Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. marec 2022

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010387
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2022:7920010387.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného M., vedenej

pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr.
zákona, na hlavnom pojednávaní 3. 3. 2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M.u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 31. 12. 2019 v čase okolo 16.54 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, ev. č.
E. R. kde v tom čase chodkyňa M., prechádzala cez vozovku ulice G. od ľavého okraja z priľahlého
chodníka smerom k pravému okraju vozovky a k objektu rodinného domu č.. do ktorej obvinený so svojim

vozidlom z dôvodu plného nevenovania sa vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke,
za súčasného prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti o 36 km/h, narazil ľavou prednou časťou
karosérie vozidla, po čom došlo k prudkému naľahnutiu chodkyne pravou bočnou plochou tela na
prednú kapotu až čelné sklo vozidla a v ďalšej fáze úrazového deja k odhodeniu tela menovanej do
protismerného jazdného pruhu vozovky, kde následne došlo k prejdeniu jej tela osobným motorovým
vozidlomzn.CitroënC4GrandPicasso,ev.č.G.ktorévsmereodobceZ.,pričomchodkyňaM.prizrážke
s osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Superb, ev. č. E. ktoré riadil obvinený, podľa znaleckého

posudku z odboru zdravotníctvo utrpela zranenia, ktoré sú zo súdnoznaleckého hľadiska smrteľné pre
ich všeobecnú povahu, a ktorým na mieste dňa 31. 12. 2019 v čase o 17.25 hod. podľahla,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu ako vodičovi motorového vozidla podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona [§ 36 písm. j), písm. l) Tr.

zákona] trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa§49ods.1písm.a)Tr.zákonasúdvýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodypodmienečnéodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona [§ 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona]

súd ukladá obvinenému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 30 (tridsať)
mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20. 7. 2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal Okresnému súdu Trebišov (ďalej aj
„okresný súd“ alebo „súd“) na obvineného M.ďalej aj „obžalovaný“) obžalobu pre prečin usmrtenia podľa

§ 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, na skutkovom základe
uvedenom v skutkovej časti výroku tohto rozsudku.

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.

Podľa § 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie

alebo uloženej mu podľa zákona.

Okresný súd vo veci rozhodol trestným rozkazom č. k. 1T/29/2020-297 z 27. 7. 2020, ktorým uznal
obvineného M. za vinného zo spáchania prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozhodnutia,

za čo mu uložil podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona [§ 36 písm.
l) tr. zákona] trest odňatia slobody vo výmere 2 a 1/2 (dva a pol) roka. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona,
v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a obvinenému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú určil na 3 (tri)
roky. V rámci probačného dohľadu súd obvinenému zároveň uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe

spôsobenú škodu. Označeným trestným rozkazom súd napokon podľa 61 ods. 2 Tr. zákona s použitím
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona [§ 36 písm. l) Tr. zákona] uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 (tri) roky.

Proti označenému trestnému rozkazu z 27. 7. 2020 obvinený podal v zákonnej lehote odpor.

Na hlavnom pojednávaní 3. 3. 2022 obžalovaný po osobitnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku
o tom, že môže urobiť niektoré z vyhlásení, ktoré sú uvedené v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
c) Trestného poriadku, urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd
po vyhlásení obžalovaného postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného

poriadku, keď otázkami overoval u obžalovaného, či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku kladeného
mu za vinu, či ako obvinená bol poučený o jeho právach, najmä o práve na obhajobu, či rozumie právnej
kvalifikácii skutku, či bol oboznámený s trestnou sadzbou ustanovenou zákonom za trestný čin kladený
mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný odpovedal na
všetky položené otázky slovom „áno“. Prokurátor zastupujúci obžalobu na hlavnom pojednávaní navrhol

vyhlásenie obžalovaného o vine prijať, poškodený k vyhláseniu obžalovaného nemal námietky.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal, keďže nemal pochybnosti
o tom, že obžalovaný vyhlásenie urobil dobrovoľne a vážne a že takéto jeho vyhlásenie zodpovedá

skutočnému stavu veci tak, ako vyplýva z obsahu spisu. Uvedené sa premietlo do výroku tohto rozsudku,
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania žalovaného skutku, napĺňajúceho zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom
na § 138 písm. h) Tr. zákona.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní zároveň uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
vyhlásil, že v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa dokazovanie nevykoná a budú
vykonané iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V rámci dokazovania v uvedenom rozsahu, postupom podľa § 269 Trestného poriadku, boli na hlavnom

pojednávaní prečítané (aj) listiny predložené obhajobou. Podľa správy o povesti obžalovaného podanejobcou A. dňa 9. 11. 2021, obžalovaný je výsluhovým dôchodcom, je zamestnaný na čerpacej stanici
pohonných hmôt v obci, na adrese trvalého pobytu žije harmonickým a usporiadaným spôsobom
života so svojou manželkou a jedným dieťaťom (dve deti už žijú mimo rodičovského domu), poskytuje

starostlivosťsvojimodkázanýmrodičom,ktorížijúvsusedstve,takistoimzabezpečujeodvoznalekárske
vyšetrenia a procedúry, v susedstve sa tiež stará o psychicky zaostalú osobu, aktívne sa zapája do
spoločenského života v obci, ako predseda občianskeho združenia má na starosti futbalové družstvá,
pričom deti z okolitých obcí osobne zváža svojim motorovým vozidlom na tréningy a zápasy a späť.
Podľa správy Oddelenia hraničnej kontroly PZ Y. Úradu hraničnej a cudzineckej polície, (a priloženého

potvrdenia o služobnom pomere) obžalovaný bol v služobnom pomere príslušníka PZ od 1. 1. 1991
do 31. 3 2017, v polícii prešiel rôznymi funkciami, od výkonných až po riadiace (zástupca riaditeľa
oddelenia), k plneniu služobných povinností vždy pristupoval zodpovedne, cieľavedome, mal vždy
veľmi dobré výsledky, správal sa slušne a úctivo, nikdy nemal sklon k požívaniu alkoholu alebo iných
návykových látok.

Na hlavnom pojednávaní boli tiež prečítané listinné dôkazy predložené obhajobou v priebehu
prípravného konania, a to zdravotná dokumentácia, preukazujúca, že rodičia obžalovaného a jeho
svokor trpia vážnymi zdravotnými problémami, resp. sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľavýpisuzevidenčnejkartyvodičaz31.12.2019,douvedenéhodňa(tedadodňaspáchaniaskutku)

obžalovaný nemal žiadny záznam o priestupku alebo o trestnom čine v cestnej premávke. Zo správy
o povesti obžalovaného podanej obcou A., zabezpečenej v prípravnom konaní, vyplývajú skutočnosti
v podstate zhodné so skutočnosťami uvedenými vo vyššie opísanej správe tejto obce z 9. 11. 2021. Z
odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a nemá žiadny záznam
v registri trestov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Základná trestná sadzba v danom prípade predstavovala dva roky až päť rokov odňatia slobody podľa
§ 149 ods. 2 Tr. zákona.

Súd v prejednávanej veci zistil na strane obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti, a to že obžalovaný
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život [§ 36 písm. j) Tr. zákona], keďže pred spáchaním
skutku nebol súdne trestaný, nemal záznam o priestupku, bol pozitívne hodnotený obcou, ako aj
predchádzajúcim zamestnávateľom (Policajný zbor SR), a že k spáchaniu trestného činu sa priznal (na

hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine) a svoje konanie (aj v rámci záverečnej reči) úprimne
oľutoval [§ 36 písm. l) Tr. zákona]. Súd nepriznal obžalovanému obhajobou v záverečnej reči navrhované
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k) a písm. n) Tr. zákona, keďže nahlásenie poistnej udalosti
poisťovni obžalovaným nemožno považovať za pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkovtrestného činu, resp. za dobrovoľné nahradenie spôsobenej škody, naopak, išlo o jeho povinnosť
(napokon podľa vyjadrenia splnomocnenca poškodeného v záverečnej reči, obžalovaný poškodeného,
synanebohejpoškodenej,doterazžiadnymspôsobomnekontaktovalnapr.sponukoufinančnejnáhrady,

pozn.) a napomáhanie príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti (v zásade) predpokladá, že
páchateľ poskytne príslušným orgánom také dôkazy, resp. objasní také skutočnosti, ktoré by inak týmto
orgánomneboliznáme,tedaženapomôžepriobjasňovanítrestnejčinnostipodstatnýmspôsobom,čosa
vdanomprípadenestalo(naopak,obžalovanývpočiatočnejfázetrestnéhostíhaniaspáchanietrestného
činu popieral, proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, čo ako využitie jeho zákonného

oprávnenia mu samozrejme nemožno pričítať na ťarchu, avšak v kontexte posudzovania prípadného
priznania označenej poľahčujúcej okolnosti súd aj na túto skutočnosť prihliadol).

Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, sa horná hranica zákonom ustanovených
trestných sadzieb u obžalovaného v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona znížila o jednu tretinu, a konkrétna
trestná sadzba trestu odňatia slobody tak predstavovala 2 roky až 4 roky odňatia slobody.

Po zvážení všetkých okolností prípadu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva)
roky, teda na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to najmä vzhľadom na to,
že súd zároveň obžalovanému ukladal aj trest zákazu činnosti, ale aj s ohľadom na dlhšiu dobu, ktorá
uplynula od spáchania skutku (ku ktorému došlo 31. 12. 2019). Súd tiež pri výmere trestu prihliadol

na to, že v porovnaní so skôr vydaným trestným rozkazom obžalovanému pribudla jedna poľahčujúca
okolnosť.

Vzhľadom na doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného, jeho dobrú povesť v obci aj v dlhoročnom
zamestnaní (resp. povolaní) a vzhľadom na okolnosti prípadu, keď trestný čin spočíval v podstate v

spôsobení dopravnej nehody (s následkom smrti), a teda ide o nedbanlivostný trestný čin, súd podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 30 mesiacov, ktorú považuje za primeranú okolnostiam prípadu, ako aj výške
uloženého trestu odňatia slobody.

K už uvedenému okresný súd dodáva, že napriek vyhláseniu obžalovaného na hlavnom pojednávaní o
jeho vine, súd mu mimoriadne neznížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby za analogickej aplikácie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona tak, ako sa toho domáhala
obhajoba v záverečnej reči, a to najmä vzhľadom na závažnosť obžalovaným spôsobeného následku,
ktorým bola smrť poškodenej. Obhajobou navrhovaný postup súdu pri ukladaní trestu je prípustný, je

však pre súd možnosťou (nie povinnosťou), pri ktorej je potrebné zvážiť všetky okolnosti prípadu. V
prejednávanej veci pritom súd, postupujúc podľa uvedeného kritéria (zváženie všetkých okolností), na
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby nevidel relevantný dôvod.

Nazákladeuvedenýchskutočností,ajprizohľadnenítoho,žeobžalovanémubolzároveňuloženýajtrest

zákazu činnosti, prvostupňový súd považuje dvojročný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
jehovýkonunaskúšobnúdobudvaapolrokazaprimeraný,spravodlivýaspôsobilýnanaplneniefunkcie
individuálnej aj generálnej prevencie trestu.

Keďže obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu podľa

§ 61 ods. 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, a to
na dobu 30 (tridsať) mesiacov. Okresný súd považoval uloženie tohto trestu v danom prípade za
nevyhnutné, a to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu (usmrtenie pri vedení motorového
vozidla), ako aj okolnosti jeho spáchania, keď obžalovaný závažným spôsobom porušil svoje povinnosti
vodiča motorového vozidla tým, že v obci prekročil maximálnu povolenú rýchlosť až o 36 km/hod. (šiel

rýchlosťou 86 km/hod.) a jazde zjavne nevenoval náležitú pozornosť (podľa záverov znalca, pri dodržaní
maximálnej povolenej rýchlosti, resp. pri jej miernom prekročení by k zrážke s poškodenou nedošlo,
pozn.). Znalec z odboru doprava pritom konštatoval jednoznačnú príčinu vzniku dopravnej nehody,
ktorou bol nesprávny spôsob jazdy obžalovaného.

Obžalovaným a jeho obhajcom poukazovaná skutočnosť, že obžalovaný potrebuje motorové vozidlo pri
starostlivosti o jeho blízkych, resp. v súvislosti s jeho úlohami v športovom klube, okresný súd uvádza,
že táto skutočnosť sama osobe nie je dôvodom na neuloženie trestu zákazu činnosti. Na uvedenom
nič nemení ani obžalovaným už v prípravnom konaní poukazovaná skutočnosť, že v rodine je jedinýmdržiteľom vodičského oprávnenia. Od spáchania skutku totiž uplynula dostatočne dlhá doba na to,
aby si v rodine obžalovaného túto záležitosť vyriešili. Jednotlivé druhy trestov ukladané v konkrétnom
prípade pritom musia vo svojom súhrne zohľadňovať povahu a okolnosti spáchaného trestného činu a

byť k nim primerané. Kombináciu relatívne mierneho podmienečného trestu odňatia slobody s trestom
zákazu činnosti v trvaní 30 mesiacov súd v danom prípade považuje za primeraný a spravodlivý. Dôvody
skrátenia aj tohto druhu trestu v porovnaní so skôr vydaným trestným rozkazom sú pritom totožné s
dôvodmi skrátenia súčasne ukladaného trestu odňatia slobody.

Okresný súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozsudku, k nároku na náhradu škody okresný súd dodáva, že poškodený
(syn nebohej poškodenej) v prípravnom konaní uviedol, že mu stíhaným skutkom vznikla morálna škoda,
ktorú v tom čase nevedel vyčísliť, ako aj škoda vo výške 1000 € spočívajúca v nákladoch na pohreb
poškodenej s tým, že žiada, aby tieto jeho nároky boli uspokojené z povinného zmluvného poistenia

vinníka nehody, prípadne priamo od vinníka. Takéto vyjadrenie poškodeného súd nepovažoval za riadne
uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní (keďže poškodený nenavrhoval, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku zaviazal páchateľa na jej náhradu), pričom poškodený navyše aj na hlavnom
pojednávaní uviedol, že v trestnom konaní si nárok na náhradu škody neuplatňuje. Prvostupňový súd
preto, napriek návrhu splnomocnenca poškodeného v záverečnej reči, o nároku na náhradu škody v

tomto konaní nerozhodoval. Uvedené nebráni tomu, aby si poškodený svoje nároky, ktoré sú v príčinnej
súvislosti so spáchaným trestným činom, za splnenia zákonom ustanovených podmienok uplatnil v
civilnom procese.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd

Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok
môže odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný
c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.