Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115214120
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4115214120.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci exekučného konania oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému:
Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. X. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 1.460,53 eura s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/560/2015-68
zo dňa 31.05.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 25Er/560/2015-104 zo dňa 11.05.2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie (EX XXXXX/XXXX). Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 39
ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“), § 1 ods. 2, § 2
písm. a), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že návrhom zo dňa 11.03.2015 požiadal oprávnený súdneho

exekútora o vykonanie exekúcie. Exekučné konanie sa začalo dňa 11.03.2015. Exekučným titulom
v exekučnom konaní v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR XXXXX/XX, ktorý vydal dňa
27.10.2014 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava.

2. Súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením

č. k. 25Er/560/2015-29 zo dňa 15.10.2019 tak, že exekučné konanie zastavil podľa § 243f ods. 5
Exekučného poriadku a vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi priznal trovy exekučného konania
vo výške 25,50 eura s tým, že na ich úhradu zaviazal oprávneného. Oprávnený proti tomuto
uzneseniu podal odvolanie. Krajský súd v Nitre o odvolaní oprávneného rozhodol uznesením č. k.
12CoE/36/2020-56 zo dňa 14.01.2021 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého

uznesenia dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné, t.j.
nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, preto ho odvolací súd posúdil ako nepreskúmateľné.
Odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie, aby vo veci opätovne konal a rozhodol s tým, že opätovne
preskúma charakter zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným s tým, že posúdi, či predmetný
úverový vzťah možno posúdiť ako spotrebiteľský, a či požíva osobitnú právnu ochranu podľa noriem

spotrebiteľského práva.3. Po vrátení veci odvolacím súdom súd preskúmal exekučný titul z formálnej, ako aj materiálnej stránky.
Súdpripreskúmavanížiadostioudeleniepoverenia,návrhuoprávneného,exekučnéhotituluapriloženej
úverovej zmluvy zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 24.01.2013 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXX. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52
ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008, ako aj na znenie § 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd preskúmaním Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.03.2013 zistil,
že z jej znenia nevyplýva jednoznačne účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov, pričom
povinný ako dlžník je v prvom odseku úverovej zmluvy označený identifikačnými údajmi ako podnikateľ

- živnostník, t.j. identifikačným číslom a miestom podnikania, kým v treťom odseku je označený ako
fyzická osoba - spotrebiteľ, teda menom priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a
bydliskom. Vzhľadom na zmienenú nejasnosť účelu poskytnutia predmetného úveru súd poukázal na
všeobecne uznávanú zásadu „v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa“ s tým, že dôkazné bremeno
spočíva na oprávnenom (dodávateľovi). Súd ďalej poznamenal, že oprávnený mohol a mal doplniť
návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 11.03.2015 v zákonnej lehote podľa § 39 ods. 4 v spojení

s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, čím by zmienené pochybnosti odstránil. Súd konštatuje, že
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil až podaním zo dňa 06.11.2019. Vzhľadom na to,
že oprávnený v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a súd vyššie uvedenú úverovú zmluvu
posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, súd spochybnil aj rozhodcovskú doložku a rozhodcovskú zmluvu,
ktoré boli uzatvorené dňa 21.03.2013. Na základe uvedeného súd posúdil Rozhodcovskú zmluvu č.

XXXXXXXXX zo dňa 21.03.2013, dojednanú a uzavretú spolu s úverovou zmluvou, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, preto ju považuje za absolútne neplatnú.

4. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská doložka v

rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností
z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe
rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi.

5. Oprávnený dňa 06.11.2019 (oneskorene) elektronicky podal na súd doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 11.03.2015 podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd na základe konštatovaných
skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie doplnil oneskorene, pretože posledným dňom zákonnej lehoty 30 dní podľa § 243f Exekučného

poriadku bolo dňa 22.01.2016. Vzhľadom na to, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil
riadne a včas podľa ustanovení § 39 ods. 4 v spojení s § 243f Exekučného poriadku, súd posúdil
predmetnú exekučnú vec z hľadiska postupu podľa § 243f ods. 5 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku.

6. Opravným uznesením č. k. 25Er/560/2015-104 zo dňa 11.05.2022 súd prvej inštancie opravil záhlavie
napadnutého uznesenia v časti čísla konania z dôvodu, že pri vyhotovovaní uznesenia došlo k chybe
v písaní.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci a o nesprávne skutkové zistenia. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce
upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok

ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom
preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady

exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskomkonaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav

veci. On s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 zmluvy bola daná právomoc

rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mal
povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako

aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto
napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného

útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok

bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1
prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 11.03.2015, kedy bola pred súdnym

exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to
rozsudkuvydanéhodňa27.10.2014StálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmzriaďovateľomSlovenská
rozhodcovská,a.s.sosídlomvBratislave,sp.zn.SRXXXXX/XX.NáslednesúdnyexekútorJUDr.Rudolf
Krutý podaním zo dňa 11.03.2015, doručeným súdu dňa 05.05.2015 požiadal príslušný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 15.10.2019

súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavil a rozhodol o trovách exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Na podklade podaného odvolania odvolací súd
uznesenímč.k.12CoE/36/2020-56zodňa14.01.2021napadnutéuzneseniezrušilavecvrátilsúduprvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvej inštancie opätovne rozhodol a
to napadnutým uznesením č. k. 25Er/560/2015-68 zo dňa 31.05.2021 v spojení s opravným uznesením

č. k. 25Er/560/2015-104 zo dňa 11.05.2022, ktorým žiadosť súdneho exekútora a udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

11. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešilvýlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“

12. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie
aj primerane odôvodnil. V danej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o
úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 21.03.2013. Rozhodcovský súd si odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.03.2013. Súd
prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania

rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva
nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5
Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to
v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne
poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy
ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal

listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že v čl. IV ods. 5 rozhodcovskej zmluvy sa uvádza vyhlásenie strán,
že „zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili,
jej ustanoveniam rozumejú“ a že dlžník vyhlásil, že „bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o
dôsledkochuzavretiarozhodcovskejzmluvy“,nemeníničnatom,žedojednanieakotakénezodpovedalo
ustanoveniu § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v tom čase. Oprávnený

v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným, takmer nečitateľným spôsobom,
bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
táto zmluva za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v

rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba
znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej
inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,

ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

13. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom.

14. V súvislosti s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku
odvolací súd konštatoval, že oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku, keď v zákonnej lehote nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený
doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 11.04.2016 (č. l. 19), t j. po uplynutí zákonnej

lehoty na doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Absencia včasného a riadneho doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku v exekučnom konaní, kde ešte nebolo vydané
poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní k vydaniu poverenia nedošlo,
a teda bol daný dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa §

243f Exekučného poriadku, avšak rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
v tejto veci bola neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy a následná nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu, pretože tento dôvod zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia existoval
skôr ako vznikol dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v dôsledku nedoplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku.

15. Súd prvej inštancie preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).