedomý trestnéhostíhania v U. republike, skutky, pre ktoré bol odsúdený vo vzťahu k poškodenej (jeho bývalej družke
K. G. B. R. Z.) v tomto konaní sa nezakladajú na pravde a vo veci bude podávať návrh na povolenie
obnovy konania.

Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona a
prihliadol najmä na spôsob spáchania činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, a tiež prihliadal na
to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a

jemu blízke osoby.

U obžalovaného súd zistil 2 poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a podľa
§ 36 písm. n) Trestného zákona teda, že sa k trestnej činnosti priznal, túto úprimne oľutoval a zároveň
napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní jeho trestnej činnosti a taktiež v konaní
pred súdom, keď dal vyhlásenie o svojej vine v celom rozsahu čím významne uľahčil v konaní pred

súdom na hlavnom pojednávaní dokazovanie jeho trestnej činnosti a prispel k hospodárnosti celého
trestného konania. Zároveň súd zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
h) Trestného zákona a to, že spáchal viac trestných činov.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal primárne z ustanovenia § 41 ods. 3 Trestného zákona,

ktoré ustanovuje postup pri ukladaní spoločného trestu v prípadoch za niektoré z čiastkových útokov
jedného pokračovacieho trestného činu bol už obžalovaný právoplatne odsúdený a zároveň vychádzal
aj z ustanovenia § 42 Trestného zákona o ukladaní súhrnného trestu v zmysle, ktorého súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý
tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti

skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin, vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom súd, prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

Pri ukladaní trestu bolo nevyhnutné vychádzať zároveň aj z § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorý
pri zbiehajúcich sa trestných činoch, z ktorých je aspoň jeden zločinom, stanovuje povinnosť ukladať
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný, pričom sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu o jednu tretinu.
Prísnejšímtrestnýmčinomjezločinobmedzovaniaosobnejslobodypodľa§183ods.1,ods.2Trestného

zákona, preto je pri ukladaní trestu potrebné vychádzať práve z trestnej sadzby tohto zločinu, v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom v rozpätí od troch do ôsmich rokov. Vzhľadom
na to, že u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 3 Trestného
zákona, súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v paragrafe 183 ods.
2 Trestného zákona (trest odňatia slobody 3 roky až 8 rokov). Následne bolo potrebné upraviť takto

ustanovenú trestnú sadzbu podľa režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona (zvýšenie hornej hranice trestnej
sadzby o jednu tretinu).

Súd konštatuje, že od spáchania žalovanej trestnej činnosti uplynul výrazný časový odstup viac ako
7 rokov, pretože obžalovaný sa žalovaných trestných činov dopustil v roku 2014. Vzhľadom na túto

skutočnosť a zároveň vzhľadom na postoj obžalovaného k spáchaniu jeho trestnej činnosti v minulosti,
jeho oľutovanie a priznanie sa, napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní a súdu, vedenie v
súčasnostiriadnehoausporiadanéhoživota,keďsiobžalovanýzaložilrodinuariadnepracujeaočakáva
narodenie druhého dieťaťa, ako aj s poukazom na charakter, závažnosť, okolnosti žalovanej trestnej
činnosti, súd dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom by bolo pre

neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,
preto aplikoval v prípade obžalovaného ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona a
vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovaného mu uložil trest pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom. V zmysle § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona pri ukladaní trestu podzákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratšie ako 6 mesiacov, ak
je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako 5 rokov.

Súd uložil obžalovanému spoločný úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, pričom vychádzal najmä z už citovaného § 41 ods. 3 Trestného zákona v zmysle, ktorého
pri ukladaní spoločného trestu za pokračovací trestný čin tento spoločný trest nesmie byť miernejší než
trest uložený skorším rozsudkom. Súd pripomína, že trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp.

zn. 3T/111/2014 zo dňa 10.09.2014 bol obžalovanému uložený nepodmienečný úhrnný a súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, to znamená, že v danom prípade je vylúčené uloženie iného
druhu trestu než nepodmienečný trest odňatia slobody a miernejší než 5 mesiacov. Zároveň podľa § 42
ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
8T/68/2014 zo dňa 15.07.2014 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Vzhľadom na ta, že si obžalovaný už

v celom rozsahu vykonal trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu dvoch
rokov, ktorý mu bo vyššie uvedeným trestným rozkazom uložený, súd mu tento trest už neukladal. Súd
obžalovanéhoprevýkontrestuodňatiaslobodyzaradildoústavuprevýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia, hoci by mal byť zaradený do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože
mal so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného za to, že v ústave na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
vbodoch1,2,3,4vúmyslespáchaťprečinsadopustilkonaniabezprostrednesmerujúcehokprisvojeniu

si cudzej veci jej zmocnením a ku spáchaniu činu vlámaním pričom k dokonaniu činu nedošlo, pričom
v bode 2 poškodil cudziu vec a v bodoch 3, 4 spáchal čin spoločným konaním

v bode 5 inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu, čím spáchal z osobitného motívu -
sexuálneho motívu, na chránenej osobe - dieťati,

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku
nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.