Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221204237
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2221204237.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcov: 1/ R.. L. Z., I..
XX.XX.XXXX a 2/ Z.. I. Z., I.. XX.XX.XXXX, oboch trvale bytom Z. - M. W., W. I. XXXX/X, oboch
zastúpených JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti
žalovanému: O. I., na neznámom mieste, v konaní zastúpenému 1/ vo vzťahu k pozemkom: Slovenský
pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO 17 335 345, 2/ vo vzťahu k stavbe: V.. N. V. N., vyšší

súdny úradník tunajšieho súdu, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 1/ a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným
na LV č. XXX pre kat. úz. Š., a to parcely registra „H.“ č. XXX/X záhrada vo výmere XXX m2.
Súd vyporiadava spoluvlastníctvo tak, že prikazuje nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne 1/.
Žalobkyňa 1/ je povinná na náhrade za prevzatý podiel žalovaného zaplatiť žalovanému
866,70 eur na depozitný účet SPF vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č. IBAN
M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX s poznámkou pre prijímateľa:

12C/49/2021, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu 2/ a žalovaného k nehnuteľnostiam vedeným
na LV č. XXX pre kat. úz. Š., a to parciel registra „H.“ č. XXX/X záhrada vo výmere XXXX m2 a č. XXX/
X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2 a rodinného domu súp. č. XX stojaceho na parcele
č. XXX/X.

Súd vyporiadava spoluvlastníctvo tak, že prikazuje nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu 2/.
Žalobca 2/ je povinný na náhrade za prevzatý podiel žalovaného na pozemkoch zaplatiť
žalovanému 9.729 eur na depozitný účet SPF vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č.
IBAN M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX s poznámkou pre prijímateľa:
12C/49/2021, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca 2/ je povinný na náhrade za prevzatý podiel žalovaného vo vzťahu k stavbe zaplatiť žalovanému
sumu 1.238,34 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcom 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 10.12.2021 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo strán k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia tak, že
prikáže podiely žalovaného na nehnuteľnostiach do vlastníctva žalobcov bez povinnosti peňažnej
náhrady žalovanému. Žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa 1/ nadobudla podiel na nehnuteľnosti z LV

č. XXX a žalobca 2/ podiely na nehnuteľnostiach z LV č. XXX darovacími zmluvami v júli 2021 od
starej matky. Stará matka nehnuteľnosti užívala nerušene a nepretržite od roku 2005, kedy vyplatila
kúpnu cenu podľa dohody „predávajúcemu“, ktorý ju ubezpečil, že podiel žalovaného je takisto už jehovýlučným vlastníctvom. Predávajúci na sporných nehnuteľnostiach odkúpil v apríli XXXX podiel v 1/2 a
následnevofebruáriXXXXnadražbepodielžalovanéhov1/6,očomexistujeajzápisvlastníckehopráva
predávajúcehodopozemkovejknihy.Žalobcoviamajúzáujemsnehnuteľnosťamivlastníckydisponovať,

nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné.

(2) Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách pozemkový
fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom

predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne
postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých
vlastník nie je známy.

Podľa § 8 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických
informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä
zo (c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je
známe, (d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 13 tohto zákona fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na
základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa
tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky.

Podľa § 16 ods. 1 písm. b/ tohto zákona fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov

s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13).

(3) Podľa § 71 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) za procesného
opatrovníka súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilá
na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany

a s ustanovením súhlasí. Podľa ods. 2 ak takej osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví
obec, v ktorej mala strana poslednú adresu trvalého pobytu. Podľa ods. 3 v prípade bezprostredného
nebezpečenstva z omeškania, alebo ak osôb podľa predchádzajúcich odsekov niet, súd môže ustanoviť
za procesného opatrovníka súdneho úradníka.

(4) K žalobe sa za žalovaného vyjadril písomne Slovenský pozemkový fond podaním zo dňa 24.03.2022
tým, že žalovaný nie je na dotknutých listoch vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam vedený ako
nezistený vlastník, ktorého spoluvlastnícky podiel k pozemkom by bol v správe fondu, spoluvlastnícky
podiel k pozemkom mal nadobudnúť zmluvou o zrušení podielového spoluvlastníctva v roku 2002.
Žalovaný by potom mal byť známym vlastníkom a je veľký predpoklad, že má známych žijúcich

právnych nástupcov, z ktorého dôvodu fond nie je takéhoto vlastníka oprávnený zastupovať. Zo zákona
je oprávnený zastupovať neznámych vlastníkov (výlučne) pozemkov s poukazom na § 13 zákona č.
180/1995 Z. z. a ďalšiu právnu úpravu a vo vzťahu k pozemkom súhlasil so zrušením podielového
spoluvlastníctva sporných nehnuteľností. K navrhnutému spôsobu vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu do vlastníctva žalobkyne fond uviedol, že

až v prípade, že rozdelenie pozemkov nebude možné, prichádza do úvahy spôsob vyporiadania
navrhnutýmžalobcami, avšak vždy za primeranú náhradu. Kurčeniu výšky primeranej náhrady poukázal
na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „primeranou náhradou
pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci ...“
Náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaného ako neznámeho vlastníka žiadal zaplatiť na depozitný

účet fondu.

(5) Vo vzťahu k stavbe, ktorá je predmetom sporu súd žalovanému ustanovil procesného opatrovníka,
ktorý ponechal rozhodnutie na úvahu súdu.

(6) V danom prípade v skutočnosti užívajú sporné pozemky iba žalobcovia. Žalovaný je nezistený
vlastník, nedá sa dohľadať žiadnym z dostupných registrov, ani jeho prípadní právni nástupcovia, správu
jeho pozemkov preto vykonáva SPF.Najvyšší súd SR vo svojom uznesení vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cdo 31/2018 zo dňa 15.04.2019
uviedol: „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a
i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v

tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou
niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus
nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého
miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z. z.) a 2.
pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto

kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i
čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180).“

(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

(8) Žalobkyňa 1/ a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (pozemku) vedenej Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXX v kat. úz. Š.. Z listu vlastníctva
vyhotoveného dňa 09.12.2021 vyplývajú spoluvlastnícke podiely pre žalobkyňu 1/ v 5/6, pre žalovaného
v 1/6.
Žalobca 2/ a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným úradom

Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXX v kat. úz. Š., a to pozemkov - zastavané plochy a
nádvoria a záhrada a stavby - rodinný dom. Z listu vlastníctva vyhotoveného dňa 09.12.2021 vyplývajú
spoluvlastnícke podiely pre žalobcu 2/ v 5/6 a pre žalovaného v 1/6.
Podľa oboch výpisov mal žalovaný nadobudnúť spoluvlastnícky podiel roku 2002 titulom zmluvy o
zrušení podielového spoluvlastníctva.

Zo zápisu č. 7-9 v pozemnoknižnej vl. č. XX pre kat. úz. Š. (uzavretej v roku XXXX) vyplýva, že
„predávajúci“ kúpil na nehnuteľnostiach podiel 2/6 v roku XXXX a podiel 1/6 v roku XXXX, žalovaný
sa stal spoluvlastníkom v 1/6 vo februári XXXX a titulom dedenia zvyšné 2/6 nadobudli v máji XXXX
traja maloletí dedičia. Práve títo traja dedičia svoje podiely (po 1/9) zmluvou o zrušení podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 07.11.2001 prenechali „predávajúcemu“ za náhradu, žalovaný
nebol účastníkom zmluvy.

(9) Podľa znaleckého posudku č. 155/2022 Ing. Pavla Minárika z 13.09.2022 sporné pozemky z LV č.
XXX majú všeobecnú hodnotu 58.380 eur, stavba spolu s drobnými stavbami a vonkajšími úpravami

(bez podielu na zásahoch na parcelu č. XXX/X - plot, vedľajšia budova) 7.430 eur, pozemok z LV č. XXX
má hodnotu 5.200 eur. Znalec zároveň uviedol, že stavbu nie je možné reálne a plnohodnotne rozdeliť
na dve časti tak, aby ich bolo možné nezávisle užívať a prevádzkovať.

(10) Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Ak nedôjde k dohode, spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie.
Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Pokiaľ ide o formu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, súd je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie

je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania. Ak súd o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň
záväzné. V znení právnej úpravy je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov uvedené na prvom mieste,
najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdeliť vec medzi spoluvlastníkov

podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že
ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci
vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť. Reálne rozdelenie veci musí
korešpondovať výške spoluvlastníckych podielov.(11) Súd vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, rozhodol
o zrušení podielového spoluvlastníctva strán. S poukazom práve na cit. ustanovenie § 142 ods. 1 Obč.

zák. súd zvažoval v prvom rade možnosť reálneho rozdelenia sporných nehnuteľností. Na podieloch
žalovaného by pozemky reálne predstavovali 180, 102,33 a 66,67 m2, pričom stavba (na parc. č. XXX/X)
sa reálne rozdeliť podľa podielov nedá, navyše drobné stavby zasahujú aj na vedľajšie pozemky (parc.
č. XXX/X F. XXX/X). Reálna deľba pozemkov podľa podielov strán sa tak javí neúčelná, pričom žalovaný
o nehnuteľnosti dlhodobo neprejavuje záujem (ani jeho prípadní právni nástupcovia), vyňatie výmery na

jeho podieloch by sa minulo účinku, keďže by pozemky nemal kto obhospodarovať. Preto súd prikázal
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcom, nakoľko predmetné nehnuteľnosti aj využívajú, s čím
je spojená práve požiadavka zákona na účelné využitie veci.

(12) Súd nemal dôvod určiť sumu na náhrade žalobcami prevzatých spoluvlastníckych podielov
žalovaného na dotknutých nehnuteľnostiach z inej hodnoty, než hodnoty preukázanej znaleckým

posudkom, nakoľko nebola sporovaná protistranou.

(11) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(12) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(13) Žalobcovia ako úspešné strany sporu cit. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania.
Úspech žalobcov v spore nemožno spochybniť (hoci neúspešne žiadali prikázanie nehnuteľností do
svojho vlastníctva bez náhrady, súd však v danom spore návrhom vyporiadania nie je viazaný), v konaní

však prichádza do úvahy aplikácia § 257 CSP, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
možno vidieť práve v špecifickom charaktere inštitútu tzv. neznámeho, resp. nezisteného vlastníka
(pričom bez legislatívnej úpravy by nebolo možné neznámeho vlastníka ani žalovať v konaní pred
súdom), ktorý zastupuje SPF, ktorému však ako zástupcovi nemožno uložiť povinnosť k náhrade
trov konania. „Neznámi vlastníci nemajú známy pobyt, s vysokou pravdepodobnosťou už zomreli,

preto nemožno zaviazať na náhradu trov konania neznámeho vlastníka, nakoľko rozhodnutie by bolo
nevykonateľné a smerovalo by voči subjektu zrejme bez hmotnoprávnej subjektivity majúceho procesnú
subjektivitu len preto, že mu ju priznáva osobitný zákon“ (z uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 17Co/75/2021-114 zo dňa 26.01.2022). Navyše treba poukázať aj na osobitný charakter
súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde je žalovaným neznámy

vlastník, spočívajúcom v tom, že sa nejedná o štandardný súdny spor medzi dvoma stranami, ktorých
záujmy sú navzájom protichodné. Žalobcovia svoje pomery v konaní nešpecifikovali, predpokladane
tak znášanie vlastných trov konania výraznejším spôsobom neovplyvní ich majetkovú situáciu, preto
aplikácia ustanovenia § 257 CSP je v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací

návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)