Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. jún 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010518
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1618010518.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Erika Tomusa a prísediacich H. F. a H. R.,

v trestnej veci obžalovaného J. S., trestne stíhaného pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b),
písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júna 2022 v Malackách takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

J. S., narodený XX. H. XXXX v H., trvale bydliskom ul. F. H. č. XXXX/X, XXX XX H.,

sa uznáva vinným, že

od presne nezisteného času roku 2015 do dňa 01.10.2016 v byte v meste H. na ul. F. H. č. XXXX/X, ako
aj na iných miestach v H. opakovane svoju manželku poškodenú A. S. fyzicky napádal bitím, po čom
mávala poškodená modriny na rukách a nohách, každý deň v uvedenom období sa jej vyhrážal zabitím,
v presne nezistenom počte sa jej vyhrážal, že ju dostane na elektrický vozík, že ju niekto pri kontajneroch
zabije s lopatou, ale že on bude mať svedkov, v decembri roku 2015 poškodenej priložil nôž ku krku,

pričom jej hovoril, že ju zabije, následne ju na posteli dusil, pričom na jej prosbu, že majú deti, prestal,
dňa 09.01.2016 bola poškodená v detskej izbe pri deťoch, kde začal chodiť a rukou zovretou v päsť sa
jej vyhrážal, že ju zabije, kázal mal. dcére N. O., aby rýchlo zaspala, lebo si musí s poškodenou niečo
vybaviť, v obave o poškodenú, maloletý syn obvineného a poškodenej, vymkol obvineného na balkóne,
aby mohla poškodená utiecť k svojej mame do druhej bytovky, keď tam utiekla, tak jej mame zavolal, aby
sa do 5 minút vrátila, inak zabije seba aj deti, preto sa poškodená rýchlo vrátila, pričom ju už čakal na
ulici, začal tam po nej kričať, nadávať jej, strkať ju a kmásať, keď vošli do vchodu, hodil ju o stenu a dal
jej facku, následne, keď sa dostali do bytu, tak mal na stole prichystané rozložené kuchynské nože, ktoré

mal nachystané na ňu a policajtov, pri tomto incidente dostala maloletá N. O. strašný amok a triašku,
ďalej v uvedenom období podišiel k poškodenej, ktorá ležala na posteli, postavil sa nad ňu s vankúšom
v ruke a spýtal sa, či vie, čo je to syndróm udusenia, v priebehu tohto obdobia jej veľakrát vulgárne
nadával, zamykal ju v byte, v spálni, dňa 27.07.2016 poškodenú potom, čo sa zastala maloletej dcéry N.
O.,ktorúkopoldokostrče,zbilnazáhradevH.,kdejuudieralpotvári,hádzaljunazemaoplot,následne
zobral z chatky nôž a položil ho na stôl a povedal dcéram mal. N. O. a mal. M. O., ktoré boli prítomné,
aby sa pozerali, čo s nožom urobí poškodenej zato, že ho nechce, stále, za deň niekedy aj 10 - krát,

poškodenú osobne alebo telefonicky kontroloval v práci, kde je, zobral jej mobilný telefón a pravidelne
jej ho kontroloval, zakazoval jej chodiť von, všade chodil s ňou a stále ju sledoval, tiež sa zamykal s
deťmi v obývačke a nechcel ich pustiť von, napriek tomu, že plakali a chceli ísť za poškodenou, tiež
opakovane v noci maloleté deti budil a chcel sa s nimi rozprávať aj o tom, ako ho poškodená podvádza,
s tým, že pri jeho správaní k poškodenej boli často prítomné aj ich spoločné maloleté deti, preto jeho
konanie výrazným spôsobom zhoršilo kvalitu života a psychické zdravie poškodenej A. S., ako aj ich
maloletých dcér poškodených M. O., nar. XX.XX.XXXX a N. O., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom

F. H. č. XXXX/X, H.,teda

spôsobil blízkej osobe a osobám, ktoré sú v jeho starostlivosti a výchove fyzické a psychické

utrpenie - bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje ich fyzické a psychické zdravie a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, po dlhší čas a na viacerých osobách,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Za to sa mu
ukladá

podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom k 01. októbru 2016 s poukazom na § 36 písm.
j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné psychiatrické liečenie vykoná ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10. septembra 2018 bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry Malacky pod č. 2Pv 189/17/1106-46
na Okresnom súde Malacky podaná obžaloba na J. S., narodeného dňa XX. H. XXXX, pre zločin

týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a), písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rámci ktorého vypočul obžalovaného J. S.,
svedkyňu poškodenú A. Y., predtým S. (z dôvodu vylúčenia zmätočnosti súd bude používať predošlé

priezvisko poškodenej, v akom sa viedlo konanie - S.), oboznámil výsluch poškodených maloletých
H. S., X. S. a J. S. z prípravného konania, ohľadom ktorých tiež oboznámil kamerové záznamy ich
výsluchov z prípravného konania, ďalej súd oboznámil výsluchy svedkov PhDr. E. R., G. Y., P. L., U.
P., K. R., E. H., H. J., Mgr. V. Y., Mgr. Z. G., MUDr. E. P., Y. Y., E. Y., O. S., E. J., U. F., J. J., Y.
J., prečítaný bol písomný znalecký posudok č. 107/2017 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetviepsychiatriavypracovanýMUDr.F.R.nač.l.215-241,vrátanevýpovedeznalkyneč.l.186-187
a dodatok č. 21/2022 k znaleckému posudku č. 107/2017 znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia
a, odvetvie psychiatria vypracovaný MUDr. F. R. na č. l. 814 - 817, znalecké posudky č. 91/2017 a č.
92/2017, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality
vypracovaný RNDr. Mgr. G. F. PhD., č. l. 242 - 252 a 253 - 263, znalecký posudok č. 2/2018 znalkyne

z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých vypracovaný
PhDr. B. L. na č. l. 264 - 312, súd ďalej oboznámil podstatné listinné dôkazy, predovšetkým lekárske
správy č. l. 15 - 26, správu z psychologického vyšetrenia obžalovaného č. l. 27, dochádzkové listy č.
l. 28 - 70, správa o výsledku objasňovania priestupku č. l. 315 - 320, čestné prehlásenia, uznesenia,
dokumenty - doložené od poškodenej I. S. č. l. 321 - 337, správy zo ZŠ H. č. l. 338 - 344, dokumenty

doložené poškodenou I. S. č. l. 347 - 360, záznamy z ÚPSVaR Malacky č. l. 479 - 483, fotografiezaložené v euroobale č. l. 461 doložené obžalovaným, listiny založené v euroobale č. l. 498 doložené
obžalovaným v rámci hlavného pojednávania dňa 09. decembra 2020, lekárska správa z 02. mája 2017
a graf zachycujúci spánkovú činnosť obžalovaného - listiny doložené na hlavnom pojednávaní dňa

29. marca 2021, dokumenty a listiny doručené obžalovaným v rámci hlavného pojednávania dňa 06.
októbra 2021 - potvrdenie od A. o dochádzke od augusta do septembra 2016, mzdový list na rok 2016,
potvrdenie MUDr. P. zo 17. marca 2015, lekárska správa medi-as zo 07. septembra 2016, ambulantná
správa z 13. júla 2017, potvrdenie OO PZ Malacky z 08. januára 2017 a 04. apríla 2017 o podaní
oznámení zo strany poškodenej, článok o spánkovom apnoe vytlačený 05. augusta 2021, znalecký

posudok č. 16/2019, 3x rozhodnutia OÚ Malacky 2x z 15. mája 2017 a 1x z 18. mája 2017 každé v
inej veci, 2x správy z psychologického vyšetrenie J. a X. S. z 03. októbra 2016 a zo 04. októbra 2016,
vyjadrenie k návrhu o rozvod, prepisy sms správ od augusta 2016 do marca 2017, fotokópia obalu lieku
Quantalan, trestné oznámenie z 22. novembra 2018 vrátane zápisnice o doplnení trestného oznámenia
z 10. decembra 2018, školský poriadok ZŠ H., sťažnosť odsúdeného z 28. septembra 2018 na nevhodné
správanie pedagogického zamestnanca, oznámenie z 08. januára 2019 o vybavení sťažnosti, lekárska

správa zo 07. septembra 2016 vrátene dokladu o protetickom štítku, potvrdenie o dočasnej PN z 21.
októbra 2015, lekárska prepúšťacia správa zo 06. novembra 2015, ambulantná správa z 12. mája 2015,
uznesenie o zrušení neodkladného opatrenia z 28. februára 2017, uznesenie OO PZ MA z 21. februára
2017 o odmietnutí podozrenia z prečinu, uznesenie o zamietnutí sťažnosti oznamovateľa z 12. júna
2017 a o zrušení uznesenie OP MA z 12. júna 2017, uznesenie z 02. júna 2017 o zamietnutí sťažnosti

oznamovateľa, zápisnica o výsluchu osoby C. P. z 05. apríla 2017, oznámenie o skutočnostiach
nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zo dňa 08. marca 2017, zápisnica o výsluchu osoby z 21.
apríla 2017, dokument o oslavách 140 výročia založenia DHZ, strana z Malackého hlasu 6/2019, správa
mesta Malacky z 31. augusta 2021, vyjadrenie advokáta JUDr. Y. k návrhu o rozvod, rozsudok OS MA 8P
204/2016, uznesenie OS MA 27C/123/2017, ďalej súd oboznámil listiny od obžalovaného č. l. 521 - 524,

zápisnice o výsluchu svedkov - maloletých J., X. a H. S. z prípravného konania č. l. 546 - 559, 3 lekárske
správy týkajúce sa obžalovaného, zápisnica o výsluchu poškodenej z prípravného konania, návrh na
rozvodmanželstva,poverenieOOPZMalacky28.októbra2016,správaMestaH.zo07.septembra2018
o povesti, pracovná zmluva obžalovaného, potvrdenie OO PZ Malacky 16. novembra 2018, uznesenie
OR PZ Malacky z 24. júla 2017 o vznesení obvinenia č. l. 560 - 572, kompletnú dochádzku obžalovaného

do práce vrátane jeho služieb č. l. 573 - 617, čestné vyhlásenia osôb U. R., F. Y., U. F., C. P., E. Y.,
E. S., O. S., E. F., E. M., U. B., E. M., E. D., PaedDr. E. F., Mgr. H. P. č. l. 498 a nasl., ďalej čestné
vyhlásenia osôb U. R., F. Y., O. S., Mgr. H. P., E. F., C. P., E. X. a E. S. č. l. 801 - 808, 17 ambulantných
správ od MUDr. E. P. predložených obhajobou na hlavnom pojednávnaní dňa 27. júna 2022, potvrdenie
o návšteve J. S. ml. SOŠ PZ J., aktualizovaný odpis registra trestov a centrálna evidencia správnych

deliktov a priestupkov, a napokon, súd prehratím oboznámil obrazové, zvukové a obrazovozvukové
záznamy vyhotovené obžalovaným, resp. ich časti určené obžalovaným.

Obžalovaný J. S. vypovedal, že je nevinný. Skutku uvedeného v obžalobe sa nedopustil, nekonal v

rozpore ani s morálkou a už vôbec nie v rozpore s právom. Nie je pravdivé žiadne z tvrdení, žiadna z
foriem protiprávneho konania tak, ako sú špecifikované v skutkovej vete obžaloby. Nepopiera, že skutky
sa čiastočne stali tak, ako je uvedené v obžalobe, ale stali sa iným spôsobom, ako je to uvedené v
obžalobe. Hoci sa v obžalobe uvádza páchanie skutku od 2015, 2016, ale niektoré okolnosti sa stali
v roku 2017. Všetko sa to začalo v roku 2010, kedy pracoval vo Volkswagene a spolužitie s bývalou

manželkou - poškodenou A. S. bolo výborné. V roku 2010 začali telefonáty, volal exekútor poškodenej
ako ručiteľke, že vraj nespláca nejakú pôžičku, ktorú si vzal švagor, teda jej brat. Vyhrážali sa, že
keď nezaplatíme, tak nás vysťahujú. Preto začal kontrolovať telefónne výpisy. On s poškodenou zvykli
telefonovať z rôznych telefónov, on z jej telefónu a ona z môjho a práveže ona mu zvykla mazať nahrávky
v jeho telefóne. O týchto telefonátoch ohľadom pôžičky nepočul po jeho návrate z J. v roku 2010. Potom

znovu začal kontrolovať výpisy v roku 2015, keď doma našiel predmetnú zmluvu o pôžičke a ešte aj inú
zmluvuopôžičke.Onvrokoch2015-2016detinebil,dokoncadetinebilnikdy,onisamalivšetciradi,ons
nimi trávil veľa času, chodili spolu na dovolenky. V roku 2015 boli na dovolenke v Taliansku s poškodenou
a všetkými deťmi a v roku 2016 boli na dvoch dovolenkách, tiež boli na nich všetci okrem ich syna, ktorý
nechcel ísť s nimi s tým, že sa oňho starala babka. Všetko sa to začalo tým, že manželka si v roku

2015 začala brať telefón do izby a do telefónu hovorila samý „miláčik“. Jeho poškodená už v roku 2010
začala budiť s tým, aby šiel k deťom a podobne a raz cestou do práce začal plakať, nevládal a povedal
vedúcemu, nech mu dá výpoveď. Jemu v tom čase začal vadiť aj tikot hodín - šiel k doktorovi, ktorý ho
poslal k MUDr. P., zaplietla sa do toho poškodená, on jej však nepovedal, o čo ide, ale ona už vtedy,teda v roku 2010, začala robiť z neho debila. Nakoniec skončil v Pezinku v psychiatrickej nemocnici,
kde bol prvýkrát hospitalizovaný v roku 2011 a tam sa ho hneď pýtali, či sa chce rozviesť, prišla tam
za ním jeho žena, povedala, že mu dá pokoj a že treba myslieť na deti. Zároveň mu ale zakázala to,

aby ho prišli pozrieť súrodenci a rodina. Uvádza, že človek na psychiatrických liekoch potrebuje doma
kľud, žiadne hádky, budenie, či napádanie. On sa poškodenej nikdy nevyhrážal zabitím a teda ani v
rokoch 2015 - 2016, opakuje nikdy, pretože právo vziať život má len boh. Jedine niečo sa mohlo stať,
resp. niečo jej mohol povedať, ale už si nepamätá, čo vtedy, keď mu dávala lieky - chodila za MUDr.
P. a písala na súdy, že neberie lieky. Stalo sa, že po liekoch aj dopadol, avšak nevie, resp. nepamätá

sa, že by jej niečo povedal v zmysle vyhrážania sa pod vplyvom liekov. V roku 2015 - 2016 pracoval
v A. v H., boli tam 5 ľudia s kódmi od budovy, dávali na všetko pozor, pracovali s peniazmi, musel byť
zodpovedný, v tejto práci problémy nikdy nemal. Poškodenú nikdy úmyselne neudrel, teda ani v rokoch
2015 - 2016, nikdy jej nedal facku, nikdy ju nekopol. On ženy obraňuje, nie napáda. Podanie trestného
oznámenia zo strany poškodenej si vysvetľuje tak, že on sa chcel už asi v januári 2016 rozviesť ako prvý,
načo poškodená reagovala, že ona podá ako prvá. Bitie poškodenej nemohli vidieť ani deti, lebo on ju

nikdy nebil. Čo sa týka obmedzovania poškodenej, zakazovania kontaktu s rôznymi osobami, uvádza,
že k nim pravidelne chodili na návštevu pán L., pani L., pán Y. a pani Y., pani Y., chodili k nim aj jeho
súrodenci, ale málo, lebo poškodená si to nepriala, aby k nim chodili, aj rodičia a babka poškodenej k
nim chodili. Jediné, čo zakazoval, bolo, aby u nich nespával O. O. - syn jeho sesternice a iní chlapi a aby
na chate nespával B. Y., ktorý je dnes s poškodenou. Čo sa týka skutku uvedeného v obžalobe, ktorý sa

mal stať 09. januára 2016, uvádza, že bol vtedy večer s poškodenou v izbe sám, bola hádka medzi nimi,
poškodená mu vrazila, odišla k deťom do izby, tam sa jej pýtal, že čo to má znamenať, poškodená na
neho pred deťmi vyskočila, začala ho driapať, on jej povedal, že na ňu kašle a šiel si zapáliť na balkón,
potom videl, ako poškodená odchádza z domu, videl ju dole pod balkónom, kričal na ňu, aby nebláznila
a aby sa vrátila domov, avšak ona odišla, ale on nevie, kam išla. On sa o ňu bál, ľúbil ju povedal si, že

keď odišla ona, odíde aj on, tiež šiel preč z domu, vonku ju stretol a ona mu hneď povedala „zabijem
ťa kokot“, on dostal strach, chytil ju za ruky, ktoré mala vo vreckách, potom, keď ich vytiahla, tak ju
pustil, začala sa s ním pasovať, zdalo sa mu, že ho chcela hodiť o zem, ďalej sa pasovali. Potom sa
presunuli do vchodu, nevie, či sa stále pasovali, ona na neho vo vchode skočila, na to ju chytil za bundu
a povedal jej, aby prestala, nepamätá sa, či ju vtedy udrel o stenu. Žiadne nože na stôl nevykladal, celý

čas boli v košíku na kuchynskej linke, okrem toho ona vtedy v dome ani nebola, nakoľko mala byť u
babky, teda nie je pravda, že predtým, ako šiel von, vykladal nejaké nože a chystal ich pre policajtov.
Čo sa týka tvrdenia, že poškodená z obavy pred ním utekala k svojej matke, uvádza, že poškodená sa
ho nikdy nebála, ona ho sleduje aj teraz, stalo sa, že ho sledovala, keď išiel k lesu, sledovala ho do
obchodu, ona chodila a chodí za ním do roboty, ona nikdy nemala dôvod pred ním utekať a keď odišla,

on nevie prečo a kam šla. Navyše jemu sa zdá, že 09. januára 2016 mala vtedy so sebou aj jeho telefón,
preto ani nemohol volať jej mame. Ona daného dňa 09. januára 2016, keď sa spolu vrátili domov, do
neho skočila ešte doma, drapla ho za ruky, začala s ním kmásať, chytil ju za bundu a pritlačil o dvere
s tým, aby prestala. Stále na neho nadávala, následne ju pustil, povedal jej, aby šla spať, kam chce,
šiel si zapáliť a ďalej sa už nepamätá. To práveže poškodená je veľký agresor a manipulátor, ona sa

ho vôbec nebojí, naopak ona do neho stále skáče. Dňa 02. novembra 2015, teda večer predtým, ako
ho poškodená dala zavrieť do Pezinka, sa mu vysmial jeho brat, že si nevie poradiť s jednou ženskou,
následne došli s bratom k nim domov, poškodená po obžalovanom hneď vyštartovala, chytila ho pod
krk, presmýkala (pretiahla - poznámka obžalovaného) ho cez celú kuchyňu a hodila ho o stenu, ona
si totiž nevšimla jeho brata, ktorý jej povedal, že to prehnala a následne začala skákať aj doňho, nech

vypadne. Na druhý deň ho poškodená vzala do auta a šli k MUDr. P., začala vymýšľať, že sa hádajú,
avšak netvrdila, že ju bije, on sa začal rozčuľovať a doktorka P. povedala, že hrozí, že vybuchne a musí
ísť na liečenie, že keď nie dobrovoľne, že ho hneď eskortujú policajti, tak šiel do Pezinka sanitkou. Čo
sa týka incidentu, ktorý sa mal podľa obžaloby udiať 27. júla 2016, on sa vtedy na záhrade hral s deťmi,
nechtiac kopol dcéru X. pri hre, načo vybehla z chaty poškodená, udrela ho a on šiel k zemi a cestou k

zemi sa chcel zachytiť poškodenej, čo si presne nepamätá. Poškodená ale neprestala, začala ho driapať
po krku, drgala do neho, aj on do nej s tým, nech mu dá pokoj a nedovoľuje si. Skončili obaja na zemi,
kde ho poškodená stiahla na seba. Následne sa postavili, avšak ona v driapaní neprestala, na čo ju od
seba odstrčil. Poškodená po ňom stále kričala, vzala deti a odišla preč. On jej hovoril, že nech neblázni
a že odíde on, avšak odišla aj tak. Vzal auto, šiel domov, cestou ich stretol. Vie, že potom sa poškodená

z deťmi vrátila späť a zostala na chate spať. On vtedy žiadny nôž nemal. Poškodená podala návrh na
rozvod v roku 2016 niekedy v marci alebo apríli, dôvodom ich konfliktov medzi nimi bolo, že poškodená
od roku 2010 z neho robila debila. On mal odvtedy doma samé výsluchy, vždy jej všetko musel hlásiť,
kam ide, s kým ide a podobne. Neskôr ale žena prišla na to, že nie je blbeček a to aj bez liekov. Vroku 2015 zistil, že mu začala kradnúť hotovosť a aj peniaze z účtu, ona dovtedy nemala svoj účet. Ona
mu nepovedala dôvod, prečo mu brala peniaze a preto ju od účtu odstrihol. On na poškodenú nikdy
nežiarlil a to ani teraz, každá žena má totiž svoje prednosti. Zhoršilo sa to aj tým, že poškodenej našiel

doma erotické prádlo, o ktorom ona povedala, že jej to kúpila mama a tiež v jej veciach našiel hotovosť
600,- eur, a navyše sa začala aj čudne milovať. On chcel zistiť, či ho podvádza, preto jej povedal, že asi
má pohlavnú chorobu, ktorú mohol dostať od nej a chcel vidieť, či pôjde ku gynekológovi, ku ktorému
napokon šli obaja. On deti trestal tak ako každý rodič. Stalo sa napríklad, že syn raz niečo vyviedol v
škole, za čo ho potrestal tým, že mu obmedzil PC len na 3 hodiny denne. Čo sa týka budenia detí, on

nikdy deti nebudil s tým, že vstávajte, ideme sa rozprávať, ale raz sa stalo, že prišiel večer domov, chcel
zaplatiť účty, ale PC bol zaheslovaný, preto sa na to šiel spýtať syna, ktorý hrával hry na PC, syn hneď
vyskočil, že to zahesloval on kvôli hre a potom, ako účty zaplatil, tak sa syn hral hru až do rána. Čo sa
týka budenia poškodenej, tak to práveže ona chcela, aby ju budil, keď on príde z práce. On od ženy
odišiel v septembri v roku 2016, sám od seba po ďalšej facke od poškodenej, šiel k našim. Poškodená
uvádza veľa okolností, u ktorých nebola, on nikoho napr. nenútil jesť špagety, ďalej učiteľky ich detí

tvrdia, že ho poznajú, ale on nepozná ich.

Svedkyňa poškodená A. S. (vypočutá podľa § 262a Trestného poriadku tak, aby sa zabránilo vizuálneho
kontaktu s obžalovaným) vypovedala, že všetko sa to začalo v roku 2015 školským plesom, kde bol jeho
bývalý spolužiak, a tento tam bol tam so svojou dcérou, pričom obžalovaný si myslel, že ho podvádza

s týmto jeho spolužiakom - A. P.. Obžalovaný ju začal voziť do školy, odprevádzať, robil jej aj v škole
problémy, pretože si stále myslel, že ho podvádza s P.. Inokedy sa stalo, že boli na záhrade, obžalovaný
na ňu vytiahol nože, deti plakali, ona ich musela vziať na ruky. Potom inokedy sa jej napr. pýtal, či vie, čo
je syndróm udusenia, ona začala plakať, až musel pribehnúť ich syn, ten im začal búchať na dvere. Nôž
na ňu vytiahol tiež doma, hovoril, že ju podreže, hodil ju o dvere, a potom na posteľ s tým, že sa jej stále

pýtal, s kým ho podvádza a dusil ju. Obžalovaný ju pred deťmi zamykal v izbe. Syn J. ju pred ním stále
ochraňoval, každú noc. Spávala s deťmi. Deti ju stále prosili, aby s tým niečo spravila, obžalovaný ju
neustále prenasledoval, vkuse ju kontroloval, stále jej robil zle, až napokon aj na naliehanie detí išla na
sociálku za pani kurátorkou, nakoľko si nevedela rady. Ona bola nútená v jednu noc aj o polnoci utiecť
pred obžalovaným z domu, pomohla jej s tým dcéra X., ušla v pyžame preč, a následne obžalovaný

volal jej mame, ku ktorej vtedy ušla, aby sa ihneď vrátila späť, lebo ináč zabije seba a aj deti, ak nepríde
do 5 minút. Keď sa vracala späť, už ju vonku pred vchodom čakal obžalovaný, pričom ich sledoval syn
z balkóna, čo povedala aj obžalovanému, že ich vidí syn, tak aby nekričal a nerobil zle. Vo vchode ju
obžalovaný zbil, hodil ju o stenu, čo síce syn nevidel, ale počul, ako jej obžalovaný dal facku. Obžalovaný
budil syna J. každú noc, kvôli čomu syn častokrát kvôli únave nemohol ísť do školy. Obžalovaný takto po

nociach sedel pri synovi a rozprával mu, s kým všetkým ho ona podvádza. Syn bol z toho unavený, on
bol vtedy deviatak, a únavu si všimli aj jeho učiteľky, ktorým musela vysvetľovať, že má doma problém
s obžalovaným. Stal sa aj incident v škole, kedy pre dcéru H. prišiel raz obžalovaný, ktorého ona má
síce rada, ale obžalovaný jej o poškodenej rozpráva stále len zlé veci, obžalovaný si vzal dcéru na ruky,
a dohovárala mu vedúca školského klubu pani J., aby H. nechal, že sa ho bojí, nakoniec musel byť

zavolaný aj riaditeľ školy a odvtedy sa dcéra H. bála chodiť do školy, bála sa, že ju odtiaľ zase vezme
obžalovaný. Stal sa tiež incident, keď si od obžalovaného požičala auto, a keď mu ho vrátila pri jeho
rodičoch a šla domov, doma ju už čakal obžalovaný, kde ju v byte chcel začať biť, avšak zabránil mu
v tom jej brat E., ktorý sa postavil medzi nich dvoch, bola tam vtedy aj jej švagriná P. (bratova žena),
ktorá zavolala policajtov, inak nevie, ako by to celé dopadlo a keď prišli policajti, tak ho z bytu vykázali a

našťastiemuselodovzdaťajkľúčeodbytu.Onasavždysnažiladetiochraňovať,najmladšiaH.sipamätá
len to, čo videla, ako ju obžalovaný bil, ako vyťahoval nože, prostredná X. obžalovaného nenávidí, a ona
má s ňou v súčasnosti problémy. Najstarší J. chodí doteraz k psychológovi, pretože aplikuje na svoje
sestry to, čo videl u svojho otca - zdvíha na ne hlas, ruku. Nakoniec k psychológovi chodia všetky tri deti.
Na vyšetrení v Trnave skonštatovali, že si má ustriehnuť a sledovať to, že syn J. má slabé depresie a

úzkostné stavy. Myslí si, že tomuto je na vine ona, kam to až nechala zájsť. On len chcela, aby deti mali
otca, myslela, že pôjde na liečenie. Obžalovanému vždy predpísali lieky, vždy potom nejako fungovali,
ale naposledy obžalovaný podpísal reverz a odišiel z Pezinka, zavolal jej a ona poňho vtedy prišla. Oni
dodnes žijú v strese, najhoršie je, že deti videli, ako ju obžalovaný bije, ako ju zamkýna, ako berie nože.
Obžalovaný ju zamkýnal v rôznych izbách bytu, keď sa zamkol s deťmi, ona búchala na dvere, a hovorila,

aby nič nerobil. Stalo sa tiež na jedny Vianoce, že už sa na sociálke horko-ťažko dohodli s obžalovaným,
že si na Štedrý deň cez deň vezme aspoň dcéru H., nakoľko ďalšie dve deti k nemu nechceli chodiť
a dohodli sa, že večer ju prinesie späť, čo nesplnil, meškal s ňou, a keď išla dole vyzdvihnúť dcéru
a šiel s ňou aj syn J., ktorý s ňou chodil vždy, lebo sa bál, aby jej obžalovaný znova niečo nespravil,skončilo sa to tak, že obžalovaný syna hádzal o auto, na čo im prišla pomôcť suseda zo 6. poschodia,
ktorá to videla a potom pribehla dole, okrem toho tam bol vtedy aj brat obžalovaného - E. S., ktorý im
aj napriek jej výzvam nepomohol. Ona sa vtedy zozadu snažila obžalovanému zabrániť, aby nehádzal

syna o auto, obžalovaný sa potom otočil smerom k nej, začal sa na ňu zaháňať a naopak vtedy sa ho
snažil zachytiť syn a potom prišla naša suseda. Tých incidentov s obžalovaným je strašne veľa, stávalo
sa, že obžalovaný chodil k nim pre H. vždy s niekým, ale zo stretnutí s obžalovaným bola dcéra v takom
strese, že ju neraz musela dať pod studenú sprchu a upokojiť ju, ona ho má totiž veľmi rada, ale on jej
o nej hovorí stále zlé veci, že to práve ona jeho bije a podobne. Tiež naposledy, keď sa dohadovali,

že si ju vezme, tak mu odkázala, aby prišiel sám, čo znova nedodržal, a z čoho sa dcéra vonku na ulici
rozkričala, ušla pred ním dnu a zabuchla dvere a následne hovorila, že sa chce porozprávať s tetou, čo
znamená, že sa máme stretnúť s psychologičkou. Obžalovaný si na deti nikdy ani nespomenie, akurát
len vtedy, keď majú spolu súd, ktorý sa týka styku s deťmi, nakoľko táto otázka nebola po ich rozvode
doriešená a okrem toho požiadala súd aj o zákaz styku obžalovaného s dcérou H.. Bolo to zlé, ona
je rada, že vôbec žije, vďačí tomu okrem iných aj jej mame, ku ktorej ušla, prípade jej švagrinej, ktorá

zavolala, resp. bola u policajtov a keď mala ísť na políciu podať výpoveď o tom, čo sa stalo, tak ona -
poškodená radšej ani nešla, lebo sa bála, že ju znova obžalovaný príde skontrolovať, on ich vtedy stále
kontroloval, všade ju videl, okrem iného aj na billboardoch v Bratislave - synovi hovoril, že to sú jej nohy
na billboarde, ale hlava nie, mal takú predstavu. Synovi, ktorý s ním chcel prvý rok žiť kvôli tomu, aby
si obžalovaný niečo nespravil, vkuse hovoril, že ona obžalovaného podvádza, že má milencov, že je

na zoznamke, čo ale nie je pravda. A aj ju ľudia odhovárali od toho, aby synovi hovorila, nech s ním
nejde bývať, že veď syn to zistí, čo sa aj potvrdilo a syn sám zistil, že nebola pravda, čo mu o nej hovoril
obžalovaný. Obžalovaný sa jej vyhrážal aj pred deťmi, že ju zabije, aj v škole pred kolegyňou, ktorá sa
ju snažila chrániť - pani R.. Keby žila jej babka, tak tá by tiež porozprávala, starala sa o ňu a obžalovaný
chcel poškodenú do pivnice zamykať, aby nikam nechodila, ale nevie, či to má všetko takto rozprávať.

Obžalovaný sa jej vyhrážal, že keď pôjde večer z práce, že ju niekto pri kontajneroch zabije s lopatou, ale
že on bude mať svedkov a takto sa zvykol vyhrážať. Im je už teraz dobre, už žijú pekný život, ale spätne
sa jej na to zle spomína, na všetko to dusenie, nôž pod krkom, bitky, vyhrážania, to najhoršie obdobie
bolo v rokoch 2015 - 2016: zhruba 1 - 1,5 roka, kedy to v sebe dusila a nikomu to nepovedala, schudla 25
kg, známym hovorila, že to bolo z cukrovky, každý mesiac chodila vypovedať na políciu. Najviac jej to je

ľúto kvôli deťom. Deti tým strašne trpeli a trpia tým doteraz, aj o tom rozprávajú. Obžalovaný ju zamykal
z dôvodu, že vraj deťom ubližuje, zamykal ju jednak proti deťom a jednak preto, aby nechodila do práce,
za milencami. Obžalovaný tvrdil, že keď on odchádzal do práce a ona otočila žalúziami, tak to bol znak
pre jej milencov, že môžu prísť za ňou. Obžalovaný sa jej v kritickom období vyhrážal dennodenne, to
bol psychický rok na ňu aj deti. Vyhrážal sa, že ju zabije, že ju nikto nenájde, že on bude mať alibi,

že ju podreže ako psa a podobne. Vyhrážal sa jej z dôvodu, že si myslel a myslí si to dodnes, že ho
podvádza. Obžalovaný jej nadával do kuriev, do špín, že je piča, nadával jej aj pred deťmi, kričal aj na
balkóne, že „ty kurvo zase ma podvádzaš“. To, že ju bil, videli aj deti, ale k lekárovi kvôli tomu nešla,
nakoľko obžalovaný ju strážil, chodil všade s ňou aj k lekárovi a dokonca aj dnu do ambulancie. Ona
veľmi ľutujem, že rok takéhoto správania videli aj deti a hoci obžalovaný sa takto správal voči nej najmä

keď boli sami, niečo videli aj deti, a keby videli naozaj všetko, čoho sa obžalovaný dopúšťal, tak nevie,
ako by deti teraz dopadli. Čo sa týka frekvencie bitiek od obžalovaného, stávalo sa, že obžalovanému
akoby preplo, zbil ju a následne sa vrátil s kyticou kvetov a prosil o odpustenie, toto sa dialo priemerne
tak raz za týždeň. Tiež sa stalo, že jej pricvikol nohu medzi dvere tak, že nemohla chodiť, tiež sa vrátil s
kyticou a žiadal o odpustenie. Obžalovaný mal nastavenú medikamentóznu liečbu, keď lieky bral, tak žili

ďalej, ale po posledne podpísanom reverze v Pezinku obžalovaný lieky prestal brať a vtedy to bolo zlé.
Ona lekárom vrátila plnú tašku liekov, ktoré mal obžalovaný brať, ale nebral. Sama psychiatrička MUDr.
P. skonštatovala, že psychiatra by potrebovala naopak ona. Konanie obžalovaného malo stupňujúcu
intenzitu, bolo to čím ďalej horšie, najmä po spomínanom školskom plese a po ním podpísanom reverze
v Pezinku. Začalo to najskôr nadávkami, a bitkami a končilo to prikladaním nožov na jej krk a ďalej

nevie, ako by to dopadlo. Oni v dôsledku konania obžalovaného doteraz žijú v strese. Nikdy nevie, čo
od obžalovaného môže čakať. Aj dnes pred hlavným pojednávaním jej na chodbe vyčítal, že s kým ho
zase podvádza. Deti sa mu vyhýbajú. Ona psychológa nenavštevuje, avšak všetky ich 3 deti áno a hoci
H. v súčasnosti nie, ale je to len otázkou času, nakoľko ona po každom stretnutí s obžalovaným je v
takom stave, že potrebuje pomoc psychológa a keď sa konečne dá do normálu, tak znova nasleduje

stretnutie s obžalovaným a znova potreba psychológa. Tiež J. znovu navštevuje psychológa a hoci ona
mu vysvetľuje, že sa najmä k jeho sestrám nemôže správať ako jeho otec, nakoniec to skončí plačom
jeho, dcér, a plačom jej samotným. Plačú všetci traja, pýta sa, prečo sa to stalo práve im. Dcéra X.
nikdy nič zlé nespravila, ale keď ju pred dvomi týždňami pustila von s kamarátmi, tak vypila pivo, pričomju chytili policajti, a dnes o 16.00 hod. idú kvôli tomu na políciu a keď sa jej pýtala, prečo to spravila,
tak povedala, aby na to zabudla. Do roku 2015 ich manželstvo bolo harmonické, nič im nechýbalo,
chodili na dovolenky, našetrili si na auto, dom, záhradu. Ona žila len pre deti a manžela, furt robili všetko

spolu. Len potom mu došla choroba, raz jej volal z Volkswagenu a musel ísť Pezinka a odvtedy to celé
začalo. Myslí si, a je to jej subjektívny názor, že toto správanie obžalovaného súvisí s jeho chorobou,
ich známi im nechceli veriť, že sa rozvádzajú, len susedia, čo ich videli a počuli. Je jej ľúto, že sa s ním
rozviedla, ona ho ľúbila, ona ho nepodviedla, ale musela ho opustiť, lebo inak by ju bol zabil. Prvý návrh
o rozvod stiahla z dôvodu, že obžalovaný sľúbil, že sa zmení, ale po 2 mesiacoch rovnakého správania

obžalovaného podala aj druhý návrh na rozvod. Jej dojem z obžalovaného je taký, resp. čo sa týka jeho
psychologického rozpoloženia, on má také isté prejavy v súčasnosti, aké v minulosti, teda aspoň z toho,
čo vypozorovala z toho, ako sa snažil dnes pred hlavným pojednávaním s ňou na chodbe komunikovať,
on hovorí to isté, že ho podvádza a podobne. Obžalovaný je relatívne normálny, keď pri ňom nie je, ale
zmena nastáva, keď pri ňom je, a vtedy je nervózny. On si tiež napr. myslí, že na mestský úrad chodí
za iba ním a kvôli nemu a keď ju tam uvidí, tak robí posmešky a grimasy. Myslí, že ho jej prítomnosť

irituje a keby tu teraz bol (na hlavnom pojednávaní - pozn. súdu), tak by sa nič nespravilo, on by kričal,
plakal búchal do stola a podobne. Podozrievať z nevery ju obžalovaný začal v roku 2015, keď bol v
Pezinku na liečení, tak sa mu tam páčilo jedno dievča, zdá sa jej, že z Holíča, ktoré mu vyvolávalo aj
po jeho príchode domov, čo bolo zakázané, on za ňou začal chodiť, a myslí, že už vtedy ju on začal
podvádzať a zároveň to začal hádzať na ňu. Videla, ako má ona jeho obrúčku na krku na jej retiazke.

Tiež sa jej priznal v Pezinku, že keď bol na svadbe, tak sa tam bozkával s hlavnou družičkou. Môže
odprisahať, že ona obžalovaného nikdy nepodviedla. Školský ples bol vo februári 2015, a A. P. tam
priviedol svoju dcéru a za 15 minút odišiel, pričom o jeho dcéru sa v družine starala vychovávateľka A.
E. a keď sa spomínalo meno A., tak obžalovaný si myslel, že ide o ňu - poškodenú a vyvodil si z toho,
že ho podvádza s A. P., konkrétne v daný deň plesu 15 minút na záchode s A. P., čiže išlo iba o jej

menovkyňu. Obžalovaný ju upodozrieval z nevery s viacerými mužmi, obviňoval viacero ich susedov,
že za ňou chodili, resp. že ju sledujú spoza záclony, čo bolo strašné a neúnosné. Obžalovaný dokonca
upodozrieval aj svojho bratranca O., ktorému on sám dovolili istý čas u nich prespávať, inokedy dovolil
prespať hasičom na ich chate a aj jedného hasiča B. obvinil z toho, že ho s ním podvádza. Ona sa s
hasičom B. Y. dala dokopy až 1,5 roku po ich rozvode s obžalovaným, dovtedy s ním nemala nič, ani v

kontakte neboli. Na danej chate vtedy ona mala manžela a on mal priateľku. Vtedy u nich na záhrade
usporiadali hasičský tábor, kde bolo okrem nich s obžalovaným asi ďalších 9 hasičom - asi 5 mužov a
4 ženy + ich deti. Všetci tam spolu nocovali, nevie, prečo práve B. Y. začal obviňovať jej exmanžel. On
vtedy upodozrieval každého, ona so B. Y. nič nemala, ako uviedla, ona vtedy mala manžela a on tam mal
svoju priateľku. B. Y. obžalovaný začal upodozrievať asi preto, že on s priateľkou tam s nimi ostali dlhšie,

než ostatní. Dokopy so B. Y. sa dali za tých okolností, že jej v januári 2018 po operácii ruky B. Y. poslal
smajlíka, oni sú totiž dobrovoľní hasiči, kolegovia, chodili spolu na súťaže a pod. Mimo harmonického
obdobiasobžalovanýmonaobžalovanéhonikdyneprenasledovala,ona,pokiaľmôže,taksamuvyhýba.
Myslí, že práve obžalovaný skôr sledoval ju, čo jej tvrdili aj deti, keď hovorili, aby nešla von, že je tam
obžalovaný. Ona prítomnosť obžalovaného nevyhľadávala, v jeho práci, ani inde a hoci jej on aj dnes

na chodbe pred hlavným pojednávaním vyčítal, že prečo za ním chodí do práce, tak tvrdí, že ona ako
predsedníčka dobrovoľných hasičov musí na mestskom úrade riešiť rôzne veci u pani prednostky pani
O., u pána primátora a podobne. Nie si je celkom istá, čo bolo spúšťačom jeho zdravotných problémov a
jeho konania, ale myslí si, že to bolo o tom, že jeho životná filozofia bola táka, že ona sa má starať o deti
a on musí domov nosiť peniaze, avšak on chcel domov nosiť čím ďalej, tým viac peňazí, chodil z práce

na jednu fušku, potom znova do práce a na ďalšiu fušku, a takto si odpieral oddych a spánok a hoci ho
od toho odhovárala, že si môže ublížiť, a že peňazí majú dosť, tak si nedal povedať a myslí, že to mohlo
vyústiť až do predmetného správania obžalovaného. Jeho psychická nepohoda podľa nej súvisela aj s
rozvrátenou situáciu v jeho rodine, pretože on bol najstarší z detí, otca mal alkoholika, deti neposlúchali
a preto všetko, všetky probémy, riešili cez neho a keď prišli na návštevu k jeho rodine, tak deti potom,

čo tam videli, už tam nechceli chodiť. Spôsobom ubližujúcim jej a deťom sa obžalovaný začal správať
od spomínaného plesu v roku 2015, dovtedy ju síce len upodozrieval, bral jej telefón, kontroloval ju,
sprevádzal do práce a všetko hustil do syna, avšak jej dovtedy neublížil. Obžalovaný sa s A. P. v škole
len rozprával, obžalovaný len kričal a rozhadzoval rukami, A. P. sa mu to snažil vysvetliť, k fyzickému
incidentu medzi mi nedošlo. Jej správanie voči obžalovanému v kritickom období bolo také, že ona

obžalovaného ľúbila aj po rozvode, ona si vyčítala, že prečo sa to stalo práve jej, ona sa oňho starala,
chodilazanímdoPezinka,vždymalvšetkočisté,snažilasa,abysašielliečiť,abysamanželstvoporadilo
zachrániť, ale nepodarilo sa to. Ona od začiatku roka 2015 až do definitívneho odchodu obžalovaného
zo spoločnej domácnosti obžalovanému spánok nijako neodopierala, nezasahovala do jeho spánkovéhorežimu, práveže ona chcela, aby spal viac a oddýchol si a nepracoval toľko, snažila sa chodiť s deťmi
von, aby si on doma mohol oddýchnuť. Ona nikdy neiniciovala rozhovor alebo hádku s obžalovaným v
čase, keď on potreboval spať, alebo prejavil vôľu spať. Obžalovaný ju ohrozoval aj so zbraňou, raz to

bolo na záhrade, keď kopol dcéru do zadku a poškodená mu dohovárala, že to sa nerobí a obžalovaný
zobral nôž a hovoril „teraz uvidíte, čo sa stane s vašou mamou“, pričom tam boli obe dcéry a druhýkrát
ju ohrozoval so zbraňou doma, kde boli vtedy len oni dvaja, vtedy šlo tiež o nôž, pričom obžalovaný jej
držal nôž pod krkom a hovoril jej, resp. vyhrážal sa jej, že ju podreže ako psa. Okrem toho obžalovaný
nachystal nože tiež vtedy, čo už spomínala, keď ušla z domu a obžalovaný telefonoval jej mame, že

pokiaľ sa nevráti do 5 minút, zabije seba aj deti, pričom vtedy boli doma všetky 3 deti a pred všetkými
deťmi tieto nože aj nachystal. O udalosti, keď sa jej obžalovaný doma vyhrážal, že ju doreže ako psa,
nehovorila so žiadnym z ich detí. Nie je pravda, že by o tejto udalosti hovorila dcére X., hoci ona to
tak vypovedala v prípravnom konaní na výslovnú otázku obžalovaného, ona tvrdí, že tieto veci deťom a
zvlášť synovi rozprával obžalovaný. Pokiaľ ide o udalosť s nožom na záhrade, potom, ako obžalovaný
kopol dcéru a ona mu to vytkla s tým, že sa to nerobí, obžalovaný šiel do kuchynky, vzal taký kuchynský

nôž dlhý asi 12 cm, ktorý dostala ešte od neho, držal ho v ruke s čepeľou smerujúcou hore, šiel s týmto
nožom na ňu, dostal sa asi na jeden krok od nej, nepamätá sa presne, v ktorej ruke držal nôž, nakoľko
ona vtedy chytia H. na ruky a X. za ruku, toto bol najhoršie, že ho s nožom videli deti a začali utekať preč.
Sama X. začala kričať, aby šli pre sestru obžalovaného, ktorá tam bývala a aby im pomohla, ale ona
vtedy nebola doma, obžalovaný ich dobehol na rázcestí, chytil ju oboma rukami, nože už vtedy v ruke

nemal, začal ňou kmásať, kývať, ona položila deti, pri bránení obžalovanému strhla retiazku, obžalovaný
si zrazu kľakol a prosil o odpustenie. Ona zavolala otcovi, ktorý po nich prišiel. Pokiaľ ju aj obžalovaný
ohrozil nejakou zbraňou, tak sa nestalo, že by túto zbraň voči nej aj použil v zmysle, že by ju bodol, alebo
porezal nožom, pichol nožnicami, strelil pištoľou a pod., len jej akurát držal nôž pod krkom. Obžalovaný
ju zvykol biť, po tvári, aj na záhrade, toto videli aj deti, udrel ju rukou tak, že jej dal facku. Bitky začali v

období od roku 2015, dovtedy nebolo nič, potom jej dával facky, škrtil ju, mala modriny na rukách, medzi
nohami a podobne, fyzické útoky boli priemerne raz za týždeň, bolo to neúnosné. Modriny jej spôsoboval
pri tom, ako ju škrtil, silno ju tlačil, silno ju držal a stískal a k modrinám na stehnách by povedala asi toľko,
že tie vznikli tým, ako jej obžalovaný hovoril, že si berie to, čo mu patrí a takto sa obžalovaný vyjadril aj
pred jej bratom E.. Čo sa týka fyzických útokov na ňu, tak vždy niekto z detí niečo videl, každé z nich

niečo zachytilo. Ona ich chcela pred tým chrániť. Z detí toho najviac vnímal J., nakoľko on ju najviac
chránil a dcéry sa ho báli. J. videl situáciu, keď obžalovaný mal v ruke vankúš a dobehol do našej izby
na jej krik, keď kričala, keď jej obžalovaný začal vankúš prikladať na hlavu. Inokedy J. videl facku, ktorú
jej dal obžalovaný u nich doma v kuchyni, na presné okolnosti si nepamätá, ale predpokladá, že išlo o
hádku kvôli podvádzaniu, milencom, čo jej obžalovaný stále dookola vyčítal. Okrem situácie na záhrade

s nožom, dcéry neboli svedkami iných udalostí, týkajúcich sa fyzických útokov obžalovaného na mňa.
Okrem O. O. - bratranca obžalovaného, ktorý u nás býval 3 - 4 roky, čo mu dovolil obžalovaný, u nich
neprespávala žiadna dospelá osoba, okrem jedného prípadu išlo o pár kolegov - muž a žena z práce,
boli taká partia, boli to asi jedna alebo dve noci, šlo asi o jeden víkend, oni boli zase u nich, každopádne
platí, že nebolo obvyklé, že by u nich v byte prespávali dospelí ľudia. Pokiaľ syn v prípravnom konaní

uvádzal na otázku obhajcu, že u nich prespávali aj muži aj ženy, aj doma aj na chate, k tomuto uvádza,
že platí, čo už vypovedala - na chatu chodili hasiči a u nich doma istý čas býval bratranec obžalovaného,
tento spával vždy s deťmi, nemali ho inde kam dávať a už spomínaný pár kolegov jednej krát. Pokiaľ
syn v prípravnom konaní vypovedal na otázku obžalovaného, či ju obžalovaný ohrozoval nožom a syn
uviedol, že to síce nevidel, ale že sa mu raz v slzách sťažovala, uvádza, že synovi o tejto udalosti hovorila

a pokiaľ na skoršiu otázku dnes obhajcovi uviedla, že o tom deťom nehovorila, ona tým mala na mysli
jej dcéry, nakoľko J. už bol veľký, takmer dospelý. Ona obžalovaného v období rokov 2015 - 2016, resp.
v období páchania skutku nikdy z nevery neupodozrievala a pokiaľ išlo o tú jeho známosť z Pezinka,
resp. o bozkávanie na svadbe, obžalovaný jej vždy tvrdil, že jej je verný, že on je kresťan a ona mu v
tomto verila. K záveru o tom, že by ju obžalovaný mohol podvádzať dospela až potom, ako bol vykázaný

z bytu, obžalovaný začal robiť veci, ktoré dovtedy nerobil, začal sa inak správať, hovoril o kolegyni F. z
práce, ktorá je najlepšia podľa neho, keď mu do práce doniesla jedlo, bol tam s ňou, takže až dodatočne
sa nad tým začala takto zamýšľať. Stalo sa, že bola preverovaná či už v trestnom, alebo priestupkovom
konaní na základe oznámenia obžalovaného - trestné oznámenia obžalovaný na ňu podával na polícii
stále a raz bola sankcionovaná aj za priestupok 50,- eurovou pokutou týkajúci sa toho, že zmenila právny

stav záhrady aj za manžela, hoci o tom obžalovaný vedel, nakoľko boli ústne dohodnutí. Naposledy
bola na polícii kvôli rozbitiu skla na aute obžalovaného, obžalovaný udal ju, ale zistilo sa, že ona to
nebola. Ona má vedomosť o tom, že manžel trpel v období rokov 2015 - 2016 tzv. spánkovým apnoe,
nakoľko ona sama ho v tejto súvislosti viezla na vyšetrenie. Ona manžela veľakrát v noci budila kvôlitomu, že mu zapadol jazyk, začal sa dusiť, ona ho musela zobudiť, a buchnúť mu po chrbte, inak by sa
bol zadusil a takto na to prišli a šli na vyšetrenie. Oni s manželom chodili na dovolenky, každý rok, boli
týždeň v Chorvátsku s dcérami, ale nepamätá sa, kde presne, aj na Slovensku, mysleli si, že sa to dá

do poriadku, ale nepodarilo sa to. Oni boli na dovolenka aj v Taliansku, nepamätá sa, kedy presne, ale
myslí, že to mohlo byť v čase skutku, nakoľko už vtedy bol manžel taký a už tam ju upodozrieval z nevery.
Obec Omišalj pozná, oni tam chodili do Chorvátska každý rok a tak isto pozná aj rezort Mirabilandia v
Taliansku, aj tam boli. Nikdy sa nestalo, že by v jeden rok boli aj v Chorvátsku, aj v Taliansku, podľa
nej v roku 2015 boli v Taliansku a v roku 2016 v Chorvátsku podľa predloženej listiny. To, že A. P. je

bývalým spolužiakom obžalovaného, vie od obžalovaného, ktorý jej to hovoril. A. P. pozná zo školy, ako
rodiča dieťaťa, ona tam pracovala, avšak nikdy sa spolu nezoznamovali, netykajú si a podobne. Potom
sa s ním stretla už len na plese vo februári 2015. G. H. začala mať problémy v škole od prvej triedy -
2016 - 2017. Trvá na tom, že K. R. - kolegyňa z práce počula obžalovaného, ako sa jej vyhráža zabitím.
Počas ich manželstva chodila s obžalovaným k lekárovi - psychiatrovi, nakoľko si to prial obžalovaný
a tento psychiater mu určil diagnózy - spánkové apnoe, depresie, úzkostné stavy a psychiater hovoril

aj o žiarlivosti, ale nevie, či to je v papieroch a tiež lekár spomínal diagnózu obsedantno-kompulzívnu
poruchu a toto spomínali aj lekári v Pezinku. E. Y. bola jej babka, o ktorú sa starala, zomrela v júli 2017.
Ona sa o ňu starala 7 rokov, keď bola na tom zle, tak so súhlasom obžalovaného chvíľku bývala aj u
nich, a keď sa jej zdravotný stav zlepšil, šla späť do svojho domu v lokalite G., a keď bola na tom dobre,
chodila za ňou 1 - 2 krát do týždňa + sobotné nákupy pre ňu a podobne. Jej babka a obžalovaný mali

rovnakú povahu, keď bolo dobre, tak bolo dobre a keď zle, tak zle, keď sa náhodou spolu pohádali,
ona do toho nezasahovala a nechala ich, nakoľko obžalovaný bol jej manžel, ktorého ľúbila a na druhej
strane o svoju babku sa starala. Myslí, že aj obžalovaný ju mal rád, nakoľko tiež za ňou chodil, chodili
k nej viac, ako k jeho rodičom. Myslí, že aj babka mala dobrý vzťah k obžalovanému. Nevie o tom, že
by bola psychiatrický pacient. Ku koncu mala starecké choroby, zabúdala, v 2017 - 2018 s ňou bola

u lekára. Nevie o tom, že by v rokoch 2015 - 2016 bola v opatere nejakého psychiatra. Stalo sa, že
poškodenú obžalovaný chcel fyzicky napadnúť v prítomnosti jej brata E. a jeho ženy P., bolo to v deň,
keď ho policajti vykázali z bytu a keď sa jej brat postavil medzi ňu a obžalovaného, brata obžalovaný
hodil o gauč a P. zavolala políciu. Ona si to celkom presne nepamätá, ale viem, že obžalovaný niekedy
na jeseň 2016 šiel bývať na 2 týždne do jeho rodičovského domu, nakoľko mu to, myslí, odporučila

psychiatrička, potom sa vrátil späť k nim a býval s nimi ešte asi pol roka, kým ho z bytu nevykázala
polícia, ale je to už dávno, presne si to nepamätá. V čase, keď tie 2 týždne býval v jeho rodičovskom
dome, myslí, že vtedy žila jeho mama. V tom čase obžalovaný hovoril, že chodí k psychiatričke MUDr.
P.. Čo sa týka otázky obhajcu, ako vnímala správanie obžalovaného voči nej v inkriminovanom období,
uvádza, že obžalovaný je chorý, on ju veľmi ľúbil a myslí, že aj ľúbi, on by kvôli nej spravil aj nemožné,

so žiarlivosti by ju dokázal aj zabiť, a ak by boli spolu aj naďalej, tak by ublížil buď sebe, alebo jej. Aj O.
O. bol svedok atakov obžalovaného na ňu. O. O. u nich začal bývať pred inkriminovaným obdobím až
do času spadajúceho do tohto obdobia, ale on u nich prespával pomerne nepravidelne, nakoľko u nich
bol len vtedy, keď chodil do školy, študoval právo a stalo sa, že u nich nebol napr. aj 3 mesiace v kuse
a okrem toho, on prespával aj u sestry aj matky obžalovaného, on bol rodina obžalovaného.

Na otázky obžalovaného svedkyňa poškodená uviedla, že neprejavil niekedy v období od decembra
2015 nesúhlas tým, aby O. býval v nich spoločnom byte, obžalovaný s tým vždy súhlasil a ona by si to ani
nedovolila, aby niekto spal v ich byte bez súhlasu obžalovaného. Čo sa týka situácie, ktorá viedla k jeho
vykázaniu políciou z ich bytu 01. októbra 2016, resp. ktorá jeho vykázaniu z nášho bytu predchádzala,

to bol incident kedy priviezla auto k rodičom obžalovaného, do bytu ju vzala švagrová P. a brat E. bol
pri deťoch, následne obžalovaný prišiel do bytu hore, začal vykrikovať, že mu nedala techničák, že je
kurva a že kto ju doviezol, škaredo jej nadával, šiel ju biť, brat E. sa postavil medzi nich, aby ju nezbil,
brata E. hodil na sedačku a švagrová P. zavolala políciu, nakoľko v byte boli aj deti. Medzitým bratovi
hovoril, že čo sa do nich stará, že čo sa týka sexu, on si berie, čo mu patrí, následne prišli policajti a vzali

obžalovaného. Syn J. v rokoch 2015 - 2016 chodil do Holíča počas víkendov, tam bola synova frajerka,
chodil za ňou, mal s ňou 2,5 ročný vzťah. Ona aj obžalovaný vedeli, že tam chodí. Myslí, že obžalovaný
sa mýli v období, myslí, že obžalovaný v tom čase už s nimi nebýval. Pokiaľ ide o jeho konanie, pri
ktorom na záhrade kopol dcéru X., poškodená celý čas obžalovanému hovorila, aby to nerobil, že X.
môže ublížiť, až jej napokon zadok nakopol. Po incidente na záhrade s nožom zo záhrady s deťmi

odišla skôr, ako obžalovaný a jej otec ich vyzdvihol z hlavnej cesty, on na záhrade ani nebol. Kvôli tomu
šla podať trestné oznámenie, obžalovaný chcel podať trestné oznámenie tiež na ňu, lenže policajti boli
vtedy na výjazde a vraj mala čakať 1,5 - 2 hodiny, obžalovaný tam bol vtedy s ňou, ale on tam vtedy
tak veľmi kričal, až sa tam strašne hanbila a po chvíli odišla a to aj preto, lebo jeden policajt, čo tambol - jeden spolužiak zo základnej - im povedal, že nemajú robiť scény, majú sa ukľudniť a všetko sa
dá do poriadku. V súvislosti s tým incidentom chcel podať trestné oznámenie aj obžalovaný, on tam bol
na polícii s ňou. Pokiaľ uviedla, že ho veľakrát budila kvôli tomu, že mu zapadol jazyk, začal sa dusiť,

nedialo sa tak vtedy, keď počas spánku používal prístroj na dýchanie, vtedy ešte ani nevedeli, že má
nejaké apnoe. Chorobne žiarlivý začal byť vo februári 2015 - začalo to spomínaným školským plesom.
Jeho psychiatričke MUDr. P. nehovorila nepravdu na jej otázku, či podala návrh na rozvod manželstva
na súd, MUDr. P. už o tom vedela, ona ju prosila, nech im pomôže, lebo inak sa s obžalovaným bude
musieť rozviesť. Nikomu z učiteľov, alebo iných zamestnancov ZŠ Y. v H. nedala pokyn, resp. nežiadala,

aby mu robili problémy, pokiaľ ide o komunikáciu s ich deťmi, ich vyzdvihovanie zo školy, oznamovanie
školských výsledkov, ona škole predložila len rozhodnutie - rozsudok tunajšieho súdu o tom, že jej deti
boli zverené do starostlivosti, kde sa uvádzalo aj to, kedy s nimi môže byť obžalovaný s tým, že on si
ich v škole vyzdvihovať nemohol. Nikdy neútočila fyzicky na obžalovaného, v dôsledku čoho sa bránil,
nenapadla ho niekedy v zime začiatkom roku 2016 v chránenej dielni v A. v H., nehodila ho o stenu v
priebehu rokov 2015 - 2016, nepovedala mu v priebehu rokov 2015 - 2016, že ho zabije, alebo zbije,

neudrela ho v priebehu rokov 2015 - 2016, nikdy mu nenadávala, že je magor, že je bezzubý, nikdy ho
tým, čo si mu povedala, neponižovala, nezabraňovala aj s jej rodinou niekedy v roku 2016 v styku s ich
deťmi, nie je pravdou, že ho v roku 2011 budila zo spánku, iba keď mal zapadnutý jazyk, čo mohlo byť v
roku 2011, ale vtedy ešte nemal diagnostikované apnoe a ani nemal a nepoužíval prístroj na dýchanie.

V čítanej výpovedi maloletá svedkyňa poškodená H. S. vypovedala, že si pamätá, že niekedy boli na
záhrade, otec kopol X. a X. zase jeho a potom mamine dal facku. Že maminu bil. Vzťahy medzi matkou
a otcom sú strašne, ale strašne, zlé. Vždy keď má ísť pre mňa, sa začnú hádať, že ju simuluje mamina,
že keď chce byť aj s ňou, nielen s ním. Rodičia sa k nej, k správajú dobre, obidvaja. Mamina sa správa
dobre, ale otec na J. stredne dobre. Videla, že otec mamu bil. To bolo niekedy na záhrade a potom to

bolo ešte aj doma. A nikde inde sa nebili. Niečo málo si pamätá. Doma ich, ju, X., J. zamkol v izbe v
obývačke, a mamina chcela otvoriť, ale tatino jej nechcel odomknúť a mamina chcela a potom jej tatino
odomkol a potom sa začali biť. Bili sa, že otec jej dával facku a mama mala celé ruky modrinové. Medzi
rodičmi až tak často k hádkam nedochádzalo, len keď otec si myslel, že má mamina frajera, ale nejak
tak. Nepamätá, kedy začali medzi otcom a mamou hádky a kedy bitky. Keď sa hádajú, tak sa len hádajú.

Nikdy si nedali pri hádke facku, ale keď sa bili, tak otec dával mamine facky. Len otec mamine. Nevie, čo
robili otec a mama po hádke, ani po bitke. Otec niekedy naznačoval mame, že dostane bitku, a to tak,
že jej dával ruku otvorenú pred líce. Otec mamu nebil so žiadnym predmetom. Otec mame aj nadával,
zahrešil, do pi a tak. Nevie, prečo jej nadával. Mama mala kamarátky, ale nechodila k nim na návštevy.
Otec mame nezakazoval chodiť von, alebo na návštevy, ale furt chodil s ňou, furt ich musel sledovať,

keď išla s ňou do školy aj obchodu. Otec zakazoval mame dávať hore žalúzie, lebo on si myslel, že to je
znak, že má frajera. Nepáčilo sa jej, otec mame rozbil telefón, že jej ho hodil o stenu. Jej otec nič nerobil.
Nepáčilo sa jej, že kopol sestru, a že keď otec ju mal ísť odviesť domov na Vianoce s darčekmi, a jej
brat išiel s maminou a tato ho začal dávať o auto, to sa jej nepáčilo. Otec bil súrodencov. Nevie prečo,
ale bil súrodencov, dával po zadku a niekedy aj po rukách. Nevie, ako často ich bil. Otec neprikazoval

mame, aby niečo urobila. Im nič nezakazoval, ani neprikazoval. Im sa nevyhrážal, nevie, či mame. Otec
sa vyhrážal, že skočí pod vlak. Nepamätá si, kedy to bolo. Ale mamina vtedy dala o rozvod. Nevyhrážal
sa mame, že použije nôž. Otca má rada. Niekedy sa ho bojí, niekedy nie. Bojí sa ho, lebo keď je u
neho, tak hovorí, že odvŕta zámky a bojí sa, že ju ukradne. Mama mala modriny, na rukách. Otec mamu
nezamykal. Mamina plakala, plakala, keď ju otec zavrel v tej izbe v obývačke a nechcel ich pustiť za

ňou. Nemyslí, že otec niečo mame vyčítal. Nevie, či na ňu žiarlil. Nebudil ju otec v noci, len keď mala
narodeniny, tak ju zobudil kvôli jednému džúsu, čo dostala, lebo mala narodeniny, daroval jej ho. Mama
z bytu neutiekla. O mamu sa bojí, lebo otec môže byť všade a môže byť aj v obchode a môže jej tam dať
facky. Nevie, či chodila mama sama von. Otec za maminou chodil do práce, skoro furt. Nevie, či otec
kontroloval mame mobilný telefón. Vie o tom, že by tatino bral lieky, nepamätá sa, ako dlho ich bral.

Na otázky obžalovaného svedkyňa odpovedala tak, že na jeho otázku, či ho bila mama, škrábala,
kývala hlavou, že nechce odpovedať (poznámka vyšetrovateľa: nechce odpovedať, položila si hlavu
na stoličku). Na otázku obvineného, či ho bila mama, škubala, svedkyňa odpovedala, že skôr on ju
drápal, áno. Na otázku, či sa ho bojí, odpovedala, a prečo by mala, niekedy sa ho bojí, bojí, vždycky. Na
jeho otázku, čo ju niekedy bil, neodpovedala. Nepamätá si na okolnosti uvádzané v ďalších otázkach

obžalovaného, týkajúce sa uja O., pani Y. a volania policajtov. Na otázku obžalovaného, prečo chodí k
nemu, keď sa ho bojí, odpovedala, že lebo chce byť aj u neho. Na otázku obžalovaného, či chce u neho
spať, odpovedala, že nechce, ona už nechce. Na jeho otázku, či jej ublížil, odpovedala, že prečo by mala
chodiť k nemu, keď on pre ňu nechodí, on má frajerku. Na otázku obžalovaného, kto jej to povedal, čito bola maminka, odpovedala, že nie. Na jeho otázku, že v roku 2016 u neho spávala a prestala, prečo,
odpovedala, že to by si mal zistiť aj sám, keď je otec (svedkyňa pri tom už veľmi plakala) Na Ďalšie
otázky odpovedala, že sama keď chodila k nemu, sama si balila všelijaké jedlo - ovocie. Nerozprávala

sa s maminkou o dnešnom dni, ani nevedela, že sem ide. Keby B. spával v jednej miestnosti s nimi v
chatke, tak by si to pamätala. O. O. u nich spával v roku 2017, to chodila ešte chvíľku do škôlky. Na
otázku obžalovaného, či tatko vyhadzoval O. O. a mama z neho robila, že žiarli, odpovedala, že nie.
Maloletá svedkyňa plakala, mala záchvat plaču, nechcela viac hovoriť, obžalovaný zvyšoval hlas, kričal,
vzhľadom na situáciu a plač maloletej bol výsluch ukončený.

V čítanej výpovedi maloletá svedkyňa poškodená X. S. vypovedala, že napríklad večer, tak podvečer
tatino zbil maminu a maminka sa snažila utiecť a využili situáciu, keď otec išiel na balkón a ona pomohla
maminke utiecť a zamkla dvere za ňou, aby to nebolo nápadné. J. bol s ním na balkóne, s J. sa dohodli,
že pomôžu maminke utiecť. Potom oni prišli z balkónu a tatino začal po nej kričať, ona chytila amok,
J. ju začal utišovať. Potom tatino odišiel z detskej a nachystal v kuchyni tie najostrejšie nože, že keď

nepríde maminka do 5 minút, že zabije najprv ich deti a potom sám seba. Toto maminke hovoril do
telefónu. Maminka bola u babky. Ale že nemá prísť s nikým, iba ona sama. Lebo keď príde s políciou,
alebo s niekým, tak zabije aj ich. Potom maminka prišla domov, J. utíšil tatina, ona išla s maminkou
do izby, maminka sa ju snažila uspať, lebo ona nevedela zaspať. Tatino prišiel za nimi do izby, začal
maminke nadávať, že prečo to urobila, že prečo utiekla, či sa ho bojí. Potom tatino odišiel a zasa prišiel

a začal kričať a potom ho zabral brat do kuchyne a potom ony zaspali. Boli na chate, brat bol doma,
boli na chate, že si budú opekať, zotmievalo sa. Tatino ju surovo kopal do zadku, ako je tá kostrč, to si
nevedela sadnúť, maminka si ju zastala a tatino jej dal facku a maminka zavolala dedovi, jej tatinovi,
či pre nich príde, že ich zoberie. Potom utiekli. On bol u sestry. Išli k dedovi. On začal za nimi bežať.
Pri moste nevládali, zastali, on ich zobral naspäť na chatu, aj maminku a potom dedo pre nich prišiel

a boli u babky. Čo sa týka vzťahov medzi maminkou a otcom, maminka sa snaží s ním výjsť hlavne
ohľadom nich, ale tatino strašne robí zle, ešte viacej. K nej je maminka proste fajn. Všetko jej dovolí.
Tatino je proste zlý. Keď ju vidí, beží za ňou, začne jej nadávať. Preto ani von nechodí, do mesta chceli
ísť, ale nemôžu. Prečo jej začne nadávať, lebo že stále ide proti nemu a že robí všetko preto, aby išiel
do väzenia a tak. Správanie rodičov k súrodencom - tatino naposledy zbil brata na Vianoce a H. príde

od neho taká, že všetkých bije a nadáva. Videla, ako otec bil mamu. Bolo to na chate a doma. Na chate
asi dva týždne, čo prišla zo školy v prírode, keď bola v treťom, možno štvrtom, piatom ročníku. Nevie.
Vtedy prišla maminka od tej babky a na chate ju kopol. Teraz sa iba hádali, lebo H. robí zle a H. príde
od neho zlá. A naposledy to bolo na tej chate. Hádky a bitky medzi otcom a maminou začali asi tak 3 - 4
roky dozadu (výsluch z 05. apríla 2018 - pozn. súdu). Najprv hádky a potom prišli bitky. Keď sa rodičia

hádajú, otec stále kričí a nadáva a maminka sa ho snaží ignorovať. Lebo maminka, keď mu niečo povie,
tak on začne ešte viac kričať, tak maminka sa ho snaží ignorovať. Po bitke skončili vždy doma alebo u
babky, ale väčšinou to bolo u babky. A po hádke otec odišiel k rodičom. Otec mame asi nenaznačoval,
že dostane bitku. Otec bil mamu rukou. Otec mame aj nadával, že pi a tak. V poslednej dobe preto, že
maminku obviňoval, že má milenca. Maminka mala aj má kamarátky. Nechodila k nim na návštevy. Otec

zakazoval mame chodiť von, na návštevy. Keď maminka chcela ísť k babke, ale on jej zakázal, že buď
pôjde on s ňou, alebo zostane doma, ani k lekárovi ju nepustil samú. Nepáčilo sa jej, že otec maminku
bil. Nepáčilo sa jej, že aj jej - svedkyni nadával, sem tam aj bitka bola. Sestra vždy spala, keď sa to
všetko udialo, ona o ničom nevedela. Nepáčilo sa jej, že otec bratovi tiež dal sem tam bitku a nadával
mu. Ju a brata otec bil, pretože si zastávali maminku. Otec prikazoval mame, aby niečo robila. On keď

bol hladný, tak mu všetci museli robiť. Proste chcela ísť von, on jej prikázal prať bundu, že keď mu ju
operie, tak môže ísť von. Aj im otec zakazoval. Keď chcela ísť von, tak povedal, že nejde. Aj bratovi
povedal, že nejde, chcel ísť k bratrancovi a povedal že nejde. Otec jej prikazoval, aby mu oprala. Otec
sa mame vyhrážal. Maminka má prababku a tá má kamarátku, ktorá chodila na elektrickom vozíčku a
on jej hovoril, že ona tak dopadne, že on jej ublíži. Vyhrážal sa asi bratovi. Otec sa mame vyhrážal, že

ju zabije. Keď boli u babky, u prababky a bola tam jej kamarátka na elektrickom vozíčku, že ona tak
dopadne. Nevie, či sa vyhrážal otec mame, že použije nôž. Ona nemá rada otca. Lebo bol zlý. Bojí sa
otca. Lebo maminke sa vyhrážal, sem tam aj facka bola. Mama mala modriny. Na ramene, na nohách,
jednu dobu mala modrinové aj ruky. Modriny mala z toho, že ju otec bil. Otec maminu zamykal. Lebo on
chcel byť s ňou - svedkyňou a so sestrou a maminku zamkol v obývačke, lebo ona so sestrou boli pri

maminke a maminku zamkol v obývačke a ich tam stískal a pusinkoval a im to bolo nepríjemné. Prišiel
brat a odomkol maminku a oni boli u maminky. Mamina plakala. Plakala vtedy, keď ich zamkol a vtedy,
keď ich bil. Nevie, či otec vyčítal niečo mamine. Žiarlili na ňu. Vie to, lebo ona bola odviesť sestru do
školy a on stále on chodil s ňou a raz upomínala 20 ročného chalana, lebo ten chalan býval u babkyvo vchode a on si myslel že maminka chodí za ním a on ho raz naháňal a brat musel ísť za ním. Otec
nás v noci budil. Lebo sa chcel stále rozprávať. Aj keď mu hovorili, nech ich nechá a vtedy ani do školy
nechodili, lebo v ten škole nevládali. Mama niekedy z bytu utiekla. Lebo ju otec zbil. Bojí sa o mamu.

Lebo sa jej vyhráža. Mama nechodila nikam sama. Nechodili nikam sami s maminou. Otec chodil za
maminou do práce. Otec kontroloval mame mobilný telefón. Vie to, lebo maminka pracuje u nich v škole,
svedkyňa jej pomáhala a on prišiel za nimi a kričal a učiteľky ho museli vyprevadiť von, aby nekričal. Oni
boli v obývačke a maminka mala položený telefón a zobral ho a išiel na balkón a tam jej ho kontroloval.
Maminka mu povedala, aby ho nechal, ale on jej ho aj tak zobral. Otec bral lieky od pani doktorky od

psychiatričky. Bral ich len tak ako chcel. Keď ich bral, tak bol dobrý a keď ich nebral, tak bol zlý. Zlý,
ako teraz povedala paní vyšetrovateľke.
Na otázky obžalovaného svedkyňa odpovedala tak, že videla, ako J. bol s obžalovaným na balkóne.
Amok je, že sa celá triasla, brat ju utišoval, maminka prišla. Otec povedal, že zabije mamu, stála od
neho 2 cm. Zakázané som mala ísť von od otca. (svedkyňa plakala). 2,- eurá si od neho požičala aj tie
mu musela vrátiť, tak ju mal ma rád. Videla konkrétne, že zobral nôž. Ohrozoval sám seba, lebo zobral

nôž a hovoril, že teraz pozrite čo so mnou mama urobila a ohrozoval sám seba, lebo si chcel podrezať
žily. Nadával, že mamu zabije nožom, čo ona videla. Nevidela, že mamu ohrozoval nožom, pod krk, ale
maminka hovorila, že také niečo chcel spraviť. Nevie, či ohrozoval niekedy nožom H., ju, J., susedu,
suseda, že ho išiel pichnúť, dával ho nevie kam. Vrhacíe nože J. otec nezakazoval, ale kúpil mu ich.
Nevie, čo robil s tými nožmi, ona ho nesleduje, na rozdiel od otca. Raz, možno dvakrát spal u nich v

jednejmiestnostiB.,aletotamboliviacerí.Veľaichtambolonachate,onasanepozeralanaB..Veľaľudí
spávalo vonku, v chate. Nezamykajú doma záchod, iba keď sa išiel niekto sprchovať, tak sa zamkol, ale
kľúče sú schované. (svedkyňa plakala, uvádza, že chce ukončiť výsluch). Otec nože zobral zo stojana
a položil na kuchynskú linku. A vtedy boli aj nože poschovávané po šuplíkoch, aby ich nenašiel. Otec jej
ubližuje stále. Zbiť, ju raz kopol a raz ho nestihli ubrzdiť a dostala. (svedkyňa plače). Na záhrade nehrali

futbal. Bola tam prasknutá lopta. Dôkazom je, že zavolali deda, aby pre nich prišiel, prišiel, stál tam, ale
otec ich zasa odvliekol na tú chatu. Na jeho otázku, prečo ho maminka sleduje, zisťovala si v robote
ako pracuje, aké má smeny, jazdí okolo inkubátora, odpovedala, že kadiaľ má jazdiť, keď A. je v strede
mesta, ona si zisťuje preto, lebo keď tam minule boli, tak on chodil za nimi, on stále chodí za nimi.
Výsluch bol ukončený, svedkyňa plakala, chcela ukončiť výsluch, psychologička radila ukončiť výsluch,

ktorý bol vzhľadom na rozpoloženie dieťaťa ukončený.

V čítanej výpovedi maloletý svedok poškodený J. S. vypovedal, že na začiatku, keď bolo všetko v
poriadku, nemôže si sťažovať, chodili na dovolenky. Mama, otec si spolu vychádzali. Otec chodil stále
do práce, zarábal peniaze, chodil aj na brigády, aby mali peniaze. Mala bola s nimi doma na materskej.

Chodila aj chvíľkami do práce, alebo piekla koláče, takú brigádu mala. Doma sa im poväčšinou venovala
mama, lebo otec bol stále v práci. Otec ešte mamu sám presviedčal, aby išla na predĺženú materskú.
Proste si žili, boli šťastní, nikto sa nehádal, bolo všetko v poriadku. Potom sa stalo otcovi nejaký úraz, že
išiel do Pezinku. Mal syndróm vyhorenia, také niečo. A od tej doby ako bol v Pezinku, sa to zhoršovalo s
ním k mame, k nám. To bolo 6 - 7 rokov dozadu (výsluch z 05. apríla 2018 - pozn. súdu), to bolo naozaj

dávno. Keď prišiel prvý krát z Pezinku, tak bol taký podráždený, nemal náladu na nič. Potom za nejaké
dva roky išiel s tým istým do Pezinku, potom mu už všetko vadilo, každý. Nemohla k nim chodiť návšteva,
babka, nemohli oni nikam chodiť. Potom po 2 - 3 rokoch bol tretí krát v Pezinku a vlastne tam bol iba tri
dni, sa mu zdá. To už sa hádali rodičia, otec večer za ním chodil a sa mu sťažoval, aká je mama poľahšia
a vulgárne na ňu nadával. Po sestrách kričal. Potom vlastne otec začal do neho chviľkami drgať, slovne

si zabŕdať, urážať ho. To je tak všeobecne povedané. Ale posledné 2 - 3 roky dozadu od dnes. Na
Vianoce prišiel odovzdať H., vôbec ho nezaujímalo, že H. sedí v aute, brat jeho v aute a on išiel rovno
k svedkovi. Mama stála. Išiel pomaly k nemu, prešiel okolo mamy, odpľul si a prišiel k nemu a začal ho
stláčať, on povedal, že ma objíma, ale začal ho stláčať. Keď mu povedal, že ho to bolí, nereagoval, bolo
mu to jedno, do ucha mu hovoril, uvedom si, čo robíš, čo to robíš. To už sa riešilo niečo s mamou, už

sa niečo riešilo, to už vypovedali na polícii. Potom vlastne ako prišiel k nim jeho brat a sestra, sa začal
brániť, chcel vykĺznuť, ale nedalo sa, on ho silno držal, nedalo sa. Potom mu vykĺzol, on si to všimol, hodil
svedka o auto, aby sa nedostal z jeho náručia. Následne na to ho hodil aj svedok o auto, bol už vytočený,
hodil ho o to auto a dostal sa z jeho náručia. Sestru si zobral na ruky, ona plakala, kričala. Jeho brat celú
dobu iba pozeral, nič nespravil. Susedy im museli prísť na pomoc. Bol v tej chvíli dosť agresívny. Keď

im prišli susedy na pomoc, tak sa ukľudnil. Ukľudňovali ho. Niekto zavolal políciu. Prišla polícia, sa to
spísalo, išli na výsluch. Bolo to na Štedrý deň, na Vianoce. To bol taký jeden z jeho zážitkov hlavných,
doteraz na to spomínam. Potom mali zážitky, keď sa mama snažila utiecť z domu, lebo boli noci, keď
boli vedľa seba, ona plakala, on jej robil zle, svedok počúval za dverami a on jej tam rozprával niečo oprincípe dusenia. Otvoril a videl, ako jej držal vankúš na hlave. Mama pre toto chcela spávať pri nich.
Lebo pri nich si to nedovolil jej niečo spraviť. Pri nich jej iba vulgárne nadával, ju osočoval. Keď mama
pri nich spala, išiel za svedkom hore na hornú posteľ, na poschodovú, mu tam pred všetkými rozprával,

aká je mama poľahšia, sa tam na ňu vulgárne vyjadroval. Hovoril mu, ako sú oni zle, ako ona ho oberie
o majetok, ako on chce rozvod. Jeho nezaujímalo, že vstáva do školy, že sa chce vyspať, jemu išlo o to,
aby mu dával takéto reči do hlavy. To bolo pomaly každý deň. Každý deň mu takéto niečo hovoril, či už
cez deň, alebo v noci. Potom bolí dni, kedy fajčil na balkóne, tak ho tam zavrel a mama zatiaľ utiekla k
babke. Následne na to, ako utiekla, jej telefonoval a do telefónu jej pred nimi povedal, že pokiaľ neprídeš

do 5 minút, tak zabijem seba aj deti a nachystal na stôl kuchynské nože. Keď dovolal, tak im povedal,
že toto povedal, len aby prišla . A vulgárne na ňu nadával, a keď išla mama domov, sa vracala do tých 5
minút, tak jej išiel naproti. On mu povedal, aby zostal vnútri. Ale išiel na balkón sa pozrieť, že čo sa stane.
Ako vyšiel na balkón, tak videl, že ju začal kmásať, drgať do nej, hučať na ňu, ona plakala. Povedala
mu, že J. ukľudni sa, nemusia to všetci vidieť, počuť. Keď prišli do vchodu, tak si otvoril dvere a čakal na
nich. Ako mali starý výťah, tak bolo počuť, čo sa tam deje. Počul, ako keby otec dal mame facku, mama

povedala, au, čo robíš. Keď prišla hore, tak mala otlačenú ruku na tvári, plakala. Jemu bolo jedno, že
plače, doviedol ju do vnútra, zatvoril dvere, a začal po nej znovu kričať. Toto sa stávalo viacej krát, že
takéto noci bolí. Stalo sa toho moc, nepamätá si všetko. Ale bolí situácie, že mu nebolo všetko jedno.
Každý deň bol na počítači a hľadal tam nejaké stránky, nejaké pornostránky, kde by mohol povedať, že to
je mama na tých fotkách. Hovoril, že má dôkazy, že mama je na tých sex zoznamkách. Potom bol jeden

deň, že mama a sestry odišli k babke bývať. V ten deň nastúpil on a otec do auta, on chcel, aby tam
bol nejaký svedok a išli do banky mamu zrušiť z účtu z bankového konta, zo stavebného, zo všetkého,
čo šetrili, lebo si chceli postaviť rodinný dom, ale on ju zo všetkého zrušil. Máme doma, teda malí, malý
trezor, kde bolo zlato, prstene, náramky, náhrdelníky zlaté, strieborné, šperky, drahé veci, bolo toho viac,
tento trezor boli zakopať na záhrade, zakopať alebo schovať v ten deň, ako boli zrušiť mamu z účtov. V

tej záhrade mu povedal, aby zostal v aute, že nechce aby svedok videl, kde to dá. Potom to schoval na
tej záhrade, tuší niekde za chatkou, medzi jahody. Nastúpil do auta a išli domoov. Svedok zostal doma a
on išiel za mamou k babke. To je asi viacmenej všetko takéto zážitky. Osočoval ju, nadával na ňu, to bola
bežná rutina. Každú chvíľu videli mamu s modrinami, v slzách. Chvíľkami dostal amok, že začal trieskať
do steny, proste začal trieskať do steny, ho s mamou hodili na zem a ukľudňovali, nech to nerobí, takéto

amoky mal. On má vlastne prístroj na spanie a jeden večer išiel na WC a odpadol, proste spadol na zem
a na zemi bola krv pri jeho ústach. Zavolali sanitku, snažili sa mu vytiahnuť jazyk, aby mu nezapadol,
stabilizovali ho, aby sa mu niečo nestalo ešte horšie. Posadili ho. Prišla sanitka, prebral sa, namiesto
toho, aby poďakoval mame alebo mne, že zavolali sanitku, tak im začal nadávať, že zavolali sanitku, či
sú normálni. Záchranári kukali, či je v poriadku, ako sa s nimi baví, že je v poriadku a takto sa s nimi

baví. To je asi tak všetko. Je naozaj plno vecí, ale to sú viacmenej drobnosti. Otec mamu nenávidí a
mama ho rešpektuje, že je ich otec. Tiež ho nemá rada za to, čo robí, ale rešpektuje ho, že je ich otec.
Otec jej chce ublížiť, ona plakala. Otec mame hovoril, že ju chce psychicky zničiť. Mama sa správa k
nim milo, učí sa s nimi, venuje sa im, učí sa s nimi, pomáha im riešiť problémy, keď majú. Otec sa k nim
chová takým spôsobom, že pomaly ani nevie, že existujeme, ako na tie Vianoce. K sestre X. sa chová

ešte horšie, ako k nemu. K H., k tej sa chová povrchne, je mu jedno, čo s ňou bude, nechodí si pre ňu.
Mama otca nikdy nenapadla, ani vulgárne, slovne, fyzicky, psychicky. To otec napádal mamu, ich deti,
či už vulgárne, fyzicky, psychicky. Svedkovi dokonca povedal, že nie je jeho syn. O H. pochyboval že je
to jeho decko. To je asi všetko. Medzi rodičmi dochádza k hádkam, bitke, tak často, ako sa otec dostane
k mame. A mama nezaútočí, nepovie na neho ani slovo, je pri ňom ticho, vždy začne on na ňu útočiť.

Vždy, keď sa k nej dostane, niekedy 3 x do týždňa, niekedy raz do mesiaca. To sú hádky. To záleží,
či sa náhodne stretnú v obchode, či si príde pre H., alebo na súde. Bitky viacmenej videli sestry, on
nevidel na vlastné oči , že otec buchol matku, vždy videl iba modriny, otlačky alebo počul plač, ako vtedy,
keď odišla z domu. Alebo sestry sa mu chodili sťažovať, že otec mamu bije, keď nie je svedok doma.
Hádky medzi otcom a mamou začali cca 4 - 5 rokov dozadu. Bitky rok predtým, čo bol vykázaný z domu.

Odvtedy čo bol vykázaný, háda sa vždy, keď sa stretne s mamou, či už keď sa stretnú, alebo na súde,
keď ide vypovedať, alebo si príde pre H.. Bitky netuší, myslí, že odkedy je vykázaný, sa nestalo. Keď sa
rodičia hádajú, otec rozhadzuje rukami, slovne na ňu útočí, vulgárne. Mama je viacmenej ticho. Len keď
je už vytočená, tak sa začne slovne brániť. Otec, keď je vytočený, tak začne aj drgať do tela. Alebo sa
postaví pred ich auto, nechce ho nechať odísť. Rodičia po hádke, bitke hádali sa zas. Dennodenne stále

do kola. Tam niečo ako spánkový režim, že vkuse spať 4 hodiny, nebolo možné. Stále im niečo hovoril
za mamu, že je poľahšia, že mu ubližuje. Otec naznačoval mame, že dostane bitku, aj že ju zabije,
alebo že ich zabije, alebo seba. Začal sa s ňou hádať a keď mu došli argumenty, začal do nej drgať, bol
agresívny, začal ju objímať, tak, že ju to bolelo. Vtedy oni deti vedeli, že je zle, preto sa snažili mamudostať do izby, aby bola pri nich, tak si nedovolil na ňu. Nevie, či bil otec mamu s nejakým predmetom.
Otec mame nadával vulgárne, všeobecne každý jeden vulgarizmus. Nevie, prečo jej nadával. Vie, že on
ju niekoľkokrát podviedol. Vie to, to je ťažko zložité. Mama má bratranca a on má priateľku. A začal byť

za ňou doterný, začal si s ňou písať, až začal za ňou chodiť a vymazávať správy. Potom na jeho sestre
svadby sa tam bozkával s jednou pani. Keď bol prvý krát v Pezinku, tak si tam našiel dobrú partiu a keď
prišiel odtiaľ z Pezinku, tak sa zaujímal iba o jednu slečnu a ona bývala niekde na strednom a východnom
Slovensku a jemu nebolo problém ísť za ňou, že má narodeniny, vymazával si správy, mama ho pristihla
u nich doma s nejakou ženou. Raz ho strážila jeho brata priateľka, oni deti spali, mama bola v práci. Oni

sa zobudili, mama prišla z práce, videli otca s tou priateľkou, ako ona na otcovi sedí a je v erotickom
prádle. Potom išli spať. Boli malí, to bol iba on a X.. Mama o tom vedela, že jej bol niekoľkokrát neverný.
Mama nemala kamarátky, vždy sa venovala iba im a domácnosti. Nevie, či otec zakazoval mame chodiť
von alebo na návštevy Otec zakazoval mame rozprávať sa s niekým, vyjsť von, chodiť bez neho, písať
si s niekým. Nepáčilo da mu, že sa spolu hádali, že ju asi bil, že mala z neho modriny, celkovo ako sa
k nej posledných 5 rokov choval. Tiež, že otec mu nedal ani priestor na spánok, že vkuse s ním niečo

riešil za mamu, nemohol sa ani učiť v takom priestore, stále od neho niečo chcel, nevenoval sa mu.
Ďalej, že otec kričal na sestry, nevenoval sa im, neučil sa s nimi, celkovo sa choval, akoby oni deti boli
na prieťah. Niekoľkokrát otec udrel, sestru raz kopol, alebo buchol, mala sa mu zdá zlomenú ruku ako
padla. Prečo? Lebo chcel, nikdy nepovedal dôvod. Nevie, či prikazoval otec niečo mame, aby urobila.
Otec im zakazoval chodiť von, zakazoval im venovať sa kamarátom. Jemu zakazoval kúpiť si nejakú

hru na Plastation v tej dobe. Veľa vecí im zakazoval. Nič si nemohli kúpiť, ani nejakú hračku. Otec sa
mame vyhrážal, že ich zabije, že ju zbije. Vyhrážal sa, keď bol vytočený, keď sa nedokázal uhádať s
mamou. Nebol v amoku, amok bol ešte nad vytočením. Keď bol vytočený, tak sa iba hádal, keď bol v
amoku, tak už išiel sa ako keby bit'. Vyhrážal sa mame, že použije nôž, vyhrážal sa, že pripraví na ňu
nôž, že jeho nezaujímajú policajti, že aj na nich pripraví nôž. Že podreže mamu, seba, deti, jej rodinu.

Nemá rád otca. Nebojí sa otca. Je to dosť možné, že otec zamykal mamu v byte alebo v izbe. Zamykal
sa s ňou do izby. Mama plakala, stále, keď jej ubližoval, hádal sa s ňou, keď ubližoval im. Otec vyčítal
mame ich, jej materskú, že je jeho žena. Žiarlil na ňu dosť. Bojí sa o mamu. Otec alebo jeho bratia sú
známi tým, že keď vybuchnú, nevedia, čo robia. Bojí sa, že jej ublíži, že ju zabije, tým, ako stále hovoril.
Že svoje vyhrážky by naplnil, usudzuje z toho, že prichystal nože na stôl. Niekoľkokrát ho našli, ako

sa pokúšal o sebevraždu, utiekol z domu, tým, ako chvíľkami mamu videli v tých modrinách, že ako
počul, že jej dal facku, preto si to myslí. Otec chodil za maminou do práce, všade. Mala, má babku, o
ktorú sa stará a s ňou s tou babkou aj s mamou chodil všade, či už na WC, k lekárovi, do obchodu,
všade. Na ženské záchody s nimi chodil. Otec kontroloval mame mobilný telefón, aj ju podozrieval, že
používa iné zariadenia, ako mobilný telefón, napríklad PDefko. Kvôli tomuto ju často kontroloval. Výpisy

telefónu kontroloval, či ich, alebo jej z telefónu. Po poslednom raze, ako otec prišiel z Pezinka, že sa
jeho správanie začalo postupne zhoršovať, tým, ako mamu podvádzal, a nebolo to len raz, začal sa v
tom klamstve zamotávať a to, že chodil do toho Pezinka, robil iba preto aby sa na to neprišlo. Chcel celú
vinu hodiť na mamu, že ona ho podvádza, a nie on ju. Spávali u nich doma aj muži aj ženy. Aj doma aj
na chate. Učí sa o dosť lepšie. Učiteľky ho chvália. Veci, ktoré zakazoval otec, mama povolí, prečo by

mu nemala dovoliť ísť von s kamarátmi, alebo kúpiť si hru, keď si na ňu zarobí. Vie, že otec bral nejaké
lieky, psychiatrické. Stále im o tom hovoril, ako je chorý a že berie silné psychické lieky. A že keď sa im a
mame niečo stane, tak on do väzenia nepôjde, iba do Pezinku zasa, lebo má na to papier, že je liečený
a berie na to lieky. Otca nenávidíš, ako veľmi, povie 11, ale vie, že mu bude nadávať, preto povie 10.
Na otázky obžalovaného svedok odpovedal tak, že na to sú lekári, aby posúdili, ako veľmi je otec chorý.

Podľa toho, čo mi hovorili otec s mamou a čo mu dali čítať, tak syndróm vyhorenia. Poprosí o dôkaz, že
je otec zdravý. Bojí sa ho, nepriblíži sa k nemu a poprosí ho, aby to rešpektoval. Otec ich bil, chvíľkami.
Nevidel, že by na mamu bral nôž, že by ju išiel pichnúť, dával jej ho pod krk, ale myslí, že to urobil, že
dával nôž mame pod krk, lebo mama sa mu sťažovala v slzách, keď prišiel zo školy. Nechce odpovedať
na otázku, kam chodí do školy, aby mu otec nerobil problémy v škole. Bude rád, keď sa to ani nedozvie.

Otec volal svedkovi, že mu mama robí zle, ale vzápätí aj mama sestre, že otec im robí zle. A s tým
odchodom z domu, vždy iba povedal, že odchádza z domu a aj tak tam zostal. Neodchádzal z domu, ale
bol vykázaný z domu. Keď ešte býval s nimi, tak sa o tom prístroji na spanie zaujímal, a sám svedkovi
vysvetľoval, že ten prístroj iba keď prestane dýchať, tak mu dá kyslík, že to je iba taký pomocný prístroj
na dýchanie. A nepovedal svedkovi, že mu to zaznamenáva, koľko dýchaš, ako spí.

Svedkyňa PhDr. E. R., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že ako Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny Malacky je ustanovený tunajším súdom, ona ako opatrovník je poverená
zastupovať deti S.. Oni sa o rodine S. dozvedeli 12. mája 2016, keď im prišlo z Okresného súdu Malackyuznesenie, že matka si podala návrh na rozvod - 12. apríla 2016 a dňa 19. apríla 2016 ho zabrala späť.
Potom 20. septembra 2016 prišla matka na úrad, ktorá im oznámila, že otec maloleté deti v noci budí,
keď príde z práce, alebo z vonku. Že je invalidným dôchodcom a má psychické problémy a navštevuje

lekárku MUDr. P., ktorá matke oznámila, že otec tam dlho nebol a mam by užívať lieky. Otec matku a
deti vydiera psychicky s tým, že je chorý, že urobí hanbu v škole, obťažuje matku pred deťmi. Otec sľúbil
aj dovolenku deťom, nakoniec tam nešli, deti plakali. Keď matka pošle svoje deti svojej matke, otcovi sa
to nepáči. Matka uviedla, že otec jej nadáva za všetko. Matka uviedla, že otec bol tri krát v Pezinku. V
novembri 2015 tam bol tri dni a prišiel domov. Otec matku bije, čo videli aj deti. Matka uviedla, že otec

sa chce ísť hodiť pod vlak, potom že zobral na seba nôž a raz aj na ňu. Potom 07. októbra 2016 prišiel
aj otec na úrad. Ten im oznámil, že prežíva manželskú krízu a majú pred rozvodom. Otec im oznámil,
že matka chodí po sociálkach, po polícii, udáva nepravdivé údaje, že je chorý, žiarlivý a podobne. Otec
uviedol ďalej, že prispieva asi rok a pol na účet 700,- eur, alebo 300,- eur, matke na deti a na nájomné,
podľa toho, koľko zarobí. Otec ďalej uviedol, že manželka tvrdí deťom, že finančne neprispieva, že platí
ona. Otec uvádzal, že keď je doma, nevedel, kde má deti, lebo manželka povedala, že sa nemá starať.

Keď sa pýtal na školu, nevie ani, koho majú za triednu učiteľku a že manželka ide na deti psychicky,
lebo chceli ísť na výlet s H. a X., matka prišla za nimi a začala plakať, nakoniec prehovorili aj matku, tak
išla s nimi. Ďalej otec uvádzal, že chcel dať manželstvo do kopy, ale manželka nechcela, ďalej uviedol,
že matka občas spáva s deťmi a keď chcel otec s matkou rozprávať, nechcela s ním bez detí o tom
rozprávať. Otec tam uvádzal, že matka využíva deti na sledovanie, keď telefonujú, tak sa pýta, kde

otec sa nachádza. Otec mal výhrady voči synovi, že matka ho púšťa do Holíča za priateľkou a potom
uvádzal, že riešili spor s počítačom. Taktiež otec uvádzal, že manželka ovplyvňovala jeho psychiatričku
MUDr. P. a požiadal o psychológa na ÚPSVaR Malacky. Oni sa potom dohodli, nakoľko boli problémy
so stretávaním sa s deťmi, na 21. novembra 2016 zorganizovali stretnutie pani psychologičky, kde sme
riešili stretávanie sa otca s deťmi. Dohodli stretnutia, kedy si otec môže preberať deti. Matka mu ich

vozila. Dňa 29. novembra 2016 matka prišla na úrad s tým, aby im oznámila ako prebehlo odovzdanie
detí dňa 25. novembra 2016. Matka priviezla deti otcovi v určenú hodinu, otec nebol doma, prišiel za
5 minút, bol nervózny. Zobral si na ruky mal. H., ktorá k nemu doutekala. Otec celú dobu na matku
vulgárne nadával. A jeho brat, čiže otcov brat, na neho kričal, nie že ju zbiješ. Otec s maloletou odišiel do
domu a za sebou zamkol. Matka udáva, že sa s maloletou nemohla rozlúčiť a ani si nepamätá, či volal

otec aj ostatné deti, lebo otec vtedy veľmi kričal. Túto udalosť išla matka nahlásiť na políciu. Cez víkend
sa matka dovolala na mobil, ale otec jej mobil vypínal. Otec malú v nedeľu o 13.00 hod. priviezol, pri
predávaní robil krik, vulgárne na matku útočil, čoho boli svedkom aj deti. Maloletá sa matke sťažovala,
že ju bolí hlava a chrbát, lebo spadla. Malá rozprávala matke, že boli v kine, s otcom sa hrala a stále ju do
niečoho nútil. Musela jesť nasilu špagety, ujo O. jej všetko bral, musela nasilu objímať babku, lebo jej to

otec kázal. Matke uviedla, že keď spala, tak plakala a nemohla jej zavolať, lebo otec jej zakázal a vypínal
jej telefón. A keď volala, musela mať reproduktor. Potom matka ešte opísala incident, ktorý sa stal v
škole dňa 28. novembra 2016. Maloletá sedela na obede, otec v škole začal robiť krik, nepočúval vedúcu
školského klubu, ktorá sa mu snažila vysvetliť, aby sa v jedálni nezdržoval kvôli hygienickým dôvodom.
Následne vedúca zavolala riaditeľa školy, otec sa tam hádal aj s riaditeľom aj s vedúcou. Maloletá

obec nezjedla, plakala a matka s maloletotu odišla do triedy. Matka tam pracuje ako upratovačka v
tej škole. Matka s vedúcou sa snažili maloletú utíšiť, aby neplakala. Matka ešte uviedla, že malá sa
v noci pomočila, že toto sa jej nestáva. Potom mali ďalšie stretnutie, ktoré ziniciovala matka ohľadom
stretnutia počas vianočných sviatkov. Otec matke dal návrh, nemal problém sa dohodnúť. Potom prišiel
otec dňa 09. decembra 2016, kedy zase otec popisoval prevzatie maloletých detí zo dňa 25. novembra

2016. Otec uviedol, že prišiel neskôr, matka deti provokovala neslušnými slovami a mávala papierom
zo súdu, maloletá H. vystúpila z auta a podišla k otcovi. Skočila mu do rúk a otec sa pýtal, či chcú ísť
aj ostatné deti s ním, ktoré povedali, že nechcú ísť s ním. Otec sa vrátil ešte do auta, aby si vybral
nejaké veci z auta, načo matka začala kričať, že to nie je jeho a má ho zatvoriť. Otec sa maloletej H.
pýtal, či chce u neho spať, ona povedala, že áno, otec zašiel za bránu a zamkol. Potom otec s malou

podišiel k oknu, aby sa rozlúčila. Matka začala rozprávať, že nemusí u otca zostať, lebo ona má už zo
súdu papier. Otec uviedol, že matka sa mu začala vyhrážať, že má zverené deti do svojej starostlivosti
a ona môže rozhodovať. Potom matka niekoľkokrát cez deň vyvolávala, načo maloletá matke vypla
telefón, lebo ju to maminka naučila. Potom otec popisoval ako trávili spoločný čas. Otec prišiel predať
matke maloletú, matka išla na balkón, otca provokovala, načo otec po nej chcel ešte nejaké osobné

veci, keď sa s matkou nedalo rozprávať, tak odišiel. Potom otec popísal ešte udalosť, ktorá sa stala v
škole, to je tá, ktorú matka rozprávala zo svojho pohľadu. Otec uvádza, že prišiel do školy na obed, keď
maloletá jedla, skočila mu na ruky a rozprávala. Prišla vedúca ŠKD, zvýšeným hladom otcovi uviedla, že
nemôže maloletú držať na rukách, lebo sa tam obeduje. Otec vedúcej ŠKD povedal, nech mu dá pokoja maloletú položil na bok. Medzitým vychovávateľka utekala pre riaditeľa. Prišiel riaditeľ a vedúca ŠKD
rozprávala, že si otec prišiel pre maloletú, lebo ona má papier, že otec sa s maloletou nemôže stretávať
a nemôže mu ju ani vydať, lebo má papier od matky, že sú deti zverené jej. Otec uviedol, že ten papier

nemá, ale mal v peňaženke doručenku na poštu. Matka, keďže tam pracuje ako upratovačka na škole,
povedala, že maloletá nemôže ísť k otcovi. Uznesenie zo súdu otcovi ukázal riaditeľ. Otec potom odišiel
zo školy, načo maloletá utekala za otcom. Otec ešte uviedol, že maloletá nebola fyzicky ani psychicky
týraná. Potom má záznamy o tom, že otec nedodržoval čas a termíny o prevzatí detí. Dňa 19. decembra
2016 sa na úrade uskutočnilo stretnutie rodičov, kde si rodičia dohodli vianočné sviatky. Potom zase

prišla matka, ktorá nahlasovala, že si otec nechodí včas, tak ako má na termín, že nedodržal vianočný
termín. Dňa 24. decembra 2016 prišiel pre deti brat otca s priateľkou, chceli si zobrať maloletú H., ktorá
nechcela ísť, ale matka ju prehovorila a potom išla. Otec maloletú vrátil ešte v ten deň o 17.30 hod.
podľa dohody. Matka čakala pred panelákom na chodníku spolu s maloletým J.. Keď otec s maloletou
prišiel, pri matke si odpľul a podišiel k maloletému J., ktorého začal nasilu objímať, čo syn nechcel.
Matka utekala synovi pomôcť, odťahovala otca od syna, bol krik, matka na otca kričala, že je to decko

a aj susedia kričali z paneláku a prišli aj dve susedky na pomoc. Matka so synom išla ku vchodu, kde
plakala malá H., otec ju držal na rukách a nechcel dať dcéru matke i napriek tomu, že malá naťahovala
ruky k matke. Matka sa s deťmi dostala ku vchodu, prišla polícia. Obaja rodičia sa rozprávali s hliadkou
polície a matke bolo doporučené, aby prišla na oddelenie podať trestné oznámenie. Dňa 27. decembra
2016 matka podala trestné oznámenie na otca maloletých detí. Matka sa zmieňuje o stretnutí detí, že

26. decembra 2016 maloletá X. písala otcovi smsku, že nechcú ísť k nemu. Hľadal ich doma, ale oni
doma neboli, tak mu malá písala, že doma neboli. Dňa 27. decembra 2016 prišiel pre deti otcov brat,
ale chcel len malú H., ktorá nechcela ísť, ale po prehováraní s ním odišla. Maloletá sa potom vyjadrila,
že s otcom bola v šenku, pila kofolu a že ona chcela byť u neho doma a pozerať rozprávky a uviedla,
že zasa ju otec oklamal. Matka uviedla, že na maloletej vidí zmenu v správaní, nechce sa učiť, lebo

u otca sa nemusí, robí súrodencom zle, lebo otec povedal, že si to so súrodencami vybaví. Dňa 23.
januára 2017 opätovne prišla matka a uviedla, že otec opätovne nedodržuje stretávanie sa s deťmi. Otec
si mal pre maloletú prísť v sobotu dňa 21. januára 2017, ale neprišiel a nedal vedieť. Malá nástojila na
tom a plakala, že chce ísť k otcovi. Tak ju matka odviezla k otcovi do práce. Otec matke volal niekoľko
krát počas dňa, aby si pre malú prišla a keď o 18.30 hod. nepríde pre maloletú, tak zavolá na matku

políciu. O 19.00 hod. otec priviezol maloletú domov. Maloletá si vo výťahu pritlačila prsty, nevedela si
otvoriť dvere na výťahu, matka ju počula ako plakala. Maloletá plakala, že sa bojí, že ju otec nechal vo
vchode a odišiel. Sťažovala sa na prsty. Matka uvádza, že otec maloletú vracia s plačom, že ju privezie
do vchodu a viac sa o ňu nezaujíma. Matka uviedla, že maloletá vo výťahu sama nechodí a vo vchode
majú psa, ktorý je útočný a deti sa ho boja. Dňa 03. apríla 2017 opätovne prišla matka a nahlásila, že

otec na dohodnuté termíny nechodí, matka uviedla tri termíny, kedy otec neprišiel, napísala otcovi sms,
že maloletá je zdravá a môže si pre ňu prísť, nakoľko bola chorá. Dňa 20. marca 2017 sa matka stretla s
otcom, načo otec povedal, že si pre maloletú príde do školy, načo mu matka povedala, aby prišiel neskôr,
že mu ju v škole nedajú a maloletej H. to nerobí dobre. Načo otec odpovedal, aby sa nestarala, že on
si môže robiť čo chce. Na druhý deň išla maloletá s plačom do školy, že ju otec zasa zoberie, načo ju

vedúca ŠKD utíšila. Dňa 23. marca 2017 bol otec v škole o 17.30 hod., ale vychovávateľka ho nepustila,
že má sa s maloletou stretávať cez víkend. Túto informáciu dala matka do školy z toho dôvodu, že jej
to poradili policajti. Otec sa mal vychovávateľke vyhrážať, že príde s policajtmi. Dňa 28. marca 2017
matka zobrala maloletú zo školy po druhej vyučovacej hodine, nakoľko išli k psychologičke do CPP v
Malackách. V ten deň prišiel do školy otec pre maloletú o 12.30 hod. Bol za triednou učiteľkou, kde sa

na matku sťažoval, sťažoval sa aj u zástupcu školy. Matka uviedla, že prvé podanie návrhu o rozvod
stiahla preto, lebo manžel sa jej vyhrážal, že ju zabije. Pre druhý návrh na rozvod sa rozhodla i napriek
tomu, že nech sa stane čokoľvek, o rozvod ju žiadali aj deti. Matka uviedla, že navštevuje psychologičku
MUDr. V. s H. a vidí aj posun. K aktuálnej životnej situácii maloletých - pokiaľ vie, tak maloleté deti žijú
s matkou, otec býva na rodičovskom dome. Matka jej zatiaľ nehlásila, že by sa diali nejaké incidenty.

Odvtedy čo hlásila bolo toto, iné nemá hlásené. Keď sa stretávala s rodinou S., hlásili vyhrážania, fyzické
útoky, iba to, čo nahlásila. Deti S. sa o danej situácii viac menej nechceli vyjadrovať, boli zamĺknuté.
Nepamätá si, že by videla na deťoch, alebo matke nejaké zranenia. Ani neprišli s tým, že pozrite, tu je
nejaká modrina. Matka iba povedala, že bola zbitá, ale ona nevidela. Matka uvádzala. Ona môže iba
to, čo jej nadiktovali, neskúma to. Neviem presne posúdiť, či matka, alebo deti mali z otca strach, lebo

keď k nim chodila, tak chodila sama. Keď tam bol otec na stretnutiach, tak matka bola tichá, lebo otec
po nej išiel a potom už bolo kriku, hádky. Potom sa už hádali spolu, všetko si vyčítali. Matka nemala
problém so stretávaním, bola ústretová, vychádzala otcovi. Na jednom stretnutí bol otec veľmi zlý, nebol
zastaviteľný, prvý krát v živote buchla po stole. Ale nakoniec sa im nejaká dohoda podarila. Vždy tokončilo tak na stretnutiach, že matka plakala. Aj raz otec vybehol von a sa vrátil. Aj niekedy otec mal oči
mal zaslzené. To, že otec užíval Stilnox, uviedla, lebo to vykrikoval. Otec to tam stále rozprával, že mu
lekárka znížila dávky Sanax. O Stilnoxu nevie. Sa jej zdá, že to boli lieky Sanax. Na čo ho pochválila.

Vie, že otec si brával vždy niekoho ako svedka, lebo bol vykázaný z bytu, tak sa o tom rozprávali, že si
bude brať niekoho z rodiny, ona proti tomu nič nemala, prečo nie. Otec si ho brával na svoju ochranu,
aby mal svedka. Nevie o tom, že by otca matka napádala, nehovorila.

Svedkyňa G. Y., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že bývajú v tej istej bytovke, v

tom istom vchode, ako S.. Oni bývajú nižšie ako oni. S. bývali skorej v bytovke ako oni, z videnia sa
poznajú ako susedia. Normálne pozdravili, občas prehodili na nákupoch. Boli v pohode, aj decká. J. S.
bol vždy usmiaty, žena bola zakríknutejší. Nejako sa často nestretávali, iba zbežne. Posledné dva a pol
roka dosť bol pán S. hlučný, aj na decká. Pán S. chodil aj na ihrisko k deťom. Pani S. sa začala meniť,
chudla, bola vystresovaná, robila v škole. V škole ju zahliadla, keď chodila pre deti. Občas aj pri škole
bol pán S., zahliadla ho, to bolo okolo pol šiestej, siedmej večer. Či bola svedkom nejakého incidentu

pani S. a pána S., uvádza, že ako povedala aj predtým, to už spolu neboli, to bolo na H., keď mala
meniny, to bolo nad ránom, tak chcel ísť zablahoželať malej H., to nerozumela, vykrikoval tam pán S.
zdola, asi ho nepustila. Vykrikoval, že chce ísť zablahoželať, že má darček. Potom ten incident na tie
Vianoce. To bolo na Vianoce okolo tej piatej, už si to dopodrobna nepamätá, vtedy to bolo čerstvejšie.
To manžel počul krik, išiel na balkón, ona tomu nevenovala, krik stále. Manžel, že to je niečo, či je pán

S. normálny, to bolo asi 10 minút sa tam handrkovali o majú H., tú najmenšiu. Potom sa manžel zobral z
balkóna, že ide za ním, že s ním spraví poriadky, ešte aj ľudia vykrikovali, nechaj ich, nechaj ich. Potom
aj suseda na S., či je normálny, že čo tam robí. Ona mužovi povedala, nech nikam nejde. Išla ona dole
so susedou pani H.. Išli dole a oni boli na ceste, on držal tú najmenšiu dcéru, oni mu ju brali, on im ju
nechcel dať, že pôjde s ním, mladý vykrikoval, že tatko prestaň. Potom s S. tam stál jeho brat. Oni keď

prišli dole a povedali, či je normálny, že takto na Vianoce robí, vydrapla malú a dala ju mamine. On sa
začal rozčuľovať. Ona mu povedala, takto na sviatky, čo im nedá pokoj. Mal roztrhanú bundu, že to mu
synátor roztrhal, ale to asi ako mu vytrhávali malú mu roztrhol. Medzitým tá prostredná volala policajtov.
Decká plakali, všetci traja. Mama ich ukľudňovala, ona už si to nepamätá. Ona ho posielala domov,
nech idú domov, nech nerobia problémy. On sa postavil a zablahoželal mi šťastné a veselé suseda. Ona

ho poslala do riti a zavrela dvere. Medzitým prišli policajti, už boli doma a potom išli na návštevu preč,
tam bol vonku pán S., páni policajti sa jej pýtali, ako to bolo, pán S. sa tam rozkrikoval. Ona išla preč,
povedala, keď bude treba, môžu sa na ňu obrátiť. Potom sa s pánom S. stretli po prvom výsluchu a
hovoril jej na ženu, aby jej neverila, že ona nerozpráva pravdu, ona mu povedala, nech jej dá pokoj a
išla preč, to sa náhodne stretli, on čakal pred domom decká, to bolo v júni 2017. Z bytu S. počula, ako

on väčšinou kričal, ale čo, to nevie povedať, to nie je tak počuť. Počula to večne večer, tak na večer
okolo 18.30 hod nesleduje intervaly. Minulý rok to začalo, tak 2016. Počuť z bytu S. bolo väčšinou pána
S.. Keď ich stretala v bytovom dome, stretala ich spolu aj samostatne. Ale v poslednú dobu iba pani
s deťmi, to tak badala od leta 2016. Čo sa týka návštev u nich, len niekedy stretla pani S. maminku s
otcom a potom taká staršia babka. Keď videla pána S. pred školou okolo 18.00 hodiny, on bol sám pri

aute pri škole na parkovisku, večne stál pri aute a fajčil. Videla ho asi 4 - 5 krát. Pani S. pracuje v tej
škole v takom čase. Aj incident bol v škole, čo sa neterka Y. S. bála chodiť, urobil tam J. S. incident v
septembri 2016. Neterka je tak stará, ako jeho dcéra, malú chcel zobrať z obeda, malá plakala a on sa
tam začal rozčuľovať. Neterka nechcela chodiť na obedy, čo sa bála, že príde pán S.. Vtedy ich nahnali
do družiny, že robil pán S. cirkus a vtedy tam prišiel aj pán riaditeľ. Ešte si pamätá, že keď prišiel pán

S. si pre dcéru minulý rok, tak malá veľmi plakala, nechcela ísť k nemu, prvý krát a druhý krát malá na
retu plakala, nechcela ísť s ním. Väčšinou keď prišiel, tak mal pri sebe brata, nejaký doprovod. Počas
bývania v bytovom dome, rozprávala sa s pani S., väčšinou išla s manželom, ale v posledu od minulého
roku išla sama. Iba tak bežne, či idú z nákupu.

Svedkyňa P. L., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že začalo to tým, že vonku v
polovici 2015, ona si tie dátumy už tak nepamätá, ju stretli pod činžiakom kamarátky, nechtárka a
rozprávali jej, že počujú veľký krik od S., že sa hádavajú, že tam niečo nie je v poriadku, že sa bežne
hádajú. Ona im na to odpovedala, že tam skoro rok a pol nechodí, že sa J. stalo že sa liečil na psychiatrii
a A. im povedala, že potrebuje J. kľud. Tak tam aj prestali chodiť. Ona povedala, že sa jej to nezdá, že

by od nich išiel krik, lebo dovtedy žili normálne. Aj mužovi to doma, bratovi A. S., povedala, čo vonku
počula. Asi po 4 mesiacoch, nevie presne, aká doba to odvtedy bola, stretla A. v Malávii v obchode, ona
doutekala za ňou a povedala jej, že rýchlo s tebou musím rozprávať, J. stojí vonku a fajčí. Začala strašne
plakať. Ja že čo plačeš, na to jej odpovedala, že J. je robí strašne zle, doma ju zamyká, berie jej kľúče,peňaženku, proste všetko. Ona sa jej opýtala, že strašne vypdá, nech neplače, schudnutá bola. Vtom
ona od svedkyne odišla preč, lebo on prišiel dovnútra, dofajčil. Došiel za svedkyňou a povedal jej, či sa
s ňou môže rozprávať. Tak išli o uličku ďalej, aby ich A. nepočula. Svedkyňa sa opýtala, či jej chce kúpiť

nejaký dárek, aby o tom ona nevedela. On jej odpovedal, že jej našiel v telefóne v odkazovej schránke
nejaký odkaz, či jeho žena ho podvádza, či môže mať nejakých chlapov. Svedkyňa mu nato povedala,
či sa zbláznil, že takého otázky jej dáva, čo ho to vôbec napadlo takéto niečo. On stále naliehal, že v
telefóne sú takého schránky a takéto odkazy. Ona mu na to odpovedala, že všetci majú takéto schránky
a keď sa ti niekto nedovolá, že sa ti to uloží v takejto schránke. On stále naliehal, stále jej rozprával,

až mu povedala, nech ide od nej preč, nech ju s takýmito vecami neobťažuje, že jeho žena je najlepšia
na svete a takéto veci by v živote neurobila. Ešte mu povedala, že toto povie E., ako bratovi A.. Keď
došla domov, tak ju to trápilo, že si povedala, že musí J. zavolať, že to takto nejde, že ju takto týra, že je
schudnutá, že jej berie telefón, kľúče, všetko. Tak mu volala na telefón a povedala do toho telefónu, že
keď jej neprestane robiť zle, to, čo jej povedala ona, že svedkyňa sama pôjdem a zradí ho policajtom.
On keď jej zdvihol telefón, on začal strašne kričať, čo si to dovoľuje ho zrádzať policajtom, že je obyčajná

kurva, ako jej svokra. Strašne vykríkal, hučal do telefónu, to sa nedalo držať, a zrazu bolo ticho. Potom
sa od A. dozvedela, že on ten telefón hodil o zem od jedu. Na to všetko na druhý deň išla k svokry, tak
jej to povedala, čo počula od cudzích ľudí, od A., či to vedia, čo sa deje s ich dcérou. Svokra jej na to
odpovedala, že už dvakrát v noci, raz aj v pyžame, raz s deťmi v noci doutekala k nej, on potom pre ňu
aj prišiel, rozprával jej tam, že jej už nebude robiť zle, takým štýlom a že keď stretne J. dole nejakých

chlapov, čo robia v škole, tak mu nadáva, že s A. drží v škole, také vymyslené veci, jeho predstavy.
Zhrozila sa nad tým, čo to robí, čo sa vlastne stalo. Odišla domov. Nevie, za akú dobu volala A., ona jej
nebrala telefón, volala na J. telefón, aby jej dal A. k telefónu, on to zdvihol. Chcela sa A. opýtať, lebo jej
malý chodí do tej istej školy, kde ona robí, niečo sa jej chcela spýtať, nevie, či to bolo za rodičovské, on
jej ju nechcel dať k telefónu, že sa nebude s takou onou rozprávať, deti do toho kričali, A. tam kričala,

ona chcela ten telefón. Bol tam hluk, až nakoniec sa to vyplo. Nevedela, čo sa tam deje, keď tam bol
veľký hluk, či sa tam neškriepia za ten telefón, či ju tam nebije, keď tam bol taký veľký hluk. Tak sa
zobrala, obliekla sa a utekala svokry povedať jej, čo sa stalo, aby tam zavolala policajtov. Svokra volala
policajtov. Oni prišli ku svokre hore a povedali sami, že čo myslíte, že nám už otvorí? Oni ani neskúšali
tam ísť, dali im takú radu, aby za ňou na druhý deň išla do práce a aby ju odviezla na políciu. Ona tak aj

za ňou išla, ona nechcela so svedkyňou ísť, lebo povedala, že dole určite niekde stojí J., lebo on ju stále
sleduje, že stále je pri tej škole, tam sa motá. Ona jej na to povedala, že nie je tam, že teraz prišla a nie
je tam, že ju aj vypýta v škole, všetko povie na polícii a privezie ju naspäť. Nechcela, nechcela, tak jej
povedala, že ide teda preč, že ona má tiež veľa roboty. Ale keď vyšla zo školy von, sadala do auta, tak
vážne za plotom stál v červenej bunde J.. Tak si v duchu povedala, že tá Ivana mala pravdu, že ju snorí

a špehuje. Potom už nevie, koľko to bolo a ako, ale A. doutekala k nim v svetri a papučiach, už bolo
chladnejšie. Sa jej pýtala, ako prišla, či už môže verejne chodiť po vonku, na čo jej povedala, že on išiel
autom do kostola do Bratislavy, že majú čas. Tak sa posadila, urobila jej kávu, sa o všetkom porozprávali.
Svedkyňa jej povedala, že skúsia zavolať na linku týrané ženy, nech im oni poradia, čo urobiť, keď to
ona nechce oznámiť. Dávala jej telefón, nech volá, nech im tam všetko povie, ona nechcela, že aby im

to svedkyňa povedala, na to jej povedala, že ona im musí všetky detaily povedať. Vtedy jej to všetko
vyrozprávala, že ako doma strháva J., keď odejde z domu, žalúzie, lebo že A. dáva signál chlapom.
Že keď zastre žalúzie A., že dáva signál, že J. nie je doma, že môžu chodiť a že keď odostrie žalúzie,
že je doma. Také veci ešte rozprávala, že päsťami trieskal do steny, kde ju postavil, päsťami vedľa nej
búchal do steny, že jej už aj vypálil, že ju kmáše za ruky a mala aj na rukách modriny. Na to jej začal

vyvolávať, ona mu nechcela dvihnúť telefón, bála sa, nedvíhala mu telefón, na to jej svedkyňa povedala,
nech to zdvihne a povie, že je doma. Ona to zdvihla, ale svedkyňa má malého psíčka a ten zaštekal a
on už vedel, že je u nich. Potom sa ona zobrala rýchlo a utekala dom. Potom jej manžel rozprával, lebo
svedkyňa chodí na 12 hodín do práce, že na večer cez pivnice A. prišla k nim s deťmi sa schovať, ale
on prišiel k nim za ňou, asi vedel, kam utiekla. Muž sa s ním pohádal a vyhodil ho od nich von. Nevie,

či to bolo za týždeň, za dva, vie, že im svokra volala, že jej A. volala, že sa dostala k telefónu a volala
svokre, že jej J. robí strašne zle. Spätne sa svokra už nemohla A. dovolať. Bolo asi 23.00 hod., keď im
svokra volala, že nemôže sa tej A. dovolať, nech sa idú pozrieť, čo sa deje, či nechodí A. zasa niekde
po vonku. Tak muž chodil okolo činžiaku, svedkyňa išla po schodoch pozerať, po pivnici, či tam nesedí.
Nakoniec ju našli pred svokriným činžiakom, kde v noci sedela na lavičkách. Vtedy si povedala, že to nie

je možné, že toto už musí prestať, on sa zbláznil, nevie, čo mu tak preplo. On keď išiel do toho kostola,
tak A. prišla k nim a im rozprávala, ako on na ňu berie nože, alebo, že keď príde domov z práce, že jej
roztiahne nohy a pozerá sa jej tam, či s niekým nespala. Jedného dňa sa s A. stretli a hovorila svedkyni,
že psychologička J. povedala, aby na týždeň od A. odišiel k svojej mame, aby odišiel bývať niekde inde.Tak keď ju stretli, sa jej pýtali, ako, keď býva preč, tak hovorila, že chodí v noci, budí deti a zas odíde
preč. To, že budil deti v noci, to im robil častejšie, keď tam býval, on sa chcel s nimi o tom rozprávať,
o tej situácii, že maminka má chlapov, že ho podvádza. Vonku sa stretli a A. jej povedala, že musí J.

odviesť auto na riadok, lebo že on ho zajtra potrebuje. Na to jej svedkyňa hovorí, že nech si on príde
pre to auto, keď ho potrebuje, že ho má tu na juhu. Ona, že nie, že on jej zasa bude robiť zle. Tak jej
povedala, aby sadla do auta, sadne svedkyňa a odvezú to auto, svedkyňa ju zoberie domov pred dom
a kašlú do neho. Tak to tak aj urobili, ale vzápätí on jel za nimi a stále tej A. volal, ako išiel za nimi. Ona
že mu nezdvihne ten telefón, svedkyňa jej na to, že nech nedvihne ten telefón, že kľúče má, auto má.

E. bol s ich deťmi aj s jejich deťmi u nich doma, než oni to auto boli odviesť. Oni keď už prichádzali
na parkovisko, parkovali, muž bol na balkóne aj s deťmi, ich vyhliadali, tak oni už boli pri vchode. Muž
povedal, že dávajte pozor, S. prišiel na parkovisko tiež. Oni stihli prísť do bytu, zatvorili dvere, posadili
sa. Za pätami prišiel on, odomkol si a začal tam vykríkať, že chce veľký techničák, aby mu dala okamžite
a ona mu dala, že má všetky papiere od auta, že načo mu je veľký techničák. On tam začal vykríkať,
kmásal ju tam za ruky. E. to nemohol vidieť, tak sa postavil a išiel A. brániť, ich oddeliť. Vtom pustil J.

A. a obrátil sa na E., tak E. sotil, že letel až do obývačky na gauč. Tam sedeli všetci, všetky deti. E. sa
zdvihol, išiel k J., E. ho chytil za ruky aby prestal, že sú tu deti. Svedkyňa vtom kričala, aby prestali, že
J. prestaň, lebo zavolám policajtov. Vtom A. kričala, aby zavolala policajtov. Vtom vytočila políciu, volala
ich a oni prišli. J. hneď že volala si policajtov, to sú moji kamaráti. Keď prišli policajti, tak J. na nich ahojte
chlapci, ahojte chlapci, vtom tí policajti, že netykajte nám, tak J. trochu sklepol. Začali sa pýtať, ako to

bolo, začali im to rozprávať, J. do toho skákal, tak museli zobrať J. na balkón, tak sa rozprával jeden
policajt s J. a ten druhý s nimi. Tam A. im porozprávala všetko. Potom policajti vykázali J. z bytu. Potom
A. vypovedala, deti vypovedali. J. S. sa vyhrážal A. prípadne deťom, to, čo jej poškodená rozprávala
tak, že deti dostane do osvojenia, že bude mať dom, auto. Svedkyňa osobne nepočula nič, iba čo jej A.
povedala, že im sa vyhrážal, že A. zabije, že všetkých pozabíja, ich ako rodinu dá feťákom vybiť. Že on

má najviac kamarátov tu v Malackách. Raz, keď si prišiel pre malú, tak chcel do nich vjet, ale pri nohách
si rozmyslel, zastavil. Nebola svedkom nejakého vyhrážania, prípadne fyzických útokov na A.. Iba teraz,
keď si chodil pre deti cez leto, že malá je neadekvátne oblečená, že nie je nachystaná. A. a deti majú z
neho strach, X. a J. s ním nechcú komunikovať, nechcú nič, nechceli ani s ním telefonovať. H. za ním
išla, ale prišla smutná od neho, že čo jej nasľuboval, to nesplnil. H. zamyká všade, keď príde k nim,

tak zamyká a hovorí, že lebo príde tatino a tatino že povedal, že príde a odvŕta zámky a X. takisto. X.
varovala u babky, oni boli v Bratislave a ona volala, že otec stojí pre domom, sedí na aute a fajčí a to
bolo v čase, keď už mali zákaz. Z toho človek vidí, že deti sa ho boja. Prečo to A. neoznamovala skorej,
alebo prečo to jej svokra, ona neomamovala skorej? Nevie, prečo to tá svokra neoznamovala, možno
zavierala oči. Svedkyňa nevedela, že môže ísť sama na políciu a povedať to. A. nechcela to oznámiť,

lebo sa ho bála, to bolo očividné.

Svedkyňa U. P., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že s A. S. je kolegyňa, pozná sa
s ňou 4 roky, čo začala u nich pracovať. Keď majú prestávky, alebo keď jedia, tak spolu sa rozprávajú.
Problémy s manželom začala mať tak 2 roky dozadu (výsluch zo 14. novembra 2017 - pozn. súdu).

Začala maródovať, bola taká utýraná, aj modriny mala začala mať na rukách. Čo jej rozprávala, tak
chodila s ním aj kôš vysýpať, držal ju za ruku. Bála sa ísť aj vysypať smetie, museli chodiť s ňou, bála
sa, že ju tam bude čakať. Začal ju podozierať, že s nejakým A. P. má stretávky, to si on myslel pán S..
Dovtedy bral lieky, potom ich prestal brať a začali tieto konflikty, čo ona vie. Svedkom nejakého incidentu
pani S. a pána S. konkrétne nebola, iba čo sa raz hádali pri nej, keď mali prestávku, proste žiarlivosť tam

bola. A. P. je spolužiak pána S.. To vzniklo, lebo pán S. pracuje v A. a pán S. vypočul rozhovor z kaviarne
pána P. s neznámym človekom, že pán P. povedal, že A. mu robí poskoka, ale on povedal iba slovo A.
a nepovedal priezvisko a pán S. si myslel, že hovorí o jeho žene. Pán S. bral lieky, liečil sa na psychiku,
prestal brať lieky a vznikli problémy, lebo dovtedy mala dobré manželstvo. A. sa na pána S. sťažovala,
napríklad povedala, že prišiel domov večer z práce, budil deti a hovoril im, že mama je zlá, ale čo ona vie,

čo im rozprával, deti boli nevyspané do školy. Modriny mala na rukách - vo vrchnej častí ruky. Pýtala sa
jej, uviedla, že mala s manželom potyčku. Už si to tak do detailov nepamätá. Mala z manžela strach, lebo
sa bála, že im niečo vyvedie. Tie dva roky dozadu mala z nebo strach, čo býval s nimi. Nekonkretizovala
to, iba uviedla, že má strach. Prečo to neoznamovala na políciu, keď mala z nebo strach, prečo svedkyňa
neoznamovala? Jej sa zdá, že ona to rozprávala svojej advokátke, nevie konkrétne. Svedkyňa nevedela,

že to ona má oznámiť na políciu. Nevie, či v období posledných dvoch rokoch, ako boli problémy medzi
S., či mala pani S. nejaké priateľky, ktorým sa zdôverovala, navštevovali. Nestretávala ju mimo práce.Svedkyňa K. R., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že s A. sa pozná už dávnejšie,
nie že by boli kamarátky, ale tým, že mali deti v rovnakom veku, tak sa stretli aj na tom pieskovisku. A
potom boli kolegyne v škole na ZŠ Y., kde pracovala a ona tam prišla tiež pracovať. Oni sa nikdy nebavili

o rodine alebo takto, to iba takto o deťoch, lebo syn svedkyne a dcéra sú rovnako starí. Až potom,
keď začala rozprávať o tom, že má doma problémy s manželom, chodila do práce sklesnutá, hovorila,
že ju podoziera, že má nejakého priateľa, skôr milenca, bral jej telefón, nakoľko jej svedkyňa niekedy
požičiavala telefón, aby mohla zavolať mame, alebo nevie, komu telefonovala, vodil ju za ručičku do
roboty, aj z roboty za ručičku ju vodil. Koľkokrát sa v práci pohádali, jej tam vykrikoval, jej nadával. Dcéra

X. sa o ňu bála, že tatko robí doma bordel, že tatko maminku doma bije. A bolo to na nej vidieť, začala
chudnúť. Bolo vidieť, že sa trápi, aj jej deti sa trápili. A jedného dňa bola s malým v škole na tréningu,
hraje hádzanú, ona končila v prácu, jej manžel si prišiel pre ňu do práce, išli spolu s tým, že malému
skončil tréning, išli všetci spolu domov, ešte aj svedkyni hovoril, že má milenca, ona mu to vyvracala, že
určite nemá. Potom zostali ešte na pieskovisku, svedkyňa so synom, ona s deťmi. On išiel domov, ale
popritom jej stále nadával, nechcel ju nechať ani na chvíľu vonku. Na to mu svedkyňa hovorila, či ani s

ňou nemôže byť ona vonku, napriek tomu tam s ňou zostala. Za chvíľu prišiel s telefónom s jej telefónom,
kde bolo v správe uvedené, že dnešné stretnutie sa ruší. Začal jej tam vykrikovať, že to jej písal jej
milenec, svedkyni to ukazoval, že vidíš, je to pravda, má milenca. Vykrikoval tam na tom pieskovisku
aj pred ostatnými. Lenže to bola správa od pána kaplana, nakoľko ich syn mal birmovné stretnutia, a
takéto smsky chodili aj svedkyni, lebo aj jej dcéra mala birmovné stretnutia. Svedkom incidentu pani S. a

pána S. bola vtedy, keď jej nadával, urážal ju pred ňou. To bol ich syn J. deviatak. Potom tam bolo aj to,
že ju podozieral z toho, že spáva s nejakým pánom P., ale ten pán tam chodil za inou A., ktorú tam mali
v školskom klube a riešili domáce úlohy, on za ňou chodieval. Pán S. svojej žene hovoril, že on chodí za
ňou, nechcel tomu uveriť, že on chodí za tou druhou. Manžel pani S. sa to aj pána P. pýtal, myslí si, lebo
to pani S. hovorila, že sa ho to pýtal. Nevidela nejaké zranenia na tele pani S.. A. S. mala z manžela

strach, obavu, pretože aj deti mali z neho strach, obavu, lebo aj deti povedali, že otec doma kričí, bije
mamičku a nemohla ísť sama vyniesť ani smeti, všade s ňou chodil, vodil si ju ako psa na vodítku. Dátum,
kedy začali problémy u rodiny S., si presne nepamätá, ale vie, že keď išiel, alebo mal ísť do nejakého
invalidného dôchodku, vybavoval si invalidný dôchodok. Dovtedy mali pekné manželstvo, vždy pekne
o ňom hovorila. Nevie, na základe čoho sa to stalo, začali tam nejaké problémy. V práci sa stretávala

s A. S. denne. Mimo práce sa nestretávali. Ale aj v tej práci sa nerozprávali denne, ona mala svoju
prácu, svedkyňa mala svoju prácu. Svedkyňa robila rannú a ona poobednú. Prečo to ona, ani svedkyňa
neoznamovala na políciu, keď mala z neho strach, človek sa nechce miešať do takých záležitostí a
keď mali dobré manželstvo si myslíte, že je to taký skrat, že si to vyriešia, vysvetlia. Nevie, prečo to
A. neoznámila, možno preto, že ho mala rada a chcela mu vyvrátiť, že ho má rada a nemá ju prečo

osočovať. Svedkyňa nebola prítomná pri vyhrážkach. Či sa jej vyhrážal, to nevie povedať, asi nie. Či v
období posledných dvoch rokoch, ako boli problémy medzi S., či mala pani S. nejaké priateľky, ktorým sa
zdôverovala, navštevovali, svedkyňa už tam nerobí rok a pol, aj som bola na PN. Od 2013 alebo od 2014
bola na PN, potom robila nevie ako dlho, možno pol roka, potom chodila po vyšetreniach, potom robila,
potom skončila, od 1.9., rok nevie, nastúpila za ňu pani H.. Rok a pol dozadu, v roku 2015. Jejich syn mal

birmovku, to v robote bola. Chodila do školy pomáhať na varenie kapustnice, v rodičovskom združení,
školu navštevovala. Situácie, ktoré popisovala, že ju vodil ako psa na vodítku, videla osobne, lebo kde
býva rodina S., tak tam býva aj mama svedkyne, vedľa vo vchode, majú nad sebou balkóny skoro.
Čestné prehlásenie z 11. novembra 2016 písala svedkyňa sama? Odkedy je svedkyňa na invalidnom
dôchodku, si momentálne nespomína, ale má to napísané v papieroch a môže to doložiť, lebo najprv

bola na polovičnom a potom išla do celého. Vodiť sa za ruku ako milujúci manželia a vodiť niekoho do
roboty a z roboty a nepustiť ho ani von, ani k mame, to je rozdiel.

Svedkyňa E. H., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že A. S. poznala z videnia na
sídlisku, s ňou si tykala, pán S. automaticky začal chodiť do školy a začal mi tykať. Pracuje na ZŠ

Y. H. na vrátnici od roku cca mája 2015. Tam aj upratuje. Ona robí od 06.00 hod. do 14.00 hod., A.
chodí na 11.00 hodinu upratovať. Ona s ňou veľmi málo, 5 - 10 minút a ona ide hore robiť. Ona s ňou
málo v kontakte, ale za tie roky od určitého obdobia bolo vidieť, že chodí utrápená, strašne schudla. Sa
jej nejako nezdôverovala, strašne málo je s ňou. Tie zmeny nastali, keď jej operovali nejaký karpálny
tunel. Kabát bol dvakrát široký ako ona, on ju začal doprevádzať za ručičky ako sa dobre majú, už

vtedy to bolo divné. Nepamätá si, kedy to bolo, vtedy dlho maródovala. Chodil s ňou ako na špagáte,
stále za ruku ako sa dobre majú, až do kancelárie ju doprevádzal, stále s ňou, až to bolo nezdravé jej
očami. Zhoršovalo sa to keď nastúpila, nevie čo sa u nich doma dialo. Pán S. chcel ísť za riaditeľom, za
učiteľkami a vie, že aj do družiny sa domáhal v poobedných hodinách. Raz mali veľké upratovanie, detitam neboli, vtedy prišiel za ňou, jarné prázdniny, začali sa tam hádať až tak nepríjemne, ešte to nezažila
takéto niečo. Vykrikovali si tam škaredé veci, kolegyňa tam jedla, svedkyňa sa zobrala a odišla preč,
nakoľko to nemohla počúvať. Už to je dávno, nejaký čas aj prešiel, čo to podpisovali, už sa to ukľudnilo,

nevie, či mal aj zákaz, A. mala aj iné bútľavé vŕby, ktorým hovorila, chodila strašne zničená, nevyspatá.
Ten incident počas jarných prázdnin, čo sa hádali - on jej stále vytýkal, že nemá telefón so sebou, že
nedvíha telefón. Mala milión neprijatých hovorov. Ona ani nevie, kvôli čomu sa začali hádať, ale takým
intrigánskym spôsobom nadávali si navzájom. Ešte sa nestretla s takou komunikáciou, navzájom si
škaredo nadávali. Nepamätá si, o čom sa hádali, ale aj o ničom, oni dvaja sa hádali aj o ničom. Kolegyňa

jedla tam, svedkyňa odišla. Aj pred deťmi sa hádali. Aj pred deťmi nebrali ohľad hádali sa. To boli v
iný deň. Svedkyňa pánovi S. povedala, nech jej o nich nerozpráva, ona je dobre s obidvomi. Či sa jej
pýtala na jej problémy - občas naznačila, že má zákaz, že zasa čakal pred domom. Ona mala svoje
komu sa zdôverovala. Iba jej povedala, nech sa nenechá ponižovať, to vodenie za ruku bolo hrozné,
psa na vodítku, to bolo nezdravé. A. dohovárala, prečo on neberie lieky, prečo ho nenastavia na lieky,
evidentne to nebolo v poriadku, ale v ktorom to bolo období, nevie. Mala iné bútlavé vrby, si švagrovou

L. si dobre vychádzala. A s kolegyňou P. pracovala viac. Aj s družinárkami viac komunikovala, svedkyňa
s ňou málo. Bola svedkom nejakého incidentu pani S. a pána S. - iba tam v tej kuchynke, čo sa hádali.
Keď neskôr prišiel za tými deťmi do družiny, tak vie, že sa tam hádavali, ale to v kvázi iba z počutia. Ako
často sa sťažovala A. na pána S. a čo sa konkrétne sťažovala?, ona svedkyni málo hovorila, až potom,
že čakal pred domom a volali policajtov, J. ho nechcel ani vidieť, malá k nemu nechcela chodiť, iné ani

neviem. Či videla aj nejaké zranenia na tele paní S.?, keď sa prezliekala, tak do šatne nechodila, iba
kávu si svedkyňa chodila k nim zalievať a ona sa tak schovávala v kvázy. Na rukách mala modriny, na
rukách okolo zápästia, ale nevie, mala aj vtedy po operácii ruky. Ona sa ale schovávala. A. S. mala z
manžela strach, že zasa príde do školy a čo zasa bude. Ale svedkyňa odišla domov a nevie, čo sa tam
dialo v poobedňajších hodinách, či prišiel do družiny. Kedy, v akom období, začali problémy u rodiny S.,

to vôbec netuší. Svedkyňa nastúpila do školy v máji 2015, zo začiatku boli dobre, potom sa to začalo
stupňovať. Teraz bol kľud. S A. S. sa v práci stretávala každý deň, ale ona ide robiť prvé poschodia a
svedkyňa pri telocvični. Nie každý deň sa rozprávali, niekedy sa iba pozdravia. Iba si prehodia, čo sa
dialo, čo je nové, na 5 minút. Mala z neho strach podľa nej, nevedelan aká bude reakcia, čo jej môže
vyviesť. Prečo to neoznamovala svedkyňa, alebo poškodená na políciu, keď mala z neho strach, ona

svedkyňa sa nestará do cudzích ľudí a nevedela, v akom to je rozsahu, to musia oni vedieť. Ona nevie
prečo to neoznamovala, má deti, bála sa. Či sa vyhrážal A. S. nejako manžel, nebola svedkom. Vôbec
si nepamätá. Či v období posledných dvoch rokoch, ako boli problémy medzi S., či mala pani S. nejaké
priateľky, ktorým sa zdôverovala, navštevovali - s pani L.. Pani L. za ňou chodila, viackrát za ňou vybehla
bore, keď A. upratovala. Čo svedkyňa vie, tak s ňou. Vôbec netuší, z akého dôvodu sa pán S. domáhal

návštevy riaditeľa, alebo vychovávateliek, keď išiel do družiny. Vôbec netuší, či sa išiel pýtať na deti,
nevyzvedá sa ľudí. Či kvôli deťom - podľa všetkého áno, nevie. Hádka v kuchynke medzi paní S. a
pánom S. sa začala stupňovať, najprv jej vyčítal, potom to naberalo grády. Obidvaja navzájom kričali,
ale nevie, čo bolo obsahom hádky. Nevie, o čom sa jednalo. Konfrontovali sa. Svedkyňa sa zobrala
preč, nezaujímalo ju to. Bolo to veľmi nepríjemné, kolegyňa P. tam zostala, svedkyňa sa čudovala, že

kolegyňa tam zostala. Čestné prehlásenie zo dňa 11.11.2016 nepísala ona. Písala to A. určite. Svedkyňa
poškodenú pozná po pracovnej stránke, čo potrebujú. Pani L. za ňou chodila pre obed maminke L., ale
iba občas, lebo si pre obed chodí maminka sama. Je pravda, že sa chodia na ZŠ stravovať aj príslušníci
polície. Nevie, či obžalovaný mal zákaz stretávania s deťmi, do domu. Zákaz mal. Nevie, kedy to bolo,
nevedie si evidenciu ich života, bola dlho doma, nevie. Nevie, že v roku 2015 - 2016 u obžalovaného

prebýval cudzí chlap.

Svedkyňa H. J., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že pracuje ako vedúca
vychovávateľka na ZS Y. č. XXX/A, H. a na pol úväzku ako školský špeciálny pedagóg na tejto skole.
Ako vedúca vychovávateľka má na starosti 5 oddelení školského klubu a tým aj päť vychovávateliek.

Ako školský špeciálny pedagóg sa venuje deťom so špecifickými výchovnovzdelávacími potrebami.
Venuje sa deťom, ktoré majú poruchy učenia a iné problémy. Do tejto práce spadá integrácia detí,
začlenenie, poradenstvo, depistáž, spolupráca s rodičmi, poradenstvo učiteľom. Ona sa s rodičmi
stretáva pravidelne. S. obidvoch pozná, pani S. je zamestnaná u nich ako upratovačka, pána S. pozná,
ako on tvrdí, od druhého reprezentačného rodičovského plesu, ktorý sa konal na našej škole, cca od

roku 2015, od februára 2015. Tým, že oni nemali s kým na tento ples ísť, tak sa jej pani S. pýtala, či
môže ísť k nim ku stolu. Boli len samé ženy. Boli taká partia, oni dvaja S. prišli medzi nich, tam si všetci
potykali. Bola tam pani vedúca jedálne, kuchyne. Od toho plesu nevie po akej dobe prišla A., že manžel
je žiarlivý, že jej robí scény. A že sa chce so svedkyňou pán S. porozprávať. Pretože začal A. sprevádzaťdopráce,vyzeralotoakodvajazaľúbeníholúbkovia.Dátumnevie,čitobolokukoncufebruáru2015,keď
za svedkyňou prišiel pán S.. Povedala mu, aby počkal, lebo má deti. Tak sa rozprávali, chcel radu, že A.
má rád, že ju ľúbi, ale že chce nejakú radu, že im to škrípe. Vtedy svedkyni rozprával, aké mal problémy,

prečo sa hádajú. Porozprával to, že on bol psychiatricky liečený, mal aj papiere pri sebe, jej ich ukázal,
povedal že je vyliečený, že chodil na nejaké sedenia, ale že či mu nevie poradiť, čo má robiť, aby ten
vzťah zachránil, že sa hádajú, niečo také podobné, že to tam škrípalo. Svedkyni tvrdil, že je to najkrajšia
žena, že bola najkrajšia na plese, že ju veľmi ľúbi a bojí sa o ňu. Bola najkrajšia naozaj. Ale prečo sa
hádali, to ona nevie. Ona chcela, aby sa išiel liečiť, že neberie lieky. On prišiel s tým, že neberie lieky.

Svedkyňa im povedala, že to je ich vec, že ona sa do toho miešať nemôže, že určite to bude OK, že aby
ju pozval na večeru, aby sa porozprávali o tom. Do papierov, ktoré jej ukazoval, nenazrela. Rozprával
jej o tom, že myslí, že bol v Pezinku, že mal problémy z práce, že musel zostať doma. To bolo o tom tak
všetko.Tobolopotomfajn,asisazmierili,alepravidelnejusprevádzalvpráci.PaniS.tobolonepríjemné,
aj sa jej ospravedlňovala za neho, lebo prišiel viackrát, ale jej to nevadilo. Pokiaľ to bolo po pracovnej
dobe, tak si porozprávali spolu, čo mal na jazyku a na srdci. Potom sa to začalo stupňovať. Tým, že má

tú menšiu H. v školskom klube a X. sa venuje ako špeciálny pedagóg po obede, robí s ňou redukácie,
nápravnovzdelávacia činnosť. Tretie dieťa J., tomu sa venovala len určité obdobie, lebo končil deviaty
ročník a tam len podáva, píše správy na školy stredné, dokumentáciu. Všetky tri deti majú problémy
s učením. Dve z toho bolí začlenené, jedno je v starostlivosti centrumu pedagogickopsychologickej
poradne -H., žiačka s odporúčaniami. Všetky tieto deti potrebujú veľkú starostlivosť, veľmi dôležitá je

domáca príprava, lebo majú veľké problémy. S pani S. spolupracuje pravidelne. Pravidelné konzultácie
ako potrebuje. Je to starostlivá mama a čo majú vo vzťahu aké problémy, to svedkyňu akurát mrzí. Tým,
že je s tými deťmi denne, tak parkrát sa sťažovali, dosť často, že v noci bol cirkus doma. Veľmi zle to
prežíva X. a H., tá je teraz druháčka. Teraz je to OK, ale minulý rok bola veľmi ťažká adaptácia na školu,
plakávala, ťažké odlúčenie od mamy, nechcela ísť do školy. Je to spôsobené možno aj tým, že mala

spôsobené problémy so vzdelávaním už od začiatku. Od X. vie, často povedala, že nechce ísť do školy,
lebo sa nestačila pripraviť, lebo sa rodičia často hádajú, že bol cirkus, nikdy nenadávala ani na otca,
iba povedala, že bol cirkus. V tomto školskom roku je to OK, deti sú kľudné, nijaký problém s pánom S.
nebol. Len v jednom prípade malí spolu konflikt, v školskej jedálni, keď prišiel navštíviť svoju najmladšiu
dcéru H.. Vzal ju na ruky, H. sa tešila, vzal ju na ruky priamo od jedla. Všetky deti boli v jedálni. Až sa tam

s ňou maznal, sa tam s ňou točil, tak ho poprosila, aby ju nechal naobedovať a sadol si na našej sedačke
pre rodičov a na ňu počkal. Začal trocha vykrikovať na ňu, že mu bráni v stretnutí sa s jeho dcérou a
chcel s ňou odísť, doslova že ide preč aj s ňou. Pretože paní S. priniesla od súdu príkaz o stretávaní sa
s deťmi, tak kolegyňa zavolala riaditeľa a svedkyňa sa postavila medzi dvere, že ho nepustí. Potom sa
ukľudnil keď prišiel riaditeľ, aj sa ospravedlnil a bolo všetko OK. Prišla aj pani S., prosila, že aby nerobil

scény, že má prísť v stredu pre malú. Tak v pohode odišiel. V stredu si prišiel pre malú a povedal, že
sa pôjde na nich sťažovať a dá na nich trestné oznámenie, že mu neumožňujú stretávať sa s deťmi.
Bolo to počas prípravy na vyučovanie, kedy si deti robia domáce úlohy v čase medzi 15 - 16 hodinou.
H. si takisto robila domáce úlohy. Chcel sa so svedkyňou rozprávať ohľadom ich vzťahu, prosila o, že
to nie je vhodné pre deti a ani nemôže, dokončia prácu s deťmi a nech si H. zoberie a užijú si deň. U

pána riaditeľa sa bol sťažovať a riaditeľ im dohovoril, aby boli ústretové, pokiaľ im to dovoľuje podľa
zákona ten papier. To je asi tak o deťoch. Nechodil často. Keď bolo rodičovské, prišiel sa spýtať, čo vie
aj pani učiteľky, aj svedkyni, ako sa H. darí, zaujímal sa. Hľadal H. asi dva razy, ale bola chorá, nikdy
tam nebola. Od tej doby, čo mal zákaz stretávania s deťmi, tak sa veľmi málo videli, až na vianočnej
kapustnici pre rodičov, kedy majú voľný vstup od 16 - 19 hodiny. Je to stretnutie s rodičmi, pohostenie,

spoločná komunikácia, kam prišiel aj pán S. a v pohode sa rozprávali. Stretol tam aj svoje deti. Staršia
X. predávala vianočné ozdôbky a H. tam bola tiež spolu s ňou. Kúpili deťom aj nejaké darčeky. Väčšinou
sa rozprávali len s deťmi. Žiaden problém nebol. Vždy, keď sa chcel so svedkyňou rozprávať, nemala
naozaj na neho čas, pretože tam bolo veľa ľudí. Naposledy sa stretli, keď H. mala narodeniny, priniesol
jej veľkého plyšiaka, zajaca. Nechcela k nemu ísť, svedkyňa jej povedala, že je to darček, je to od otca,

treba si ho zobrať, na jej presviedčanie si ho zobrala. Nebola svedkom nejakého incidentu pani S. a pána
S., iba priameho rozhovoru, kľudné o deťoch. Priamo na pôde školy, nikde inde. Niekedy sa A. sťažovala
na pána S., tým že ona upratuje aj dolu v školskom klube, tak sa aj rozplakala, že doma boli v noci scény,
že sa nevyspali. To bolo minulý rok. Bolo to dosť často. Po V1anociach 2016 bolo to obdobie, že chodila,
že to nemôže vydržať, že je tam cirkus. Že malá to zle znáša, že deti nie sú vyspané, nepripravené.

Nevie presne, ako často sa sťažovala. Nevidela nejaké zranenia na tele pani S.. Nevie, či mala A. S. z
manžela strach, obavu možno áno kvôli deťom, ale to je jej názor. Ak tam niečo bolo, hádky, tak každá
žena sa asi bojí. Problémy u rodiny S. začali po plese - február 2015. Ona sa stretávala s A. S. každý
deň, ak je v práci. Do obeda ako špeciálny pedagóg. Prečo to neoznamovala svedkyňa, či poškodená napolíciu, keď mala z neho strach - svedkyňa nevedela, že má až také problémy a že sa rozvedie, to povie
každý, aj ona to rozprávala, že sa rozvedie kvôli deťom, že sa to nedá vydržať. Ale nejako vykecávať
čas nemajú, určite na to čas nemá. Pre svedkyňou sa A. S. manžel nevyhrážal. Deti jej podrobnosti z

domácnosti nerozprávali, len že bol v noci cirkus, hovorila X.. Že tatino na maminu kričal a väčšinou sa
rozplakala. Ale svedkyňa keď potrebuje s ňou pracovať, nemôže tam mať emócie, musí to dať rýchlo
do poriadku, vždy to ukľudní, že to bude dobré, že rodičia sa občas hádajú. Tento rok nie sú žiadne
problémy, minulý rok sa možno za mesiac sťažovala na vyučovaní 2 krát, cez prestávky sa svedkyni
tiež sťažovala, vyhľadala ju na prestávke a sa sťažovala. Ale deti si aj vymýšľajú, ona nevie, či to je

pravda. Tieto deti sa potrebujú veľmi veľa učiť a keď nemá pohodu, tak to na druhý deň v škole nedá.
Deti trpia špecifickými vývinovými poruchami učenia. Všetky tri deti. Väčšinou je to dislexia, disgrafia,
disortografia. Tieto poruchy sa prenášajú do všetkých predmetov. V tomto to má veľmi ťažké paní S.,
vyžaduje to veľkú prípravu. Ako takéto poruchy učenia vznikajú - je to ľahká mozgová odchýlka. Môže
to byť spôsobené dedičnosťou, predčasne narodené, ale môžu byť aj stresové situácie, niečo prekonali,
matka alkohol, drogy. Čo sa týka zákazu stretávania s deťmi, pán riaditeľ priniesol ten papier a ukázal

to obžalovanému. Toto sú úžasné deti a pani S. je úžasná mama, venuje sa im, svedkyňu mrzí, že majú
problémy. Nikdy na neho nenadávala.

Svedkyňa Mgr. V. Y., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že je triedna učiteľka X. S.
od minulého školského roka. Minulý školský rok 2016/2017 to bolo veľmi veselé dieťa, učila sa, žiadne

problémy. Tento rok školský 2017, september, október je veľmi tichá, zamyslená, v nezapája sa do hier
s deťmi, je utiahnutá. Školské výsledky sú výborné, na to, že ona je integrovaná, tak školské výsledky
sú výborné. Nikdy od nej nepočula, že by, čo sa týka vás, sa niečoho bála, alebo že by niečo odmietala,
ale tento rok ju zaskočila jedna vec, v pondelok sa vyjadrila, vzdychla si. Svedkyňa jej hovorí, že čo
vzdychá, lebo ona sedí v prvej lavici. Na to jej povedala, že jéjda, v štvrtok ideme na výsluch všetci

traja. Svedkyňa sa bojí toho. X. má strach z otca. Viac to neriešila, lebo začínala hodina. Ohľadom tohto
nikdy debaty neprebehli, nikdy o tomto so svedkyňou nerozprávala. Do školy chodí upravená, čistá.
Desiatu má, pomôcky má. Učivo zvláda s prihliadnutím na individuálny vzdelávací plán. To je všetko z
jej strany, čo sa týka X.. Nebola v kontakte s X. aj v školskom roku 2015/2016, oni prišli na druhý stupeň
v septembri 2016/2017. Podrobnejšie správanie X. za minulý rok, ako sa správala v kolektíve: tým, že

hrávala hádzanú, bola viacej utiahnutá do kolektívu. Bola veselá, hravá, zdravo drzá, čo svedkyni viacej
vyhovovalo ako teraz, lebo teraz je ticho, niečo dusí v sebe. Či sa sťažovala spolužiačkam, tak neviem,
jej nikdy, až teraz toto. Je pravidelne pripravená na vyučovanie. Pomôcky nosí, úlohy má, vedomosti.
Koľkokrát lepšie, ako deti, ktoré nie sú integrované. Ona je tak 2 - 3. Tým, že má integráciu, tak má to
dosť vydreté, musí si to často opakovať. Ak svedkyňa uviedla, že jej povedala, že ide na výsluch, že sa

bojí otca, neuviedla nič iné, iba toto, že sa bojí výsluchu, že sa bojí otca. Išla hodina, svedkyňa to viac
nerozvádzala, pretože jej to neprináleží. Ak sa dobre pamätá, tak zo štyroch rodičovských obžalovaných
bol raz, alebo dvakrát a volal jej. Nikdy nepočula, že sa sťažovala X. v škole, ani nezačula, že by
manželka napádala obžalovaného, alebo robila mu zle. Z čoho má X. obavu, ona netuší, naozaj. Nevie,
čo sa u nich deje.

Svedkyňa Mgr. Z. G., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že je triedna učiteľka H.,
ktorá je žiačka druhého ročníka toho času. Rodinu S. pozná, že učila aj ich syna J., x rokov dozadu.
Čiže na základe rodičovských združení, že sa chodili informovať na syna J. obidvaja, tak ich pozná.
Od zápisu do školy v marci 2016 prišli obidvaja rodičia, tam odporučili pri zápise odklad do školy s

tým, že v septembri 2016 nastúpila do školy. Teraz to je na rodičov, že nepotrebujete mať potvrdenie.
Nastúpila do školy, povedala matka, že boli na psychologickom vyšetrení a že povedala psychologička,
že je H. zrelá a môže nastúpiť. Od septembra 2016 nastúpila do školy, jej adaptácia bola veľmi ťažká.
Triedna učiteľka som bola aj v prvej a druhej triede. Zhruba pol roka trvali denné plače pri príchode do
školy, počas vyučovania. Svedkyňa sa jej opýtala, prečo plače, či je smutná, čo sa deje. Museli prerušiť

vyučovanie. Jej odpovede boli, že nespala v noci, že sa bojí, že príde do školy tatko a ju odtiaľ odvedie
preč. Samozrejme ju ukľudnila, že sa nemusí báť, že tu je svedkyňa, že ona je tu na to, že ju ochráni,
tak si utrela očka a pracovali ďalej. Ona o tomto informovala obidvoch rodičov. Maminku, keďže je s ňou
kontakte každý deň, keďže u nich pracuje a tatka, keď sa zastavil v škole aj so svojim bratom, tak sa
jej ten pán predstavil, že ako sa má H., sa prišiel informovať. Ona o celej situácii vie to, že maminka

jej povedala, že majú nejaké problémy s rozvodom. A keď rozprávala s tatkom, tak on jej uviedol, že
ona u neho plače, že nechce ísť domov. Obom povedala, aby k tomu citlivo pristupovali, aby to neriešili
pred deťmi a skúsili sa nejako dohodnúť. H. je každý deň čisto oblečená, všetko na poriadku, domáce
úlohy má napísané. Vie teda, že sa s ňou učí maminka. H. má ťažkosti v slovenčine, je tam predpokladna poruchu učenia. Vie, že navštevujú poradňu - Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva
v Malackách, kde sa s H. snažia pracovať. Ešte stále nemajú potvrdenú H. diagnózu. Tá práca s ňou,
to čo s ňou tá maminka musí robiť doma, to je ťažká práca, takisto to bolo s J., tak to je ťažké. Treba jej

denne sa venovať a nemáte zaručené, že to na druhý deň prečíta, napíše, že to zvládne. J. učila 12 - 13
rokov dozadu. Podrobnejšie správanie H. za minulý rok a tento rok, ako sa správa, ako správa v triede,
v kolektíve: začne tým, že bola minulý rok plačlivá, tichá, ustráchaná. Bez nejakej sebadôvery, vôbec si
dieťa neverí. Stále ju niečo bolelo, bruško. Ustráchaná je. Keď nepočula vozík, lebo vedela, že vozíkom
maminka upratuje, tak sa vypýtala na WC, aby sa presvedčila, či maminka pracuje a je tam. Svedkyňa

sa jej samozrejme na to opýtala, že či sa ide pozrieť, či maminka je v práci, či prišla, ona dala dole oči
a povedala, že áno. V triede je obľúbená, všetci si pomáhajú, keď sa jej niečo nedarí vytlieskať, oni jej
v triede pomáhajú, aby jej to učenie išlo. Rozpráva sa s dievčatami, málokedy niečo popapá. Ak má
mandarínku, podelí sa s deťmi. Sťažovala sa svedkyni, len keď plakala, keď sa jej spýtala, čo sa deje,
tak vtedy povedala. O tom nevie, že by spolužiakom hovorila. O problémoch v rodine hovorí máličko.
Teraz tento rok máličko. H. vravela, že nemôže spať, že sa bojí. Zo začiatku, keď plakala, tak to bolo

skoro denne. To bolo pol roka 2016 s plačom chodila do školy a teda plakala cez hodinu. A to bolo z
ničoho nič. Oni si písali a ona sa rozplakala. Strach nebol zo školy, ani zo spolužiakov to nebolo. Ono
zo začiatku nebolo badať, že by mala problém v učení, preto strach zo školy nebolo z čoho. Lebo robili
čiarky. Lebo tie deti majú strach zo zlyhania, že niečo nevedia, ale v tomto prípade to nebolo. Bála sa tej
situácie, ktorá bola doma. Svedkyňa teda nevie, či boli spolu rodičia vtedy, či spolu žili, nežili, na zápise

boli spolu. Správanie H. tento školský rok 2017/2018: do školy chodí v pohode, učivo v matematike
zvláda vynikajúco, aj v angličtine aj v ostatných predmetoch, okrem teda slovenčiny. Je veselšia a keď
sa rozprávajú po víkende, ako bolo, tak občas povie, že bola s otcom, že mala oslavu. Ale povie aj
to, že si pre ňu neprišiel. Na zápise, keď urobili cvičenia s deťmi, bolo obidvom rodičom odporučené,
aby sa poradili, aby zvážili odklad, pretože k tomu odkladu je potrebné psychologické vyšetrenie, dieťa

musí byť psychologicky vyšetrené. K tomu musí byť dôvod. Oni povedali, že sa o tom porozprávajú.
Vzhľadom k tomu, že učila J. a aj tá stredná dcéra má problémy s učením, tak sa im to javilo ako
dobré aby ju psychologička vyšetrila. Ona to nemôže určiť, ja môžem dať rodičovi odporúčanie a je
to na rodičovi, aby to on zvážil. Nie je psychologička. Všetky deti S. vždy malí všetko, malí desiatu,
vždy holi čisté. Ale takisto vie, že vždy sa s nimi učila ich matka, teda manželka obžalovaného. To,

že sa učili s matkou, vie od detí. Keď sa H. bála, nevie, ktorý mesiac, ale tento plač trval pol roka, od
septembra 2016 do decembra 2016 alebo januára 2017. Tento rok má H. problém v slovenskom jazyku.
Svedkyňa má napísané podpisy rodičov v knihe o rodičovskom združení. Vlani nevie, vie, že obžalovaný
sa bol informovať mimo rodičovského združenia aj s tým bratom, čo ho predstavil ako brata. H. nebol
odporučený odklad z toho dôvodu, že by neusedela. Ale z toho dôvodu, že pri spájaní a pri cvičeniach

sa vyskytli odchýlky. Bolo dané rodičom na zváženie a nemala nikdy také dieťa, ktorému by bolo určené
odklad a že by plakalo, nemala nikdy také dieťa. Na to je psychologické vyšetrenie, ktoré vydala im
psychologička, ako hovorí pán S., ale k nim sa nedostalo. O zdravotnom stave obžalovaného vie len to,
čo ste jej uviedol on, v ten deň, keď bol s ním jeho brat, že je vyliečený, že má nejaký papier, že sa môže
starať o deti. Ju jeho zdravotný stav nezaujíma. Jeho manželka svedkyňu neinformovala, že každý večer

je na dýchacom prístroji. Svedkyňa nechá na psychológov, či si vymýšľa dieťa vo veku H., alebo pridáva,
fantazíruje, ona sa k tomu nevie vyjadriť. Obžalovaný jej toho narozprával veľa, hovoril, že mu manželka
robí zle, ona sa nepýtala, ona mu povedala, že rieši iba veci, čo sa týkajú ich H.. To bolo v tom 2016.

Svedkyňa MUDr. E. P., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že je ošetrujúcou lekárkou

psychiatričkou pána J. S. a pokiaľ on súhlasí, aby uvádzala údaje z jeho zdravotnej dokumentácie, tak
uvádza nasledovné. Pán S. je evidovaný v psychiatrickej ambulancii od 19.7.2010, kedy sa dostavil s
tým, že v poslednej dobe sa necíti dobre, má pocity neistoty, bezradnosti, opakovane musí kontrolovať
niektoré svoje úkony, čo ho veľmi zaťažuje a znervózňuje, preto bol poslaný aj z práce domov. Odvtedy
na doporučenie psychiatričky, teda jej, užíval pravidelne antidepresíva, pričom uvádzal, že jeho stav

sa zlepšuje. Dňa 5.9.2011 sa dostavil do ambulancie s tým, aj v sprievode manželky, že jeho stav
je zhoršený, plačlivý, depresívny, nič ho nebaví, preto bol odoslaný do psychiatrickej nemocnice v
Pezinku, nakoľko aj pri ambulantnej liečbe sa jeho zdravotný stav zhoršil. Prvý krát hospitalizovaný
v Pezinku bol od 05. septembra 2011 do 11. novembra 2011, pričom jeho stav bol v psychiatrickej
nemocnici hodnotený ako depresívna porucha s obsedantnou zložkou, pričom v klinickom obraze

neboli prítomné žiadne príznaky psychózy, jednalo sa o neurotickú úzkostne - depresívnu poruchu.
Následne pokračoval v ambulantnej liečbe, pričom užíval doporučenú liečbu s PN Pezinok. Na kontroly
sa dostavoval pravidelne. V priebehu roka 2012 uvádzal, že sa cíti lepšie, je spokojný aj v práci, nálada je
vyrovnaná. 01. marca 2013 sa dostavil na mimoriadnu kontrolu, že jeho psychický stav sa v poslednýchdvoch týždňoch zhoršil, opäť kontroluje svoje pracovné úkony, zdržuje ho to v práci, je nervózny,
nespáva, bojí sa, aby sa to ešte nezhoršilo, preto by chcel ísť naspäť do Pezinka, kde mu aj prvý krát
pomohli. Preto bol pre recidivujúcu depresívu odoslaný do Pezinka, kde bol druhý krát hospitalizovaný

od 05. marca 2013 do 04. júna 2013, pričom taktiež bol jeho stav uzavretý ako stresová úskostne -
depresívna porucha s obsedantnou zložkou. Opätovne neboli u neho zistené žiadne známky psychózy.
Po prepustení sa dostavoval pravidelne na kontroly, uvádzal, že sa cíti stále unavený, kontroluje sa,
má problémy so spánkom. Dňa 14. marca 2014 bola podaná správa na posudkovú komisiu sociálneho
zabezpečenia pre opakované depresívne epizódy. V liečbe naďalej pokračoval. V júni 2014 uviedol, že

mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok, naďalej sa dostavoval na kontroly, užíval doporučenú
liečbu, pričom pretrvávali problémy so spánkom, zvýšená únava, avšak nálada bola vyrovnaná. Dňa
16. októbra 2015 uviedol, že sa cíti horšie, že chodia nejaké nevysvetlené výpisy z T-mobile. Následne
sa dostavil aj v sprievode manželky, kedy uviedol, že nemôže spávať, vyčíta si rôzne veci, myslí si, že
manželka ho podvádza. Bola mu doporučená aj psychologická intervencia. Uviedol, že navštevuje aj
psychologičku. Dňa 03. novembra 2015 sa dostavil opätovne s tým, že jeho stav je zhoršený, napriek

dodržiavaniu ambulantnej liečby. Manželku neustále podoziera, že má milencov, sleduje mobilný telefón,
odkazové schránky, na balkóne vykrikoval, že manželka je kurva, utekal za neznámym mužom, lebo
sa domnieval, že to je manželkin milenec, nespáva, neje, napísal list na rozlúčku, manželka má z
neho strach, pacient chce, aby bola s ním 24 hodín denne, dáva výpoveď v práci, aby mohol chodiť
s manželkou do práce. Vzhľadom na uvedené bol odoslaný na hospitalizáciu PN Pezinok, kde bol

hospitalizovaný tretíkrát od 03. novembra 2015 do 06. novembra 2015, prepustený na vlastnú žiadosť,
nakoľko nebola u neho zistená psychotická porucha a svoje žiarlivecké nastavenie voči manželke sa
snažil korigovať, získal čiastočný náhľad, v popredí je skôr osobnostná problematika, preto bolo jeho
žiadosti o predčasné prepustenie vyhovené. V psychiatrickom náleze z hospitalizácie v PN Pezinok
sa uvádza, že dominujú u neho úzkostné žiarlivecké obsahy, popieral však myšlienky na samovraždu,

stav uzavretý opäť ako úzkostne depresívna porucha a zmiešaná porucha osobnosti. Po prepustení sa
dostavoval na kontroly, uvádzal, že je utlmený po liekoch. 10. decembra 2015 sa dostavil v sprievode
manželky, pričom v popredí bol partnerský konflikt, pri ďalších kontrolách opätovne priznáva manželskú
krízu. V januári 2016 uviedol, že manželka mu stále robí zle, provokuje ho, aby ju udrel, robí mu peklo,
chce sa rozviesť. Pri ďalších kontrolách opätovne uvádza tieto problémy, navyše manželka ho neustále

provokuje, hovorí, že zavolá na neho policajtov a dajú ho do Pezinka. Na jej doporučenie býva teraz u
svojej rodiny, kde funguje normálne, je kľudný, je presvedčený, že pokiaľ by mal aj v rodine kľud, tak aj
jeho psychický stav by bol dobrý. Potom v priebehu roku 2016 uvádza, že je stále utlmený po liekoch,
chodí do práce, manželka má pripravenú žiadosť o rozvod, v domácom prostredí je stále napätie. Toto
sa opakuje pri každej kontrole, zdôrazňuje problémy v manželstve. Tiež uvádza, že v práci nemá žiadne

problémy, jeho nadriadení sú spokojní s jeho prácou. 11. októbra 2016 na kontrole uviedol, že manželka
ho vyháňa z bytu, nedá sa s ňou dohodnúť, stále do nebo skáče, vulgárne mu nadáva, môže mu to aj
brat dosvedčiť. Manželka ho ohovára aj v škole, kde chodia aj deti, že on je „magor“. 12. decembra 2016
uviedol, že je z domu preč, preto sa cíti psychicky dobre. V roku 2017 bol na kontrole celkove 5 krát. Vo
februári2017uviedol,žemanželkamustálerobíschválnosti,nechcemudávaťdeti,vulgárnemunadáva

pred deťmi, býva u matky, má dokonca dve roboty, lieky neužíva. To isté uviedol aj v marci 2017, že si
pripravuje vlastné bývanie, má pracovné možnosti, lieky neužíva, nepotrebuje ich, manželka mu bráni
v styku s deťmi. V máji 2017 uvádza, že rozvodové konanie zatiaľ neprebehlo, manželka ho provokuje
svojim správaním. Následne na kontrole v júni a v auguste 2017, udáva, že nemôže dobre spávať
v poslednej dobe, manželka podáva opakovane na neho trestné oznámenia, dokonca ho aj fyzicky

napadla. Manželka zmanipulovala deti proti nemu, doporučená liečba na spanie. To bola jeho posledná
kontrola v ambulancii, viacej záznamov nemá. Manželka pána S. bola viackrát spolu s manželom na
kontrole, presne koľko krát, to uviesť nevie, ale bolo to vždy jej rozhodnutie. Nakoľko ako manželka môže
byť prítomná pri ambulantnej kontrole a podať objektívne informácie. Bolo to jej rozhodnutie kedy príde.
Vychádza aj z informácii, ktoré jej poskytla jeho manželka. Hodnovernosť takto poskytnutých informácii

môže posudzovať len na základe toho, čo povie pacient a jeho príbuzný. Stalo sa asi dvakrát, že došla
osobne paní S. do ambulancie bez manžela s tým, že prvýkrát jej priniesla lieky, ktoré mal pán S. užívať,
ale ich neužíval, preto ich poskytla do ambulancie, a bolo to dňa 03. novembra 2016. Pani S. vrátila
do psychiatrickej ambulancie lieky, ktoré neužíva. Boli tam aj lieky, ktoré nepredpisovala. Svedkyňa
spísala zoznam a nechala lieky v ambulancii. Dňa 09. novembra 2016 vrátil pán S. jedno balenie

Questax, čo jej aj na papier podpísal. Otázka posúdenia ovládacích a rozpoznávacích schopností je
otázka znaleckého skúmania. Ale ako uviedla, z jeho zdravotnej dokumentácie vyplýva a je potvrdené
aj hospitalizačnými pobytmi v psychiatrickej nemocnici v Pezinku, že pán S. netrpel takou duševnou
poruchou,ktorábyzásadnýmspôsobommohlaovplyvňovaťjehorozpoznávacieaovládacieschopnosti,jednalo sa vždy o stresové poruchy, depresívnu poruchu a poruchu osobnosti. Uvádza, že ovplyvnenie
týchto schopností rozpoznávacích a ovládacích môže byť aj situačne podmienené, preto zdôrazňuje,
že posúdenie rozpoznávacích a ovládacích schopností je vecou výlučne znalca znaleckého skúmania.

Pokiaľ na ambulantnej správe zo dňa 29. júna 2017 je v častí terapia uvedené bez farmakoterapie, to
znamená, že mu neboli predpísané žiadne lieky pri aktuálnej kontrole, vzhľadom k tomu, že neuvádzal
zdravotné ťažkosti, v popredí jeho sťažnosti boli manželské nezhody a prebiehajúce rozvodové konanie.
Vo všeobecnosti platí pri liečbe akýchkoľvek psychických porúch, že harmonické rodinné prostredie a
dobré vzťahy veľmi významne a dobre ovplyvňujú zdravotný stav a výsledky liečby. Nakoľko sociálna

podpora najbližších príbuzných je dôležitým terapeutickým faktorom. Nevie presne uviesť, koľkokrát
ju kontaktovala manželka Petra S. v priebehu liečby, nakoľko spočiatku liečby chodila manželka aj s
deťmi na kontroly spolu s manželom, následne potom prestala chodiť, osobne potom bola vrátiť lieky do
ambulancie bez manžela a pamätá si, kedy to bolo nevie uviesť, že pani S. sa sťažovala, že pán S. sa
správa agresívne, tak svedkyňa jej povedala, že v tom prípade nech sa obráti na políciu. Dňa 16. augusta
2017 na poslednej kontrole vám bolo predpísané jedno balenie Zolpinoxu, čo je generický liek Stilnoxu.

Svedkyňa Y. Y., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že ako doma žili, to nevie,, lebo
oni tam nesmeli chodiť. Keď nebol J. doma, tak dcéra prišla k nim aj s deťmi. Videla ju, že je strašne
modrinová, rapídne chudla. Keď sa jej spýtala od čoho to má, tak povedala, že od cukrovky. Skrátka
tajila to. Až raz dobehla k nim uplakaná, lebo deti boli v škole, že J. ju bije. Vtedy sa dozvedeli, ako ju

bije. Potom to nastalo v januári 2016 v noci, vnuk J. jej volal, či maminka nie je u nich, strašne plakal,
ona sa pýtala, čo sa deje, povedal, že maminka ušla z domu, X. jej pomohla otvoriť dvere, aby mohla
vybehnúť von. Svedkyňa zavolala staršiemu synovi E. a išli ju hľadať. Bola zima a našli ju v pyžame,
bosú za lekárskym strediskom sedela na lavičke. Ju zobrali hore. Medzitým zas volal J., pýtal sa, či ju
našli, lebo tatko nachystal nože, že zareže první mamu a potom deti. To bolo prvý raz. Utekala častejšie

k nim, lebo ju bil a stále sa vyhrážal, že ju v noci zareže. Deti svedkyni telefonovali, že tatko má na linke
nachystané nože. Ona volala aj v ten večer volali policajtov, aj nevesta, aby podala trestné oznámenie.
Tí policajti svedkyni povedali, že ona musí podať trestné oznámenie. A mala ráno prísť aj s nevestou P.
k policajtom, ibaže ona sa bála, lebo sa jej znova vyhrážal, že ju zabije. Tak jej povedala, aby podala
návrh na rozvod. Ona ho aj podala, ale za tri týždne ho stiahla, lebo ju k tomu donútil s nožom po krkom.

A potom to už bežalo ako na bežiacom páse. Zbalil ju, vysťahoval ju. On jej niesol dve cestovné tašky,
ona tú staršiu a mladšiu dcéru za ruky, plačom, priviedol ju k nim. Nakoľko bývajú v druhom činžiaku
od nich až k nim na 6. poschodie to bolo počuť, ako vykríkal A. ty kurvo, za to, že si sa kurvila, ideš k
tvojej materi, ktorá je taká istá kurva, ako ty. Potom dostal zákaz vstupu a deti chodia k nim, oni sa ho
strašne boja. To mu pani doktorka P., aby na 3 týždne opustil ženu, že sa to snáď dá do poriadku. U

nich bola ale hodinu, ešte sa poriadne nenajedli, už volal telefonicky, aby sa vrátila, lebo si to obsere
J.. Svedkyňa J. st. zavolala, aby prišiel k nim hore pre ňu. U nim začal strašne vulgárne nadávať, hneď
ju chytil pod krk a povedal, že A. ty kurvo, aj tak ťa zabijem, deti ostanú mne. Deti sa ho strašne boja,
tým pádom, ako prídu k svedkyni, tak zamykajú, lebo tatko povedal, že rozkope a vyvŕta dvere a príde
k nim. Svedkyňa im povedala, že sa u nich nemusia báť, lebo oni majú bezpečnostné dvere. Deti aj

okno zavrú, čo sa tak strašne boja. X. tá staršia ako sa zošerí, tak uteká za maminkú do školy, lebo sa
bojí, že ju bude bit'. Malá H. mala narodeniny, po pol roku jej urobil narodeniny, svedkyňa ju chválila,
že vidíš tatko ťa ľúbi, nezabudol na teba a ona jej povedala, že to mu kázal pán advokát. Svedkyňa
jej povedala, aby si nevymýšľala, že pán advokát nevie, kedy má ona narodeniny. Povedala svedkyni,
aby sa nebála, že tatko jej povedal, že mamu tú kurvu, aj so svedkyňou dostane do base, lebo on má

všetkých poslancov a policajtov kamarátov a že deti budú u neho a mama pôjde do base. Svedkyňa
mu nikdy nechcela zle, ona chcela, aby sa išiel dať liečiť, že bude dobre. Už bol dva krát liečený a vždy
bolo dobre, bol v Pezinku. On ju potom za ruku vodil ako psa po vonku, on ju chodil venčiť. Najviac mala
strach z toho, že deti stále volali, že babi tatko má stále nachystané nože, on sa snaží mamu zabiť. Ešte
prišla k nej X. celá ustráchaná, prišla zo školy a pýtala sa jej, či vie, čo je to syndróm rýchleho udusenia.

Keď sa jej svedkyňa spýtala, odkiaľ to vie, tak jej povedala, že tatko bol s maminkou zavretý v izbe a že
kričal A. vieš čo to je syndróm rýchleho udusenia?, oni búchali na dvere a kričali a potom otvoril, mama
plakala. Jedna taká oševedná vec je to, aj sa to hanbí povedať, A. mala strašne modré, modrinové nohy,
vnútorné stehná a keď sa jej pýtala, od čoho to má, rozplakala sa a hanbila sa jej to povedať, že mami
ja sa ti to hanbím povedať, potom povedala, že akonáhle prišla z vonku z práce, obchodu, tak on ju

zvalil na zem, roztiahol jej nohy, pozeral jej tam, či tam nemá semeno, či ho nepodviedla, do pohlavia
jej pozeral. Tí dvaja starší J. a X. nechcú k nemu ísť a malú klame. Čaká na určený termín, kedy má k
nemu ísť, nepríde pre ňu a keď sa vráti od neho, tak stále plače, bojí sa, lebo že tatko jej povedal, že
mamu dá do base, ale to povedala nám H.. X. nepôjde nikam od mamy, lebo ona ju stráži ako oko vhlave. Svedkyňa môžem len toľko povedať, čo sa u nej udialo. To bola raz u nich, to bolo tento rok cez
leto, lebo svedkyňa im chodí varovať, keď H. bola chorá, ona nemala byť u neho, ale mala byť doma a
on im strašne búchal na dvere, chcel ísť do vnútra, ale ona ho nepustila. X. keď ide zo školy, keď mal

auto, teraz nemá auto, a zbadala ho na juhu, tak dobehla k nim po schodoch, ani na výťah nečakala,
pozamykala dvere, volala maminke, že nech nejde ani so smeťmi von. Teraz už nemá auto, nejazdí,
teraz sú také kľudnejšie. To je asi všetko, lebo ona u nich nebola. Ešte si na jeden incident spomenula,
bolo pekne, dátum nevie, prišiel s A. k svedkyni a v okne fajčil a volal ju, či vie, čí je tam dole to červené
auto. Svedkyňa mu povedala, že vie, že susedové. Ale za týždeň si ju zastavila suseda H. a povedala

jej, že ešte raz keď príde jej zať k nej na chodbu robiť problém, tak jej muž si to s ním vybaví, lebo to
auto bolo jej 20 ročného syna. On ani nevedel o A., že existuje a J. vykríkal, že spáva s A.. Odvtedy bol
pokoj. Keď prišla zbalená, to bolo asi v marci 2016, lebo bola PN, mala s rukou, obaja vtedy maródovali.
S tou otázkou o syndróme udusenia prišla X. asi v máji 2016, presný dátum si už nepamätá, ale rovno zo
školy utekala k svedkyni. Za tie modrinové nohy to bolo, keď mal zákaz chodiť k nim, tak sa jej priznala.
Ale tie nohy zistila tak, že jej u svedkyni dávala tepláky, sa prezliekala. Vtedy zbadala tie modrinové

nohy. A priznala sa jej, až keď dostal zákaz chodiť k nej domov. Modrinové nohy videla ten raz, lebo
už viac sa nevyzliekala a ruky mala dosť často, ale teraz čo k nej už nechodí, je bez modrín a sú takí
kľudnejší. Pýtala sa jej na tie modriny, najprv zatikala a potom sa priznala, že J. ju o stenu búchal. A už
mala svedkyňa na to nervy a povedala jej, či sa nevie brániť. Ona jej na to povedala, že mami ako sa
mám brániť, keď on si búcha hlavu o stenu a kričí A. nebi ma. O syndróme udusenia svedkyni povedala,

keď tam deti neboli, že ju hodil na posteľ, krížmo si na ňu sadol a chytil malý poštárek, že tak ju udusí.
Robil zle deťom, on ich budil v noci a rozprával im rozprávky o červenej čiapočke, alebo im rozprával, že
on ich ľúbi a maminka nie. A. ani ona to neoznamovala, A. sa ho bála a svedkyňa nemohla s tým robiť
nič, lebo ona s ním v domácnosti nežije. Ale keď už učiteľky v škole zistili, že tie deti sa začali zle učiť,
nesústredili sa, driemali na lavicách, potom začala s nimi chodiť po nejakých lekároch. Pýtala sa A. na

tie nože, čo si nachystával, ona povedala, že tie nože sú tam stále prichystané, ale J. on ich schovával.
J. ju dosť vartoval, aby jej neublížil. Pýtali sa pána S. na útoky, nože, incidenty, on jej povedal, že to A.
útočí na nebo. Bola svedkom incidentu, kde napadol pán S. manželku, u svedkyni, keď ju chytil a škrtil.
Keď ju priviezol s tými kabelami a potom prišiel pre ňu, aby išla domov. Od roku 2015 telefonovať si
telefonovala s ňou, len keď jej v škole požičali kolegyne telefón a ona povedala, či je všetko v poriadku

alebo nie. Lebo on jej zobral telefón, ona nemala k ničomu prístup. Pravdepodobne od nejakej učiteľky,
lebo jej povedala, že musí vrátiť telefón, že je prestávka, že ona ide učiť, alebo to bola vychovávateľka,
a sa jej zdá, že aj kolegyňa upratovačka jej požičala telefón. Ale keď bolo zle, tak svedkyni večne volal
J., lebo on mal telefón. Nenavštevovali sa. Keď boli dobre, tak sa mohli navštevovať, ale keď sa začali
trkat', tak svedkyni J. zakázal k nim chodiť. A keď oni prišli k nim, tak on prišiel aj s ňou k nim. Nenechal

ju ani minútku samú so mnou, vypili kávu a museli ísť domov, povedali, že idú domov. Keď uviedla, že
varovávala s deťmi, komunikovali, keď nemala A. telefón, cez J., J. svedkyni dával avízo, ale cez tú pani
učiteľku, vychovávateľku. Problémy začali v roku 2015. Už to sú dva roky. Osobne prítomná bola, keď ju
u nej na chodbe chytil pod krk. Keď ju priviedol s tými kabelami k nej. Čo sa u nich odohrávalo, nemože
povedať, svedkyňa u nich nebola. V minulosti to bolo ukážkové manželstvo až pokiaľ nebol chorý, keď

sa liečil, svedkyňa ho aj bola navštíviť v psychiatrii. Ráno poškodenú obžalovaný vodil do školy aj s
deťmi, držal ju za ruku a večer chodil pre ňu a zase ju držal za ruku, ako psa na obojku, svedkyňa nemá
vo zvyku klamať.

Svedkyňa E. Y., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že je sestra obvineného. Vedia

iba to, že to všetko, čo sa povedalo teraz, je nepravda, je výmysel A.. Ona proste zneužíva systém
právny a využíva všetko čo sa dá iba v jej prospech. A. vždy bola taká chamtivá, vypočítavá, poznali ju
ako za slobodna, chodila do triedy s jej sestrou do jednej triedy aj školy. Presťahovali sa na juh, J. mal
cca 1 rok. Odvtedy s J. tak často neboli, ako predtým. Odvtedy J. nemohol chodiť k rodičom, s nimi sa
stretávať. Stále mu zakazovala, vadilo jej to, že chodieval pozrieť rodičov. Tým pádom bol J. izolovaný

od priateľov, rodiny. A. to vadilo, keď sa stretal s niekým. Ich manželstvo videli tak ako bezproblémové,
A. bola vždy šťastná, usmiata, spokojná, nikdy sa nesťažovala na J., vždy ho len chválila, že zarobí veľa
peňazí vo VW, že jej nič nechýba. O deti bolo pekne postarané. Bolo vidieť, že ich majú radí obidvaja,
starali sa veľmi pekne. Deti boli slušne vychované. Vždy sa hrávali aj s deťmi svedkyne na záhradke,
lebo mali aj oni tam záhradku. Nebadali vôbec nič. Nikdy jeho deti nespomínali, že by sa niečo dialo v ich

rodine, že by otec udrel mamu, nič nepočula z úst detí ani A.. J. bol pre deti ako boh, strašne ho mali deti
radi, malý J. bol miláčik tatkov aj s H., X. bola celá maminkina zase. Nikdy nepočula, že by J. A. alebo
deti vyfackal, že by tam bolo nejaké násilie. Jedine, čo deti spomínali, že mamina je na nich prísnejšia
a občas im aj vylepí, keď ju neposlúchali. Na tatka nikto z detí krivého slova nepovedal, ani A.. Pôsobiliako spokojná rodina, nič nevnímali. Nevnímali, že by sa niečo dialo v tejto rodine. Až dovtedy, keď sa
dozvedeli, že J. je na liečení v Pezinku. Dozvedeli sa to nie od A., ale muž svedkyne sa to dozvedel v
práci od jedného známeho, či vie, že má švagra v Pezinku. Keď jej to muž povedal, hneď volala A., že

čo sa deje, prečo im nedala vedieť, tak A. povedala, že J. s nimi nechce rozprávať, že nemajú ísť ani
za ním a neželá si J. ani A., aby niekto z rodiny za ním išli. Čo jej bolo už vtedy čudné, že čo sa deje.
Napriek tomu, že im zakázala ísť za ním do Pezinka na liečenie, išli tam zistiť, čo sa s ním deje. Lekár
im povedal, že sa lieči na poruchy spánku a že môžu ísť za ním na oddelenie. Tak si ho odtiaľ prevzali,
išli do areálu nemocnice si sadnúť na lavičku a tam im J. začal rozprávať, že niečo sa doma deje, že

má pocit, že A. niečo na neho chystá, že sa k nemu správa nejak inak, pred deťmi na neho nadáva,
ponižuje ho, nadávala mu do sprostých bláznov a že by chcel rozviesť, lebo že doma vidí, že niečo nie je
v poriadku. Vravel im, že v noci sa nevedel vyspať, že ho A. viackrát v noci budila a nechcela ho nechať
spať, stále po ňom niečo chcela a J. potom unavený chodil do práce, kde robil na smeny, ráno, po obede,
večer. Vravel, že po nočnej smene, keď prišiel domov, tak ho nútila chodiť deti kočíkovať a hrať sa na
ihrisko s deťmi, po nákupoch, k jej babke pracovať, a večer išiel do nočnej, tak spal iba pár hodín. Keď

sa im takto vyrozprával, plakal pri tom, vravel že sa chce rozviesť, že sa niečo deje, že neverí A.. Keď sa
takto rozprávali s J., tak A. tam prišla s krikom, že čo tam robia, prečo za ním išli, keď ona si to neželá,
že nemajú ho rozrušovať a majú ho nechať tak. Najviac ju prekvapil J. postoj, akonáhle tam prišla A., tak
J. už neprebral s nimi nič, bol ticho, akoby sa jej bál. Tak sa s ním rozlúčili a išli domov. J. tam pobudol
nevie koľko. Keď sa vrátil domov z liečenia, tak bol v poriadku, stretla ho v rodičovskom dome s rodičmi

rozprávať a tam im vysvetľoval, že čo sa vlastne stalo, že je už prepracovaný, že neznesie ten nátlak
z A. strany, aby robil viac a viac v práci, že nevie v práci vydržať, nevyhovovali mu tie smeny, že mal
stále rozhádzaný deň, plus ešte rodina, starostlivosť o rodinu, povedal, že nevládze, že keď v noci spí,
tak telo spí, ale mozog stále pracuje, že myslí, že stále klikuje na pási, čo robí v robote. A že chce sa
rozviesť s A., že A. sa správa inak, že ho pred deťmi zhadzuje, ponižuje ho, vyčíta mu veci, napríklad

že oni mali postavené domy a oni nemali. J. nevládal, potreboval si našetriť na dom a ona mu vyčítala,
že je neschopný. Už vtedy nevedeli, ako mu poradiť, nevedeli, kde je pravda, rozhodli sa so sestrami
navštíviť lekárku MUDr. P., spýtať sa na jeho zdravotný stav, keďže A. nechcela im nič prezradiť. Stále
sa tvárila, že je spokojná. Nikdy im nepovedala na J., že by ju napadol, nejako jej ublížil. Stále sa tvárila,
že je spokojná so životom. Jediné, čo od nej počuli, bolo, že jej kúpil nejaké zlato na narodeniny, nejaký

sviatok, vždy to muselo byť od zlata, iba tak sa jej zavďačil. Stále pôsobila na nich, že je spokojná s J.,
iba povedala, že nevie spať v noci kvôli robote. Stále boli aj deti spokojné, usmiate, hrali sa s jej deťmi.
Vtedy nešli k tej P.. J. povedal, že chce udržať rodinu, nič sa nedialo, všetci boli spokojní. V júni 2015
mali rodinnú oslavu a tam prvý krát A. povedala, zavolala si nás sestry J. do izby, že sa chce sa nimi
porozprávať a tam im oznámila, že sa chce s J. rozviesť, že už ho nevie vystáť, že mu preskočilo. Že

na ňu vulgárne nadáva a že je úplne iný človek. Tak jej povedali, že nech to neriešia na oslave, že sa
zastavia u nej, keď J. bude v robote a porozprávajú sa o tom. Tak aj bolo, svedkyňa sa koncom júla 2015
u nej zastavila, keď J. nebol doma, ako sa dohodli s A., sa opýtať, čo sa deje, aby jej to vysvetlila, lebo
chcela,abyJ.dohovorili,žesachcesJ.rozviesť.Keďknejprišla,boladomasamasdeťmi,J.bolvpráci.
Začala jej rozprávať, ako J. je na ňu hnusný, nadáva jej, že ju aj napadol, aj sa rozplakala. Keď jej išla do

kuchyne pre pitie, tak svedkyni jej syn J. povedal, aby maminke neverila, že hraje pred ňou len divadlo,
všetko je to hra maminky a babky, že vraj babka maminke stále dohovára, že načo je taký chlap, ktorý
nenosí už také peniaze ako z VW, ešte k tomu je aj chorý a A. sa musí o neho starať. Že kujú plány babka
s mamkou, ako sa tatka zbaviť. Ďalej už nemohla rozprávať, už prišla A. z kuchyne. Povedal, že teta ja
prídem k vám a všetko vám vysvetlím. Začiatkom septembra 2015 prišiel k nim za ňou do izby, začal jej

to vysvetľovať, ako to je, že maminke nemáme veriť ani slovíčko, že všetko si to na tatka vymýšľa. Že
sa chová na tatka zle, že mu nadáva, zhadzuje ho, že to J. nechápe, ale nevie, ako má tatkovi pomôcť.
Takisto sa jej rozplakal a žiadal ju o pomoc. Sľúbila mu, že to pomôžu prešetriť u pani lekárky, kde je
pravda, či tatkovi začína šibať, alebo maminka to zneužíva ten jeho psychický stav. J. už išiel s Z. von, s
jej sestrenicou. Tak sa dohodla so sestrou C., aby išla za psychiatričkou pani P. a opýtala sa na zdravotný

stav, kde je pravda. Sestra išla za ňou a spýtala sa o konzultáciu, že chce pomôcť bratovi, či im s tým
nevie pomôcť. Pani doktorka ju prijala a povedala jej, že J. nie je psychiatrický pacient, že on sa lieči sa
poruchu spánku a nie na depresie. Sestra jej povedala, čo im všetko A. povedala, že mu začína šibať,
aký je. Pani lekárka povedala, že to nie je možné, aby sa tak choval, ako ona popisuje. Lebo liečbu, ktorú
dostával spôsobuje tlmenie a nie depresie, tlmenie stavu a nie depresie, zúrivý stav, že to nevyvolávajú

tie lieky zúrivý stav. Pani doktorke sa zdá, že by potrebovala pomoc A. a nie J.. Lebo vždy, keď prišli
k nej do ambulancie, A. tam ťahala celú rodinu, aj všetky svoje tri deti a pred nimi tam rozoberala J.
psychický stav, načo pani doktorka nebola zvyknutá, do ambulancie mal chodiť iba J. a nie manželka s
deťmi. Sa jej zdá, že ho zhadzuje pred deťmi, v detských očiach. A sestra, keď žiadala radu o pomoc,ako mu pomocť, tak pani doktorka P. doporučila, aby ho odtrhli od A., lebo sa jej zdá, že ten stav mu
spôsobuje ona, aby ho prehovorili, nech ide bývať k rodičom, aby mal kľud a vyvaroval sa domácemu
nátlaku, čo na neho vyvíjala ona. Keď mu to doma rozprávali, aby odišiel z domu, nech ide k našim,

najprv povedal, že nechcel o tom počuť, že deti neopustí, bude doma, povedal im, že aj právnička mu to
doporučila, tak aj urobil. Odsťahoval sa k rodičom a býval tam až dodnes. Keď si žiadal od A. nejaké veci
osobné, tak mu doniesla dve igelitky, a to také veci zo záhradnej chatky, staré oblečenie, uterák, periny.
Do dnešného dňa J. nedostal od nej svoje osobné veci. Tak J. pomohli, ako sa dalo, ani bicykel vlastný
mu nedala, o aute nehovorím, tak mu požičala svoj bicykel ktorý má dodnes, keďže sa k svojmu nevie

dopátrať. Požičali mu peniaze so súrodencami, aby si prerobil izbu, aby mal na živobytie. Mu povedali,
aby sa rozviedol a mal svätý pokoj, aby za A. nechodil. Aj ho zamestnala u nej v práci ako brigádníka,
čo ho musela následne aj prepustiť z dôvodu, že A. chcela peniažky aj z tej brigády. Tak J. povedal, že
on jej dávať nebude peniažky, čo si v svojom voľnom čase privyrába, tak momentálne u nej nepracuje.
J. jej vravel, že A. mu zabraňuje stretávať sa s deťmi, dokonca keď prišiel do školy, tak aj to učiteľka
nechcela pustiť J. k vlastnému dieťaťu k H., čomu tiež neverili, ako to je možné, tak na doporučenie

právnika, sa rozhodli, že budú chodiť s ním pre malú, keďže A. vyvolávala stále konflikty. Takže, viackrát
boli pri preberaní dieťaťa, a pokaždé A. im ju odmietala dať, že nechce ísť. A keď sme jej hovorili, nech
H. ukáže, že im to povie sama, tak H. vždy vyutekala, že tatko chcem ísť s tebou. Vzápätí vždy vyšiel
na balkón J. za H., z toho má pocit, že ju zatiaľ J. držal v izbe, zatiaľ čo A. s X. im na balkóne tvrdili, že
H. s nimi nechce ísť. Tvrdili, že nechce ísť. Pri jednom preberaní v sobotu prišli pre H., zvonili ráno na

bytové dvere o 09.00 h, ak mala byť nachystaná. Asi 10 min. im nikto neotváral, ale počuli, ako sa tam
rozprávajú. Nakoniec im A. otvorila a povedala, že H. nie je pripravená, hotová a nevie, či s nimi vôbec
chce ísť. Tak jej J. povedal, že nech sa jej opýta. Vtom H. vyutekala, že tatko, tatko a išla k J. ho objať, J.
si išiel kľaknúť k nej, aby ju objal. Ako si išiel kľaknúť, A. k nemu skočila, dvakrát i viac ho buchla do pŕs,
že nemá čo vstupovať do bytu, že má zákaz vstupu a začala tam kričať, že ona zavolá políciu, že nemá

tam čo robiť. Šokovala ju jej dcéra X., ktorá opakovala slová matky, že tam nemá otec čo robiť, nech ide
preč a nech im dá pokoj. J. jej s klidnou hlavou povedal, že sa neprišiel hádať, robiť cirkus, že nech im dá
malú a idú. Tak isto A. upozornila, že načo robí tento cirkus, že načo šokuje deti, nech im ich dá, tie, ktoré
chcú s nimi ísť a idú, že načo kričí, načo tak vrieska. A. jej povedala, že sa do toho nemá starať, že čím
viac cirkusov ona vyvolá, tým lepšie pre ňu a zabuchla im dvere pred nosom. Za dverami počuli, ako A.

hovorí X., že podaj telefón, idem volať políciu. Svedkyňa povedala bratovi, nech volá právničke a nech
jej povie, aká tu je situácia a že im zabraňuje prevziať si v kľude deti, že H. nebola pripravená na 9.00
hodinu a že robí tu cirkus, tak to J. aj tak urobil, volal právničke, dal jej ju k telefónu, sa s ňou rozprávala a
na jej radu aj oni volali políciu. Kde takisto uviedli, že im zabraňuje vstup do bytu, že ho napadla, viackrát
ho buchla do pŕs. Keď prišla polícia, vôbec ich nezaujímala ich výpoveď, J. brali ako výtržníka, zakázali

mu vstup do bytu a zobrali ho na políciu. Žiadny krásny víkend sa nekonal, namiesto toho skončil na
výsluchu. Svedkyňa išla domov a povedala J., že nech to podá na políciu, že mu to dosvedčí, že im
zabraňovala si zobrať H., keďže sa policajti nechceli s ňou ako svedkom o skutočnosti, ktorá sa tam
udiala, ani rozprávať, tak išla domov. J. skončil na výsluchu. Do dnešného dňa nikto z polície nepredvolal
a nikoho nezaujímalo, ako to v skutočnosti bolo. Takto sa so sestrami striedali, išli s ním si prevziať malú,

aj na základe rady právnika a známych, aby sa J. vyvaroval ešte horším situáciám, ktoré A. vyvolávala.
Napriek tomu J. nezanevrel na svoje deti, ľúbil ich a ľúbi do dnes. H. si brával po každé ako sa dalo, už
vopred si plánoval, čo s ňou bude robiť. Raz prišiel za svedkyňou do roboty, že potrebuje posteľ aj pre
deti, že budú spať u neho. Keďže robí v nábytku ako vedúca predajne, aby mu poradila a pomohla mu
finančne to zariadiť. Povedala jasné, pomôžeme. Zhovárali sa tam 15 minút. Vtom mu volala H., J. to

dal nahlas, počuli svedkyňa aj kolegyňa, H. vravela ahoj tatko, kde si teraz. J. nechcel jej povedať, že
zháňam ti posteľ, aby jej urobil radosť, tak povedal, že je doma u babky. Nato H. povedala, áno tatko,
áno, tak mi daj babku. Svedkyni bolo jasné, že toto nie sú H. slová, lebo oni sa o babku nezaujímali,
tak jej J. povedal, nemôžem ti dať babku, babka spinká. H. hovorí, tatko určite si u babky? J. že áno,
jej zaklamal, na to H. spustila, že tatko, prečo to robíš, prečo klameš, sľúbil si, že ma máš rád a klamať

mi nebudeš, že mama mi povedala, že si u tety E. v práci, lebo videla, že tam máš zaparkované auto a
povedala mu, že tatko prečo mi klameš. Svedkyňa vedela, že to je A. robota, aby klesol J. v detských
očiach a takto zneužívala deti na jej plány. Na to J. jej v telefóne vysvetlil, že áno som u tety E., chystám
ti prekvapenie, nechcel som ti to povedať, uvidíš keď prídeš v sobotu ku mne a teta E. mi v tom pomáha.
Potom H. sa začala správať ako vždy, áno tatko teším sa, ľúbim ťa, ešte mu povedala ako bolo v škole,

sa jej J. pýtal či určíte pôjde k nemu, povedala, že áno. Tak sa rozlúčili, poslali si pusinku cez telefón a
tak to skončilo. Ďalej bola pri ďalších telefonátoch, ako sa A. vyhrážala J., aby jej poslal toľko a toľko
peňazí, lebo inak ho dá zavrieť, nech to je do týždňa. Tak isto bola svedkom telefonátu, keď syn J. volal
otcovi s takou aroganciou a drzosťou a slovníkom, ktorý u J. nikdy v živote nepočula, ako na neho mladýJ. kričal, že mu musí J. zaplatiť poistku, stavebko, ináč ho dajú s mamou zavrieť, pričom J. mu hovoril, že
J. takto sa so mnou nerozprávaj, ja som tvoj otec, nie som povinný ti platiť stavebká a poistky, na to mu J.
vynadal vulgárne do všetkého možného a povedal mu, že ak to nezaplatí a nebude to uhradené, tak ho

dajú s mamou zavrieť. Raz prišiel J. za svedkyňou zasa do práce, že cez víkend, keď boli celý čas u nej,
keď mal H., tak A. bola v pondelok na ÚPSVaR a podala sťažnosť na J., že nútil H. jesť špagety, ktoré
nechcela, bozkať babku a že sa k nej zle správal. Čo ju veľmi nahnevalo, keďže boli u nej, tak išla na
ÚPSVaR to vysvetliť. Dokonca zobrala aj výkresy a diktáty, ktoré písala H. s jej synom, ktorí sú rovnako
starí, im ukázať, čo v ten deň spolu robili. Dosť ju aj prekvapilo, ako H. krásne kreslí, vymaľováva, keďže

A. tvrdí, že deti majú poruchy učenia, písania, dokonca jej syn ktorý je rovnako starý, sa zahanbil, že
nedokáže vymaľovať tak obrázok ako H.. Na ÚPSVaR sa s ňou nikto nechcel o tom rozprávať, iba jej
vraveli, aby to dokazovala na súde, ich to nezaujíma, že nech to dokazuje na súde, ich zaujíma len to, čo
podala ich mama. Teraz, keď naposledy bola na plavárni s dcérou, tam stretla syna J., ktorý bol v bazéne
vedľa nej a ani ju nepozdravil, čo predtým spolu rozprávali aj hodinu. To od toho septembra 2015, keď
bol u mňa a tvrdil, že maminka si vymýšla, už s ním odvtedy nebola, tak nevie čo sa zmenilo. Naposledy

bola s J. prevziať si H. pred mesiacom v máji 2018 a scenár sa stále opakuje, A. s X. na balkóne kričia,
ako H. s nimi nechce ísť a vzápätí na to vyuteká H., že áno tatko idem s Vami. Potom im ju mladý J.
prinesie dole a H. s veľkou radosťou uteká za tatkom a objíma ho a dodnes s ním chce ísť. V aute v
tom máji 2018 im začala rozprávať, že býva u nich ujo B. a robí jej zle, lezie jej na nervy. Svedkyňa to
ďalej nerozoberala. Pozná ľudí, ktorí bývajú okolo nich ako susedia a jej vraveli, že ako J. sa odsťahoval,

tak A. začala odnášať z domu veci, plné kabele, bicykle, takisto susedia zo záhradky začali vravieť že
odnáša veci zo záhradky. Keď to J. hovorili, tak J. povedal, že vie, že na záhradke nič nie, iba staré veci.
Tiež H. povedala, že v byte to maminka prerobila, pobrala veci a dala tam iné. Ešte zabudla uviesť, že
keď J. prišiel prvý krát z Pezinku a stretli sa u rodičov, tak im vravel, že A. bez jeho vedomia rozdelila
stavebko a presunula na rôzne účty, tak preto sa chcel s ňou rozviesť, lebo jej nedôveroval. Cítil od

nej nenávisť a rôzne psychické útoky pred deťmi. Naša maminka bola ťažko chorá, mala fibrózu pľúc,
cukrovku, reumu, bolo treba jej pomôcť, či ísť k lekárom, s upratovaním, nákupmi, atď, všetci rodičom
pomáhali súrodenci, striedali sa pri upratovaní, starostlivosti, len J. s A. sa nezapájali, sa ich spýtali,
prečo im nepomáhajú, A. povedala, že ona im nijako s rodičmi nepomôže, že nech sa každý stará sám
o seba a J. takisto nebude pomáhat' rodičom, lebo on má vel'a starosti s jeho rodinou. Keď otec zomrel,

mamina sa psychicky zrútila, potrebovala neustálu starostlivosť, tak sa súrodenci dohadovali, ako to
urobia, ako to spravia, tak zasa z A. úst počuli, že ona sa starať nebude, že to nie je jej mama a keby
ju J. na jeden deň priniesol domov, tak ho vyhodí von aj s babkou na ulicu. Tak sa súrodenci dohodli,
že s láskou, úctou a citom sa vedia o ňu postarať iba oni, ako sestry, tak si ju striedali len ony sestry po
týždni. S deťmi svedkyňa mala super vzťah, vždy sa porozprávali o všetkom, ako s jej deťmi. A. brala

ako švagrinku, brali ju tak normálne, ale s rezervou, lebo vedeli, že bola vypočítavá, chamtivá, čo im
dokazovala jej správaním, vždy od našich všetko brala, nič im nedoniesla, aj keď jej mamina povedala,
že zober si zo stromu pre deti jabĺčka, zobrala všetko zo stromu, zostali holé panohy. Aj keď sa skladali
našim na darčeky, mikrovlnku, servis do domu, skladali sa po 20,- eur, A. s tým nesúhlasila, A. povedala,
že ona darčeky už má, darovala im uterák z lekárne, paralen, čo mala doma navyše, nepotrebovala,

to našim darovala. Brali ju ako kamarátku, nie ako kamarátku, takže ani jej spoločnosť nevyhľadávali.
Teraz to je to isté, je rada, že ju nevidí, s takým človekom si nemá čo povedať. S deťmi, J. a X. sa so
svedkyňou nerozprávajú, ani nepozdravia, pritom s nimi nemala konflikt. H. je ako jej dcéra, stále sa s
ňou rozpráva so všetkých. Dokonca jej vraví o mamine, že mamina chce tatka zničiť a plánuje s babkou
a rodinou plány na tatka. Má pocit z toho, že A. zneužíva právny systém, jednoznačne ide o majetok, keď

jej aj rozprávali, že keď sa chce s J. rozviesť, že jej pomôžu, ale ona na to povedala, že ale majetok bude
jej. Zneužíva aj deti, pred deťmi J. zhadzuje a manipuluje s nimi, vymýšľa si na J.. Vzťah obvineného
s manželkou: celý čas bolí šťastní, spokojní, deti takisto, zaopatrené, pekne oblečené, nikdy nevideli,
že mali nezhody medzi sebou, až do toho júna 2015. A. S. sa rozvádza s manželom, lebo J. pomohol
jej sestrenici synovi s ubytovaním, býval u nich doma po čase to J. začínalo vadiť, chcel mať súkromie,

žiadal A. aj O. O., ktorý u nich spával, že si neželá, aby u nich býval, a aby si našiel ubytovanie inde,
že potrebuje kľud a súkromie a napriek tomu A. ho stále u nich ubytovávala, aj keď s tým nesúhlasil J..
Nikdy nebola svedkom ani hádky a nie to čo tam je popísané. Tak isto jej J. v septembri 2015 potvrdil,
že doma sa nič také nedeje, všetko si maminka vymýšľa s babkou. Nevie upresniť dátumy incidentov.
Nevie detailne popísať predmetné incidenty, ktoré sa kladú obvinenému za vinu, čo páchal na manželke

a deťoch. S poškodenou A. S. sa od januára 2015 do mája 2015 stretávali raz do mesiaca u našich, na
oslavách, u nich doma, od júna do septembra 2015 raz do týždňa na záhradke, u rodičov, u nich doma.
Od septembra 2015 sa stretávajú doteraz pri prevzatí malej, v obchode ju stretáva, na cintoríne. Od
septembra 2015 sa s ňou nerozpráva, ani ju nerieši, iba pri prevzatí dieťaťa sa neformálne rozprávame.Svedkyňa je skôr prizerajúca. Obžalovaný oznamoval na polícii voči manželke to, ako ho pri preberaní
malej napadla. A. S. oznamovala na polícii voči manželovi - 14 trestných oznámení. Nevie o tom, že
mal obvinený fyzicky napádať manželku A. S., vyhrážať sa jej zabitím, že jej priložil nôž ku krku, alebo

ju škrtil bundou, že ju mal zbiť na záhrade v Malackách, že jej mal vulgárne nadávať, že mal budiť J. v
noci, že sa mal vyhrážať manželke pred deťmi. Vie o tom, že mu zabrala auto. Vie o tom, že nevolá A.
ani ju nekontaktujem, keď si ide pre moje deti, vravel jej o tom. Vie o tom, že v roku 2014, 2015, 2016
utekal pred A. z domu večer, aby ho nebila, nebudila, netýrala v noci. Podľa nej nie je normálne aby u
nich spávali cudzí chlapi. Vie o tom, že matka poškodenej Y. Y. mu prikazovala, aby chlapi u nich doma

spávali. Obžalovaný jej vravel v 2016, že A. mu chce ukradnúť stavebné sporenie, kde je 20.000,- eur.
Nikdy nevidela, že by J. napadol A. ani deti, žiadne fyzické násilie, ani nespozorovala, ani deti nikdy
nepotvrdili slová A. obviňujúce slová na J.. Veľakrát bola svedkom, ako sa A. s maminkou vulgárne
oslovovali, ako sa nenávideli a hádali sa.

Svedok O. S., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedal, že podľa neho je to pekná komédia,

čo A. dala na brata. Lebo brat taký nie je. Podľa jeho názoru je to veľká lož. Brat bol vždy pracovitý,
nie je žiadny agresor. Vždy sa snažil, aby deti mali všetko, čo má pekná rodinka mať. Vôbec sa mu
nezdá, že by brat s nožíkom vyhrážal zabitím, alebo udusením a vôbec nie je nejaký násilník. Mal dobrý
vzťah s nimi, deti k svedkovi chodili na víkendy. To bolo skôr, než to tu začalo na polícii, tieto falošné
obvinenia. A. pozná veľmi dobre, chodil aj k nim na Vianoce, oni k nim, jeho deti k nim, ich deti k nemu

na víkend. V súčasnej dobe, keď sa stretnú sa pozdravia a s deťmi sa porozprávajú. Vzťah mal obvinený
s manželkou dobrý, pekný, vždy mysleli na budúcnosť, aby našetrili peniaze. Do budúcnosti pre deti.
Rodina, harmónia bola v poriadku. Všetko sa to podľa neho začalo dva roky dozadu, lebo brat prišiel
domov bývať na rodičovský dom. A. S. sa rozvádza s manželom podľa neho kvôli majetku, alebo nevie
za čo, možno si našla druhého. Tam už je hodne peňazí, hocičoho, podľa neho kvôli majetku a A. chce

mať voľnú nožičku. Nebol osobne prítomný pri niektorých incidentoch, ktoré sa kladú obvinenému za
vinu, bol pri napadnutí brata, keď prišli k nim domov, tak manželka ho napadla. Začala ho škrtiť a ťahať
mu košeľu. Vulgárne začala používať výrazy, aby zmizol do piče. Bolo to na zimu minulého roka. Nevie
detailne popísať predmetné incidenty, ktoré sa kladú obvinenému za vinu. Stretáva sa iba, keď ide si pre
H., keď si ide brat pre dcéru. J. S. mu rozprával o problémoch v rodine, lebo sú v jednom rodičovskom

dome. Rozprával to preto, lebo mu bolo ľúto. Rozprával, že sa idú rozviesť, že sa nemôže vrátiť domov.
To bolo v roku 2016, keď prišiel do rodičovského domu. Nevie, či oznamoval niečo obvinený na polícii
voči manželke A., ani či oznamovala A. S. niečo na polícii voči manželovi. Nevie o tom, že mal obvinený
fyzicky napádať manželku A. S., vyhrážať sa jej zabitím, že jej priložil nôž ku krku, alebo ju škrtil bundou,
že ju mal zbiť na záhrade v Malackách, že jej mal vulgárne nadávať, že mal budiť syna J. v noci, že sa

mal vyhrážať manželke pred deťmi a pod., stretávali sa na záhrade na grilovačkách, žiadne nadávky
tam nepadali, v roku 2015, 2016 nebola ani jedna grilovačka. Vie, že obvinený má zložitú alebo náročnú
robotu, vie o tom, že do jeho práce patrí aj práca s deťmi, takže nie je žiadny tyran, nebol svedkom, že
by týral manželku, deti a okolie. Dozvedel sa od nemenovanej osoby, že brata A. dá zavrieť do Pezinku,
bude ho kŕmiť liekmi, a nebude ho nechávať v noci spávať, len aby sa zrútil. To bolo v roku 2016 na

jeseň v Malackách.

Svedkyňa E. J., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že pracuje ako vychovávateľka a
do kontaktu sa dostáva iba s malou H. S.. A to iba v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. V tom čase má
ale aj krúžok, tak po krúžku ide domov. To je v podstate všetko, ona s ňou do kontaktu nechodí, nie je

jej vychovávateľka. Stretáva sa v škole s pani S., tým, že tam pracuje, tak ju tam stretáva každý deň. X.
svedkom nejakého incidentu pani S. a pána S.. Pri rozprávaní sa pani S. vôbec nezmieňovala o pánovi
S.. S pani S. sa rozprávali iba vtedy, keď im priniesla do triedy papier ako často sa môže otec stretávať
s deťmi, nepamätá si, ako to tam už bolo, či každý párny alebo nepárny týždeň. Nerozprávali sa o tom,
či mala A. S. z manžela strach, obavu. Nerozprávala jej H. o problémoch v ich rodine. Stretávala sa v

škole aj s ďalšou dcérou X., ale to bolo pred dvomi rokmi. X. neuviedla nič o ich rodine, o problémoch
v ich rodine. Nevšimlia si v posledných mesiacoch zmenu na H. ohľadom správania, a tým, že ju nemá
v družine, tak si nevšimla na nej nič. Je pravda, že pán S. priniesol darček a to, že mu pani S. robí
zle, to nepostrehla, ale počula, že majú v rodine nejaké problémy. Ten papier, ktorý ukazovala pani S.,
pochopila tak, že keby prišiel pán S., tak dieťa mu nemôže byť vydané. Tento papier od súdu sa stal v

roku 2016, vlastne od vtedy s ním v kontakte nebola.

Svedkyňa U. F., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že je rodinná známa, viac J. S., A.
pozná iba z takých príležitostí, že keď bola na návšteve u rodičov J. S. a náhodou tam oni boli, prišli nanávštevu. Čo sa týka tohto, že čo sa stalo od roku 2015, za to týranie, k tomu ona nevie povedať nič, lebo
ona s nimi nežila. Ani sa nenavštevovali, nebola prítomná pri žiadnom tom incidente. Jednoducho iba
by chcela povedať, že J. pozná od samého malinka aj celú jeho rodinu, rodičia sa ich snažili vychovávať

slušne, myslí, že ten základ z rodiny dostali dobrý. Nemyslí si, že by bol J. schopný takéhoto násilia,
pretože robí s ním na jednom pracovisku, ľudia ho majú tam radi, slušne sa ku každému tam správa,
má slušné vystupovanie, má rád deti a to by bolo asi všetko. Momentálne keď sa stretne s poškodenou
a deťmi, tak sa slušne pozdravia ako aj predtým, a to je všetko. Keď sa stretávali u tých jeho rodičov, tak
bolo všetko v poriadku, aspoň to tak vyzeralo. Boli na návšteve oni, ona tam prišla. Takže ani netušila,

že by u nich niečo také bolo, že by tak zle žili, nevie. Nevie, aký vzťah mal obvinený s manželkou a
kedy sa vzťahy zhoršili, ona nespozorovala nič, naposledy boli tam na 60. u jeho otca (v roku 2012).
Vtedy tam prišli spolu aj s deťmi, pekne poobliekaní, správali sa k sebe slušne. Nevie, prečo sa A. S.
rozvádza s manželom. Nebola osobne prítomná pri niektorých incidentoch, ktoré sa kladú obvinenému
za vinu. S poškodenou A. S. a ich deťmi sa naposledy stretli u J. rodičov v roku 2012 na šesťdesiatke
J. otca. Potom sa už u jeho rodičov nestretli. Od roku 2015 sa s A. ani deťmi nestretla. Ona prišla

náhodou k J. rodičom na návštevu a oni tam zrovna prišli. A to bolo veľmi málokedy, že sa tam stretli.
O problémoch v rodine jej A. nerozprávala nič, akurát J. v robote sa sťažoval. Minulý rok možno, alebo
kedy nevie to začalo, keď sa rozvádza. Hovoril to, čo všetko hovoril aj vám, hovoril o problémoch s ňou,
že mu deti nechce dať, o krivých obvineniach na jeho osobu. Nič také už okrem tohto. Skrátka je z toho
nešťastný, čo sa mu v živote deje, tak sa posťažoval, to je všetko. Nevie, či oznamoval niečo obvinený

na polícii voči manželke A., ani či oznamovala A. S. niečo na polícii voči manželovi. Nevie o tom, že mal
obvinený fyzicky napádať manželku A. S., vyhrážať sa jej zabitím, že jej priložil nôž ku krku, alebo ju
škrtil bundou, že ju mal zbiť na záhrade v Malackách, že jej mal vulgárne nadávať. Dátum si nepamätá,
minulý rok to bolo, svedkyňa zrovna stála vonku pred budovou, poškodená išla po ceste smerom k nej
k parkovisku, sa pozdravili, svedkyňa sa jej opýtala, kam ide, ona jej voľačo odpovedala, svedkyňa jej

nerozumela čo a odomkla si auto, sadla do auta, vtom išiel J., utekal za ňou, ale už nestihol, ona proste
odjela rýchlo preč, obžalovaný sa skorej smial tomu. To, že A. u nich spala a prišla k nim jej mama,
kde vykríkala, vulgárne jej nadávala, hovorila to svedkyni maminka obžalovaného, to je strašne dávno,
to bolo keď spolu ešte chodili, keď sa A. k nim nasťahovala, ale nebola pri tom. Pri návšteve u nich
svedkyni maminka obžalovaného hovorila, že J. je chorý. Keď sa opýtala, že čo mu je, tak že nevedia

ešte, ale že v robote mal nejaký problém, že sa začal báť, no tak vtedy začal maródovať, to je asi tak
všetko. Rodičia obžalovaného o A. a oňom hovorili, že zo začiatku to bol o v poriadku (1997), že je dobrá
gazdiná, stará sa, že všetko majú, dobre že pečie. Postupom času, možno 10 rokov na to, že už J. málo
chodí k nim na návštevu aj s ňou, jeho maminku to veľmi mrzelo a povedala svedkyni, že to ona mu
zakazuje, že aby on nešiel domov, to je asi tak všetko. Obžalovaný sa staral o maminku, na to, že ešte

s nimi v spoločnej domácnosti žili dvaja bratia, ona stále čakala na J., kedy príde domov z roboty. Vždy
jej uvaril večeru, alebo obed, keď bol doma. Obslúžil ju vždy, správal sa k nej pekne. Okrem toho ju aj
prebaľoval, nočníky vylieval, tak si myslí, že keby bol taký blázon, nepríčetný, by nedokázal toto všetko
takto zvládať. J. pracuje v A. na recepcii, ona pracujem v A. ako upratovačka od roku 2016. Ona chodí
do práce na 15.30 hodinu, tak sa v práci, keď bol on na zmene, stretli. On jej dáva kľúče. Správanie má

slušné. Vystupovanie k zákazníkom tiež. Majú tam kútik detský, kde chodí tam každý deň veľa detí. Má
rád tie deti, hoci sú aj cudzie. Chová sa k všetkým pekne, slušne. Nebola pri tom, že by ho A. fyzicky
napádala v práci, vie o tom z počutia od J. a od kolegyne F..

Svedok J. J., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedal, že v roku 2006, keď pracoval vo VW,

bol kolega J. S.. J. pozná asi 10 rokov. Počas toho ako spolu s J. pracovali, tak chodili s manželkou
svedka a deťmi na kávu k nim do bytu aj na záhradu, teda spoznal aj jeho manželku A.. A. nevidel možno
rok, naposledy bola u nich na návšteve pred rokom. Oni sa ako rodiny skamarátili. Oni blízko ich záhrady
si postavili rodinný dom cca v roku 2014. Stretávali sa niekedy aj každý týždeň cez víkend. Chodili spolu
ako rodiny grilovať, opekať. A. sa zastavila u nich asi rok dozadu, to zastavila iba na 5 minút. Ona k

ich vzťahu nehovorila nič, svedok nič nevyzvedal. Ako rodiny sa nenavštevujú možno 2 - 3 roky, ako
sa to začalo, že začali rozbroje medzi nimi. J. mu hovoril, že ho podviedla manželka. K samotnej veci
uvádza, že to, za čo je J. obvinený, to vôbec mu nič nehovorí. Podľa neho, oni pôsobili na neho ako
harmonická, vzorová rodina. Bola mu príkladom. Nič takého nevidel. Nehovorili mu nič, ani jeden ani
druhý. Svedkove deti sa s ich deťmi hrali a s manželkou boli s nimi ako s kamarátmi. To je všetko. V

súčasnej dobe nemá s nimi žiadny vzťah. Myslí si, že čo odišiel z práce J. z VW a čo bol hospitalizovaný,
odvtedy to začalo. Nevie, prečo sa A. S. rozvádza s manželom. Nebol osobne prítomný pri incidentoch,
ktoré sa kladú obvinenému za vinu. Ako často, kde, kedy, ste sa stretávali s poškodenou A. S. a ich
deťmi v období od roku 2015 do súčasnosti: presné dátumy nevie, ale po tom, čo bol J. hospitalizovaný,sa po tom období s nimi ešte stretli, ale potom raz prišiel J. s plačom, že ho manželka podvádza. To bolo
nejako po jeho hospitalizácii. Oni sa navštevovali ako rodiny len spolu, nie jednotlivo. Svedok chodil s
manželkou a deťmi a oni chodili spolu J., A. a deti. Keď bol J. hospitalizovaný, tak manželku ako samú

nevolali, nebude A. chodiť sama k nim. O problémoch v rodine rozprávali A. aj J.. Začali problémy v
tom období, ako J. zistil, že A. ho podvádza. V tom období už J. nerobil vo VW, prišiel k nim domov, na
záhrady a povedal, že zistil, že ho manželka podvádza. Podrobnosti nevyzvedal ani od J. ani od A.. Keď
mu aj niečo povedali, tak to zabudol. A. hovorila to isté, že J. upodozrieva z nevery. Podrobnosti, aké
hovorili, si už nepamätá, ani nevie, ktorý s kým mali toho druhého podvádzať. Nevie, či oznamoval niečo

obvinený na polícii voči manželke A. či oznamovala A. S. niečo na polícii voči manželovi, čo svedkovi
čítali, tak asi áno. Nevie o tom, že mal obvinený fyzicky napádať manželku A. S., vyhrážať sa jej zabitím,
že jej priložil nôž ku krku, alebo ju škrtil bundou, že ju mal zbiť na záhrade v Malackách, že jej mal
vulgárne nadávať, že mal budiť syna J. v noci, že sa mal vyhrážať manželke pred deťmi a pod., ani o
tom neverím. Nepočuli ani nevideli incident, vyhrážky, nadávky, bitky, ktoré sa udiali na záhrade, alebo
v blízkosti ich záhrady. Ako už uviedol, oni ich brali ako vzorovú rodinu, nič také tam nebolo. Vie, že

poškodená obžalovanému raz volala telefónom a potom prišla preňho autom. Dátum si nepamätá, bolo
to cez zimné obdobie. Rok si nepamätá. Vie, že v tom čase, keď sa už hádali, boli spolu na dovolenke.
Dátumy si nepamätá. A. nerozprávala, že ide na tú dovolenku, lebo ju on zabije, keď tam nepôjde. A.
chodila autom kde chcela. Nepamätá si, že keď sa stretli s obžalovaným na záhrade, kdekoľvek, že mu
spomínal, že A. robí zle, že ho v noci často budí. Myslí, že týmto trestným oznámením A. ide o peniaze.

Deti majú obžalovaného radi, mali ho radi a podľa neho sú aj slušne vychované, boli slušne vychované.
Teraz s nimi nie je. Manželka obžalovaného nie je sprostá a jeho význam, aký mal, už stratil. To sú
platobné podmienky. K otázke, či sa bojí ho A., uvádza, že nebojí. Myslí si, že skorej si robí srandu. Nie
je pravda, že svedkovi obžalovaný spomínal, že sa chcel s A. rozviesť, nepamätá si.

Svedok Y. J., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedal, že v Malackách majú chatu na
Záhradách, kde susedia s chatou rodiny S.. V zásade, čo mu prečítali skutok, mi známe nie je. Ale vie
sa vyjadriť k predošlým udalostiam, ktoré v zásade sa netýkajú obvinenia. Vie sa vyjadriť k veciam,
ktoré boli pred časom. Vyjadrí sa akurát k J., pozná ho. Rodinu S. pozná tak, že J. je starostlivý otec aj
manžel. K A. sa vie vyjadriť tak, že to je žena, ktorá v kuse mala málo, J. si išiel v zodrať ruky. V podstate

sa staral o rodinu, o manželku, mali všetko čo potrebovali. Čo sa týkalo aj bývania, hladní neboli. Mali
všetko, čo A. chcela. Nevie, čo ďalej povedať. J. nechodil po krčmách, naozaj sa staral. Dokonca si
myslí, že nohavice v rodine nosila A.. Vždy keď sa stretli na rodinných oslavách alebo na záhrade, deti
mali k otcovi dobrý vzťah, nikdy nemal pocit, že by sa ho báli, alebo sa mu vyhýbali, skôr pri posledných
udalostiach bolo očividné, že matka hušká deti proti otcovi. To bolo tak v roku 2014, štyri roky dozadu, J.

prišiel ráno za nimi na záhradu na kávu, pokecať, ako sa majú, že sa dlho nevideli. A A. začala na neho
ziapať cez plot, že či sa ide sťažovať, jaký je on chudáčik, vykrikovala na celú záhradu. Až sa to nedalo
počúvať, tak jej ja povedal, aby zavrela chráp, že sa nehanbí pred svojimi deťmi a že nikto z nich tam
nie je na ňu zvedavý. Potom sa zobrala, zobrala deti do auta a odišla. Vrátila sa cca za dve tri hodiny
a znovu tam začala po ňom vykrikovať. Podotýkam, že J. prišiel na kávu a pokecať. Priniesol gitaru a

tak tam sedeli a zabávali sa. A. je bývalá švagrová sestry scedka. Čiže sa stretávali na návštevách. On
osobne s A. dobrý vzťah nemá, lebo ju má za riaditeľku strednej Európy. Obvinený s manželkou mali
dobrý vzťah, len nikdy som nepočul od A. slová ako miláčik, zlato a podobne. Skôr iba: J., poď už, a to
je celé. Netuší, prečo sa A. S. rozvádza s manželom. Nebol osobne prítomný pri incidentoch, ktoré sa
kladú obvinenému za vinu. Ako často, kde, kedy, sa stretával s poškodenou A. S. a ich deťmi v období

od roku 2015 do súčasnosti: minimálne, naposledy to bolo na tej záhrade v roku 2014, aj s deťmi. Čo
myslí, že boli aj v rozvodovom. Svedok žije v Bratislave, on je v Malackách minimálne. Sťažoval sa J. na
tej záhrade v roku 2014, že sa chce A. rozviesť a že hušká deti proti nemu. To je asi tak všetko. Nevie,
či oznamoval niečo obvinený na polícii voči manželke A., ani či oznamovala A. S. niečo na polícii voči
manželovi. Nevie o tom, že mal obvinený fyzicky napádať manželku A. S. vyhrážať sa jej zabitím, že jej

priložil nôž ku krku, alebo ju škrtil bundou že ju mal zbiť na záhrade v Malackách, že jej mal vulgárne
nadávať, že mal budiť syna J. v noci, že sa mal vyhrážať manželke pred deťmi a pod. Incident videl ten
od A.. To bolo v tom roku 2014, ten incident na tej záhrade, keď tam na neho kričala, že sa sťažuje,
neviem čo am ešte vykrikovala. Huškanie detí proti otcovi myslel tak, že tam dobehli dve dcérky za ním.
Nevie, či to bolo huškanie, jedna malá plakala, A. tam na ňu kričala, aby išli za ňou, potom ich nasadila

do auta a odišla. A. vlastnosti povahové: Nevie, ako sa povie bosorka, taká herdekbaba. Závistlivá určite,
lebo čo mali deti mojej sestry, tak museli mať aj jej. Lakomá. Intrigánka ešte. Tak ju vníma on. Nepočul
od nej milého slova. Len J. sem, J. tam, J. hento, J. toto. J. robil všetko, čo jej na očiach videl, resp.
musel. Nevidel, že by obžalovaný bil deti, týral, alebo že by to niekto rozprával. Nevie, že by ich bila A..Si myslí tým, že je to chamtivá žena, teda za takú ju má on, že chce J. pripraviť o všetok majetok, ktorý
nadobudol on svojou poctivou prácou.

Zo záverov oboznámeného znaleckého posudku č. 107/2017 znalkyne z odboru Zdravotníctvo a
farmácia,odvetviepsychiatria,MUDr.F.R.,vyplýva,ženazákladeklinickéhopsychiatrickéhovyšetrenia,
skúmaním spisovej a zdravotnej dokumentácie, dospieva znalkyňa k nasledujúcim záverom, ktorá podľa
otázok vyšetrovateľa formuluje takto:
1. Na otázku, aby vyšetrila obvineného J. S., skúmala jeho rozumovú, mravnú vyspelosť, posúdila, či

bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať svoje konanie v čase spáchania skutku, znalkyňa
odpovedala, že:
- znaleckým vyšetrením bolo preukázané že v osobnosti obvineného dominujú maladaptívne
mechanizmy ako emočne závislé črty, anakastické mechanizmy, senzitívna vzťahovačnosť, emulatórne
- paranoidné nastavenie voči manželke, obsedantná zložka s kompulzívnym kontrolovaním úkonov.
Uvedené charakteristiky osobnosti v období záťaže progredovali do dekompenzácie celkového

psychického stavu, pri ktorom došlo k prehĺbeniu depresívnej symptomatiky s obsedantnou zložkou,
emulatórne paranoidných interpretácii, s rizikovým správaním v zmysle auto a heteroagresivity. Konanie
obvineného v období od roku 2015 do 01. októbra 2016 bolo podmienené uvedeným osobnostnými
charakteristikami, ktoré aj vzhľadom k noncomplince, resp. neochoty užívanie predpísanej medikácie
progredovali až do subpsychotického stavu, kedy na emulatórne - paranoidné nastavenie voči manželke

mal len čiastočný náhľad a nedokázal svoje konanie korigovať. Preto znalkyňa hodnotí ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti ako forenzne významne znížené. Obvinený v čase spáchania skutku
bol schopný len čiastočne ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Intelekt
obvineného sa orientačným vyšetrením javí v úrovni populačnej normy.
2. Na otázku, či obvinený v čase spáchania skutku trpel duševnou alebo inou psychiatrickou poruchou,

znalkyňa odpovedala, že:
- obvinený netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle, teda netrpí ochorením zo schizofrénneho
okruhu, mentálnou retardáciou, či organickým poškodením mozgu. Obvinený trpí úzkostne -
depresívnou poruchou s anankastickými a paranoidnými črtami.
3. Na otázku, či bol obvinený v čase spáchania skutku závislý na liekoch, alkohole, prípadne na iných

návykových látkach, prípadne či je závislý v súčasnosti, znalkyňa odpovedala, že:
- u obvineného v období od roku 2015 do 01. októbra 2016 nebolo psychiatrickým vyšetrením zistené
nadužívanie, či závislosť od alkoholu a iných návykových látok. Obvinený v uvedenom období užíval
psychofarmaká ordinované MUDr. P., ktoré podľa subj. údajov zle toleroval, spôsobovali mu celkový
útlm, na základe čoho mu ambulantná psychiatrička postupne znižovala dávkovanie liekov. Užívanie

psychofarmák nemalo vplyv na konanie obvineného.
4. Na otázku, či bol obvinený v čase spáchania skutku pod vplyvom návykových látok a či vedel a
mohol ovládať svoje konanie, resp. či tieto návykové látky mohli ovplyvniť jeho vedomie a rozpoznávacie
schopnosti, znalkyňa odpovedala, že:
- u čase spáchania skutku podľa autoanamnestických údajov nebol pod vplyvom alkoholu. Užívanie

predpísanej medikácie nemalo vplyv na jeho vedomie a rozpoznávacie schopnosti.
5. Na otázku, by uviedla, či je u obvineného znížená schopnosť vnímať a vypovedať o skutočnostiach
dôležitých pre trestné konanie, znalkyňa odpovedala, že:
- aktuálne u obvineného nie je znížená schopnosť vnímať a vypovedať o skutočnostiach dôležitých pre
trestné konanie.

6. Na otázku, či je pobyt obvineného pre spoločnosť a pre jeho okolie nebezpečný, znalkyňa odpovedala,
že:
- pobyt obvineného je pre spoločnosť a pre jeho okolie nebezpečný, je predpoklad, že v rámci psychickej
dekompenzácie môže konať auto či heteroagresívne.
7. Na otázku, či je obvinenému potrebné uložiť ochranné liečenie a ak áno v akej forme, znalkyňa

odpovedala, že:
- znalkyňa navrhuje uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou.
8. Na otázku, či je obvinený schopný chápať zmysel trestného konania, znalkyňa odpovedala, že:
- obvinený je schopný chápať zmysel trestného konania.
9. Na otázku, aby komplexne posúdila osobnosť obvineného, jeho charakterové vlastnosti, či má sklony

k agresivite, vlohové vybavenie a podobne, znalkyňa odpovedala, že:
- osobnosť obvineného v dekompenzovanom psychickom stave môže mať sklony k auto a
heteroagresivite. V stave kompenzovanom nie je agresivita dominantnou črtou osobnosti obvineného.
Celkovo ide o osobnosť s polymorfnými charakteristikami, ako je emočná závislosť, s pocitomnadmerného zaoberania sa detailmi, s nadmerným sebavedomím, nerozumným vyžadovaním, aby
sa iní podrobovali jeho požiadavkám, potrebám, neistotou, pochybnosťou s vtieravými nutkavými
myšlienkami, so sklonom k impulzívnemu konaniu.

Znalkyňa MUDr. F. R., v čítanej výpovedi z prípravného konania vypovedala, že od vypracovania
znaleckého posudku nebola v kontakte s obvineným. Ako uviedla v znaleckom posudku, rozpoznávacie
a ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku boli u obvineného forenzne významne znížené. Po
nahliadnutí do svojich poznámok uvádza, že podľa citácie MUDr. doc. E. O. kvantifikovanie poruchy v %

rozpoznávacích a ovládacích porúch v % nemá v zákone oporu. Zákon pozná poruchu rozpoznávacej a
ovládacej schopnosti, čiastočnú alebo úplnú. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti sú termíny právne
a znalci len dodávajú podklady pre hodnotenie súdu. Čiže ona sa môže vyjadriť nie v %, ale či boli
forenzne významne znížené, alebo forenzne nevýznamne znížené, vymiznuté alebo zachované. V
tomto konkrétnom prípade na aj na základe lekárskych správ s hospitalizácie PNPP Pezinok stav bol
uzatvorený diagnózou úzkostne - depresívna porucha s obsedantnou zložkou a kde sa v správe uvádza

pri vyšetrení sú prítomné emulátorné paranoidné koncepcie iba s čiastočným náhľadom a nedostatočne
dobrým korigovaným náhľadom. Jeho konanie bolo podmienené paranoidným spracovaním. Úsudok
je iba čiastočne zachovaný podľa lekárskej správy. Osobnosť je subpsychoticky alterovaný - o tom
hovoríme, keď je niekto nepsychotický, to znamená, že je duševne zdravý. Jeho úsudok a kritičnosť
je plne zachovaná. Keď je niekto psychotický, napr. u psychóz, u schizofrénie, to znamená že jeho

kritičnosť a úsudok nie je zachovaný, že nemá adekvátny kontakt s realitou zachovaný, koná pod
vplyvom porúch vnímania, napr. má halucinácie, alebo bludy, alebo poruchy myslenia, že koná pod
vplyvom bludov. Pri tejto psychóze si postihnutý nedá vyvrátiť svoje presvedčenie, je to tak, ako on
hovorí. Keď povieme subpsychotický, znamená to, že čiastočne korigovateľný, prístupný úsudok a
kritičnosť. Už sa to tam láme, hocikedy to môže skĺznuť do psychózy. Konanie bolo podmienené jeho

duševnou poruchou, poruchou myslenia, úsudku, kritičnosti. Nemôže to vyjadriť v % alebo v stupnici.
Čo sa týka otázky, či pacient s touto chorobou, ktorá je obvinenému diagnostikovaná pani lekárkou
MUDr. P., alebo PNPP Pezinok, alebo znalkyňou, v stave, ktorej on pripisuje realitu, pod vplyvmi rôznych
vnemov, v tomto chorobnom stave, či je schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania alebo ovládať
svoje konanie, odpovedá, že zo psychiatrického hľadiska vzhľadom k diagnóze je schopný len veľmi

čiastočne ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania, nakoľko, ako uviedli, trpí
touto poruchou, okrem toho je anosognostický, t. j. že nie si je vedomý pocitu chorobnosti, z toho
dôvodu ani neužíva lieky a nechodí na kontroly. Podľa lekárskej správy PNPP mu bolo diagnostikovaná
v roku 2011 depresívna epizóda s obsedantnou zložkou. V roku 2013 úzkostne depresívna porucha s
obsedantnou zložkou, to isté v roku 2015. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb nemáme diagnózu

syndróm vyhorenia. Znalkyňa sa nebude vyjadrovať k lekárke P., nie je to v jej kompetencii, aby ju
vypočúvala. Znalkyňa sa prikláňa tiež k názoru lekárov z PNPP Pezinok, že obžalovaný by mal byť v
psychiatrickej ambulantnej starostlivosti. Ale to je iba jej názor, čo si obžalovaný urobí, to je jeho problém.
Nie je zbavený svojprávnosti.

Z dodatku č. 21/2022 k znaleckému posudku č. 107/2017 znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, MUDr. F. R., vyplýva, že aktuálnym znaleckým znaleckým vyšetrením nebola
u obžalovaného zistená duševna porucha v užšom význame. Klinickým psychiatrickým vyšetrením
bola vylúčená duševná porucha z okruhu schizoformných porúch, organického poškodenia mozgu a
mentálnej retardácie. V popredí klinického obrazu zostáva emočne nestabilná porucha osobnosti, ktorá

v emočne záťažových situáciách (matrimoniálne problémy, konflikty), môže mať sklon k impulzivite,
iritabilite, skratovým reakciám a paranoidnému spracovaniu reality. V stave duševnej pohody nie sú u
obžalovaného prítomné prejavy verbálnej či brachiálnej heteroagresivity, zvýšená iritabilita a impulzivita.
Dá sa konštatovať, že trestné konanie obžalovaného bolo situačne viazané na viacročné disharmonické
matrimónium, ktoré eskalovalo jeho premorbidné osobnostné charakteristiky. Obžalovaný od roku 2017

nie je psychiatrický sledovaný a podľa MUDr. P., jeho ambulantnej psychiatričky, si nevyžaduje ani
psychofarmakologickú medikáciu. V tomto kontexte znalkyňa konštatuje, že duševný stav obžalovaného
je už dlhodobo stabilizovaný, nevykazuje známky nebezpečia pre spoločnosť a nevyžaduje si uloženie
ochrannej psychiatrickej liečby (ambulantnej, ústavnej).

Zo záverov oboznámeného znaleckého posudku č. 92/2017 znalca z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, RNDr. Mgr. G. F., PhD., vyplývajú nasledovné
odpovede na položené otázky:1. Na otázku, aby vykonal psychologické vyšetrenie zamerané na rozbor osobnosti A. S., určil
charakteristické črty osobnosti, štruktúru osobnosti a intelektové schopnosti, mentálnu úroveň
poškodenej, či vykazuje nejaké rizikové črty, ktoré korešpondujú s inkriminovaným skutkom, znalec

odpovedal, že:
- psychologické vyšetrenie zamerané na rozbor osobnosti A. S. bolo vykonané s podrobným záverom
na str. 15 - 16. Intelektové schopnosti a celková mentálna úroveň je v orientačnom pásme dolnej
hranice širšej populačnej normy, pričom významnú úlohu má tendencia k zjednodušovaniu zložitosti
podnetov v snahe nezlyhať. Nízka ašpiračná úroveň, nízke úsilie o presné pretlmočenie podnetov. Má

tendenciu ku konvenčným mediačným rozhodnutiam, ktoré berú vysoký ohľad na sociálne požiadavky,
alebo očakávania, zvýšená miera sociálnej konformity. Je tu nízka pravdepodobnosť nekonvenčnejšieho
správania, v žiadnom prípade nie antisociálneho. Rizikové črty, ktoré korešpondujú s inkriminovaným
skutkom, sú z okruhu nízkej schopnosti asertívnym spôsobom presadzovať svoje nároky s trvalou
frustráciou, vysoká miera závislosti a sociálnej naivity. Zásadná je osobnostná nezrelosť s priemetom
do roviny psychosexuálnej.

2. Na otázku, či je poškodená schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti
ohľadom jej spolunažívania s manželom, či je možné jej výpoveď z psychologického hľadiska považovať
za vierohodnú, alebo či boli zistené tendencie ku konfabulácii, alebo pseudológii, príp. nadmernej
fantázii, znalec odpovedal, že:
- poškodená je schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti ohľadom jej

spolunažívania s manželom, má k tomu všetky kognitívne predpoklady. Neboli zistené tendencie ku
konfabulácii, alebo pseudológii, príp. nadmernej fantázii. Jej výpoveď je z psychologického hľadiska
možné považovať za špecificky vierohodnú s odvolaním sa na dôvody na str. 17, kde je rovnako
posúdená aj všeobecná vierohodnosť, ako charakteristika jej osoby ako vyhovujúca.
3. Na otázku, aby posúdil vierohodnosť jej výpovede, či je obsah výpovede v zhode s tým, čo prežila,

vnímala, či reprodukcia tejto udalosti je adekvátna jej vyspelosti (aby sa zameral sa na všeobecnú i
špecifickú vierohodnosť), a v prípade, že je znížená špecifická vierohodnosť, aby uviedol dôvody, znalec
odpovedal, že:
- podobne ako v otázke 3. konštatuje, že vierohodnosť jej výpovede je vysoká, čo môže znamenať, že
obsah jej výpovede je s vysokou pravdepodobnosťou v zhode s tým, čo prežila, vnímala, reprodukcia

tejto udalosti je adekvátna jej. Špecifická vierohodnosť nie je znížená.
4. Na otázku, aby posúdil následky vyšetrovanej udalosti na psychiku poškodenej v súčasnosti a v
budúcnosti, znalec odpovedal, že:
- v súčasnosti zistili prevažujúce negatívne prežívanie s dopadom na kvalitu života vrátane zmien
vo vnímaní seba, zníženej sebahodnoty, negatívneho vnímania budúcnosti. Môže pretrvávať znížená

kvalita spánku a pocity zvýšenej únavnosti. Uvedené znaky sú reakciou na prežitý stres, tak v spolužití
s obvineným, ako aj na súčasný stresujúci stav prebiehajúceho rozvodu. Rozsah psychických zmien nie
je masívny do takej miery, aby predpokladali trvalé následky. Pre predídenie chronifikácie je potrebné
poskytnúť primeranú psychologickú a psychiatrickú starostlivosť.
5. Na otázku, či sú nejaké psychopatologické črty u poškodenej, či ide o poruchovú osobnosť, znalec

odpovedal, že:
- za patologické črty relevantné vo vzťahu k prípadu považuje emočnú nestabilitu, ako súčasť
osobnostnej nezrelosti, ako aj zvýšenú mieru sociálnej závislosti a ovplyvniteľnosti. Porucha osobnosti
zistená nebola. Uvedené zvýraznené rysy nenapĺňajú rozsah poruchy osobnosti.
6. Na otázku, aký má poškodená vzťah k okoliu, k blízkym osobám, predovšetkým k manželovi J. S.,

či v týchto vzťahoch prevažujú pozitívne alebo negatívne pocity a vzťah poškodenej k autoritám, ako
toto spolužitie vnímala, či pocity, ktoré v poškodenej konanie manžela J. S. vyvolávalo, boli adekvátne
vzniknutej situácii, znalec odpovedal, že:
- poškodená má prevažne pozitívny vzťah k okoliu, k blízkym osobám spojený s tendenciou upadania
do závislosti, pričom existencia takejto silnej vzťahovej osoby je zásadná. K jej destabilizácii významne

prispel poznatok o postupnom úpadku manžela v dôsledku psychiatrického správania, pričom jej
príkorie zo vzájomných konfliktov bolo potencované uvedomením si stratou opory v manželovi. Vzťah
poškodenej k autoritám je v súlade so zisteniami o zvýšenej sociálnej konformnosti. Spolužitie vnímala
dovtedy ako pozitívne, resp. prijateľné, kým sa javil obvinený ako žiadúca autorita, pričom o túto pozíciu
prišiel opakovanými hospitalizáciami. Pocity, ktoré v poškodenej konanie manžela J. S. vyvolávalo, boli

adekvátne vzniknutej situácií, nezistili tendencie k hysteroidnému „znásilňovaniu“ reality.
7. Na otázku, či konanie manžela J. S. zanechalo na psychike poškodenej následky, aké, či sú tieto
trvalého charakteru, či poškodená vykazuje znaky týranej osoby, či sa dá považovať za týranú osobu,
znalec odpovedal, že:- konanie manžela J. S. zanechalo na psychike poškodenej následky z okruhu akútnej reakcie na stres,
pričom stres je chronický s ohľadom na prebiehajúce rozvodové a trestné konanie. Tieto znaky z okruhu
úzkostne depresívnej symptomatológie pravdepodobne nie sú trvalého charakteru. Chronifikácia závisí

oddĺžkypriebehustresujúcichsituáciíaposkytnutípsychologickopsychiatrickejstarostlivosti.Zoznakov
relevantných pre posúdenie domáceho násilia v kontexte psychických následkov ide o osobu, ktorá
utrpela správaním príkorie, ktoré malo významný dopad na jej kvalitu života. Znaky známe ako typické
pre týranie a týranú osobu nie je možné mechanicky aplikovať, nakoľko podľa psychiatrického posudku u
obvineného ide o osobu so zníženou rozpoznávacou a ovládacou schopnosťou a teda jeho príspevky do

procesu „týrania“ sú v značnej miere ovplyvnené chorobou. Čo sa týka znakov pre týranú osobu priamo
u poškodenej, sú prítomné znaky reakcie na stres v priamej súvislosti s konaním obvineného, tendencia
k ospravedlňovaniu obvineného, znížená schopnosť vzdorovať. Rovnako sú prítomné pocity viny za
priebeh manželstva s pocitmi zlyhania ako manželky a matky vo vzťahu k „neschopnosti“ ochrániť deti.
8. Na otázku, aký je aktuálny psychický stav poškodenej, aké nepriaznivé znaky psychického stavu sú
u poškodenej, príp. do akej miery súvisí jej stav s následkami z možného konania jej manžela J. S. a v

prípade nepriaznivých prejavov, či tieto súvisia s možným násilím na nej páchanom a v prípade, že je
psychický stav poškodenej priaznivý, aké je psychologické vysvetlenie, znalec odpovedal, že:
- aktuálny psychický stav poškodenej je ovplyvnený zmenami v zmysle reakcie na stres, ktorého zdrojom
boli konflikty v manželstve, nepriaznivé znaky psychického stavu u poškodenej sú uvedené v bode 4.
a sú súčasťou obrazu vyvolaného násilím páchaným na nej. Rozsah a forma násilia je predovšetkým

psychického charakteru, kde fyzické násilie prispieva k tomuto stavu obavami z neho. Psychický stav
vyšetrenej je primeraný opisom udalostí v spisovom materiáli, pričom zohľadnili aj špecifiká jej osobnosti,
tak ako je uvedené v psychodiagnostickom náleze.
9. Na otázku, aká je postojovo hodnotová orientácia poškodenej, znalec odpovedal, že:
- postojovo hodnotová orientácia poškodenej je v súlade s väčšinovými nárokmi, bez znakov zvýšenej

sociálnej hostility, opozičníctva, resp. nápadností v hodnotovom systéme.

Zo záverov oboznámeného znaleckého posudku č. 91/2017 znalca z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality, RNDr. Mgr. G. F., PhD., vyplývajú nasledovné
odpovede na položené otázky:

1. Na otázku, aby urobil psychologické vyšetrenie zamerané na rozbor osobnosti obvineného a určil, aké
sú charakteristické črty osobnosti, štruktúra osobnosti, intelektové a pamäťové schopnosti, mentálna
úroveň obvineného, znalec odpovedal, že:
- intelektové a pamäťové schopnosti sú nenarušené vo vzťahu k forenznej analýze prípadu, rovnako ako
celková mentálna úroveň. Nevykazuje znaky organického poškodenia CNS, ktoré by mohli mať vplyv

na stav poznávacích funkcií. Zvýšená vzťahovačná senzitivita, neistota v sebaobraze kompenzovaná
zvýšenou, úzkostne sa opakujúcou kontrolou partnerky (manželky) s vyústením v obraze žiarlivosti
s nemožnosťou dosiahnuť satisfakciu, pričom emočná destabilizácia je sprevádzaná s prevažujúcou
negatívnou emočnou bilanciou a rizikom málo kvalitnej modulácie uvoľňovania napätia s obrazom auto-
resp. heteroagresie (sebapoškodzovanie vs. útok na inú osobu). Kapacita pre kontrolu a toleranciu

stresu je znížená. Riziko dezorganizácie pri bežných denných stresoch. Zraniteľnosť k preťaženiu
podnetmi a následná dezorganizáciu s prejavmi straty kontroly, prudkého uvoľnenia emócií, agresivity.
Stav zhoršuje častá sebainšpekcia (až obsedantného charakteru) sústredená na negatívne pocity,
pričom toto premýšľanie o sebe vedie k stavom nepohody. Psychologické dôsledky stresu sú difúzne,
ovplyvňujú myslenie aj cítenie. V dôsledku zníženia kapacity pre kontrolu nemusia byť rozhodnutia

a správanie dobre premyslené, alebo realizované a prítomná je tendencia k impulzivite. S výnimkou
jasne štruktúrovaných a rutinných situácií je adekvátne, alebo efektívne fungovanie obvykle vzácne.
Nepohoda, alebo ambivalencia ohľadne pocitov zhoršuje celkový psychický komfort a opakovaná záťaž
vedie k depresívnemu prežívaniu s možnou zvýšenou negatívnou rezonanciou voči nárokom okolia.
2. Na otázku, či je obvinený schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, aby sa vyjadril k

vierohodnosti jeho výpovede - všeobecnej i špecifickej, znalec odpovedal, že:
- schopnosť obvineného správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti je znížená stresom zo zvýšenej
intenzity prežívania pocitov ohrozenia zo strany manželky. Takto dochádza k významnej, v čase a
situačne podmienenej redukcii kvality poznávacích funkcií v dôsledku emočného zaplavenia. Uvedený
mechanizmus významne prispieva k zníženiu všeobecnej vierohodnosti ako charakteristiky jeho osoby

a má dopad i na posúdenie vierohodnosti (špecifickej) vo vzťahu k výpovedi ku veci u znalca, pričom
tieto hodnotí ako znížené.
3. Na otázku, aký má obvinený vzťah k okoliu, k blízkym osobám, predovšetkým k poškodenej A. S., či
v tomto vzťahu prevažujú pozitívne, alebo negatívne pocity, znalec odpovedal, že:- vzťah k okoliu, ako aj k blízkym osobám, vrátane manželky (poškodenej) je sprevádzaný neistotou,
zvýšenou a vyčerpávajúcou ostražitosťou s pocitmi ohrozenia sa vyznačuje zvýšenou hostilitou,
negatívnym nastavením s absenciou očakávania pozitívnych interakcií. Uvedená charakteristika

koexistencie s inými osobami, vrátane najbližších, smeruje k rozvoju úzkostne depresívneho obrazu.
Vzťahkpoškodenej,niekedyvýznamnejpozitívnysavdôsledkukonfliktovapatologickýchosobnostným
mechanizmov, zrejme dekompenzácie poruchy osobnosti v záťaži z matrimoniálnych zdrojov stal
prevažne negatívnym a v súčasnosti rozhodujúcim pri rozvrate manželstva. Pri pretrvávajúcej
sebaexplorácii naráža vyšetrený na rozpory v predchádzajúcom vnímaní sociálneho prostredia, ktoré

vnímal ako podporujúce, čím je táto strata významnejšia a destabilizujúcejšia vo vzťahu k jeho
psychickému stavu.
4. Na otázku, či má obvinený tendenciu reagovať agresívne v konfliktných a záťažových situáciách - v
ktorých, či na jeho správanie mala vplyv konzumácia alkoholu, alebo iných návykových látok, v akom
rozsahu, znalec odpovedal, že:
- tendencia reagovať agresívne v konfliktných a záťažových situáciách je daná situačným znížením

kvality modulácie uvoľňovaného napätia pri negatívnej emočnej bilancii bez toho, aby sme mohli
konštatovať zvýšenú mieru agresivity ako bazálny rys osobnosti v prevažnej miere ovládajúci správanie
obvineného. Konzumácia alkoholu, alebo iných návykových látok nie je významná vo vzťahu k takémuto
mechanizmu zníženia kvality kontrolných a regulačných mechanizmov.
5. Na otázku, či u obvineného boli zistené sklony ku konfabulácii, alebo k zveličovaniu, znalec

odpovedal, že:
- u obvineného neboli zistené sklony ku konfabulácii (relevantné pri poruche pamäti, ktorá zistená
nebola), alebo k zveličovaniu. Možné skreslenie je pravdepodobné na základe emočného skreslenia
vnímania v kontexte zvýšenej impulzivity a emočnej nestability. Ide o nevedomý mechanizmus.

Zo záverov oboznámeného znaleckého posudku č. 2/2018 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, PhDr. B. L., vyplývajú nasledovné odpovede
na položené otázky:
1. Vykonajte psychologické vyšetrenie zamerané na rozbor osobnosti mal. M. O. nar. XX.XX.XXXX, mal.
N. O. nar. XX.XX.XXXX, mal. P. O. nar. XX.XX.XXXX, určite charakteristické črty osobnosti, štruktúru

osobnosti a intelektové schopnosti, mentálnu úroveň maloletých detí.
- Dňa 12.12.2017 som vykonala psychodiagnostické vyšetrenie detí Odumorkových s nasledovným
záverom: Intelektový výkon mal. H. S. je v rámci populačnej normy vysoko nadpriemerný (CIQ = l23)
pri výraznej prevahe v praktickej zložke (PIQ = 132) nad verbálnou (VIQ = l10). Mentálna úroveň je
mierne znížená oproti fyzickému veku, je ovplyvnená regresom vo vývine. Jej osobnosť je detská vo

vývine s nízkym sebavedomím ako aj s mimoriadne nízkym sebahodnotením až s potlačením sebaúcty.
Úroveň sociálnych vzťahov je poznačená strachom v sociálnom prostredí a neschopnosťou presadiť sa.
Prítomné sú pocity nedostačivosti - telesnej, sociálnej a psychickej, tiež pocity menejcennosti a celkovej
slabosti, tiež silné agresívne tendencie s neschopnosťou agresivitu realizovať navonok, čo prechádza do
vnútornej tenzie hostility a neistoty. Kontakt so svetom je plochý, neemočný, emócie sa snaží potláčať,

nedovolí si ich prejaviť navonok a uniká do nižšieho vývinového štádia (regres vo vývine), kde nemusí
riešiť zložité situácie a situácie, ktorým nerozumie. Myslenie a cítenie nie sú plne integrované, nedokáže
sa zmieriť s negatívnymi zážitkami z minulosti, preto ich vytesňuje, no spontánne sa jej vracajú vo
flešoch. Psychopatologický vývin v štruktúre osobnosti nezisťujú.
Intelektový výkon mal. X. S. je v rámci populačnej normy priemerný (CIQ = 108) pri výraznej prevahe

v praktickej zložke (PIQ = 120) nad verbálnou (VIQ = 99). Mentálna úroveň je mierne znížená oproti
fyzickému veku vplyvom regresu vo vývine. Jej osobnosť je v prepubertálnom vývinovom období s
dobrým sebavedomím, no s nízkym sebahodnotením, miestami až s potlačením sebaúcty, s poruchami
v oblasti sociálneho kontaktu v smere nedostatku, miestami sa objavuje strach v sociálnom prostredí a
celkové ťažkosti v interpersonálnych vzťahoch. Prítomné sú pocity viny, menejcennosti a nedostačivosti,

najmä telesnej, psychickej a sociálnej - nevie, ako má v bežných sociálnych situáciách reagovať, má
potlačenú spontaneitu s ponorením sa do seba a snaha unikať do seba najmä v nových nepoznaných
situáciách, čo ukazuje na regres vo vývine. Kontakt so svetom je takmer bezemočný so snahou zakrývať
vlastný emočný svet v dôsledku nedostatku sebadôvery najmä v sociálnom kontakte. Cíti sa odmietaná
otcom, čo ju vedie k rezignácii a stiahnutiu do seba so sklonmi k sneniu. Je ľahko ovplyvniteľná vlastnými

pudovými impulzmi a nevedomím, čo v správaní môže viesť k impulzívnym nekontrolovaným reakciám.
Dominuje u nej zlá nálada, nedostatok uspokojenia a neschopnosť prežívať radosť.
Intelektový výkon mal. J. S. je v rámci populačnej normy v pásme priemeru (CIQ = 104) pri prevahe
v praktickej zložke (PIQ = 113) nad verbálnou (VIQ = 98) bez deterioračných zmien. Mentálna úroveňzodpovedá výške jeho intelektu. Jeho osobnosť je poznačená pubertálnym vývinovým obdobím, s
mimoriadne nízkym sebavedomím a sebahodnotením až s potlačením sebaúcty. Je emočne aj sociálne
nezrelý s nedostatkom v oblasti sociálneho kontaktu v smere utlmenia, vo vzťahu k druhému pohlaviu je

submisívny,sneschopnosťoupresadiťsa,pretrvávazávislosťnamatkesulpievanímnaminulosti.Vzťah
k autoritám je tiež poznačený submisivitou, pričom prevládajú interpersonálne ťažkosti, nevýkonnosť
a zlá nálada (ľahký stupeň depresie). Je však schopný bezkonfliktných kontaktov, je citlivý a ľahko
zraniteľný. Správanie je poznačené nekľudom, niekedy impulzivitou, ale aj labilitou v dôsledku jeho
zmätkov v názoroch a citoch, čo vedie k chaotičnosti. Je nerozhodný, neistý, pasívny. Psychopatologický

vývin v štruktúre osobnosti nezisťujú.
2. Či sú maloleté deti schopné správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti ohľadom
ich spolunažívania s otcom J. S., či je možné ich výpoveď z psychologického hľadiska považovať za
vierohodnú, alebo či boli zistené tendencie ku konfabulácii alebo pseudológii, príp. nadmernej fantázii.
- Mal. H. S. je schopná správne vnímať prežité udalosti, jej reprodukcie sú mierne skreslené vplyvom
pretrvávajúcej fantazijnej činnosti v myslen, ktorou sa snaží vytesniť najmä negatívne emočné zážitky.

Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že jej výpovede sú zo psychologického hľadiska len
čiastočne vierohodné.
Mal. X. S. je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, v myslení
nezistili fabulačné, konfabulačné či iné patologické obsahy vo všeobecnosti, ani vo vzťahu k predmetu
vyšetrovania, tiež nezistili zmnoženú fantazijnú činnosť. Jej výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej

a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska môžeme považovať za vierohodné.
Mal. J. S. je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, v myslení
sme nezistili fabulačné, konfabulačné či iné patologické obsahy vo všeobecnosti, ani vo vzťahu k
predmetu vyšetrovania, tiež nezistili zmnoženú fantazijnú činnosť. Jeho výpovede nesú pozitívne znaky
všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska môžeme považovať za

vierohodné.
3. Posúďte všeobecnú a špecifickú vierohodnosť deti.
-Nazákladevyššieuvedenejštruktúryintelektuaosobnostimal.H.S.usudzujeme,žejejvýpovedenesú
pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti. S poukazom na pretrvávajúcu fantazijnú činnosť v jej myslení
usudzujeme, že absentujú znaky špecifickej vierohodnosti, preto jej výpovede zo psychologického

hľadiska môžeme považovať len za čiastočne vierohodné.
Na základe vyššie uvedenej štruktúry intelektu a osobnosti mal. X. S. usudzujeme, že jej výpovede nesú
pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska môžeme
považovať za vierohodné.
Na základe vyššie uvedenej štruktúry intelektu a osobnosti mal. J. S. ako aj s poukazom na zhodu v jeho

výpovediach o prípade usudzujeme, že jeho výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej a špecifickej
vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska môžeme považovať za vierohodné.
4. Posúďte následky vyšetrovanej udalosti na psychiku mal. M. O. nar. XX.XX.XXXX, mal. N. O. nar.
XX.XX.XXXX, mal. P. O. nar. XX.XX.XXXX v súčasnosti a v budúcnosti.
- Mal. H. S. má nízke sebavedomie ako aj mimoriadne nízke sebahodnotenie s potlačením sebaúcty.

Úroveň sociálnych vzťahov je poznačená strachom v sociálnom prostredí a neschopnosťou presadiť sa.
Prítomné sú pocity nedostačivosti - telesnej, sociálnej a psychickej, tiež pocity menejcennosti a celkovej
slabosti, tiež silné agresívne tendencie s neschopnosťou agresivitu realizovať navonok, čo prechádza do
vnútornej tenzie hostility a neistoty. Kontakt so svetom je plochý, neemočný, emócie sa snaží potláčať,
nedovolí si ich prejaviť navonok a uniká do nižšieho vývinového štádia (regres vo vývine), kde nemusí

riešiť zložité situácie a situácie, ktorým nerozumie. Myslenie a cítenie nie sú plne integrované, nedokáže
sa zmieriť s negatívnymi zážitkami z minulosti, preto ich vytesňuje, no spontánne sa jej vracajú v o
flešoch. Potrebuje odbornú pomoc v záujme zbavenia sa uvedených ťažkostí a nácviku adekvátnych
foriem sociálneho správania.
Mal. X. S. má nízke sebahodnotenie, miestami sa ukazuje až potlačenie sebaúcty, s poruchami v

oblasti sociálneho kontaktu v smere nedostatku, strach v sociálnom prostredí a celkové ťažkosti v
interpersonálnych vzťahoch. Prítomné sú pocity viny, menejcennosti a nedostačivosti najmä telesnej,
psychickej a sociálnej - nevie, ako má v bežných sociálnych situáciách reagovať, má potlačenú
spontaneitu s ponorením sa do seba a snaha unikal do seba najmä v nových nepoznaných situáciách,
čo ukazuje na regres vo výnine. Cíti sa odmietaná otcom, čo ju vedie k rezignácii a stiahnutiu do seba so

sklonmiksneniu.Jeľahkoovplyvniteľnávlastnýmipudovýmiimpulzmianevedomím,čovsprávanímôže
viest' k impulzívnym nekontrolovaným reakciám. Dominuje u nej zlá nálada, nedostatok uspokojenia a
neschopnosť prežívať radosť. Potrebuje odbornú pomoc v záujme zbavenia sa uvedených ťažkostí a
nácviku adekvátnych foriem sociálneho správania.Mal. J. S. má neprimerane nízke sebavedomie a sebahodnotenie, miestami sa ukazuje až potlačenie
sebaúcty, má ťažkosti v interpersonálnych vzťahoch s neschopnosťou presadiť sa, je citlivý, ľahko
zraniteľný, čo sa ukazuje ako dôsledok neprimeranej psychickej záťaže v dôsledku konfliktov v rodine. V

prípade, že v ďalšom období bude žiť v láskyplnom bezkonfliktnom prostredí a s primeranými mužskými
vzormi, je predpoklad, že sa uvedených ťažkostí zbaví.
5. Aký majú poškodení mal. M. O. nar. XX.XX.XXXX, mal. N. O. nar. XX.XX.XXXX, mal. P. O. nar.
XX.XX.XXXX vzťah k okoliu, k blízkym osobám, predovšetkým k otcovi J. S. a matke A. S., či v
týchto vzťahoch prevažujú pozitívne, alebo negatívne pocity a vzťah poškodených mal. M. O. nar.

XX.XX.XXXX, mal. N. O. nar. XX.XX.XXXX, mal. P. O. nar. XX.XX.XXXX k autoritám - dospelým, ako
toto spolužitie vnímali, či pocity, ktoré v poškodených mal. M. O. nar. XX.XX.XXXX, mal. N. O. nar.
XX.XX.XXXX, mal. P. O. nar. XX.XX.XXXX konanie otca vyvolávalo, boli adekvátne vzniknutej situácií.
- Vzťah mal. H. S. k otcovi je ambivalentný, na jednej strane uvádza na verbálnej úrovni občasný strach
z neho, najmä keď otec kričí na matku alebo na súrodencov, alebo keď sa vyhráža, že ich pozabíja,
ak nebudú s ním, na druhej strane je sklamaná, že pre ňu nechodí, pretože už ju asi nemá rád. Matku

vníma s jej prirodzene dominantným postavením v rodine, no absentujú blízke citové väzby. Sama
prežíva pocity osamelosti v rodine, mnohým situáciám nerozumie, sú pre ňu náročné na zvládanie, snaží
sa ich „vytesniť“, no vracajú sa jej vo flešoch, čo jej spôsobuje neustále zvýšené vnútorné napätie. V
širšom sociálnom prostredí sa nedokáže presadiť, nemá osvojené adekvátne formy správania vedúce
k sebapresadeniu (chýba adekvátny vzor matky, od ktorej dieťa v tomto veku preberá a zároveň sa

učí sociálne vzorce správania). Vzťah k autoritám je submisívny bez schopnosti presadiť sa, či len
prezentovať vlastný názor. Správanie otca nedokázala posúdiť, pretože nepozná iné vzorce správania
ako tie, ktoré v rodine zažívala.
Vzťah mal. X. S. k otcovi je poznačený strachom z neho, nevníma ho ako člena rodiny, jej postoje
voči nemu sú kritické. Matku vníma v rovnocennom postavení sebe samej, nedokáže sa však na

ňu spoľahnúť, útočisko v záťažových situáciách hľadá u brata J.. Nedokáže spontánne a adekvátne
reagovať v širšom sociálnom prostredí, najmä v nových nepoznaných situáciách, uniká na nižšie
vývinové štádium (regres vo vývine), aby sa vyhla riešeniu náročných situácií. Autoritám sa automaticky
podriaďuje bez schopnosti odporu, presadenia sa, či prezentovania vlastného názoru (pasív ne
prispôsobovanie). Otcovo správanie vnímala ako ohrozujúce nielen matku ale aj deti, čo sa odrazilo v

jej psychosomatických reakciách (stavy triašky v záťažových situáciách).
Mal. J. S. otca nepovažuje za člena rodiny, jeho postoje ku nemu sú kritické, odmietavé, čo
verbalizuje: ,,nechcem ho vidieť, nie je mojim otcom, keby som ho mal stretnúť, tak ho určite
obídem“, pritom jeho vzťah k autoritám je submisívny, poznačený mimoriadne nízkym sebavedomím,
bez schopnosti presadiť sa. Je však schopný bezkonfliktných kontaktov, je citlivý a ľahko zraniteľný.

Jeho vzťah k matke je prirodzeným vzťahom dieťaťa k matke, vníma ju ako prirodzenú autoritu, no
absentujú blízke citové väzby. Má však tendencie ochraňovať ju najmä pred otcom na základe minulých
negatívnych zážitkov, kedy správanie sa otca voči matke vnímal ako ohrozujúce.
6. Či konanie otca J. S. zanechalo na psychike poškodených detí následky, aké, či sú tieto trvalého
charakteru? Či poškodené deti vykazujú znaky týranej osoby, či sa dajú považovať za týrané osoby?

Mal. H. S. vykazuje známky syndrómu týraného dieťaťa - regres vo vývine, pasívne prispôsobovanie
sa autoritám bez schopnosti presadiť sa, či prezentovania vlastných názorov, utlmenie spontaneity,
vracanie sa negatívnych emočných zážitkov vo flešoch, čo jej spôsobuje zvyšovanie intrapsychického
napätia, negatívne sebahodnotenie, potlačenie sebaúcty.
Mal. X. S. vykazuje známky syndrómu týraného dieťaťa - regres vo vývine, pasívne prispôsobovanie

sa autoritám bez schopnosti odporu, či prezentovania vlastných názorov, utlmenie spontaneity, v
záťažových situáciách nástup psychosomatických ťažkostí (kolapsové stavy, triaška), nízke, prevažne
negatívne sebahodnotenie s potlačením sebaúcty, neschopnosť prežívať radosť.
Konanie otca J. S. tak ako ho mal. J. S. popisuje, bolo konaním, ktoré mu nedovolilo presadiť sa,
vyžadovalo jeho bezvýhradnú poslušnosť, potláčalo jeho spontánnosť, ku koncu spolužitia ho vnímal

ako ohrozujúce, v dôsledku čoho má mladistvý mimoriadne nízke sebavedomie a sebahodnotenie až so
stratou sebaúcty, nie je schopný presadiť sa so značnými interpersonálnymi ťažkosťami, je citlivý, ľahko
zraniteľný. Nezistili sme typické známky týraného dieťaťa.
7. Aký je aktuálny psychický stav maloletých, aké nepriaznivé znaky psychického stavu sú u maloletých,
príp. do akej miery súvisí ich stav s následkami z možného konania ich otca a v prípade nepriaznivých

prejavov, či tieto súvisia s možným násilím na nich páchanom. V prípade, že je psychický stav maloletých
priaznivý, aké je psychologické vysvetlenie?
- Aktuálny psychický stav mal. H. a X. S. je popísaný v bodoch č. 1, 4 a 6 ZP. Je výsledkom
bio-psycho-sociálneho vývinu v rodine, pričom obidve maloleté deti prevzali vzorce správania sapasívneho prispôsobovania matky otcovi bez schopnosti aktívneho odporu. Nutne potrebujú intenzívne
psychoterapeutické vedenie zamerané na vybudovanie sebaúcty, naučenie nových foriem správania v
rámci sociálnej interakcie bez strachu.

Aktuálny psychický stav mal. J. S. je popísaný v bodoch č. 1, 4 a 6 ZP. V prípade, že v ďalšom
období bude žiť v pokojnom, chápajúcom a láskyplnom rodinnom prostredí, je predpoklad, že sa
uvedených ťažkostí zbaví. Skutočnosť, že má ubité sebavedomie s neschopnosťou presadiť sa, vyplýva
z celoživotného štýlu rodiny, resp. výchovných metód v rodine a je len malá pravdepodobnosť, že by sa
sám bez odbornej pomoci týchto osobnostných vlastností dokázal zbaviť.

8. Aká je postojovo hodnotová orientácia maloletých?
- Všetky deti S. majú potlačenú spontaneitu, ich správanie je ovplyvnené dlhodobým matrimoniálnym
konfliktom, pričom sa nedokážu presadiť, pasívne preberajú vzorce správania svojich rodičov. Zo strany
rodičov majú vštepovanú úctu k rodičom a k autoritám, preto dlho nedokázali odporovať správaniu
otca, hoci jeho správanie vnímali ako obmedzujúce a nebezpečné najmä voči matke. Mali tendencie
matku ochraňovať im dostupnými metódami, preto t. č., keď otec žije mimo rodiny, snažia sa negatívne

zážitky s ním potlačiť formou „vytesnenia“ a na verbálnej úrovni uvádzajú, že otec nie je súčasťou ich
rodiny. ,,Vytesnenie“ je v detskom veku obranný mechanizmus v prežívaní, ktorý dieťaťu zabezpečí
oslobodenie sa od negatívnych najmä emočných zážitkov, ktoré mu v minulosti spôsobovali traumu,
bolesť, strach a iné negatívne zážitky, ktorých riešenie sa vymykalo ich kompetenciám, schopnostiam
a možnostiam.

Pokiaľ ide o ďalšie oboznámené relevantné listinné dôkazy, z lekárskych správ č. l. 15 - 26 vyplývajú
ambulantné návštevy u psychiatričky v období od októbra 2015 do februára 2016 s určenou diagnózou
u obžalovaného - F33.2 - Recidivujúca depresívna porucha, s ľahkými, ale väčšinou ťažkými epizódami
bez psychotických príznakov. Správa z psychologického vyšetrenia (z októbra 2016) č. l. 27 preukazuje

o. i. postoj svedka poškodeného J. S. ml., že otec vyvoláva hádky, niekedy ich v noci budí, konflikty
sú ovplyvnené chorobou otca, vníma ho aj pozitívne, podľa správy z psychologického vyšetrenia zo
04. októbra 2016 svedkyňa poškodená X. S. jedného z rodičov považuje za záporého, druhého za
extrémne kladného a za zdroj konfliktných vzťahov je považovaný otec, matka len v malej miere.
Správy o výsledku objasňovania priestupku č. l. 315 - 320 potvrdzujú podávanie oznámení členmi

rodiny. Čestné prehlásenia (K. R., U. P. a E. H., ktoré boli vypočuté aj ako svedkyne), uznesenia
(z októbra 2016 o neodkladnom opatrení - uloženie obžalovanému dočasne nevstupovať do bytu, z
decembra 2016 o úprave styku obžalovaného s deťmi), dokumenty (úradné záznamy Úradu práce,
sociálnych vec a rodiny Malacky sa týkajú vyjadrení obžalovaného i poškodenej; potvrdenie z novembra
2016 psychiatričky MUDr. P. o vrátení balení liekov poškodenou, ktoré obžalovaný neužíva; správa z

polygrafického vyšetrenia z decembra 2015 o tom, že poškodená počas manželstva nemala pohlavný,
ani sexuálny styk aj s iným mužom než s obžalovaným, a že nekontaktovala cudzieho muža za účelom
mať s ním sexuálny styk; žaloba z februára 2017 poškodenej proti obžalovanému o jeho vylúčenie z
užívania bytu;) - doložené od poškodenej I. S. č. l. 321 - 337, podporujú výpoveď poškodenej. Zo správ
zo ZŠ H. č. l. 338 - 344 vyplýva, že podľa triednej učiteľky sa mal. H. S. zvykne rozplakať kvôli strachu

z príchodu otca; správu podajúca triedna učiteľka X. S. - PhDr. V. Y., vychovávateľka E. J. a špeciálny
školský pedagóg Mgr. H. J., boli vypočuté ako svedkyne; všetci vyzdvihli vzornú starostlivosť poškodenej
o deti, pri čestných vyhláseniach osôb U. R., F. Y., U. F., C. P., E. Y., E. S., O. S., E. F., E. M., U. B., E.
M., E. D., PaedDr. E. F., Mgr. H. P. č. l. 498 a nasl. a čestných vyhláseniach osôb U. R., F. Y., O. S.,
Mgr. H. P., E. F., C. P., E. X. a E. S. č. l. 801 - 808 platí, že ide o osoby zabezpečené obžalovaným, ktoré

v zásade nevedeli bližšie skutočnosti k skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, vedeli sa vyjadriť
v podstate iba k charakterovým a povahovým vlastnostiam obžalovaného, príp. poškodenej, k rodinnej
situácii pred skutkom, k skutočnostiam, ktoré mali reprodukované od obžalovaného, 17 ambulantných
správ od MUDr. E. P. predložených obhajobou na hlavnom pojednávaní dňa 27. júna 2022, pričom len
časť z nich sa týka obdobia skutku, a vyplývajú z nich návštevy u psychiatričky s určenou diagnózou

u obžalovaného - F33.0, F33.2 - Recidivujúca depresívna porucha s ľahkými, ale väčšinou ťažkými
epizódami bez psychotických príznakov, alebo F41.2 - zmiešaná úzkostná a depresívna porucha,

V prípade viacerých oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že nič relevantné k skutku
nepreukazujú, resp. nesúvisia so skutkovými okolnosťami, ktoré sú mu kladené za vinu: fotografie

založené v euroobale č. l. 461 doložené obžalovaným, listiny založené v euroobale č. l. 498 doložené
obžalovaným v rámci pojednávania dňa 09. decembra 2020, lekárska správa z 02. mája 2017 a graf
zachycujúcispánkovúčinnosťobžalovaného-listinydoloženénahlavnompojednávaní,lekárskaspráva
medi-as zo 07. septembra 2016, článok o spánkovom apnoe vytlačený 05. augusta 2021, fotokópiaobalu lieku Quantalan, školský poriadok ZŠ H., sťažnosť odsúdeného z 28.09.2018 na nevhodné
správanie pedagogického zamestnanca, oznámenie z 08.01.2019 o vybavení sťažnosti, lekárska správa
zo 07.09.2016 vrátene dokladu o protetickom štítku, dokument o oslavách 140 výročia založenia DHZ,

strana z Malackého hlasu 6/2019, správa mesta Malacky z 31.08.2021, lekárska prepúšťacia správa
zo 06. novembra 2015, uznesenie o zrušení neodkladného opatrenia z 28.02.2017, uznesenie OO PZ
MA z 21.02.2017 o odmietnutí podozrenia z prečinu, vyjadrenie advokáta JUDr. Y. k návrhu o rozvod,
rozsudok Okresného súdu Malacky 8P/204/2016, uznesenie Okresného súdu Malacky 27C/123/2017,
listiny od obžalovaného č. l. 521 - 524, 3 x lekárska správa týkajúce sa obžalovaného, záp. o výsluchu

poškodenej z prípravného konania, návrh na rozvod manželstva, poverenie OO PZ Malacky 28.10.2016,
správa Mesta Malacky zo 07.09.2018 o povesti, pracovná zmluva obžalovaného, potvrdenie OO PZ
Malacky 16.11.2018, uznesenie OR PZ Malacky z 24.07.2017 o vznesení obvinenia č. l. 560 - 572,
kompletná dochádzka obžalovaného do práce vrátane jeho služieb č. l. 573 - 617.

V súvislosti s dochádzkovými listami č. l. 28 - 70 platí, že - okrem irelevancie k skutku - nebol spor,

že chodí do práce, dokumenty doložené poškodenou I. S. č. l. 347 - 360 sa týkajú udalostí, o ktorých
poškodená vypovedala, aj záznamy z ÚPSVaR Malacky č. l. 479 - 483 sa týkajú udalostí, o ktorých
obžalovaný i poškodená vypovedali, ich vyjadrenia na úrade, potvrdenie MUDr. P. z 17. marca 2015 sa
netýka žiadnej spornej okolnosti, nebol spor o schopnosti obžalovaného pracovať k danému dátumu,
nie je pravda, že ambulantná správa z 13. júla 2017 „vylučuje násilné konanie“ obžalovaného, akurát

medzi odporúčaním je nevhodné väčšie statické i dynamické preťažovanie, potvrdenie OO PZ Malacky
z 08. januára 2017 a 04. apríla 2017 o podaní oznámení zo strany poškodenej je irelevantné, poškodená
nevypovedala, že nepodávala trestné oznámenie, naopak, potvrdila podanie, znalecký posudok č.
16/2019 je nepodstatný, podľa výpovedí poškodenej a detí ju obžalovaný zamykal všeobecne v izbách,
dokonca chcel aj v pivnici, nevypovedalo sa o kuchyni, 3 x rozhodnutia OÚ Malacky 2 x z 15. mája

2017 a 1 x z 18. mája 2017 každé v inej veci sú irelevantné, poškodená nevypovedala, že nepodávala
trestné oznámenie, naopak, potvrdila podanie, prepisy sms správ od augusta 2016 do marca 2017
nepreukazujú, že s poškodenou v tom čase nebýval, sú dodané obžalovaným, nie od operátora,
dokonca sa vôbec nemuselo jednať o celé obdobie, navyše, dňa 01. októbra 2016 bol obžalovaný
vykázaný z bytu, trestné oznámenie z 22.11.2018 vrátane zápisnice o doplnení trestného oznámenia

z 10.12.2018 nemožno konfrontovať s výpoveďou na hlavnom pojednávaní, ako pri čítaní skoršej takej
zápisnice, potvrdenie o dočasnej PN z 21. októbra 2015 sa týka obžalovaného, nie poškodenej, preto
sú absurdné vyjadrenia obžalovaného, že prečo sa nezistili modriny poškodenej u lekára, keď tam mala
byť, ambulantná správa z 12. mája 2015 v žiadnom ohľade nepreukazuje jeho zvýšený tlak kvôli konaniu
poškodenej, ktorá do neho mala „skákať a napádať ho“, ako sa to domnieva obžalovaný, uznesenie o

zamietnutí sťažnosti oznamovateľa z 12.06.2017 a o zrušení uznesenie OP MA z 12.06.2017, uznesenie
z 02.06.2017 o zamietnutí sťažnosti oznamovateľa, zápisnica o výsluchu osoby C. P. z 05.04.2017 ,
oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zo dňa 08.03.2017, zápisnica o
výsluchu osoby z 21.04.2017 nesúvisia s prejednávaným prípadom ohľadom napr. znásilňovania, ako sa
domnieva obžalovaný, zápisnice o výsluchu svedkov - maloletých J., X. a H. S. z prípravného konania č.

l. 546 - 559 už boli v rámci dokazovania vykonané, potvrdenie o návšteve J. S. ml. SOŠ PZ J. - zdravotný
stav detí už bol znalecky preverený, a poukazovať na jeho zdravotný stav v súvislosti zo štúdiom na
SOŠ PZ J. možno považovať za neadekvátne a zavádzajúce.

Obrazovo-zvukové záznamy z CD nosičov i zvukové záznamy - oboznámené na HP so súhlasom

poškodenej-ukazujúepizodickéudalostizoživotaobžalovanéhoapoškodenej,ktoréostatnérelevantné
dôkazy nespochybňujú a už vôbec nevylučujú, nesúvisia so skutkovými okolnosťami, ktoré sú mu
kladené za vinu. Napr. obrazovo-zvukový záznam z CD nosiča, označený ako „vyhrážanie v práci
10/2016“ nepreukazuje absolútne nič relevantné, už vôbec nič k skutku, ide o záznam nahratý na
telefón zo záznamu z kamery, bez zvuku, pochybnej vizuálnej kvality, napokon sám obžalovaný potvrdil,

že poškodená si mala prísť len po auto. Ďalej čo sa týka napr. záznamov evokujúcich budenie
obžalovaného, sa nie je nemožné nestotožniť sa s vyjadrením poškodenej, že touto formou mu chcela
len otvoriť oči, aby videl, čoho sa on dopúšťa voči nim, po tom, čo obžalovaného opakovane prosila, aby
ich nebudil, aby ich nechal spať, deti chodili unavené do školy, čo potvrdili aj deti, a napriek tomu, že to
obžalovanému takto vrátila, tak obžalovaný pokračoval v tom, že ich nenechal spávať a nepomáhalo to,

a s tým súvisia aj ňou podávané žiadosti o rozvod, všetko sto robila iba v tomto duchu.

Súd odmietol vykonať obhajobou navrhované dôkazy, ktoré sa týkajú okolností nepodstatných pre
rozhodnutie alebo okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi, a to predvolať avypočuť svedkov U. R., F. Y., C. P., rod. S., E. S., E. F., E. M., U. B., E. M., E. D., PeadDr. E. F., Mgr. H.
P., E. X. a MUDr. E. P., ďalej svedkov poškodených ml. J. S. a ml. X. S. a napokon znalkyňu MUDr. F.
R., a tiež doplniť znalecké dokazovanie predložením dôkazných prostriedkov predložených obhajobou

súdu dňa 05. februára 2020 všetkým znalcom, ktorí v tejto trestnej veci vypracovali znalecké posudky a
zároveň oboznámiť zvukový záznam doručený obžalovaným na USB nosiči súdu dňa 16. marca 2022.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácii

Súd v prvom rade konštatuje, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že v inkriminovanom období - od
presne nezisteného času roku 2015 do dňa 01.10.2016 bol obžalovaný J. S. s poškodenou A. vtedy S.
manželmi, ktorí spolu s deťmi mal. H. S., mal. X. S. a mal. J. S. žili v spoločnej domácnosti, s epizodickým
bývaním obžalovaného u jeho rodiny.

Tieto skutočnosti považuje súd nielen za nesporné, ale vyplývajú aj z vykonaného dokazovania, keď

ich potvrdzujú nielen výpovede obžalovaného a poškodených, ale aj svedkov, ktorí potvrdili, že majú
vedomosť o uvedených skutkových okolnostiach.

Sporným medzi stranami, a podstatou dokazovania na hlavnom pojednávaní, bolo v podstate celé
konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby, teda, či v inkriminovanom čase od presne

nezisteného času roku 2015 do dňa 01.10.2016 v byte v meste H. na ul. F. H. č. XXXX/X, ako aj na
iných miestach v H. opakovane svoju manželku poškodenú A. S. fyzicky napádal bitím, po čom mávala
poškodená modriny na rukách a nohách, každý deň v uvedenom období sa jej vyhrážal zabitím, v presne
nezistenom počte sa jej vyhrážal, že ju udrie s drevenou latou po hlave, keď pôjde večer z práce domov,
žejudostanenaelektrickývozík,vdecembriroku2015poškodenejpriložilnôžkukrku,pričomjejhovoril,

že ju zabije, následne ju na posteli škrtil bundou, ktorú mala na sebe oblečenú, pričom na jej prosbu, že
majú deti, prestal, dňa 09.01.2016 bola poškodená v detskej izbe pri deťoch, kde začal chodiť a rukou
zovretou v päsť sa jej vyhrážal, že ju zabije, kázal mal. dcére N. O., aby rýchlo zaspala, lebo si musí
s poškodenou niečo vybaviť, v obave o poškodenú, maloletý syn obvineného a poškodenej, vymkol
obvineného na balkóne, aby mohla poškodená utiecť k svojej mame do druhej bytovky, keď tam utiekla,

tak jej mame zavolal, aby sa do 5 minút vrátila, inak zabije seba aj deti, preto sa poškodená rýchlo vrátila,
pričom ju už čakal na ulici, začal tam po nej kričať, nadávať jej, strkať ju a kmásať, keď vošli do vchodu,
hodil ju o stenu a dal jej facku, následne, keď sa dostali do bytu, tak mal na stole prichystané rozložené
kuchynské nože, ktoré mal nachystané na ňu a policajtov, pri tomto incidente dostala maloletá N. O.
strašný amok a triašku, ďalej v uvedenom období podišiel k poškodenej, ktorá ležala na posteli, postavil

sa nad ňu s vankúšom v ruke a spýtal sa, či vie, čo je to syndróm udusenia, v priebehu tohto obdobia jej
veľakrát vulgárne nadával, zamykal ju v byte, v spálni, dňa 27.07.2016 poškodenú potom, čo sa zastala
maloletej dcéry N. O., ktorú kopol do kostrče, zbil na záhrade v H., kde ju udieral po tvári, hádzal ju na
zem a o plot, následne zobral z chatky nôž a položil ho na stôl a povedal dcéram mal. N.O. a mal. M.
O., ktoré boli prítomné, aby sa pozerali, čo s nožom urobí poškodenej zato, že ho nechce, stále, za deň

niekedy aj 10 - krát, poškodenú osobne alebo telefonicky kontroloval v práci, kde je, zobral jej mobilný
telefón a pravidelne jej ho kontroloval, zakazoval jej chodiť von a na návštevy za kamarátkami, všade
chodil s ňou a stále ju sledoval, tiež sa zamykal s deťmi v obývačke a nechcel ich pustiť von, napriek
tomu, že plakali a chceli ísť za poškodenou, tiež opakovane v noci maloleté deti budil a chcel sa s nimi
rozprávať aj o tom, ako ho poškodená podvádza, s tým, že pri jeho správaní k poškodenej boli často

prítomné aj ich spoločné maloleté deti, preto jeho konanie výrazným spôsobom zhoršilo kvalitu života a
psychické zdravie poškodenej A. S., ako aj ich maloletých dcér poškodených M. O., nar. XX.XX.XXXX
a N. O., nar. XX.XX.XXXX, všetci trvale bytom F. H. č. XXXX/X, H..

Tak ako je to v obdobných prípadoch bežné, aj v tomto okrem poškodených neexistuje žiadny svedok,

ktorý by sústavne a súvisle pozoroval, ako sa obžalovaný počas žalovaného obdobia k poškodeným
správal, ktorý by na vlastné oči videl, ako jednotlivé incidenty prebiehali a čo im bezprostredne
predchádzalo a čo na ne nadväzovalo. Súd preto musel veľmi podrobne, dôkladne a dôsledne
vyhodnocovať najmä výpovede hlavných aktérov skutku (obžalovaného a poškodených) a aj za pomoci
ďalších dôkazov zisťovať, či je možné vysloviť nepochybnú istotu o niektorej z verzií predloženej

obžalobou, alebo obhajobou.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo i v ich súhrne (a vzájomnej súvislosti)
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadutak, ako to predpokladá § 2 ods. 12 Trestného poriadku, vychádzajúc aj z ostatných trestnoprávne
relevantných zásad, dospel súd bez rozumných pochybností k záveru, že skutok sa odohral tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že zo strany obžalovaného šlo o konanie,

ktorým spôsobil blízkej osobe a osobám, ktoré sú v jeho starostlivosti a výchove fyzické a psychické
utrpenie - bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje ich fyzické a psychické zdravie a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, po dlhší čas a na viacerých osobách. Súd k
tejto nepochybnej istote, vyjadrenej vo výrokovej časti rozsudku, dospel a to na podklade nasledovných,

nižšievodôvodnenítohtorozsudku,uvedenýchkonkrétnychskutočnostíaargumentovaprávnychúvah.

Súd predovšetkým poukazuje na výpoveď poškodenej, ktorá logicky, presvedčivo a vierohodným
spôsobom bohato popísala všetky rozhodné skutkové okolnosti, vypovedala konzistentne a nemenne
tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, čo sa odrazilo v tom, že na hlavnom pojednávaní
nebolo potrebné čítať jej výpoveď z prípravného konania. Poškodená týmto spôsobom k podstatným

okolnostiam vypovedala, že (upravené z rôznych častí jej výpovede):
- všetko sa to začalo v roku 2015 školským plesom, kde bol jeho bývalý spolužiak, a tento tam bol tam
so svojou dcérou, pričom obžalovaný si myslel, že ho podvádza s týmto jeho spolužiakom, vtedy začal
byť chorobne žiarlivý, spôsobom ubližujúcim jej a deťom sa obžalovaný začal správať od spomínaného
plesu v roku 2015

- obžalovaný ju začal voziť do školy, odprevádzať, robil jej aj v škole problémy, pretože si stále myslel,
že ho podvádza, upodozrieval ju z nevery s viacerými mužmi, obviňoval viacero ich susedov, že za ňou
chodili, resp. že ju sledujú spoza záclony, čo bolo strašné a neúnosné, obžalovaný tvrdil, že keď on
odchádzal do práce a ona otočila žalúziami, tak to bol znak pre jej milencov, že môžu prísť za ňou,
podvádzanie a milencov jej obžalovaný stále dookola vyčítal,

- obžalovaný ju neustále prenasledoval, vkuse ju kontroloval, stále jej robil zle, sledoval ju, čo jej tvrdili
aj deti, keď hovorili, aby nešla von, že je tam obžalovaný,
- inokedy sa jej napr. pýtal, či vie, čo je syndróm udusenia, ona začala plakať, až musel pribehnúť ich
syn, ten im začal búchať na dvere, syn J. videl situáciu, keď obžalovaný mal v ruke vankúš a dobehol
do ich izby na jej krik, keď kričala, keď jej obžalovaný začal vankúš prikladať na hlavu,

- nôž na ňu vytiahol tiež doma, hovoril, že ju podreže, hodil ju o dvere, a potom na posteľ s tým, že sa
jej stále pýtal, s kým ho podvádza a dusil ju,
-obžalovanýjupreddeťmizamykalvizbe,obžalovanýjuzamkýnalvrôznychizbáchbytu,keďsazamkol
s deťmi, ona búchala na dvere, a hovorila, aby nič nerobil, obžalovaný chcel poškodenú do pivnice
zamykať, aby nikam nechodila, obžalovaný ju zamykal z dôvodu, že vraj deťom ubližuje, zamykal ju

jednak proti deťom a jednak preto, aby nechodila do práce, za milencami,
- ona bola nútená v jednu noc aj o polnoci utiecť pred obžalovaným z domu, pomohla jej s tým dcéra
X., ušla v pyžame preč, a následne obžalovaný volal jej mame, ku ktorej vtedy ušla, aby sa ihneď vrátila
späť, lebo ináč zabije seba a aj deti, ak nepríde do 5 minút. Keď sa vracala späť, už ju vonku pred
vchodom čakal obžalovaný, pričom ich sledoval syn z balkóna, čo povedala aj obžalovanému, že ich vidí

syn, tak aby nekričal a nerobil zle. Vo vchode ju obžalovaný zbil, hodil ju o stenu, čo síce syn nevidel,
ale počul, ako jej obžalovaný dal facku,
- obžalovaný budil syna J. každú noc, kvôli čomu syn častokrát kvôli únave nemohol ísť do školy.
Obžalovaný takto po nociach sedel pri synovi a rozprával mu, s kým všetkým ho ona podvádza. Syn
bol z toho unavený, on bol vtedy deviatak, a únavu si všimli aj jeho učiteľky, ktorým musela vysvetľovať,

že má doma problém s obžalovaným,
- stal sa aj incident v škole, kedy pre dcéru H. prišiel raz obžalovaný, ktorého ona má síce rada, ale
obžalovaný jej o poškodenej rozpráva stále len zlé veci, obžalovaný si vzal dcéru na ruky, a dohovárala
mu vedúca školského klubu pani J., aby H. nechal, že sa ho bojí, nakoniec musel byť zavolaný aj riaditeľ
školy a odvtedy sa dcéra H. bála chodiť do školy, bála sa, že ju odtiaľ zase vezme obžalovaný,

- na Vianoce meškal s dcérou H., šiel dole aj syn J., ktorý s poškodenou chodil vždy, lebo sa bál, aby
jej obžalovaný znova niečo nespravil, skončilo sa to tak, že obžalovaný syna hádzal o auto, na čo im
prišla pomôcť suseda zo 6. poschodia, ktorá to videla a potom pribehla dole, okrem toho tam bol vtedy
aj brat obžalovaného - E. S., ktorý im aj napriek jej výzvam nepomohol. Ona sa vtedy zozadu snažila
obžalovanému zabrániť, aby nehádzal syna o auto, obžalovaný sa potom otočil smerom k nej, začal sa

na ňu zaháňať a naopak vtedy sa ho snažil zachytiť syn a potom prišla suseda,
- syn J. ju pred ním stále ochraňoval, každú noc, deti ju stále prosili, aby s tým niečo spravila, deti dodnes
žijú v strese, najhoršie je, že deti videli, ako ju obžalovaný bije, ako ju zamkýna, ako berie nože, ona
veľmi ľutuje, že rok takéhoto správania videli aj deti, oni v dôsledku konania obžalovaného doteraz žijúv strese, všetky ich 3 deti navštevujú psychológa, a hoci H. v súčasnosti nie, ale je to len otázkou času,
nakoľko ona po každom stretnutí s obžalovaným je v takom stave, že potrebuje pomoc psychológa,
- stal sa tiež incident, keď si od obžalovaného požičala auto, a keď mu ho vrátila pri jeho rodičoch a šla

domov, doma ju už čakal obžalovaný, začal vykrikovať, že mu nedala techničák, že je kurva a že kto ju
doviezol, škaredo jej nadával, šiel ju biť, avšak zabránil mu v tom jej brat E., ktorý sa postavil medzi nich
dvoch, medzitým bratovi hovoril, že čo sa do nich stará, že čo sa týka sexu, on si berie, čo mu patrí bola
tam vtedy aj jej švagriná P. (bratova žena), ktorá zavolala policajtov, inak nevie, ako by to celé dopadlo
a keď prišli policajti, tak ho z bytu vykázali a našťastie musel odovzdať aj kľúče od bytu

- nešla vypovedať na políciu, lebo sa bála, že ju znova obžalovaný príde skontrolovať, on ich vtedy stále
kontroloval, všade ju videl, okrem iného aj na billboardoch v Bratislave - synovi hovoril, že to sú jej nohy
na billboarde, ale hlava nie, mal takú predstavu. Synovi, ktorý s ním chcel prvý rok žiť kvôli tomu, aby
si obžalovaný niečo nespravil, vkuse hovoril, že ona,
- obžalovaný sa jej vyhrážal aj pred deťmi, že ju zabije, aj v škole pred kolegyňou, ktorá sa ju snažila
chrániť, obžalovaný sa jej vyhrážal, že keď pôjde večer z práce, že ju niekto pri kontajneroch zabije s

lopatou, ale že on bude mať svedkov a takto sa zvykol vyhrážať,
- spätne sa jej na to zle spomína, na všetko to dusenie, nôž pod krkom, bitky, vyhrážania, to najhoršie
obdobie bolo v rokoch 2015 - 2016: zhruba 1 - 1,5 roka, kedy to v sebe dusila a nikomu to nepovedala,
schudla 25 kg, deti tým strašne trpeli,
- obžalovaný sa jej v kritickom období vyhrážal dennodenne, to bol psychický rok na ňu aj deti, vyhrážal

sa, že ju zabije, že ju nikto nenájde, že on bude mať alibi, že ju podreže ako psa a podobne, vyhrážal
sa jej z dôvodu, že si myslel, že ho podvádza,
- obžalovaný jej nadával do kuriev, do špín, že je piča, nadával jej aj pred deťmi, kričal aj na balkóne,
že „ty kurvo zase ma podvádzaš“,
- obžalovaný ju zvykol biť, po tvári, aj na záhrade, toto videli aj deti, udrel ju rukou tak, že jej dal facku.

Bitky začali v období od roku 2015, dovtedy nebolo nič, potom jej dával facky, škrtil ju, mala modriny na
rukách, medzi nohami a podobne, fyzické útoky boli priemerne raz za týždeň, bolo to neúnosné. Modriny
jej spôsoboval pri tom, ako ju škrtil, silno ju tlačil, silno ju držal a stískal a k modrinám na stehnách by
povedala asi toľko, že tie vznikli tým, ako jej obžalovaný hovoril, že si berie to, čo mu patrí. Čo sa týka
fyzických útokov na ňu, tak vždy niekto z detí niečo videl, každé z nich niečo zachytilo. Z detí toho najviac

vnímal J., nakoľko on ju najviac chránil a dcéry sa ho báli,
- to, že ju bil, videli aj deti, ale k lekárovi kvôli tomu nešla, nakoľko obžalovaný ju strážil, chodil všade s
ňou aj k lekárovi a dokonca aj dnu do ambulancie, čo sa týka frekvencie bitiek od obžalovaného, stávalo
sa, že obžalovanému akoby preplo, zbil ju a následne sa vrátil s kyticou kvetov a prosil o odpustenie,
toto sa dialo priemerne tak raz za týždeň,

- konanie obžalovaného malo stupňujúcu intenzitu, bolo to čím ďalej horšie, najmä po spomínanom
školskom plese a po ním podpísanom reverze v Pezinku. Začalo to najskôr nadávkami, a bitkami a
končilo to prikladaním nožov na jej krk a ďalej nevie, ako by to dopadlo,
- obžalovaný ju ohrozoval aj so zbraňou, raz to bolo na záhrade, poškodená celý čas obžalovanému
hovorila, aby to nerobil, že X. môže ublížiť, až jej napokon zadok nakopol keď kopol dcéru do zadku a

poškodená mu dohovárala, že to sa nerobí a obžalovaný šiel do kuchynky, vzal taký kuchynský nôž dlhý
asi 12 cm, ktorý dostala ešte od neho, držal ho v ruke s čepeľou smerujúcou hore, šiel s týmto nožom na
ňu, dostal sa asi na jeden krok od nej a hovoril „teraz uvidíte, čo sa stane s vašou mamou“, pričom tam
boli obe dcéry, to bolo najhoršie, že ho s nožom videli deti a začali utekať preč, sama X. začala kričať,
ona ich musela vziať na ruky; druhýkrát ju ohrozoval so zbraňou doma, kde boli vtedy len oni dvaja,

vtedy šlo tiež o nôž, pričom obžalovaný jej držal nôž pod krkom a hovoril jej, resp. vyhrážal sa jej, že ju
podreže ako psa. Okrem toho obžalovaný nachystal nože tiež vtedy, čo už spomínala, keď ušla z domu
a obžalovaný telefonoval jej mame, že pokiaľ sa nevráti do 5 minút, zabije seba aj deti.

Ďalej je nutné poukázať na výpoveď poškodených detí, ktoré potvrdzujú výpoveď poškodenej A. S..

Poškodené deti týmto spôsobom k podstatným okolnostiam vypovedali, že (upravený výber z rôznych
častí ich výpovedí):
Maloletá svedkyňa poškodená H. S. -
- pamätá si, že niekedy boli na záhrade, otec kopol X. a X. zase jeho a potom mamine dal facku,
- otec maminu bil, videla, že otec mamu bil, to bolo niekedy na záhrade a potom to bolo ešte aj doma,

keď sa bili, tak otec dával mamine facky, len otec mamine, otec mamu drápal,
- otec sa na J. správa stredne dobre,
- doma otec, ju, X., J. zamkol v izbe v obývačke, a mamina chcela otvoriť, ale tatino jej nechcel odomknúť
a mamina chcela, mamina plakala, keď ju otec zavrel v tej izbe v obývačke a nechcel ich pustiť za ňoua potom jej tatino odomkol a potom sa začali biť, bili sa, že otec jej dával facku a mama mala celé ruky
modrinové, mama mala modriny, na rukách,
- medzi rodičmi až tak často k hádkam nedochádzalo, len keď otec si myslel, že má mamina frajera,

ale nejak tak,
- otec niekedy naznačoval mame, že dostane bitku, a to tak, že jej dával ruku otvorenú pred líce,
- otec mame aj nadával, zahrešil, do pi a tak, nevie, prečo jej nadával,
- mama mala kamarátky, ale nechodila k nim na návštevy,
- otec mame nezakazoval chodiť von, alebo na návštevy, ale furt chodil s ňou, furt ich musel sledovať,

keď išla s ňou do školy aj obchodu, otec za maminou chodil do práce, skoro furt,
- otec zakazoval mame dávať hore žalúzie, lebo on si myslel, že to je znak, že má frajera, o Y. by vedela,
ak by to bola pravda,
- nepáčilo sa jej, že kopol sestru, a že keď otec ju mal ísť odviesť domov na Vianoce s darčekmi, a jej
brat išiel s maminou a tato ho začal dávať o auto, to sa jej nepáčilo,
- otec bil súrodencov, nevie prečo, ale bil súrodencov, dával po zadku a niekedy aj po rukách,

- otec sa vyhrážal, že skočí pod vlak,
- niekedy sa ho bojí, niekedy nie. Bojí sa ho, lebo keď je u neho, tak hovorí, že odvŕta zámky a bojí
sa, že ju ukradne,
- otec ju zobudil v noci, len keď mala narodeniny, tak ju zobudil kvôli jednému džúsu, čo dostala, lebo
mala narodeniny, daroval jej ho,

- o mamu sa bojí, lebo otec môže byť všade a môže byť aj v obchode a môže jej tam dať facky,
- u otca už nechce spať, ani k nemu chodiť, keď on pre ňu nechodí, on má frajerku.

Maloletá svedkyňa poškodená X. S. -
- raz večer, tak podvečer tatino zbil maminu a maminka sa snažila utiecť a využili situáciu, keď otec išiel

na balkón a ona pomohla maminke utiecť a zamkla dvere za ňou, aby to nebolo nápadné. J. bol s ním
na balkóne, s J. sa dohodli, že pomôžu maminke utiecť. Potom oni prišli z balkónu a tatino začal po
nej kričať, ona chytila amok, J. ju začal utišovať. Potom tatino odišiel z detskej a nachystal v kuchyni
tie najostrejšie nože, zobral ich zo stojana a položil na kuchynskú linku, že keď nepríde maminka do 5
minút, že zabije najprv ich deti a potom sám seba, otec povedal, že zabije mamu, stála od neho 2 cm.

Toto maminke hovoril do telefónu. Maminka bola u babky. Ale že nemá prísť s nikým, iba ona sama.
Lebo keď príde s políciou, alebo s niekým, tak zabije aj ich. Potom maminka prišla domov, J. utíšil tatina,
ona išla s maminkou do izby, maminka sa ju snažila uspať, lebo ona nevedela zaspať. Tatino prišiel za
nimi do izby, začal maminke nadávať, že prečo to urobila, že prečo utiekla, či sa ho bojí. Potom tatino
odišiel a zasa prišiel a začal kričať a potom ho zabral brat do kuchyne a potom ony zaspali,

- videla konkrétne, že zobral nôž, ohrozoval sám seba, lebo zobral nôž a hovoril, že teraz pozrite čo
so mnou mama urobila a ohrozoval sám seba, lebo si chcel podrezať žily, nadával, že mamu zabije
nožom, čo ona videla,
- boli na chate, tatino ju surovo kopal do zadku, ako je tá kostrč, to si nevedela sadnúť, maminka si ju
zastala a tatino jej dal facku,

- maminka sa snaží s otcom výjsť hlavne ohľadom nich, ale tatino strašne robí zle, ešte viacej, je k nej
proste zlý, keď ju vidí, beží za ňou, začne jej nadávať, prečo, lebo že stále ide proti nemu a že robí
všetko preto, aby išiel do väzenia a tak,
- tatino naposledy zbil brata na Vianoce a H. príde od neho taká, že všetkých bije a nadáva,
- videla, ako otec bil mamu, bolo to na chate a doma,

- otec sa maminkou hádali, lebo H. robí zle a H. príde od neho zlá,
- hádky a bitky medzi otcom a maminou začali asi tak 3 - 4 roky dozadu (výsluch z 05. apríla 2018 -
pozn. súdu), najprv hádky a potom prišli bitky,
- keď sa rodičia hádajú, otec stále kričí a nadáva a maminka sa ho snaží ignorovať, lebo inak on začne
ešte viac kričať,

- otec bil mamu rukou, otec mame aj nadával, že pi a tak,
- maminku obviňoval, že má milenca, žiarlili na ňu. Vie to, lebo ona bola odviesť sestru do školy a on
stále on chodil s ňou a raz upomínala 20 ročného chalana, lebo ten chalan býval u babky vo vchode a
on si myslel že maminka chodí za ním a on ho raz naháňal,
- maminka mala aj má kamarátky, nechodila k nim na návštevy, otec zakazoval mame chodiť von, na

návštevy, nechodí von, do mesta chceli ísť, ale nemôžu, keď maminka chcela ísť k babke, ale on jej
zakázal, že buď pôjde on s ňou, alebo zostane doma, ani k lekárovi ju nepustil samú, mama nechodila
nikam sama. Nechodili nikam sami s maminou. Otec chodil za maminou do práce. Otec kontroloval
mame mobilný telefón. Vie to, lebo maminka pracuje u nich v škole, svedkyňa jej pomáhala a on prišielza nimi a kričal a učiteľky ho museli vyprevadiť von, aby nekričal. Oni boli v obývačke a maminka mala
položený telefón a zobral ho a išiel na balkón a tam jej ho kontroloval,
- nepáčilo sa jej, že otec maminku bil, ani že aj jej - X. nadával, sem tam aj bitka bola, aj bratovi tiež dal

sem tam bitku a nadával mu. Ju a brata otec bil, pretože si zastávali maminku,
- maminka má prababku a tá má kamarátku, ktorá chodila na elektrickom vozíčku a on jej hovoril, že
ona tak dopadne, že on jej ublíži, vyhrážal sa jej, že ju zabije; vyhrážal sa asi bratovi,
- ona nemá rada otca, lebo bol zlý, bojí sa otca, lebo maminke sa vyhrážal, sem tam aj facka bola,
mama mala modriny, na ramene, na nohách, jednu dobu mala modrinové aj ruky, modriny mala z toho,

že ju otec bil,
- otec maminu zamykal, lebo on chcel byť s ňou - svedkyňou a so sestrou a maminku zamkol v obývačke,
lebo ona so sestrou boli pri maminke a maminku zamkol v obývačke a ich tam stískal a pusinkoval a
im to bolo nepríjemné, prišiel brat a odomkol maminku a oni boli u maminky, mamina plakala vtedy, keď
ich zamkol a vtedy, keď ich bil,
- otec ich v noci budil, lebo sa chcel stále rozprávať, aj keď mu hovorili, nech ich nechá a vtedy ani do

školy nechodili, lebo v tej škole nevládali,
- mama z bytu utiekla, lebo ju otec zbil, bojí sa o mamu, lebo sa jej vyhráža,
- otec bral lieky od pani doktorky od psychiatričky. Bral ich len tak ako chcel. Keď ich bral, tak bol dobrý
a keď ich nebral, tak bol zlý. Zlý, ako teraz povedala paní vyšetrovateľke,
- raz, možno dvakrát spal u nich v jednej miestnosti B., ale to tam boli viacerí. Veľa ich tam bolo na chate,

- zakazoval im chodiť von, zakazoval im venovať sa kamarátom, veľa vecí im zakazoval. nič si nemohli
kúpiť, ani nejakú hračku.

Maloletý svedok poškodený J. S. -
- otcovi sa stal nejaký úraz, že išiel do Pezinku a od tej doby ako bol v Pezinku, sa to zhoršovalo s ním

k mame, k nám, to bolo 6 - 7 rokov dozadu,
- nemohla k nim chodiť návšteva, babka, nemohli oni nikam chodiť,
- rodičia sa hádali, dennodenne stále do kola, medzi rodičmi dochádza k hádkam, bitke, tak často, ako
sa otec dostane k mame, a mama nezaútočí, nepovie na neho ani slovo, je pri ňom ticho, vždy začne
on na ňu útočiť, vždy, keď sa k nej dostane, niekedy 3 x do týždňa, niekedy raz do mesiaca, to sú hádky,

otec mamu osočoval, nadával na ňu, to bola bežná rutina, otec mamu nenávidí a mama ho rešpektuje,
že je ich otec, otec jej chce ublížiť, ona plakala, otec mame hovoril, že ju chce psychicky zničiť,
- otec večer za ním chodil a sa mu sťažoval, aká je mama poľahšia a vulgárne na ňu nadával, ako ona
ho oberie o majetok, že mu ubližuje, otca nezaujímalo, že vstáva do školy, že sa chce vyspať, jemu išlo
o to, aby mu dával takéto reči do hlavy. to bolo pomaly každý deň, tam niečo ako spánkový režim, že

vkuse spať 4 hodiny, nebolo možné, nemohol sa ani učiť v takom priestore,
- na Vianoce otec prišiel odovzdať H., prešiel okolo mamy, odpľul si a prišiel k nemu a začal ho stláčať,
keď mu povedal, že ho to bolí, nereagoval, bolo mu to jedno, do ucha mu hovoril, uvedom si, čo robíš,
čo to robíš. potom mu vykĺzol, otec ho hodil o auto, následne na to ho hodil aj svedok o auto, sestru si
zobral na ruky, ona plakala, kričala. susedy im museli prísť na pomoc, bol v tej chvíli dosť agresívny,

- mama plakala, on jej robil zle, svedok - J. počúval za dverami a on jej tam rozprával niečo o princípe
dusenia, otvoril a videl, ako jej držal vankúš na hlave, mama pre toto chcela spávať pri nich, lebo pri nich
si to nedovolil jej niečo spraviť, pri nich jej iba vulgárne nadával, ju osočoval,
- keď raz otec fajčil na balkóne, tak ho tam zavrel a mama zatiaľ utiekla k babke, následne jej telefonoval
a do telefónu jej pred nimi povedal, že pokiaľ neprídeš do 5 minút, tak zabijem seba aj deti a nachystal

na stôl kuchynské nože, keď dovolal, tak im povedal, že toto povedal, len aby prišla, vulgárne na ňu
nadával, a keď išla mama domov, sa vracala do tých 5 minút, tak jej išiel naproti, on mu povedal, aby
zostal vnútri, ale išiel na balkón sa pozrieť, že čo sa stane, videl, že ju začal kmásať, drgať do nej, hučať
na ňu, ona plakala, povedala mu, že J. ukľudni sa, nemusia to všetci vidieť, počuť, keď prišli do vchodu,
tak si otvoril dvere a čakal na nich, počul, ako keby otec dal mame facku, mama povedala, au, čo robíš,

keď prišla hore, tak mala otlačenú ruku na tvári, plakala, otcovi to bolo jedno, doviedol ju do vnútra,
zatvoril dvere, a začal po nej znovu kričať, toto sa stávalo viacej krát,
- otec bol každý deň bol na počítači a hľadal tam nejaké stránky, nejaké pornostránky, kde by mohol
povedať, že to je mama na tých fotkách, hovoril, že má dôkazy, že mama je na tých sex zoznamkách,
- chvíľkami dostal amok, že začal trieskať do steny, proste začal trieskať do steny, ho s mamou hodili

na zem a ukľudňovali, nech to nerobí, takéto amoky mal,
- otec sa k nim chová takým spôsobom, že pomaly ani nevie, že existujeme, ako na tie Vianoce. K sestre
X. sa chová ešte horšie, ako k nemu, k H. sa chová povrchne, je mu jedno, čo s ňou bude, nechodí sipre ňu, otec ich bil chvíľkami, im zakazoval chodiť von, zakazoval im venovať sa kamarátom, veľa vecí
im zakazoval, nič si nemohli kúpiť, ani nejakú hračku,
- mama otca nikdy nenapadla, ani vulgárne, slovne, fyzicky, psychicky, to otec napádal mamu, ich - deti,

či už vulgárne, fyzicky, psychicky, svedkovi dokonca povedal, že nie je jeho syn, o H. pochyboval že
je to jeho decko,
- otec mame nadával vulgárne, všeobecne každý jeden vulgarizmus,
- otec naznačoval mame, že dostane bitku, aj že ju zabije, alebo že ich zabije, alebo seba. Začal sa
s ňou hádať a keď mu došli argumenty, začal do nej drgať, bol agresívny, začal ju objímať, tak, že ju

to bolelo. Vtedy oni deti vedeli, že je zle, preto sa snažili mamu dostať do izby, aby bola pri nich, tak
si nedovolil na ňu,
- otec sa mame vyhrážal, že ich zabije, že ju zbije, vyhrážal sa mame, že použije nôž, vyhrážal sa, že
pripraví na ňu nôž, že jeho nezaujímajú policajti, že aj na nich pripraví nôž, že podreže mamu, seba,
deti, jej rodinu,
- každú chvíľu videli mamu s modrinami, v slzách, bojí sa o mamu, že jej ublíži, že ju zabije, tým, ako

stále hovoril, že svoje vyhrážky by naplnil, usudzuje z toho, že prichystal nože na stôl, tým, ako chvíľkami
mamu videli v tých modrinách, že ako počul, že jej dal facku, on na mame vždy videl iba modriny, otlačky
alebo počul plač, ako vtedy, keď odišla z domu, alebo sestry sa mu chodili sťažovať, že otec mamu bije,
keď on - J. nie je doma. Hádky medzi otcom a mamou začali cca 4 - 5 rokov dozadu, bitky rok predtým,
čo bol vykázaný z domu,

- niekoľkokrát ho našli, ako sa pokúšal o sebevraždu,
- nepáčilo da mu, že sa spolu hádali, že mala z neho modriny, celkovo ako sa k nej posledných 5 rokov
choval, ďalej, že otec kričal na sestry, nevenoval sa im, niekoľkokrát otec udrel, sestru raz kopol, alebo
buchol ako do neho - J. drgal, slovne si zabŕdal, urážal ho,
- nemá rád otca,

- zamykal sa s mamou do izby,
-mamaplakala,stále,keďjejubližoval,hádalsasňou,keďubližovalim.Žiarlilnaňudosť,oteczakazoval
mame rozprávať sa s niekým, vyjsť von, chodiť bez neho, písať si s niekým, otec chodil za maminou
do práce, všade, má babku, o ktorú sa stará a s ňou s tou babkou aj s mamou chodil všade, či už na
WC, k lekárovi, do obchodu, všade, na ženské záchody s nimi chodil, otec kontroloval mame mobilný

telefón, aj ju podozrieval, že používa iné zariadenia, ako mobilný telefón, výpisy telefónu kontroloval,
či ich, alebo jej z telefónu,
- mamu podvádzal, chcel celú vinu hodiť na mamu, že ona ho podvádza, a nie on ju. Spávali u nich
doma aj muži aj ženy,
- nevidel, že by na mamu bral nôž, že by ju išiel pichnúť, dával jej ho pod krk, ale myslí, že to urobil, že

dával nôž mame pod krk, lebo mama sa mu sťažovala v slzách, keď prišiel zo školy.

Naproti tomu obhajoba obžalovaného, pokiaľ ide o samotné konanie obžalovaného, so zreteľom na
jednotlivé znaky skutkovej podstaty prejednávaného zločinu, je založená v podstate len na tom, že je
nevinný, skutok z obžaloby sa nezakladá na pravde. Nie je pravdivé žiadne z tvrdení, žiadna z foriem

protiprávneho konania tak, ako sú špecifikované v skutkovej vete obžaloby. On v rokoch 2015 - 2016 deti
nebil, dokonca deti nebil nikdy, oni sa mali všetci radi. On sa poškodenej nikdy nevyhrážal zabitím a teda
ani v rokoch 2015 - 2016, opakuje nikdy, pretože právo vziať život má len boh. Jedine niečo sa mohlo
stať, resp. niečo jej mohol povedať, ale už si nepamätá, čo, stalo sa, že po liekoch aj dopadol, avšak
nevie,resp.nepamätása,žebyjejniečopovedalvzmyslevyhrážaniasapodvplyvomliekov.Poškodenú

nikdy úmyselne neudrel, teda ani v rokoch 2015 - 2016, nikdy jej nedal facku, nikdy ju nekopol. Podanie
trestného oznámenia zo strany poškodenej si vysvetľuje tak, že on sa chcel už asi v januári 2016 rozviesť
ako prvý. Bitie poškodenej nemohli vidieť ani deti, lebo on ju nikdy nebil. To poškodená si nepriala, aby k
nim chodili iní ľudia, on jej nič nezakazoval. Čo sa týka skutku uvedeného v obžalobe, ktorý sa mal stať
09. januára 2016, bola hádka medzi nimi, poškodená mu vrazila, začala ho driapať, on si šiel zapáliť

na balkón, potom videl, ako poškodená odchádza z domu, kričal na ňu, aby nebláznila a aby sa vrátila
domov, povedal si, že keď odišla ona, odíde aj on, tiež šiel preč z domu, vonku ju stretol a ona mu
hneď povedala „zabijem ťa kokot“, on dostal strach, chytil ju za ruky, ktoré mala vo vreckách, potom,
keď ich vytiahla, tak ju pustil, začala sa s ním pasovať, potom sa presunuli do vchodu, ona na neho
vo vchode skočila, nepamätá sa, či ju vtedy udrel o stenu, žiadne nože na stôl nevykladal, celý čas

boli v košíku na kuchynskej linke, navyše ona mala vtedy so sebou aj jeho telefón, preto ani nemohol
volať jej mame. Poškodená sa ho nikdy nebála, ona ho sleduje aj teraz, chodí za ním do roboty, ona
nikdy nemala dôvod pred ním utekať a keď odišla, on nevie prečo a kam šla. To práveže poškodená
je veľký agresor a manipulátor, ona sa ho vôbec nebojí, naopak ona do neho stále skáče. Dňa 02.novembra2015poškodenápoobžalovanomhneďvyštartovala,chytilahopodkrk,presmýkala,pretiahla
ho cez celú kuchyňu a hodila ho o stenu. Dňa 27. júla 2016 sa na záhrade hral s deťmi, nechtiac
kopol dcéru X. pri hre, načo vybehla z chaty poškodená, udrela ho a on šiel k zemi a cestou k zemi

sa chcel zachytiť poškodenej, čo si presne nepamätá, poškodená ale neprestala, začala ho driapať po
krku, drgala do neho, aj on do nej s tým, nech mu dá pokoj a nedovoľuje si, skončili obaja na zemi,
kde ho poškodená stiahla na seba, následne sa postavili, avšak ona v driapaní neprestala, na čo ju
od seba odstrčil, poškodená po ňom stále kričala, vzala deti a odišla preč, on vtedy žiadny nôž nemal.
On mal doma samé výsluchy, vždy jej všetko musel hlásiť, kam ide, s kým ide a podobne. Neskôr ale

žena prišla na to, že nie je blbeček a to aj bez liekov. On na poškodenú nikdy nežiarlil a to ani teraz,
každá žena má totiž svoje prednosti. On deti trestal tak, ako každý rodič, syna raz potrestal obmedzením
počítača len na 3 hodiny denne. Čo sa týka budenia detí, on nikdy deti nebudil s tým, že vstávajte, ideme
sa rozprávať, ale raz sa stalo, že prišiel večer domov, chcel zaplatiť účty, ale počítač bol zaheslovaný,
preto sa na to šiel spýtať syna. Čo sa týka budenia poškodenej, tak to práveže ona chcela, aby ju budil,
keď on príde z práce. On od ženy odišiel v septembri v roku 2016, sám od seba po ďalšej facke od

poškodenej, šiel k rodičom.

Aj vzhľadom na uvedené v podstate jediným priamym usvedčujúcim dôkazom, ohľadom spáchania
skutku (resp. väčšiny foriem konania, ktorým obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prejednávaného
zločinu) uvedeného vo výroku rozsudku obžalovaným, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vykonaný,

je výpoveď poškodenej A. a detí S.. Uvedené štyri kľúčové výpovede očitých svedkov poškodených
súd vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k záveru, že jednoznačne preukazujú
vinu obžalovaného. Navyše, k výpovediam poškodených, usvedčujúcich obžalovaného, možno v
neprospech obžalovaného podporne priradiť aj výpovede ďalších svedkov a tiež aj znalecké posudky

znalcov - psychiatričky a psychológov. Aj bez týchto podporných dôkazov súd považuje výpovede
všetkých štyroch poškodených ako dôkazné prostriedky jednotlivo i vo vzájomnom súhrne za jasné,
logické, zrozumiteľné, presvedčivé, vierohodné a zároveň platí, že neboli inými dôkazmi relevantne
spochybnené, či dokonca vyvrátené.

Súd teda nezistil nič, čo by spochybňovalo výpoveď poškodených. Nebol zistený žiadny objektívny
dôvod, prečo by si mali všetci poškodení vymýšľať, resp. krivo obviňovať obžalovaného z takéhoto
konania, príp. pre ktorý by poškodení chceli obžalovanému vedome nepravdivo uškodiť krivým
obvinením a riskovať tak v niektorých prípadoch aj nebezpečenstvo privodenia si trestného stíhania pre
krivé obvinenie, resp. krivú prísahu a krivú výpoveď.

Na druhej strane súd neuveril výpovedi obžalovaného, túto súd vyhodnotil ako účelovú v snahe vyviniť
sa z následkov jeho trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný skutok.

Verziu obžaloby potvrdzuje aj výpoveď svedkyne PhDr. E. R., ktorá ako opatrovník poverená zastupovať

deti S. za Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Malacky popísala návštevy obžalovaného i poškodenej
A. Y., pričom poškodená aj svedkyni pred výsluchmi v prejednávanej trestnej veci uvádzala rovnaké
nemenné tvrdenia, ako v rámci výpovede pred súdom. Svedkyňa popísala aj osobnú skúsenosť v rámci
stretnutia s obžalovaným a poškodenou - keď tam bol otec na stretnutiach, tak matka bola tichá, lebo
otec po nej išiel a potom už bolo kriku, hádky, potom sa už hádali spolu, všetko si vyčítali, na jednom

stretnutí bol otec veľmi zlý, nebol zastaviteľný, prvý krát v živote buchla po stole, vždy to končilo tak na
stretnutiach, že matka plakala, raz aj otec vybehol von a mal oči zaslzené.

V prospech tvrdení poškodených je aj výpoveď svedkyne G. Y., susedky S., ktorá uviedla, že posledné
dva a pol roka dosť bol pán S. hlučný, aj na decká. pani S. sa začala meniť, chudla, bola vystresovaná.

Bola svedkom, keď raz nad ránom vykrikoval pán S. zdola, že chce ísť zablahoželať. Potom ten incident
na tie Vianoce, manžel počul krik, išiel na balkón, ona tomu nevenovala, krik stále. že či je pán S.
normálny, to bolo asi 10 minút sa tam handrkovali o majú H., tú najmenšiu, ešte aj ľudia vykrikovali,
nechaj ich, nechaj ich, aj suseda na S., či je normálny, že čo tam robí. Išli dole so susedou, on držal tú
najmenšiu dcéru, im ju nechcel dať, že pôjde s ním, mladý vykrikoval, že tatko prestaň. Povedali mu, či je

normálny, že takto na Vianoce robí, vydrapla malú a dala ju mamine, on sa začal rozčuľovať, medzitým
tá prostredná volala policajtov, decká plakali, všetci traja, mama ich ukľudňovala, prišli policajti, pán S.
sa tam rozkrikoval. J. S. jej hovoril, aby poškodenej neverila. Z bytu S. počula, ako on väčšinou kričal,
počula to večne večer, tak na večer okolo 18.30 hod nesleduje intervaly. Počuť z bytu S. bolo väčšinoupána S.. Vie aj o incidente v škole, čo sa neterka Y. S. bála chodiť, urobil tam J. S. incident v septembri
2016, chcel zobrať dcéru z obeda, malá plakala a on sa tam začal rozčuľovať, neterka nechcela chodiť
na obedy, čo sa bála, že príde pán S.. Vtedy ich nahnali do družiny, že robil pán S. cirkus a vtedy tam

prišiel aj pán riaditeľ. Ešte si pamätá, že keď prišiel pán S. si pre dcéru minulý rok, tak malá veľmi plakala,
nechcela ísť k nemu, prvý krát a druhý krát malá na ratu plakala, nechcela ísť s ním.

Svedkyňa P. L., tiež suseda, považuje obžalovaného za arogantného, zlého človeka, ktorý ju nazval
kurvou. Raz vonku v polovici 2015 jej pod činžiakom kamarátky rozprávali, že počujú veľký krik od S., že

sa hádavajú, že tam niečo nie je v poriadku, že sa bežne hádajú. Asi po 4 mesiacoch stretla poškodenú,
ktorá jej povedala, že rýchlo s tebou musím rozprávať, J. stojí vonku a fajčí. Začala strašne plakať, že
J. je robí strašne zle, doma ju zamyká, berie jej kľúče, peňaženku, proste všetko. Poškodená vypadala
strašne, schudnutá bola. Obžalovaný jej odpovedal, že jej našiel v telefóne v odkazovej schránke nejaký
odkaz, či jeho žena ho podvádza. Keď obžalovanému zatelefonovala, on začal strašne kričať, čo si to
dovoľuje ho zrádzať policajtom, že je obyčajná kurva, ako jej svokra, strašne vykríkal, hučal do telefónu,

to sa nedalo držať, a zrazu bolo ticho. Matka poškodenej jej povedala, že už dvakrát v noci, raz aj
v pyžame, raz s deťmi v noci doutekala k nej, on potom pre ňu aj prišiel. Inokedy im telefonovala,
obžalovaný jej poškodenú nechcel dať k telefónu, že sa nebude s takou onou rozprávať, deti do toho
kričali, A. tam kričala, bol tam hluk. Svokra volala policajtov. Poškodená nechcela so svedkyňou ísť na
políciu, lebo povedala, že dole určite niekde stojí J., lebo on ju stále sleduje, že stále je pri tej škole, tam

sa motá. Keď svedkyňa vyšla von, sadala do auta, tak vážne za plotom stál v červenej bunde J.. Stalo
sa, že A. doutekala k nim v svetri a papučiach, už bolo chladnejšie, všetko jej vyrozprávala, že ako doma
strháva J., keď odejde z domu, žalúzie, lebo že A. dáva signál chlapom, že päsťami trieskal do steny,
kde ju postavil, päsťami vedľa nej búchal do steny, že jej už aj vypálil, že ju kmáše za ruky a mala aj na
rukách modriny. Raz na večer cez pivnice A. prišla k nim s deťmi sa schovať, ale on prišiel k nim za ňou,

asi vedel, kam utiekla. Muž sa s ním pohádal a vyhodil ho od nich von. Svokra volala, že jej A. volala, že
sa dostala k telefónu a volala svokre, že jej J. robí strašne zle. Spätne sa svokra už nemohla A. dovolať.
Bolo asi 23.00 hod., keď im svokra volala, že nemôže sa tej A. dovolať, nech sa idú pozrieť, čo sa deje,
či nechodí A. zasa niekde po vonku. Tak muž chodil okolo činžiaku, svedkyňa išla po schodoch pozerať,
po pivnici, či tam nesedí. Nakoniec ju našli pred svokriným činžiakom, kde v noci sedela na lavičkách.

Vtedy si povedala, že to nie je možné, že toto už musí prestať, on sa zbláznil, nevie, čo mu tak preplo.
On keď išiel do toho kostola, tak A. prišla k nim a im rozprávala, ako on na ňu berie nože, alebo, že
keď príde domov z práce, že jej roztiahne nohy a pozerá sa jej tam, či s niekým nespala. Obžalovaný
chodí v noci, budí deti a zas odíde preč. To, že budil deti v noci, to im robil častejšie, keď tam býval,
on sa chcel s nimi o tom rozprávať, o tej situácii, že maminka má chlapov, že ho podvádza. Bola tiež

svedkom, keď obžalovaný začal vykríkať, že chce veľký techničák, kmásal poškodenú za ruky, E. sotil
tak, že letel až do obývačky na gauč, tam sedeli všetci, všetky deti, svedkyňa vtom kričala, aby prestali,
vytočila políciu, keď prišli, tak J. na nich ahojte chlapci, ahojte chlapci, vtom tí policajti, že netykajte nám,
tak J. trochu sklepol, nakoniec policajti vykázali J. z bytu. Deti majú z neho strach, X. a J. s ním nechcú
komunikovať, nechcú nič, nechceli ani s ním telefonovať. H. za ním išla, ale prišla smutná od neho, že

čo jej nasľuboval, to nesplnil, H. zamyká všade, keď príde k nim, tak zamyká a hovorí, že lebo príde
tatino a tatino že povedal, že príde a odvŕta zámky a X. takisto.

Obdobne svedkyňa U. P., kolegyňa poškodenej, uviedla, že problémy s manželom začala mať v roku
2015 začala maródovať, bola taká utýraná, aj modriny mala začala mať na rukách, vo vrchnej častí ruky,

pýtala sa jej, uviedla, že mala s manželom potyčku.. Poškodená jej hovorila že s ním chodila aj kôš
vysýpať, držal ju za ruku, budil deti a hovoril im, že mama je zlá, ale čo ona vie, čo im rozprával, deti boli
nevyspané do školy. Začal ju podozierať, že s nejakým A. P. má stretávky. Dovtedy bral lieky, potom ich
prestal brať a začali tieto konflikty, čo ona vie. Bola svedkom hádky, žiarlivosť tam bola. A. P. je spolužiak
pána S.. To vzniklo, lebo pán S. pracuje v A. a pán S. vypočul rozhovor z kaviarne pána P. s neznámym

človekom, že pán P. povedal, že A. mu robí poskoka, ale on povedal iba slovo A. a nepovedal priezvisko
a pán S. si myslel, že hovorí o jeho žene. Už si to tak do detailov nepamätá. Mala z manžela strach,
lebo sa bála, že im niečo vyvedie. Tie dva roky dozadu mala z nebo strach, čo býval s nimi.

Svedkyňa K. R., bývala kolegyňa, vypovedala, že poškodená chodila do práce sklesnutá, hovorila, že

má doma problémy s manželom, že ju podoziera, že má nejakého milenca, bral jej telefón, nakoľko jej
svedkyňa niekedy požičiavala telefón, aby mohla zavolať mame, alebo nevie, komu telefonovala, vodil
ju za ručičku do roboty, aj z roboty za ručičku ju vodil. Koľkokrát sa v práci pohádali, jej tam vykrikoval,
jej nadával. Dcéra X. sa o ňu bála, že tatko robí doma bordel, že tatko maminku doma bije. A bolo tona nej vidieť, začala chudnúť. Bolo vidieť, že sa trápi, aj jej deti sa trápili. Obžalovaný svedkyni hovoril,
že poškodená má milenca, ona mu to vyvracala, že určite nemá, poškodenej stále nadával, nechcel ju
nechať ani na chvíľu vonku, prišiel s jej telefónom, kde bolo v správe uvedené, že dnešné stretnutie sa

ruší, začal jej tam vykrikovať, že to jej písal jej milenec, svedkyni to ukazoval, že vidíš, je to pravda, má
milenca, vykrikoval tam na tom pieskovisku aj pred ostatnými. Lenže to bola správa od pána kaplana,
nakoľko ich syn mal birmovné stretnutia, a takéto smsky chodili aj svedkyni, lebo aj jej dcéra mala
birmovné stretnutia. Svedkom incidentu pani S. a pána S. bola vtedy, keď jej nadával, urážal ju pred
ňou. To bol ich syn J. deviatak. Potom tam bolo aj to, že ju podozieral z toho, že spáva s nejakým pánom

P., ale ten pán tam chodil za inou A., ktorú tam mali v školskom klube a riešili domáce úlohy, on za ňou
chodieval. A. S. mala z manžela strach, obavu, pretože aj deti mali z neho strach, obavu, lebo aj deti
povedali, že otec doma kričí, bije mamičku a nemohla ísť sama vyniesť ani smeti, všade s ňou chodil,
vodil si ju ako psa na vodítku. Situácie, ktoré popisovala, že ju vodil ako psa na vodítku, videla osobne.

Aj svedkyňa E. H., kolegyňa z práce poškodenej, potvrdzuje verziu obžaloby, nakoľko uviedla, že

obžalovaný atakoval aj jej manžela, robil mu hanbu, skákal do jej manžela. Je s poškodenou málo v
kontakte, ale za tie roky od určitého obdobia bolo vidieť, že chodí utrápená, strašne schudla. Obžalovaný
ju začal doprevádzať za ručičky, ako sa dobre majú, už vtedy to bolo divné, chodil s ňou ako na špagáte,
až do kancelárie ju doprevádzal, stále s ňou, až to bolo nezdravé jej očami. Zhoršovalo sa to. Raz prišiel
obžalovaný za poškodenou, začali sa tam hádať až tak nepríjemne, ešte to nezažila takéto niečo, on

jej stále vytýkal, že nemá telefón so sebou, že nedvíha telefón, mala milión neprijatých hovorov. Ešte
sa nestretla s takou komunikáciou, navzájom si škaredo nadávali. Aj pred deťmi sa hádali. A. chodila
strašne zničená, nevyspatá. Povedala poškodenej, nech sa nenechá ponižovať, to vodenie za ruku bolo
hrozné, psa na vodítku, to bolo nezdravé. A. dohovárala, prečo on neberie lieky, prečo ho nenastavia
na lieky. J. obžalovaného nechcel ani vidieť, malá k nemu nechcela chodiť. Poškodená na rukách mala

modriny, na rukách okolo zápästia, A. S. mala z manžela strach, že zasa príde do školy a čo zasa bude.
Po máji 2015 sa to začalo stupňovať.

Do tvrdení všetkých poškodených zapadá aj výpoveď svedkyne H. J., vedúcej vychovávateľky na ZS
Y., H., školskej špeciálnej pedagogičky na tejto škole. Od plesu vo februári 2015 prišla A., že manžel

je žiarlivý, že jej robí scény. Začal A. sprevádzať do práce. Obžalovaný svedkyni hovoril, že A. má rád,
že ju ľúbi, ale že chce nejakú radu, že im to škrípe. Ona chcela, aby sa išiel liečiť, že neberie lieky.
Pravidelne ju sprevádzal v práci. pani S. to bolo nepríjemné, aj sa jej ospravedlňovala za neho, lebo
prišiel viackrát. Potom sa to začalo stupňovať. Tým, že má tú menšiu H. v školskom klube a X. sa venuje
ako špeciálny pedagóg po obede, robí s ňou redukácie, nápravnovzdelávacia činnosť. Tretie dieťa J.,

tomu sa venovala len určité obdobie, lebo končil deviaty ročník a tam len podáva, píše správy na školy
stredné, dokumentáciu. Všetky tri deti majú problémy s učením. Poškodená je starostlivá mama. Tým,
že je s tými deťmi denne, tak párkrát sa sťažovali, dosť často, že v noci bol cirkus doma. Veľmi zle to
prežíva X. a H., tá je teraz druháčka. Od X. vie, často povedala, že nechce ísť do školy, lebo sa nestačila
pripraviť, lebo sa rodičia často hádajú, že bol cirkus, nikdy nenadávala ani na otca, iba povedala, že

bol cirkus. V jednom prípade mali s obžalovaným konflikt, keď prišiel navštíviť H., vzal ju na ruky, H. sa
tešila, až sa tam s ňou maznal, sa tam s ňou točil, tak ho poprosila, aby ju nechal naobedovať a sadol
si na našej sedačke pre rodičov a na ňu počkal. Začal trocha vykrikovať na ňu, že mu bráni v stretnutí
sa s jeho dcérou a chcel s ňou odísť, doslova že ide preč aj s ňou. Pretože paní S. priniesla od súdu
príkaz o stretávaní sa s deťmi, tak kolegyňa zavolala riaditeľa a svedkyňa sa postavila medzi dvere, že

ho nepustí. Potom sa ukľudnil keď prišiel riaditeľ. Následne v stredu si prišiel pre malú a povedal, že
sa pôjde na nich sťažovať a dá na nich trestné oznámenie, že mu neumožňujú stretávať sa s deťmi. H.
mala narodeniny, priniesol jej veľkého plyšiaka, zajaca, nechcela k nemu ísť, svedkyňa jej povedala, že
je to darček, je to od otca, treba si ho zobrať, na jej presviedčanie si ho zobrala. Niekedy sa rozplakala,
že doma boli v noci scény, že sa nevyspali, to bolo minulý rok, bolo to dosť často, že to nemôže vydržať,

že je tam cirkus, že malá to zle znáša, že deti nie sú vyspané, nepripravené. A. S. možno mala obavu z
poškodeného, kvôli deťom. X. hovorila, že tatino na maminu kričal a väčšinou sa rozplakala. Ona nevie,
či to je pravda. Toto sú úžasné deti a pani S. je úžasná mama, venuje sa im, svedkyňu mrzí, že majú
problémy.

Svedkyňa Mgr. V. Y., triedna učiteľka X. S., vypovedala, že v súčasnosti v r. 2017 X. má strach z otca,
že ide na výsluch, ale z čoho má X. obavu, ona netuší.Svedkyňa Mgr. Z. G., triedna učiteľka H., vypovedala, že od septembra 2016, keď nastúpila do školy, jej
adaptácia bola veľmi ťažká, zhruba pol roka trvali denné plače pri príchode do školy, počas vyučovania.,
jej odpovede boli, že nespala v noci, že sa bojí, že príde do školy tatko a ju odtiaľ odvedie preč. H. je

každý deň čisto oblečená, všetko na poriadku, domáce úlohy má napísané, vie teda, že sa s ňou učí
maminka. H. občas povie aj to, že si pre ňu otec neprišiel. H. bola minulý rok plačlivá, tichá, ustráchaná.
Minulý rok vravela, že nemôže spať, že sa bojí. Obžalovaný svedkyni toho narozprával veľa, hovoril,
že mu manželka robí zle, ona sa nepýtala, ona mu povedala, že rieši iba veci, čo sa týkajú ich H.. To
bolo v tom 2016.

K zdravotnému stavu sa vyjadrila svedkyňa MUDr. E. P., uviedla, že je ošetrujúcou lekárkou
psychiatričkou pána J. S., ktorý je evidovaný v psychiatrickej ambulancii od 19.7.2010, užíval pravidelne
antidepresíva, prvý krát hospitalizovaný v Pezinku bol od 05. septembra 2011 do 11. novembra 2011,
pričom jeho stav bol v psychiatrickej nemocnici hodnotený ako depresívna porucha s obsedantnou
zložkou. Druhý krát hospitalizovaný bol od 05. marca 2013 do 04. júna 2013, pričom taktiež bol

jeho stav uzavretý ako stresová úzkostne - depresívna porucha s obsedantnou zložkou. V liečbe
naďalej pokračoval. Bol odoslaný na hospitalizáciu PN Pezinok, kde bol hospitalizovaný tretíkrát od
03. novembra 2015 do 06. novembra 2015, prepustený na vlastnú žiadosť, v psychiatrickom náleze z
hospitalizácie v PN Pezinok sa uvádza, že dominujú u neho úzkostné žiarlivecké obsahy, popieral však
myšlienky na samovraždu, stav uzavretý opäť ako úzkostne depresívna porucha a zmiešaná porucha

osobnosti.Poprepustenísadostavovalnakontroly,uvádzalproblémyvmanželstve.Poslednákontrolav
ambulancii bola v auguste 2017. Manželka pána S. môže byť prítomná pri ambulantnej kontrole a podať
objektívne informácie. Stalo sa asi dvakrát, že došla osobne paní S. do ambulancie bez manžela s tým,
že prvýkrát jej priniesla lieky, ktoré mal pán S. užívať, ale ich neužíval, preto ich poskytla do ambulancie,
a bolo to dňa 03. novembra 2016. Pani S. vrátila do psychiatrickej ambulancie lieky, ktoré neužíva. Boli

tam aj lieky, ktoré nepredpisovala. Pokiaľ na ambulantnej správe zo dňa 29. júna 2017 je v častí terapia
uvedené bez farmakoterapie, to znamená, že mu neboli predpísané žiadne lieky pri aktuálnej kontrole,
vzhľadom k tomu, že neuvádzal zdravotné ťažkosti, v popredí jeho sťažnosti boli manželské nezhody
a prebiehajúce rozvodové konanie.

Svedkyňa Y. Y., matka poškodenej, vypovedala rovnako zhodne s poškodenou. Keď nebol J. doma,
tak dcéra prišla k nim aj s deťmi, videla ju, že je strašne modrinová, rapídne chudla, keď sa jej spýtala
od čoho to má, tak povedala, že od cukrovky, skrátka tajila to. Až raz dobehla k nim uplakaná, lebo
deti boli v škole, že J. ju bije, vtedy sa dozvedeli, ako ju bije. V januári 2016 v noci, vnuk J. jej volal,
či maminka nie je u nich, strašne plakal, ona sa pýtala, čo sa deje, povedal, že maminka ušla z domu,

X. jej pomohla otvoriť dvere, aby mohla vybehnúť von. Svedkyňa zavolala staršiemu synovi E. a išli ju
hľadať. Bola zima a našli ju v pyžame, bosú za lekárskym strediskom sedela na lavičke, zobrali ju hore.
Medzitým zas volal J., pýtal sa, či ju našli, lebo tatko nachystal nože, že zareže první mamu a potom
deti. To bolo prvý raz. Utekala častejšie k nim, lebo ju bil a stále sa vyhrážal, že ju v noci zareže. Deti
svedkyni telefonovali, že tatko má na linke nachystané nože. Poškodená mala ráno prísť aj s nevestou

k policajtom, ibaže ona sa bála, lebo sa jej znova vyhrážal, že ju zabije. Návrh na rozvod poškodená
stiahla, lebo ju k tomu donútil s nožom pod krkom. A potom to už bežalo ako na bežiacom páse. Nakoľko
bývajú v druhom činžiaku, od nich až k nim na 6. poschodie to bolo počuť, ako vykríkal A. ty kurvo, za to,
že si sa kurvila, ideš k tvojej materi, ktorá je taká istá kurva, ako ty. Deti chodia k nim, oni sa ho strašne
boja. Poškodená bola u nich, ešte sa poriadne nenajedli, už obžalovaný volal telefonicky, aby sa vrátila,

lebo si to obsere J.. U nich začal strašne vulgárne nadávať, hneď ju chytil pod krk a povedal, že A. ty
kurvo, aj tak ťa zabijem, deti ostanú mne. Deti sa ho strašne boja, tým pádom, ako prídu k svedkyni,
tak zamykajú, lebo tatko povedal, že rozkope a vyvŕta dvere a príde k nim. Deti aj okno zavrú, čo sa
tak strašne boja. X. tá staršia ako sa zošerí, tak uteká za maminkú do školy, lebo sa bojí, že ju bude
biť. Obžalovaný poškodenú potom za ruku vodil ako psa po vonku, on ju chodil venčiť. Najviac mala

strach z toho, že deti stále volali, že babi tatko má stále nachystané nože, on sa snaží mamu zabiť. Ešte
prišla k nej X. celá ustráchaná, prišla zo školy a pýtala sa jej, či vie, čo je to syndróm rýchleho udusenia.
Keď sa jej svedkyňa spýtala, odkiaľ to vie, tak jej povedala, že tatko bol s maminkou zavretý v izbe a
že kričal A. vieš čo to je syndróm rýchleho udusenia?, oni búchali na dvere a kričali a potom otvoril,
mama plakala. A. mala strašne modré, modrinové nohy, vnútorné stehná a keď sa jej pýtala, od čoho to

má, rozplakala sa a hanbila sa jej to povedať, že mami ja sa ti to hanbím povedať, potom povedala, že
akonáhle prišla z vonku z práce, obchodu, tak on ju zvalil na zem, roztiahol jej nohy, pozeral jej tam, či
tam nemá semeno, či ho nepodviedla, do pohlavia jej pozeral. Tí dvaja starší J. a X. nechcú k nemu ísť
a malú klame, nepríde pre ňu a keď sa vráti od neho, tak stále plače, bojí sa, lebo že tatko jej povedal,že mamu dá do base, ale to povedala nám H.. Keď H. bola chorá, nemala byť u neho, a on im strašne
búchal na dvere, chcel ísť do vnútra, ale ona ho nepustila. X. keď ide zo školy, a zbadala ho, tak dobehla
k nim po schodoch, ani na výťah nečakala, pozamykala dvere, volala maminke, že nech nejde ani so

smeťmi von. Suseda H. svedkyni povedala, že ešte raz keď príde obžalovaný k nej na chodbu robiť
problém, tak jej muž si to s ním vybaví, lebo obžalovaný vykríkal, že ich 20 ročný syn spáva s A., pričom
ten A. ani nepozná. Tie nohy zistila tak, že jej dávala tepláky, sa prezliekala. Ruky mala modrinové dosť
často, ale teraz čo k nej už nechodí, je bez modrín a sú takí kľudnejší. Pýtala sa jej na tie modriny, najprv
zatĺkala a potom sa priznala, že J. ju o stenu búchal. A už mala svedkyňa na to nervy a povedala jej, či sa

nevie brániť. Ona jej na to povedala, že mami ako sa mám brániť, keď on si búcha hlavu o stenu a kričí
A. nebi ma. O syndróme udusenia svedkyni povedala, keď tam deti neboli, že ju hodil na posteľ, krížmo
si na ňu sadol a chytil malý poštárek, že tak ju udusí. Robil zle deťom, on ich budil v noci a rozprával im,
že on ich ľúbi a maminka nie. A. ani ona to neoznamovala, A. sa ho bála. Pýtala sa A. na tie nože, čo
si nachystával, ona povedala, že tie nože sú tam stále prichystané, ale J. on ich schovával. J. ju dosť
vartoval, aby jej neublížil. Bola svedkom incidentu, kde napadol pán S. manželku, u svedkyni, keď ju

chytil a škrtil. Od roku 2015 si s poškodenou telefonovala, len keď jej v škole požičali kolegyne telefón a
ona povedala, či je všetko v poriadku alebo nie. Lebo on jej zobral telefón, ona nemala k ničomu prístup.
Neskôr obžalovaný svedkyni zakázal k nim chodiť. A keď oni prišli k nim, tak on prišiel aj s ňou k nim.
Nenechal ju ani minútku samú so mnou, vypili kávu a museli ísť domov. Problémy začali v roku 2015.
Osobne prítomná bola, keď ju u nej na chodbe chytil pod krk. Ráno poškodenú obžalovaný vodil do školy

aj s deťmi, držal ju za ruku a večer chodil pre ňu a zase ju držal za ruku, ako psa na obojku.

Na druhej strane, v konaní boli vykonané aj dôkazy neusvedčujúce obžalovaného zo spáchania skutku
v zmysle obžaloby, ktoré vyznievajú neutrálne (svedkovia nebola osobne prítomní pri incidentoch, ktoré
sa kladú obžalovanému za vinu), resp. z toho, ako S. vnímali títo svedkovia, najmä povahové vlastnosti

obžalovaného a poškodenej, sa prikláňali z názoru o tom, že obžalovaný sa stíhaného skutku nemohol
dopustiť:
- svedkyňa E. Y., sestra obžalovaného, uvádzala, že všetko je nepravda, je výmysel A.. Ona proste
zneužíva systém právny a využíva všetko čo sa dá iba v jej prospech. A. vždy bola taká chamtivá,
vypočítavá. J. nemohol chodiť k rodičom, s nimi sa stretávať, stále mu zakazovala, vadilo jej to, že

chodieval pozrieť rodičov. Nebadali vôbec nič. Nikdy jeho deti nespomínali, že by sa niečo dialo v ich
rodine, že by otec udrel mamu, nič nepočula z úst detí ani A.. J. bol pre deti ako boh, strašne ho mali deti
radi, malý J. bol miláčik tatkov aj s H., X. bola celá maminkina zase. Nikdy nepočula, že by J. A. alebo
deti vyfackal, že by tam bolo nejaké násilie. Jedine, čo deti spomínali, že mamina je na nich prísnejšia a
občas im aj vylepí, keď ju neposlúchali. Na tatka nikto z detí krivého slova nepovedal, ani A.. Pôsobili ako

spokojná rodina, nič nevnímali. Neskôr J. rozprával, že niečo sa doma deje, pred deťmi na neho nadáva,
ponižuje ho, nadávala mu do sprostých bláznov a že by chcel rozviesť, lebo že doma vidí, že niečo nie je
v poriadku, že ho A. viackrát v noci budila a nechcela ho nechať spať. Svedkyňa nikdy nebola svedkom
ani hádky a nie to čo tam je popísané. Nevie o tom, že obžalovaný mal fyzicky napádať manželku A.
S., vyhrážať sa jej zabitím, že jej priložil nôž ku krku, alebo ju škrtil bundou, že ju mal zbiť na záhrade

v Malackách, že jej mal vulgárne nadávať, že mal budiť J. v noci, že sa mal vyhrážať manželke pred
deťmi. Vie o tom, že v roku 2014, 2015, 2016 utekal pred A. z domu večer, aby ho nebila, nebudila,
netýrala v noci. Nikdy nevidela, že by J. napadol A. ani deti, žiadne fyzické násilie, ani nespozorovala,
ani deti nikdy nepotvrdili slová A. obviňujúce slová na J.. Veľakrát bola svedkom, ako sa A. s maminkou
vulgárne oslovovali, ako sa nenávideli a hádali sa,

- svedok O. S., brat obžalovaného, vypovedal, že podľa neho je to pekná komédia, čo A. dala na brata.
Lebo brat taký nie je. Brat nie je žiadny agresor. Vôbec sa mu nezdá, že by brat s nožíkom vyhrážal
zabitím, alebo udusením a vôbec nie je nejaký násilník. Mal dobrý vzťah s nimi, deti k svedkovi chodili
na víkendy. A. S. sa rozvádza s manželom podľa neho kvôli majetku a A. chce mať voľnú nožičku. Nebol
osobne prítomný pri incidentoch, ktoré sa kladú obvinenému za vinu, bol pri napadnutí brata, keď prišli

k nim domov, tak manželka ho napadla. Začala ho škrtiť a ťahať mu košeľu. Vulgárne začala používať
výrazy, aby zmizol do piče. J. S. mu rozprával o problémoch v rodine, lebo sú v jednom rodičovskom
dome. Nebol svedkom, že by týral manželku, deti a okolie,
- svedkyňa U. F., rodinná známa viac obžalovaného, za to týranie ona k tomu nevie povedať nič, lebo
ona s nimi nežila. Ani sa nenavštevovali, nebola prítomná pri žiadnom tom incidente. Nemyslí si, že

by bol J. schopný takéhoto násilia, pretože robí s ním na jednom pracovisku, ľudia ho majú tam radi,
slušne sa ku každému tam správa, má slušné vystupovanie, má rád deti a to by bolo asi všetko. Nebola
osobne prítomná pri niektorých incidentoch, ktoré sa kladú obvinenému za vinu. O problémoch v rodine
jej A. nerozprávala nič, akurát J. v robote sa sťažoval, hovoril o problémoch s ňou, že mu deti nechcedať, o krivých obvineniach na jeho osobu. Nič také už okrem tohto. Nebola pri tom, že by ho A. fyzicky
napádala v práci, vie o tom z počutia od J. a od kolegyne F.,
- svedok J. J., bývalý kolega obžalovaného a jeho rodinný známy vypovedal, že ako rodiny sa stretávali

niekedy aj každý týždeň cez víkend. Neskôr mu J. hovoril, že ho podviedla manželka. Nevie, prečo sa
A. S. rozvádza s manželom. Nebol osobne prítomný pri incidentoch, ktoré sa kladú obvinenému za vinu.
O problémoch v rodine rozprávali A. aj J.. Podrobnosti, aké hovorili, si už nepamätá, ani nevie, ktorý
s kým mali toho druhého podvádzať. Nepočuli ani nevideli incident, vyhrážky, nadávky, bitky, ktoré sa
udiali na záhrade, alebo v blízkosti ich záhrady. Ako už uviedol, oni ich brali ako vzorovú rodinu, nič také

tam nebolo. Myslí, že týmto trestným oznámením A. ide o peniaze.
- svedok Y. J., sused zo záhrady, vypovedal, že skutok mu známy nie je. Rodinu S. pozná tak, že J. je
starostlivý otec aj manžel. K A. sa vie vyjadriť tak, že to je žena, ktorá v kuse mala málo, J. si išiel v
zodrať ruky. Vždy keď sa stretli na rodinných oslavách alebo na záhrade, deti mali k otcovi dobrý vzťah,
nikdy nemal pocit, že by sa ho báli, alebo sa mu vyhýbali, skôr pri posledných udalostiach bolo očividné,
že matka hušká deti proti otcovi. To bolo tak v roku 2014, štyri roky dozadu, J. prišiel ráno za nimi na

záhradu na kávu, pokecať, ako sa majú, že sa dlho nevideli. A A. začala na neho ziapať cez plot, že či sa
ide sťažovať, jaký je on chudáčik, vykrikovala na celú záhradu, odišla, vrátila sa cca za dve tri hodiny a
znovu tam začala po ňom vykrikovať. On osobne s A. dobrý vzťah nemá, lebo ju má za riaditeľku strednej
Európy, bosorka, taká herdekbaba, závistlivá určite, lebo čo mali deti mojej sestry, tak museli mať aj jej,
lakomá, intrigánka ešte, tak ju vníma on, nepočul od nej milého slova. Netuší, prečo sa A. S. rozvádza s

manželom. Nebol osobne prítomný pri incidentoch, ktoré sa kladú obvinenému za vinu. Nevie, či to bolo
huškanie, jedna malá plakala, A. tam na ňu kričala, aby išli za ňou, potom ich nasadila do auta a odišla.
Nevidel, že by obžalovaný bil deti, týral, alebo že by to niekto rozprával. Nevie, že by ich bila A..

K uvedenej skupine výpovedí súd pristupoval rezervovane jednak z dôvodu, že nikto z uvedených

svedkov nebol osobne prítomný pri incidentoch, ktoré sa kladú obžalovanému za vinu, a jednak z
dôvodu, že verziu obžaloby vyvstavanej najmä na základe výpovedí poškodených podporuje aj rozsiahle
znalecké dokazovanie, a naopak vyznieva v neprospech obžalovaného.

To, že k spáchaniu skutku uvedeného v skutkovej vete rozsudku došlo a že sa ho dopustil obžalovaný,

významne podporuje, najmä pokiaľ ide o vierohodnosť poškodenej A. S. a danosť znakov týranej osoby,
aj vykonané znalecké dokazovanie, pretože konkrétne zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom
- psychológom RNDr. Mgr. G. F., PhD., o. i. vyplýva, že poškodená má tendenciu ku konvenčným
mediačným rozhodnutiam, ktoré berú vysoký ohľad na sociálne požiadavky, alebo očakávania, zvýšená
miera sociálnej konformity, je tu nízka pravdepodobnosť nekonvenčnejšieho správania, v žiadnom

prípade nie antisociálneho. Poškodená je schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a
okolnosti ohľadom jej spolunažívania s manželom, má k tomu všetky kognitívne predpoklady. Neboli
zistenétendenciekukonfabulácii,alebopseudológii,príp.nadmernejfantázii.Vierohodnosťjejvýpovede
je vysoká, čo môže znamenať, že obsah jej výpovede je s vysokou pravdepodobnosťou v zhode s
tým, čo prežila, vnímala, reprodukcia tejto udalosti je adekvátna jej; špecifická vierohodnosť nie je

znížená. Následky vyšetrovanej udalosti na psychiku poškodenej sú reakciou na prežitý stres, tak v
spolužití s obvineným, ako aj na súčasný stresujúci stav prebiehajúceho rozvodu. Konanie manžela J. S.
zanechalo na psychike poškodenej následky z okruhu akútnej reakcie na stres, pričom stres je chronický
s ohľadom na prebiehajúce rozvodové a trestné konanie. Tieto znaky z okruhu úzkostne depresívnej
symptomatológie pravdepodobne nie sú trvalého charakteru. Chronifikácia závisí od dĺžky priebehu

stresujúcich situácií a poskytnutí psychologicko psychiatrickej starostlivosti. Zo znakov relevantných pre
posúdenie domáceho násilia v kontexte psychických následkov ide o osobu, ktorá utrpela správaním
príkorie, ktoré malo významný dopad na jej kvalitu života. Čo sa týka znakov pre týranú osobu priamo u
poškodenej, sú prítomné znaky reakcie na stres v priamej súvislosti s konaním obvineného, tendencia
k ospravedlňovaniu obvineného, znížená schopnosť vzdorovať. Rovnako sú prítomné pocity viny za

priebeh manželstva s pocitmi zlyhania ako manželky a matky vo vzťahu k „neschopnosti“ ochrániť deti.
Aktuálny psychický stav poškodenej je ovplyvnený zmenami v zmysle reakcie na stres, ktorého zdrojom
boli konflikty v manželstve, nepriaznivé znaky psychického stavu u poškodenej sú súčasťou obrazu
vyvolaného násilím páchaným na nej. Rozsah a forma násilia je predovšetkým psychického charakteru,
kde fyzické násilie prispieva k tomuto stavu obavami z neho. Psychický stav vyšetrenej je primeraný

opisom udalostí v spisovom materiáli, pričom zohľadnili aj špecifiká jej osobnosti, tak ako je uvedené
v psychodiagnostickom náleze.Na druhej strane v neprospech verzie skutku prezentovanej obžalovaným (v zmysle, že on sa konania
uvedeného v obžalobe nedopustil) je znalecký posudok vypracovaný znalcom - psychológom RNDr.
Mgr. G. F., PhD., z ktorého o. i. vyplýva, že u obžalovaného bol zistená zvýšená vzťahovačná

senzitivita, neistota v sebaobraze kompenzovaná zvýšenou, úzkostne sa opakujúcou kontrolou
partnerky (manželky) s vyústením v obraze žiarlivosti s nemožnosťou dosiahnuť satisfakciu, pričom
emočná destabilizácia je sprevádzaná s prevažujúcou negatívnou emočnou bilanciou a rizikom málo
kvalitnej modulácie uvoľňovania napätia s obrazom auto- resp. heteroagresie (sebapoškodzovanie vs.
útok na inú osobu). Kapacita pre kontrolu a toleranciu stresu je znížená. Riziko dezorganizácie pri

bežných denných stresoch. Zraniteľnosť k preťaženiu podnetmi a následná dezorganizáciu s prejavmi
straty kontroly, prudkého uvoľnenia emócií, agresivity. Psychologické dôsledky stresu sú difúzne,
ovplyvňujú myslenie aj cítenie. V dôsledku zníženia kapacity pre kontrolu nemusia byť rozhodnutia
a správanie dobre premyslené, alebo realizované a prítomná je tendencia k impulzivite. S výnimkou
jasne štruktúrovaných a rutinných situácií je adekvátne, alebo efektívne fungovanie obvykle vzácne.
Nepohoda, alebo ambivalencia ohľadne pocitov zhoršuje celkový psychický komfort a opakovaná záťaž

vedie k depresívnemu prežívaniu s možnou zvýšenou negatívnou rezonanciou voči nárokom okolia.
Schopnosť obvineného správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti je znížená stresom zo zvýšenej
intenzity prežívania pocitov ohrozenia zo strany manželky. Takto dochádza k významnej, v čase a
situačne podmienenej redukcii kvality poznávacích funkcií v dôsledku emočného zaplavenia. Uvedený
mechanizmus významne prispieva k zníženiu všeobecnej vierohodnosti ako charakteristiky jeho osoby

a má dopad i na posúdenie vierohodnosti (špecifickej) vo vzťahu k výpovedi ku veci u znalca, pričom
tieto hodnotí ako znížené. Vzťah k okoliu, ako aj k blízkym osobám, vrátane manželky (poškodenej)
je sprevádzaný neistotou, zvýšenou a vyčerpávajúcou ostražitosťou s pocitmi ohrozenia sa vyznačuje
zvýšenou hostilitou, negatívnym nastavením s absenciou očakávania pozitívnych interakcií. Tendencia
reagovaťagresívnevkonfliktnýchazáťažovýchsituáciáchjedanásituačnýmzníženímkvalitymodulácie

uvoľňovaného napätia pri negatívnej emočnej bilancii bez toho, aby sme mohli konštatovať zvýšenú
mieru agresivity ako bazálny rys osobnosti v prevažnej miere ovládajúci správanie obvineného. U
obvineného neboli zistené sklony ku konfabulácii (relevantné pri poruche pamäti, ktorá zistená nebola),
alebo k zveličovaniu. Možné skreslenie je pravdepodobné na základe emočného skreslenia vnímania v
kontexte zvýšenej impulzivity a emočnej nestability. Ide o nevedomý mechanizmus..

Obdobne aj znalecký posudok znalkyne psychiatričky MUDr. F. R., a aj jej výpoveď, podporuje
verziu poškodenej, a naopak významne podkopáva verziu prezentovanú obžalovaným, pretože zo
záverov tohto posudku o. i. vyplýva, že znaleckým vyšetrením bolo preukázané že v osobnosti
obžalovaného dominujú maladaptívne mechanizmy ako emočne závislé črty, anakastické mechanizmy,

senzitívna vzťahovačnosť, emulatórne - paranoidné nastavenie voči manželke, obsedantná zložka s
kompulzívnym kontrolovaním úkonov. Uvedené charakteristiky osobnosti v období záťaže progredovali
do dekompenzácie celkového psychického stavu, pri ktorom došlo k prehĺbeniu depresívnej
symptomatiky s obsedantnou zložkou, emulatórne paranoidných interpretácii, s rizikovým správaním
v zmysle auto a heteroagresivity. Konanie obvineného v období od roku 2015 do 01. októbra 2016

bolo podmienené uvedeným osobnostnými charakteristikami, ktoré aj vzhľadom k noncomplince,
resp. neochoty užívanie predpísanej medikácie progredovali až do subpsychotického stavu, kedy
na emulatórne - paranoidné nastavenie voči manželke mal len čiastočný náhľad a nedokázal
svoje konanie korigovať. Preto znalkyňa hodnotí ovládacie a rozpoznávacie schopnosti ako
forenzne významne znížené. Obvinený v čase spáchania skutku bol schopný len čiastočne ovládať

svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Obvinený trpí úzkostne - depresívnou
poruchou s anankastickými a paranoidnými črtami. Užívanie psychofarmák nemalo vplyv na konanie
obvineného. Osobnosť obvineného v dekompenzovanom psychickom stave môže mať sklony k
auto a heteroagresivite. V stave kompenzovanom nie je agresivita dominantnou črtou osobnosti
obvineného. Celkovo ide o osobnosť s polymorfnými charakteristikami, ako je emočná závislosť, s

pocitom nadmerného zaoberania sa detailmi, s nadmerným sebavedomím, nerozumným vyžadovaním,
aby sa iní podrobovali jeho požiadavkám, potrebám, neistotou, pochybnosťou s vtieravými nutkavými
myšlienkami, so sklonom k impulzívnemu konaniu. Jeho konanie bolo podmienené paranoidným
spracovaním, duševnou poruchou, poruchou myslenia, úsudku, kritičnosti. Úsudok je iba čiastočne
zachovaný podľa lekárskej správy. Okrem toho obžalovaný je anosognostický, t. j. že nie si je vedomý

pocitu chorobnosti, z toho dôvodu ani neužíva lieky a nechodí na kontroly.

Napokon pomerne jednoznačne v súlade s verziou skutku prezentovaného poškodenými deťmi - a tým
pádom v rozpore s tvrdeniami obžalovaného - sú aj závery znaleckého posudku detskej psychologičkyPhDr. B. L., podľa ktorých je maloletá H. S. schopná správne vnímať prežité udalosti, jej výpovede nesú
pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti, jej reprodukcie sú mierne skreslené vplyvom pretrvávajúcej
fantazijnej činnosti v myslení, ktorou sa snaží vytesniť najmä negatívne emočné zážitky, na základe

uvedeného môžeme konštatovať, že jej výpovede sú zo psychologického hľadiska len čiastočne
vierohodné. Maloletá X. S. je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti,
v myslení nezistili fabulačné, konfabulačné či iné patologické obsahy vo všeobecnosti, ani vo vzťahu k
predmetu vyšetrovania, tiež nezistili zmnoženú fantazijnú činnosť, jej výpovede nesú pozitívne znaky
všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska môžeme považovať za

vierohodné. Maloletý J. S. je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, v
myslení sme nezistili fabulačné, konfabulačné či iné patologické obsahy vo všeobecnosti, ani vo vzťahu
k predmetu vyšetrovania, tiež nezistili zmnoženú fantazijnú činnosť, jeho výpovede nesú pozitívne znaky
všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska môžeme považovať za
vierohodné. Vzťah maloletej H. S. k otcovi je ambivalentný, na jednej strane uvádza na verbálnej
úrovni občasný strach z neho, najmä keď otec kričí na matku alebo na súrodencov, alebo keď sa

vyhráža, že ich pozabíja, ak nebudú s ním, na druhej strane je sklamaná, že pre ňu nechodí, pretože
už ju asi nemá rád, matku vníma s jej prirodzene dominantným postavením v rodine, no absentujú
blízke citové väzby. Vzťah maloletej X. S. k otcovi je poznačený strachom z neho, nevníma ho
ako člena rodiny, jej postoje voči nemu sú kritické, matku vníma v rovnocennom postavení sebe
samej, nedokáže sa však na ňu spoľahnúť, útočisko v záťažových situáciách hľadá u brata J., otcovo

správanie vnímala ako ohrozujúce nielen matku ale aj deti, čo sa odrazilo v jej psychosomatických
reakciách (stavy triašky v záťažových situáciách). Maloletý J. S. otca nepovažuje za člena rodiny,
jeho postoje k nemu sú kritické, odmietavé, čo verbalizuje: ,,nechcem ho vidieť, nie je mojim otcom,
keby som ho mal stretnúť, tak ho určite obídem“, jeho vzťah k matke je prirodzeným vzťahom dieťaťa
k matke, vníma ju ako prirodzenú autoritu, no absentujú blízke citové väzby, má však tendencie

ochraňovať ju najmä pred otcom na základe minulých negatívnych zážitkov, kedy správanie sa otca
voči matke vnímal ako ohrozujúce. Maloletá H. S. vykazuje známky syndrómu týraného dieťaťa -
regres vo vývine, pasívne prispôsobovanie sa autoritám bez schopnosti presadiť sa, či prezentovania
vlastných názorov, utlmenie spontaneity, vracanie sa negatívnych emočných zážitkov vo flešoch, čo
jej spôsobuje zvyšovanie intrapsychického napätia, negatívne sebahodnotenie, potlačenie sebaúcty.

Maloletá X. S. vykazuje známky syndrómu týraného dieťaťa - regres vo vývine, pasívne prispôsobovanie
sa autoritám bez schopnosti odporu, či prezentovania vlastných názorov, utlmenie spontaneity, v
záťažových situáciách nástup psychosomatických ťažkostí (kolapsové stavy, triaška), nízke, prevažne
negatívne sebahodnotenie s potlačením sebaúcty, neschopnosť prežívať radosť. Konanie otca J. S.
tak ako ho maloletý J. S. popisuje, bolo konaním, ktoré mu nedovolilo presadiť sa, vyžadovalo jeho

bezvýhradnú poslušnosť, potláčalo jeho spontánnosť, ku koncu spolužitia ho vnímal ako ohrozujúce, v
dôsledku čoho má mladistvý mimoriadne nízke sebavedomie a sebahodnotenie až so stratou sebaúcty,
niejeschopnýpresadiťsasoznačnýmiinterpersonálnymiťažkosťami,jecitlivý,ľahkozraniteľný;nezistili
sa typické známky týraného dieťaťa. Maloleté H. a X. S. nutne potrebujú intenzívne psychoterapeutické
vedenie zamerané na vybudovanie sebaúcty, naučenie nových foriem správania v rámci sociálnej

interakcie bez strachu. Maloletý J. S., v prípade, že v ďalšom období bude žiť v pokojnom, chápajúcom
a láskyplnom rodinnom prostredí, je predpoklad, že sa uvedených ťažkostí zbaví; skutočnosť, že
má ubité sebavedomie s neschopnosťou presadiť sa, vyplýva z celoživotného štýlu rodiny, resp.
výchovných metód v rodine a je len malá pravdepodobnosť, že by sa sám bez odbornej pomoci týchto
osobnostných vlastností dokázal zbaviť. Všetky deti S. majú potlačenú spontaneitu, ich správanie je

ovplyvnené dlhodobým matrimoniálnym konfliktom, pričom sa nedokážu presadiť, pasívne preberajú
vzorce správania svojich rodičov. Zo strany rodičov majú vštepovanú úctu k rodičom a k autoritám, preto
dlho nedokázali odporovať správaniu otca, hoci jeho správanie vnímali ako obmedzujúce a nebezpečné
najmä voči matke. Mali tendencie matku ochraňovať im dostupnými metódami, preto t. č., keď otec
žije mimo rodiny, snažia sa negatívne zážitky s ním potlačiť formou „vytesnenia“ a na verbálnej úrovni

uvádzajú, že otec nie je súčasťou ich rodiny. ,,Vytesnenie“ je v detskom veku obranný mechanizmus v
prežívaní, ktorý dieťaťu zabezpečí oslobodenie sa od negatívnych najmä emočných zážitkov, ktoré mu
v minulosti spôsobovali traumu, bolesť, strach a iné negatívne zážitky, ktorých riešenie sa vymykalo ich
kompetenciám, schopnostiam a možnostiam.

Z uvedeného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný naplnil všetky formy protiprávneho konania,
vymedzené v skutkovej vete rozsudku, týkajúce sa bitia, úderov (facky, bitky poškodených, dusenie,
fyzické napádanie s následkom modrín na končatinách), ponižovania, pohŕdavého zaobchádzania
(opakované nadávky a vulgarizmy), neustáleho sledovania (osobné alebo telefonické kontrolovaniev práci, kde je, zobratie jej mobilného telefónu a jeho kontra), vyhrážania (vyhrážanie zabitím, že
ju dostane na elektrický vozík, že ju niekto pri kontajneroch zabije s lopatou, ale že on bude mať
svedkov,priloženienožakukrku,vyhrážaniesasyndrómomudusenia),vyvolávaniastrachualebostresu

(správanie obžalovaného voči poškodenej aj napriek častej prítomnosti ich spoločných maloletých detí,
opakované chodenie s poškodenou, sledovanie, kričanie, zamykanie, opakované budenie), citového
vydierania (rozprávanie sa deťmi aj počas budení tiež o tom, ako ho poškodená podvádza), ktoré
ohrozujú fyzické a psychické zdravie poškodených, pričom platí, že povahy jednotlivých fyzických i
verbálnych útokov sa vo viacerých prípadoch navzájom prelínajú do viacerých foriem protiprávneho

konania obžalovaného v zmysle § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd však v drobnej časti upravil skutkovú vetu, nakoľko z na hlavnom pojednávaní vykonaného
dokazovania vyplynula potreba nahradiť konanie obžalovaného „sa jej vyhrážal, že ju udrie s drevenou
latou po hlave, keď pôjde večer z práce domov“ popisom „sa jej vyhrážal, že ju niekto pri kontajneroch
zabije s lopatou, ale že on bude mať svedkov,“ a slovné spojenie „škrtil bundou“ nahradiť slovným

spojením „dusil“, a zároveň upravil právnu vetu rozsudku, keď v nej, na rozdiel od obžaloby, neuviedol
slovné spojenie „kopaním“, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo také konanie obžalovaného
(okrem preukázaného jedného nakopnutia poškodenej X. S.), ktorým by naplnil uvedený znak, resp.
uvedenú formu protiprávneho konania obžalovaného v zmysle § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona;
uvedené okolnosti však nič nemenia na zásade, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený

v obžalobnom návrhu.

V žiadnom prípade sa nepreukázali ani obhajobné tvrdenia obžalovaného o tom, že obžalovaná
takýmto krivým obvinením chcela zakryť svoju neveru, že z obžalovaného chcela spraviť psychiatrického
pacienta,príp.žechcelaobraťobžalovanéhoomajetokapod.Žiadnaneverapoškodenejsanepotvrdila,

naopak, poškodení, najmä A. a J. relevantne vypovedali o ženských známostiach obžalovaného.
Takistosiduševnúporuchuobžalovanéhonemuselapoškodenávymýšľať,tátomuboladiagnostikovaná
psychiatrickými autoritami. V žiadnom ohľade sa nijako relevantne nepotvrdila snaha poškodenej obrať
obžalovaného o majetok, naopak, poškodený syn vypovedal o tom, ako sám obžalovaný odstrihával
poškodenú od ich majetku (zakopanie šperkov na záhrade, zrušenie poškodenej z účtov a pod.). Obranu

obžalovaného spočívajúcu v tvrdení o tom, že žiadneho konania, ktoré je mu kladené za vinu, sa
nedopustil, resp. ak aj poškodenej niečo nevhodné povedal, tak si to nepamätá, súd považuje ako
účelovú v snahe vyviniť sa z následkov jeho trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný skutok a za
vykonaným dokazovaním za vyvrátenú.

Čo sa týka niektorých ďalších podstatných tvrdení obhajoby, prednesených v záverečných rečiach, súd
sa nestotožňuje s názorom obhajoby, že došlo k poručeniu povinnosti vykonať aj dôkazy svedčiace v
prospech obžalovaného. V danom prípade ide o zásadu náležitého zistenia skutkového stavu a zásadu
vyhľadávaciu. Platí, že orgány činné v trestnom konaní a súd postupujú v konaní tak, aby náležite
zistili skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom pre ich rozhodnutie. Podmienka náležite zistiť

skutkový stav veci znamená, že v trestnom konaní musia byť všetky okolnosti trestného činu zistené v
takom rozsahu, aby bolo možné vzhľadom na konkrétne štádium trestného konania rozhodnúť. Zisťuje
sa skutok, ktorý je predmetom konania, vo všetkých okolnostiach majúcich význam pre rozhodnutie.
Vždy však spôsobom, ktorý zákon určuje. Orgány činné v trestnom konaní postupujú v konaní tak,
aby bol skutkový stav veci zistený čo najúplnejšie, aby mohli byť zohľadnené všetky skutočnosti

svedčiace pre aj proti osobe, proti ktorej sa konanie vedie. Vždy však v súlade s ostatnými zásadami
trestného konania. Uvedená zásada, na ktorú sa odvoláva obhajoba teda neznamená, že by bolo
nutné vykonávať dôkazy, v danom prípade vypočúvať svedkov, ktorí vedia povedať o obžalovanom
čosi pozitívne, hoci to aj so skutkom nesúvisí. Na základe návrhov obhajoby boli totiž už v priebehu
vyšetrovania vypočutí mnohí navrhovaní svedkovia E. Y., U. F., J. J., MUDr. E. P., Y. Y., MUDr. F.

R., O. S., Y. J., pričom žiadni z navrhovaných svedkov nevedeli uviesť bližšie skutočnosti ku skutku,
ktorý sa obžalovanému kladie za vinu. V súvislosti s odmietnutím vykonania dôkazov tak, ako k
tomu došlo na poslednom hlavnom pojednávaní, sa súdu žiada dodať, že navrhovaní svedkovia
sa vedia vyjadriť iba k charakterovým a povahovým vlastnostiam obžalovaného a poškodenej, k
rodinnej situácii pred skutkom, ku skutočnostiam, ktoré majú reprodukované od obžalovaného, pričom

poškodení vypovedali, že ubližovanie zo strany obžalovaného sa dialo bez účasti iných svedkov, a
iba deti boli priamymi svedkami niektorých incidentov; navyše čestné prehlásenia uvedených osôb boli
oboznámené, ďalej boli oboznámené (zápisnične i videozáznanom) kontradiktórne vykonané výsluchy
detí (svedkov poškodených) obžalovaného a poškodenej z prípravného konania, s prihliadnutím na §135 Trestného poriadku a tiež na záver znaleckého posudku č. 2/2018, podľa ktorého sa neodporúča
opakovaný výsluch detí. Znalecké dokazovanie považoval súd za dostatočné, MUDr. F. R. doplnila
svoj znalecký posudok ohľadom aktuálnej potreby ukladania ochranného liečenia. Zvukový záznam

doručený obžalovaným na USB nosiči súdu dňa 16. marca 2022 súd považoval za nedôvodné
predlžovanie konania, najmä ak je vykonať dôkazy potrebné navrhnúť v nadväznosti na doručenie
výzvy podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku; nie je prípustné nedôvodne nosiť a predkladať stále
nové a nové „dôkazy“ bez príčiny, na každom ďalšom hlavnom pojednávaní (ale aj mimo neho) a
bez ohľadu na to, do akej miery súvisia s relevantnými objasňovanými okolnosťami, čo platí o to

viac, ak stále novo predkladané dôkazy nesúvisia s aktuálne sa vyvíjajúcou sa dôkaznou situáciou,
nereagujú na ňu a mohli byť navrhované v podstate už v prípravnom konaní. Ako nedôvodné súd
považujetvrdenieobhajobyosobitnezameranénaneumožnenievykonaniavýsluchovpoškodenýchdetí
a poškodenej A. S., pretože výsluchy poškodených všetkých detí vykonané boli, dokonca za prítomnosti
a aktívnej účasti obžalovaného a jeho obhajcu, v prípravnom konaní, a, ako je už vyššie uvedené,
s prihliadnutím na § 135 Trestného poriadku a tiež na záver znaleckého posudku č. 2/2018, podľa

ktorého sa neodporúča opakovaný výsluch detí. Výsluch poškodenej A. S. bol na hlavnom vykonaný
v súlade s § 262a Trestného poriadku, nakoľko poškodená je obzvlášť zraniteľnou osobou, pričom
obžalovaný na žiadnych právach nebol ukrátený, nakoľko tak obhajca, ako aj obžalovaný rozsiahlo
využili možnosť klásť poškodenej otázky. Napokon, k rozsiahlemu vyjadreniu obhajoby k znaleckému
posudku detskej psychologičky PhDr. B. L. na predposlednom uskutočnenom hlavnom pojednávaní,

súd dodáva, že nepovažuje znalecký posudok za zjavne zaujatý, ani položené otázky sa nevymykajú z
rámca štandardných iných obdobných znaleckých posudkov, k rozhodnutiu o opätovnom nevypočúvaní
poškodených detí sa súd vyjadril už vyššie, ďalej, závery znaleckého posudku nemôžu byť už len
z princípu spochybňované len preto, že pri vyšetreniach detí v Centre pedagogickopsychologického
poradenstva a prevencie v Malackách neboli diagnostikované žiadne z takých negatívnych konotácií,

ako v znaleckom posudku; metódy, účely a dôsledky vyšetrenia detí boli nepochybne v oboch prípadoch
rôzne, čo sa týka nezrovnalostí v dátumoch vypracovania znaleckého posudku a jeho doručenia na
policajné oddelenie, súdu sa to z dôvodu absencie iných okolnosti javí len ako obyčajná chyba / zrejmá
nesprávnosť, minimálne len preto, že aj rok vyhotovenia znaleckého posudku je očividne nesprávny
a pokiaľ obhajoba namietala nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, súd dáva do pozornosti to, že

celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť
postupov a podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť
prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu (§
17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov),navyšeobhajobanepreskúmateľnosťaninekonkretizovala;súdnezistilžiadnetaké

závažné vady znaleckého posudku, ktoré by predstavovali jeho nepoužiteľnosť v trestnom konaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov a úvah možno, bez rozumných pochybností, vyvodiť záver,
že obžalovaný sa práve uvedeným spôsobom - spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku
- poškodeným ako blízkym osobám a osobám, ktoré sú v jeho starostlivosti a výchove, spôsobil

fyzické a psychické utrpenie - bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, citovým vydieraním, ktoré ohrozuje ich
fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, po dlhší
čas a na viacerých osobách. Vina obžalovaného je v uvedených formách konania, v čiastkových
skutkových okolnostiach založená na vzájomne previazaných výpovediach poškodených A. S. a ich

detí, pričom tieto výpovede nevzbudzujú žiadne relevantné pochybnosti, poškodená A. S. v prípravnom
konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedala konštante a nemenne, čo sa prejavilo tým, že nebolo
potrebné čítať jej výpoveď z prípravného konania, jej výpoveď s výpoveďami poškodených detí sú je
jasné, logické, zrozumiteľné, presvedčivé, vierohodné a zároveň neboli inými dôkazmi spochybniteľné,
či dokonca vyvrátené, presne sa dopĺňajú navzájom a aj s výpoveďami ďalších svedkov, tiež so

závermi kompletného znaleckého dokazovania i výsledkami ďalšieho dokazovania. Navyše ani podľa
záverov psychologických znaleckých dokazovaní niet dôvodu poškodeným neveriť, keďže poškodení
podľa záverov znaleckého dokazovania sú schopní správne vnímať prežité udalosti, akurát jedine
u poškodenej maloletej H. S. jej reprodukcie sú mierne skreslené vplyvom pretrvávajúcej fantazijnej
činnosti v myslení, ktorou sa snaží vytesniť najmä negatívne emočné zážitky (inak jej všeobecná

vierohodnosť bola zachovaná). Na základne uvedeného súd nemal žiaden dôvod výpovediam
poškodených v súhrne neveriť, naopak vyhodnotil ich ako reálne odrážajúci skutočný sled udalostí
v spolužití obžalovaného, jeho poškodenej vtedajšej manželky a ich poškodených detí. Obžalovaný
mal možnosť ako aj príležitosť spáchať skutok uvedený v obžalobe, nakoľko dokazovaním nebolozistené nič, čo by objektívne bránilo tomu, aby obžalovaný konal tak, ako sa mu kladie za vinu. Reťaz
dôkazov je teda v tomto smere jednoznačne ucelená a nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti.
Obhajobu obžalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že žalovaného trestného činu sa nedopustil, považuje

súd za snahu zmierniť, resp. eliminovať následky vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti, a považuje
ju na základe vykonaného dokazovania za vyvrátenú, tak, ako je to podrobne odôvodnené vyššie.
Dokonca znalec u obžalovaného zistil zníženie jeho schopnosti správne vnímať a reprodukovať prežité
udalosti a zároveň zníženie jeho všeobecnej vierohodnosti ako charakteristiky jeho osoby i špecifickej
vierohodnosti vo vzťahu k výpovedi ku veci u znalca.

Z predmetného dokazovania vyplýva, že skutok uvedený v obžalobe sa nielen stal, ale aj napĺňa znaky
objektívnej stránky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3
písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. b), písm. j) Trestného zákona. Objektom
tohto trestného činu v prejednávanom prípade je ochrana blízkych osôb, ide najmä o ochranu pred
domácim násilím. Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana pred domácim násilím, bez rozdielu či ide

o muža alebo ženu (manžel, manželka, starý rodič alebo aj iná osoba zverená do opatery útočníka)
alebo či ide o dieťa. Podľa znenia § 208 ods. 1 Trestného zákona na naplnenie znakov trestného
činu týrania blízkej a zverenej osoby bude dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia
alebo psychického utrpenia jedným z konaní podľa § 208 ods. 1 písm. a) až e) Trestného zákona.
Podstatou konania páchateľa, ktorým naplnil skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a

zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne v tomto
ustanovení uvedenou formou sa ho dopustil, bolo spôsobenie fyzického a psychického utrpenia blízkym
osobám - poškodenej vtedajšej manželke a poškodeným deťom. Súčasne došlo aj k naplneniu znakov
kvalifikovanej skutkovej podstaty, pretože obžalovaný čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
so zbraňou (opakovane nožom), po dlhší čas (od roku 2015 do 01. októbra 2016) a na viacerých

osobách (poškodení A., maloletá H. a maloletá X. S.). Z odbornej literatúry vyplýva, že domáce násilie je
komplikovaný fenomén a je sociálne patologický jav, ktorý má dopad na celú rodinu. Navonok domáce
násilie pôsobí ako rodinná roztržka, ale nie je s ňou totožné, lebo má mnoho odlišností. U rodinných
roztržiek bývajú obidve strany čiastočne vyrovnané, ale pri domácom násilí je asymetrický vzťah medzi
násilníkom a obeťou. Vtedy, ak má dotyčný násilník pocit, že má právo niekoho trestať, kontrolovať

a využívať svoju prevahu (napr. fyzickú), tak už nejde o hádku. Medzi základné znaky domáceho
násilia patrí to, že má stúpajúcu tendenciu, opakuje sa, trvá dlhodobejšie, samo od seba neprestane a
odohráva sa v súkromí. V praxi rozoznávame viacero druhov domáceho násilia - brachiálne, psychické,
sexuálne, ekonomické a sociálne. Vo väčšine prípadov páchateľovi ide o získanie nadvlády nad životom
svojej obete a o získanie moci rozhodovať o jej živote. Pri psychickom násilí násilník môže svoju

obeť osočovať, ponižovať, kontrolovať, sledovať či nútiť k poslúchnutiu príkazov s cieľom útočiť na jej
psychiku a spôsobiť jej trvalú psychickú ujmu, pričom tento druh násilia páchateľ systematicky a neustále
opakuje, až získava nad svojou obeťou moc a prevahu a vzbudzuje u nej strach a pocit bezmocnosti.
„Týraním“ osoby v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona je zlé zaobchádzanie, ktorým
páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúce sa určitou mierou trvalosti,

prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí
však ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť
pociťuje ako ťažké príkorie. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že vnímanie konania
obžalovaného poškodenými pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť možno charakterizovať ako ťažké
príkorie,pričomjepotrebnépoukázaťnajmänavýpoveďvšetkýchpoškodených,aleiostatnýchsvedkov,

najmä susedov, zamestnankýň školy a matky poškodenej, ale i znalecké dokazovanie. Súd nemá
pochybnosť o tom, že žalovaným konaním obžalovaný u poškodených vyvolával napätie, stres a obavu
o svoj život a zdravie, ohrozoval najmä psychické, ale i fyzické zdravie poškodených. Dokonca znalec
- psychológ potvrdil, že následky vyšetrovanej udalosti na psychiku poškodenej sú reakciou na prežitý
stres, tak v spolužití s obvineným, ako aj na súčasný stresujúci stav prebiehajúceho rozvodu. Konanie

manžela J. S. zanechalo na psychike poškodenej následky z okruhu akútnej reakcie na stres, pričom
stres je chronický s ohľadom na prebiehajúce rozvodové a trestné konanie. Tieto znaky z okruhu
úzkostne depresívnej symptomatológie pravdepodobne nie sú trvalého charakteru. Chronifikácia závisí
oddĺžkypriebehustresujúcichsituáciíaposkytnutípsychologickopsychiatrickejstarostlivosti.Zoznakov
relevantných pre posúdenie domáceho násilia v kontexte psychických následkov ide o osobu, ktorá

utrpela správaním príkorie, ktoré malo významný dopad na jej kvalitu života. Čo sa týka znakov pre
týranú osobu priamo u poškodenej, sú prítomné znaky reakcie na stres v priamej súvislosti s konaním
obvineného, tendencia k ospravedlňovaniu obvineného, znížená schopnosť vzdorovať. Rovnako sú
prítomné pocity viny za priebeh manželstva s pocitmi zlyhania ako manželky a matky vo vzťahu k„neschopnosti“ ochrániť deti. Aktuálny psychický stav poškodenej je ovplyvnený zmenami v zmysle
reakcie na stres, ktorého zdrojom boli konflikty v manželstve, nepriaznivé znaky psychického stavu
u poškodenej sú súčasťou obrazu vyvolaného násilím páchaným na nej. Rozsah a forma násilia je

predovšetkým psychického charakteru, kde fyzické násilie prispieva k tomuto stavu obavami z neho.
Detská psychologička potvrdila, že maloletá H. S. vykazuje známky syndrómu týraného dieťaťa -
regres vo vývine, pasívne prispôsobovanie sa autoritám bez schopnosti presadiť sa, či prezentovania
vlastných názorov, utlmenie spontaneity, vracanie sa negatívnych emočných zážitkov vo flešoch, čo
jej spôsobuje zvyšovanie intrapsychického napätia, negatívne sebahodnotenie, potlačenie sebaúcty.

Maloletá X. S. vykazuje známky syndrómu týraného dieťaťa - regres vo vývine, pasívne prispôsobovanie
sa autoritám bez schopnosti odporu, či prezentovania vlastných názorov, utlmenie spontaneity, v
záťažových situáciách nástup psychosomatických ťažkostí (kolapsové stavy, triaška), nízke, prevažne
negatívne sebahodnotenie s potlačením sebaúcty, neschopnosť prežívať radosť. Maloleté H. a X. S.
nutne potrebujú intenzívne psychoterapeutické vedenie zamerané na vybudovanie sebaúcty, naučenie
nových foriem správania v rámci sociálnej interakcie bez strachu.

Pokiaľ ide o posúdenie zavinenia obžalovaného, tak súd konštatuje, že obžalovaný konal v priamom
úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko zo spáchania skutku, keď po dobu
minimálne zhruba jedného roka vedome a cielene, aj so zbraňou, priamo poškodenú manželke a
poškodeným deťom stupňujúco spôsoboval fyzické a psychické utrpenie - bitím, údermi, ponižovaním,

pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,
citovým vydieraním, je evidentné, že chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem
chránený Trestným zákonom.

K výroku o treste a o ochrannom opatrení

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný
vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom
prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 208 ods. 3 Trestného zákona) na 7 rokov až
15 rokov.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá

buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd zvažoval všetky hľadiská pre ukladanie trestu a jeho výmery. Obligatórne
pritom zvažoval aj všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. a) až písm. o) Trestného zákona

a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a) až písm. o) Trestného zákona, pričom u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť [dovtedajšie vedenie riadneho života podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona] a ani jednu priťažujúcu okolnosť. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne (§ 38 ods.
2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s tým, že prevažuje
pomerpoľahčujúcichokolností,čoznamenáúpravutrestnejsadzbyuvedenejvosobitnejčastiTrestného

zákona v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona tak, že upravená trestná sadzba je napokon v rozpätí
od 7 rokov až do 12 rokov a 4 mesiace [15 rokov - 7 roky = 8 rokov (96 mesiacov); 96 : 3 = 32; teda
32 mesiacov je jedna tretina z 8 rokov, o ktoré sa znižuje horná hranica trestnej sadzby ustanovenej v
osobitnej časti Trestného zákona].

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Súčasne súd zohľadnil aj jeden zo záverov psychiatrického znaleckého posudku na obžalovaného, z

ktorého o. i. vyplynulo, že znalkyňa vyhodnotila ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného
v čase spáchania skutku ako forenzne významne znížené; obžalovaný v čase spáchania skutku
bol schopný len čiastočne ovládať svoje konanie a rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Ide
teda o stav zmenšenej príčetnosti, v ktorom obžalovaný spáchal stíhaný čin. Preto súd vzhľadomna § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona rozhodol o znížení trestu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej Trestným zákonom v jeho osobitnej časti. Vzhľadom na aktuálne psychiatrické
vyšetrenie (dodatok č. 21/2022 k znaleckému posudku č. 107/2017 znalkyne z odboru Zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. F. R.), podľa ktorého duševný stav obžalovaného je už
dlhodobo stabilizovaný, nevykazuje známky nebezpečia pre spoločnosť a nevyžaduje si uloženie
ochrannej psychiatrickej liečby (ambulantnej, ústavnej), súd rozhodol o uložení trestu odňatia slobody
vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov s probačným
dohľadom, vrátane povinnosti podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na

psychologickom poradenstve (z dôvodu zamedzenia rozvoja úzkostne depresívneho obrazu, ku
ktorému podľa psychológa smeruje charakteristika koexistencie obžalovaného s inými osobami, vrátane
najbližších), teda o najprísnejšieho možného - avšak stále len - podmienečného trestu. Súd súčasne
zohľadnil aj iné zistenia v rámci znaleckého dokazovania, že u obžalovaného bol zistená zvýšená
vzťahovačná senzitivita, neistota v sebaobraze kompenzovaná zvýšenou, úzkostne sa opakujúcou
kontrolou partnerky (manželky) s vyústením v obraze žiarlivosti, a že v osobnosti obžalovaného

dominujú maladaptívne mechanizmy ako emočne závislé črty, anakastické mechanizmy, senzitívna
vzťahovačnosť, emulatórne - paranoidné nastavenie voči manželke, obsedantná zložka s kompulzívnym
kontrolovaním úkonov a tiež, že v stave kompenzovanom nie je agresivita dominantnou črtou osobnosti
obvineného.

Napriek tomu, že z aktuálneho psychiatrického vyšetrenia (dodatok č. 21/2022 k znaleckému
posudku č. 107/2017 znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. F. R.),
nevyplynula nevyhnutnosť uloženia ochranného psychiatrického liečenia (ambulantného, ústavného),
súduprednostnildodržanie§39ods.2písm.c)Trestnéhozákona,podľaktoréhojeuloženieochranného
liečenia páchateľovi trestného činu v stave zmenšenej príčetnosti, ktorému je trest mimoriadne

znižovaný, obligatórne a rozhodol o uložení ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou.
Nie až ak dávno totiž znalkyňa obžalovanému navrhovala uloženie ochranného psychiatrického liečenia
ústavnouformou,napokon,pozačatívýkonuochrannéholiečeniamôžebyťobžalovaný(najmänanávrh
prokurátora, obvineného alebo liečebného zariadenia) z výkonu ochranného liečenia prepustený.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.