Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917010146
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5917010146.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Pavla Polku, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. júla 2017
sťažnosť odsúdeného P. F. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1PP/9/2017 zo dňa
15.5.2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Ružomberok postupom podľa § 415 ods. 1 Tr. por. z dôvodu §
66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného P. F. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp.zn. 4T/12/2017
zo dňa 2.3.2017 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. vo výmere 8
mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia.

Konajúci samosudca svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody nie je obligatórny nárok. Zákon dáva súdu možnosť odsúdeného
podmienečne prepustiť, avšak len za súčasného splnenia troch základných podmienok. Odsúdený síce
prvú podmienku splnil, t.j. uplynula polovica trestu, ktorý mu bol uložený. Druhá podmienka, ktorá

predpokladá, že odsúdený plnením svojich režimových povinností, prístupom k práci počas výkonu
trestu preukázal polepšenie, splnená nebola. Rovnako nebola naplnená ani tretia podmienka, ktorá
predpokladá očakávania, že podmienečne prepustený v budúcnosti povedie riadny život. P. F. bol v
minulosti viackrát odsúdený, dokonca aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Hoci
sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, tento benefit daný mu zákonom nevyužil a
opätovne sa dopustil úmyselných trestných činov, za ktoré mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody.

Práve uvedené okolnosti sú tými konkrétnymi skutočnosťami, na základe ktorých konajúci samosudca
konštatoval, že odsúdený nesplnil podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, a preto bolo potrebné jeho návrh zamietnuť.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na verejnom
zasadnutí. Uviedol, že nemôže súhlasiť s odôvodnením rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o nesplnenie

tretej podmienky. K tomu, že nepracuje počas výkonu trestu uviedol, že v minulom týždni si požiadal o
zaradeniedopráceadoposiaľmuneboloodpovedané.Namietaltiežzáveryuvedenévhodnoteníústavu
na výkon trestu. Následne sťažnosť písomne odôvodnil podaním zo dňa 8.6.2017 a tiež podaním zo dňa
12.6.2017. Uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok. Toto rozhodnutie
považuje za neobjektívne. Dôvodil tým, že naposledy bol odsúdený 12.9.2013 pre prečin podľa § 324
ods. 1 písm. b) Tr. zák., sp.zn. 8T/62/2011 na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením

na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený
a v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia určenej na 2 roky sa osvedčil, a to 12.5.2016 tak, žeod roku 2013 spáchal trestný čin uvedený v rozhodnutí pod sp.zn. 4T/12/2017 až 15.12.2016. Z týchto
skutočností vyplýva, že za 3 roky od posledného odsúdenia nespáchal ani priestupok. Ďalej dôvodil
tým, že Okresný súd Ružomberok mu vyčíta, že posledné dve odsúdenia sa týkajú tzv. domáceho

násilia, k čomu podotýka, že § 360 podľa jeho názoru nie je domáce násilie a má za to, že ani nemá
čo v podmienečnom prepustení mu súd vytýkať. Ide o prečin a po polovici výkonu trestu má nárok na
podmienečné prepustenie. Polovica uplynula 15.4.2017. Do konca trestu mu zostáva 2 mesiace a 6 dní,
teda žiada krajský súd, aby aj túto skutočnosť pri rozhodovaní zvážil. V prípade prepustenia na slobodu
sľúbil, že povedie riadny život a súhlasil s hocijakou výškou podmienky, ktorú bude akceptovať a tiež

bude akceptovať všetky súdom mu nariadené obmedzenia. Momentálne je na neplatenej dovolenke a
hneď po prepustení bude pokračovať vo svojom zamestnaní vo firme STEEL KOV, s.r.o. v Košiciach,
kde má platnú pracovnú zmluvu. Uviedol, že do práce nastúpi do 3 dní od prípadného prepustenia a tiež
bude zodpovedným rodičom, bude sa zdržiavať a bývať na adrese trvalého bydliska. Tiež uviedol, že
v prípade vyhovenia jeho žiadosti má šancu zarobiť deťom na výživu a taktiež na zakúpenie školských
potrieb. Mohol by splácať úver, ktorý momentálne spláca za neho manželka.

Príslušný prokurátor sa k dôvodom písomne podanej sťažnosti odsúdeného nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť
napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré

mohli spôsobiť jeho nesprávnosť. Následne zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej
lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodná.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že krajský súd po splnení preskúmavacej povinnosti zistil, že konanie,
ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami

Trestného poriadku. Konajúci prvostupňový súd v predloženej veci postupoval súladne s ustanovením
§ 415 ods. 1 Tr. por. Na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného a vykonal dokazovanie v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. Vykonané dôkazy
vyhodnotil spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a jeho záver,
že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody zodpovedá stavu veci a zákonu. Rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vytknúť žiadnu
chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil konajúci súd zodpovedajúcim spôsobom,
dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia
odkazuje.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom uznesení, nemôže sama o sebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Nadriadený súd len poznamenáva, že podstatným pre rozhodnutie súdu pri rozhodovaní o tom, či
súd odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody je posúdenie skutočnosti, či
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a
možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Dôležitým, nie však jediným podkladom
pre rozhodnutie súdu je v tomto prípade vyjadrenie riaditeľa príslušného ústavu na výkon trestu odňatia

slobody, v ktorom odsúdený uložený trest odňatia slobody vykonáva.

Z hodnotenia ÚVTOS Ružomberok vyplýva, že odsúdený si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp.zn. 4T/12/2017 zo

dňa 2.3.2017. Trest bol súhrnný. Pôvodný trest uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp.zn.
5T/3/2014 zo dňa 25.1.2017 bol zrušený. Uvedený trest nastúpil dňa 16.12.2016 do ÚVV a ÚVTOS
Košice a následne bol dňa 21.3.2017 premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVTOS Ružomberok.
Predpokladaný koniec trestu má 15.8.2017. V odpise registra trestov má 7 záznamov, z toho dvakrát
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Bol zaradený do „B“ diferenciačnej skupiny,

neboli u neho zaznamenané žiadne porušenia disciplíny, avšak neprejavil ani výraznejšiu snahu o
získanie disciplinárnej odmeny. Vzhľadom na krátkosť času nebol, a ani nie je pracovne zaradený
a tiež ešte nemohol byť stanovený program zaobchádzania, a preto nie je možné sa vyjadriť k
účelu trestu. Nie je možné objektívne posúdiť či výkon trestu odňatia slobody v jeho prípade jenaplnený. V každom prípade však resocializačná prognóza u neho je menej priaznivá, riziko sociálneho
zlyhania možno vyhodnotiť ako stredné, a to najmä z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti,
požívania alkoholu a nedostatočné vzdelanie. Riaditeľ ÚVTOS Ružomberok podmienečné prepustenie

odsúdeného neodporučil.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu je, že odsúdený počas výkonu trestu plnením
svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v

budúcnosti bude viesť riadny život.

Z obsahu predloženého súdneho spisu je zistiteľné, že odsúdený P. F. si v súlade s § 66 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. vykonal polovicu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Uvedené však nie
je postačujúce pre pozitívne rozhodnutie o jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva,

že ak sa dosiaľ vykonanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie
je potrebný a nie je ani odôvodnený. I napriek tomu, že súd pri ukladaní trestu prihliada na možnosť
nápravy páchateľa, nemožno vždy presne predvídať, ako sa u jednotlivých páchateľov prejaví jeho
výchovný účinok. Odsúdený má právo podať návrh na podmienečné prepustenie, avšak nemá právo byť
podmienečne prepustený. Takéto právo negarantuje ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ani iné medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Zo správania odsúdeného počas výkonu trestu, nevynímajúc jeho postoj k trestnej činnosti za ktorú bol
odsúdený, je možné zistiť do akej miery sa tento polepšil, a následne, či je u neho ďalší výkon trestu
potrebný a nevyhnutný. Rozhodujúcim kritériom pri podmienečnom prepustení je dosiahnutý stupeň

prevýchovy odsúdeného. O tom, či sa odsúdený polepšil, svedčí okrem iného aj to, či si riadne a
zodpovedne plní svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z príslušných právnych noriem, dodržiava
ústavný poriadok, stanovený režim, či plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,
dodržiava povinnosti a zákazy, ktoré obsahuje zákon o výkone trestu odňatia slobody (č. 475/2005 Z.z.)
a vyhláška k tomuto zákonu (č.368/2008 Z.z.), ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod..

Krajský súd uzatvára, že záver prvostupňového súdu, že odsúdený P. F. počas výkonu trestu odňatia
slobody nepreukázal taký stupeň polepšenia, že by u neho bolo dôvodné očakávať, že v prípade
prepustenia na slobodu bude viesť riadny život má oporu vo vykonanom dokazovaní na verejnom
zasadnutí, a je správny. Ak odsúdený v sťažnosti uviedol a sľúbil, že v prípade podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život, bude riadne pracovať a bude
zodpovedným rodičom uvedené svedčí o tom, že doterajší výkon trestu plní u neho účel prevýchovy a
uvedomil si nesprávnosť svojho konania. Odsúdenému však treba pripomenúť, že takúto možnosť už
v minulosti mal a túto nevyužil. V tomto prípade mu nič nebráni v tom, aby riadne žil, pracoval a bol
zodpovedným rodičom i po výkone celého trestu, tak ako mu bol uložený.

Keďžerozhodnutieprvostupňovéhosúduozamietnutínávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody a tiež i konanie, ktoré mu predchádzalo zodpovedá stavu veci a zákonu,
krajskýsúdsťažnosťodsúdenéhopostupompodľa§193ods.1písm.c)Tr.por.akonedôvodnúzamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.